Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 5. december 2018

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 4Co/252/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1317203879
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 12. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Valéria Kleinová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1317203879.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Valérie Kleinovej a členov

senátu JUDr. Michaely Frimmelovej a Mgr. Ingrid Degmovej Pospíšilovej v právnej veci žalobcu: Friendly
Finance Slovakia s.r.o., so sídlom Tallerova č. 4, Bratislava, IČO : 47243368, zastúpený advokátskou
kanceláriou Mgr. Henrich Schindler, advokát, so sídlom Ulica Janka Kráľa č.7, Banská Bystrica, IČO:
40887481, proti žalovanému: G. Y., O.. XX.X.XXXX, V. E. Č.. XXA, V., o zaplatenie 191,66 eur s
príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III zo dňa 13. februára
2018 č.k. 11Csp 13/2017-28 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo veci samej p o t v r d z u j e.

V časti trov konania rozsudok súdu prvej inštancie mení tak, že žalovanému nepriznáva nárok na
náhradu trov prvoinštančného konania.

Žalovanému nepriznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu žalobcu, ktorou sa tento domáhal od
žalovaného zaplatenia sumy 191,66 Eur s príslušenstvom z titulu s ním uzavretej zmluvy. Žiadnej zo
sporových strán nepriznal nárok na náhradu trov konania.

2. Vychádzal zo skutkového vymedzenia žaloby žalobcom, že dňa 22.12.2015 došlo medzi stranami
sporu k právnemu vzťahu, na základe ktorého žalobca ako veriteľ poskytol žalovanému peňažné
prostriedky vo výške 450 Eur. Predpokladom vzniku právneho vzťahu bola registrácia žalovaného na
adrese internetového sídla žalobcu za účelom zriadenia užívateľského účtu, v ktorom žalovaný uviedol
nezameniteľné identifikačné údaje spolu s číslom účtu. Žalobca ďalej uviedol, že nemá k dispozícii iný
dôkazopodrobnostiachprávnehovzťahuažiadalsúd,abyrozhodolibanazákladeinternetovéhoprofilu,

výpisu z bankového účtu a ním tvrdených skutočností. Uviedol, že žalovaný doposiaľ uhradil sumu 25,34
Eur, poslednú úhradu vykonal dňa 17.02.2016. Ako dôkazy označil internetový profil žalovaného a výpis
z účtu.

3. Žalovaný sa k žalobe písomne nevyjadril.

4. Súd prvej inštancie konštatoval, že podľa ustanovenia § 132 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový

poriadok (ďalej len „CSP“) v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie strán,
pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný
návrh. Žalobca k žalobe pripojí dôkazy, ktorých povaha to pripúšťa, okrem tých, ktoré nemôže bez svojej
viny pripojiť. Toto zákonné ustanovenie upravuje dôkaznú povinnosť strán sporu, ktorá súvisí s tzv.dôkazným bremenom. V občianskom súdnom konaní sporového charakteru spočíva dôkazné bremeno
na žalobcovi. To znamená, že je povinný označiť, resp. predložiť všetky dôkazy, ktorými by sa preukázali
ním tvrdené skutočnosti osvedčujúce jeho nárok. Ak svoju dôkaznú povinnosť splní iba tak, že jeho

tvrdenia sa napokon nepreukážu, znamená to, že dôkazné bremeno neuniesol. Dôsledok neunesenia
dôkazného bremena je nepriaznivý výsledok sporu, ktorý postihuje tú stanu sporu, na ktorej dôkazné
bremeno spočívalo a ktorá sa tak dostala do dôkaznej núdze, pretože neponúkla alebo nevedela súdu
ponúknuť také dôkazné prostriedky, ktorými by sa preukázali skutočnosti rozhodujúce pre výsledok
sporu.

5. Podľa žalobcu zmluvný vzťah vznikol dňa 22.12.2015, v žalobe ani netvrdil, kedy by bol žalovaný
povinný vrátiť poskytnuté finančné prostriedky a či vôbec. Jedinú skutočnosť, ktorú súd prvej inštancie
považoval za preukázanú bola skutočnosť, že z účtu žalobcu dňa 22.12.2015 bola poukázaná suma
450 Eur na účet, ktorý sa zhoduje s číslom účtu na tzv. profile žalovaného. Žalobca sa žalobou domáhal
vrátenia finančných prostriedkov a ponechal na zvážení súdu, či posúdi záväzok titulom zmluvy o

pôžičke, zmluvy o úvere alebo titulom bezdôvodného obohatenia.

6. Súd prvej inštancie vychádzal z ustanovenia § 657 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení
neskorších predpisov (ďalej len „Občiansky zákonník“) zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi
veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci

rovnakého druhu. Vzhľadom k tomu, že aj na tzv. internetovom profile sa uvádza, že osobné informácie
je možné meniť iba ak nie je aktívna iná pôžička, právny vzťah, ktorý žalobca opísal v žalobe kvalifikoval
ako zmluvu o pôžičke. Vyslovil, že pre platné uzavretie zmluvy o pôžičke sa nevyžaduje písomná forma,
takže táto zmluva môže byť uzavretá aj ústne alebo konkludentne. Podstatnou náležitosťou obsahu
takejto dohody je okrem označenia zmluvných strán predovšetkým určenie predmetu pôžičky; z obsahu

zmluvy musí vyplynúť i povinnosť dlžníka vrátiť veci rovnakého druhu (peňazí). Keďže táto zmluva je
reálnou zmluvou (kontraktom), k jej uzavretiu zákon vyžaduje i skutočné odovzdanie predmetu pôžičky
veriteľom dlžníkovi.

7. Vyhodnotil, že v tomto spore zaťažovalo dôkazné bremeno žalobcu, ktorý bol povinný preukázať, že

zmluvu o pôžičke uzatvoril práve so žalovaným a bolo jeho povinnosťou preukázať aj to, že mu finančné
prostriedky reálne poskytol. Žalobca súdu nepreukázal ani svoje tvrdenie, že žalovaný mu vrátil časť
poskytnutej pôžičky vo výške 258,34 Eur. Nepreukázal, že žalovaný zmluvu uzatvoril, nevyplýva to ani
z predložených listinných dôkazov. Sám žalobca v žalobe uvádza, že sa zmluva o poskytnutí úveru, ani
iná písomná zmluva nezachovala. Skutočnosť, že žalobca previedol určitú sumu na číslo účtu, ktoré

je uvedené v anonymne vytvorenom internetovom profile nie je podľa súdu prvej inštancie dôkazom o
poskytnutí finančnej čiastky práve žalovanému. Pre neunesenie dôkazného bremena preto súd prvej
inštancie žalobu zamietol.

8. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa ust. § 255 CSP, s odôvodnením, že žalovaný

mal v spore úspech, žiadne trovy mu však nevznikli, preto súd žiadnej zo strán sporu náhradu trov
konania nepriznal.

9. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote prostredníctvom svojho právneho zástupcu odvolanie
žalobca, ktorý žiadal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť a jeho žalobe vyhovieť a priznať

mu aj náhradu trov konania, resp. zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie. Namietal nesprávne a nedostatočne zistený skutkový stav a nesprávne vyhodnotenie
dôkazov, ktoré uvádza vo svojom rozhodnutí. Uviedol, že žalovaný sa k žalobe žiadnym spôsobom
nevyjadril, nenamietal že účet, na ktorý mu boli ním poukázané peňažné prostriedky, nie je jeho účtom a
nepoprel žiadne skutkové okolnosti uvedené v žalobe. Mal za to, že preukázal, že žalovanému poskytol

peňažné prostriedky, a to na účet, ktorý žalovaný uviedol vo svojom internetovom profile. Skutočnosť, že
sa takto mal žalovaný obohatiť vyplýva z ďalších identifikačných údajov uvedených v profile, a to rodné
číslo, číslo občianskeho preukazu a ďalšie údaje, ktoré nie sú verejne dostupné a žalovaný je povinné
tieto údaje chrániť pred zneužitím, teda mal za to, že žalovaného identifikoval dostatočne. Uviedol, že
svoj nárok voči žalovanému si uplatňuje z titulu bezdôvodného obohatenia, nakoľko žalovanému boli

peňažné prostriedky poskytnuté bez právneho dôvodu. Vzhľadom k tomu, mal za to, že predložil súdu
dostatočné dôkazy na priznanie nároku z tohto titulu a absencia akejkoľvek zmluvy je práve pre tento
právny titul prirodzená a jeho povaha existenciu zmluvy vylučuje. Pokiaľ by v danom prípade došlo
k uzavretiu platnej zmluvy, nejednalo by sa podľa neho o bezdôvodné obohatenie, ale o plnenie zozáväzkového vzťahu. Vytýkal súdu prvej inštancie, že žiadnym spôsobom nezohľadnil skutočnosť, že
žalovanému boli poskytnuté peňažné prostriedky z jeho účtu a tento ani nepoprel prijatie peňažných
prostriedkov, teda táto skutočnosť v zmysle § 151 ods. 1 CSP nebola medzi stranami sporu sporná.

Skutočnosti, ktoré súd prvej inštancie považoval za ním nepreukázané, bolo možné vyhodnotiť ako
preukázané logicky na seba nadväzujúcou sériou dôkazov, ktoré boli priložené k žalobe. Čo sa týka
neunesenia dôkazného bremena, nemal za zrejmé, aký ďalší dôkaz by mal predložiť, aby preukázal, že
žalovaný sa bezdôvodne obohatil, ako výpis z účtu, ktorý preukazuje zaslanie peňažných prostriedkov
a internetový profil, ktorý preukazuje, že účet patrí žalovanému, ktorý túto skutočnosť nespochybnil.

Rozhodnutie súdu prvej inštancie preto považoval za nepredvídateľné, arbitrárne a nepreskúmateľné.
Nemaltiežzazrejmé,zakéhodôvodubymalpredkladaťdôkazovykonaníúhradyzostranyžalovaného,
naviac, pokiaľ tento toto tvrdenie nespochybnil. Tento dôkaz môže predložiť, aj keď je toho názoru, že
by ho mal predkladať žalovaný. Poukázal, že vo veci bol aj vydaný platobný rozkaz, ktorý bol zrušený
len z dôvodu jeho nedoručenia žalovanému. Poukázal na ust. § 151 ods. 1 CSP s tým, že pokiaľ
skutkové tvrdenia nie sú popreté druhou sporovou stranou, považujú sa za nesporné. Uviedol, že súd

prvej inštancie jeho žalobu zamietol, keď mal pochybnosť, že osoba, ktorá cez internet s ním uzavrela
zmluvu, je totožná so žalovaným Vzhľadom na tieto pochybnosti nemal súd prvej inštancie preukázané,
že medzi ním a žalovaným existuje tvrdený záväzkovo-právny vzťah. Konštatoval, že uvedená otázka
uzatvorenia a podpísania zmluvy je otázkou skutkovou, súd v konaní zisťuje jej existenciu z vykonaných
dôkazov alebo zo skutkových tvrdení strany, ktoré ak ich protistrana výslovne nepoprela, považuje sa

za nesporné.

10. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril, odvolací návrh nepodal.

11. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§34 Civilného sporového poriadku, ďalej len „CSP“)

viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 CSP) a skutkovým stavom súdu prvej inštancie
(§ 385 ods. 1 CSP) prejednal vec bez pojednávania a vo veci rozhodol postupom podľa § 378 ods. 1 a
§ 219 ods. 3 CSP, keď dospel k záveru,, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

12. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku

vecne správne.

13. Žalobca sa svojou žalobou domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 191,66 Eur a úrokov z
omeškania vo výške 5,05 % p.a. od17.1.2016 17.2.2016 zo sumy 450 Eur, odo dňa 18.2.2016 do
zaplatenia zo sumy 191,66 Eur so skutkovými tvrdeniami, že medzi ním ako veriteľom a žalovaným

ako dlžníkom došlo dňa 22.12.2015 k vzniku právneho vzťahu, na základe ktorého poskytol dlžníkovi
peňažné prostriedky vo výške 450Eur, o čom doložil výpis z bankového účtu. Uviedol, že predpokladom
vzniku uvedeného právneho vzťahu medzi ním ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom bola registrácia
žalovanéhonaadresejehointernetovéhosídlaS..P..skzaúčelomzriadeniaužívateľskéhoúčtu,vktorom
žalovaný uviedol svoje nezameniteľné identifikačné údaje spolu s číslom účtu, ktorý žiada poukázať

peňažné prostriedky. Okrem výpisu z účtu doložil len internetový profil žalovaného na jeho webovom
sídle a žiadal súd, aby rozhodol len na základe týchto ním predložených dôkazov, nakoľko nemá k
dispozícii iné dôkazy. Uviedol, že sa domáha od žalovaného vrátenia poskytnutých mu peňažných
prostriedkov a ponechal na rozhodnutí súdu, či tento záväzok posúdi ako záväzok zo zmluvy o pôžičke,
zmluvy o úvere, zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo z titulu bezdôvodného obohatenia.

14. Záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od
dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok (§ 488 Občianskeho zákonníka).

15. Podľa § 657 Občianskeho zákonníka Zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené

podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého
druhu.

16. Zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze a dlžník
sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu. Podstatnými náležitosťami tejto

zmluvy je dohoda o a) prenechaní veci (o reálnom odovzdaní), b) druhovom určení veci, c) povinnosti
vrátiť vec rovnakého druhu, d) určení času vrátenia. Čas vrátenia nemusí byť pritom určený konkrétnym
dňom, ale stačí, ak je dohodnutý tak, že čas vrátenia možno určiť. Dokonca stačí aj dohoda v takom
zmysle, že čas vrátenia veriteľ ponechá na vôľu dlžníka.17. Podľa § 40 ods. 4 Občianskeho zákonníka písomná forma je zachovaná, ak je právny úkon
urobený telegraficky, ďalekopisom alebo elektronickými prostriedkami, ktoré umožňujú zachytenie

obsahu právneho úkonu a určenie osoby, ktorá právny úkon urobila. Písomná forma je zachovaná vždy,
ak právny úkon urobený elektronickými prostriedkami je podpísaný zaručeným elektronickým podpisom.

18. V danom prípade bolo žalobcom len preukázané, že na účet uvedený žalobcom poukázal sumu
450 Eur a z registrácie žalovaného na adrese internetového sídla žalobcu S..P..sk, že žalovaný poskytol

žalobcovi na jeho webovej stránke ohľadom poskytnutia pôžičky svoje identifikačné údaje za účelom
zriadenia užívateľského účtu, bez uvedenia výšky a dátumu splatnosti, a tiež zaručeného elektronického
podpisu a je možné špecifikovať, ktoré osoby, a v akej výške mal žalovaný požiadať o poskytnutie
pôžičky prostredníctvom portálu žalobcu a lehota, do ktorej bol povinný údajnú pôžičku žalobcovi vrátiť.
Tieto náležitosti zmluvy o pôžičke, ako určenie predmetu pôžičky; jej výšky, povinnosť dlžníka vrátiť veci
rovnakého druhu (peňazí), žalobca ani žiadnym iným spôsobom (dohodou s dlžníkom) nepreukázal.

Preukázallenzaslaniesumynaúčetžalovanéhovovýške450Eur,pričomžalovanýmumalnejakúsumu
zaplatiť,čotiežnepreukázalvakejvýške,čobolopotrebnétiežprepreukázanievýškyjehonedostatočne
preukázaného nároku,

19. Právna úprava v ustanovení § 150 CSP zakotvuje tzv. povinnosť tvrdenia, teda procesnú povinnosť,

ktorej nesplnenie je sankcionované procesnými prostriedkami, predovšetkým vo forme rýchlej straty
sporu. Strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia
týkajúce sa sporu. Táto povinnosť tvrdenia sa vzťahuje na skutkové okolnosti súvisiace s procesným
útokom alebo procesnou obranou strany sporu a je koncepčným predpokladom tzv. sudcovskej
koncentrácie civilného sporového konania (§ 153 CSP). Keďže žalobca je v konaní zastúpený

advokátskou kanceláriou, je nutné konštatovať, že advokátska kancelária musí poznať právo a súd z
tohto faktu vychádza, musí poznať, aké náležitosti musí obsahovať žaloba a rovnako musí vedieť, že k
žalobe je potrebné doložiť všetky listinné dôkazy na preukázanie tvrdení uvedených v žalobe. Preto súd
nemôže vyzývať (s poukazom na dodržiavanie zásady kontradiktórnosti konania a rovnosti strán) stranu
na preukázanie svojich tvrdení, a pri svojom rozhodovaní v merite veci vychádza z toho, čo strana v

konaní preukáže a to ku dňu, kedy rozhoduje. Tu súd poukazuje aj na to, že na dôkazy predložené po
vyhlásení rozsudku nie je možné prihliadať. Odvolacia námietka žalobcu, že skutkové tvrdenia žalovaný
nepoprel, na základe čoho sa mali považovať za nesporné, by bola dôvodná len v prípade, pokiaľ by
žalobca najprv splnil svoju vyššie uvedenú zákonnú povinnosť pre nepochybné preukázanie a doloženie
svojich skutkových tvrdení, ktoré neboli dostatočne preukázané. Nebola dôvodná ani jeho odvolacia

námietka, že súd prvej inštancie nesprávne a nedostatočne zistil skutkový stav a nesprávne vyhodnotil
dôkazy. Pokiaľ v odvolaní uviedol, že svoj nárok voči žalovanému si uplatňuje z titulu bezdôvodného
obohatenia, nakoľko žalovanému boli peňažné prostriedky poskytnuté bez právneho dôvodu, táto jeho
odvolacia námietka je v rozpore s jeho skutkovým tvrdením uvedením v žalobe, kde poukázal na
vznik právneho záväzkového vzťahu medzi ním a žalovaným poukázaním peňažných prostriedkov

žalovanémunazákladežalovanýmuvedenýchidentifikačnýchosobnýchúdajovaúčtunajehowebovom
sídle, ako aj v rozpore s jeho argumentáciou v odvolaní, že preukázal, že žalovanému poskytol peňažné
prostriedky, a to na účet, ktorý žalovaný uviedol vo svojom internetovom profile S..P..sk, z čoho je zrejmé,
že tento má zriadený za účelom poskytovania pôžičiek.

20. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny
podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

21. V časti týkajúcej sa trov prvoinštančného konania odvolací súd výrok o týchto trovách podľa § 388
CSP,nakoľkosúdprvejinštanciesícesvojerozhodnutiesprávnevecneodôvodnilúspechomžalovaného

v konaní, avšak tomuto neprináležal ním uvedený výrok o nepriznaní náhrady trov konania žiadnej zo
sporových strán. Nárok ako úspešnej sporovej strane v konaní vznikol len žalovanému a o priznaní tohto
nároku sa rozhodne podľa toho, či mu aj trovy konania vznikli.

22. O nároku na náhradu rov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1, § 255

ods. 1 CSP a žalovanému, úspešnému v odvolacom konaní, nárok na náhradu trov odvolacieho konania
nepriznal, nakoľko mu v tomto konaní žiadne trovy nevznikli.

23. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.Poučenie:

Tento rozsudok nemožno napadnúť odvolaním.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.)
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.)
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).