Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 29. november 2018

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 1Cob/34/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8116215891
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 11. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marek Koščo

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8116215891.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mareka Košča a členov senátu JUDr.

Viery Zoľákovej a JUDr. Milana Majerníka, v právnej veci žalobcu Saint-Gobain Construction Products,
s.r.o., so sídlom Stará Vajnorská 139, 831 04 Bratislava, IČO: 31 389 139, právne zastúpený HALADA
advokátskakancelária,s.r.o.,sosídlomKapitulská21,91701Trnava,IČO:36669661,protižalovanému
Q. S., s miestom podnikania A.Á. XXXXX/XX, XXX XX C. - H. Z., IČO: XXXXXXXX, právne zastúpený
Advokátska kancelária VAĽO & PARTNERS, s.r.o., so sídlom Konštantínova 3, 080 01 Prešov, IČO: 36
868 434, o zaplatenie 622,21 eur s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov
č.k. 18Cb/175/2016-75 zo dňa 9.11.2017, takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch II., III.

Žalobcovi proti žalovanému priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že:

„I. Konanie v časti o zaplatenie istiny vo výške 622,01 € zastavuje.
II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania vo výške 9,15 % ročne zo sumy 622,21 € od
14.06.2014 do 23.05.2017, vo výške 167,54 € a paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením

pohľadávky vo výške 40 €, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
III. Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške tejto rozhodne
súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením,
ktoré vydá súdny úradník.“

2. V odôvodnení uviedol, že žalobca si v konaní uplatnil nárok na zaplatenie sumy 622,21 eur
s príslušenstvom titulom nezaplatenej faktúry. Vykonaným dokazovaním mal súd prvej inštancie

preukázané, že medzi žalobcom a žalovaným došlo k uzavretiu kúpnej zmluvy v zmysle ustanovení §
409 a nasledujúce Obchodného zákonníka, na základe ktorej žalobca na základe e-mailovej objednávky
dodalžalovanémutovar,ktoréhokúpnucenužalovanývlehotesplatnostivystavenejfaktúrynezaplatil.S
prihliadnutím na obchodné zvyklosti zachovávané všeobecne v dodavateľsko-odberateľských vzťahov,
vrátane praxe, ktorú strany medzi sebou zaviedli, súd prvej inštancie dospel k záveru, že tvrdenia
žalovaného o nedostatku jeho pasívnej legitimácie v kontexte s neprebratím tovaru sú v celom
rozsahu nedôvodné. Argumentácia žalovaného bola vyvrátená predloženými listinami preukazujúcimi,

že vzájomný obchodný styk žalobcu so žalovaným prebiehal za rovnakých okolností aj v priebehu prvej
polovici roku 2014, keď vznikla aj sporná pohľadávka a žalovaný obdobný obchodný vzťah akceptoval
aj zaplatením faktúr. Na tento záver pritom nemá vplyv zrušenie prevádzky žalovaného na adrese
kpt. Nálepku 2043, Sabinov ešte pred dodaním tovaru zo strany žalobcu, nakoľko žalovaný aj pozrušení prevádzkarne v zmysle predložených listinných dôkazov preukázateľne vykonával činnosť
v danej prevádzkarni. Samotné prevzatie tovaru inou osobou ako žalovaným (Z. S.), vzhľadom na
opakované preberanie tovaru touto osobou pritom odôvodňuje prijať záver, že v zmysle § 15 ods. 1

Obchodného zákonníka bola táto osoba pri prevádzkovaní podniku poverená určitou činnosťou, a teda
bola splnomocnená na všetky úkony, ku ktorým pri tejto činnosti obvykle dochádza. Za obvyklé úkony v
danomprípadejepotrebnépritompotrebnépovažovaťajobjednávanieplneniaajehopreberanievmene
žalovaného. Ani vyššie uvedená dohoda žalovaného s bývalou manželkou nepreukazuje, že predmetný
záväzok sa netýka žalovaného, naopak potvrdzuje prevzatie existujúceho záväzku žalovaného voči

žalobcovi a jeho následné splnenie čo do istiny bývalou manželkou, čím v súlade s ustanovením §
534 Občianskeho zákonníka a ustanovením § 332 Obchodného zákonníka žalobcovi vznikla povinnosť
prijať toto plnenie. S vyhodnotením vykonaných dôkazov jednotlivo, ako i v súhrne dospel súd prvej
inštancie k záveru, že obrana žalovaného je nedôvodná, a preto po zastavení konania v časti o zaplatení
istiny v zmysle ustanovenia § 145 ods. 2 CSP zaviazal žalovaného, ktorý sa nezaplatením faktúry v
lehote jej splatnosti dostal do omeškania so splnením svojho peňažného záväzku na zaplatenie úrokov

z omeškania odo dňa nasledujúceho po splatnosti faktúry až do konečného zaplatenia. Súčasne súd
prvej inštancie priznal žalobcovi podľa § 2 nariadenia č. 21/2013 Z. z. aj nárok na paušálnu náhradu
nákladov spojenú s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- eur. O trovách konania rozhodol súd prvej
inštancie podľa § 255 ods. 1 CSP, v zmysle ktorého priznal náhradu trov konania úspešnému žalobcovi
v rozsahu 100 %. O výške trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti

rozhodnutia vo veci samej podľa § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku.

3. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal včas odvolanie žalovaný, a to proti výrokom rozsudku
v bodoch II. a III. Uviedol, že tvrdí, že nikdy si prostredníctvom e-mailu neobjednal u žalobcu tovar.
Tovar u žalobcu si objednala Z. S. a nie žalovaný. Má za to, že z výpisu zo živnostenského registra

je evidentné, že v čase vykonania objednávky a dodania tovaru Z. S. mala a dodnes i má nahlásenú
prevádzku stavebnín na adrese kpt. Nálepku 2043, a to od 8.4.2013. Žalovaný tvrdí, že je síce pravda,
že na dodacom liste je pečiatka žalovaného, avšak podpis na tomto liste je Z. S. a nie žalovaného.
Žalovaný nikdy od žalobcu žiadny tovar neprevzal. Je evidentné, že žalovaný zrušil prevádzkareň
na uvedenej adrese dňa 22.1.2014, t.j. pred dodaním samotného tovaru, keď tovar mal byť dodaný

12.5.2014. Hore uvedené skutočnosti potvrdzuje i tá rozhodujúca skutočnosť, ako ďalej uviedol, že
istinu, ktorú si žalobca uplatnil v tomto konaní, zaplatila Z. S.Š. dňa 23.5.2017. To potom potvrdzuje, že
objednávateľom i osobou, ktorá tovar prevzala bola Z. S. a nie žalovaný. Žalovaný nikdy nebol v žiadnom
obchodnoprávnom vzťahu so žalobcom, nakoľko si nikdy u žalobcu neobjednal žiadny tovar, tento
neprevzal,apretonemôžemaťpasívnuhmotno-právnulegitimáciubyťúčastníkomtohtokonania.Žiadal

preto, aby súd jeho odvolaniu v celom rozsahu vyhovel a žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol.

4. K uvedenému odvolaniu sa vyjadril žalobca. Uviedol, že medzi žalobcom a žalovaným existoval
obchodný vzťah, v rámci ktorého bola zavedená obchodná prax, ktorou sa žalobca a žalovaný riadili
pri uzatváraní vzájomných obchodov a pri ich následnej realizácií. Spolupráca medzi žalobcom a

žalovaným štandardne prebiehala tak, že žalobca si u žalovaného objednával tovar prostredníctvom
Z. S. ako poverenej osoby pričom Z. S. objednávky zasielala z e-mailovej adresy K..Z..L.. Žalobca
následne zaslané objednávky žalovanému potvrdzoval. Po potvrdení objednávok žalobca žalovanému
dodával objednaný tovar pričom tento tovar preberala ako poverená osoba Z. S.. Žalobca po dodaní
tovaru vystavoval žalovanému faktúry, ktoré žalovaný uhrádzal. Má za to, že existencia vyššie

opísanej obchodnej praxe bola v konaní pred súdom prvej inštancie bola riadne preukázaná, a to
popísaním konkrétnych obchodných prípadoch, uvedených jednak vo vyjadrení žalobcu k odporu
žalovaného, ako aj predložením listinných dôkazov, ktoré priebeh predmetných obchodných prípadov
preukazujú. Z dokazovania vykonaného v konaní pred súdom prvej inštancie tak vyplýva, že vyššie
opísaným spôsobom postupovali žalobca spolu so žalovaným aj v prípade obchodu, z ktorého

vznikla pohľadávka žalobcu na zaplatenie peňažnej čiastky 622,21 eur s príslušenstvom, ktorá bola
predmetom sporu v konaní pred súdom prvej inštancie. Žalobca má za to, že súd prvej inštancie
s predmetnou argumentáciou žalovaného sa správne, vyčerpávajúco a presvedčivo vyporiadal v
odôvodnení napadnutého rozsudku, pričom svoje správne závery oprel o výsledky vykonaného
dokazovania, ktoré žalovaným uvádzané tvrdenia jasne vyvrátili. Súd prvej inštancie taktiež v rozsudku

uviedol, že ani dohoda žalovaného s Z. S. o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov
nepreukazuje, že predmetný záväzok sa netýka žalovaného, naopak potvrdzuje prevzatie existujúceho
záväzku žalovaného voči žalobcovi a jeho následne splnenie čo do istiny bývalou manželkou, čím v
súlade s ustanovením § 534 Občianskeho zákonníka a ustanovenia § 332 Obchodného zákonníkažalobcovi vznikla povinnosť prijať toto plnenie. V rozpore s uvedeným záverom súdu prvej inštancie a
v rozpore s vykonaným dokazovaním žalovaný v odpore uviedol, že tento prejav Z. S. potvrdzuje, že
objednávateľomiosobou,ktorátovarprevzalabolaZ.S.aniežalovaný.Takýtozáveržalovanéhojevšak

v priamom rozpore s vykonaným dokazovaním. Z listinných dôkazov predložených žalobcom vyplýva,
že Z. S.X. uhradila istinu predmetnej pohľadávky len z dôvodu, že v rámci dohody o vyporiadaní BSM
prevzala plnenie, ktoré bol žalovaný povinný poskytnúť žalobcovi. Nakoľko Z. S. splnila za žalovaného v
zmysle dohody o vyporiadaní BSM len istinu predmetnej pohľadávky, žalobcovi zostalo zachované právo
žiadať od žalovaného zaplatenie neuhradeného príslušenstva. Žiadal preto vzhľadom na to, že považuje

rozhodnutie súdu prvej inštancie za právne aj vecne správne a náležité odôvodnené, aby odvolací súd
napadnuté rozhodnutie potvrdil a zaviazal žalovaného na náhradu trov odvolacieho konania.

5. K vyjadreniu žalobcu k odvolaniu sa vyjadril žalovaný, ktorý zotrval na svojich dôvodoch uvedených
v odvolaní. Opätovne zdôraznil, že istinu pohľadávky uhradila Z. S., a tým priznala existenciu dlhu a
je evidentné, že k dlhu patrí aj príslušenstvo. Tento prejav Z. S.Š. potvrdzuje, že objednávateľom ako i

osobou, ktorá tovar prevzala bola Z. S.X. a nie žalovaný.

6. K uvedenému vyjadreniu sa taktiež vyjadril žalobca, ktorý uviedol, že žalovaný k stanovisku neuvádza
žiadne nové argumenty, len zopakoval svoje predchádzajúce vyjadrenia. Žalobca odkázal na svoje
posledné vyjadrenie k odvolaniu a zotrval na svojom vyjadrení v celom rozsahu.

7. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací v rámci kompetencií vyplývajúcich z ustanovení § 34 CSP
(Civilný sporový poriadok, zákon č. 160/2015 Z. z., ďalej iba „CSP“, platný od 1.7.2016), preskúmal
napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa zásad uvedených v ustanovení § 379 a nasledujúce
CSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 CSP (a contrario) a zistil, že rozhodnutie súdu prvej

inštancie je vo výroku vecne správne. Preto odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil v
zmysle ustanovení § 387 ods. 1 CSP.

8. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého

rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Odvolací súd konštatuje, že sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia .

9. Odvolací súd tak po preskúmaní napadnutého rozhodnutia i konania, ktoré mu predchádzalo, dospel k
záveru, že súd prvej inštancie v preskúmavanej veci dostatočne zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom

na zistenie rozhodujúcich skutočností a na podklade vykonaného dokazovania dospel k správnym
skutkovým zisteniam a návrh žalobcu aj správne právne posúdil.

10. Odvolací súd konštatuje v zmysle ustanovení § 387 ods. 1, 2 CSP správnosť týchto dôvodov a v
podstatných bodoch na nich odkazuje.

11. Súčasne odvolací súd preskúmal i námietky vyjadrené v odvolaní žalovaného a po ich preskúmaní
dospel k záveru, že tieto nie sú dôvodné, pretože v konečnom dôsledku nemôžu privodiť zmenu
zisteného skutkového i právneho stavu.

12. Za takéhoto stavu sa javí rozhodnutie súdu prvej inštancie aj v časti o trovách konania vecne
správnym, pretože žalobca mal v konaní úspech, žalovaný úspech nemal, úspešný žalobca si nárok
na náhradu trov konania uplatnil, a preto správne súd prvej inštancie rozhodol, ak vyslovil, že žalobca
má voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %, pričom o výške
tejto rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným

uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Ani v odvolacom konaní nebol úspešný žalovaný ako odvolateľ.
Žalobca si uplatnil nárok na náhradu trov konania, a preto aj odvolací súd vyslovil, že žalobcovi proti
žalovanému priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. Priznanie nároku
na náhradu trov odvolacieho konania je v súlade s ustanovením § 396 ods. 1 CSP a ustanovením § 255
ods. 1 CSP a § 262 ods. 2 CSP.

13. Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom Krajského súdu v Prešove bolo prijaté v pomere
hlasov 3 : 0.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - § 428 CSP).