Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 31. júl 2018

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 8Co/214/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1105224947
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 07. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ondrej Krajčo
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1105224947.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ondreja Krajča a členiek senátu
JUDr. Jany Vlčkovej a JUDr. Moniky Holickej v spore žalobcu: GABANA a.s. v likvidácii, so sídlom
Strojárska 2740 Snina, IČO: 36 457 132, proti žalovanému: Slovenská republika - Ministerstvo financií
Slovenskej republiky, Štefanovičova 5, Bratislava, o náhradu škody, o odvolaní žalobcu proti rozsudku
Okresného súdu Bratislava I zo dňa 27. septembra 2016, č.k. 14C/179/2005-234, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
Žalovaný má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom zamietol súd prvej inštancie žalobu; ktorou sa žalobca domáhal zaplatenia
náhrady škody vo výške 25.986.875,- Sk (862.606,22 eura) s príslušenstvom,
podľa zák. č. 58/1969 Zb., o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho
nesprávnym úradným postupom; a žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznal. Vychádzal zo
zistenia,žeRozhodnutímouloženíopatreniananápravuzistenýchnedostatkov,vydanýmMinisterstvom

financií SR dňa 9.12.1998, č. k. 043/1998/SAN, bolo Stredisku cenných papierov uložené do troch
dní od jeho doručenia uviesť do pôvodného stavu, t. j. do stavu platného pred 9.10.1998 evidenciu
účtu majiteľa - Ministerstvo hospodárstva SR - ako jediného majiteľa akcií vydaných spoločnosťou
Transpetrol, a.s., identifikačné číslo emisie XXXXXXXXXXX N. XX, ako aj evidenciu registra emitenta,
ktorým je spoločnosť Transpetrol, a.s. Opravu malo stredisko vykonať ku dňu, keď sa chybný zápis
vykonal. Z odôvodnenia tohto rozhodnutia vyplýva, že ministerstvo začalo kontrolu v stredisku z

dôvodu porušenia ustanovení zákona pri prevode 647 ks akcií spol. Transpetrol, a.s., a to na základe
námietokemitentaanámietokmajiteľa,ktorýmjeMinisterstvohospodárstvaSR.Ministerstvonazáklade
výsledkov kontroly skonštatovala, že stredisko pri prevode vyššie uvedených akcií v rámci exekúcie
vedenej proti Ministerstvu financií SR neoprávnene previedlo akcie spol. Transpetrol, a.s. Bratislava z
účtu Ministerstva hospodárstva SR, t. j. z účtu osoby inej ako povinnej a takisto neoprávnene vykonalo
zmeny v registri emitenta. Z odôvodnenie rozhodnutia vyplýva, že stredisko nemalo zákonný dôvod
na odpísanie akcií z účtu MH SR pretože: 1/ nemalo k tomu žiaden pokyn od majiteľa účtu MH SR,

2/ poverenie súdu na výkon exekúcie, ako aj na exekučný príkaz zneli voči osobe povinného MF SR,
t. j. voči inej osobe ako MH SR, 3/ rozpor medzi výrokom a odôvodnením Poverenia súdu zakladá
pochybnosti, ktoré malo stredisko skúmať, 4/ výkon exekúcie bol vedený na majetok, ktorý podľa zákona
č. 192/1995 Z.z. môže byť iba vo vlastníctve štátu. Z Uznesenia NS SR č. k. 4 Sž 20/99 zo
dňa 28.9.1999 vyplýva, že žalobca sa svojou žalobou v tomto konaní domáhal preskúmania a zrušenia
rozhodnutia žalovaného z 9.12.1998, ktorým uložil Stredisku cenných papierov Slovenskej republiky

Bratislava, a.s., aby do troch dní odo dňa doručenia rozhodnutia uviedlo do pôvodného stavu, t. j. do
stavu pred 9. septembrom 1998, evidenciu účtu majiteľa Ministerstvo hospodárstva SR, ako jediného
majiteľakciívydanýchspoločnosťouTRANSPETROLa.s.,Bratislava,akoajevidenciuregistraemitenta.NS SR týmto uznesením predmetné konanie zastavil z dôvodu, že žaloba smeruje proti rozhodnutiu,
ktoré nemôže byť predmetom preskúmania súdom podľa § 247 ods. 2 O.s.p. Napadnuté rozhodnutie
nie je rozhodnutím, ktoré by nadobudlo právoplatnosť po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov.

Z odôvodnenia tohto rozhodnutia vyplýva, že okruh účastníkov konkrétneho konania určuje právny
predpis, a to buď špecifický, ktorý upravuje dotknutú oblasť vzťahov alebo všeobecný, ak osobitný na
jeho použitie odkazuje, resp. ak takáto úprava v špecifickom zákone chýba. Zákonom č. 600/1992 Zb.
o cenných papieroch bol v ustanovení §82 ustanovený výkon štátneho dozoru nad jeho dodržiavaním,
rozsah a predmet, súčasne boli vymedzené aj subjekty dozoru, a tým vlastne aj okruh subjektov

tohto administratívneho vzťahu. Medzi tieto subjekty zákonodarca tzv. tretie osoby, t. j. osoby, ktoré sú s
kontrolovaným subjektom v právnom vzťahu, nezaradil. Riadny opravný prostriedok proti napadnutému
rozhodnutiu mohlo podať len Stredisko cenných papierov Slovenskej republiky, a.s. Bratislava, ktoré zo
zákona zodpovedá za registre a účty, ktoré vedie a je v právnom vzťahu so žalobcom. Rozhodnutím
Ministerstva financií Slovenskej republiky č. 17628/1999-62 zo dňa 24.11.1999 bolo zamietnuté podanie
spoločnosti CS, a.s. (právneho predchodcu žalobcu) označené ako rozklad proti rozhodnutiu MF SR

č. 043/1998/SAN zo dňa 09.12.1998, ako neprípustné, pretože nebolo podané účastníkom konania.
RozsudkomNSSRč.k.4Sž143/01zodňa28.5.2002bolozrušenérozhodnutiežalovanéhoč.043/1998/
SANz9.12.1998avecmubolavrátenánaďalšiekonanie. Zodôvodneniatohtorozsudkuvyplýva,
že napádané rozhodnutie je nepreskúmateľné, nakoľko súd nemal k dispozícií príslušný administratívny
spis, čo je podľa § 250j ods. 2 druhá veta O.s.p. dôvodom, aby napadnuté rozhodnutie bolo zrušené.

Uznesením NS SR sp. zn. 3Sžnč/1/2007 zo dňa 29.05.2008 Najvyšší súd zamietol návrh na uloženie
povinnosti odporcu (Národná banka Slovenska) konať a rozhodnúť vo veci zrušeného rozhodnutia
MinisterstvafinanciíSlovenskejrepublikyč.043/1998/SANzodňa09.12.1998vydanéhovrámcikontroly
dodržiavania Zákona o cenných papieroch Strediskom cenných papierov SR Bratislava a.s. V
odôvodnení uviedol, že z predloženej dokumentácie vyplýva, že účastníkom správneho konania o

uložení sankcie (opatrenia) bolo len Stredisko cenných papierov SR a.s. Podľa názoru Najvyššieho
súdu SR z rozsudku 4Sž 143/01 vyplýva, že dôvodom vyslovenia zrušenia žalovaného rozhodnutia
bola len a výlučne jeho nepreskúmateľnosť pre nepredloženie spisu správnym orgánom. Súd nevyslovil
právny názor ani vo veci účastníka žalobcu v správnom konaní. Vydaním rozhodnutia o opatrení a jeho
realizáciou bol výkon kontroly ukončený. Žalobca účastníkom tohto konania nebol a účastníkom sa

preukázateľne nestal ani po zrušení rozhodnutia orgánu štátneho dozoru súdom.
2. Takto ustálený skutkový stav veci posúdil po právnej stránke podľa § 1 ods. 1, § 2, §
20, § 25 zákona č. 58/1969 Zb. zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo
jeho nesprávnym úradným postupom, § 82 ods. 1,2 zákona č. 600/1992 Zb. o cenných
papieroch, a dospel k záveru, že žalobca v konaní nepreukázal naplnenie predpokladov zodpovednosti

štátu za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím orgánu štátu - Ministerstva financií SR zo dňa č.
043/1998/SAN z 9.12.1998. V prvom rade poukázal na to, že Najvyšší súd SR rozsudkom sp. zn. 4
Sž 143/01 zo dňa 28.05.2002 rozhodnutie žalovaného č. 043/1998/SAN zo dňa 9. 12. 1998 zrušil a
vec vrátil žalovaného na ďalšie konanie, avšak dôvodom zrušenia rozhodnutia nebola nezákonnosť, ale
absencia administratívneho spisu. Vzhľadom k formálnemu nedostatku tak Najvyšší súd SR nepristúpil k

vecnému preskúmaniu napadnutého rozhodnutia a nové rozhodnutie vo veci nebolo vydané. Na základe
uvedeného ustálil, že v konaní nebola preukázané existencia nezákonného rozhodnutia, teda nie je
splnená už prvá podmienka existencie zodpovednosti štátu (§ 4 ods. 1 Zákona). Zároveň konštatoval,
že žalobcovi nesvedčí ani aktívna legitimácia v konaní, nakoľko nebol účastníkom konania, ktorého
výsledkom malo byť tvrdené nezákonné rozhodnutie. Žalovaný v konaní č. 043/1998/SAN vydal dňa

09.12.1998 rozhodnutie v rámci výkonu štátneho dozoru podľa § 82 ods. 1 zákona č. 600/1992 Zb. o
cenných papieroch, a to v správnom konaní podľa zákona č. 71/1967 Zb., pričom medzi tieto
subjekty zákonodarca nezaradil tzv. tretie osoby, s ktorými je dozorovaný subjekt v právnych vzťahoch,
nakoľko opatrenia dozorného orgánu majú povahu rozhodnutí o práva a povinnostiach vyplývajúcich
z obchodných, či občianskoprávnych vzťahov, sú len zásahom do právneho postavenia tohto subjektu,

alebezpriamehodopadunainésubjekty.Žalobca,označenýakomajiteľ vzmenovomvýpise
z účtu zo dňa 09.10.1998 bol len v právnom vzťahu s SCP, ktorý sa spravuje Obchodným zákonníkom
a ktorý zodpovedá za škodu, ktorá vznikla osobám, ktorých účty vedie podľa § 67 zákona č. 600/1992
Zb. Právo účastníka konania si mal žalobca uplatniť v konaní, keďže o ňom mal vedomosť priamo
z oznámenia SCP o realizácii rozhodnutia o uložení opatrenia na nápravu zistených nedostatkov z

10.02.1998, teda pred nadobudnutím právoplatnosti rozhodnutia. Žalobca nepodal proti napadnutému
neprávoplatnému správnemu rozhodnutiu rozklad ako účastník konania. Nevyužil tak riadny opravný
prostriedok voči správnemu rozhodnutiu, aby predišiel vzniku škody a jeho podanie označené ako
rozklad dňa 01.10.199 nie je už procesné účinným podaním rozkladu podľa § 61 správnehoporiadku, tak a koho má na mysli ust. § 3 zákona č. 58/1967 Zb., s ktorým by boli spojené odkladné
účinky a ktoré by umožnil vecne preskúmanie napadnutého prvostupňového rozhodnutia a vo svojich
dôsledkoch by mohlo viesť k jeho zrušeniu či zmene. Nie je tak splnená ani podmienka § 3 Zákona, a

to využitie možnosti podať proti nezákonnému rozhodnutiu odvolanie, rozklad, námietky, odpor alebo
sťažnosť. Poukázal i na to, že tu absentuje príčinná súvislosť medzi rozhodnutím žalovaného zo dňa
09.12.1998 a vznikom škody, ktorá mala žalobcovi vzniknúť nevyplatením dividend,
nakoľko k odpísaniu akcií z účtu žalobcu došlo úkonom SCP, s ktorým bol žalobca v právnom vzťahu,
a nie rozhodnutím žalovaného, ktoré toto opatrenie SCP síce uložilo, avšak toto sa proti rozhodnutiu

neodvolalo, a opravu nedostatkov by muselo vykonať aj z úradnej povinnosti, bez potreby uloženia
povinnosti rozhodnutím. Napokon konštatoval, že žalovaný sa nedopustil ani nesprávneho úradného
postupu, a preto nemohla v príčinnej súvislosti s ním vzniknúť žalobcovi škoda uplatnená podanou
žalobou. Z uvedených dôvodov dospel k záveru, že podanú žalobu je potrebné
v celom rozsahu ako nedôvodnú zamietnuť. O trovách konania rozhodol podľa § 262 ods. 1 C.s.p. v
spojení s § 255 ods. 1 C.s.p. avšak v konaní úspešnému žalovanému ich náhradu nepriznal, nakoľko

mu žiadne trovy nevznikli.
3. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca, domáhajúc sa jeho
zrušenia a vrátenia veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie dôvodiac, že súd prvej inštancie mu
svojím postupom odňal možnosť konať pred súdom a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. a), f) O.s.p.). Nesúhlasil s právnym posúdením veci

prvoinštančným súdom, podľa ktorého nepreukázal, že žalovaný vydal nezákonné rozhodnutie a že bol
účastníkom konania č.j. 043/1998/SAN k 09.12.1998. Poukázal na to, že súd v správnom súdnictve
zruší rozhodnutie správneho orgánu iba vtedy, ak je rozhodnutie alebo postup orgánu, ktorý ho vydal, v
rozpore so zákonom, pričom rozhodnutie správneho orgánu, ktoré je nepreskúmateľné, nespĺňa jeden
z atribútov zákonnosti rozhodnutia a je nepochybne a neoddiskutovateľne nezákonné. Pokiaľ potom

súd zrušil rozhodnutie žalovaného za stavu, keď tak môže rozhodnúť, len ak je rozhodnutie v rozpore
so zákonom, nemôže obstáť právny názor prvoinštančného súdu, že rozhodnutie správneho orgánu
nemožno považovať za nezákonné. Vo vzťahu k otázke jeho právneho postavenia účastníka správneho
konania namietal, že toto jeho postavenie vyplýva z toho, že uplatnil právo na priznanie účastníka
konania v priebehu konania, ako aj z toho, že vydané rozhodnutie Ministerstva financií SR sa okrem

kontrolovaného subjektu dotklo aj jeho osoby, nakoľko sa v správnom konaní jednalo aj o akciách, ktoré
sú jeho majetkom, a napokon i z toho, že realizáciou rozhodnutia Ministerstva
financií SR bolo zasiahnuté do jeho práv. V tejto súvislosti tiež vytkol súdu prvej inštancie, že nevykonal
dokazovanie ním navrhovanou žiadosťou o priznanie postavenia účastníka konania, hoci pre posúdenie
veci bol tento dôkaz kľúčový.

4. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu písomne nevyjadril.
5. Odvolacísúdprejednalvecpodľa§380ods.1C.s.p.,beznariadeniaodvolaciehopojednávaniapodľa
§ 378 ods. 1 v spojení s § 219 ods. 3 C.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.
6. V posudzovanej veci vykonal súd prvej inštancie všetko dokazovanie potrebné na zistenie
rozhodujúcich skutočností významných pre posúdenie dôvodnosti podanej žaloby, ktorou sa žalobca

domáhal zaplatenia náhrady škody, ako aj na posúdenie opodstatnenosti tvrdení, ktoré uvádzal
žalovaný na svoju obranu, na základe správneho vyhodnotenia vykonaného dokazovania dospel k
správnym skutkovým záverom, a na ich základe následne vyvodil aj správny právny záver, že v danej
veci neboli splnené zákonné podmienky vzniku zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú žalobcovi
nezákonným rozhodnutím Ministerstva financií SR č. 043/1998/SAN z 9.12.1998, pričom na vec

aplikoval zodpovedajúce ustanovenia § 1 ods. 1, § 2, § 20, § 25 zákona č. 58/1969 Zb. zodpovednosti za
škoduspôsobenúrozhodnutímorgánuštátualebojehonesprávnymúradnýmpostupom,asvojedôvody,
pre ktoré žalobe nevyhovel, aj dostatočne odôvodnil, pričom sa vysporiadal so všetkými rozhodujúcimi
skutočnosťami podstatnými pre právne posúdenie veci, ako aj so všetkými relevantnými argumentmi
sporových strán a dôsledne posúdil opodstatnenosť všetkých právne a skutkovo relevantných námietok

účastníkov súvisiacich s predmetom konania, a preto odôvodnenie jeho rozhodnutia je presvedčivé.
Obsah odvolania žalobcu nie je spôsobilý spochybniť správnosť záverov napadnutého rozsudku súdu
prvej inštancie z hľadiska ním uvádzaných tvrdení v podanom odvolaní, keď ani v odvolacom
konaní neboli zistené také nové rozhodujúce skutočnosti alebo dôkazy, ktoré by mali za následok zmenu
skutkového stavu alebo by spochybňovali správnosť právnych záverov, na ktorých súd prvej inštancie

založil svoje rozhodnutie.
7. Súd prvej inštancie postupoval správne, keď v danej veci zisťoval základné predpoklady vzniku
objektívnej zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím Ministerstva financií SR č. 043/1998/SAN
z 9.12.1998 v zmysle zákona č. 58/1969 Zb., podľa ktorého musia byť súčasné splnenie tri podmienky, ato: 1/ nezákonné rozhodnutie alebo nesprávny úradný postup súdu 2/ existencia škody ako majetkovej
ujmy vyjadriteľnej v peniazoch, a 3/ príčinná súvislosť medzi škodou (nemajetkovou ujmou)
a nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom.

8. Z obsahu spisu v preskúmavanej veci vyplýva, že rozhodnutím o uložení opatrenia na nápravu
zistenýchnedostatkov,vydanýmMinisterstvomfinanciíSRdňa9.12.1998, č.043/1998/SAN,
bolo Stredisku cenných papierov uložené do troch dní od jeho doručenia uviesť do pôvodného stavu, t. j.
do stavu platného pred 9.10.1998 evidenciu účtu majiteľa - Ministerstvo hospodárstva SR - ako jediného
majiteľa akcií vydaných spoločnosťou Transpetrol, a.s., identifikačné číslo emisie XXXXXXXXXXX N.

XX, ako aj evidenciu registra emitenta, ktorým je spoločnosť Transpetrol, a.s. Toto rozhodnutie na
základe žaloby spoločnosti TRADEUNION, spol. s r.o., Vranov nad Topľou, Najvyšší súd Slovenskej
republiky uznesením zo dňa 28.5.2002, sp. zn. 4Sž/143/01, zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.
9. Odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že rozhodnutie Ministerstva financií
SR č. 043/1998/SAN z 9.12.1998, ktorým mala byť žalobcovi spôsobená škoda, nemožno považovať
za rozhodnutie zrušené pre nezákonnosť, keď v danom spore Najvyšší súd SR uznesením zo dňa

28.5.2002, sp. zn. 4Sž/143/01, predmetné rozhodnutie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie podľa §
250d ods. 1 O.s.p. iba z dôvodu nepreskúmateľnosti spôsobenej nepredložením administratívneho spis
správnym orgánom. Danú otázku odvolací súd posúdil zhodne s ustálenou judikatúrou Ústavného súdu
SR, ktorý napr. vo svojom uznesení sp. zn. III. ÚS 97/2010 z 9. marca 2010, uverejnenom v Zbierke
nálezov a uznesení Ústavného súdu SR pod č. 87/2010, dospel k záveru, že hoci zo znenia legálnej

definície obsahovej náplne súdneho prieskumu správnych rozhodnutí uvedenej v § 244 ods. 1 O.s.p. je
možné identifikovať primárny cieľ prieskumu, ktorým je zistenie zákonnosti (resp. tvrdenej nezákonnosti)
právoplatných rozhodnutí správnych orgánov, v prípade zrušenia rozhodnutia žalovaného správneho
orgánu pre nepreskúmateľnosť z dôvodu neposkytnutia súčinnosti (nepredloženia administratívneho
spisu) správneho orgánu, nedochádza ku konštatovaniu nezákonnosti správneho rozhodnutia, avšak

zrušenie rozhodnutia pre nepreskúmateľnosť v žiadnom prípade neprezumuje ani
zákonnosť napadnutého správneho rozhodnutia. Nemožnosť objektívne posúdiť súlad napadnutého
správneho rozhodnutia s právnym poriadkom je dôvodom uplatnenia kasačného princípu v správnom
súdnictve bez súčasného konštatovania nezákonnosti rozhodnutia. Zrušenie správneho rozhodnutia
pre jeho nepreskúmateľnosť v rámci výkonu správneho súdnictva je prostriedkom otvárajúcim možnosť

účastníkom správneho konania uplatniť účinné právne prostriedky prislúchajúce konaniu pred správnym
orgánom podľa Správneho poriadku. Nakoľko v prejednávanom spore išlo o totožnú situáciu, opierajúc
sa o rozhodovaciu činnosť ÚS SR i odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie dospel k záveru, že v
danej veci absentuje rozhodnutie orgánu štátu zrušené pre nezákonnosť, a v tomto prípade nie sú dané
základy zodpovednosti štátu za škodu, ktorej náhrady sa žalobca v danom spore domáha; a nedôvodná

je preto i argumentácia žalobcu v podanom odvolaní, že i rozhodnutie správneho
orgánu, ktoré bolo zrušené pre nepreskúmateľnosť z dôvodu nepredloženia administratívneho spisu,
treba považovať za nezákonné rozhodnutie orgánu štátu, ktoré taktiež zakladá zodpovednosť za škodu
podľa zákona č. 58/1969 Zb.
10. V nadväznosti na námietky žalobcu v podanom odvolaní súvisiace s posúdením otázky, či mal

postavenie účastníka konania vedeného na Ministerstve financií SR č. 043/1998/
SAN, odvolací súd uvádza, že táto otázka je z hľadiska posúdenia merita veci bez právneho významu,
keď; bez zreteľa na zodpovedanie danej otázky; neboli splnené predpoklady vzniku zodpovednosti
žalovaného za škodu podľa zák. č. 58/1969 Zb. z dôvodu absencie nezákonného rozhodnutia orgánu
štátu. Pokiaľ odvolateľ súdu prvej inštancie v tejto súvislosti vytýka nesprávne závery a nedostatočne

vykonané dokazovanie, jeho námietky nemôžu obstáť a privodiť pre neho úspech v odvolacom konaní.
11. Odvolacísúdsapretovcelomrozsahustotožnilsosprávnymprávnymzáveromsúduprvejinštancie,
že žalobca v danom spore nepreukázal splnenie zákonných predpokladov vzniku zodpovednosti
žalovaného za škodu, ktorá mala žalobcovi vzniknúť v dôsledku rozhodnutia Ministerstva financií SR č.
043/1998/SAN z 9.12.1998, a preto žaloba nebola podaná dôvodne.

12. Pre úplnosť odvolací súd dodáva, že súdu prvej inštancie nemožno vytknúť ani žiadne iné procesné
pochybenie, prípadne pochybenie pri skutkovom a právnom posúdení otázky vzniku nároku žalobcu
na náhradu škody, ktorá mu mala vzniknúť nezákonným rozhodnutím orgánu štátu, pričom žalobca ani
vo svojom odvolaní neuviedol žiadne iné skutočnosti, ktoré by odôvodňovali odlišné právne posúdenie
tejto otázky odvolacím súdom, pričom súd prvej inštancie sa v priebehu sporu vyporiadal so všetkými

relevantnýmiskutočnosťamiuvádzanýmivžalobeapodôkladnejúvahevydalsvojerozhodnutievsúlade
s platnou právnou úpravou.
13. Vzhľadom na uvedené, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil (§
387 ods. 1,2 C.s.p.).14. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 2 C.s.p.
v spojení s § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 C.s.p., a úspešnému žalovanému priznal nárok na náhradu trov
odvolacieho konania v celom rozsahu.

15. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval
ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v

plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už
prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, rozhodoval vylúčený sudca
alebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho
súdu, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je

prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods.
2 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom
plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, napadnutý výrok
odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok

minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo
pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen
a)ab).Naurčenievýškyminimálnejmzdyvprípadochuvedenýchvodseku1jerozhodujúcideňpodania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je dovolateľom

fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľom právnická
osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa, alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto
zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou
na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo

odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické
vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).