Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 6. apríl 2017

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 9C/39/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4115201460
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 04. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Janka Benkovičová

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2017:4115201460.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra, sudkyňou Mgr. Jankou Benkovičovou v spore žalobkyne: Z.. S. M., bytom Q., R. XX/

X proti žalovanej: T. G., t.č. bytom S. XXX, N., v konaní o náhradu škody, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu zamieta.

Žalovaná má právo na plnú náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou domáhala náhrady škody vo výške 412 eur, ku ktorej dospela rozdielom sumy
540 eur, ktorá suma bola potvrdená Zlatníctvom Carisma za vyhotovenie šperku rovnakej veľkosti, tvaru
a hmotnosti, aký jej bol odcudzený a sumou 128 eur, ktorú jej žalovaná vyplatila za odcudzený zlatý
šperk.

2. Žalobkyňa uviedla, že jej žalovanou boli odcudzené dva šperky a to zlatá retiazka a prívesok, pričom
retiazka jej bola vrátená, avšak domáha sa náhrady škody za prívesok, ktorý jej nebol vrátený a jeho
hodnotastanovenáznalcomvtrestnomkonanínebolazodpovedajúca.Vyjadrilasa,žeprívesokzakúpila
v roku 2008, v súčasnosti si už nepamätá zlatníctvo, kde ho kúpila ani jeho cenu, pričom odcudzený jej
bol v roku 2011 a jeho hodnotu 540 eur ustálila z hodnoty, ktorú by vynaložila na vyhotovenie obdobného
prívesku, pričom v trestnom konaní predložila nákres, z ktorého vychádza aj v súčasnosti, znalec však
nesprávne ustálil opotrebenie dvoch šperkov, ktoré boli rozdielne staré, pričom prívesok nosila málo,

nemal známky opotrebenia a zlatníctvo Carisma jej určilo hodnotu prívesku k času jeho odcudzenia
a za sumu 540 eur zrejme mohla aj zakúpiť tento šperk, ku ktorému mala aj citovú väzbu, ktorého
nadobúdacia hodnota bola nad 10.000,- Sk a v súčasnosti nie je možné zakúpiť podobnú vec za sumu,
ktorú jej žalovaná vyplatila, znalec vychádzal iba z hodnoty zlata, keď uvádzal maximálnu hodnotu 70
eur za gram, pričom nezohľadnil cenu práce. Nesúhlasila so záverom znalca, že v rôznych mestách je
rozdielna cena aj o 100 %, nakoľko podľa jej zistení je tento rozdiel maximálne 10 %.
3. Žalovaná žiadala žalobu zamietnuť, nakoľko žalobkyňa nepreukázala kedy a kde šperk zakúpila.

Poukázala na to, že znalec ohodnotil šperk ako málo používaný a podľa neho, ak by podobný šperk stál
280 eur, by hodnota zlata za gram vo výške 70 eur bola nadsadená. Ďalej poukázala na závery znalca,
ktoré spochybňovali tvrdenia žalobkyne, ktorej predložený nákres šperku nie je relevantným dôkazom.
4. Súd okrem výsluchu strán sporu doplnil dokazovanie oboznámením sa so spisom Okresného súdu
Nitra sp.zn. 5T/78/2012, a dospel tomuto skutkovému a právnemu záveru: V konaní vedenom na
tunajšom súde pod sp.zn. 5T/78/2012 bola žalovaná uznaná za vinnú z trestného činu krádeže, ktorého
sa dopustila tým, že dňa 15.7.2011 z bytu žalobkyne ako poškodenej odcudzila jeden kus dámskej

retiazky zo žltého kovu a jeden kus prívesku zo žltého kovu v tvare srdca, čím spôsobila škodu vo
výške 655 eur spolu. Z trestného spisu zo zápisnice o trestnom oznámení žalobkyne táto uvádzala, že
odcudzením oboch šperkov jej vznikla škoda vo výške 850 eur, prívesok v tvare srdca bol zakúpený asi
v roku 2008 v hodnote 250 eur, mal veľkosť 1,5 x 1,5 cm a na jeho prednej strane mal vygravírovanýtulipán s lístočkami ( č.l. 1 a 18 trestného spisu). Odcudzená retiazka bola žalobkyni vrátená políciou
ako nepoškodená, avšak prívesok nie. V trestnom konaní žalobkyňa predložila nákres odcudzeného
prívesku v tvare srdca, na ktorom uvádzala rozmery 2,5 x 2,5 cm a jeho hodnota výroby bez dodania

materiálu žalobkyňou podľa zlatníctva Carisma s.r.o. by činila 540 eur. Zo znaleckého posudku č. 7/2011
na určenie hodnoty odcudzených predmetov z drahých kovov ohľadne odcudzeného prívesku činila
jeho všeobecná hodnota 127,82 eur, pričom znalec vychádzal z rozmerov prívesku 2,5 x 2,5 cm, išlo
o dutý prívesok, stanovil koeficient opotrebenia 0,80 %, o hmotnosti 3,5 gramu, dátum ohodnotenia
určil k 15.7.2011. Znalec na otázky polície odpovedal tak, že hmotnosť prívesku stanovil prepočtom

z rozmerov a pri VŠH použil v posudku bežne používaný prepočet zohľadňujúci nielen cenu materiálu
ale aj cenu práce a opotrebenia, u ktorého určil koeficient opotrebenia iba 20 %, pričom u nových
predmetov je tento koeficient 1 celá a u málo používaných 0,8 - 0,9 %. Nesúhlasil s tvrdením žalobkyne -
poškodenej,žepodobnýpredmetstojí280eur,čobypredstavovalo70eurzagram,čobybolaabsolútne
nadsadená cena. Poukázal na to, že základom pre výpočet všeobecnej hodnoty šperku je hmotnosť,
súčasti predmetu a kótovaná hodnota použitého kovu na LME, pričom ak by vychádzal z predajných

cien v rôznych predajniach a regiónoch, tým by stanovil irelevantné hodnoty a nie všeobecnú hodnotu.
Poukázal na to, že v čase spáchania skutku bola cena adekvátna tej, ktorú stanovil v posudku v danom
regióne, pričom ak by cena materiálu od skutku klesla, tak by poškodená kúpila podobný prívesok s
vyššou hmotnosťou a ak by cena materiálu stúpla, tak by zakúpila za rovnakú sumu predmet o hmotnosti
približne 2,5 gramu. Ďalej sa vyjadril, že zakúpenie podobného prívesku by záviselo od predajného

miesta. Žalovaná vyplatila žalobkyni z titulu škody vzniknutej odcudzením prívesku sumu 128 eur.
5. Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka ( OZ ) každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil
porušením právnej povinnosti.
6. Podľa § 442 ods. 1 OZ uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).
7. Náhrada škody je proces, v rámci ktorého sa zisťujú okolnosti vzniku zodpovednosti za škodu,

najmä kto za škodu zodpovedá a aká výška škody sa má uhradiť poškodenému. Prostredníctvom
náhrady škody sa má poškodený dostať do takého majetkového stavu, ako keby ku škode vôbec
nedošlo (restitutio in integrum). Už v rímskom práve platila zásada, že náhrada škody má smerovať
k obnove objektívnej hodnoty poškodenej veci (quanti res est) alebo k náhrade subjektívneho
záujmu (id quod interest) poškodenej osoby. Tento záujem sa týka zmenšenia majetkového stavu

poškodeného (damnum emergens). Náhradu škody možno vymedziť ako peňažnú platbu, ktorá má
poškodenému nahradiť škodu, inak povedané, navrátiť ho do stavu, pokiaľ je to peniazmi možné,
v akom by bol, keby nedošlo ku škodlivému konaniu. Pod spôsobom náhrady škody má zákon na
mysli formou, v akej sa odškodňuje poškodený subjekt. Škodou, ktorá sa tu má nahradiť, vyjadruje
úbytok majetku poškodeného. Ak je poškodený vlastníkom veci, jeho majetkový stav zahŕňa hodnotu

veci a v dôsledku jej straty, odňatia alebo zničenia dochádza k zmenšeniu jeho majetkového stavu
práve o hodnotu tejto veci. Pojem „rozsah náhrady škody“ Občiansky zákonník nevymedzuje. Vychádza sa z diferenčnej hypotézy, ktorou sa
preslávil nemecký právnik F. Mommsen. Podľa nej znamená rozsah škody porovnanie skutočného
majetkového stavu poškodeného s hypotetickým stavom, ktorý by tu bol, keby nenastala škodová

udalosť (Würthwein, S.: Schadensersatz für Verlust der Nutzungsmöglichkeit einer Sache oder für
entgangene Gebrauchsvorteile? Zur Dogmatik des Schadensersatzrechts. Tübingen: Mohr Siebeck
2001, s. 392 a nasl.). Majetková ujma vzniká vlastníkovi už samotným poškodením, stratou alebo
zničením veci. Výška škody potom predstavuje majetkové hodnoty, ktoré je potrebné vynaložiť na
uvedenie veci do pôvodného stavu, a to bez ohľadu na to, či boli finančné prostriedky na opravu veci

skutočne vynaložené alebo nie a či poškodená vec bola opravená, alebo nie.
8. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že žalobkyňa sa v tomto konaní domáhala náhrady
škody z titulu protiprávneho konania, ktorého sa dopustila žalovaná a výsledkom bolo aj jej právoplatné
odsúdenie za spáchanie skutku - trestného činu krádeže. Spáchanie skutku a kto ho spáchal vyplýva
z trestného konania a súd je týmto viazaný, nakoľko odcudzený prívesok nebol žalobkyni vrátený,

vznikla jej škoda, ktorá podľa ustanovenia § 442 Občianskeho zákonníka sa uhrádza ako skutočná
škoda a táto predstavuje zmenšenie majetku poškodeného, je to hodnota veci o ktorú sa znížil majetok
poškodenej - žalobkyne. Práve za účelom zistenia hodnoty odcudzeného predmetu bol v trestnom
konaní ustanovený znalec, ktorý zohľadňujúc všetky kritériá ustálil všeobecnú hodnotu predmetu -
prívesku.Žalobkyňoupredloženýjedinýdôkazatonákresodcudzenéhoprívesku,naktoromjejpredajňa

- zlatníctvo Carisma potvrdilo hodnotu obdobného šperku vo výške 540 eur nie je relevantným dôkazom
a nepreukazuje výšku škody, ktorá mala vzniknúť žalobkyni, navyše pri výsluchu v trestnom konaní
žalobkyňa uvádzala nadobúdaciu hodnotu šperku 250 eur v roku 2008 a potvrdenie jedného predajného
miesta nie je dostatočným a relevantným dôkazom ohľadne tvrdení žalobkyne, pričom znalec v trestnomkonaní zdôvodnil ním ustálenú všeobecnú hodnotu a vyjadril sa k všetkým podstatným argumentom.
Hodnota šperku bola ustálená na sumu 128 eur, ktorá bola aj následne žalovanou žalobkyni vyplatená
a teda súd má za to, že škoda ktorá jej vznikla, bola uhradená. Ak by súd prijal tvrdenie žalobkyne,

tak by to znamenalo, že v súčasnosti by si mohla vybrať jedno z najdrahších predajných miest, ktoré
by jej na základe objednávky vyrobilo obdobný šperk, pričom treba zohľadniť aj skutočnosť, že k
vzniku škody došlo v roku 2011. Súd zamietol návrh žalobkyne na nariadenie znaleckého dokazovania,
nakoľko všeobecná hodnota odcudzeného predmetu bola ustálená v trestnom konaní a súd tento dôkaz
považoval za dostatočný, pričom žalobkyni nič nebránilo v tom, aby si prípadne dala vyhotoviť súkromný

znalecký posudok. Aj s prihliadnutím na možné náklady na znalecké dokazovanie a výšku škody, ktorej
sa domáhala žalobkyňa by znalecké dokazovanie by nebolo hospodárne. Na základe uvedeného súd
žalobu zamietol ako nedôvodne podanú.
9. O náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle zásady úspechu § 255 ods. 1 CSP, tak že žalovanej
súd priznal plnú náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd Nitra v dvoch
vyhotoveniach.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie (§ 127 CSP) , proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu,

ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že ( § 365 ods. 1 CSP)
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej ( § 365 ods. 2 CSP).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania ä § 365 ods. 3 CSP) .