Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 22. november 2018

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 5Asan/14/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1017200077
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 11. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Petra Príbelská
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2018:1017200077.1

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky, v právnej veci žalobcu (sťažovateľa): ALMITOUR, s.r.o., so sídlom
Predmierska 397, Turzovka, IČO: 44 893 523, právne zastúpený: JUDr. Lenka Maďarová, advokátka so
sídlom Sládkovičova 6, Žilina, proti žalovanému: Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja
Slovenskej republiky, so sídlom Námestie slobody 6, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia
žalovaného č. 24908/2016/D220-SLP/64586 zo dňa 25. októbra 2016, rozhodujúc o kasačnej sťažnosti

sťažovateľa proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave č.k. 2S/12/2017-29 zo dňa 29. marca 2017,
takto

r o z h o d o l :

NajvyššísúdSlovenskejrepublikynávrhnapriznanieodkladnéhoúčinkukasačnejsťažnosti zamieta.

Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Bratislave č.k. 2S/12/2017-29 zo dňa
29. marca 2017 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1.KrajskýsúdvBratislave(ďalejlen„krajskýsúd“alebo„správnysúd“)uznesenímč.k.2S/12/2017-29zo
dňa 29. marca 2017 postupom podľa § 98 ods. 1 písm. d/ zákona č. 162/2015 Z.z. Správneho súdneho
poriadku (ďalej len „S.s.p.“) odmietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti
rozhodnutia žalovaného č. 24908/2016/D220-SLP/64586 zo dňa 25.10.2016, ktorým zamietol rozklad
žalobcu a potvrdil rozhodnutie Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej

republiky, sekcia cestnej dopravy a pozemných komunikácií č. 20221/2016/C221-SCDPK/52592 zo dňa
22.08.2016, ktorým ako príslušný orgán podľa § 8 ods. 1 písm. b/ zákona č. 575/2001 Z.z. o organizácii
činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov, príslušný na konanie
podľa § 41 ods. 1 písm. q/ zákona č. 56/2012 Z.z. o cestnej doprave v znení neskorších predpisov
(ďalej len „zákon č. 56/2012 Z.z.“) a § 46 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej len „správny
poriadok“) uložilo žalobcovi pokutu podľa § 48 ods. 3 písm. e/ zákona č. 56/2012 Z.z. vo výške 150,- €

za porušenie povinnosti ustanovenej v § 11 písm. d/ zákona č. 56/2012 Z.z.. O trovách konania rozhodol
s poukazom na § 170 písm. a/ S.s.p. tak, že žiadnemu z účastníkov náhradu trov konania nepriznal.

2. Krajský súd v odôvodnení uznesenia poukazujúc na ustanovenia § 24 ods. 2 správneho poriadku
a § 181 ods. 1 S.s.p. konštatoval, že lehota na podanie žaloby pre fyzickú alebo právnickú osobu
je dvojmesačná, pričom táto začína plynúť odo dňa oznámenia rozhodnutia fyzickej alebo právnickej

osobe. Lehota na podanie žaloby má prekluzívny charakter a jej zmeškanie nemožno odpustiť.

3. Z obsahu administratívneho spisu správny súd zistil, že rozhodnutie žalovaného č. 24908/2016/D220-
SLP/64586 zo dňa 25.10.2016 bolo žalobcovi s poukazom na ustanovenie § 24 ods. 2 správneho
poriadku doručené dňa 31.10.2016, keď na pošte bolo uložené dňa 28.10.2016. Ďalej uviedol, že
žalobca mal možnosť podať žalobu v čase od 31.10.2016, teda odo dňa oznámenia rozhodnutia do

31.12.2016,kedyuplynulavzmysle§181ods.1S.s.p.lehotanapodaniežaloby.Žalobanapreskúmanienapadnutého rozhodnutia žalovaného bola podaná dňa 13.01.2017, teda po márnom uplynutí lehoty na
podanie správnej žaloby.

4. Proti tomuto uzneseniu podal žalobca (sťažovateľ) z dôvodov uvedených v ustanovení § 440 ods.
1 písm. f/, g/ a j/ S.s.p. kasačnú sťažnosť. V dôvodoch kasačnej sťažnosti namietal, že krajský súd
vychádzal z fikcie doručenia podľa § 24 ods. 2 správneho poriadku, tzn. napadnuté rozhodnutie malo
byť sťažovateľovi doručené tretím dňom od uloženia rozhodnutia na pošte, hoci krajský súd mal za
preukázané, že sťažovateľ toto rozhodnutie reálne prevzal dňa 14.11.2016. Ďalej citoval ustanovenia §

5 ods. 1, § 181 ods. 1, § 25, § 69 ods. 4 a 6 S.s.p. a uviedol, že krajský súd vydal nesprávne rozhodnutie
v dôsledku použitia nesprávneho právneho predpisu a to ustanovenie § 24 ods. 2 správneho poriadku
resp. v dôsledku nesprávneho vyloženia uvedeného ustanovenia. Sťažovateľ prevzal rozhodnutie
žalovaného dňa 14.11.2016, tzn. od uvedeného dňa mu začala plynúť dvojmesačná lehota na podanie
správnej žaloby. Fikcia doručenia sa tak neuplatní, nakoľko došlo k účinnému doručeniu adresátovi.
Žaloba na preskúmanie rozhodnutia bola podaná dňa 13.01.2017, tzn. lehota na podanie správnej

žaloby bola zachovaná a preto krajský súd dospel k nesprávnemu záveru, že sťažovateľ podal správnu
žalobu po márnom uplynutí lehoty na podanie žaloby. S poukazom na uvedené žiadal, aby Najvyšší súd
Slovenskej republiky podľa § 447 ods. 1 S.s.p. priznal kasačnej sťažnosti odkladný účinok, nakoľko je
splnená zákonom stanovená podmienka, že právnymi následkami napadnutého rozhodnutia krajského
súdu by hrozila vážna ujma a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom, a aby

napadnuté uznesenie krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie

5. Žalovaný vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti uviedol, že spôsob doručovania rozhodnutí je upravený
v § 24 a § 25 správneho poriadku vrátane judikatúry Najvyššieho súdu SR a Ústavného súdu SR. Mal
za to, že krajský súd postupoval správne, keď žalobu sťažovateľa odmietol a preto žiadal, aby Najvyšší

súd SR kasačnú sťažnosť zamietol.

6. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd kasačný (§ 11 písm. g/ S.s.p.) preskúmal napadnuté
uznesenie krajského súdu z dôvodov a v rozsahu uvedenom v kasačnej sťažnosti sťažovateľa (§ 453
ods. 1 a 2 S.s.p.), postupom bez nariadenia pojednávania podľa § 455 S.s.p. a po jej preskúmaní dospel

k záveru, že uznesenie krajského súdu je potrebné zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.

7. Podľa § 2 ods. 1 S.s.p., v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom
chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších
veciach ustanovených týmto zákonom.

8. Podľa § 2 ods. 2 S.s.p., každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli
porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy,
nečinnosťouorgánuverejnejsprávyaleboinýmzásahomorgánuverejnejsprávy,samôžezapodmienok
ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

9. Podľa § 6 ods. 1 S.s.p., správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb
zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov
orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v
ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

10. Podľa § 181 ods. 1 S.s.p. fyzická osoba alebo právnická osoba musí správnu žalobu podať v lehote
dvoch mesiacov od oznámenia rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej
správy, proti ktorému smeruje, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.

11. Podľa § 98 ods. 1 písm. d/ S.s.p. správny súd uznesením odmietne žalobu, ak bola podaná
oneskorene.

12. Predmetom konania o kasačnej sťažnosti bolo uznesenie krajského súdu č.k. 2S/12/2017-29 zo dňa
29. marca 2017, ktorým odmietol žalobu sťažovateľa z dôvodu, že sťažovateľ podal správnu žalobu

po uplynutí zákonom stanovenej dvojmesačnej lehoty. Správny súd aplikáciu ustanovenia § 98 ods.
1 písm. d/ S.s.p., odôvodnil tým, že rozhodnutie žalovaného č. 24908/2016/D220-SLP/64586 zo dňa
25.10.2016 bolo sťažovateľovi s poukazom na ustanovenie § 24 ods. 2 správneho poriadku doručené
dňa 31.10.2016, keď na pošte bolo uložené dňa 28.10.2016. Uviedol, že sťažovateľ mal možnosť podaťžalobu v čase od 31.10.2016, teda odo dňa oznámenia rozhodnutia do 31.12.2016, kedy uplynula v
zmysle § 181 ods. 1 S.s.p. lehota na podanie žaloby. Žaloba na preskúmanie napadnutého rozhodnutia
žalovaného bola podaná dňa 13.01.2017, na základe čoho konštatoval, že sťažovateľ podal žalobu na

správnom súde oneskorene.

13. Podľa § 24 ods. 1 správneho poriadku, dôležité písomnosti, najmä rozhodnutia, sa doručujú do
vlastných rúk adresátovi alebo osobe, ktorá sa preukáže jeho splnomocnením na preberanie zásielok.

14. Podľa § 25 ods. 2 správneho poriadku, ak nemožno doručiť písomnosť právnickej osobe na adresu,
ktorú uviedla alebo je známa, ani na adresu jej sídla uvedenú v obchodnom registri alebo v inom registri,
v ktorom je zapísaná, a jej iná adresa nie je správnemu orgánu známa, písomnosť sa považuje po troch
dňoch od vrátenia nedoručenej zásielky správnemu orgánu za doručenú, a to aj vtedy, ak ten, kto je
oprávnený konať za právnickú osobu, sa o tom nedozvie.

15. Najvyšší súd v súvislosti s posudzovaním dôvodnosti námietok sťažovateľa uplatnených v kasačnej
sťažnosti z obsahu administratívneho spisu zistil, že napadnuté rozhodnutie žalovaného č. 24908/2016/
D220-SLP/64586 zo dňa 25.10.2016 bolo uložené na pošte dňa 28.10.2016, ktorá skutočnosť vyplýva
z doručenky pripojenej k napadnutému rozhodnutiu. Na uvedenej doručenke je zároveň i dátum a
podpis svedčiaci o tom, že sťažovateľ resp. jeho splnomocnenec si predmetnú zásielku fyzicky prevzal

dňa 14.11.2016. Žalovaný na svojom rozhodnutí vyznačil právoplatnosť dňom 14.11.2016. Správnemu
orgánu sa teda zásielka nevrátila ako nedoručená. Doručenka tak súčasne obsahuje údaj o uložení
zásielky na pošte ako i údaj o jej reálnom prevzatí sťažovateľom.

16. Doručovanie písomnosti správnym orgánom účastníkom správneho konania je upravené v

ustanoveniach § 24 až § 26 správneho poriadku.

17. V predmetnej veci považoval kasačný súd za kľúčové zaujať právny názor k otázke vzájomného
vzťahu medzi ustanovením upravujúcim doručovanie písomnosti do vlastných rúk podľa § 24 ods. 1
správneho poriadku a ustanovením upravujúcim náhradné doručenie písomnosti tzn. fikciu doručenia

podľa § 25 ods. 2 správneho poriadku.

18. V súvislosti s výkladom a aplikáciou vyššie uvedených zákonných ustanovení je potrebné uviesť, že
ustanovenie§25ods.2správnehoporiadkumávovzťahukustanoveniu§24ods.1správnehoporiadku
subsidiárny charakter a teda pristúpiť k aplikácii náhradného doručenia možno iba za predpokladu,

že písomnosť určená do vlastných rúk nebola adresátovi reálne doručená. V predmetnej veci je
nepochybné, že doručenie žalobou napadnutého rozhodnutia tak uplatnením fikcie doručenia v zmysle
§ 25 ods. 2 správneho poriadku ako i jeho faktické prevzatie v zmysle § 24 ods. 1 správneho
poriadku preukazuje jedna doručenka. V danom prípade tak došlo ku konkurencii zákonných spôsobov
doručovania písomnosti určenej do vlastných rúk, keďže sťažovateľ si napadnuté rozhodnutie dňa

14.11.2016 fakticky prevzal. Kasačný súd zastáva názor, že v prípade, ak z doručenky vyplýva faktické
prevzatie písomnosti určenej do vlastných rúk, nie je dôvodné skúmať ďalšie skutočnosti týkajúce
sa jej náhradného doručenia, keďže toto doručenie má vo vzťahu k reálnemu doručeniu subsidiárny
charakter. Preferenciu inštitútu náhradného doručenia na základe tohto istého dôkazného prostriedku
(doručenky) aj s poukazom na rozhodovaciu činnosť Ústavného súdu SR (nález II. ÚS 65/2010-49)

nemožno považovať za ústavne konformné podľa čl. 152 ods. 4 Ústavy SR v spojení s čl. 46 ods. 2
Ústavy SR.

19. Najvyšší súd však na tomto mieste opätovne zdôrazňuje, že v danej veci k reálnemu prevzatiu
napadnutého rozhodnutia sťažovateľom došlo. V prípade, že adresát zásielky, v tomto prípade

sťažovateľ resp. jeho splnomocnenec si zásielku osobne prevzal na pošte, je vylúčené aplikovať inštitút
náhradného doručenia. Takýto postup by bol v rozpore s účelom a zmyslom ustanovenia upravujúceho
inštitút náhradného doručenia, ako aj v rozpore s princípom právnej istoty.

20. Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky dodáva, že judikatúra najvyššieho súdu nebola vo

veci uplatnenia fikcie doručenia v zmysle ustanovení správneho poriadku jednotná. Napríklad ešte v
rozhodnutí sp.zn. 10Sžd/20/2011 zo dňa 25.04.2012, senát najvyššieho súdu uviedol, že ak sú splnené
všetky zákonom stanovené podmienky, považuje sa posledný deň trojdňovej lehoty uloženia zásielky
za deň jej doručenia a to aj v prípade, že sa adresát o uložení zásielky nedozvedel, príp. sa o uloženídozvedel, ale si ju vyzdvihol až po uplynutí tejto trojdňovej lehoty. Z posledných rozhodnutí najvyššieho
súdu napr. sp.zn. 3Sžp/6/2013 zo dňa 17.09.2013, 4Sžo/67/2014 zo dňa 06.10.2015, 4Sžo/85/2015 zo
dňa 01.03.2016, 3Sžo/101/2015 zo dňa 30.03.2016, 6Sžo/81/2015 zo dňa 25.01.2017, 3Sžo/245/2015

zo dňa 26.04.2017 je možné aj v tejto otázke konštatovať určitý názorový posun senátov najvyššieho
súdu, keďže i uvedené rozhodnutia odôvodňujú prednosť faktického doručenia zásielky pred fiktívnym
s akcentom na princíp právnej istoty.

21. Najvyšší súd s poukazom na vyššie citovanú právnu úpravu ako i aktuálnu judikatúru najvyššieho

súdu mal za to, že napadnuté rozhodnutie žalovaného č. 24908/2016/D220-SLP/64586 zo dňa
25.10.2016 bolo sťažovateľovi doručené dňa 14.11.2016, a preto zákonom stanovená lehota dvoch
mesiacov na podanie správnej žaloby začala sťažovateľovi plynúť dňa 14.11.2016, posledným dňom
uvedenej lehoty na podanie správnej žaloby bol 14.01.2017. Vzhľadom na to, že sťažovateľ podal žalobu
na krajskom súde elektronicky bez zaručeného elektronického podpisu (e-mailom) dňa 13.01.2017 a
doplnil ju originálom dňa 16.01.2017 najvyšší súd konštatuje, že zákonom stanovená lehota na podanie

správnej žaloby bola zachovaná.

22. Vzhľadom na to, že v danej veci neboli splnené zákonné podmienky, ktoré by odôvodňovali
odmietnutie žaloby podľa § 98 ods. 1 písm. d/ S.s.p., kasačný súd napadnuté uznesenie správneho
súdu postupom podľa § 462 ods. 1 S.s.p. z dôvodu uvedeného v ustanovení § 440 ods. 1 písm. f/

S.s.p. zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Úlohou správneho súdu bude v ďalšom konaní žalobu
vecne prejednať s tým, že v rámci meritórneho prieskumu napadnutého rozhodnutia sa vysporiada s
námietkami účastníkov konania a svoje rozhodnutie náležite odôvodní.

23. V súvislosti so žiadosťou sťažovateľa o priznanie odkladného účinku kasačnej sťažnosti najvyšší súd

uvádza, že sťažovateľ (v kasačnom konaní zastúpený advokátom) uvedený procesný návrh žiadnym
spôsobom nešpecifikoval resp. nezdôvodnil, pričom ani kasačný súd nevzhliadol kumulatívne splnenie
zákonom stanovených podmienok odôvodňujúcich priznanie odkladného účinku kasačnej sťažnosti,
t.j., že by právnymi následkami napadnutého rozhodnutia krajského súdu hrozila závažná ujma a
priznanieodkladnéhoúčinkuniejevrozporesverejnýmzáujmom.Kasačnýsúdpretonávrhnapriznanie

odkladného účinku kasačnej sťažnosti zamietol.

24. Podľa § 469 S.s.p., ak dôjde k zrušeniu napadnutého rozhodnutia a k vráteniu veci na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie, krajský súd aj orgán verejnej správy sú viazaní právnym názorom kasačného súdu.

25. Súčasne krajský súd v novom rozhodnutí opätovne rozhodne aj o nároku na náhradu trov kasačného
konania (§ 467 ods. 3 S.s.p.).

26. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky jednohlasne (§ 3 ods. 9 veta
tretia zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od

1. mája 2011).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu n i e j e prípustný opravný prostriedok.