Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 26. september 2018

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 7Co/394/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1113206272
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 09. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Adela Unčovská

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1113206272.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvBratislavevsenátezloženomzpredsedníčkysenátuMgr.AdelyUnčovskejačlenovsenátu

JUDr. Blanky Podmajerskej a JUDr. Mariany Harvancovej, v právnej veci žalobcu: Centrálny depozitár
cenných papierov, a.s., IČO: 31 338 976, so sídlom Ul. 29. augusta 1/A, Bratislava proti žalovanej: Ľ.U.
N., nar. X.X.XXXX, Z. M. XXX, Q., zastúpeného: JUDr. Ester Bujnovská, advokátka, so sídlom Nádražná
23, Malacky o zaplatenie 663,88 eur na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Malacky zo
dňa 27.2.2015, č.k. 4C/181/2014-46, jednomyseľne takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie sa v napadnutej časti potvrdzuje.

Žalovanému sa proti žalobcovi priznáva nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu
331,94 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Vyslovil, že
žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

2. Rozhodnutie vo veci samej právne odôvodnil § 99 ods. 1, § 99 ods. 4 písm. h), §
99 ods. 8, § 103 ods. 6, § 105 ods. 5, § 161 ods. 4, § 164 ods. 3, § 164a ods. 4 zákona č. 566/2001
Z.z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o

cenných papieroch), § 489 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“),
§ 387 ods. 1, § 388 ods. 1, § 391 ods. 1 a § 397 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník
(ďalej len „Obchodný zákonník“) a vecne tým, že medzi stranami sporu vznikol záväzkovo-právny
vzťah, na základe ktorého žalobca zriadil a vedie účet majiteľa cenných papierov pre žalovaného a
zabezpečuje s tým súvisiace služby, pričom na strane žalovaného vzniklo ex lege právo na poskytnutie
v zákone uvedených služieb, ktorému korešponduje povinnosť zaplatiť žalobcovi odplatu. S ohľadom
na znenie § 105 ods. 5 zákona č. 566/2001 Z.z. o cenných papieroch vyvodil, že právny vzťah medzi

sporovými stranami sa spravuje uvedeným zákonom a Obchodným zákonníkom, z toho dôvodu v
súvislosti s námietkou premlčania vznesenou žalovaným aplikoval na daný vzťah všeobecnú štvorročnú
premlčaciudobu.Začiatokpremlčacejdobyustálilniesplatnosťouvystavenejfaktúry,nakoľko povinnosť
žalovaného zaplatiť odplatu za rok 2008 vznikla najskôr 01.01.2009, ale dňom nasledujúcim po dni,
keď vznikla povinnosť žalovaného plniť za obdobie, za ktoré odplata žalobcovi patrí, teda keď sa právo
žalobcu mohlo uplatniť na súde t.j. dňom 02.01.2009, pričom premlčacia doba pre uplatnenie nároku na
zaplatenie odplaty za rok 2008 uplynula 02.01.2013 (žalobu na súd doručil žalobca dňa 25.02.2013).

V prípade odplaty za vedenie účtu za rok 2009 povinnosť žalovaného zaplatiť odplatu vznikla najskôr
01.01.2010, preto ustálil začiatok premlčacej doby dňom nasledujúcim po dni, keď vznikla povinnosť
žalovaného plniť za obdobie, za ktoré odplata žalobcovi patrí, teda keď sa právo žalobcu mohlo uplatniť
na súde t.j. dňom 02.01.2010, pričom premlčacia doba uplynie 02.01.2014 (žalobca uplatnil svojeprávo na súde podaním doručeným súdu dňa 12.11.2013). Na základe uvedeného dospel k záveru,
že žalovaný uplatnil námietku premlčania dôvodne len v časti, preto z dôvodu uplatnenej námietky
premlčania zamietol žalobu v časti o zaplatenie 331,94 eur spolu s príslušenstvom titulom odplaty

za vedenie účtu za rok 2008, keď premlčacia doba pre uplatnenie nároku na zaplatenie odplaty za
rok 2008 začala plynúť dňa 02.01.2010 a uplynula dňa 02.01.2013 a žalobca uplatnil nárok na súde
dňa 25.02.2013, teda po uplynutí premlčacej doby a povinná osoba namietla premlčanie po uplynutí
premlčacej doby. V prípade nároku na zaplatenie odplaty za vedenie účtu majiteľa cenných papierov za
rok 2009 na základe zisteného skutkového stavu a zákonných ustanovení mal za preukázané, že medzi

účastníkmi vznikol v zmysle § 99 ods. 8 zákona č. 566/2001 Z.z. na základe evidencie cenných papierov
právnyvzťah,nazákladektoréhoviedolžalobcažalovanémuúčetmajiteľacennýchpapierovzarok2009
a eviduje na ňom zaknihované cenné papiere odporcu. Uviedol, že podľa vyjadrenia samotného žalobcu
tento bol v zmysle § 164a ods. 4 zákona č. 566/2001 Z.z. oprávnený zriadiť majiteľovi účtu zriadeného
podľa doterajších predpisov (zákon č. 600/1992 Zb.) účet majiteľa podľa § 105 a presunúť naň cenné
papiere, čo aj v roku 2008 učinil, s tým, že žalovaný tieto skutkové okolnosti nerozporoval. Vychádzajúc

z uvedeného právny vzťah medzi účastníkmi posúdil podľa § 161 zákona 566/2001 Z.z., pričom vzťah
sa spravuje uvedeným zákonom a ustanoveniami Obchodného zákonníka. Konštatoval, že žalobca
vyúčtoval žalovanému ročný poplatok za vedenie účtu majiteľa za rok 2009 faktúrou č. XXXXXXXXXX
zo dňa 31.12.2009 na sumu 331,94 eur splatnej dňa 15.02.2010, pričom cenu služby za rok 2009
stanovil vo výške podľa Cenníka navrhovateľa schváleného dozornou radou v zmysle prevádzkového

poriadku, ktorý je podľa § 103 zákona č. 566/2001 Z.z. schvaľovaný Národnou bankou Slovenska a
faktúry každoročne zasielal začiatkom nasledujúceho roka na adresu evidovanú v Centrálnom depozitári
cenných papierov SR v súvislosti s vedením účtu majiteľa a žalovaný ani netvrdil, že pohľadávku zaplatil.
Na základe vykonaného dokazovania preto dospel k záveru, že žalobca v časti nároku na zaplatenie
odplaty za vedenie účtu majiteľa cenných papierov za rok 2009 uplatnil dôvodne. O trovách konania

rozhodol podľa § 142 ods. 2 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „O.s.p.“), a
vyslovil, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov konania právo, keďže žalobca bol úspešný v časti
o zaplatenie 331,94 eur a žalovaný bol úspešný taktiež v časti o zaplatenie 331,94 eur.

3. Proti rozhodnutiu podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca v časti zamietajúceho výroku a výroku

o trovách konania z dôvodu podľa § 205 ods. 2 písm. f) a § 205 ods. 2 písm. 1) v spojení s § 221
ods. 1 písm. h) O.s.p., t.j. že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho
posúdeniaveciasúdprvejinštancienesprávnevecprávneposúdiltým,ženepoužilsprávneustanovenie
právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav. Poukázal na ust. § 103 ods. 1, 3, 5, 6 zákona
o cenných papieroch a čl. 16 Prevádzkového poriadku centrálneho depozitára, na základe ktorých

činnosti vykonáva centrálny depozitár za odplatu, v súlade s cenníkom služieb. Uviedol, že v čase
vystavenia faktúry zákon č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty nestanovoval konkrétnu lehotu pre
stanovenie dátumu splatnosti, preto určil dátum splatnosti poplatku za vedenie účtu majiteľa na deň
28.2.2009, čím zabezpečil dostatočný časový priestor na úhradu poplatku ako aj samotné doručenie
faktúry žalovanému. Poukázal na to, že faktúry sú vystavované ku koncu príslušného roka a následne

sú začiatkom nasledujúceho roka zasielané klientom, pričom skutočnosť, že poplatky sú stanovené k
31.12. daného roka upravuje aj cenník a uvedená skutočnosť bola zohľadnená pri stanovení lehoty
splatnosti faktúry. Konštatoval, že v zmysle príslušného cenníka bol žalovaný povinný uhradiť poplatok
na základe vystavenej faktúry, teda bol definovaný spôsob, akým bude poplatok uhrádzaný. Poukázal
na to, že faktúru za rok 2010 žalovaný včas a riadne uhradil, je teda zrejmé, že mu bola doručená

spolu s informáciou o nedoplatkoch za predchádzajúce roky. Mal za to, že si uplatnil nárok na zaplatenie
dlžného nedoplatku pred uplynutím štvorročnej premlčacej doby, keďže doba splatnosti záväzku bola
jasneurčenávovystavenejfaktúre.Nesúhlasilsnázoromsúduprvejinštancie,žesimoholuplatniťnárok
na úhradu poplatku dňa 2.1.2009, keďže takéto uplatnenie nároku, ktoré by predchádzalo samotnej
výzve na plnenie by bolo považované za nedôvodné. Na základe uvedeného žiadal, aby odvolací súd

napadnutý rozsudok zmenil a vyhovel žalobe v celom rozsahu, alternatívne aby napadnutý rozsudok
zrušil a vec vrátil prvoinštančnému súdu na ďalšie konanie.

4. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.

5. Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380
ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“), bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p.) keďže sa nejednalo o prípad, v ktorom by bolo potrebné zopakovať
alebo doplniť dokazovanie a nariadenie pojednávania si nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem spoužitím § 378 ods. 1 v spojení s § 470 C.s.p. a dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie
je v napadnutej časti vecne správne.

6. V prejednávanej veci z obsahu súdneho spisu vyplýva, že žalobca sa žalobou podanou dňa 25.2.2013
domáhal voči žalovanému zaplatenia 331,94 eur titulom neuhradenej faktúry za rok 2008 za poskytnuté
služby - vedenie účtu majiteľa cenných papierov. V priebehu konania podaním doručeným súdu prvej
inštancie dňa 12.11.2013 rozšíril žalobu o zaplatenie 331,94 eur titulom neuhradenej faktúry za rok 2009
za poskytnuté služby - vedenie účtu majiteľa cenných papierov.

7. Odvolací súd ako prvoradé konštatuje, že v prejednávanej veci súd prvej inštancie postupoval v
konaní a pri rozhodovaní s použitím ustanovení Občianskeho súdneho poriadku v znení účinnom do
30.6.2016. O odvolaní žalobcu rozhodoval odvolací súd po nadobudnutí účinnosti zák.č. 160/2015 Z.z.,
viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 C.s.p.).

8. Podľa § 470 ods. 1 C.s.p. ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

9. Podľa § 470 ods. 2 C.s.p. právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom

nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom
prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v
neprospech strany.

10. Podľa § 58 ods. 5 zákona č. 600/1992 Zb. o cenných papieroch (ďalej len „zákon č. 600/1992 Zb.)

právny vzťah medzi majiteľom účtu a strediskom sa spravuje týmto zákonom a Obchodným zákonníkom.

11. Podľa § 161 zákona č. 566/2001 Z.z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene
a doplnení niektorých zákonov (zákon o cenných papieroch), (ďalej len „zákon č. 566/2001 Z.z.)
ustanoveniami tohto zákona sa spravujú aj právne vzťahy vzniknuté pred nadobudnutím účinnosti tohto

zákona; vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté pred nadobudnutím účinnosti
tohto zákona sa však posudzujú podľa doterajších predpisov, ak tento zákon neustanovuje inak.

12. Podľa 104 ods. 1 zákona č. 566/2001 Z.z. členom centrálneho depozitára môže byť len účastník
systému vyrovnania prevádzkovaného centrálnym depozitárom a centrálny depozitár, ktorý sa stal

účastníkom systému vyrovnania prevádzkovaného centrálnym depozitárom na základe osobitného
predpisu.

13. Podľa § 105 ods. 5 zákona č. 566/2001 Z.z. (5) Právne vzťahy medzi členom, ktorému bol účet
majiteľa zriadený, a centrálnym depozitárom a právny vzťah medzi členom a majiteľom takéhoto účtu

sa spravujú týmto zákonom a Obchodným zákonníkom.

14. Podľa § 164a ods. 4 zákona č. 566/2001 Z.z. Centrálny depozitár je oprávnený, z dôvodu potreby
vykonania úprav v systéme pre technické spracovanie údajov centrálneho depozitára, zriadiť majiteľovi
účtu zriadeného podľa doterajších predpisov účet majiteľa podľa § 105 a presunúť cenné papiere z

účtu zriadeného podľa doterajších predpisov na účet majiteľa podľa § 105 aj bez žiadosti, pričom je
povinný vykonať túto činnosť bezodplatne. Túto činnosť je centrálny depozitár oprávnený vykonať, len
ak je spôsob a postup tejto činnosti upravený v prevádzkovom poriadku.

15. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto

zákone ustanovenej ( § 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

16. Podľa § 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

17. Odvolací súd vyzval sporové strany, aby sa vyjadrili v zmysle § 382 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný
sporovýporiadok(podľaktoréhoakmáodvolacísúdzato,žesanavecvzťahujeustanovenievšeobecne
záväznéhoprávnehopredpisu,ktorépridoterajšomrozhodovanívecinebolopoužitéajeprerozhodnutieveci rozhodujúce, vyzve strany, aby sa k možnému použitiu tohto ustanovenia vyjadrili), a to k použitiu
na vec sa vzťahujúcich ustanovení právnych predpisov, ktoré neboli pri doterajšom rozhodovaní veci
použité, a to § 100 ods. 1, § 101, § 52 ods. 1, 2, 3 a 4, § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 58

ods. 5 zákona č. 600/1992 Zb. o cenných papieroch, § 161, § 104 ods. 1 zákona č. 566/2001 Z.z. o
cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o cenných
papieroch).

18. Žalovaný sa k výzve odvolacieho súdu vyjadril v tom zmysle, že nesúhlasí so žalobou a žiada

nárok žalobcu zamietnuť z dôvodu, že vznáša námietku premlčania uplatnenej pohľadávky v celej výške
663,88 eur podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pretože bola na súde uplatnená po uplynutí
trojročnej premlčacej doby. Mal za to, že v danom prípade medzi stranami sporu vznikla spotrebiteľská
zmluva, z toho dôvodu je potrebné aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka. Žiadal, aby odvolací
súd žalobu zamietol v celom rozsahu.

19.Žalobcareagovalnavýzvuodvolaciehosúdupísomnýmpodaním,vktoromuviedol,že§100ods.1a
§ 101 ods. 1 Občianskeho zákonníka nemožno aplikovať, nakoľko medzi sporovými stranami je v zmysle
§ 58 ods. 5 zákona č. 600/1992 Zb. o cenných papieroch definovaný ako obchodnoprávny, teda na
premlčanie je potrebné aplikovať ustanovenia dielu XI Obchodného zákonníka. Poukázal na to, že vzťah
medzi ním a majiteľmi účtov z kupónovej privatizácie vznikol priamo na základe zákona č. 600/1992

Zb. o cenných papieroch, ktorý v § 58 ods. 5 definuje tento vzťah explicitne ako obchodnoprávny (na
podporu svojho tvrdenia odkázal na rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave zo dňa 28.2.2018, č.k.
8Co/18/2017-81). Konštatoval, že ust. § 52 ods. 1, 2, 3 a 4 a § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka nie
je možné aplikovať, nakoľko vzťah medzi sporovými stranami nie je spotrebiteľský. S poukazom na
definíciu dodávateľa a spotrebiteľa v Občianskom zákonníku uviedol, že predmetný vzťah nevznikol

na zmluvnom ale zákonnom základe (s odkazom na rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave zo dňa
21.11.2017, č.k. 12C/2/2016). V súvislosti so zákonom č. 566/2001 Z.z. o cenných papieroch poukázal
na to, že bol rozšírený okruh poskytovateľov služby vedenie účtu majiteľ aj na členov žalobcu, ktorými
sú najmä banky a obchodníci s cennými papiermi, a zákonodarca aj týmto subjektom priznal vo vzťahu
k ich klientom obchodnoprávny charakter v ust. § 105 ods. 5. Upresnil, že v uvedenom výpočte sa

nenachádza z dôvodu, že jeho vzťah s majiteľmi účtov už bol ako obchodnoprávny zadefinovaný v §
58 ods. 5 zákona č. 600/1992 Zb. o cenných papieroch, pričom § 104 ods. 1 zákona č. 566/2001 Z.z.
o cenných papieroch, ktorý definuje, kto môže byť členom žalobcu, nemá vo vzťahu k rozhodnutiu vo
veci žiadnu súvislosť a nakoľko žalovaný nie je členom žalobcu, uvedené ustanovenie nie je možné
aplikovať. K otázke premlčania sa vyjadril v tom zmysle, že vzhľadom na splatnosť najstaršieho záväzku

28.2.2009, začiatok premlčacej doby začal plynúť 1.3.2009 a s poukazom na 4-ročnú premlčaciu dobu
nie je nárok premlčaný. Pre prípad, ak by sa odvolací súd stotožnil s názorom súdu prvej inštancie, že
začiatok premlčacej doby začína dňom nasledujúcim po dni, keď vznikla povinnosť žalovaného plniť, v
tom prípade, keďže zo spisu je zrejmé, že žalovaný sa o svojej povinnosti plniť dozvedel až z doručenej
žaloby, mal za to, že začiatok premlčacej doby nasleduje po dni, v ktorom bola žalobcovi doručená

žaloba. Vzhľadom k tomu, že žaloba bola podaná na súd pred týmto dňom, aj v tomto prípade nie je
nárok premlčaný.

20. V súvislosti so žalobcom podaným opravným prostriedkom odvolací súd upozorňuje, že rozsah
prieskumu vykonaného v rámci odvolacieho konania je zásadne daný odvolaním (§ 380 ods. 1 C.s.p.),

podľa ktorého je odvolací súd viazaný návrhom odvolateľa, ktorý zahrňuje v sebe jednak kvalitatívnu ako
i kvantitatívnu stránku a sám odvolateľ si spravidla určuje rozsah, v akom má byť napadnuté rozhodnutie
odvolacímsúdompreskúmanéadôvody,zktorýchmábyťpreskúmané.Nazákladeuvedenéhoodvolací
súd rozsudok súdu prvej inštancie preskúmaval len v rozsahu zamietajúceho výroku (a závislého výroku
o trovách konania), keďže prisudzujúci výrok nebol napadnutý odvolaním žiadnou zo sporových strán.

21. V danom prípade bolo sporné, či je na právny vzťah sporových strán potrebné aplikovať ustanovenia
Obchodného zákonníka alebo Občianskeho zákonníka, a to predovšetkým v súvislosti s premlčaním
nároku; zároveň bolo sporné ustálenie začiatku plynutia premlčacej lehoty. Odvolací súd opierajúc sa o
uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 8.6.2016, sp.zn. 1Obdo/42/2015, uverejnené v

Zbierke stanovísk NS a súdov SR 7/2017, dospel k záveru, že na daný vzťah, vrátane otázky premlčania,
je potrebné aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka. V zmysle záverov predmetného rozhodnutia
ustanovenie § 105 ods. 5 zákona č. 566/2001 Z.z. o cenných papieroch presne určuje okruh vzťahov,
ktoré sa subsidiárne podriaďujú Obchodnému zákonníku a analogické použitie takéhoto odkazu na inévzťahy, ktoré v ňom uvedené zákonné podmienky nespĺňajú, je neprípustné. Najvyšší súd v uvedenom
rozhodnutí zároveň vyvodil, že pokiaľ neexistuje v zákone č. 566/2001 Z.z. o cenných papieroch ako
osobitnom predpise pre určitý okruh vzťahov priamy odkaz na Obchodný zákonník (ako je to v ust. § 105

zákona č. 566/2001 Z.z. o cenných papieroch), je potrebné subsidiárne aplikovať všeobecný predpis
občianskeho práva, ak je majiteľom účtu cenných papierov fyzická osoba nepodnikateľ.

22. Odvolací súd stotožňujúc sa so skutkovými závermi, ku ktorým dospel súd prvej inštancie, dospel
k inému právnemu záveru ohľadom aplikácie predpisu na vzťah medzi sporovými stranami. Z obsahu

spisu je zrejmé, že žalovanému bol Strediskom cenných papierov SR, a.s. zriadený účet majiteľa
cenných papierov na základe evidencie cenných papierov , a to podľa ust. § 58 ods. 5 zák. 600/1992 Zb.,
podľa ktorého sa právny vzťah spravoval okrem zákona o cenných papieroch Obchodným zákonníkom.
Následne po nadobudnutí účinnosti zákona č. 566/2001 Z.z. žalobca postupoval podľa § 164a ods. 4
tohto zákona a zriadil majiteľovi účtu zriadeného podľa doterajších predpisov účet majiteľa podľa § 105
zákona č. 566/2001 Z.z. a presunul cenné papiere z účtu zriadeného podľa doterajších predpisov na

účet majiteľa podľa § 105 zákona č. 566/2001 Z.z. Je nesporné, že žalobca vedie v zmysle zákona č.
566/2001 Z.z. žalovanému ako fyzickej osobe nepodnikateľovi účet majiteľa cenných papieroch, pričom
túto službu poskytuje v zmysle § 99 ods. 8 zákona č. 566/2001 Z.z. za odplatu v súlade s Cenníkom,
ktorý v spore predložil.

23. V zmysle § 105 ods. 5 zákona č. 566/2001 Z.z. právne vzťahy medzi členom, ktorému bol účet
majiteľa zriadený, a centrálnym depozitárom a právny vzťah medzi členom a majiteľom takéhoto účtu
sa spravujú týmto zákonom a Obchodným zákonníkom. Ustanovenie § 104 ods. 1 zákona č. 566/2001
Z.z. taxatívnym spôsobom vymedzuje subjekty, ktoré je možné považovať pre účely zákona za členov,
ktorým bol účet zriadený. Je zrejmé, že žalovaný ním nemôže byť, a to ani podľa znenia § 104 ods 1

účinného v čase fakturácie, ani podľa súčasného znenia. Na základe uvedeného potom možno vyvodiť,
že v prejednávanej veci sa jedná o záväzok zo vzťahu majiteľa účtu a žalobcu, a nie o záväzok zo vzťahu
uvedenom v § 105 ods. 5 zákona č. 566/2001 Z.z., ktorý určuje okruh vzťahov, ktoré sa podriaďujú
Obchodnému zákonníku, pričom nie je prípustné analogické použitie tohto odkazu na vzťah žalobcu a
žalovaného, ktorý nespĺňa podmienky určené v predmetnom ustanovení. Vzhľadom k tomu, že záväzok,

z ktorého je uplatnená pohľadávka žalobcu, nespĺňa podmienky relatívneho ani absolútneho obchodu,
keďže nevznikol na základe zmluvy, ale zo zákona, ako aj vzhľadom na povahu žalovaného ako fyzickej
osobynepodnikateľa,jepotrebnéustáliť,ženadanývzťahnemožnoaplikovaťustanoveniaObchodného
zákonníka.

24. V danom prípade je zároveň potrebné konštatovať, že skutočnosť, že záväzok žalobcu vznikol zo
zákona, a nie zo zmluvy, zároveň vylučuje aj jeho posudzovanie z pohľadu ochrany spotrebiteľa.

25. Na základe uvedeného je zrejmé, že premlčanie nároku žalobcu sa bude riadiť ustanoveniami
Občianskeho zákonníka, t.j. súd na premlčanie prihliada iba na námietku dlžníka a aplikuje trojročnú

premlčaciu dobu. V prejednávanej veci žalovaný vzniesol námietku premlčania, pričom premlčacia doba
v prípade nároku žalobcu za vedenie účtu za rok 2008 začala plynúť dňa 2.1.2009 a uplynula dňom
2.1.2012 (žaloba bola podaná dňa 25.2.2013). V súvislosti s plynutím premlčacej doby, odvolací súd sa
stotožnil s názorom súdu prvej inštancie, pokiaľ ide o ustálenie začiatku plynutia premlčacej doby. Aj pri
posudzovaní daného právneho vzťahu podľa ustanovení Občianskeho zákonníka je totiž možné dospieť

k rovnakému začiatku plynutia premlčacej doby, ktorá plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po
prvý raz ( § 101 Občianskeho zákonníka). Keďže ide o prípad, kedy čas splnenia nebol dohodnutý,
ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, platí, že dlžník je povinný splniť dlh prvého
dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal (§ 563 Občianskeho zákonníka); nastáva teda situácia,
že veriteľ môže vyvolať splatnosť dlhu, potom z objektívneho hľadiska môže svoje právo aj vykonať.

Prvá objektívna možnosť vykonania práva je daná okamihom, kedy veriteľ mohol najskôr požiadať o
splnenie. V danom prípade je potrebné považovať za deň rozhodný pre začiatok plynutia premlčacej
doby deň, ktorý nasleduje po dni, kedy veriteľ mohol najskôr požiadať o plnenie, t.j. 2.1.2009, keďže ide
o pohľadávku zúčtovanú ku dňu 31.12.2008 a prvýkrát mohol veriteľ požiadať o plnenie dňa 1.1.2009.
Pokiaľ žalobca argumentoval odkazom na Prevádzkový poriadok a Cenník , odvolací súd konštatuje, že

splatnosť záväzku nevyplýva ani zo zákona o cenných papieroch, a ani z dôkazov predložených v spore,
t.j. z Prevádzkového poriadku a Cenníka. Odvolací súd pre úplnosť dodáva, že nárok žalobcu by bol
premlčaný aj v prípade, ak by sa začiatok plynutia premlčacej doby posudzoval odo dňa nasledujúceho
po splatnosti určenej vo faktúre vystavenej žalobcom.26. Ak teda žalovaný vzniesol námietku premlčania, je potrebné konštatovať, že ju vzniesol dôvodne.

27. Odvolací súd napriek vyvodeniu iného právneho záveru ohľadom posudzovania charakteru vzťahu
vzniknutého medzi sporovými stranami, rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti, t.j. v
zamietajúcom výroku a vo výroku o trovách konania (ako závislom výroku) ako vecne správny potvrdil.

28. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods.

2 C.s.p.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon
pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods.

1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).