Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 23. august 2018

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 3To/35/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5818010011
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 08. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Sučik
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2018:5818010011.2

Uznesenie

Krajský súd v Žiline na verejnom zasadnutí konanom 23. augusta 2018 v senáte zloženom z predsedu
senátu JUDr. Vladimíra Sučika a sudcov Mgr. Miroslava Mazúcha a JUDr. Marcely Malatkej prejednal
odvolanie prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Námestovo, sp.zn. 6T/6/2018 z 15.3.2018 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. odvolanie prokurátora z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresného súdu bol obžalovaný W. T. podľa § 285 písm. a) Tr. por. oslobodený
spod obžaloby pre skutok kvalifikovaný ako prečin krádeže podľa § 212 ods. 1 Tr. zák., a to z dôvodu,
že nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný.

Podľa § 288 ods. 3 Tr. por. bola poškodená G. E. odkázaná s nárokom na náhradu škody na civilný
proces.

Protirozsudkuokresnéhosúdupodalodvolanieprokurátor,ktoréodôvodniltak,ževýrokprvostupňového
súdu považuje za nesprávny a boli porušené ustanovenia o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku a toto
porušenie spôsobilo nesprávnosť výroku. Rozpory vo výpovediach poškodenej a svedka X. E. nemajú
takú váhu, ako im pripisuje prvostupňový súd. Obaja zhodne vypovedali o podstatných skutkových
okolnostiach. Obžalovaný mal motív na spáchanie predmetného prečinu, pretože sa nachádzal v

zlej finančnej situácii. Ku skutkovým okolnostiam uvádza, že pre posúdenie konania obžalovaného
ako prečinu krádeže v zmysle podanej obžaloby nie sú podstatné okolnosti, ktoré súd pokladá za
rozporné,prípadnezapozoruhodnýzhluknáhod.Niejepodstatné,čipredspáchanímskutkuobžalovaný
kontaktoval poškodenú alebo svedka E. a nie je podstatné, akým spôsobom sa tak malo stať. Vzhľadom
na pomery poškodenej a svedka E. je zrejmé, že suma 1.800,-Eur pre nich predstavuje takú vysokú
hodnotu, že si mohli zapamätať, kde bola odložená. Nie je podstatné, na aký účel mala byť použitá.

Zároveň nie je podstatná ani časť výpovede svedka ohľadom vrátenia 400,-Eur. Svedok, ako aj
poškodená vypovedali na hlavnom pojednávaní so značným časovým odstupom od doby spáchania
predmetného prečinu. V ich výpovediach neexistuje rozpor ohľadom toho, kto mal peniaze ukradnúť
ani ako ku krádeži malo dôjsť. Súd hodnotil výpovede poškodenej a svedka na základe nepodstatných
okolností ako nepravdivé. Ak mal súd pochybnosť o pravdivosti ich výpovedí, mal postupovať podľa
§ 150 Tr. por. Prvostupňový súd nesprávne vyhodnotil vykonané dokazovanie, pričom príliš kriticky

hodnotil výpovede poškodenej a svedka. Hodnovernosť výpovede obžalovaného je vzhľadom na jeho
zdravotný stav, ako aj obsah znaleckého posudku k jeho duševnému stavu narušená. Vzhľadom na
uvedené má za to, že rozsudok okresného súdu je vo výroku o vine nesprávny a navrhol, aby krajský
súd zrušil tento rozsudok a vec okresnému súdu vrátil s tým, aby vo veci znovu konal a rozhodol.

K odvolaniu prokurátora sa prostredníctvom obhajcu vyjadril aj obžalovaný, keď uviedol, že neexistuje

u neho motív na spáchanie predmetného trestného činu z dôvodu, že by sa nachádzal v zlej finančnej
situácii. Svoju finančnú situáciu popísal zrozumiteľne na hlavnom pojednávaní a z nej nevyplynulo, žesa nachádza v zlej finančnej situácii. Poukázal na zásadu „in dubio pro reo“, vzhľadom na existujúce
rozpory, ktoré nie je možné odstrániť inými dôkazmi. Navrhol preto, aby krajský súd napadnutý rozsudok
potvrdil ako vecne správny a zákonný.

Krajský súd na podklade podaného odvolania preskúmal v zmysle § 317 ods. 1 Tr.
por. zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého rozsudku, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu
predchádzalo, pričom mal na zreteli povinnosť prihliadnuť aj na chyby, ktoré odvolaním neboli vytýkané,
ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por. a zistil, že odvolanie bolo podané v

zákonom stanovenej lehote, oprávnenou osobou, avšak toto nie je dôvodné.

Preskúmaním spisu krajský súd zistil, že v konaní, ktoré predchádzalo napadnutému rozsudku,
postupoval prvostupňový súd podľa príslušných ustanovení Trestného poriadku, ktorých zmyslom je
zabezpečiť náležité zistenie skutkového stavu a možnosť uplatnenia práv obžalovaného na obhajobu,
pričom vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom pre jeho rozhodnutie. V odôvodnení napadnutého

rozsudku podrobne a zrozumiteľne vyložil, ktoré skutočnosti a prečo vzal za dokázané, o ktoré dôkazy
svoje skutkové zistenia oprel a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov.
Prvostupňový súd dostatočným spôsobom vysvetlil, prečo dospel k oslobodzujúcemu výroku.

Oslobodzujúci výrok prvostupňového súdu v zmysle § 285 písm. a) Tr. por. považuje aj krajský súd za

zákonný a najmä majúci dostatočnú oporu vo vykonaných dôkazoch. Keďže odôvodnenie napadnutého
rozsudku je podrobné, zrozumiteľné a logické, a krajský súd sa s ním v celom rozsahu stotožňuje,
preto v zásade naň odkazuje. Prvostupňový súd na stranách 5 - 6 napadnutého rozsudku podrobne a
presvedčivo poukázal na podstatné rozpory vo výpovediach poškodenej a svedka X. E.. V tejto súvislosti
sa krajský súd nestotožňuje s odvolacími námietkami prokurátora, že nejde o okolnosti, ktoré by boli

podstatné pre posúdenie konania obžalovaného ako prečinu krádeže. Krajský súd poznamenáva, že
ide o okolnosti, ktoré mali predchádzať spáchaniu trestného činu obžalovaným, pričom tieto popisujú
poškodená a svedok E. zjavne rozdielne. Z vykonaných dôkazov je nesporné, že obžalovaného nevidel
nikto odcudzovať peniaze. Ide vyložene o domnienku poškodenej a svedka E.. Z výpovede poškodenej
vyplýva, že peniaze mala preložiť pod košík v stredu, a to preto, že cez víkend ich chcela vrátiť sestre

X. E.. Takéto tvrdenie poškodenej považuje aj krajský súd za nelogické a nepresvedčivé, keďže aj sám
prokurátor v odvolaní konštatuje, že čiastka 1.800,-Eur predstavovala pre poškodenú vysokú hodnotu.
Je preto aj podľa názoru krajského súdu úplne nelogické, aby poškodená takúto sumu len z dôvodu,
že peniaze chce cez víkend niekomu vrátiť, tieto prekladala z bezpečného miesta na menej bezpečné
miesto už v stredu uprostred týždňa. Pokiaľ poškodená uvádzala dôvod, pre ktorý peniaze prekladala do

kuchyne pod košík, tento dôvod jednoznačne vyvrátil svedok X. E., ktorý potvrdil, že jeho sestre žiadne
peniaze nedlhovali. Prvostupňový súd podrobne rozpísal aj rozpory týkajúce sa príchodu obžalovaného
do bytu poškodenej a spôsobu, od koho najskôr pýtal požičať 20,-Eur, rozpory o okolnostiach vrátenia
400,-Eur a napokon aj podstatné rozpory ohľadom telefonátu obžalovanému po zistení, že v byte
poškodenej chýbajú peniaze. Ide výlučne o rozpory vo výpovediach poškodenej a svedka X. E.. Len

oni jediní sa vyjadrovali k okolnostiam, ktoré predchádzali príchodu obžalovaného do bytu poškodenej,
k okolnostiam pobytu obžalovaného v byte a k okolnostiam, kedy zistili, že v byte peniaze chýbajú. V
tomto smere však poškodená a svedok X. E., tak ako správne konštatuje prvostupňový súd,
vypovedali podstatne rozdielne. Ide pritom o tak podstatné rozpory v ich výpovediach, že tieto podľa
názoru krajského súdu nie je opodstatnené odôvodňovať odstupom času od spáchania skutku, keď títo

svedkovia boli vypočúvaní.

Pokiaľ prokurátor v odvolaní poukazuje, že prvostupňový súd, pokiaľ mal pochybnosti o pravdivosti
výpovedí týchto svedkov, mal postupovať podľa § 150 Tr. por., teda vyšetriť duševný stav svedkov,
s takouto požiadavkou sa krajský súd nestotožňuje, lebo takýto postup by prichádzal do úvahy len v

prípade, ak by existovali závažné pochybnosti, či u svedka nie je podstatne znížená schopnosť správne
vnímať alebo vypovedať. Zo spisu nevyplývajú také skutočnosti, ktoré by opodstatnene odôvodňovali
pochybnosť o schopnosti svedkov správne vnímať alebo vypovedať. Z ich výpovedí len jednoducho
vyplýva, že títo svedkovia o tých istých skutočnostiach vypovedajú úplne rozdielne, to znamená, že
nevypovedali pravdivo. Z tohto dôvodu sa krajský súd nestotožňuje s konštatovaním prokurátora,

že prvostupňový súd príliš kriticky hodnotil výpovede týchto svedkov. Bez ohľadu na zdravotný stav
obžalovaného, na ktorý poukázal v odvolaní prokurátor, je potrebné konštatovať, že dôkazná situácia
neumožňuje jednoznačne a bezpečne, bez akýchkoľvek pochybností dospieť k záveru, že obžalovanýspáchal trestný čin uvedený v obžalobe. Naopak, na základe zadovážených dôkazov nie je podľa názoru
krajského súdu možné urobiť ani jednoznačný záver, že sa vôbec stal skutok uvedený v obžalobe.

V súvislosti s oslobodzujúcim výrokom prvostupňového súdu krajský súd poznamenáva, že náležité
zistenie skutkového stavu vyžaduje, aby každá okolnosť dôležitá pre rozhodnutie bola spoľahlivo
preukázaná v súlade so skutočnosťou tak, aby nemohla vzbudzovať akúkoľvek pochybnosť. Za náležité
zistenie skutkového stavu veci nemožno preto považovať len zistenie o púhej pravdepodobnosti
dokazovanej okolnosti, keď výsledky dokazovania síce pripúšťajú možnosť záveru, že existuje, avšak

na druhej strane nevylučujú možnosť iného alebo celkom opačného záveru.

Oslobodzujúci výrok okresného súdu je v súlade aj so zásadou „in dubio pro reo“ - v pochybnostiach
v prospech obžalovaného, použitie ktorej je možné vtedy, keď súd po vykonaní všetkých dostupných
dôkazov a po ich vecnom zhodnotení nemôže bezpečne ustáliť, ktorá z viacerých verzií zodpovedá
pravde.

Pokiaľ ide o odvolacie námietky prokurátora, krajský súd poznamenáva, že ak závery prvostupňového
súdu sú vyvodené na podklade náležitého zistenia skutkového stavu veci a uvažovaniu, ktorým sa k
záverom došlo, nemožno vytknúť nedôslednosť alebo vnútorné (najmä logické) rozpory, nemožno im
v neprospech obžalovaného úspešne odporovať odvolaním len preto, že súd mohol dospieť aj k iným

záverom, keby sa bol spravoval inými úvahami.

S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti, keďže krajský súd považuje oslobodzujúci výrok
napadnutého rozsudku za zákonný a zákonu zodpovedá aj výrok o náhrade škody, preto rozhodol tak,
ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia a odvolanie prokurátora podľa § 319 Tr. por. ako

nedôvodné zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.