Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 17. január 2019

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 5To/131/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2116010757
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 01. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Žovinec
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2019:2116010757.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Žovinca a sudcov JUDr.
Kataríny Batisovej a Mgr. Kristíny Ferencziovej, v trestnej veci obžalovaného O. A., nar.: XX.XX.XXXX
pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona s poukazom
na § 138 písm. a) Trestného zákona, o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Trnava
zo dňa 10.10.2017, č.k. 9T/25/2016, na verejnom zasadnutí konanom dňa 17.1.2019, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Trestného poriadku sa odvolanie obžalovaného O. A., nar. XX.X.XXXX, zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom bol obžalovaný O. A. uznaný za vinného z prečinu nebezpečného vyhrážania
podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona s poukazom na ustanovenie § 138 písm. a)
Trestného zákona, ktorého sa mal dopustiť na tom skutkovom základe, že
dňa 03. 03. 2014 v čase asi o 08.00 hod v H. na D. ulici, na čerpacej stanici Z. podišiel k zaparkovanému

osobnému motorovému vozidlu značky Volkswagen Golf s evidenčným číslom TT-300BV a cez otvorené
okno na mieste spolujazdca mieril zbraňou na vodiča A. S., pričom sa mu zároveň vulgárne slovne
vyhrážal ublížením na zdraví, najmä slovami „Rozjebem Ti koleno?“, čo u A. S. vzbudilo dôvodnú obavu
o život a zdravie tým, že svoje vyhrážky uskutoční.
Za to súd obžalovanému podľa § 360 ods. 2 Trestného zákona s prihliadnutím na § 38 ods. 2 Trestného
zákona uložil trest odňatia slobody vo výmere 6 (šesť) mesiacov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona súd obžalovanému výkon trestu odňatia slobody
podmienečne odložil a uložil mu skúšobnú dobu v trvaní 1 rok.
Podľa § 60 odsek 1 písm. a) Trestného zákona zároveň uložil trest prepadnutia vecí, vymenovaných v
napadnutom rozsudku.
Proti tomuto rozsudku podal ihneď po jeho vyhlásení odvolanie obžalovaný, ktoré následne odôvodnil
písomne prostredníctvom svojho obhajcu. Uviedol, že základom rozhodnutia v tejto veci je posúdenie

otázkyvierohodnostivýpovedípoškodenéhoasvedkanajednejstraneaobžalovanéhonadruhejstrane.
Na posúdenie vierohodnosti výpovedí poškodeného a jeho syna je potrebné posúdiť ich výpovede
ako celok, nie to, čo urobil okresný súd. Súd neposudzoval podstatné časti ich výpovedí a uviedol,
že okolnosti týkajúce sa spôsobu jazdy neskúmal, lebo sa jednalo o subjektívne vnímanie situácie jej
aktérmi, táto skutočnosť nie je znakom skutkovej podstaty trestného činu nebezpečného vyhrážania.
Obhajobatvrdí,žesúdmusískúmaťajtietočastivýpovedísvedkov.Aktotižklamalivtejtočastivýpovedí,

nie je možné postaviť na ich výpovediach výrok o vine obžalovaného. Z kamerových záznamov je
možné zistiť, že zo strany obžalovaného nešlo o subjektívne vnímanie dopravnej situácie, ale poškodený
skutočne svojim vozidlom donútil obžalovaného vojsť na čerpaciu stanicu a teda nútil ho, aby niečo
konal a zároveň strpel, čím naplnil skutkovú podstatu trestného činu vydierania. Vyhodnotením výpovedí
poškodeného a svedka možno dospieť k celkom jednoznačne k záveru, že nehovoria pravdu (stačia
pochybnosti), najmä v popisovaní spôsobu, ako mal obžalovaný blokovať ich vozidlo, vidno, že technicky

takýto priebeh jazdy obžalovaného je nemožný. Prechádzať pri danej rýchlosti z jedného pruhu do
druhého vyžaduje určitý čas a je nemožné na tak krátkom úseku takýto manéver urobiť 8 krát na úsekudlhom 200 metrov ako to tvrdí poškodený alebo 3 až 4 krát na úseku dlhom 50 až 70 metrov ako tvrdí
svedok. Za daných okolností nie je výpoveď obžalovaného nevieryhodná, v týchto častiach nie je možné
jeho výpoveď spochybniť, potvrdzuje ju aj objektívny dôkaz - kamerové záznamy.

Rozhodnutie súdu je potom nepreskúmateľné, nezaoberá sa všetkými okolnosťami významnými pre
rozhodnutie. Podľa súdnej praxe sa musí súd vysporiadať s tým, či je výpoveď logická aj pokiaľ ide o
menej významné skutočnosti. Podľa obhajoby sú okolnosti, ktoré sa stali pred skutkom, významné aj vo
vzťahu k trestnému činu prejednávanému v tomto prípade.
Krajský súd rozhodoval o odvolaní obžalovaného na verejnom zasadnutí, ktoré vykonal v neprítomnosti

obžalovaného, ktorý súhlasil s takýmto postupom. Obhajca obžalovaného zotrval na podanom odvolaní
a jeho dôvodoch. Prokurátor na verejnom zasadnutí navrhol odvolanie obžalovaného ako nedôvodné
zamietnuť.
Podľa § 315 Trestného poriadku o odvolaní proti rozsudku okresného súdu rozhoduje krajský súd. O
odvolaní proti rozsudku Špecializovaného trestného súdu rozhoduje najvyšší súd.
Podľa § 316 ods. 1, ods. 3 Trestného poriadku:

1) Odvolací súd zamietne odvolanie, ak bolo podané oneskorene, osobou neoprávnenou alebo osobou,
ktorá sa odvolania výslovne vzdala alebo znovu podala odvolanie, ktoré v tej istej veci už predtým
výslovne vzala späť alebo bolo podané proti výroku, proti ktorému nie je prípustné.
3) Odvolací súd zruší napadnutý rozsudok a vec vráti súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu
znovu prejednal a rozhodol, ak zistí, že

a) súd rozhodol v nezákonnom zložení,
b) obžalovaný nemal obhajcu, hoci išlo o prípad povinnej obhajoby, alebo
c)hlavnépojednávaniebolovykonanévneprítomnostiobžalovaného,hocinatoneboli splnenézákonné
podmienky.
Podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods.

1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých
výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im
predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali
podanie dovolania podľa § 371 ods. 1.
Podľa § 319 Trestného poriadku odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné.

Krajský súd v Trnave ako odvolací súd podľa § 315 Trestného poriadku preskúmal napadnutý rozsudok
v zmysle § 316 Trestného poriadku a zistil, že nie je dôvod na zamietnutie odvolania v zmysle § 316 ods.
1 Trestného poriadku, ani na zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 316 ods. 3 Trestného poriadku.
Odvolanie podal obžalovaný ako oprávnená osoba, v zákonnej lehote a proti výroku o vine a treste,
proti ktorým je tento opravný prostriedok prípustný. Podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku odvolací

súd preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, ako aj správnosť postupu
konania, ktoré im predchádzalo a tak zistil, že odvolanie obžalovaného nie je dôvodné.
V postupe okresného súdu neboli zistené chyby, ktoré by mohli spôsobiť nesprávnosť niektorého výroku
rozsudku.
Okresný súd skutok opísaný v obžalobnom návrhu prejednal v celej šírke v súlade s ustanovením § 278

Trestného poriadku. Z výsledkov vykonaného dokazovania bolo preukázané, že obžalovaný sa dopustil
skutku tak, ako mu je kladený za vinu obžalobou, po úprave skutku okresným súdom pri zachovaní
totožnosti skutku.
Okresný súd v súlade s požiadavkou zákonodarcu v písomnom odôvodnení napadnutého rozsudku
jasne a zrozumiteľne a veľmi podrobne vyložil, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy svoje

skutkové zistenia oprel, a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov.
Z odôvodnenia je taktiež zrejmé, akými právnymi úvahami sa okresný súd spravoval, keď posudzoval
dokázané skutočnosti podľa príslušných ustanovení zákona v otázke viny a tiež ako sa vyrovnal s
obhajobou obžalovaného.
Všetky vo veci vykonané dôkazy okresný súd v dôvodoch napadnutého rozsudku veľmi podrobne

rozoberá, preto krajský súd v podrobnostiach na tieto dôkazy len poukazuje.
Okresný súd sa správne vysporiadal s otázkou preverenia a posúdenia dôveryhodnosti výpovedí
obžalovaného, svedka-poškodeného A. S. a svedka V. A. S.. Odvolací súd sa stotožňuje s úvahou
okresného súdu, ktorý správne vyhodnotil všetky relevantné skutočnosti rozhodné pre ustálenie záveru
o vine obžalovaného. Obžalovaný nepopieral, že mal pri sebe zbraň, ale podľa jeho tvrdenia ju nemal

v rukách a nemieril na vodiča, ani sa mu nevyhrážal. Zbraň mala byť v puzdre, naklonená k zemi, s
vodičom druhého vozidla si mali vymieňať názory.
Výpoveď poškodeného, ktorý na rozdiel od obžalovaného vypovedal o zbrani v rukách obžalovaného, o
mierení zbraňou na jeho osobu a o vyhrážaní sa, je podporená nielen výpoveďou svedka (jeho syna), aleaj inými dôkazmi. Okresný súd poukázal na kamerový záznam a na to, že podľa neho mal obžalovaný
obe ruky položené na stiahnutom okne auta. Ak by v nich nemal zbraň, nemohli by poškodený a jeho
syn (svedok) zbraň popísať. Okresný súd tiež správne poukázal na to, že poškodený bezprostredne

po incidente oznámil polícii, že obžalovaný zbraň mal, a že sa mu mal vyhrážať. Verzia prezentovaná
obžalovaným tak nie je preukázaná.
Čo sa týka odvolacích námietok obžalovaného, krajský súd konštatuje, že nie sú dôvodné. Obhajoba
tvrdí, že súd nemôže opomenúť vyhodnotenie častí výpovedí svedka-poškodeného a svedka, pretože ak
by tak spravil, zistil by, že poškodený skutočne svojim vozidlom donútil obžalovaného vojsť na čerpaciu

stanicu, a že svedok a poškodený nehovoria pravdu. Súd by mal podľa obhajoby zistiť, že technicky nie
je možné, aby priebeh jazdy obžalovaného bol taký, ako menovaní popísali. Ich výpovede v uvedenej
časti nie sú podľa obhajoby logické, aj pokiaľ ide o menej významné skutočnosti. V tomto kontexte potom
treba podľa obhajoby vyhodnotiť aj výpovede v časti incidentu s obžalovaným.
Odvolací súd sa stotožňuje s názorom okresného súdu, že tak obžalovaný ako aj poškodený a svedok
vnímaliapopísalispôsobjazdysvojho,ajtohodruhéhovozidla,zosvojhopohľaduadiametrálneodlišne.

Okresný súd sa vysporiadal s touto časťou konania zúčastnených strán v dostatočnom rozsahu, v tej
miere, ako je to potrebné na správne posúdenie ich výpovedí ohľadom následných udalostí. Nemožno
poprieť názor obhajoby, že okolnosti, ktoré sa stali pred skutkom, sú významné aj vo vzťahu k trestnému
činu prejednávanému v tomto prípade. Avšak vyvodzovať z výpovedí obžalovaného a poškodeného,
týkajúcichsaspôsobujazdy,žepoškodenýnevravípravdu,podľanázoruodvolaciehosúduniejemožné.

V podstate sa totiž obaja (resp. všetci traja) zhodnú v tom, ako jazda predbiehala, otázkou je len to, či
priblíženie sa jedného vozidla k druhému a ich následné jazdné manévre, treba vyhodnotiť ako bránenie
v predchádzaní (jedného vozidla druhému), alebo vytláčanie jedného vozidla druhým („v opačnom
garde“). Podľa názoru odvolacieho súdu nie je možné bez ďalších dôkazov urobiť správny záver o
priebehu jazdy oboch vozidiel, nie sú ďalšie svedecké výpovede, nie sú obrazové záznamy o spôsobe

jazdy, absentuje odborné vyjadrenie. Obhajobou spomínané kamerové záznamy dokumentujú už len
záver jazdy, keď vozidlá prichádzali na čerpaciu stanicu.
Aj podľa názoru krajského súdu tak bolo vykonaným dokazovaním jednoznačne preukázané, že sa
obžalovaný dopustil skutku, ktorého spáchanie sa mu kladie obžalobou za vinu. Predmetom obžaloby
nie je konanie obžalovaného alebo poškodeného počas vedenia motorového vozidla, ale udalosti po

zastavení áut na čerpacej stanici. Výpoveď poškodeného a jeho syna nebola spochybnená, nie je
žiaden dôvod domnievať sa, že poškodený má príčinu krivo obviniť obžalovaného. Incident, ktorý skutku
predchádzal, vnímali - podľa ich výpovedí - obaja vodiči ako arogantnú jazdu zo strany toho druhého
účastníka premávky. Obžalovaný pristúpil na čerpacej stanici k vozidlu poškodeného, a nie naopak.
Poškodený preto nemal dôvod pomsty voči obžalovanému vo forme krivého obvinenia zo spáchania

trestného činu.
Správny bol aj postup okresného súdu pri ukladaní trestu, a to trestu odňatia slobody na dolnej hranici
trestnej sadzby, s podmienečným odkladom, rovnako tak aj pri ukladaní trestu prepadnutia veci.
Keďže krajský súd nezistil žiadne dôvody pre zmenu prvostupňového rozhodnutia, odvolanie
obžalovaného v zmysle § 319 Trestného poriadku zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.