Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 15. jún 2016

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 9Co/474/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7511214555
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 06. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Táňa Veščičiková

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7511214555.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Táne Veščičikovej a sudcov

JUDr. Miroslava Sogu a JUDr. Dany Bystrianskej vo veci žalobcu K.. L. R., V., Š. X, zast. JUDr.
Ivanom Husárom, advokátom, Advokátska kancelária, Košice, Vojenská 14, proti žalovanému R. L. J.,
sídlo podnikania F. XXX, IČO: 10 702 504, zast. JUDr. Melániou Kvietkovou, advokátkou, Advokátska
kancelária , Košice, Dominikánske nám. 13, o zaplatenie 30.688,74 eur istiny s prísl., o odvolaní žalobcu
proti rozsudku 17C/177/2011-193 z 22.9.2014, proti uzneseniu 17C/177/2011-218 z 13.11.2014 a proti
uzneseniu 17C/177/2011-256 z 13.5.2015 Okresného súdu Košice - okolie

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

P o t v r d z u j e uznesenie 17C/177/2011-218 z 13. 11. 2014.

P o t v r d z u j e uznesenie 17C/177/2011-256 z 13. 5. 2015.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa (ďalej len súd) žalobu zamietol a vyslovil, že o trovách konania bude rozhodnuté po
právoplatnosti rozsudku vo veci samej.

V odôvodnení, o. i., uviedol, že žalobca sa žalobou, podanou 4.10.2011 domáhal, aby žalovaný bol

zaviazaný zaplatiť mu 30.688,74 eur spolu s náhradou trov konania. Táto suma pozostáva zo sumy
28.923,72 eur titulom bezdôvodného obohatenia a 1.764,75 eur titulom náhrady škody. Žalovaný
navrhol žalobu , ako nedôvodnú , zamietnuť a priznať mu náhradu trov konania. Žalobca, ohľadom
bezdôvodného obohatenia, v žalobe tvrdil, že žalovaný vykonával výstavbu novostavby rodinného domu
H.. Y.. U. W., T.. na M. G. U. V., v rámci čoho žalobca vykonával pre firmu žalovaného funkciu
referenta investičnej výstavby. So súhlasom žalovaného i investora (Y.. W.) žalobca ako zástupca
žalovaného objednal niektoré práce u subdodávateľa - spoločnosti PIEMONT s.r.o. z dôvodu, že ich

firma žalovaného nechcela vykonať. Subdodávateľ objednané práce vykonal v rozsahu odsúhlasenom
žalobcom i investorom stavby a následne žalovanému vystavil fa č. XXXX/XXX z 28.12.2007 so
splatnosťou 10.1.2008. Táto faktúra bola vystavená nielen na firmu žalovaného ako objednávateľa, ale
znela zároveň aj na meno žalobcu, ktorý tieto práce v mene žalovaného (ako jeho zamestnanec) u
subdodávateľa objednal. Žalobca investora niekoľkokrát vyzýval na jej zaplatenie, avšak k tomu nedošlo
s odôvodnením, že nemá dostatok finančných prostriedkov. Subdodávateľ na úhradu dlžnej sumy
vyzýval žalovaného prostredníctvom žalobcu a poskytol mu dodatočnú lehotu na úhradu dlžnej sumy do

1.4.2009 s upozornením, že v prípade jej nezaplatenia, sa bude svojho nároku domáhať súdnou cestou.
Žalobca tvrdil, že subdodávateľ na žalobcu vyvíjal nátlak ohľadom zaplatenia danej faktúry, preto bol
nútený celú vyfakturovanú sumu zaplatiť zo svojich vlastných prostriedkov , o čom mu žalovaný vystavil
1.4.2009príjmovýpokladničnýdokladnadlžnúsumu.Sumy28.923eur,ktorúnamiestoinvestorazaplatilžalobcažalovanémunazákladefač.XXXX/XXX,sadomáhalvoči investorovinaOkresnomsúdeKošice
II pod sp. zn. 15C/10/2010 a v jeho priebehu sa dozvedel, že celú fa č. XXXX/XXX investor zaplatil
žalovanému 3.3.2009 a teda žalovaný prijal dané plnenie dvakrát z toho istého právneho dôvodu,

avšak túto skutočnosť žalobcovi neoznámil. Žalobca sa domnieval, že platbu do pokladne žalovaného
1.4.2009 zaplatil namiesto investora. Po tom, ako sa počas konania 15C/10/2010 dozvedel, že investor
sumu 28.923,72 eur zaplatil žalovanému už dňa 3.3.2009, zobral žalobu voči investorovi celkom späť.
Uznesením 15C/10/2010 z 26.5.2010 v spojení s uznesením Krajského súdu Košice 11Co/242/2010 z
30.11.2010 bol žalobca zaviazaný na náhradu trov konania v sume 853,70 eur. V uvedenom konaní

zaplatil súdny poplatok, ktorý po čiastočnom vrátení činil 911,05 eur, čo spolu so sumou 853,70 eur
titulom právneho zast. činí 1764,75 eur. Tejto sumy sa žalobca domáhal v prejednávanej veci titulom
náhrady škody, spolu 30.688,74 eur. Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, výsluchom
svedkov, listinnými dôkazmi. Reprodukoval obsah výpovede žalovaného a žalobcu, svedkov Y.. U. W.,
T.., L. Z.V., Y. U. - bývalej zamestnankyne žalovaného E. T. - bývalého konateľa spoločnosti Piemont
s.r.o.) na pojednávaní. O, i., uviedol, že na jeho výzvu mu spoločnosť Piemont s.r.o. doručila kompletnú

listinnú i účtovnú dokumentáciu viažúcu sa stavbu rodinného domu Y.. U. W. na M. G.. U. V., že mu bola
predložená objednávka H.. Y.. U. W., T.., (čl. 159), objednávka K.. L. R. (čl. 174) z 1.8.2007, faktúra č.
XXXXXXXX (čl. 160), faktúra č. XXXX/XXX z 28.12.2007, splatná 10.1.2008 (čl. 175), zoznam prác a
dodávok (čl. 176 - 181). Uviedol, že ohľadom fa č. 2007/112 spoločnosť Piemont s.r.o. vystavila 6.4.2009
tiež osobitné potvrdenie (čl. 42), čo zistil z pracovnej zmluvy (čl. 32),z dohody zo dňa 29.12.2008 (čl. 33).

Mal za zrejmé z predložených listín, že žalovaný po tom, ako bola definitívne uhradená fa č. XXXX/XXX
vystavená spoločnosťou Piemont s.r.o., vykonal účtovné zúčtovanie aj s H.. W. tak, že mu refaktúroval
sumu 28 923,72 eur (871 356 Sk na čl. 45), zohľadniac tiež 710 000 Sk, ktoré odovzdal bez potvrdenia
do rúk žalobcu, a ohľadom čoho mu vystavil príjmový pokladničný doklad na celú vyfakturovanú sumu.
Tento príjmový doklad (čl 44) bol 3.3.2009 zaúčtovaný v účtovníctve žalovaného pod č. T.-XXX. Súd

citoval z listu žalobcu z 3.3.2009(čl. 9) adresovaného H..Y.. U. W. , T.., vyberajúc z neho to podstatné
a to, že pri kontrole záväzkov a pohľadávok pred podaním daňového priznania žalobca zistil, že nemá
uhradenú faktúru zo strany U..W. a to č. XXXX/XXXX, ktorá bola na základe jeho objednávky zo dňa
1.8.2008 vystavená na jeho osobu a uhradená jeho osobou, že stavebná firma Piemont s.r.o. vykonala
stavebné práce na novostavbe RD manželov W. ako investorom stavebného diela, ktoré dodávateľ

stavebných prác podľa jeho informácií odovzdal a investor ich prevzal, že na základe uvedenej faktúry
XXXX/XXX mu U..W. dlhuje k 3.3.2009 871 356,10 , v prepočte na konverzný kurz to činí 28 920
eur. Uvedenú čiastku žiadal uhradiť v priebehu 15 dní , od doručenia tohto vyúčtovania na účet v SS
na meno K.. L. R. s variabilným symbolom XXXXXXXXX. V prípade nedodržania a termínu si bude
účtovať úrok vo výške 17,2% za každý začatý deň. Súd poukázal na to, že žalobca svoj nárok na

vrátenie bezdôvodného obohatenia žalovaného oprel o príjmový pokladničný doklad zo dňa 1.4.2009
(čl. 7), tvrdiac, že 28.923,72 eur, z toho 4618,07 eur bola DPH, čo v korunách činilo 871356 Sk.
Keďže Y.. W. žalobcovi už žiadne peniaze nezaplatil, žalobca 23.11.2009 podal žalobu na Okresnom
súde Košice II o povinnosť zaplatiť mu 28 923 eur s prísl., ktoré sa viedlo pod sp. zn. 15C/10/2010.
Z obsahu oboznámeného spisu mal za zrejmé, že aj v tomto konaní sa žalobca domáhal žalovanej

sumy titulom nezaplatenej faktúry č. XXXX/XXX tvrdiac, že túto sumu on osobne vložil do pokladne
žalovaného 1.4.2009, že za tým účelom ako dôkaz použil fa 2007/112 znejúcu na meno K.. L. R. E.
R. L. - GEOSPOL zo dňa 28.12.2007 a pokladničný doklad z 1.4.2009, vypísaný Y. U.. V odpore proti
vydanému platobnému rozkazu Y.. W. v pozícii žalovaného poukázal na to, že on osobne žalobcu nikdy
nepoveril, aby v jeho mene a na jeho účet vykonával akékoľvek úkony vo vzťahu k stavbe jeho rodinného

domu a rovnako , aby objednával akékoľvek stavebné práce. Poukázal na to, že spoločnosť Piemont,
ktorá faktúru č 2007/112 vystavila, bola subdodávateľom jeho zmluvného partnera, ktorým bol R. L.
- GAOSPOL, a voči ktorému má všetky svoje peňažné záväzky, týkajúce sa realizácie stavebných
prác, vysporiadané. Doručil súdu vyúčtovaciu faktúru, vystavenú R. L. pod č. XX/XXXX a pokladničný
doklad z 3.3.2009 o zaplatení 28 923,72 eur. Žalobca zobral žalobu späť 4.2.2010 a Okresný súd Košice

II uznesením 15C/10/2010 - 36 zo dňa 26.5.2010 konanie zastavil, vrátil žalobcovi súdny poplatok
1717,65 eur (z celkovej sumy 1735 eur) a zaviazal žalobcu zaplatiť žalovanému trovy právneho zast.
v sume 853,70 eur. O odvolaní žalobcu proti výroku o trovách konania Krajský súd Košice svojím
uznesením zo dňa 30.11.2010 rozhodnutie okresného súdu potvrdil. Uznesenie sa tak stalo právoplatné
dňa 26.1.2011. Žalobca Y.. W. tieto trovy konania zaplatil a voči žalovanému sa ich domáha titulom

náhrady škody v celkovej výške 1764,75 eur, pozostávajúcej z trov právneho zast. 853,70 eur a časti
súdneho poplatku 911,05 eur. Súd vyhodnotil vykonané dokazovanie jednotlivo i vo vzájomnej súvislosti,
vychádzajúc z § 451 Obč. zák. urobil záver, že žalobca tvrdenie o tom, že sa žalovaný na jeho úkon
obohatil, založil na tom, že subdodávateľ vykonané práce žalovanému vyfakturoval fa č. XXXX/XXX z28.12.2007, so splatnosťou 10.1.2008, pričom táto faktúra bola vystavená nielen na firmu žalovaného
ako objednávateľa, ale znela zároveň aj na meno žalobcu, ktorý tieto práce v mene žalovaného
(ako jeho zamestnanec) u subdodávateľa objednal, a že subdodávateľ na úhradu dlžnej sumy vyzýval

žalovaného prostredníctvom žalobcu, pričom mu poskytol dodatočnú lehotu na úhradu dlžnej sumy do
1.4.2009. Keďže subdodávateľ na žalobcu vyvíjal nátlak ohľadom zaplatenia danej faktúry, bol žalobca
nútený celú vyfakturovanú sumu zaplatiť zo svojich vlastných prostriedkov, o čom mu žalovaný mu
vystavil 1.4.2009 príjmový pokladničný doklad na dlžnú sumu. Na tomto základe tejto úhrady, následne
žalobcaniekoľkokrátvyzývalinvestoranajejzaplatenie,avšak ktomunedošlosodôvodnením,ženemá

dostatok finančných prostriedkov. Preto sa žalobca domáhal voči investorovi zaplatenia 28.923 eur na
súde, no až v priebehu konania vyšlo najavo, že žalovaný prijal dané plnenie dvakrát , z toho istého
právneho dôvodu, a teda nie investor, ale bol to žalovaný, kto sa na jeho úkor obohatil, keďže plnenie
prijaté aj od investora v tomto rozsahu žalobcovi neoznámil. Na základe vykonaného dokazovania súd
konštatoval, že žalobca svoje tvrdenia nepreukázal. Súd neuveril žalobcovi to, že z akýchsi morálnych
dôvodov azpocituvlastnejzodpovednostiksubdodávateľovivyplatildopokladnežalovaného28923,72

eur, pričom žalovaný o ničom takomto nevedel a jeho účtovníčka - Y. U., majúca na starosti aj pokladňu
firmy žalovaného, takúto skutočnosť nepotvrdila. Naopak, bola to ona, ktorá priznala svoju chybu v
tom, že žalobcovi, ktorý zneužil ich vzájomné vzťahy postavené na dôvere a ústretovosti, vystavila
fiktívne „naoko“ potvrdenie o prijatí týchto peňazí 1.4.2014. Súd neuveril ani tvrdeniu žalobcu o tom,
že mal peniaze v takejto výške uložené v koženej zazipsovanej taške v skrini. Zároveň poukázal aj

na niektoré vzájomne si odporujúce tvrdenia žalobcu v tom smere, že výpoveď svedka H.. Y.. U. W.,
T.. ohľadom odovzdania sumy 710 000 Sk žalobcovi v decembri 2007 počas jeho služby v nemocnici
označil za lživú a vzápätí povedal, že túto sumu, ktorú prijal od svedka, odovzdal už v decembri 2007
a takú istú sumu už z vlastných prostriedkov začiatkom roka 2008 (pojednávanie 18.2.2014). Poukázal
na to, že jediná okolnosť ohľadom sumy 710 000 Sk vyšla v konaní ako preukázaná skutočnosť, že

to bol žalobca, ktorý 710 000 Sk fyzicky odniesol spoločnosti Piemont s.r.o. 2.1.2008, čo potvrdil
aj svedok Pieš, a o čom bol na firmu žalovaného aj vystavený príjmový pokladničný doklad z tohto
dňa. Zdôraznil, že ďalšie finančné toky , ohľadom úhrady ceny za vykonané práce, ktoré subdodávateľ
Piemont s.r.o. vyúčtoval , boli nevyvrátiteľne dokázané listinnými podkladmi a to tým, že faktúru č. XXX/
XXX na 888 387 Sk zaplatil priamo investor H.. W. formou zálohy 300 000 Sk uhradenej 16.8.2007

na účet tejto spoločnosti a 21.9.2007 doplatok v sume 588 387 Sk do pokladne spoločnosti. Poukázal
na to, že na firmu žalovaného bola vystavená jediná faktúra a to faktúra č. XXXX/XXX na 871 356,10
Sk, uhradená zálohovou hotovostnou platbou 2.1.2008 a doplatok bol zrealizovaný z účtu žalovaného
11.1.2008, pričom preplatok 110 000 Sk bol touto spoločnosťou vrátený späť na účet žalovaného
29.1.2008. Konštatoval, že žalovaným predložené účtovné doklady absolútne presne korešpondovali s

účtovnouevidenciouspoločnostiPiemontapretooichhodnovernostisúdnemalnajmenšiepochybnosti,
že dňom 11.1.2008 boli vo vzťahu k subdodávateľovi vyrovnané všetky finančné záležitosti, čo potvrdil
aj vypočutý svedok U. T., ktorý okrem iného vypovedal aj to, že vzhľadom na korektnosť platieb v
danej veci nebol dôvod, aby niekoho, a teda aj žalobcu vyzýval, či dokonca urgoval a naliehal na
urýchlenej úhrade fa č. XXXX/XXX. Žalobca v žalobe tvrdil, že o tom, že sa bezdôvodne obohatil práve

žalovaný, sa dozvedel až v rámci konania na Okresnom súde Košice II 15C/10/2010, kedy sa dozvedel,
že Y.. W. má všetky finančné záležitosti vyrovnané, keďže žalovaný s ním 3.3.2009 vykonal konečné
zúčtovanie, avšak žalobcu o tom neinformoval. Súd k tomu uviedol, po prvé, žalovaný nemal najmenší
dôvod žalobcu, ako bývalého zamestnanca, o tejto skutočnosti informovať, po druhé, že žalobca nemal
najmenší dôvod z akéhokoľvek titulu vkladať nejaké peniaze do pokladne žalovaného, najmä 1 rok a

3 mesiace po skončení pracovného pomeru a po tretie, že ak by sa tak aj reálne stalo, mal to byť on,
ktorý mal žalovaného informovať o tom, že od neho bola prijatá takáto suma do pokladne. Poukázal
na to, že žalovaného o takomto vklade však žalobca neinformoval a žalovaného neinformovala o tom
ani pokladníčka vzhľadom na to, že k žiadnemu reálnemu vkladu sumy 871 356,10 Sk do pokladne
žalovaného nedošlo, že tá žalobcovi v dobrej viere, že potvrdenie nezneužije, mu vystavila príjmový

pokladničný doklad 1.4.2009, ktorý v účtovníctve žalovaného vôbec nefiguruje a jediný, kto o existencii
tohto potvrdenia vedel, bola účtovníčka a žalobca, ktorý výpoveď svedkyne Y. U. , ohľadom okolností
vystavenia tohto potvrdenia nerozporoval (výsluch svedkyne z 31.3.2014). Ako rozporné súd vyhodnotil
tvrdenie žalobcu o tom, že na jednej strane v žalobe, i v priebehu konania tvrdil, že 28 923,72 eura vložil
do pokladne žalovaného, oproti pokladničnému príjmovému dokladu a na druhej strane do očí svedkyne

Y. U. tvrdil, že ona žiadna pokladníčka nebola, pretože žiadna pokladňa neexistovala, že neboli v nej
vedené žiadne hotovostné peniaze a z toho dôvodu svedkyňa nemala právo vypisovať, či dokonca
prijímať, či vydávať peniaze v hotovosti, že otázkou potom je, na základe čoho žalobca, ako dôkaz v
tejto veci, použil práve potvrdenie, vystavené Y. U., o písme ktorej na predmetnom doklade neboli žiadnepochybnosti. Súd poukázal aj na to, že meno žalobcu, uvedené popri označení firmy žalovaného na
faktúre č. XXXX/XXX (vrátane IČO a DIČ žalovaného), nemá žiaden právny význam, že pre žalobcu ,
ako osobu, z tejto faktúry nevyplývali a ani nevyplynuli žiadne povinnosti, že ak žalobca v roku 2009,

vzhľadom na to, že už vo firme žalovaného nepôsobil, nemal vedomosti o plynutí finančných tokov a ak
ich aj mal a hodlal záväzok voči spoločnosti Piemont s.r.o. titulom fa č. XXXX/XXX z morálneho hľadiska
vysporiadať, bolo by logické prv, ako niečo také žalobca chcel urobiť, zistiť si , ako sa veci v skutočnosti
majú (v tom prípade by sa dozvedel, že je všetko v poriadku), popr., ak by tieto peniaze na úhradu faktúry
XXXX/XXX zložil priamo u spoločnosti Piemont s.r.o. Okrem toho, z obsahu samotného príjmového

dokladu z 1.4.2009, ktorým mal žalobca „vložiť“ do pokladne žalovaného 28 923,72 eura súdu vyplýval
„účel: - úhrada fa XXXX/XXX“. Dôvodil, že ak boli teda peniaze vložené do pokladne žalovaného na
úhradu takejto faktúry, je nutné poznamenať, že žalovaný takúto faktúru nikdy nevystavil, že faktúru č.
XXXX/XXX totiž vystavila spoločnosť Piemont s.r.o. žalovanému a teda, ak podľa tvrdení žalobcu mali
byť tieto peniaze použité na úhradu tejto faktúry, mal by byť účel uvedený spôsobom „účel: - úhrada
fa XXXX/XXX Piemont-u s.r.o.“ V opačnom prípade, ak by preukázateľne došlo k reálnemu plneniu zo

strany žalobcu, žalovaný by túto platbu ani nemal k čomu priradiť, že žalobca by uhrádzal v účtovníctve
žalovaného neexistujúcu faktúru. Tvrdenie žalobcu o tom, že tieto peniaze nemohol uložiť na účet, ktorý
bol ich spoločný, pretože koncom januára žalovaný zrušil dispozičné právo žalobcu na nakladanie s
ním, súd hodnotil ako tendenčné, pretože je všeobecne známe, že ktokoľvek môže na účet kohokoľvek
vkladať peniaze (bankou predpísaným spôsobom) a to bez toho, aby vkladajúca osoba mala dispozičné

právo s účtom (to by potom ani bežní občania nemohli napr. uhrádzať faktúry mobilných operátorov
vkladom na jeho účet). Aj z toho dôvodu súd príjmový pokladničný doklad z 1.4.2009 posúdil iba ako
síce existujúcu listinu, ale bez akejkoľvek výpovednej, či dokonca dôkaznej hodnoty a, že správne
nebol zaevidovaný v účtovníctve žalovaného, o ktorom sa samotný žalobca vyjadril, že tieto veci mal
žalovaný vždy v absolútnom poriadku. V nadväznosti na tvrdenie žalobcu o tom, že sa o tom, kto za

bezdôvodne obohatil, dozvedel až v konaní na OS Košice II 15C/10/2010, súd toto tvrdenie posúdil
ako nelogické a účelové. Ak totiž tvrdil, že vkladom 28 923,72 eur 1.4.2009 uhrádza dlh za H..W.,
pričom sa týkal jeho údajného záväzku voči Piemont-u s.r.o., bolo by potom nanajvýš logické, túto sumu
„zaplatiť“ priamo subdodávateľovi a nie do pokladne žalovaného. Ak by bola pravda, že tieto peniaze
reálne vložil do pokladne žalovaného, tak potom od počiatku vedel, komu peniaze fyzicky odovzdal a

po zistení, že mal žalovaný zaplatené dvakrát, sa na jeho úkor bezdôvodne obohatil. Ako nepravdivá
súdu vyznela aj výpoveď žalobcu, že počas leta 2007 došlo k určitým finančným problémom a Piemont
vystavilGeospolufaktúruzaužzrealizovanépráce.Vykonanýmdokazovanímmubolototiž preukázané,
že sám investor zaplatil 300 000 Sk 2.8.2007 na účet Piemont-u a doplatok 588 387 Sk a 21,9,2007,
pričom fa č. XXXX/XXX, vystavená na Geospol bola vlastne záverečnou vyúčtovacou faktúrou, ktorá tak

isto bola plne uhradená a včas. Z výsluchu svedka H.. Y.. U. W. súdu vyplynulo, že žalobca ho počas
služby nemocnici navštívil v dňoch krátko pred Silvestrom, kedy mu odovzdal 710 00 Sk, čo vyhodnotil
ako vieryhodné a logické, že fa Č. bola vystavená 28.12.2007 a žalobca osobne na nej dopísal svoj
súhlas s preplatením z čoho vyplýva, že o existencii tejto faktúry vedel a dokonca jednu verziu si na
vlastnú žiadosť, ako aj sám vypovedal, nechal upraviť tak, aby na nej bolo aj jeho meno (keďže práce

objednával on) a svedok T. potvrdil, že sumu niečo cez 700.000,- Sk žalobca osobne doniesol k nim do
firmy, o čom na firmu žalovaného bolo 2.1.2008 vydané potvrdenie a odovzdané do rúk žalobcu. Súd
pripísal význam aj okolnosti, ktorú žalobca uviedol vo svojom liste z 3.3.2009, adresovanom H.. W. ,
v ktorom tvrdil, že nemám uhradenú faktúru z vašej strany a to č. XXXX/XXXX, ktorá bola na základe
mojej objednávky zo dňa 1.8.2008 vystavená na moju osobu a uhradená mojou osobou... V konaní

bolo súdu nad všetky pochybnosti preukázané, že fa č. XXXX/XXX nebola vystavená na žalobcu ale
na firmu žalovaného s uvedením jeho IČO, DIČ i IČ pre DPH (čl. 34) a to bez ohľadu na to, či existuje
aj jej druhá verzia, obsahujúca aj meno žalobcu ako aj to, že 3.3.2009 žalobca ešte ani nedisponoval
príjmovým pokladničným dokladom, vystaveným Y. U. 1.4.2009, takže by sa H.. W. ohľadom toho, čo
v liste písal, nemal čím preukázať. Súd sa preto domnieval, že zrejme a možno práve preto , si takýto

doklad musel nejakým spôsobom zabezpečiť. Svedeckými výpoveďami i oboznámenými listinami mu
bolo preukázané, že v rozsahu sumy 28 923,72 eur sa nikto, a teda ani žalovaný, neobohatil, pretože
žalobca žiadne peniaze v tejto sume do pokladne žalovaného reálne nevložil. Z uvedeného dôvodu
sa preto súd vznesenou námietkou premlčania nezoberal. Čo sa týka ďalšieho uplatneného nároku -
náhrady škody, uplatnenej voči žalovanému v sume 1764,75 eur, k tomu súd uviedol, že jednak bola táto

suma určená v nesprávnej výške, pretože po zastavení konania vo veci 15C/10/2010 na Okresnom súde
Košice II bol žalobcovi vrátený súdny poplatok v sume 1717,65 eur, t.j., zo sumy 1735 eur zaplateného
súdneho poplatku nebola vrátená suma 17,35 eur, čo spolu s trovami právneho zast. Y.. W. v sume
853,70 eur činí spolu 871,05 eur. Citujúc znenie § 420 Obč. zák. urobil záver, že žalobca v žalobe aleani v priebehu konania nijako neozrejmil kedy, v čom, ako a ktorú právnu alebo zmluvnú povinnosť
žalovaný porušil, ktorou by mu vznikla škoda, že bol to predsa žalobca, ktorý na základe vlastného
rozhodnutia podal žalobu na Okresnom súde Košice II voči H.. Y.. U. W. T.. a teda ako dominus litis

si musel byť vedomý prípadne aj následkov, ktoré pre neho ako pre žalobcu z tohto konania vzídu, v
prípade jeho neúspechu v danom konaní. O vznik týchto trov sa žalovaný nijakým spôsobom nepričinil
a nedal ani dôvod na podanie takejto žaloby a teda v žiadnom prípade sa nejedná o škodu, ktorú by
žalovanýžalobcovitýmtospôsobomspôsobil,čijejvzniknejakovyvolal.Keďže užalovanéhoniejedaná
zodpovednosť, vzniknuté náklady musí znášať výlučne žalobca sám. S poukazom na všetky uvedené

dôkazy, hodnotené skutočnosti a analýzy, bola žaloba v rozsahu bezdôvodného obohatenia i náhrady
škody , ako plne nedôvodná zamietnutá.
Vzhľadom na vysokú výšku hodnoty predmetu konania a počet úkonov v tejto veci, si súd vyhradil právo
rozhodnúťotrováchkonania,poprávoplatnostirozsudkuvzávislostiodtoho, čiakedybuderozhodnutie
vo veci samej právoplatné a bude zrejmé, ktorému z účastníkov vznikne povinnosť náhrady trov konania.

Súd uznesením 17C/177/2011-218 z 13.11.2014 uložil žalobcovi poriadkovú pokutu 820,00 eur, ktorú je
povinný zaplatiť na účet Okresného súdu Košice-okolie, do 3 dní od právoplatnosti uznesenia.

V odôvodnení uviedol, o.i., že 10.11.2014 bolo súdu doručené podanie samotného žalobcu, označené
„vyjadrenie sa k rozsudku v mene SR, ktorý vydala sudkyňa JUDr. Oľga Tatranská z OS Košice okolie

a tiež doplnok k odvolaniu právneho zástupcu“. Uviedol, že z obsahu tohto podania žalobcu je zrejmá
jeho nespokojnosť s rozhodnutím súdu, no je sprevádzaná invektívami adresovaným priamo na osobu
sudkyne takej intenzity, že sa to prieči akýmkoľvek zásadám občianskej slušnosti. Podanie žalobcu v
znení, ako bol doručený súdu, však akceptovať nemožno. V podaní žalobca na viacerých miestach tohto
6 stranového, husto písaného textu osočoval sudkyňu nemiestnym a hrubo urážajúcim spôsobom, keď

napr. uviedol, že zo sudkyne je treba urobiť trhací kalendár, že uprednostňuje korupciu pre pravdou,
opakovane ju nazval úplatkárkou, že to sudkyňa má v hlave pomotané a javí sa ako nepríčetná, a že
to v ďalšom dokáže. Opakovane ju nazval sudcovskou kravou a označil za profesionálnu podvodníčku
a že určite musela byť opitá .... Všetky žalobcom použité výrazy však v tomto uznesení nemá zmysel
reprodukovať. Citujúc znenie § 53 O.s.p. uviedol, že nespokojnosť s rozhodnutím súdu sa prejavuje

podaním odvolania, čo právny zástupca žalobcu v zákonnej lehote kultúrnym a vecným spôsobom aj
urobil a preto nevedno, prečo sa nad rámec úkonov zo strany svojho zástupcu utiekal k takémuto
vrcholne nedôstojnému a urážlivému prejavu. Sama skutočnosť, že žalobca svoje emócie nedokáže
udržať,hovšakneospravedlňuje.Obsahpodaniažalobcuzodňa10.11.2014vykazujetakéznakytakých
hrubých urážok a invektív, že to súd nemohol nechať bez povšimnutia. Z uvedeného dôvodu bola

žalobcovi uložená poriadková pokuta a vzhľadom na ich intenzitu mu bola uložená v najvyššej sume. V
prípade opakovania atakov z jeho strany, bude súd postupovať podľa odseku 2) cit. ust.

Súd uznesením 17C/177/2011-256 z 13.5.2015 žalobcovi nepriznal oslobodenie od súdnych poplatkov.

V odôvodnení uviedol, že 3.12.2014 mu bola doručená žiadosť žalobcu o oslobodenie od súdnych
poplatkov, spolu s vyplneným tlačivom pre zdokladovanie pomerov účastníka konania. Súd na základe
lustrácie a pri hodnotení osobných, majetkových a zárobkových pomerov žalobcu, vychádzal zo zistení,
že je poberateľom starobného a vdoveckého dôchodku v sume 608,- eur mesačne, a je podielovým
spoluvlastníkom nehnuteľnosti - 1. domu, stojaceho na parcele reg. „C“ č. XXX/XX E. XXX/XX v podiele

1/2 z celku, zapísané na LV č. XXX, pre okres Košice - okolie, obec F., k.ú. F., 2. garáže, stojaceho
na parcele č. XXXX/XX, v podiele 1/2 z celku, zapísané na LV č. XXXXX, pre okres Košice I, obec
Košice - Staré mesto, k.ú. Q., 3. zastavaná plocha a nádvorie, zapísané na LV č. XXXX, pre okres
Prešov, k.ú. H., 4. lesný pozemok, zapísané na LV č. XXX, pre okres Prešov, k. ú. H. W. U., 5. ostatná
plocha, zapísané na LV č. XXX, pre okres Prešov, k. ú. N., 6. orná pôda, zapísané na LV č. XXX, pre

okres Prešov, k. ú. N., 7. trvalý trávnatý porast, zastavaná plocha a nádvorie, zapísané na LV č. XXX,
pre okres Prešov, k. ú. N., 8. orná pôda, zapísané na LV č. XXX, pre okres Prešov, k. ú. Ličartovce,
9. zastavaná plocha a nádvorie, zapísané na LV č. XXX, pre okres Prešov, k. ú. N., 10. rekreačná
chata, stojaca na parcele č. XXX, v podiele 1/1 z celku, zapísané na LV č. XXX, pre okres Prešov,
k.ú. N., 11. orná pôda, ostatná plocha, zapísané na LV č. XXX, stojaceho na parcele č. XXXX/XX, v

podiele 1/2 z celku, zapísané na LV č. XXXXX, pre okres Prešov, k.ú. N., 12. orná pôda, ostatná plocha,
zapísané na LV č. XXX, pre okres Prešov, k.ú. N., 13. orná pôda, zapísané na LV č. XXX, pre okres T.,
k.ú. N., 14. orná pôda, zapísané na LV č. XXXX, pre okres Prešov, k.ú. T., 15. trvalý trávnatý porast,
zapísané na LV č. XXXXX, pre okres Prešov, k.ú. T., 16. trvalý trávnatý porast, garáž, zapísané na LVč. XXXXX, pre okes Košice, k.ú. N., XX. zastavaná plocha a nádvorie, zapísané na LV č. XXXXX, pre
okres Košice I., k.ú. Q., 18. orná pôda, zapísané na LV č. XXXX, pre okres Košice - okolie, k.ú. F., 19.
orná pôda, zapísané na LV č. XXXX, pre okres Košice - okolie, k.ú. F. a 20. orná pôda, zapísané na LV

č. XXXX, pre okres Košice - okolie, k.ú. I.. Mal za to, že celkové majetkové pomery žalobcu sú na takej
úrovni, že má možnosť (resp. od začiatku súdneho konania mal možnosť) si prostredníctvom svojho
majetku zabezpečiť peňažné prostriedky na zaplatenie súdnych poplatkov. Vychádzajúc z § 138 ods.
1 O.s.p., § 6 písm. e) zák. č. 549/2003 Z.z. o súdnych úradníkoch, urobil záver, že samotný príjem na
strane žalobcu neznamená, že jeho majetkové pomery odôvodňujú oslobodenie od súdnych poplatkov,

pretože pomery účastníka sú určované nielen nedostatkom finančných prostriedkov, ale jej celkovou
majetkovou situáciou. Mal za to, že žalobca má dostatok finančných prostriedkov na vytvorenie si aj
peňažnej rezervy na zaplatenie súdnych poplatkov. Nakoľko v konaní nedošlo k preukázaniu takých
osobných,majetkovýchazárobkovýchpomerovžalobcu,ktorébyodôvodňovalioslobodenieodsúdnych
poplatkov a vzhľadom ku výške poplatku stanoveného zákonom č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a
poplatku za výpis z registra trestov, v znení neskorších predpisov pre konanie 17C/177/2011, rozhodol

tak, ako je to uvedené vo výroku tohto uznesenia.

Rozsudok a uznesenia napadol v zákonnej lehote odvolaním žalobca.

V odvolaní voči rozsudku uplatnil odvolacie dôvody uvedené v § 205 ods. 2 písm. d) O.s.p. t.j., že súd

dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, § 205 ods. 2 písm. f) O.s.p.,
t.j., že rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a z dôvodu uvedeného v
ust. § 205 ods. 2 písm. a) O.s.p., t.j., že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1.

K nesprávnym skutkovým zisteniam súdom, v prvom rade poukázal na svoju výpoveď na pojednávaní

19.3.2012, na ktorom najprv uviedol, že žalovanú sumu zaplatil žalovanému 3.3.2008, ale že na
doplňujúcu otázku právneho zástupcu uviedol, že vzhľadom na množstvo situácií a časovú súslednosť
platba prebehla 1.4.2009, že z uvedeného dôvodu, je skutkový záver súdu o tom, že žalobca tvrdil,
že uhradenie žalovanej sumy bolo realizované 3.3.2008, nesprávnym skutkovým zistením súdu prvého
stupňa. Namietal taktiež, že súd takisto nesprávne vyhodnotil tvrdenia žalobcu ako rozporné, ak dospel

k záveru, že je v rozpore s tvrdením žalobcu, že uhradil do pokladne žalovaného sumu 28.923,72 eur a
súčasne tvrdil do očí svedkyni Y. U. (vykonávajúcej funkciu pokladníčky u žalovaného) na pojednávaní
dňa 31.3.2014, že ona žiadna pokladníčka nebola a nemala právo vypisovať, či dokonca prijímať ,či
vydávať peniaze v hotovosti. Uvedený prednes urobil žalobca iba z toho dôvodu, že počas celého
konania tvrdil, že peniaze vo výške 28.923,72 eur boli zaplatené priamo žalovanému do rúk. Príjmový

pokladničnýdokladmunáslednesvedkyňaU.vystavilanazákladepokynužalovaného,ktorýajžalovaný
podpísal. Týmto prednesom chcel žalobca poukázať iba a len na to, že predmetná svedkyňa, by
vzhľadom na pomery panujúce u žalovaného takúto sumu od neho nebola oprávnená, bez vedomia
žalovaného prevziať a už vôbec nebola oprávnená bez pokynu žalovaného vydať príjmový pokladničný
doklad na takúto sumu. Súčasne mal za zarážajúce, že súd uveril tvrdeniam uvedenej svedkyne Y.

U.C.j, že urobila chybu a že žalobca zneužil ich vzájomné vzťahy postavené na dôvere a ústretovosti
a potvrdenie o úhrade peňazí zo dňa 1.4.2014 (správne 1.4.2009) bolo urobené iba fiktívne (viď str.
12 odôvodnenia rozsudku súdu). Ide o ďalšie nesprávne skutkové zistenie súdom, ktoré je mimoriadne
podstatné. Pravdivosť tvrdení uvedenej svedkyne o tom, že uvedený doklad vystavila „iba fiktívne
bez prijatia peňazí žalovaným a bez pokynu žalovaného, mal za vyvrátenú nasledovnými logickými

dôvodmi: Ako vyplynulo z jej svedeckej výpovede dňa 31.3.2014 (uvedená skutočnosť však nebola
rozparovaná ani žalovaným) v čase kedy vystavovala príjmový pokladničný doklad pre žalobcu bol v
mieste podnikania žalovaného (vo vedľajšej miestnosti) aj samotný žalovaný p. Juraj Slivka. Je preto
nelogické a nedôveryhodné, aby vystavila žalobcovi doklad o úhrade takejto sumy bez konzultácie
so žalovaným, bez ohľadu na to, že so žalobcom sa poznala dlhšiu dobu. Ako vyplynulo z výpovede

uvedenej svedkyne, mala mať zo strany žalovaného podpísané bianco príjmové pokladničné doklady
len pre istotu v prípade neočakávanej udalosti (viď str. 4 hore zápisnice z pojednávania dňa 31.3.2014).
Súčasne však uvedená svedkyňa uviedla, že okrem prejednávaného prípadu nikdy takýto bianco
príjmový pokladničný doklad nepoužila. Je preto nedôveryhodné tvrdenia žalovaného a aj uvedenej
svedkyne o tom, že tieto bianco doklady boli pripravené pre prípad potreby a že išlo o nejakú zaužívanú

prax. Naviac, ak boli tieto doklady iba pre prípad neočakávanej udalosti (zrejme a logicky neprítomnosť
žalovaného pri požiadavke na vystavenie príjmového dokladu), prečo sa takýto bianco doklad vystavil
napriek tomu, že vo vedľajšej miestnosti sedel samotný žalovaný? Súčasne svedkyňa tvrdila, že
vykonávala u žalovaného aj činnosť účtovníčky. Z uvedeného dôvodu je zrejmé, že musela dňa 1.4.2009- teda v deň vystavenia príjmového pokladničného dokladu žalobcovi vedieť o tom, že takýto doklad
nemôže potrebovať pre Y.. W., čím mal údajne žalobca odôvodňovať potrebu vydania tohto dokladu -
nakoľko dňa 3.3.2009 bol zo strany žalovaného vystavený účtovný zápis o zaplatení identickej sumy

Y.. W. a bolo mu aj vydané potvrdenie o úhrade identickej sumy. Takisto je nelogické a nedôveryhodné
tvrdenie uvedenej svedkyne, že nepovažovala ani za potrebné oboznámiť žalovaného o vystavení
príjmového pokladničného dokladu na takúto sumu. Zohľadnením všetkých vyššie uvedených okolností
mal za zrejmé, že príjmový pokladničný doklad zo dňa 1.4.2009 nebol zo strany svedkyne vydaný
žalobcovi , bez úhrady tejto sumy ale po jej úhrade žalobcom žalovanému a potom, čo na takýto pokyn

uvedené svedkyňa dostala od samotného žalovaného. Ak súd dospel k odlišnému skutkové zisteniu ,
ide z jeho strany o nesprávne skutkové zistenie. To, že k úhrade sumy 28.923,72 eur žalovanému zo
strany žalobcu došlo nepriamo , dosvedčuje aj ten fakt, že žalobca pôvodne podal žalobu voči Y.. W. ako
investorovi rodinného domu. Uvedené konanie sa viedlo na Okresnom súde Košice II pod spis. značkou
15C/10/2010. Poukázal na to, že je nelogické, aby žalobca podával žalobu voči Y.. W. za situácie ak
by neuhradil sumu 28.923,72 eur žalovanému. Podanie žaloby najskôr voči Y.. W. dosvedčuje tvrdenia

žalobcu o tom, že on uhradil túto sumu žalovanému a preto pôvodne viedol súdny spor s Y.. W.. Až
následne keď v tomto konaní predložil Y.. W. potvrdenie o úhrade tejto sumy žalovanému R. L., vzal
žalobu späť a podal žalobu voči R. L.. Takisto skutkové závery súdu o tom, že neuveril žalobcovi, že z
dôvodu morálnej povinnosti uhradil takúto sumu žalovanému, nie sú zo strany súdu žiadnym spôsobom
vysvetlené. Z odôvodnenia rozsudku nie je možné zistiť, prečo k takémuto záveru súd dospel. Naopak

žalobca zdôvodnil úhradu uvedenej sumy tým, že nakoľko on objednával uvedenú výstavbu rodinného
domu, tak považoval za logické a správne, aby v prípade jej neuhradenia subdodávateľovi zo strany Y..
W. uhradil túto pohľadávku on. Žalobca je čestný človek so silne vyvinutým zmyslom pre spravodlivosť
a preto je takéto konanie naopak pochopiteľné. Naviac, ako vyplýva z faktúry č. XXXX/XX doloženej v
súdnom spise , znela táto faktúra na jeho meno. Závery súdu o tom, že na faktúre č. XXXX/XXX síce

boli uvedené údaje žalobcu, ale pre žalobcu to nemalo žiaden právny význam a že pre neho z uvedenej
faktúry nevyplývali žiadne právne povinnosti je právnym posúdením tohto dôkazu. Nič to však nemení na
fakte, že údaje ohľadom jeho osoby na faktúre uvedené boli a bez ohľadu na právny význam tejto faktúry,
už len z uvedeného dôvodu žalobca, ako človek bez právneho vzdelania, mohol dospieť k záveru, že
uvedenú faktúru má uhradiť on. Takisto vyvodzovať neuhradenie žalovanej sumy z údaju uvedenom na

príjmovompokladničnomdoklade-úhradafaktúryXXXX/XXX-kdepodľanázorusúdumalobyťsprávne
uvedené úhrada faktúry XXXX/XXX Piemnontu s.r.o , je len právny formalizmus a snaha súdu účelovo
zdôvodniť svoj názor o tom, že žalobcom predložený "príjmový- pokladničný doklad je len formálny a
nič nepreukazuje. Je totiž nepodstatné , čo bolo uvedené ako účel platby, či úhrada faktúry XXXX/XXX
alebo úhrada faktúry XXXX/XXX Piemontu s.r.o. Uvedený doklad preukazuje vyplatenie uvedenej sumy

žalobcom žalovanému a je z neho zrejmé, že sa týka faktúry XXXX /. a aj vzhľadom na tú skutočnosť, že
uvedenú sumu uhrádzal žalobca (nie Y.. W.), je takýto údaj správny. Úplne nesprávne je takisto skutkové
zistenie súdu prvého stupňa o tom, že je nelogické, ak žalobca tvrdí, že sa o bezdôvodnom obohatení
na strane žalovaného dozvedel až v konaní vedenom voči Y.. W. na Okresnom súde Košice II pod č.k.
15C/10/2010. Poukázal na to, že na uvedenom tvrdení, nie je nič nelogické, práve naopak, nakoľko

žalobca uhradil žalovanému sumu 28.923,72 eur, ktorú mal uhradiť MUDr. W. a nemal vedomosť o tom,
že Y.. W. túto sumu už žalovanému uhradil dňa 3.3.2009, správne žaloval pôvodne MUDr. W., nakoľko
na jeho strane by v takomto prípade vzniklo bezdôvodné obohatenie, pretože za neho uhradil to čo mal
hradiť MUDr. W.. Súčasne poznamenal, že súd neuveril tvrdeniam žalobcu o tom, že uvedené finančné
prostriedky mal doma v hotovosti v taške, že na druhej strane, nemal žiaden problém uveriť tvrdeniam

MUDr. W. o tom, že sumu 710.000,- Sk vyplatil MUDr. W. žalobcovi 28.12.2007 v jeho ambulancii a
to na základe tel. rozhovoru, ktorý prebehol podľa tvrdenia uvedeného svedka tesne predtým. V tomto
prípade nemal súd za problém akceptovať takéto tvrdenie svedka, pričom ani on nevedel hodnoverne
vysvetliť, odkiaľ mal tieto finančné prostriedky a ani to, prečo takúto sumu uhradil bez vydania potvrdenia
o jej údajnej úhrade. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené okolnosti je toho názoru, že súd vykonaním

dokazovaním dospel k viacerým veľmi závažným nesprávnym skutkovým zisteniam. Za najpodstatnejšie
nesprávne skutkové zistenie pritom žalobca považoval tú skutočnosť, že súd prvého stupňa dospel k
záveru, že príjmový pokladničný doklad z 1.4.2009 je bez akejkoľvek výpovednej, či dokonca dôkaznej
hodnoty(str.13odôvodnenianapádanéhorozhodnutiadole).Uvedenáskutočnosťjepritomzásadnápre
posúdenie tohto prípadu, nakoľko ak k platbe zo strany žalobcu žalovanému došlo a súčasne došlo aj k

identickej platbe zo strany MUDr. W., čo v konaní žalovaný nespochybňoval, došlo na strane žalovaného
k bezdôvodnému obohateniu. Existencia úhrady 28.923,72 eur žalovanému zo strany žalobcu pritom
vyplýva z nasledovných skutočností a vykonaných dôkazov: z príjmového pokladničného dokladu z
1.4.2009, nedôveryhodnej a účelovej výpovede účtovníčky žalovaného Y. U. (viď vyššie), zo skutočnosti,že žalobca najprv žaloval MUDr. W. a až po zistení úhrady tej istej sumy MUDr. W. došlo k podaniu
žaloby na žalovaného. Súčasne poukázal aj na tú skutočnosť, že ak súd dospel k záveru, že sumu
710.000,- Sk uhradil žalobca subdodávateľovi - obchodnej spoločnosti Piemont s.r.o. dňa 2.1.2008 (teda

túto časť žalovanej sumy neuhrádzal priamo žalovanému, ale subdodávateľovi) nič to nemení na tej
skutočnosti, že v takomto prípade by vzniklo na strane žalovaného bezdôvodné obohatenie minimálne
v tejto výške, nakoľko žalovaný nerozporoval a nepopieral to, že túto sumu on subdodávateľovi nikdy
neuhradil. V takomto prípade mal súd vyhodnotiť žalobu ako čiastočne dôvodnú aspoň v tejto výške,
pretože žalovaný túto sumu subdodávateľovi podľa svojho vlastného tvrdenia neuhradil, ale od MUDr.

W. takúto sumu zinkasoval. (Existencia vád uvedených v § 221 O.s.p a nesprávne právne posúdenie
veci súdom prvého stupňa).

Namietal, že došlo k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci, nakoľko v prípade, ak žalobca uhradil
žalovanému dlžnú sumu 28.923,72 eur a súčasne túto istú čiastku uhradil žalovanému aj MUDr. W.,
muselo dôjsť na strane žalovaného k vzniku bezdôvodného obohatenia v zmysle § 451 OZ, že ak súd

dospel k odlišnému záveru, vec nesprávne právne posúdil. Vo vzťahu k zvyšnej časti žaloby, v ktorej sa
žalobca domáhal náhrady škody spôsobenej vedením konania zo strany žalobcu voči MUDr. W. , takisto
súd nesprávne vec právne posúdil. Ak žalovaný vedel o úhrade dlžnej sumy MUDr. W., mal uvedenú
okolnosť, vzhľadom na všetky okolnosti prípadu, oznámiť žalobcovi a to najmä za situácie, ak od žalobcu
požadoval uhradenie faktúry XXXX/XXX. Ak uvedenú okolnosť žalobcovi neoznámil, konal minimálne v

rozpore s dobrými mravmi a ponechal tak žalobcu v nevedomosti o tom, že k úhrade zo strany MUDr.
W. došlo. Poukázal na to, že v prípade, ak by žalobca mal uvedenú vedomosť, nikdy by žalobu voči
MUDr. W. nepodával a nikdy by mu nevznikla povinnosť uhradiť trovy tohto konania. V súdnej praxi
je pritom k dnešnému dňu nepochybné, že vznik škody môže byť spôsobený aj konaním v rozpore s
dobrými mravmi. Vzhľadom na uvedené preto navrhol rozhodnutie súdu prvého stupňa zrušiť podľa ust.

§ 221 ods. 1 písm. h) O.s.p a vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie alebo rozsudok zmeniť a
žalobe v celom rozsahu vyhovieť.

Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu proti rozsudku považoval rozsudok za správne vydaný, po
dostatočne zistených skutkových okolnostiach a správnom vyvodení záveru a preto ho navrhol potvrdiť

v celom rozsahu.

Mal za to, že nie sú dané dôvody odvolania, o ktoré žalobca opiera svoje odvolanie. Poukázal na to, že
pokiaľ žalobca namietal nesprávne skutkové zistenia, že sú to iba varianty jeho fabulácie celej kauzy,
ktoré v priebehu konania menil tak, ako mu to momentálne vyhovovalo. Poukázal hlavne na podanie

žalobcu zo 7.11.2014, doručené súdu 10.11.2014 str. 5, kde uviedol, že osobne peniaze odovzdal T.
28.12.2007 a 2.1.2008, že p. T. peniaze symbolicky osobne odovzdal konateľovi Geospolu, ale keďže
to boli peniaze Piemontu, tak ich aj zobral, že týmto svojim tvrdením žalobca sám poprel dôvod, prečo
údajne vkladal do pokladne žalovaného celú fakturovanú sumu podľa faktúry subdodávateľa XXXX/
XXX z 28.12.2007 a tým sám poprel ním uvádzaný dôvod odvolania. Ďalej uviedol, že ako nóvum

udáva žalobca v odvolaní, že spornú sumu vložil osobne do rúk žalovanému, čo rovnako neobstojí,
lebo z výpovede subdodávateľa vyplýva, že keďže ešte v januári 2008 bola celá ich pohľadávka
uhradená , nebol dôvod u kohosi čokoľvek urgovať. Rovnako svedok Z., ktorý bol 1.4.2009 prítomný v
sídle žalovaného nepotvrdil, že by bol svedkom toho, že žalobca priamo do rúk žalovaného odovzdal
spornú sumu. Naopak žalobca iba chcel, aby svedok potvrdil žalobcom udávané skutočnosti týkajúce

sa úplne inej veci, kde chcel, aby svedok potvrdil to, čo sa nestalo v budove VŠ bezpečnostného
manažmentu, čo svedok Z. odmietol a dôsledkom toho žalobca sa vyhrážal, že všetkých zničí. Rovnako
novinkou,oproticelémuprvostupňovémukonaniujeajtvrdeniežalobcu,žesvedkyňaVeresovávystavila
pokladničný doklad na základe pokynu žalovaného. Sama svedkyňa poukázala, čo žalovaný aj doložil
listinným dôkazom, že v roku 2009 užívali pokladničné doklady vyhotovované cez počítač, kde aj ten kto

vkladal peniaze do pokladne tento doklad podpísal (príjmový doklad žalovaného, ktorým sa vyporiadala
vec s MUDr. W. z marca 2009). Rovnako tomu bolo aj zo strany žalovaného, o čom svedčí jeho
vyjadrenie k predžalobnej výzve z 9.2.2011, ktorú žalobca predložil súdu v prílohe návrhu na vydanie
PO. Súčasťou fabulácie boli aj údaje, že nie len subdodávateľ ale aj žalovaný vyzýval žalobcu na úhradu
fa 2007/112 - predžalobná výzva z 20.11.2011 a návrh na vydanie PR str. 3 podania druhý odsek,

čo nie je pravdivé, ako je uvedené vyššie. Ďalej žalovaný poukázal na list adresovaný MUDr. W. z
3.3.2009, ktorý sám žalobca priložil k návrhu na vydanie platobného rozkazu (z jeho obsahu sčasti
citoval). Žalovaný poukázal na skutočnosť, že kým konajúcemu súdu predložil žalobca kópiu listu z
3.3.2009 adresovanú MUDr. W. kde je uvedené ..."na základe faktúry XXXX/XXX mi dlhujete k 3.3.2009čiastku 871.356,10 Sk"... V rovnakom podaní, ktoré má k dispozícii žalovaný od MUDr. W., na základe
ktorého prišiel v marci 2009 k žalovanému, aby usporiadal všetky veci okolo stavby rodinného domu,
ktoré bolo predložené do súdneho spisu je pri skoro rovnakom texte avšak iným typom písma uvedené,

že spomínanú sumu mu MUDr. W. dlhuje k 1.4.2009, teda k dátumu, kedy mal údajne do pokladne
žalovaného vložiť žalovanú sumu. Žalovaný na uvedené poukázal v súvislosti s tým, že MUDr. W. vedel
žalobca3.3.2009uviesť,žek1.4.mubudedlžnýtamuvedenúsumu.Naviac3.3.2009MUDr.W.uvádza,
že celú fakturovanú sumu má uhradiť na jeho účet v SLSP a.s. a on - žalobca si bude účtovať úrok z
omeškania. Teda už 3.3.2009 vedel, že fakturovaná suma podľa fa subdodávateľa č. XXXX/XXX bude

ním k 1.4.2009 duplicitne uhradená. Po výsluchu svedka MUDr. W. a svedkyne U. s prihliadnutím na
vyššie uvedené je možne jednoznačne vysloviť záver, že žalobca v rámci svojich fabulácii vymámil od
svedkyne U. pokladničný doklad iba preto, že potreboval MUDr. W. v súdnom konaní preukázať, že
on za neho zaplatil do pokladne žalovaného celú faktúru č. XXXX/XXX. Po tom, čo v súdnom konaní
s MUDr. W. zistil, že ten má tak pokladničný doklad od žalovaného o vyrovnaní fa XXXX/XXX, ako
aj doklad od subdodávateľa o úhrade celej spomínanej faktúry obrátil všetko voči žalovanému. Nie je

pravdou, že konajúci prvostupňový súd dospel k záveru, že svedkyňa U. vydala žalobcovi iba fiktívny
doklad, iba na základe jej svedeckej výpovede. Žalovaný predložil konajúcemu súdu doklady zo svojej
účtovnej evidencie za rok 2009, kde žiadna prijatá platba vo výške tvrdenej žalobcom nebola evidovaná,
a žalovaný mal v účtovnej evidencii iné príjmové doklady - ako je poukázané vyššie vypracované cez
počítač, kde má byť aj podpis vkladajúceho a ďalšou skutočnosťou je, že žalovaný nemá vo svojej

evidencii faktúru XXXX/XXX, ktorá by bola vystavená na žalobcu, čo by odôvodňovalo jej úhradu zo
strany žalobcu. Nie je pravdivé nové tvrdenie žalobcu, že svedkyňa Verešová dostala na vydanie
príjmového pokladničného dokladu príkaz od žalovaného, lebo ten vedel, že fa subdodávateľa Piemont
s.r.o. bola viac ako rok uhradená. Nie je pravdou, že žalobca viedol spor najprv s MUDr. W. a následne so
žalovaným z dôvodu, ktorý uvádza na str. 2 posledný odsek odvolania. Jednoducho si žalobca zaumienil

obohatiť sa a keď mu to nevyšlo voči MUDr. W., tak to skúša voči žalovanému. Žalovaný opätovne
poukázal na podanie žalobcu adresované MUDr. W. zo dňa 3.3.2009 , kde uvádza, že on (žalobca)
pri kontrole faktúr zistil, že opäť on nemá uhradenú zo strany MUDr. W. fa č. XXXX/XXX, ktorá bola
vystavená na jeho osobu. V ďalšom uvádza, že jemu dlhuje MUDr. W. sumu 871.356,10 Sk a uvedenú
čiastku má uhradiť na jeho účet. Ani jeden údaj tohto citovaného textu nie je pravdivý, ako to vyplynulo

z vykonaného dokazovania. Preto žalovaný poukazuje, na predposlednú vetu, predposledného odseku
na str. 2 odvolania žalobcu „podanie žaloby najskôr voči MUDr. W. dosvedčuje tvrdenia žalobcu o tom,
že on uhradil túto sumu žalovanému a preto viedol súdny spor s MUDr. W.." Toto je obyčajná fabulácia
žalobcu, ktorá má medzeru v tom, že kým MUDr. W. 3.3.2009 písal, že tento mu dlhuje sumu podľa fa
XXXX/XXX v tomto konaní tvrdí, že žalobcovi uhradil spornú sumu 1.4.2009 a MUDr. W. písal 3.3.2009,

že k 1.4.2009 mu dlhuje spornú sumu. V tom čase už žalobca nebol zamestnancom žalovaného a
nemohol viesť žiadnu evidenciu faktúr doručovaných žalovanému, lebo aj na faktúre kde jej uvedené
meno žalobcu sú ostatné zúčtovacie dáta patriace žalovanému, teda nikto nikdy, aj keby fa XXXX/XXX
v skutočnosti nebola uhradená, by sa nedomáhal a nemohol jej úhrady voči žalobcovi. Citujúc znenie §
71 ods. 1 zákona č. 222/2004 Zb. o dani z pridanej hodnoty, v znení platnom ku dňu vystavenia faktúry,

poukázal na to, že sám žalobca uviedol, že zmluvný vzťah bol medzi žalovaným a subdodávateľom
a žalovaným a investorom (MUDr. W.). Naviac svedok za subdodávateľa - konateľ spoločnosti v čase
vystavovania fa 200/112 uviedol, že po januári 2008, kedy bola celá faktúra XXXX/XXX z 28.12.2007
uhradená, a časť preplatku vrátená na účet žalovaného, pre nich bola vec uzavretá, nebol dôvod, aby
kohosi za čosi urgovali. Preto je správny záver súdu, že uvedenie mena žalobcu na faktúre (aj keď

sú k dispozícii dve verzie fa XXXX/XXX), nemalo pre žalobcu žiaden právny význam a nevyplývali
znej žiadne povinnosti pre žalobcu. Pokiaľ sú dve verzie fa, jedna iba na žalovaného a druhá aj s
menom žalobcu, iba dosvedčuje skutočnosti, že už v tom, čase mal žalobca úmysel sa obohatiť na
niečí úkor a bolo mu jedno, či to bude MUDr. W. alebo žalovaný. Preto dôvod, že ako človek bez
právneho vzdelania mohol dospieť k záveru ... neobstojí a je právne irelevantný, o to viac, že sám

žalobca udával, že robil funkciu stavebného dozoru, ktorý má skúsenosti s faktúrami pri dodávkach
stavených prác. Ako je už vyššie uvedené, žalovaný nemá vo svojej evidencii vlastnú faktúru s číslom
XXXX/XXX, ktorú by mal žalobca uhradiť, preto záver súdu, že ak malo ísť o úhradu faktúry takéhoto
čísla vydanej subdodávateľom, malo to byť na príjmovom pokladničnom doklade uvedené, preto nejde
o žiadny formalizmus, ako to podsúva žalobca. Vzhľadom na uvedené je správny aj záver súdu, že

pokladničný doklad z 1.4.2009 je bez akejkoľvek výpovednej, či dokonca dôkaznej hodnoty. Aj v tom, že
žalobcasinezosúladilsvojufabuláciusoskutkovýmstavomsvedčíofiktívnostipokladničnéhodokladu,o
ktorý opiera svoju žalobu. Ak vzniklo bezdôvodné obohatenie na strane MUDr. W., prečo potom vzal voči
nemu žalobu späť. Pokiaľ platil MUDr. W. žalovanému bolo to v poriadku, lebo mali medzi sebou zmluvnývzťah avšak pracovnoprávny vzťah medzi žalobcom a žalovaným, ktorý by eventuálne mohol odôvodniť
konanie žalobcu skončil k 31.12.2008. Žaloba nemohla byť ani čiastočne dôvodná už aj vzhľadom na
žalovaným vznesenú námietku premlčania údajného bezdôvodného obohatenia na strane žalovaného.

Tvrdenia žalobcu o zinkasovaní sumy 710.000,- Sk od MUDr. W. žalovaným je scestné, (pričom rovnaký
doklad je založený aj v účtovnej evidencii subdodávateľa) znejúci na meno žalovaného, že táto suma
bola vložená do pokladne subdodávateľa 2.1.2008, avšak bez podpisu zástupcu subdodávateľa. Bol
to sám žalobca, ktorý doručil žalovanému pokladničný doklad od subdodávateľa ešte začiatkom roka
2008, kedy chcel od žalovaného vystavenie príjmového pokladničného dokladu (č.l. 172), preto účtovne

musel žalovaný vydať MUDr. W. potvrdenie aj o úhrade tejto sumy, aj keď táto fyzicky nikdy neprešla
cez pokladňu žalovaného, lebo žalobca ju priamo po prevzatí od MUDr. W. doručil subdodávateľovi.
Žalovaný však dodnes nemá zúčtovanú fa XXXX/XXX, nakoľko nemá riadny podpísaný pokladničný
doklad od subdodávateľa. Pokiaľ ide o odvolací dôvod podľa ust. § 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p. Žalovaný
má za to, že uvedený dôvod odvolania neexistuje, čomu nasvedčuje vykonané dokazovanie, ako aj
vyššie uvedené skutočnosti. Pokiaľ ide o druhú časť žaloby, ktorou sa žalobca domáhal voči žalovanému

náhrady škody, trvá žalovaný na tom, že žalobca v priebehu prvostupňového konania nepreukázal v čom
bolo protiprávne konanie žalovaného, v čom bolo jeho zavinenie, nepreukázal výšku škody, ani kauzálny
nexus. Pokiaľ ide o podanie samotného žalobcu, zo dňa 7.11.2014, doručeného súdu 10.11.2014, ktoré
bolo žalovanému doručené, ako vyjadrenie žalobcu, žalovaný poznamenáva, že sa nemieni znížiť na
úroveň žalobcu a reagovať na nehorázne invektívy tak na sudkyňu, na jeho právnu zástupkyňu, na

vládu SR, ako aj na neho samotného. Poznamenáva, že žalobcovi došli v spore ktorý vyvolal relevantné
argumenty, preto sa uchýlil k napísaniu toho pamfletu a vôbec nemal zábrany ho ešte aj odoslať. Svedčí
to o stave jeho duševného zdravia. Vzhľadom na uvedené žalovaný navrhol rozsudok v celom rozsahu
potvrdiť a zaviazať žalobcu k znášaniu trov odvolacieho konania žalovaného za jeden úkon právnej
služby - napísanie vyjadrenia k odvolaniu žalobcu po 536,14 eur + paušál 8,04 eur = 544,18 eur.

Žalobca v odvolaní proti uzneseniu 17C/177/2011-218 z 13.11.2014, ktorým mu bola uložená súdom
poriadková pokuta 820,00 eur, o.i., uviedol, že je pravdou, že v podaní použil objektívne posudzované
neprimerané vyjadrenia na adresu konajúcej sudkyne. Dôvodom bola tá skutočnosť, že bol dlhodobo
frustrovaný zo spôsobu rozhodovania súdov v SR, v dôsledku čoho som prišiel o celoživotné úspory a

stal sa z neho v princípe bezdomovec. V minulosti zakúpil od Y. L. - SAS za nemalé peniaze budovu
v centre mesta, ktorú za niekoľko miliónov zrekonštruoval a následne po viac ako 10 rokoch od jej
zakúpenia súd rozhodol, že uvedený úkon je neúčinný, v dôsledku čoho bola uvedená nehnuteľnosť
odpredaná správcom konkurznej podstaty a on zo svojej investície nevidel nič. Takýmto spôsobom sa
stalvdôchodcovskomvekuvprincípebezdomovcomaprišieloceloživotnéúspory.Pretočastokrátveľmi

citlivo vníma nespravodlivé a neobjektívne rozhodnutia súdov, čo v spojení s jeho prchkou povahou a
zmyslom pre spravodlivosť v prejednávanom prípade vyústi v neadekvátne podanie. Po odstupe času
si uvedenú okolnosť priznal a konajúcej sudkyni sa za urážlivé výroky úctivo ospravedlňuje. Ako uviedol
vyššie, bolo to spôsobené dlhotrvajúcim stresom, frustráciou a emocionálnym rozpoložením, ako aj
obsahom odôvodnenia rozsudku, kde sa napr. okrem iných nesprávnych zistení uvádzali pojmy akože

doklad preukazujúci zaplatenie ceny za dielo a pod., čo považuje za neobjektívne a nespravodlivé.
Zároveň podotkol, že ani jeho príjem dôchodcu neumožňuje úhradu takejto sumy, čo navrhol zohľadniť
pri rozhodovaní o podanom odvolaní. Záverom sa ešte raz ospravedlnil konajúcemu súdu a uviedol, že
obdobné podanie už z jeho strany v budúcnosti nebude podané. Vzhľadom na vyššie uvedené navrhol
uznesenie o uložení poriadkovej pokuty zrušiť.

Žalobca v odvolaní voči uzneseniu 17C/177/2011-256 z 13.5.2015, ktorým súd žalobcovi nepriznal
oslobodenie od súdnych poplatkov uplatnil odvolací dôvod uvedený v § 205 ods. 2 písm. d) a f) O.s.p.,
t.j.,žesúddospelnazákladevykonanýchdôkazovknesprávnymskutkovýmzisteniama,žerozhodnutie

súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

V odvolaní, o.i., poukázal na to, že právny názor súdu nie je správny, nakoľko nehnuteľnosti uvedené v
napádanom uznesení slúžia pre napĺňanie jeho životných potrieb a najmä prípadný predaj uvedených
nehnuteľností je takmer nereálny, nakoľko je podielovým spoluvlastníkom týchto nehnuteľností, ostatní

spoluvlastníci o kúpu jeho podielov nemajú záujem a z okruhu iných subjektov je problém získať
záujemcu o kúpu 1/2 spoluvlastníckeho podielu. Naviac, z uvedených nehnuteľností nemá žiaden príjem
a uvedené nehnuteľnosti slúžia iba pre účely zabezpečenia jeho bývania a to aj chata v N., nakoľko
pre závažné nezhody v rodine rodinný dom v F. neužíva - nemôže užívať celoročne. Výška súdnehopoplatku za odvolanie predstavuje viac ako 3 násobok jeho mesačného dôchodku a preto žalobca nemá
z čoho uhradiť súdny poplatok za odvolanie. Zmyslom inštitútu oslobodenia od súdnych poplatkov je
nepochybne možnosť domáhať sa ochrany svojich práv v súdnom konaní aj v situácii, ak účastník

konania nemá finančné prostriedky na úhradu súdneho poplatku, nakoľko v opačnom prípade by sa mu
odňala možnosť na prístup k súdu. Vzhľadom na vyššie uvedené sme toho názoru, že právny názor
vyššie súdneho úradníka o dostatočných majetkových pomeroch na strane žalobcu, ktoré mu umožňujú
uhradenie súdneho poplatku nie je správny. Z uvedeného dôvodu navrhol odvolaniu vyhovieť a priznať
mu oslobodenie od súdnych poplatkov.

Odvolací súd bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p. - v ostatných prípadoch, t.j. neuvedených
v § 214 ods. 1 možno o odvolaní rozhodnúť aj bez nariadenia pojednávania) prejednal odvolania žalobcu
proti rozsudku a uzneseniam v rozsahu vyplývajúcom z § 212 ods. 1, 3 O.s.p. a rozsudok, ako aj
uznesenia potvrdil podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p., lebo sú vecne správne, súd úplne zistil skutkový stav
veci, správne ich právne posúdil, odôvodnenie rozhodnutí má podklad v zistení skutkového stavu a

odvolací súd sa s ich odôvodneniami v celom rozsahu stotožňuje, pretože dôvody rozsudku a uznesení
sú správne, na čom nič nemenia ani dôvody uvádzané žalobcom v odvolaniach.

Pokiaľ ide o odvolanie žalobcu voči rozsudku, ani jeden zo žalobcom uplatnených odvolacích dôvodov
nie je daný.

Žalobca odôvodnil odvolanie proti rozsudku odvolacími dôvodmi uvedenými v § 205 ods. 2 písm. a),
d) a f) O.s.p., t.j., že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., že súd dospel na
základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a, že rozhodnutie súdu vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 2 písm. a) O.s.p. odvolanie proti rozsudku, možno odôvodniť len tým, že v konaní
došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1.

Podľa § 221 ods.1 O.s.p. súd rozhodnutie zruší, len ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci
súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c)
účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d) v tej istej veci sa už prv
právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) sa nepodal návrh na začatie
konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť

konať pred súdom, g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto
samosudcu rozhodoval senát, h) súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil
správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav, i) sa rozhodlo bez návrhu,
nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody
neexistovali a j) bol odvolacím súdom schválený zmier.

Žalobca označil ako vadu konania podľa § 205 ods. 2 písm. a) O.s.p. v nadväznosti na § 221 ods. 1
písm. h) O.s.p., že súd nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho
predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav. Uvádzaná vada konania nebola odvolacím súdom v konaní
zistená, pretože súd vec správne právne posúdil a dostatočne zistil skutkový stav veci.

Odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. d) O.s.p. sa týka chyby v zisťovaní skutkového stavu veci
spočívajúcej v tom, že skutkové zistenie, ktoré bolo podkladom pre rozhodnutie súdu prvého stupňa je
nesprávne, t. zn. musí ísť o skutkové zistenie, na základe ktorého vec posúdil po právnej stránke a ktoré
je nesprávne lebo nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, pričom medzi chybami skutkového zistenia a

chybamiprávnehoposúdeniajeúzkavzájomnásúvislosť,keďžepríčinounesprávnych(nedostatočných)
skutkových zistení môže byť chybný právny názor, v dôsledku ktorého zisťoval iné skutočnosti, príp.
zisteným skutočnostiam prisudzoval iný právny význam. Skutkové zistenie nezodpovedá vykonaným
dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 132 O.s.p., a to vzhľadom na to, že buď
vzaldoúvahyskutočnosti,ktorézvykonanýchdôkazovaleboprednesovúčastníkovnevyplynuli,aniinak

nevyšli počas konania najavo alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi
preukázané alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú i také skutkové zistenia, ktoré založil na
chybnom hodnotení dôkazov. Ide o situáciu, keď je logický rozpor v hodnotení dôkazov, príp. poznatkov,
ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov alebo, ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti),zákonnosti, pravdivosti, event. vierohodnosti alebo, keď výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá
tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z § 132 až § 135 O.s.p.

Z odôvodnenia napadnutého rozsudku jednoznačne vyplýva, že súd vzal do úvahy iba skutočnosti,
ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, resp. vyšli počas konania najavo a neopomenul žiadnu
skutočnosť, ktorá z vykonaných dôkazov vyplynula, resp. vyšla počas konania najavo, jeho skutkové
zistenia nie sú založené na chybnom hodnotení dôkazov, nie je logický rozpor v hodnotení dôkazov, príp.

poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov alebo, ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti
(dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, event. vierohodnosti a výsledok hodnotenia dôkazov zodpovedá
tomu, čo bolo zistené spôsobom vyplývajúcim z § 132 až § 135 O.s.p.

Právnym posúdením je činnosť súdu prvého stupňa, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na

zistený skutkový stav, t.zn. vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú účastníci
podľa príslušného právneho predpisu a nesprávnym právnym posúdením veci je jeho omyl pri aplikácii
práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikácii právnych predpisov ide, ak
použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne
ho vyložil, príp. ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového stavu pod

právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach účastníkov konania).

Súdpoužilsprávnyprávnypredpis,správnehoajvyložilanadanýskutkovýstavhoisprávneaplikoval,t.
zn. z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil správne závery o právach a povinnostiach

účastníkov konania, na čom nič nemenia ani skutočnosti uvedené v odvolaní žalobkyne, v ktorom sa v
podstate iba opakujú skutočnosti, s ktorými sa súd v odôvodnení napadnutého rozsudku presvedčivo
a výstižne vyrovnal.

Pokiaľ žalobca v odvolaní vytýka súdu jeho záver, že žalobca tvrdil, že uhradenie žalovanej sumy bolo

realizované 3.3.2008 a na to poukázal na svoju výpoveď pred súdom na pojednávaní dňa 19.3.2012,
kde najprv uviedol, že žalovanú sumu zaplatil žalovanému 3.3.2008, ale že na doplňujúcu otázku
právneho zástupcu uviedol, že platba prebehla 1.4.2009, je potrebné uviesť, že súd svoje závery, pokiaľ
nárok žalobcu zamietol ako nedôvodný nezaložil na výpovedi žalobcu, naopak konštatoval, že žalobca
svoje tvrdenia nepreukázal a neuveril žalobcovi, že z akýchsi morálnych dôvodov a z pocitu vlastnej

zodpovednosti subdodávateľovi vyplatil do pokladne žalovaného 28.923,72 eur a rovnako mu neuveril, a
to jeho tvrdeniu, že mal peniaze v takejto výške uložené v koženej zazipsovanej taške v skrini. Pokiaľ ide
o výpoveď žalobcu, ktorú na pojednávaní 19.3.2012 (zápisnica na č.l. 64) „opravil“, tak z jeho výpovede
vyplýva, že až na otázku jeho právneho zástupcu spochybnil svoju prvú odpoveď, keď pripustil, že sa v
dátume mohol pomýliť a, že preto všetko, čo doteraz hovoril, t.j., že zložil do pokladne žalovaného, resp.

do jeho rúk sumu okolo 850.000,00 a aj všetky údaje vzťahujúce sa na deň 3.3.2009, že vlastne to bolo
1.4.2009, je potrebné uviesť, že žalobca v podstate sám spochybňuje vierohodnosť svojich vlastných
vyjadrení a výrokov pred súdom, že už aj z toho dôvodu, im nemožno pripisovať pravdivosť.

Pokiaľ ide o ďalšie námietky, ohľadom nesprávneho vyhodnotenia dokazovania súdom a to aj pokiaľ

ide výpovede svedkov, vrátene svedkyne Y. U., ktorá vykonávala funkciu pokladníčky u žalovaného,
predložených listinných dôkazov, odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s vyhodnotením
skutkového stavu súdom prvého stupňa v prejednávanej veci lebo jeho závery sú presvedčivé a logické.
Žalobca v podstate opakovane namieta skutočnosti, ktoré namietal už pred súdom prvého stupňa, ktoré
nemajú žiaden vplyv na správnosť vyhodnotenia skutkového stavu súdom v prvostupňovom konaní, na

základe ktorých súd vyvodil správne právne závery. Prehodnocovanie a posudzovanie tvrdení žalobcu,
ohľadom zisteného skutkového stavu súdom a jeho právneho posúdenia veci, by bolo len opakovaním
už správne vyvodených skutkových a právnych záverov súdu prvého stupňa, s ktorými sa odvolací súd
stotožňujeanietknimčododať,vzhľadomnajehovyčerpávajúceodpovedenavšetkyrelevantnéotázky
a skutočnosti, ktoré boli obsiahnuté v odôvodnení rozsudku, pokiaľ ide o všetky odvolacie námietky

uvádzané žalobcom v jeho odvolaní.

Rovnako ako vecne správne bolo potrebné potvrdiť aj uznesenie o uložení poriadkovej pokuty žalobcovi
820,00 eur s tým, že súd správne vychádzal pri právnom posúdení z § 53 O.s.p., ako aj z tej skutočnosti,že žalobca svojim podaním 10.11.2014 označeným ako Vyjadrenie sa k rozsudku v mene Slovenskej
republiky (č.l. 209-214), urobil voči sudkyni, ktorá prejednávanú vec pojednávala hrubo urážlivé podanie,
ktoré obsahovalo osobné invektívy voči sudkyni. Súdom uložená poriadková pokuta 820,00 eur je

spravodlivým dôsledkom a zákonným nástrojom vo vzťahu k účastníkovi konania - žalobcovi, ktorý
znevažoval súd a sudkyňu prejednávajúcu predmetnú právnu vec. Dlhodobá frustrácia zo spôsobu
rozhodovania súdov, tvrdenie že žalobca prišiel o celoživotné úspory, nie je žiadnym dôvodom na
ospravedlnenie jeho verbálnych útokov vo vzťahu k súdu a k sudkyni. Z uvedených dôvodov bolo
potrebné uznesenie o uložení poriadkovej pokuty 820,00 eur vo vzťahu k žalobcovi potvrdiť ako zákonné

a správne podľa § 219 ods. 1,2 O.s.p.

Odvolací súd rovnako potvrdil aj uznesenie o nepriznaní oslobodenia od súdnych poplatkov žalobcovi
podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p., s ktorého dôvodmi sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje a v plnom
rozsahu na tieto dôvody aj odkazuje.

Okrem toho, je potrebné dodať, že dôvodom na nepriznanie oslobodenia od súdnych poplatkov je aj tá
skutočnosť, že na strane žalobcu ide o zrejme bezúspešné uplatňovanie práva, keďže žaloba žalobcu
bola zamietnutá v celom rozsahu. Je potrebné vziať na zreteľ aj tú skutočnosť, že od rozhodnutia súdu
o nepriznaní oslobodenia od súdnych poplatkov, uplynula doba jedného roka, že za uvedený čas si
žalobca mohol vytvoriť finančnú rezervu na úhradu súdneho poplatku v požadovanej výške.

Odvolací súd o trovách odvolacieho konania nerozhodoval, nakoľko si súd prvého stupňa vyhradil
rozhodnutie o trovách prvostupňového konania po právoplatnosti rozsudku vo veci samej, v ktorom
rozhodne aj o trovách tohto odvolacieho konania.

Výsledok hlasovania - pomer hlasov : 3 hlasy za (§ 3 ods. 9 tretia veta zák. č. 757/04 Z.z. o súdoch a o
zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.