Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 29. november 2018

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 37Csp/292/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7117225620
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 11. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Boris Brondoš

ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2018:7117225620.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudcom JUDr. Borisom Brondošom v spore žalobcu Wüstenrot poisťovňa, a.s.,

Karadžičova 17, Bratislava, IČO: 31 383 408, zastúpeného Mgr. Miroslavom Vilímom, advokátom so
sídlom Michalská 9, Bratislava, proti žalovanému C. G., L. XX.X.XXXX, J. T. XX, T., o zaplatenie 148,50
eura s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 148,50 eura spolu s úrokmi z omeškania
vo výške 5% ročne zo sumy 148,50 eura od 17.7.2015 do zaplatenia a to všetko do 3 dní odo dňa
právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Žalobcovi priznáva proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnej výške.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca podal na tunajší súd dňa 12.12.2017 žalobu, ktorou sa domáhal proti žalovanému zaplatenia
sumy148,50euraspríslušenstvomanáhradytrovkonania.Žalobuodôvodniltým,žežalobcaažalovaný
uzavreli dňa 12.1.2015 poistnú zmluvu Č.. XXX/XXXXXX-X. Z dôvodu neplatenia poistného poistenie
zaniklo dňa 16.7.2015. Žalobca zaslal žalovanému výzvu na zaplatenie poistného, ktoré mu patrí podľa
§ 803 OZ. Žalobcovi tak vznikol nárok na zaplatenie sumy 148,50 eura spolu s úrokmi z omeškania vo
výške 5% ročne z dlžnej sumy od 17.7.2015 do zaplatenia, ako aj nárok na náhradu trov konania.

2. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zo dňa 16.1.2018 uviedol, že zmluvu s poisťovňou nikdy nepodpísal,
podpísal len návrh, avšak po oboznámení sa so zmluvou, s touto nesúhlasil a žiadal pracovníka žalobcu,
aby zmluvu zrušil. Nie je si vedomí, že zaplatil poistné vo výške 33,- eur. Na čestnom vyhlásení nie je
jeho podpis.

3. Žalobca vo vyjadrení zo dňa 21.3.2018 uviedol, že žalovaný tvrdí, že predmetnú zmluvu s poisťovňou
nikdy nepodpísal. Podpísal iba jej návrh, avšak po bližšom oboznámení sa so zmluvou, nesúhlasil s

číslami, ktoré v nej boli uvedené a tak žiadal pracovníka žalobcu, aby návrh zmluvy zrušil. V zmysle čl.
3 ods. 2 Všeobecných poistných podmienok: „ Poistná zmluva je dvojstranným právnym úkonom, ktorý
tvorí návrh na uzavretie poistnej zmluvy poistníka a poistka poisťovne. Z vyššie uvedeného vyplýva,
že samotná poistná zmluva je založená z dvoch jednostranných právnych úkonov a to z návrhu na
uzatvorenie poistnej zmluvy, tzv. oferty a z poistky, tzv. akceptácie. Žalovaný v podanom odpore sám
potvrdil, že návrh na uzatvorenie poistnej zmluvy podpísal. Doručením vyplneného a podpísaného
návrhu na uzatvorenie poistnej zmluvy do sídla žalobcu podal žalovaný žalobcovi návrh na uzatvorenie

poistnej zmluvy a žalobca predmetný návrh akceptoval vydaním a zaslaním poistky Č.. XXX/XXXXXX-X
žalovanému. Tieto dva jednostranné úkony sú samotnou poistnou zmluvou. Žalobca zaslal žalovanému
poistku spolu s oznámením o uzatvorení poistnej zmluvy na adresu Kurská 23, Košice dňa 10.4.2015.
Ďalej žalovaný v podanom odpore uvádza, že si nie je vedomý toho, že by uhradil prvú splátku poistnéhovo výške 33,- eur. Po preverení v systéme žalobcu bolo zistené, že predmetná úhrada bola zrealizovaná
poštovou poukážkou. Dokladom o úhrade žalobca nedisponuje. Ďalej žalovaný uvádza, že podpis v
čestnom prehlásení zo dňa 13.2.2015 nie je jeho. Toto tvrdenie žalovaného považuje za nepreukázané.

Čestné prehlásenie má vplyv len na deň od kedy nastal začiatok poistenia, avšak nemá vplyv na platnosť
poistnej zmluvy ako takej. Čestným prehlásením žalovaný len súhlasí s posunutím začiatku poistenia na
deň 9.2.2015. Má za to, že žalobcom uplatnený nárok na zaplatenia sumy vo výške 148,50 eura spolu s
príslušenstvom je v celom rozsahu dôvodný a je dostatočným spôsobom preukázaný listinnými dôkazmi.

4. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalovaného a oboznámením sa so žalobou žalobcu, s
vyjadrením žalovaného, s návrhom na uzavretie poistnej zmluvy zo dňa 12.1.2015, s poistkou Č.. XXX/
XXXXXX-X X. K. X.X.XXXX, s výzvou na zaplatenie poistného zo dňa 8.6.2015 a s ďalšími listinnými
dôkazmi predloženými stranami a zistil nasledovný skutkový stav:

5. Z výpovede žalovaného vyplynulo, že návrh zo dňa 12.1.2015 podpisoval. Na čestnom prehlásení

zo dňa 13.2.2015 nie je jeho podpis. Nevedel, že podpísaním návrhu automaticky akceptuje zmluvu a
nepodpísal ani čestné prehlásenie, zároveň ani nič neplatil. Predpokladal, že nejaký začiatok poistenia
začne jeho podpisom alebo zaplatením nejakej platby. Nie je si istý, či mu bola doručená akceptácia
návrhu na uzavretie poistnej zmluvy.

6. Z návrhu na uzavretie poistnej zmluvy zo dňa 12.1.2015 a z poistky č. 110/199539-5 zo dňa
9.4.2015 súd zistil, že v nej bola dohodnutá povinnosť žalovaného ako poistníka uhrádzať žalobcovi
ako poistiteľovi minimálne mesačné poistné vo výške 33,- eur. Poistným obdobím bol jeden kalendárny
mesiac. Zmluva bola dohodnutá so začiatkom poistenia od 1.2.2015 resp. od 9.2.2015 na dobu určitú.

7.Zvýzvykzaplateniudlžnéhopoistnéhozodňa8.6.2015súdzistil,žežalobcavsúladesustanovením§
801 ods. 2 Občianskeho zákonníka vyzval žalovaného na zaplatenie dlžného poistného s upozornením,
že poistenie zanikne, ak dlžné poistné nebude zaplatené do jedného mesiaca odo dňa doručenia výzvy
žalovanému.

8. Podľa ustanovenia § 788 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v platnom znení (ďalej
len „Občiansky zákonník“) poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v dojednanom rozsahu
plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a fyzická alebo právnická osoba, ktorá
s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné.

9. Podľa ustanovenia § 796 ods. 1 Občianskeho zákonníka ten, kto s poistiteľom uzavrel poistnú zmluvu,
je povinný platiť poistné, a to za dohodnuté poistné obdobia (bežné poistné); možno tiež dohodnúť, že
poistné bude zaplatené naraz za celú dobu, na ktorú bolo poistenie dojednané (jednorazové poistné).

10. Podľa ustanovenia § 801 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka poistenie zanikne aj tak, že poistné

za prvé poistné obdobie alebo jednorazové poistné nebolo zaplatené do troch mesiacov odo dňa jeho
splatnosti. Poistenie zanikne aj tak, že poistné za ďalšie poistné obdobie nebolo zaplatené do jedného
mesiaca odo dňa doručenia výzvy poisťovateľa na jeho zaplatenie, ak nebolo poistné zaplatené pred
doručením tejto výzvy. Výzva poisťovateľa obsahuje upozornenie, že poistenie zanikne, ak nebude
zaplatené. To isté platí, ak bola zaplatená len časť poistného.

11. Podľa ustanovenia § 803 ods. 1 Občianskeho zákonníka má poistiteľ právo na poistné za dobu do
zániku poistenia.

12. Podľa ustanovenia § 517 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas

nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom,
má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto
podmienok týkať aj len jednotlivých plnení. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací

predpis.

13. Podľa ustanovenia § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú
niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v platnom znení výška úrokov z omeškania je o päťpercentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému
dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

14. Na základe vykonaného dokazovania a citovaných ustanovení súd dospel k záveru, že žaloba je
dôvodná a žalobca predložil na preukázanie svojich tvrdení relevantné dôkazy. Z návrhu na uzavretie
poistnej zmluvy zo dňa 12.1.2015, z poistky č. 110/199539-5 zo dňa 9.4.2015 a z výzvy k zaplateniu
dlžného poistného zo dňa 8.6.2015 má súd za preukázané, že žalovaný ako poistník uzavrel so
žalobcom ako poistiteľom poistnú zmluvu s tým, že žalovaný sa zaviazal platiť bežné poistné vo výške

33,- eur za dohodnuté poistné obdobie v trvaní jedného kalendárneho mesiaca so splatnosťou naraz
k prvému dňu príslušného kalendárneho mesiaca. Žalovaný však nezaplatil poistné za ďalšie poistné
obdobie (od 1.3.2015 do 30.6.2015). Žalobca teda v zmysle ustanovenia § 801 ods. 2 Občianskeho
zákonníka kvalifikovane vyzval žalovaného na zaplatenie poistného a určil mu lehotu splatnosti do
jedného mesiaca odo dňa doručenia tejto výzvy. Poistenie zaniklo uplynutím tejto lehoty dňa 16.7.2015.
Žalobca má teda podľa ustanovenia § 803 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo na poistné za dobu do

zániku poistenia, t.j. do 16.7.2015 vo výške 149,03 eura (za mesiace marec až jún 2015 4 x 33,- eur
sumu 132,- eur a za 16 dní mesiaca júl 2015 sumu 17,03 eura). Žalobca ako dominus litis požaduje
zaplatenie 148,50 eura.

15. Pokiaľ ide o obranu žalovaného spočívajúcu v tvrdení, že nevedel, že podpísaním návrhu

automaticky akceptuje zmluvu, súd konštatuje, že poistná zmluva je založená z dvoch jednostranných
právnych úkonov a to z návrhu na uzatvorenie poistnej zmluvy, tzv. oferty a z poistky, tzv. akceptácie.
Žalovaný v podanom odpore aj vo svojej výpovedi na pojednávaní sám potvrdil, že návrh na uzatvorenie
poistnej zmluvy podpísal. Doručením vyplneného a podpísaného návrhu na uzatvorenie poistnej zmluvy
do sídla žalobcu podal žalovaný žalobcovi návrh na uzatvorenie poistnej zmluvy a žalobca predmetný

návrh akceptoval vydaním a zaslaním poistky Č.. XXX/XXXXXX-X žalovanému. Tieto dva jednostranné
úkony sú poistnou zmluvou.

16. Pokiaľ ide o obranu žalovaného spočívajúcu v tvrdení, že nepodpísal čestné prehlásenie, súd
konštatuje, že čestné prehlásenie zo dňa 13.2.2015 len odkladá začiatok poistenia zo dňa 1.2.2015 na

deň 9.2.2015. Teda toto čestné prehlásenie nemá vplyv na platnosť a účinnosť poistnej zmluvy, ktorá
vznikla za podmienok uvedených v bode 15 tohto odôvodnenia. Navyše poistné za prvé poistné obdobie
(od 1.2.2015 resp. od 9.2.2015 do 28.2.2015) nie je predmetom konania, keďže žalobca súdu preukázal
listinným dôkazom na č.l. 11, že na jeho účet bola titulom vyššie uvedenej poistnej zmluvy poukázaná
suma 33,- eur. Takisto zaplatenie poistného za prvé poistné obdobie nie je podmienkou platnosti a

účinnosti poistnej zmluvy.

17. Žalovaný na podporu svojich tvrdení nenavrhoval vykonanie žiadnych dôkazov.

18. Žalovaný sa dostal do omeškania s plnením peňažného dlhu, pričom výška základnej úrokovej

sadzby Európskej centrálnej banky bola k 2.3.2015 až k 2.7.2015 0,05%.

19. Na základe uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení súd preto žalobe vyhovel
a zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 148,50 eura (ako to požaduje žalobca ako
dominus litis) spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5% ročne (ako to požaduje žalobca ako dominus

litis) zo sumy 148,50 eura od 17.7.2015 do zaplatenia istiny.

20. Podľa ust. § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku o výške náhrady trov konania rozhodne súd
prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré
vydá súdny úradník.

21. Podľa ust. § 251 Civilného sporového poriadku trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a
účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

22. Podľa ust. § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd prizná strane náhradu trov konania podľa

pomeru jej úspechu vo veci.23. Súd o trovách konania rozhodol v zmysle ustanovenia § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku
tak, že žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, keďže žalobca bol úspešný
v celom rozsahu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší súd v troch
písomných vyhotoveniach.

Podľa ust. § 359 Civilného sporového poriadku odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo
rozhodnutie vydané.

Podľa ust. § 363 Civilného sporového poriadku sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania
( ust. § 127 ods. 1 a ods. 2 Civilného sporového poriadku ) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa ust. § 364 Civilného sporového poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa ust. § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku odvolanie možno odôvodniť len tým, že a)

neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá
mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté
dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe

vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú
prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli
uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ust. § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno

odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo
veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa ust. § 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie
možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa ust. § 366 Civilného sporového poriadku prostriedky procesného útoku alebo prostriedky
procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť
len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho
obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok

nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred
súdom prvej inštancie.

Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa Exekučného poriadku. Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie

exekúcie označí oprávnený (ust. § 38 zákona č. 233/1995 Z.z.) a ktorého vykonaním poverí súd, ak
osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (ust. § 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).