Uznesenie Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 28. november 2018

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 78Ek/511/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6118338769
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 11. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Stanislava Siráňová
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2018:6118338769.1

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: CRN2 s. r. o., IČO: 51 232 413, so sídlom
Klincová 35, 821 08 Bratislava - mestská časť Ružinov, zastúpený: JUDr. Peter Bartoš, so sídlom
Kollárovo námestie 9, 811 06 Bratislava proti povinnému: G. R., U.. XX.XX.XXXX, F. R. B.. O. XXXX/XX,
XXX XX F., o vymoženie pohľadávky oprávneného vo výške 750,80 Eur s prísl., o návrhu oprávneného
na vykonanie exekúcie, takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh oprávneného na vykonanie exekúcie zamieta.

II. Súd oprávnenému nárok na náhradu trov exekučného konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Na základe návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie, podaného prostredníctvom právneho
zástupcu, doručeného súdu dňa 20.09.2018 sa začalo proti povinnému exekučné konanie pre

vymoženie pohľadávky priznanej na základe exekučného titulu, ktorým je Rozhodcovský rozsudok sp.
zn. RD/97/2018 zo dňa 01.06.2018, vydaný Ing. Milošom Valachom, ad hoc rozhodcom rozhodcovského
súdu (ďalej len „rozhodcovský rozsudok“), ktorý nadobudol vykonateľnosť dňa 18.06.2018.

2. Oprávnený spolu s návrhom na vykonanie exekúcie predložil súdu ako prílohy Rozhodcovský
rozsudok, Doručenky preukazujúce doručenie bližšie nešpecifikovaných listín, nakoľko na nich nie je

uvedený predmet listinnej zásielky adresovanej povinnému a právnemu zástupcovi oprávneného len
číslo rozhodcovského konania, Zmluvu o postúpení pohľadávok zo dňa 03.04.2018 uzavretú medzi
Postupcom:AntonKlimčík,s.r.o.,IČO:47003952aPostupníkom:CRN4s.r.o.,IČO:51322170;Zmluvu
o postúpení pohľadávok zo dňa 12.09.2018 uzavretú medzi Postupcom: CRN4 s.r.o., IČO: 51 322 170
a Postupníkom: CRN2 s.r.o., IČO: 51 232 413; Všeobecné podmienky prepravy Anton Klimčík, s.r.o.
(VPP-A), Výpis o osobe z Registra fyzických osôb SR, Plnomocenstvo udelené oprávneným právnemu

zástupcovi a Osvedčenie o registrácií pre daň z pridanej hodnoty.

3. V zmysle ust. § 53 ods. 1 prvá veta zákona č. 233/1995 Z. z., o súdnych exekútoroch a exekučnej
činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“), súd preskúma návrh na vykonanie exekúcie a jeho prílohy. Ak
nie sú dôvody na zamietnutie návrhu na vykonanie exekúcie, súd do 15 dní od doručenia návrhu vydá
poverenie na vykonanie exekúcie a upovedomí o tom oprávneného. Lehota podľa druhej vety neplatí,

ak ide o exekučný titul podľa § 45 ods. 2 písm. c) a d) alebo ak má byť exekúcia vykonaná na podklade
exekučného titulu, ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou.

4. V zmysle ust. § 189 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalen len „CSP“) „Súd môže
uložiť tomu, kto má vec potrebnú na zistenie skutkového stavu, aby ju preložil.“

5. V zmysle ust. § 190 CSP prvá veta „Každý je povinný na požiadanie súdu bezodkladne písomne
oznámiť skutočnosti, ktoré majú význam pre konanie a rozhodnutie súdu.“6. Na účely vyššie uvedeného súd dňa 02.10.2018 vyzval Ing. Miloša Valacha, ad hoc
rozhodcu rozhodcovského súdu (ďalej len „rozhodca“) o poskytnutie súčinnosti, a to o zapožičanie

rozhodcovského spisu vedeného pod sp. zn. RD/97/2018 a rovnako aj o zapožičanie súvisiaceho
rozhodcovského spisu vedeného pod sp. zn. RD/12/2018. v listinnej podobe v lehote 60 dní od doručenia
žiadosti za účelom rozhodnutia o návrhu na vykonanie exekúcie. Dňa 19.10.2018 boli tunajšiemu súdu
doručené listinné kópie predmetných spisov.

7. V zmysle ust. § 45 ods. 1 Exekučného poriadku, exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu,
ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok.

8. V zmysle ust. § 3 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZoRK“), rozhodcovská zmluva je dohoda
medzi zmluvnými stranami o tom, že všetky alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú

v určenom zmluvnom alebo v inom právnom vzťahu, sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní.

9. V zmysle ust. § 3 ods. 3 ZoRK, ak tento zákon odkazuje na dohodu zmluvných strán, za súčasť tejto
dohody sa považujú aj rozhodcovské pravidlá, na ktoré sa v nej odkazuje.

10. V zmysle ust. § 4 ods. 1 ZoRK, rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formu
rozhodcovskej doložky k zmluve.

11. V zmysle ust. § 4 ods. 2, 3 ZoRK, rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu, inak je neplatná.
Písomná forma rozhodcovskej zmluvy je zachovaná aj vtedy,

a) ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá vo vzájomnej písomnej komunikácii strán alebo
b) ak bola uzatvorená elektronickými prostriedkami, ktoré umožňujú zachytenie obsahu právneho úkonu
a osoby, ktorá právny úkon urobila.

12. V zmysle ust. § 4 ods 4 ZoRK, odkaz v zmluve alebo v písomnej komunikácii strán na akýkoľvek

dokument obsahujúci rozhodcovskú doložku sa považuje za písomnú rozhodcovskú zmluvu, ak sa
takýmto odkazom má podľa vôle strán stať rozhodcovská doložka súčasťou zmluvy.

13. V zmysle ust. § 4 ods. 6 ZoRK, nedodržanie písomnej formy rozhodcovskej zmluvy možno nahradiť
vyhlásením zmluvných strán do zápisnice pred rozhodcom o podrobení sa právomoci rozhodcovského

súdu. Obsahom zápisnice je rozhodcovská zmluva podľa § 3.

14. V zmysle ust. § 4 ods. 7 ZoRK, rozhodcovská zmluva sa považuje za písomne uzavretú v rozsahu
predmetu podanej žaloby aj vtedy, ak je jej existencia tvrdená v žalobe a žalovaný v žalobnej odpovedi
doručenej rozhodcovskému súdu jej existenciu nenamietne.

15. V zmysle ust. § 17 ZoRK, účastníci rozhodcovského konania majú v rozhodcovskom konaní rovné
postavenie. Každému účastníkovi rozhodcovského konania sa má poskytnúť rovnaká možnosť na
uplatnenie jeho práv a na ich ochranu.

16. V zmysle ust. § 21 ods. 1, 2 ZoRK, rozhodcovský súd je oprávnený rozhodnúť o svojej právomoci
vrátane námietok týkajúcich sa existencie alebo platnosti rozhodcovskej zmluvy. Ak dospeje k záveru,
že nemá právomoc rozhodovať vo veci samej, uznesením rozhodcovské konanie zastaví. Účastník
rozhodcovského konania, ktorý chce uplatniť námietku nedostatku právomoci rozhodcovského súdu
pre neexistenciu alebo neplatnosť rozhodcovskej zmluvy, môže tak urobiť v rozhodcovskom konaní

najneskôr pri prvom úkone vo veci samej. Toto časové obmedzenie neplatí pre námietku neplatnosti
rozhodcovskej zmluvy zakladajúcej sa na tom, že o veci nemožno rozhodovať v rozhodcovskom
konaní, alebo, že vo veci má byť rozhodované podľa osobitného zákona; túto námietku možno
uplatniť až do skončenia ústneho pojednávania, pri písomnom konaní až do vydania rozhodcovského
rozsudku. Námietku, že sporná otázka prekračuje právomoc rozhodcovského súdu, musí účastník

rozhodcovského konania uplatniť najneskôr vtedy, keď sa počas rozhodcovského konania o tejto otázke
dozvie.17. V zmysle ust. § 25 ods. 1 ZoRK, ak sa účastníci rozhodcovského konania nedohodli inak, písomnosti
sapovažujúzadoručené,akbolidoručenéadresátoviosobnealebodosídla,alebonamiestopodnikania
adresáta, alebo na miesto jeho trvalého pobytu. Ak nemožno doručiť písomnosť adresátovi na nijakom

z uvedených miest ani po vynaložení primeraného úsilia na zistenie tejto skutočnosti, písomnosti sa
považujú za doručené, ak sú zaslané do posledného známeho sídla alebo miesta výkonu podnikania,
alebo miesta trvalého pobytu adresáta doporučenou zásielkou alebo iným spôsobom, ktorý umožňuje
overiť snahu doručiť písomnosti.

18. V zmysle ust. 37 ods. 1 ZoRK, účastníci rozhodcovského konania sa môžu v rozhodcovskej
zmluve dohodnúť, že rozhodcovský rozsudok môže na základe žiadosti niektorého z nich preskúmať
iný rozhodca (rozhodcovia). Na ustanovenie tohto rozhodcu (rozhodcov) primerane platia ustanovenia
§ 6 až 11. Ak sa účastníci rozhodcovského konania nedohodli v rozhodcovskej zmluve na preskúmaní
rozhodcovského rozsudku, je jeho preskúmanie iným rozhodcom (rozhodcami) vylúčené, ak tento zákon
neustanovuje inak.

19. V zmysle ust. § 53 ods. 1 ZoRK, ak niektorú otázku postupu konania nemožno riešiť podľa tohto
zákona, použijú sa primerane ustanovenia všeobecného predpisu o konaní pred súdmi, ak to povaha
veci pripúšťa.

20. V zmysle ust. § 1 ods. 1, 2 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka a o zmene a doplnení
ďalších zákonov (ďalej len „Obchodný zákonník“), tento zákon upravuje postavenie podnikateľov,
obchodné záväzkové vzťahy, ako aj niektoré iné vzťahy súvisiace s podnikaním. Právne vzťahy uvedené
v odseku 1 sa spravujú ustanoveniami tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto
ustanovení, riešia sa podľa predpisov občianskeho práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto

predpisov, posúdia sa podľa obchodných zvyklostí, a ak ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva tento
zákon.

21. V zmysle ust. § 34 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka a o zmene a doplnení ďalších
zákonov (ďalej len „Občiansky zákonník), právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene

alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.

22. V zmysle ust. § 35 ods. 1 Občianskeho zákonníka, prejav vôle sa môže urobiť konaním alebo
opomenutím; môže sa stať výslovne alebo iným spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti o tom, čo chcel
účastník prejaviť.

23. V zmysle ust. § 37 ods. 1, 2 a 3 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a
vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný. Právny úkon, ktorého predmetom je plnenie nemožné, je
neplatný. Právny úkon nie je neplatný pre chyby v písaní a počítaní, ak je jeho význam nepochybný.

24. V zmysle ust. § 266 ods. 1, 2 a 3 Obchodného zákonníka, prejav vôle sa vykladá podľa úmyslu
konajúcej osoby, ak tento úmysel bol strane, ktorej je prejav vôle určený, známy alebo jej musel byť
známy. V prípadoch, keď prejav vôle nemožno vyložiť podľa odseku 1, vykladá sa prejav vôle podľa
významu, ktorý by mu spravidla prikladala osoba v postavení osoby, ktorej bol prejav vôle určený. Výrazy
používané v obchodnom styku sa vykladajú podľa významu, ktorý sa im spravidla v tomto styku prikladá.

Pri výklade vôle podľa odsekov 1 a 2 sa vezme náležitý zreteľ na všetky okolnosti súvisiace s prejavom
vôle, včítane rokovania o uzavretí zmluvy a praxe, ktorú strany medzi sebou zaviedli, ako aj následného
správania strán, pokiaľ to pripúšťa povaha vecí.

25. V zmysle ust. § 53 ods. 3 písm. a) Exekučného poriadku, súd návrh na vykonanie exekúcie zamietne,

ak zistí rozpor návrhu alebo exekučného titulu s týmto zákonom.

26. V zmysle ust. § 53 ods. 4 prvá veta Exekučného poriadku, súd z dôvodov podľa odseku 3 návrh
zamietne celkom alebo sčasti.

27. Exekučný súd je v zmysle ust. § 53 ods. 1 Exekučného poriadku (bod 7.) povinný preskúmať návrh
na vykonanie exekúcie a jeho prílohy. Exekučný súd je vo fáze posudzovania návrhu na vykonanie
exekúcie, jeho príloh a s tým súvisiacich zákonných predpokladov pre udelenie poverenie na vykonanie
exekúcie súdnemu exekútorovi povinný zaoberať sa okrem iného aj otázkou, či bol exekučný titul vydanýorgánom, ktorý na to bol oprávnený. Ak súd dospeje k záveru, že exekučným titulom má byť rozhodnutie
orgánu, ktorý na jeho vydanie nemal právomoc, takéto rozhodnutie sa považuje za nulitné a z právneho
hľadiska neexistujúce a nezaväzujúce. Uvedené ustanovenie súd neobmedzuje len na preskúmavanie

rozhodnutí všeobecných súdov, či orgánov verejnej správy. V prípadoch, kedy oprávnený navrhuje
vykonanie exekúcie na podklade exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok, je exekučný súd
oprávnený a zároveň povinný zaoberať sa otázkou, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe platne
uzavretej rozhodcovskej zmluvy, a či rozhodca ktorý vydal rozhodcovský rozsudok bol v predmetnom
konaní oprávnený vo veci konať. Súd zároveň poukazuje na ust. § 21 ods. 2 ZoRK uvedené v bode

16. tohto rozhodnutia, z ktorého nevyplýva že otázka právomoci rozhodcovského súdu nemôže byť
preskúmaná v exekučnom konaní a preto je exekučný súd oprávnený sa tým po začatí exekučného
konania zaoberať a preskúmať všetky atribúty exekučného titulu.

28. Z predloženého rozhodcovského spisu súd zistil, že právny predchodca oprávneného (Anton
Klimčík, s.r.o.) uzavrel so spoločnosťou GBLogistic s.r.o., ktorej konateľom bol v tomto čase povinný,

zasielateľskú zmluvu (ďalej len „Zmluva“), ktorej súčasťou nebola rozhodcovská doložka. Z odôvodnenia
rozhodcovského rozsudku vyplýva, že Ing. Miloš Valach, ad hoc rozhodca rozhodcovského súdu (ďalej
len „rozhodca“) odôvodnil svoju právomoc rozhodovať vo veci na základe Všeobecných podmienok
prepravy Anton Klimčík, s.r.o. (VPP-A) (ďalej len „Všeobecné podmienky prepravy“). Z predložených
Všeobecných podmienok prepravy vyplývala len vôľa oprávneného rozhodnúť prípadný spor pred

rozhodcom, avšak exekučnému súdu neboli predložené žiadne listinné dôkazy, ktoré by preukazovali
vôľu povinného, aby sa prípadný spor zmluvných strán konal a rozhodol pred rozhodcovským súdom.
Doloženie kópie Všeobecných podmienok prepravy, ktoré boli údajne platné v čase uzavretia zmluvy
bez akéhokoľvek vyjadrenia povinného o jeho pristúpení k týmto podmienkam alebo o ich akceptácii
zo strany povinného nemožno považovať za platne uzatvorenú rozhodcovskú zmluvu. Rozhodcovská

zmluva musí byť prejavom slobodnej vôle obidvoch zmluvných strán a preto odvodenie právomoci
rozhodcu rozhodnúť prípadný spor len na základe prejavenej vôle oprávneného nemožno považovať
za platne uzatvorenú rozhodcovskú zmluvu, či ide o spotrebiteľský alebo nespotrebiteľský spor. Mlčanie
alebo nečinnosť samy o sebe neznamenajú prijatie návrhu. (Rozsudok NS SR, sp. zn. 3Cdo/233/2008).
Rozhodcovská zmluva by bola platne uzavretá a o dvojstranný právny úkon by išlo za predpokladu, že

by povinný písomne vo forme listinnej podoby alebo prostredníctvom elektronických prostriedkov prejavil
vôľu, resp. súhlasil s návrhom oprávneného prejednať a rozhodnúť prípadný spor pred konkrétnym
rozhodcom. V zmysle ust. § 4 ods. 6 ZoRK „nedodržanie písomnej formy rozhodcovskej zmluvy
možno nahradiť vyhlásením zmluvných strán do zápisnice pred rozhodcom o podrobení sa právomoci
rozhodcovského súdu. Obsahom zápisnice je rozhodcovská zmluva podľa § 3“. V zmysle ust. § 4

ods. 7 ZoRK „rozhodcovská zmluva sa považuje za písomne uzavretú v rozsahu predmetu podanej
žaloby aj vtedy, ak je jej existencia tvrdená v žalobe a žalovaný v žalobnej odpovedi doručenej
rozhodcovskému súdu jej existenciu nenamietne.“ Predložený rozhodcovský spis neobsahuje ani
vyhlásenie zmluvných strán do zápisnice a takisto ani žalobnú odpoveď povinného, v ktorej by
nenamietal existenciu rozhodcovskej zmluvy alebo rozhodcovskej doložky. Vzhľadom na uvedené má

súd za to, že rozhodcovská doložka ani rozhodcovská zmluva nebola medzi oprávneným a povinným
platne uzatvorená, tak ako to predpokladá zákon a rozhodcovský súd nemal právomoc vo veci konať
a rozhodnúť.

29. Právomoc rozhodcu konať a rozhodnúť vo veci bola založená, resp. odvodená od neexistujúcej

rozhodcovskej doložky. Z tohto dôvodu rozhodcovský rozsudok, ktorý oprávnený označil za vykonateľný
exekučný titul je nulitným právnym aktom, čím nespĺňa zákonný predpoklad v zmysle ust. § 45 ods. 2
písm. d Exekučného poriadku a nie je možné ho považovať za spôsobilý exekučný titul.

30.Aksúpripreskúmavanírozhodcovskéhorozsudkuvštádiunávrhunavykonanieexekúciezistívyššie

uvedené nedostatky exekučného titulu, návrh na vykonanie exekúcie zamietne.

31. Preskúmaním návrhu na vykonanie exekúcie a jeho príloh v zmysle ust. § 53 ods. 1 Exekučného
poriadku súd dospel k záveru, že oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie na základe
nespôsobilého exekučného titulu, resp. nulitného právneho aktu, vzhľadom na skutočnosť, že

nepreukázal platné uzavretie rozhodcovskej zmluvy medzi zmluvnými stranami, t.j. oprávneným a
povinným, na základe ktorej mal vo veci konať a rozhodovať rozhodcovský súd. Oprávnený a povinným
neuzavreli rozhodcovskú zmluvu/ rozhodcovskú doložku ako dvojstranný právny úkon za podmienok
ustanovených príslušným právnym predpisom, ale táto bola nahradená jednostranným prejavomvôle oprávneného, ktorý ju zahrnul do Všeobecných prepravných podmienok bez toho, aby k nej
preukázateľne povinný pristúpil. Mlčanie alebo nečinnosť zo strany oprávneného nemožno vykladať ako
vôľu uzavrieť zmluvu, resp. prijatie návrhu.

32. S poukazom na uvedené skutočnosti súd návrh na vykonanie exekúcie v zmysle ust. § 53 ods. 3
písm. a) Exekučného poriadku v celom rozsahu zamietol.

33. Právne nespôsobilý exekučný titul nepredstavuje prekážku následného prejednania a rozhodnutia

veci všeobecným súdom.

34. V zmysle ust. § 35 ods. 1 Exekučného poriadku, do vydania poverenia na vykonanie exekúcie je
účastníkom konania oprávnený. Po vydaní poverenia na vykonanie exekúcie sú účastníkmi konania
oprávnený a povinný; iné osoby sú účastníkmi len tej časti konania, v ktorej im toto postavenie priznáva
tento zákon. Ak súd rozhoduje o trovách exekútora, účastníkom konania je aj exekútor.

35. V zmysle ust. § 195 Exekučného poriadku, trovami exekučného konania sú trovy exekútora, trovy
účastníkov exekučného konania a trovy štátu.

36.Vzmysleust.§199aods.1Exekučnéhoporiadku,trovamioprávnenéhosúvýdavkynazastupovanie

v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom
povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s
podaním návrhu na vykonanie exekúcie.

37. V zmysle ust. § 199b Exekučného poriadku, oprávnený a povinný v exekučnom konaní platia trovy,

ktoré im v konaní vzniknú a trovy svojho zástupcu.

38. V zmysle ust. §199c ods. 1 prvá veta Exekučného poriadku, ak sa exekúcia ukončila z iného
dôvodu ako pre vymoženie alebo splnenie vymáhaného nároku povinným a ide o dôvod, ktorý možno
oprávnenému pričítať, alebo z dôvodu, pre ktorý prináleží exekútorovi vydať upovedomenie o zastavení

exekúcie, platí trovy podľa § 198 ods. 2 oprávnený.

39. V zmysle ust. § 199g Exekučného poriadku, oprávnený zodpovedá za škodu, ktorá povinnému
vznikne v súvislosti s exekučným konaním, ak nebol oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie.

40. O trovách konania súd rozhodol v zmysle ust. § 199c ods. 1 prvá veta Exekučného poriadku, keďže si
oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie na základe právne neúčinného exekučného titulu nebolo
možné ďalej pokračovať v začatom exekučnom konaní. Nakoľko v tomto štádiu konania ešte nie je
účastníkom konania povinný, súd oprávnenému náhradu trov konania v celom rozsahu nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na
Okresnom súde Banská Bystrica.

Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.

Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje,
v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa sťažovateľ domáha.

V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu
možné a účelné.