Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 23. október 2018

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 8Co/26/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1110207267
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 10. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ondrej Krajčo
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1110207267.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ondreja Krajča a členiek senátu
JUDr. Jany Vlčkovej a JUDr. Moniky Holickej v spore žalobcu: H. Ž., Z.. XX.XX.XXXX, B. I. XX, Q.
Ľ., zastúpeného advokátkou: JUDr. RNDr. Silviou Prachovou, so sídlom Miletičova 21, Bratislava, proti
žalovanému: Slovenská republika - Ministerstvom pôdohospodárstva Slovenskej republiky, so sídlom
Dobrovičova 12, Bratislava, o náhradu škody vo výške 151.290,75 eura, o odvolaní žalobcu proti

rozsudku Okresného súdu Bratislava I zo dňa 10. apríla 2017, č.k. 14C/32/2010 - 153, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
Žalovanému náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom zamietol súd prvej inštancie žalobu, ktorou sa žalobca domáhal zaplatenia
náhrady škody vo výške 151.290,75 eura podľa zák. č. 514/2003 Z.z.; a o trovách
konania rozhodol tak, že žalovaný má právo na plnú náhradu trov konania voči žalobcovi. Vychádzal
zo zistenia, že žalobca v minulosti podnikal v poľnohospodárstve pod obchodným menom H. Ž. C.

H.. Aktuálne už nepodniká, a to od 30.06.2010, keď svoju podnikateľskú činnosť ukončil po tom, ako
bol v konaní sp. zn. 1 K 76/2009 uznesením Okresného súdu Prešov na jeho majetok
vyhlásený konkurz, ktorý bol však zrušený pre nedostatok majetku, pričom predmetné uznesenie
nadobudlo právoplatnosť dňa 27.02.2014. Poukázal na to, že žalobca požiadal Pôdohospodársku
platobnú agentúru o poskytnutie podpory, ktorá mu rozhodnutím č. 500/4235/2023/2004 zo dňa
30.11.2004, schválila poskytnutie podpory, pričom písomným podaním zo dňa 17.12.2004 sa žalobca

vzdal práva na podanie odvolania voči tomuto rozhodnutiu. Žalobca neskôr podal návrh na obnovu
predmetného konania, avšak rozhodnutím Pôdohospodárskej platobnej agentúry č. 500/482/2/2007
zo dňa 23.02.2007, nebola povolená obnovu konania, pričom rozhodnutím zo dňa 28.09.2007, už bola
obnova konania povolená. Z rozhodnutia Ministerstva pôdohospodárstva SR zo dňa 19.02.2008 č.
799/2008 zistil, že vyhovelo podanému odvolaniu a rozhodnutie Pôdohospodárskej platobnej agentúry
č. 500/482/106/2007 z 26.10.2007 zrušilo. Následne Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením č.k.
5 Sžnč 8/2009 zo dňa 04.08.2009 zastavil konanie proti nečinnosti orgánu verejnej správy, v ktorom

sa žalobca domáhal uloženia povinnosti Pôdohospodárskej platobnej agentúre konať a rozhodnúť
o žiadosti žalobcu č. 501SAPS/32/2004 zo dňa 14.05.2004 tak, že schváli poskytnutie podpory na
jednotnú platbu na plochu vo výške 9.782.102,48 Sk, vyrovnávací príspevok na znevýhodnené oblasti
vo výške 7.886.864,88 Sk a podporu plodím na ornej pôde vo výške 6.470.872,73
Sk. Z rozhodnutia Ministerstva pôdohospodárstva SR č. 24089/2008 zo dňa 26.09.2008 zistil, že
vyhovelo odvolaniu žalobcu a rozhodnutie Pôdohospodárskej platobnej agentúry č. 500/482/169/2007 z

10.06.2008 zrušil a vec vrátil na nové konanie a rozhodovanie. Ministerstvo po preskúmaní napadnutého
rozhodnutia,spisovéhomateriáluvoveciadôvodovuvedenýchvodvolanídospelokzáveru,žeplatobná
agentúra pri vydaní napadnutého rozhodnutia nedostatočne zohľadnila výsledky kontrolnej skupiny zkontroly vykonanej v 04 až 14 januára 2005 konkrétne konštatovanie, že pri dodatočnom titule SAPS
je nadmerná deklarácia neopodstatnená. Z rozhodnutia Ministerstva pôdohospodárstva SR zo dňa
02.02.2009 č. 2908/2009 mal preukázané, že ako odvolací orgán vyhovelo odvolaniu žiadateľa a

rozhodnutie Pôdohospodárskej platobnej agentúry č. 501SAPS/32/2004 z 31.10.2008 zrušilo a vrátilo
na nové prerokovanie a rozhodnutie. Ministerstvo pôdohospodárstva SR skúmaním
napadnutého rozhodnutia zistilo, že odôvodnenie jeho výroku je nepreskúmateľné, neobsahuje náležité
skutočnosti, ako sú vykonané dôkazy o ktoré sa opiera, pričom poukázalo na formálne náležitosti
rozhodnutia podľa správneho poriadku. Z rozhodnutia Pôdohospodárskej platobnej agentúry zo dňa

31.10.2008 č. 501SAPS/32/2004 zistil, že toto rozhodnutie obsahovalo iba veľmi stručné odôvodnenie,
ktoré iba citovalo ustanovenia právnych predpisov na základe ktorých rozhodla. Pre tieto formálne vady
v obsahových náležitostiach odôvodnenia bolo rozhodnutie odvolacím súdom zrušené. Poukázal na
to, že rozhodnutím Pôdohospodárskej platobnej agentúry zo dňa 05.05.2009, číslo 500/482/197/2007,
bola žalobcovi schválená podpora na jednotnú platbu na plochu vo výške 324.715,03 eur v zmysle čl. 5
nariadenia Komisie ES č. 2199/2003, podporu plodín na ornej pôde vo výške 163.396,60 eur v zmysle

čl. 32 nariadenia Komisie (ES) č. 2419/2001 a vyrovnávací príspevok na znevýhodnené oblasti vo výške
261.792,53 eur v zmysle čl. 32 nariadenia Komisie ES č. 2419/2001 a to na základe jeho žiadosti zo
dňa 14.05.2004. Pôdohospodárska platobná agentúra v odôvodnení predmetného rozhodnutia detailne
opísala celý postup rozhodovania a všetky doposiaľ vydaného rozhodnutia vo veci žiadosti žalobcu z
roku 2004. Podrobne zdôvodnila zistenú naddeklaráciu pre dodatočný titul, na základe čoho rozhodla

o priznaní výmer, ktoré sa stali podkladom rozhodnutia. Z oznámenie Pôdohospodárskej platobnej
agentúry zo dňa 05.06.2009 č. 101/633/2009 zistil, že Pôdohospodárska platobná
agentúra o sťažnosti žalobcu vo veci rozhodnutia zo dňa 31.10.2008 č. 501 SAPS/32/2004 rozhodla tak,
že je opodstatnená, pričom uviedla, že príjme opatrenia v zmysle platných právnych predpisov. Poukázal
na to, že žalobca na pojednávaní konanom dňa 08.03.2017 predložil súdu zmluvu o pôžičke zo dňa

25.03.2005 uzatvorenú medzi veriteľom H. Ž., mladším narodeným 22.03.1987 a dlžníkom H. Ž. - C. -
H.. Z obsahu uvedenej zmluvy vyplýva, že veriteľ sa zaviazal poskytnúť dlžníkovi pôžičku v termíne do
01.04.2005zaúčelomúhradyniektorýchzáväzkovzpodnikateľskýchaktivítvoblastipoľnohospodárstva
vo výške 4.000.000,- Sk s úrokovou sadzbou 2,2% mesačne s lehotou splatnosti do 17.08.2007. Dlžník
sa zaviazal splatiť pôžičku jednorázovo spolu s úrokom do 17.08.2007. Zdôraznil v tejto súvislosti, že

predmetná zmluva nebola notársky overená, veriteľ mal v čase spísania zmluvy iba 18 rokov a zrejme
ideosynažalobcu.Žalobcataktiežpredložilpotvrdenieosplatenídlhuzodňa01.06.2009,podľaktorého
mal žalobca vrátiť veriteľovi dlh v celej výške, pričom si do potvrdenia výslovne uviedli, že dlh nebol
splatený riadne a včas v dôsledku nesprávneho postupu Pôdohospodárskej platobnej
agentúry. Ani toto potvrdenie nie je žiadnym spôsobom overené a potvrdený dátum jeho spísania.

V potvrdení nie je uvedené akým spôsobom boli peňažné prostriedky veriteľovi vrátené. Dlžník mal
podľa potvrdenia vyplatiť veriteľovi sumu 4.000.000,- Sk (132.775,67 eur) spolu s príslušenstvom vo
výške úrokov z pôžičky vo výške 2,2% mesačne od 01.05.2005 do 19.05.2009 vo výške 139.346,80
eur. Napokon mal preukázané, že žalobca dňa 08.09.2009 podal na Ministerstve pôdohospodárstva
SR žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody. Ministerstvo pôdohospodárstva mu

odpovedalo listom zo dňa 07.10.2009 č. 3410/2009-420, ktorým mu oznámilo, že nezistili nesprávny
postup Pôdohospodárskej platobnej agentúry pri výkone verejnej moci a jeho žiadosť o náhradu škody
vo výške 157.359,68 eur ako nedôvodnú zamietlo.
2. Takto ustálený skutkový stav veci po právnej stránke podľa § 3 ods. 1, § 5 ods. 1, § 6 ods.
1, 2, 3, 4, § 9 ods. 1, 2 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone

verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. Poukázal
na to, že v danom prípade k žalobcom tvrdenej škode malo dôjsť nesprávnym úradným postupom
Pôdohospodárskej platobnej agentúry po účinnosti predmetného zákona, t.j. po 1.07.2004, pričom
žalobca tvrdí, že sa Pôdohospodárska platobná agentúra sa dopustila nesprávneho úradného postupu
vydaním rozhodnutia č. 500/4235/2023/2004 zo dňa 30.11.2004

a aj následným nesprávnym úradným postupom. Nesprávnym úradným postupom môžeme rozumieť
porušenie pravidiel predpísaných právnymi normami pre postup štátneho orgánu pri jeho činnosti. Teda
môže ísť o každý postup štátneho orgánu alebo správneho orgánu, ktorý pri výkone verejnej moci
postupuje v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi alebo v rozpore
so zásadami výkonu verejnej moci. Za nesprávny postup možno považovať aj nečinnosť štátnych

orgánov. Ide spravidla o postup, ktorý s rozhodovacou činnosťou nesúvisí. Aj keď nie je vylúčená
zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom vykonaným v rámci činnosti
rozhodovacej, je pre túto formu zodpovednosti určujúce, že úkony tzv. úradného postupu samy o
sebe k vydaniu rozhodnutia nevedú a ak je rozhodnutie vydané, bezprostredne sa v jeho obsahuneodrazí. Predpokladmi zodpovednosti za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom je, že
poškodenému vznikla škoda alebo majetková ujma vyjadriteľná v peniazoch, príslušný orgán štátu
sa dopustil nesprávneho úradného postupu a škoda je v príčinnej súvislosti s týmto

postupom, teda nesprávny postup orgánu štátu je so vznikom škody vo vzťahu príčiny a následku.
Poukázal na to, že medzi stranami sporu nebolo sporné, že žalobca v čase keď podnikal ako živnostník v
poľnohospodárstve podal dňa 14.05.2004 žiadosť o poskytnutie podpory z Pôdohospodárskej platobnej
agentúry na jeho podnikateľskú poľnohospodársku činnosť v súlade so zákonom č. 473/2003 Z.z.
o Pôdohospodárskej platobnej agentúre, o podpore podnikania v pôdohospodárstve. O jeho žiadosti

rozhodla Pôdohospodárska platobná agentúra rozhodnutím č. 500/4235/2023/2004 zo dňa 30.11.2004
tak, že schválila žalobcovi ako podnikateľovi poskytnutie podpory na jednotnú platbu na plochu vo výške
7.085.247,27 Sk, podporu plodín na ornej pôde vo výške 4.520.294,38 Sk, vyrovnávajúci príspevok na
znevýhodnené oblasti vo výške 7.030.298,16 Sk. Žalobca sa po doručení predmetného rozhodnutia
písomne vzal práva na podanie odvolania. Žalobca až dňa 14.12.2006 podal Pôdohospodárskej
platobnej agentúre návrh na obnovu konania vo veci predmetnej žiadosti č. 500/4235/2023/2004,

ktorý odôvodnil tým, že po vydaní rozhodnutia č. 500/4235/2023/2004 a jeho právoplatnosti vyšli
najavo nové skutočnosti alebo dôkazy, ktoré mohli mať podstatný vplyv na rozhodnutie - kontrolný
list zo dňa 14.05.2005, ako aj z dôvodu, že sa dôkazy, o ktoré sa rozhodnutie opieralo ukázali ako
nepravdivé. Následne žalobca podával opakovane opravné prostriedky a vo veci opätovne rozhodoval
Pôdohospodárska platobná agentúra ako aj Ministerstvo pôdohospodárstva Slovenskej republiky ako

odvolací orgán. Napokon Pôdohospodárska platobná agentúra vydala rozhodnutie č. 500/482/197/2007
z 05.05.2009, ktorým žalobcovi priznala jednotnú platbu vo výške 324.715,03 eur, podporu plodín na
ornej pôde vo výške 163.396,60 eur a vyrovnávací príspevok na znevýhodnené oblasti
vo výške 261.792,53 eur. Žalobca sa voči predmetnému rozhodnutiu vzdal práva na podanie odvolania.
Žalobca tvrdil, že mu vznikla škoda tým, že bol neoprávnene krátený na plnení vo výške 131.306

eur a v dôsledku tejto skutočnosti utrpel škodu vo výške 151.290,75 eur. Škoda mu mala vzniknúť v
dôsledku uzatvorenia zmluvy o pôžičke, ktorú musel uzatvoriť, aby získal krátené finančné prostriedky
na podnikanie s ktorými mal rátať, a preto veriteľovi musel uhradiť úroky z pôžičky za obdobie od
30.11.2004 do 19.05.2009 vo výške 139.346,80 eur a taktiež aj úroky z omeškania vo výške 11.943,95
eur, čo spolu predstavuje uplatnenú náhradu škody. Poukázal na to, že ako opodstatnenú vyhodnotil

námietku žalovaného vznesenú v spore žalovaným, nakoľko žalobca sa dozvedel o vzniku škody z
rozhodnutia vydaného PPA zo dňa 30.11.2004, ktoré nadobudlo právoplatnosť, keď nevyužil právo na
podanie odvolania voči rozhodnutia. O výške škody sa dozvedel žalobca pri podpise zmluvy
o pôžičke, pričom pôžičku uzatvoril dňa 25.3.2005 a zaviazal sa zaplatiť úrok vo výške 2,2 % mesačne
zo sumy 4000000.- Sk veriteľovi H. Ž. F.., ktorá mala byť zaplatená podľa predloženého potvrdenia až

19.5.2009. Lehota na uplatnenie práva žalobcu tak uplynula najneskôr v trojročnej lehote dňa 25.3.2008
a žaloba bola podaná až dňa 10.2.2010. Ďalej zdôraznil, že dôkazné bremeno o kumulatívnom splnení
všetkých vyššie uvádzaných podmienok na náhradu škody z dôvodu nesprávneho úradného postupu
spočíva na žalobcovi (poškodenom), ktorý je povinný preukázať vznik škody, nesprávny úradný postup
ako aj príčinnú súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody. Žalobca však dôkazné

bremeno v spore neuniesol, keď nepreukázal splnenie ani jedného z predpokladov na náhradu škody.
Nesprávny postup odôvodňoval v podstate iba všeobecným tvrdením, že Pôdohospodárska platobná
agentúra nezohľadnila pri rozhodovaní výsledky kontroly, jej úradný postup mal vadu, nebol v súlade
s právnou úpravou. Taktiež iba všeobecne udával, že pri rozhodovaní nebol zohľadnený skutočný
stav veci a stav veci nebol úplne a presne zistený. V priebehu celého konania písomne a ani ústne

na pojednávaní neuviedol konkrétnu argumentáciu, ktoré konkrétne ustanovenia mali byť pri postupe
Pôdohospodárskej platobnej agentúry porušené, nešpecifikoval prečo sa domnieva, že pri rozhodovaní
sa nezohľadnil skutočný stav veci a prečo si myslí, že tento skutočný stav veci nebol ani presne
a úplne zistený. Po rozhodnutí Pôdohospodárskej platobnej agentúry č. 500/4235/2023/2004 zo dňa
30.11.2004 žalobca nepodal riadny opravný prostriedok a odvolania sa písomne vzdal. Až s odstupom

času podal mimoriadny opravný prostriedok - obnovu konania a domáhal sa nápravy. Pri preukazovaní
nesprávneho úradného postupu Pôdohospodárskej platobnej agentúry bol v podstate nečinný a
okrem predloženia listinných dôkazov nepreukázal aktivitu a neuviedol žiadne konkrétne skutočnosti
preukazujúce jeho tvrdenia. Nesprávny úradný postup pritom musí byť konkrétny a musí byť presne
pomenovaná činnosť, ktorá bola v rozpore s ustanoveniami konkrétneho zákona. Naviac, judikatúra

spája nesprávny úradný postup predovšetkým s činnosťou ktorá nevedie k rozhodnutiu, kde v príčinnej
súvislosti s určitým nesprávnym postupom dôjde k vzniku škody. Taktiež by mohlo ísť
o nečinnosť správneho orgánu, o porušenie zákonných lehôt, pričom žalobca takúto argumentáciu v
spore nevzniesol. Vo vzťahu k vzniku škody poukázal na to, že žalobca vznik škody odôvodňoval tým,že ako samostatne hospodáriaci roľník počítal s platbami poskytnutými Poľnohospodárskou platobnou
agentúrou vyššími takmer o 6.000.000,- Sk, pričom postupom Poľnohospodárskej platobnej agentúry,
krátením platieb a takmer päťročným konaním musel medzeru vo financovaní nahradiť pôžičkou,

za ktorú musel platiť úroky a pôžičky, ktoré znamenali zmenšenie jeho majetku a napokon aj úrok
z omeškania. Taktiež tvrdil, že postupom Pôdohospodárskej platobnej agentúry sa dostal platobnej
neschopnostiaveriteliapodalinávrhynavyhláseniekonkurzu.Tietosvojetvrdeniaohľadnevznikuškody
však žalobca nesporne nepreukázal. V prvom rade už samotné tvrdenie, že mal nedostatok finančných
prostriedkov na svoje podnikanie nepreukázal žiadnymi relevantnými listinnými dôkazmi. Žalobca

nepredložil súdu žiadne účtovné podklady, konkrétne podnikateľské zámery, nešpecifikoval svoje
náklady v podnikaní a ani potrebné investície. Stotožnil sa v tejto súvislosti s obranou žalovaného, že
poskytnuté finančné prostriedky neboli účelovo určené, a preto ani nemohlo žalobcovi ich neposkytnutie
zmariť konkrétny podnikateľský plán. Na preukázanie pôžičky ktorá mala byť priamym dôvodom vzniku
škody predložil zmluvu o pôžičke zo dňa 25.03.2005, ktorú mal uzatvoriť s veriteľom H.
Ž. mladším, narodeným 22.03.1987, ktorý býva na rovnakej adrese ako žalobca a teda zrejme ide o

syna žalobcu. Veriteľ mal v dobe uzatvorenia zmluvy 18 rokov, pričom poskytol žalobcovi pôžičku vo
výške 4.000.000,- Sk a žiadal vyplatenie úrokov vo výške 2,2 % mesačne z požičanej sumy. Žalobca
žiadnym spôsobom súdu nezdôvodnil ako mu boli finančné prostriedky vyplatené a neuviedol na aké
účely predmetné peňažné prostriedky využil a ani nijako nepreukázal jednotlivé finančné transakcie.
Samotná zmluva nie je overená notárom a súd nemal preukázané, či bola skutočne uzatvorená dňa

25.03.2005, alebo iba účelne spísaná neskôr bez reálneho odovzdania finančných prostriedkov. Žalobca
predsa sám musel vedieť ako mu veriteľ v roku 2005 predmetné prostriedky vyplatil a na aký účel ich
použil, pričom v tomto smere nič počas výsluchu neuviedol a ani v žiadnom písomnom podaní túto
skutočnosť neobjasnil. Okrem toho však žalobca síce súdu predložil potvrdenie, ktoré spísal s veriteľom
o tom, že mu celú pôžičku jednorázovo splatil dňa 19.05.2009, avšak už neozrejmil, akým spôsobom

predmetnú sumu veriteľovi splatil, či išlo o plnenie v hotovosti, alebo prevodom na bankový účet. Oba
predložené listinné dôkazy, teda zmluvu o pôžičke ako aj potvrdenie o splatení dlhu, vyhodnotil ako
nedôveryhodné a v žiadnom prípade nepreukazujúce, že žalobcovi skutočne jeho rodinný príslušník
poskytol peňažné prostriedky a tieto následne žalobca spolu s úrokom a úrokom z omeškania vrátil. Celá
táto peňažná transakcia bez predloženia konkrétnych účtovných dokladov, konkrétnych vynaložených

platieb, výpisov z účtu, bez uvedenia pôvodu požičanej značne vysokej sumy, konkrétneho účelu jej
vynaloženia môže mať podľa názoru súdu prvky špekulácie. Hoci žalobca žiadal, aby súd vykonal
výsluch H. Ž. mladšieho, vykonanie predmetného výsluchu pre jeho neúčelnosť zamietol, nakoľko v
danom prípade mohol samotný žalobca súdu ozrejmiť pôvod požičaných peňazí, spôsob ich vyplatenia
a ich vrátenia ako aj samotné konkrétne použitie požičanej sumy, avšak k týmto skutočnostiam sa v

celom konaní nevyjadril. Ďalej poukázal na to, že žalobca nepreukázal ani príčinnú súvislosť medzi
tvrdeným nesprávnym úradným postupom Pôdohospodárskej platobnej agentúry a vznikom škody, t.j.
povinnosťou zaplatiť veriteľovi H. Ž., mladšiemu úroky vo výške 2,2% mesačne od 01.05.2005 do
19.05.2009 vo výške 139.346,80 eur a úrokov z omeškania vo výške 11.943,95 eur. V konaní by žalobca
mohol byť úspešný iba v prípade, ak by preukázal, že príčinou vzniku škody, t.j. povinnosti zaplatiť úrok

a úroky z omeškania celkovo vo výške 151.290,75 eur bol nesprávny úradný postup Pôdohospodárskej
platobnej agentúry. Takúto príčinnú súvislosť však nepreukázal, pričom skutočnosť, že sa zmluvou
o pôžičke zaviazal zaplatiť veriteľovi úrok a následne aj úrok z omeškania nie je
v príčinnej súvislosti s rozhodovaním a postupom Pôdohospodárskej platobnej agentúry. O trovách
konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p. a úspešnému žalovaného priznal nárok na plnú náhradu

trov konania voči žalobcovi.
3. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca, domáhajúc sa jeho
zrušenia a vrátenia veci na ďalšie konanie, a to z dôvodu, že súd prvej inštancie mu nesprávnym
procesným postupom znemožnil, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo
k porušeniu práva na spravodlivý proces, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci. Nestotožnil sa s posúdením námietky premlčania vznesenej žalovaným
ako dôvodnej, nakoľko v zmysle ust. § 19 ods. 1 Zákona o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri
výkone verejnej moci sa právo na náhradu škody sa premlčí za tri roky odo dňa, keď sa poškodený

dozvedel o škode a ak je podmienkou uplatnenia práva na náhradu škody zrušenie alebo zmena
právoplatného rozhodnutia, plynie premlčacia lehota odo dňa doručenia (oznámenia) rozhodnutia,
ktorým bolo zmenené alebo zrušené právoplatné rozhodnutie, pričom on sa o škode sa dozvedel
až rozhodnutím č. 501SAPS/32/2004 zo dňa 31.10.2008, ktorým mu Pôdohospodárska platobnáagentúra priznala dve z troch platieb v správnej výške, a preto jeho nárok nemôže byť premlčaný,
keďže skôr ani len nemohol vedieť či mu škoda vznikla a nie aká je jej výška. V
nadväznosti na konštatovanie prvoinštančného súdu, že bol pri preukazovaní nesprávneho úradného

postupu Pôdohospodárskej platobnej agentúry nečinný a okrem predloženia listinných dôkazov súdu
nepreukázal aktivitu a neuviedol žiadne konkrétne skutočnosti preukazujúce jeho tvrdenia, zdôraznil,
že prostredníctvom podanej žaloby ako aj na pojednávaní uviedol v čom vidí nesprávny úradný
postup, keď poukázal na to, že návrh na obnovu konania podával z dôvodu, že Pôdohospodárska
platobná agentúra opakovane nezistila presne a úplne skutkový stav, zistenia vykonané v priebehu

konania o žiadosti, ako aj v priebehu konania o povolení obnovy konania a konaní o odvolaniach proti
predchádzajúcim rozhodnutiam o žiadosti nesprávne právne posúdila, pričom nie je preskúmateľné
ako Pôdohospodárska platobná agentúra k uvedeným záverom došla. Pôdohospodárska platobná
agentúra opakovala nesprávny úradný postup a nerešpektovala právne názory odvolacieho orgánu,
pričom sa dopustila protiprávneho úkonu vzhľadom na skutočnosť, že krátené platby boli výsledkom
nesprávneho úradného postupu pri vydaní rozhodnutia č. 500/4235/2023/2004 zo dňa 30.11.2004.

Uvedené rozhodnutie bolo po povolení obnovy konania zrušené, avšak nesprávny úradný postup bol
zopakovaný a krátenie nároku na platby bolo rovnaké ako v predchádzajúcom rozhodnutí.
Práve konanie Pôdohospodárskej platobnej agentúry považuje za špekulatívne. Vo vzťahu k záveru,
že nepreukázal skutočnosť, že sa postupom Pôdohospodárskej platobnej agentúry dostal do platobnej
neschopnosti, nepreukázal, že mal nedostatok finančných prostriedkov na svoje podnikanie žiadnymi

relevantnými dôkazmi, uviedol, že sama skutočnosť, že bol nútený ukončiť podnikanie s vykázanou
daňovou stratou za rok 2008 vo výške 2.229.137 Sk je preukazujúcou skutočnosťou o jeho platobnej
neschopnosti. Naviac, sám súd v rozhodnutí uvádza, že bol na neho vyhlásený konkurz, a
preto nepovažoval za potrebné zakladať do spisu účtovníctvo a pod. Ohľadne zmluvy o
pôžičke uzavretej dňa 25.3.2005 medzi ním ako dlžníkom a H. Ž.D. F.. ako veriteľom uviedol, že zmluva

o pôžičke bola uzatvorená písomne, pričom ani písomná forma sa na jej platnosť nevyžaduje. Hoci v
tejto súvislosti navrhoval, aby súd vykonal výsluch H. Ž. F.., súd prvej inštancie vykonanie výsluchu
zamietol z dôvodu jeho neúčelnosti. Právny úkon, teda zmluva o pôžičke bola uzatvorená slobodne,
vážne, určite a zrozumiteľne a vzhľadom na skutočnosť, že súd v danej veci zamietol
návrh na doplnenie dokazovania výsluchom H. Ž. F.., nie je zrejmé, na základe čoho súd prvej inštancie

zmluvu o pôžičke, ako aj potvrdenie o úhrade dlhu považuje za nedôveryhodné. Týmto postupom mu
súd znemožnil, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu
práva na spravodlivý proces. Napokon namietal, že z dôvodov uvedených v odvolaní je odôvodnenie
napadnutého rozsudku nepresvedčivé, nedostatočné a nepreskúmateľné, keď nevyhovuje
požiadavkám na odôvodnenia rozsudku vyplývajúcim z judikatúry Ústavného súdu SR,

Najvyššieho súdu SR a ESĽP.
4. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu písomne nevyjadril.
5. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v medziach dôvodov podaného
odvolania podľa § 380 C.s.p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 C.s.p. a podľa §
378 ods. 1 C.s.p., a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

6. Žalobca v preskúmavanej veci tvrdil, že škoda spočívajúca v tom, že v dôsledku nepriznania
finančných prostriedkov rozhodnutím Poľnohospodárskej platobnej agentúry na jeho podnikanie s
ktorými počítal, musel veriteľom uhradiť úroky z pôžičky za obdobie od 30.11.2004 do 19.05.2009 vo
výške 139.346,80 eura a taktiež aj úroky z omeškania vo výške 11.943,95 eura, mu vznikla nesprávnym
úradným postupom Pôdohospodárskej platobnej agentúry vydaním rozhodnutia č. 500/4235/2023/2004

zo dňa 30.11.2004 a aj následným ďalším nesprávnym úradným postupom.
7. Súd prvej inštancie vykonal v danom spore všetko dokazovanie potrebné na zistenie
rozhodujúcich skutočností významných pre posúdenie dôvodnosti podanej žaloby, ako aj na posúdenie
opodstatnenosti tvrdení, ktoré uvádzal žalovaný na svoju obranu a po náležitom vyhodnotení výsledkov
vykonaného dokazovania dospel k správnym skutkovým záverom, a na ich základe následne

vyvodil aj správny právny záver, že v danej veci nie sú splnené podmienky pre vyhovenie podanej
žalobe, nakoľko žalobca v spore nepreukázal splnenie žiadneho z predpokladov vzniku zodpovednosti
žalovaného za škodu vzniknutú nesprávnym úradným postupom, keď v spore nepreukázal existenciu
nesprávneho úradného postupu, vznik škody v ním uplatnenej výške, avšak ani existenciu príčinnej
súvislosti medzi tvrdeným vznikom škody a ním namietaným postupom Poľnohospodárskej platobnej

agentúry. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej
inštancie, na základe ktorých konštatoval, že podanej žalobe nebolo možné vyhovieť.
8. Prvoinštančný súd správne vychádzal z toho, že v prípade škody spôsobenej nesprávnym úradným
postupom v zmysle ust. § 9 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z.z., akú v danej veci uplatnil žalobca, musíísť o škodu vyvolanú inou ako rozhodovacou činnosťou konajúceho orgánu. Ak je totiž výsledkom
nesprávneho úradného postupu vydanie (podľa tvrdenia žalobcu nesprávneho) rozhodnutia, prichádza
do úvahy iba zodpovednosť za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím. (porov. napr. rozsudok

Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo 55/2008). Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca v danom spore tvrdil,
že škoda mu mala vzniknúť nesprávnym úradným postupom Poľnohospodárskej platobnej agentúry
pri vydaní rozhodnutia č. 500/4235/2023/2004 zo dňa 30.11.2004 a aj v neskoršom konaní, ktorého
výsledkom taktiež bolo vydanie meritórneho rozhodnutia, avšak netvrdil, že škoda mu vznikla samotnými
nezákonnými rozhodnutiami, je celkom nepochybné, že splnenie už tohto základného predpokladu

vzniku zodpovednosti žalovaného za škodu podľa zák. č. 514/2003 Z.z. v danom prípade neprichádza
do úvahy.
9. Rovnako však súd prvej inštancie správne poukázal na to, že žalobca v konaní jednoznačne
nepreukázal vznik škody ani existenciu príčinnej súvislosti medzi jeho údajným zmenšením majetku
spočívajúcimvúhradeúrokovzpôžičkyaúrokovzomeškania apostupomPoľnohospodárskej
platobnej agentúry pri vydaní rozhodnutia o pridelení podpory. Odvolací súd sa v tejto súvislosti

stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že dôkazmi predloženými žalobcom nemožno považovať za
preukázané, že mu bola reálne poskytnutá pôžička, tiež to, či a kedy bola vrátená, no najmä to, na
úhradu akých nákladov žalobca prostriedky získané pôžičkou vynaložil, pričom v tomto smere žalobca
ani len netvrdil rozhodujúce skutočnosti, z ktorých by bolo možné v prípade ich preukázania existenciu
príčinnej súvislosti vyvodiť. Žalobca totiž netvrdil, že by peňažné prostriedky získané pôžičkou použil na

úhradu tých nákladov poľnohospodárskej výroby, ktoré by bol inak uhradil z prostriedkov získaných na
základe rozhodnutia Poľnohospodárskej platobnej agentúry č. 500/4235/2023/2004 zo dňa 30.11.2004
a nepreukázal ani súvislosť nepriznania časti ním požadovaných platieb a vyrovnávacieho príspevku zo
strany Poľnohospodárskej platobnej agentúry s úhradou úrokov z omeškania.
10. Pokiaľ žalobca v odvolaní namieta, že prvoinštančný súd nesprávne vychádzal z toho, že v konaní

nebolo preukázané, že by sa postupom Pôdohospodárskej platobnej agentúry dostal do platobnej
neschopnosti, nakoľko už sama skutočnosť, že bol nútený ukončiť podnikanie s vykázanou daňovou
stratouzarok2008vovýške2.229.137Skjepreukazujúcouskutočnosťouojehoplatobnejneschopnosti
a naviac, sám súd v rozhodnutí uvádza, že bol na neho vyhlásený konkurz, odvolací súd uvádza,
že táto jeho argumentácia je pre účely posúdenia správnosti napadnutého rozsudku bez právneho

významu, nakoľko, odhliadnuc od toho, že samotná platobná neschopnosť nesvedčí o existencii
príčinnej súvislosti medzi tvrdeným nesprávnym úradným postupom a vznikom škody, neboli splnené
ani ďalšie predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu podľa zák. č. 514/2003 Z.z.
11. Rovnako žalobca neopodstatnene súdu prvej inštancie v odvolaní vytýka, že nedostatočne ustálil
skutkový stav veci a porušil jeho právo na spravodlivý proces, keď v spore

napriek jeho návrhu nevypočul svedka H. Ž. F.. Súd totiž nie je viazaný dôkaznými návrhmi sporových
strán, pričom nevykonanie dôkazu, ktorý nemôže mať význam pre rozhodnutie v spore, nemá bez
ďalšieho za následok porušenie práva na spravodlivý proces strany, ktorá vykonanie takéhoto dôkazu
navrhla. V preskúmavanej veci je nepochybné, že vzhľadom na nesplnenie ďalších predpokladov
vznikuzodpovednostižalovanéhozažalobcomnamietanýnesprávnyúradnýpostupPoľnohospodárskej

platobnej agentúry, spočívajúcich v existencii nesprávneho úradného postupu a príčinnej súvislosti
medzi ním a tvrdeným vznikom škody, nemohla výpoveď svedka H. Ž., F.. ohľadne okolností poskytnutia
pôžičky žalobcovi v žiadnom smere prispieť k objasneniu skutočností, ktoré by mali význam pre
rozhodnutie v spore, resp. skutočností, ktoré by mohli pre žalobcu privodiť priaznivejšie rozhodnutie
súdu prvej inštancie. Z uvedených dôvodov preto ani táto odvolacia námietka žalobcu nemôže obstáť.

12. Súdu prvej inštancie teda nemožno v preskúmavanej veci vytknúť žiadne procesné pochybenie
ani pochybenie pri skutkovom a právnom posúdení otázky vzniku nároku žalobcu na náhradu škody
podľa zák. č. 514/2003 Z.z. nesprávnym úradným postupom Pôdohospodárskej platobnej agentúry pri
vydaní rozhodnutia č. 500/4235/2023/2004 zo dňa 30.11.2004 ani následným nesprávnym úradným
postupom, pričom žalobca ani vo svojom odvolaní neuviedol žiadne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali

odlišné právne posúdenie tejto otázky odvolacím súdom. Súd prvej inštancie sa v rámci predmetného
konaniavyporiadalsovšetkýmirelevantnýmiskutočnosťamiaponáležitejúvahevydalsvojerozhodnutie
v súlade s platnou právnou úpravou, pričom svoje rozhodnutie v súlade s ust. § 220 ods. 2
C.s.p. i náležite odôvodnil, keď sa vysporiadal s podstatnými skutočnosťami významnými pre
právne posúdenie veci, ako aj so všetkými relevantnými argumentmi sporových strán, a preto neobstojí

ani námietka žalobcu, že odôvodnenie napadnutého rozsudku je nedostatočné a nevyhovuje
požiadavkám na odôvodnenia rozsudku vyplývajúcim z judikatúry Ústavného súdu SR, Najvyššieho
súdu SR a ESĽP.13. Vzhľadom na uvedené odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny
potvrdil (§ 387 ods. 1 C.s.p.).
14. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 2 C.s.p.

v spojení s § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 C.s.p., avšak úspešnému žalovanému nepriznal náhradu trov
odvolacieho konania, keď je celkom zjavné, že mu v konaní žiadne trovy nevznikli.
15. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval
ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v
plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už
prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, rozhodoval vylúčený sudca
alebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby

uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces (§ 420 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho

súdu, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je
prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods.
2 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom

plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, napadnutý výrok
odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok
minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo
pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen
a)ab).Naurčenievýškyminimálnejmzdyvprípadochuvedenýchvodseku1jerozhodujúcideňpodania

žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je

podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je dovolateľom
fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľom právnická
osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa, alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto

zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou
na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo
odborovouorganizáciouaakichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekoná,mávysokoškolsképrávnické
vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).