Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 14. december 2017

Súd: Okresný súd Nové Mesto nad Váhom
Spisová značka: 12C/62/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3516202934
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 12. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ing. Erika Trtalová

ECLI: ECLI:SK:OSNM:2017:3516202934.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nové Mesto nad Váhom sudkyňou JUDr. Ing. Erikou Trtalovou v právnej veci žalobcu:

Prima banka Slovensko, a.s., Hodžova 11, Žilina, IČO: 31 575 951, proti žalovanej: D. K.H., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom E. Š., XXX/XX, G. K. G., občianka Slovenskej republiky, o zaplatenie 227,68
Eur s príslušenstvom, t a k t o

r o z h o d o l :

I. Žalobný návrh v celom rozsahu zamieta.

II. Žalovanej sa priznáva právo na náhradu účelne vynaložených trov konania v rozsahu 100 %. O výške
náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto

rozsudku, pričom žalobcovi vznikne povinnosť zaplatiť náhradu trov konania v lehote 3 dní odo dňa
nadobudnutia právoplatnosti uznesenia o výške trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 14.04.2016 voči žalovanej domáhal zaplatenia sumy 227,68
Eur, úrokov vo výške 28 % ročne zo sumy 227,68 Eur od 01.05.2013 do zaplatenia a
náhrad trov konania. V dôvodoch žaloby uviedol, že dňa 25.04.2005 uzatvoril so žalovanou zmluvu č.
XXXXXXXXXX, na základe ktorej pre žalovanú zriadil a viedol účet. Vzhľadom k tomu, že žalovaná
sa na predmetnom účte dostala do nepovoleného debetu vo výške žalovanej istiny, žalobca
zatvoril príslušný účet žalovanej, o čom žalovanú informoval posledným výpisom z účtu a ešte pred

zatvorením účtu vykonal dňa 30.04.2013 internú účtovnú transakciu /prevod) kedy debetný zostatok
na účte klienta previedol na svoj vnútorný pohľadávkový účet. V súlade s VOP je istina pohľadávky
predstavujúca nepovolené prečerpanie účtu úročená úrokom vo výške 28 % ročne.

2. Žalovaná vo vyjadrení k žalobe uviedla, že žalobu považuje za nedôvodnú a žiadala ju v celom
rozsahu zamietnuť, nakoľko žalobca nepreukázal, z čoho pozostáva žalovaný nárok pozostávajúci z
debetného zostatku a tiež na jeho preukázanie nepredložil dôkazy. Zároveň poukázala na uplynutie 2-

ročnej premlčacej lehoty a vzniesla námietku premlčania.

3. Podaním doručeným súdu dňa 26.09.2017 žalobca doplnil chýbajúce skutkové tvrdenia keď uviedol,
že žalovaná istina predstavuje rozdiel medzi všetkými debetnými a kreditnými obratmi vykonanými na
účte žalovanej, vyplývajúcimi z predloženej platobnej histórie vo forme výpisov z účtu žalovanej,
zarátavajúc kreditné obraty na istinu.

4. Súd podľa § 180 C.s.p. prejednal vec v neprítomnosti žalobcu, ktorý neúčasť ospravedlnil a v
neprítomnosti žalovanej, ktorá sa na pojednávanie nedostavila, pričom predvolanie na pojednávanie jej
bolo doručené na adresu trvalého bydliska podľa § 106 ods. 1 písm. a) v spojení s § 116 ods. 3 C.s.p..
Nebol naplnený dôvod na odročenie pojednávania podľa § 183 C.s.p..5. Súd vykonal dokazovanie oboznámením žaloby v spojení s písomným vyjadrením žalobcu
a písomným vyjadrením žalovanej, zmluvy o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a

služieb uzatvorenej medzi stranami sporu dňa 25.04.2005, výpisov z účtu, Všeobecných obchodných
podmienok žalobcu, úrokových sadzieb produktov, sadzobníka poplatkov a zistil skutkový stav veci.

6. Zo Zmluvy o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb zo dňa 25.04.2005 vyplýva,
že k uzatvoreniu predmetnej zmluvy došlo v súlade s § 269 ods. 2, § 708 a nasl. Obchodného

zákonníka. Obsahom zmluvy bolo zriadenie bežného účtu Dexia konto Podnikateľ. Žalovaná pri
uzatváraní predmetnej zmluvy vystupuje ako fyzická osoba - podnikateľ, označená obchodným menom
D. K., IČO: XX XXX XXX so sídlom E. Š. XXX/XX, G. K. G.. Z uvedeného dôvodu súd nemohol právny
vzťah založený predmetnou zmluvou vyhodnotiť ako spotrebiteľský. Obsahom zmluvy bol aj návrh
majiteľa účtu na uzatvorenie zmluvy o vydaní a používaní platobnej karty s denným limitom 10.000,- Sk
(331,94 Eur). K žalobnému návrhu pripojil výpis z účtu, z ktorého nevyplývalo žiadne čerpanie, iba stav

za obdobie od 23.04.2013 do 30.04.2013. Následne žalobca zaslal súdu výpisy z účtov, v rámci ktorých
je uvedené, že výška debetného limitu platná od 01.03.2011 je 500,- Eur a úroková sadzba
pri čerpaní do výšky debetného limitu je 16,90 % p. a..

7. Podľa § 100 ods. 1, 2, 3 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe

v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku
dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. Premlčujú sa
všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté ustanovenie § 105. Záložné
práva sa nepremlčujú skôr, než zabezpečená pohľadávka. Nepremlčujú sa takisto práva z vkladov na
vkladných knižkách alebo na iných formách vkladov a bežných účtoch, pokiaľ vkladový vzťah trvá.

8. Podľa § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

9. Podľa § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia

sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému
obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.

10. Žalobca v konaní nepreukázal, akým spôsobom žalovaná porušila zmluvné podmienky, tiež
že žalovaná mala poskytnutú službu povoleného prečerpania na účte, keď v zmysle všeobecných

obchodných podmienok sa za nepovolené prečerpanie považuje automaticky prijaté prečerpanie, pri
ktorom banka umožňuje majiteľovi účtu nakladať s peňažnými prostriedkami nad rámec aktuálneho
zostatku na bežnom účte. V spore o vrátenie peňažných prostriedkov má žalobca /veriteľ/ bremeno
tvrdenia a ak veriteľ tieto skutočnosti nepreukáže, nemôže byť vo svojom návrhu úspešný pre
neunesenie dôkazného bremena, a preto súd nemal v konaní preukázané, že medzi stranami sporu

došlo k uzatvoreniu zmluvy o povolenom prečerpaní, samotný odkaz na výpis z účtu, v ktorom sa
povolené prečerpanie spomína, nepredstavuje uzatvorenie zmluvy ako dvojstranného právneho úkonu
- zhodného obojstranného prejavu vôle. V prípade, že došlo k čerpaniu z účtu bez právneho dôvodu
na strane žalovanej, žalobca by sa voči nej mohol domáhať vydania bezdôvodného obohatenia.

11. Na základe vznesenej námietky zo strany žalovanej súd pristúpil k skúmaniu premlčania s poukazom
na zásadu hospodárnosti konania, ktorá musí viesť konajúci súd k tomu, aby prednostne posúdil v
konaní premlčanie nároku vzhľadom na to, že v prípade zistenia premlčania nároku, takýto postup vedie
k rýchlemu vydaniu rozhodnutia vo veci samej, bez potreby vykonávania ďalších dôkazov (rozhodnutie
Najvyššieho súdu SR z 1. mája 2005, sp. zn. 1 Cdo/148/2004).

12. S poukazom na skutočnosť, že právo žalobcu na zaplatenie je právom, ktoré podlieha premlčaniu,
súd na základe vznesenej námietky premlčania skúmal, či došlo ku kvalifikovanému
uplynutiu času, teda zániku súdnej vymáhateľnosti, v dôsledku čoho súd premlčané právo nemôže
priznať. Základným účelom inštitútu premlčania je pôsobiť na subjekty občianskoprávnych

vzťahov, aby v primeraných dobách uplatnili svoje práva (nároky) a zároveň aj zabrániť tomu, aby
povinné osoby neboli po časovo neprimeranej dobe nútené splniť si svoje povinnosti. Inštitút premlčania
takto zabraňuje dlhodobému trvaniu práva im zodpovedajúcim povinnostiam. Ak uplynula zákonom
ustanovená premlčacia doba a oprávnená osoba v nej určeným spôsobom u príslušného orgánusvoje právo nevykonala, vzniká povinnej osobe oprávnenie vzniesť námietku premlčania, a tak spôsobiť
stav, že sa oprávnená osoba nemôže s úspechom domáhať u súdu svojho práva, a preto preskúmal
uplatnený nárok žalobcu z dôvodu vznesenej námietky premlčania. Zistenie premlčania uplatneného

nároku má za následok, že súd nemôže oprávnenej osobe právo (nárok) priznať (§ 100 ods. 1 tretia
veta Občianskeho zákonníka). Začiatok plynutia premlčacej doby je podľa § 107 ods. 1 Občianskeho
zákonníka viazaný na okamih, odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu
a kto sa na jeho úkor obohatil. Súd považoval uplatnenú pohľadávku žalobcu za premlčanú z dôvodu, že
uplatnenú pohľadávku bolo možné prvýkrát uplatniť dňa 01.05.2013 (t.j. deň nasledujúci po uzatvorení

účtu, ku ktorému došlo dňa 30.04.2013), a žalobný návrh bol podaný na súde dňa 14.04.2016, teda po
márnom uplynutí 2-ročnej premlčacej doby podľa ustanovenia § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka,
a preto žalobný návrh zamietol bez toho, že by ďalej posudzoval vecnú správnosť a opodstatnenosť
uplatňovaného premlčaného práva (čo do základu a výšky).

13. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v súlade s § 255 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 262 ods.

2 C.s.p., v zmysle ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. V
predmetnom konaní súd žalobu v celom rozsahu zamietol, a preto patrí žalovanej ako strane úspešnej
v spore právo na náhradu účelne vynaložených trov konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov
konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku, ktorým sa konanie
končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 C.s.p.).

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti

odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania
uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací
návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť
a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.