Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 17. december 2018

Súd: Okresný súd Žiar nad Hronom
Spisová značka: 7Csp/174/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6418203998
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 12. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Lukáč

ECLI: ECLI:SK:OSZH:2018:6418203998.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Žiari nad Hronom na pojednávaní konanom dňa 17.12.2018 sudcom JUDr. Petrom

Lukáčom, v právnej veci žalobcu : P. R., Q.. XX.XX.XXXX, trvale bytom J. S. Č.. XXX, XXX XX J. S.,
zastúpenej FALIS & Partners, s.r.o., so sídlom Lemontovova 14, 811 05 Bratislava, IČO : 517 69 654,
proti žalovanému : BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, so sídlom Boulevard Haussmann 1, 750
09Paríž,Francúzsko,konajúcinaúzemíSRprostredníctvomBNPPARIBASPERSONALFINANCESA,
pobočka zahraničnej banky, so sídlom Karadžičova 2, 821 08 Bratislava, IČO: 472 58 713, zastúpený
AK Nagyová Tenkač, s.r.o, so sídlom Ružinovská č. 42, 821 01 Bratislava, IČO: 36 862 169 o žalobe
na úhradu sumy 970,94 € s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je p o v i n n ý uhradiť žalobkyni istinu vo výške 970,94 € spolu s úrokom z omeškania vo
výške 5 % p.a. zo sumy 970,94 € odo dňa 05.09.2018 až do zaplatenia, v lehote 30 dní od právoplatnosti
tohto rozhodnutia, pod následkom výkonu rozhodnutia.

II. Súd žalobkyni p r i z n á v a trovy konania vo výške 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa svojou žalobou doručenou Okresnému súdu v Žiari nad Hronom dňa 12.09.2018
domáhala od žalovaného úhrady sumy 970,94 € s prísl., titulom vydania bezdôvodného obohatenia.
Svoju žalobu zdôvodnila skutočnosťou, že žalovaný ako poskytovateľ finančnej služby so žalobkyňou,

ako spotrebiteľkou, dňa 11.09.2014 uzatvoril zmluvu o spotrebiteľskom úvere, registrovanú pod č.
XXXXXXXXXXXXXX, na základe ktorej bol žalovaným žalobkyni poskytnutý úver vo výške 2.000,00
€. Žalobkyňa v žalobe ďalej uviedla, že na základe dvojstranného právneho úkonu sa táto zaviazala
vrátiť žalovanému istinu úveru spolu s odplatou za poskytnutý úver v pravidelných mesačných
splátkach, v počte á 48 vo výške splátky á 61,63 €. Žalobkyňa v žalobe ďalej uviedla, že na základe
dvojstranného právneho úkonu, uhradila v prospech žalovaného celkovo finančný obnos vo výške
2.970,94 € vo forme poskytnutia finančných prostriedkov poštovými poukážkami. Nárok na vydanie

bezdôvodného obohatenia v zmysle § 451 a nasl. Občianskeho zákonníka s dôvodnou okolnosťou,
že dvojstranný právny úkon ako spotrebiteľská zmluva obsahuje vo svojich ustanoveniach nesprávne
uvedené podmienky poskytnutia úveru a to nesprávne uvedenú ročnú priemernú mieru nákladov z
poskytnutých finančných prostriedkov, a v konečnom dôsledku i nesprávny údaj o celkovej výške plnenia
žalobkyne voči žalovanému a to v neprospech žalobkyne v postavení spotrebiteľa pri uzatvorenom
dvojstrannom právnom úkone, čo následne v zmysle ustanovenia § 11 Zákona č. 129/2010 Z.z.
má za následok bezúročnosť a bezpoplatkovosť dvojstranného právneho úkonu. Výšku uplatnenej

istiny v zmysle žaloby žalobkyňa špecifikovala rozdielom medzi poskytnutými finančnými prostriedkami
na základe dvojstranného právneho úkonu vo výške 2.000,00 € a skutočne uhradenými finančnými
prostriedkami na základe takéhoto úkonu v celkovej výške 2.970,94 €.2. Okresný súd v Žiari nad Hronom vo veci rozhodol platobným rozkazom č. k. 7Csp 174/2018- 19 zo
dňa 12.09.2018. V zákonom stanovenej lehote proti platobnému rozkazu OS Žiar nad Hronom podal
žalovanýodpor.OSvŽiarinadHronomuznesenímtohoistéhočíslakonaniazodňa04.10.2018platobný

rozkaz zrušil a vo veci nariadil termín pojednávania.

3. Žalovaný so samotnou žalobou a uplatneným nárokom v celom rozsahu nesúhlasil. Túto žiadal ako
nedôvodnú zamietnuť. Svoje stanovisko zdôvodnil okolnosťou, že zmluva o spotrebiteľskom úvere a
zmluva o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydanie kreditnej karty, uzatvorená medzi účastníkmi

konaniadňa11.09.2014spĺňavšetkyzákonomstanovenéatribútypodľaplatnejprávnejúpravyzákonom
č. 129/2010 Z.z. Vyjadril nesúhlas s namietanými okolnosťami, absenciou kogentných ustanovení
zmluvných dojednaní, resp. argumentoval správny údajmi tvoriacimi obsah zmluvy o spotrebiteľskom
úvere. Čo sa týka uvedenia výšky ročnej percentuálnej miery nákladov, konštatoval, že v zmluve je
tento údaj vypočítaný správne. Konštatoval skutočnosť, že celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými
so spotrebiteľským úverom sú náklady tvorené úročením, províziami, poplatkami akéhokoľvek druhu,

ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti s uzatvorenou zmluvou o spotrebiteľskom úvere, pričom do
celkových nákladov patria aj náklady na doplnkové služby súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom úvere
a to najmä poistné, ak spotrebiteľ musí navyše uzavrieť zmluvu o poskytnutí takejto doplnkovej služby,
aby získal spotrebiteľský úver alebo aby ho získal za ponúknutých podmienok. Konštatoval faktickú
skutočnosť,žepredmetomzmluvyospotrebiteľskomúverevdanomprípadenebolosúbežnédojednanie

a uzatvorenie zmluvy o poskytnutí doplnkovej služby formou poistného. Konštatoval skutočnosť, že
poistné, ktoré bolo dojednané v samotnej zmluve o spotrebiteľskom úvere bolo fakutatívne a žalobkyňa
sa rozhodla túto doplnkovú službu aktivovať dobrovoľne. Na základe týchto tvrdení žalovaného potom
anuitná splátka dojednaná v zmluve o spotrebiteľskom úvere predstavovala finančný obnos splátky vo
výške á 61, 63 €, pri zarátaní dojednaného poistného oproti anuitnej splátke bez dojednania poistného

vo výške á 57, 61 €. Žalovaný ďalej namietol okolnosť, že z toho istého dôvodu bol realizovaný i výpočet
výšky ročnej priemernej miery nákladov, ktorý bol zmluvne stanovený percentuálne vo výške 18,28 %.

4. Dokazovaním prevedeným na pojednávaní, výsluchom účastníkov konania, oboznámením sa
s pripojeným písomným dôkazným materiálom, zmluvou o spotrebiteľskom úvere a zmluvou o

revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty a rámcovou zmluvou o poskytnutí
platobných služieb, mal súd preukázané, že účastníci konania dňa 11.09.2014 uzatvorili zmluvu,
ktorá bola registrovaná pod č. XXXXXXXXXXXXXX, na základe ktorej žalovaný poskytol žalobkyni
spotrebiteľský úver vo výške 2.000,00 €. Z obsahu dvojstranného právneho úkonu vyplynula pre súd
okolnosť, že žalovaná sa zaviazala poskytnutý úver splácať v pravidelných 48 mesačných splátkach á

61,63 € mesačná splátka. Konečná splatnosť úveru bola dojednaná ku dňu 15.10.2018, pri dohodnutej
úrokovej sadzbe á 16,90 % ročne, dojednanej ročnej priemernej miere nákladov vo výške 18,28 %,
priemernej ročnej priemernej miere nákladov 18,01 % a z uvedením celkovej čiastky na zaplatenie vo
výške 2.765,28 €. Z pripojeného písomného dôkazného materiálu mal súd preukázané, že zmluvný
partneri taktiež dojednali doplnkovú službu vo forme poistenia, pričom údaj o poistení predstavoval

percentuálne sumu 6,99 %.

5. Podľa § 52 ods. 1 Zákona č. 40/1964 Zb., ( ďalej OZ ) v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy,
spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so
spotrebiteľom.

6. Podľa § 1 ods. 2 Zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov, a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v čase uzatvárania
zmluvy, spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasne poskytnutie peňažných prostriedkov
na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky úveru odloženej platby, alebo obdobnej

finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

7. Podľa § 2 Zákona č. 129/2010 Z. z., pre účely tohto zákona sa rozumie podľa písm. d) zmluva o
spotrebiteľskom úvere, zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver
a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa

spojené so spotrebiteľským úverom. Podľa § 2 Zákona č. 129/2010 Z.z. celkovými nákladmi spotrebiteľa
spojenými so spotrebiteľským úverom sú všetky náklady vrátane úrokov, provízií, daní a poplatkov
akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere
a ktoré sú veriteľovi známe okrem notárskych poplatkov; do celkových nákladov patria aj náklady nadoplnkové služby súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom úvere a to najmä poistné, ak spotrebiteľ musí
navyše uzavrieť zmluvu o poskytnutí takejto doplnkovej služby, aby získal spotrebiteľský úver, aby ho
získal za ponúkaných podmienok.

8. Podľa § 9 ods. 2 Zákona č. 129/2010 Z.z., zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných
náležitostí podľa OZ, musí obsahovať tieto náležitosti:
j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítame
na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky

predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov.

9. Podľa § 11 ods. 1 Zákona č. 129/2010 Z.z., v znení účinnom v čase uzatvárania zmluvy, poskytnutý
spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak:
d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávna ročná percentuálna miera nákladov v
neprospech spotrebiteľa.

10. Vzhľadom na pojmové a obsahové znaky zmluvy, uzatvorenej medzi účastníkmi konania súd
konštatuje, že sa jednoznačne jedná o zmluvu spotrebiteľského charakteru, kde žalobkyňa vystupuje
v dvojstrannom právnom záväzku ako spotrebiteľ a teda požíva celú ochranu, zaručenú právnym
poriadkom v súvislosti so spotrebiteľským charakterom zmluvy.

11. Súd sa v danom prípade nestotožňuje s argumentáciou žalovaného v súvislosti s uzatvorením
doplnkovej služby, konkrétne poistného pri uzatváraní tohto dvojstranného právneho úkonu, kde
žalovaný túto doplnkovú službu charakterizoval ako fakultatívny predpoklad. Je nesporné, že predmetná
zmluva bola formulárového charakteru, kde medzi iným je formulárovým spôsobom uvedený i poplatok

za poistenie, v konkrétnom prípade vo výške 6,99 %. Je nesporné, že v prípade, že by žalobkyňa pri
podpise zmluvy vyjadrila nesúhlas s týmto bodom spotrebiteľskej zmluvy, zo strany žalovaného by tejto
neboli poskytnuté finančné prostriedky. Takto nastavená formulárová zmluva zjavne znevýhodňuje jednu
zo zmluvných strán a to v danom prípade samotnú žalobkyňu, ako spotrebiteľa.

12. Súd po preskúmaní zmluvy z hľadiska náležitosti v zmysle § 9 ods. 2 Zákona č. 129/2010 Z.z.
v znení účinnom v čase jej uzatvorenia, konštatuje, že samotná zmluva obsahuje v náväznosti na
hore uvedené skutočnosti nesprávny údaj o výške ročnej percentuálnej miery nákladov a o celkovej
čiastke, ktorú musela spotrebiteľka uhradiť. V zmluve sa totiž uvádza, že celková čiastka k zaplateniu
nákladov spojených s uzatvorením dvojstranného právneho úkonu predstavuje finančný obnos 2.765,28

€ a ročná priemerná miera nákladov percentuálne údaj 18,28 %, pričom však úver bol dojednaný
pri splatnosti v počte á 48 mesačných splátok vo výške á 61,63 €, čo predstavuje reálne celkovú
čiastku k zosplatneniu vo výške 2.958,24 € a ročnú priemernú mieru nákladov pre daný úver vo výške
22,49 %. Súd ďalej konštatuje, že oba údaje sú uvedené v samotnej zmluve nesprávnym spôsobom v
neprospech spotrebiteľa. Súd v rámci dokazovania kontrolným výpočtom rpmn zistil, že navrhovateľ pri

výpočte rpmn nezohľadnil poistné, ktoré je potrebné do celkových nákladov spotrebiteľa spojených so
spotrebiteľským úverom zahrnúť ( § 2 písm. g) Zákona č. 129/2010 Z.z., účinného v čase uzatvárania
zmluvy ), keďže súčasťou zmluvy je aj zmluvné dojednanie o poskytnutí doplnkovej služby - základného
súboru poistenia, pričom zo zmluvy možnosť spotrebiteľa túto doplnkovú službu v čase podpisu zmluvy
odmietnuť nevyplýva ( v časti 3 bod 1, 6 zmluvy je len konštatované, že dlžník berie na vedomie,

že dohodnuté poistenie je oprávnený kedykoľvek ukončiť ). V zmysle § 11 ods. 1 písm. d) Zákona č.
129/2010 Z.z. v znení účinnom v čase uzatvárania zmluvy, spotrebiteľský úver je teda na základe
takto zisteného skutkového stavu nutne považovať za bezúročný a bez poplatkov, nakoľko v zmluve
je jednoznačne uvedený nesprávny údaj o výške ročnej percentuálnej miery nákladov, resp. v celkovej
čiastke na úhrade v neprospech spotrebiteľa. Preto súd v súdenej veci považoval samotný úver za

bezpoplatkový a bezúročný.

13. Podľa § 451 ods. 1, 2 OZ, kto sa na úrok iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.

14. Z prevedeného dokazovania ( poštové zloženky ) mal súd preukázané, že žalobkyňa uhradila v

prospech žalovaného na základe dvojstranného právneho úkonu celkovú sumu 2.970.94 €. Žalovaný
poskytol na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere žalobkyni istinu vo výške 2.000,00 €. Výšku
uplatneného nároku mal súd preukázanú výpočtom rozdielu medzi skutočne uhradenou sumou
žalobkyňou v prospech žalovaného a poskytnutými finančnými prostriedkami žalovaného v prospechžalobkyne, pri rešpektovaní hore uvedeného dokazovania, kde súd konštatuje, že zmluvný záväzok je
jednoznačne bez poplatkov a bez úročenia. Vzhľadom na takto zistený skutkový stav, súd žalobe v
plnom rozsahu vyhovel.

15. Súd zároveň v zmysle § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 Nariadenia vlády SR
č. 87/95 Z.z. priznal žalobkyni zákonný úrok z omeškania, platný v čase vzniku nároku na vydanie
bezdôvodného obohatenia.

16. O náhrade trov konania súd v danom prípade rozhodol s použitím § 255 ods. 1 Civilného sporového
poriadku, kde súd konštatuje, že žalobkyňa bola v konaní v plnom rozsahu úspešná.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti
ktorého rozhodnutiu smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

Toto právo nemajú strany sporu, ktoré sa vzdali práva podať odvolanie.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v predchádzajúcom odseku,
ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný neplní dobrovoľne to čo mu ukladá právoplatné a vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený
podať návrh na výkon exekúcie.