Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 6. október 2017

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 3T/35/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3816010152
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 10. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Noema Turanovičová

ECLI: ECLI:SK:OSPD:2017:3816010152.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prievidza samosudkyňou JUDr. Noemou Turanovičovou na hlavnom pojednávaní dňa 6.

októbra 2017 v trestnej veci obžalovaného L. X. a spol. takto

r o z h o d o l :

1) obžalovaný Š. A., nar. XX.X.XXXX v Liptovskom Mikuláši, trvale bytom O., XX. T. XX/X, okres
Prievidza,

uznaný vinným

v bode 2/ z prečinu výtržníctva podľa § 364 odsek 1 písmeno a), odsek 2 písmeno e) Trestného zákona
a prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 odsek 1 Trestného zákona rozsudkom Okresného súdu
Prievidza sp. zn. 3T/35/2016-231 zo dňa 30.9.2016, v spojení s uznesením Krajského súdu Trenčín sp.
zn. 23To/13/2017-251 zo dňa 18.4.2017, ktorého sa dopustil tak, že

dňa17.3.2016včaseokolo14.30hod.vHandlovej,okresPrievidza,naUl.C.,predvečierkousituovanou

ako súčasť rodinného domu č. X, po predchádzajúcom slovnom konflikte napadol poškodeného K.
T., nar. X.X.XXXX, tak, že ho jedenkrát udrel do oblasti tváre a následne ho kopol nohou do temena
hlavy, a keď poškodený ležal na zemi, tak mu minimálne dvakrát dupol nohou do bočnej strany hlavy
a jedenkrát ho kopol do chrbta, týmto konaním poškodený utrpel ľahký otras mozgu so sťažením
obvyklého spôsobu života v trvaní osem až desať dní, napriek tomu, že bol Okresným úradom Prievidza,
Odbor všeobecnej vnútornej správy, rozkazom o uložení sankcie pod č. OU-PD-OVVS-2015/010070,
dňa 29.4.2015, právoplatným dňa 28.5.2015, postihnutý za spáchanie priestupku proti občianskemu
spolunažívaniu podľa § 49 odsek 1 písmeno d) Zákona SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch, ktorého

sa dopustil dňa 1.4.2015, pokutou 20,- eur,

a

2) obžalovaný L. X., nar. XX.X.XXXX v Handlovej, trvale bytom O., F. XXXX/X, okres Prievidza,

sú vinní, že:

1/ dňa 15.9.2015 v presne nezistenom čase od 18:30 hod. do 23:05 hod. v Handlovej, okres Prievidza,
na Ul. Morovnianska cesta, spoločne vošli do neuzamknutej garáže číslo XXXX, v ktorej sa nachádzalo
osobné motorové vozidlo zn. J. C., EVČ: X. XXXFG, červenej farby, rok výroby 2013, v hodnote

8.000 eur, na vozidle za použitia kladiva, ktoré sa nachádzalo v garáži, a úderom päsťou rozbili sklo
predných dverí vodiča, následne vošli do priestoru kabíny vozidla, ktoré sa po predchádzajúcej dohodeprostredníctvom káblov a návodu, ktorý obvinený Š. A. hľadal na internete, pokúsili naštartovať tak,
že obvinený Š. A. sedel na sedadle spolujazdca a hľadal návod na mobilnom telefóne a tiež kľúče
od vozidla v odkladacej skrinke auta a obvinený L. X. sedel na sedadle vodiča, kde sa toto pokúšal

naštartovať, avšak bezúspešne, preto následne sa použitia bližšie neustálenej tekutej horľaviny, ktorú
vzali z priestorov garáže, poliali sedačky vozidla a prineseným zapaľovačom spôsobili požiar vozidla, v
dôsledku ktorého vyhorel interiér vozidla, drevená strecha garáže a neónová lampa, ktorá sa nachádzala
v garáži, čím spôsobili poškodenej D. U., nar. XX.X.XXXX, bytom O., F. C. XXXX/XX. škodu vo výške
6.850 eur,

t e d a :

obžalovaný Š. A. a obžalovaný L. X.

v bode 1/

spoločným konaním dopustili sa konania bezprostredne smerujúceho k dokonaniu trestného činu v
úmysle zmocniť sa cudzieho motorového vozidla väčšej hodnoty v úmysle prechodne ho používať, k
dokonaniu trestného činu nedošlo,

spoločným konaním poškodili cudziu vec a spôsobil tak na cudzom majetku väčšiu škodu,

tým spáchali:

obžalovaný Š. A. a obžalovaný L. X.

v bode 1/

prečin neoprávneného používania cudzieho motorového vozidla v štádiu pokusu formou
spolupáchateľstva podľa § 20, § 14 odsek 1, § 216 odsek 1, odsek 2 písmeno c) Trestného zákona, a

prečin poškodzovania cudzej veci formou spolupáchateľstva podľa § 20, § 245 odsek 1 písmeno a),
odsek 2 písmeno a) Trestného zákona,

a za to sa

o d s u d z u j ú :

· Obžalovaný L. X.

Podľa § 216 odsek 2 Trestného zákona s použitím § 42 odsek 1 Trestného zákona, § 41 odsek 1

Trestného zákona, § 37 písmeno h), m) Trestného zákona, § 38 odsek 4 Trestného zákona, k súhrnnému
trestu odňatia slobody v trvaní 28 (dvadsaťosem) mesiacov nepodmienečne.

Podľa § 48 odsek 2 písmeno a) Trestného zákona sa na výkon uloženého trestu odňatia slobody
zaraďuje do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 61 odsek 1, 2 Trestného zákona s použitím § 37 písmeno h), m) Trestného zákona, § 38 odsek
4 Trestného zákona, § 39 odsek 1 Trestného zákona, k trestu zákazu činnosti viesť motorové vozidlá
všetkého druhu na dobu 24 (dvadsaťštyri) mesiacov.Podľa § 42 odsek 2 Trestného zákona súd zároveň z r u š u j e výrok o treste trestného rozkazu
Okresného súdu Prievidza sp.zn. 0T/49/2017, obžalovaným L. X. prevzatý 23.4.2017, právoplatným

4.5.2017, ako i všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu,
ku ktorej došlo zrušením, stratili svoj podklad.

· Obžalovaný Š. A.

Podľa § 216 odsek 2 Trestného zákona s použitím § 41 odsek 1 Trestného zákona, § 37 písmeno
h) Trestného zákona, § 38 odsek 4 Trestného zákona, § 51 odsek 1 Trestného zákona, k úhrnnému
trestu odňatia slobody v trvaní 28 (dvadsaťosem) mesiacov s probačným dohľadom nad správaním
obvinenéhovskúšobnejdobe,výkonktoréhosamupodľa§49odsek1písmenoa)Trestnéhozákonaa§
51 odsek 2 Trestného zákona podmienečne odkladá na skúšobnú dobu v trvaní 33 (tridsaťtri) mesiacov.

Podľa § 51 odsek 4 písmeno c), g) Trestného zákona sa obžalovanému prikazuje v skúšobnej dobe
nahradiť spôsobenú škodu a podrobiť sa v súčinnosti s probačným a mediačným úradníkom, alebo iným
odborníkom programu sociálneho výcviku, alebo iného výchovného programu.

Podľa § 287 odsek 1 Trestného poriadku sa obžalovaným ukladá povinnosť spoločne a nerozdielne
nahradiť poškodenej D. U., nar. XX.X.XXXX v Handlovej, bytom O., F. C. XXXX/XX, škodu vo výške
6.850 eur.

Podľa § 288 odsek 2 Trestného poriadku sa poškodená D. U., nar. XX.X.XXXX v Handlovej, bytom O.,

F. C. XXXX/XX, so zvyškom nároku na náhradu škody odkazuje na civilný proces.

o d ô v o d n e n i e :

Súd na hlavnom pojednávaní vo vzťahu ku skutku obžaloby prokurátora 1Pv 661/15/3307 vypočul
obžalovaného V. A., oboznámil sa, pretože obžalovaný L. X. využil na hlavnom pojednávaní právo
obvineného odmietnuť vypovedať, s jeho výpoveďou z prípravného konania, vypočul poškodenú D. U.

(ďalej len poškodená), vypočul svedkov M. A., X. A., oboznámil sa s listinnými dôkazmi, vo vzťahu ku
skutku, pre ktorý bola na obžalovaného Š. A. podaná obžaloba pod č. 1Pv 176/16/3307, prijal vyhlásenie
obžalovaného o uznaní viny a súčasne rozhodol, že bude vykonávať dokazovanie len vo vzťahu k výroku
o treste.

Obžalovaný Š. A. vypovedal, že prvýkrát prišli ku garážam aj s obžalovaným X. asi o 18:00 hod., pili
pivo a víno, mali po jednej fľaši. V zámku garáže boli kľúče, prvý išiel do garáže obžalovaný X., on
išiel za ním, chcel vedieť, že čo tam robí, ťahal ho preč. V garáži uvideli auto, odtiaľ však odišli do
blízkej reštaurácie S-Pub-u, boli hladní, chceli sa najesť. Viac na mieste nič nerobili. Po prečítaní jeho
výpovede z prípravného konania pripustil, že sa vozili na bicykli, prečo o tom na hlavnom pojednávaní

nevypovedal, vysvetlil časovým odstupom od skutku, teda pripustil, že na bicykli sa vozil obžalovaný
X.. Na miesto vrátili asi o 22:00 hod., teda nevedel viac - menej presne povedať, už bola však noc, na
poukázaný rozpor oproti prípravnému konaniu, kedy vypovedal, že sa na miesto vrátili po 15 minútach,
vypovedal, že teda pravda je, že asi po 15 minútach. Na otázku, či mali so sebou mobilné telefóny,
uviedol, že on mal biely Samsung, dotykový, obžalovaný X. mal starý mobilný telefón Sony Ericsson. Vo

svojom mobilnom telefóne na googli hľadal návod na naštartovanie vozidla, svoj telefón obžalovaný X.
stratil, týmto telefónom na mieste svietil. On si určite X. telefón nepožičiaval, veď mal svoj telefón. Tak
ako vypovedal už i v prípravnom konaní, obžalovaný X. rozbil okno, buchol nájdeným kladivom po okne,
rozporoprotiprípravnémukonaniu,kedyvypovedal,žetoobžalovanýurobilrukou,nevedelvysvetliť,toto
kladivo našiel niekde na polici, išlo o železné kladivo so železnou rúčkou. Vozidlo sa snažili naštartovať.

Šoférom bol obžalovaný X., on sedel na sedadle spolujazdca, snažil sa nájsť návod na naštartovanie.
Vo vozidle a garáži teda boli asi 20 minút, návod nenašiel, vyšli z garáže, išli si zapáliť cigaretu. On
bol vonku, kričal na X., aby išli preč. Obžalovaný X. mu ukázal benzín na polici, tento aj zapálil, on
veľa už nevidel, lebo bol vonku z garáže, z vonku videl, že to horí, obžalovaný X. mu povedal, že to
podpálil tým benzínom preto, že má veľa problémov, že boli rozbité okná, vytrhnutá prístrojová doska

a bude z toho opäť problém, že tam nechal odtlačky prstov. Potom išli k nemu domov, tam i prespal. Svozidlom sa chceli odviesť do Prievidze, do Tesca, chceli si kúpiť jedlo a vozidlo by vrátili v Handlovej. Vo
svojej výpovedi z prípravného konania, s ktorou výpoveďou sa súd oboznámil, zo dňa 24.9.2015, kedy
vypovedal,žeskutokspáchalsámapodrobneipopísal,akokuskutkumalodôjsť,popisoval,žekladivom

rozbil okno na vodičovej strane, potom udieral do okna päsťou, pokúšal sa naštartovať vozidlo cez káble
na palubnej doske, pretože chcel ísť na nákup do Tesca v Prievidzi a následne vozidlo vrátiť, poliatie
vozidla na sedadlách benzínom a zapálenie svojim zapaľovačom, pričom v tejto výpovedi nepopisoval
žiaden podiel obžalovaného X.Í. na danej trestnej činnosti, uviedol, že ho na druhý deň polícia chytila,
boli v Prievidzi. On bol s obžalovaným X. kamarát, vedel, že je trestaný a on nie, a preto to vzal celé na

seba, potom sa však rozhodol, že povie pravdu, to bola výpoveď 26.10.2015. On sa prosto zľakol, že
urobil väčšiu hlúposť, že mu hrozí i odňatie slobody, a preto zmenil svoju výpoveď. Po udalosti i skončilo
ich vzájomné kamarátstvo. Na bližšiu otázku samosudcu, ako presne vedel uviesť, kde bol benzín a
kladivo, obžalovaný uviedol, že i keď bol vonku, do garáže videl, boli otvorené dvere, svietil si svojim
telefónom do garáže. Bolo do garáže dobre vidieť, bol hneď pred garážou. Uviedol i to, že v garáži bol
i stôl - pingpong, taký stôl je v každej garáži. Ďalej uviedol, že zmenu svojho postoja k výpovedi urobil

asi po týždni po skutku, aj sa i telefonicky pýtal, či sa dá zmeniť výpoveď, bolo mu povedané, že áno, a
tak, vraj, na druhý deň išiel zmeniť výpoveď. Prečo potom je jeho zmenená výpoveď až z 26.10.2015,
nevedel súdu logicky vysvetliť, odpovedal, že to bolo dávno, a tak nevie, ako to bolo.

Obžalovaný L. X. vo výpovediach v prípravnom konaní, výpoveď zo dňa 23.11.2015, 17.12.2015, poprel,

žeby sa on nejakým spôsobom bol podieľal na skutku, pre ktorý bola na jeho osobu podaná obžaloba.
Uviedol, že sa stretol s obžalovaným A., boli spolu na pivo. Potom išli ku garážam, kde sedeli na múre
a vtedy si obžalovaný A. vo dverách jednej z garáží v zámku všimol zasunuté kľúče. Bol to zväzok
kľúčov na šnúrke. Obžalovaný A. otvoril garáž, vošiel do garáže, do garáže vošiel aj on. Obžalovaný A.
si vypýtal na posvietenie jeho mobilný telefón, že svoj má vybitý. Bol to starý telefón. V garáži našiel A.

zelený bicykel, povedal mu, aby ho vzal, že sa povozia. V garáži bolo i červené vozidlo J. C., nič iné
si v garáži nevšimol. Vyšli z garáže, bicykel oprel o dvere garáže, dopili pivo. Potom sa obžalovaný A.
spustil na tom bicykli dole kopcom, spadol. On odhodil bicykel do potoka. Odišli sa najesť do S-Pub-u.
Po celú dobu mal obžalovaný A. jeho telefón pri sebe. Vrátili sa ku garážam, kde pili víno. Obžalovaný
A. začal rozprávať, že on sa chce na tom vozidle povoziť, aby mu ho pomohol zobrať. Obžalovaný A.

vošiel do garáže, asi po minúte vyšiel z garáže i s kladivom v ruke, toto kladivo malo drevenú rukoväť a
na konci dva špice so zubami. Nevedel presne povedať, odkiaľ ho vzal, asi z police v garáži. On vtedy
obžalovanému A. povedal, že má dosť problémov, že nechce prísť o vodičský preukaz a odtiaľ odišiel.
Obžalovaný na neho začal hrubším spôsob kričať, že si to odskáče. Odišiel domov. Nevedel povedať,
čo obžalovaný A. robil po jeho odchode. Nasledujúce ráno si všimol, že mu chýba mobilný telefón Sony

Ericsson, išiel za obžalovaným A., chcel, aby mu ho vrátil, ten mu povedal, že ho pravdepodobne stratil.
S obžalovaným A. viac nekomunikuje, lebo ho „namočil“ do trestnej činnosti. On z garáže nič nevzal.
Kladivo on naposledy videl v čase jeho odchodu v ruke obžalovaného A.. Na tejto svojej výpovedi, že
obžalovaný A. si všetko na neho vymyslel, on pri tom, ako chcel ukradnúť auto a následne ho i podpálil,
ani nebol, zotrval i pri konfrontácii s obvineným A. zo dňa 8.2.2016. Obžalovaný na tomto tvrdení zotrval

i pri vyjadrení k výpovedi obžalovaného A. na hlavnom pojednávaní, zotrval, že všetko je to vymyslené,
ďalej i uviedol, že obžalovaný A. ho i fyzicky napadol, pretože s ním nechcel ísť do toho, obžalovaný A.
nepoprel, že ho fyzicky napadol, bolo to preto, že celé to nechal na ňom.

Poškodenásaksamotnémuskutkunevedelabližšievyjadriť,potvrdilapoškodenievozidlaJ.C.,červenej

farby, ktoré bolo umiestnené v garáži v Handlovej, na Ulici F. C., jeho zapálením, od ohňa došlo k
poškodeniu i strechy a interiéru garáže. Ako poškodená uplatňovala náhradu škody vo výške 9.080 eur.

Vyššie uvedené skutočnosti potvrdil i vypočutý svedok X. A., ktorý i bližšie popísal kladivo, ktoré bolo v
garáži, s drevenou rúčkou a rozdvojeným špicom.

Svedkyňa M. A. sa k samotnému skutku, pre ktorý bola podaná obžaloba, nevedela vyjadriť, potvrdila
len, že daná garáž horela, boli privolaní hasiči.

Súd sa oboznámil i so znaleckým posudkom č.l. 83-86, z ktorého však neboli zistené žiadne relevantné

poznatky, nepodarilo sa identifikovať podporný prostriedok horenia, ktorý mohol byť použitý pri založení
požiaru. Súd sa oboznámil i so zápisnicou o ohliadke miesta činu a zápisnicou o ohliadke miesta činu
- doplnku a s príslušnými fotodokumentáciami č.l. 58-80, pri ktorých boli zaistené kľúče - stopa č. 1,
je na nich zaznamenaná povaha poškodenia vozidla ako i samotnej garáže, na fotografii č. 42 ale ina fotografiách č.l. 70, 72, 73, 74, 75, je jednoznačne zachytený i stôl, ktorý je na samej zadnej stene
predmetnej garáže, pred ktorým sa v čase ohliadky miesta činu nachádzalo dané vozidlo J. C.. Pri
ohliadke bol nájdený i mobilný telefón, ktorý bol v rámci prípravného konania vrátený obžalovanému X.

(č.l. 87). Odbornými vyjadreniami (č.l. 92, 113) bola stanovená hodnota neónovej lampy na 50 eur, (č.l.
94, 155) drevenej strechy na 800 eur, osobného motorového vozidla Renault Clio (č.l. 96) na 6.000 eur.

Okresný súd, ktorému bola vec vrátená na nové prejednanie a rozhodnutie v zmysle § 327 odsek 1
Trestného poriadku, je viazaný právnym názorom, ktorý vyslovil vo svojom rozhodnutí odvolací súd.

Okresný súd potom prihliadnuc na vyššie uvedené skutočnosti, dôkazy jednotlivo i súhrnne, viazaný
i právnym názorom krajského súdu ako súdu odvolacieho, dospel k záveru, že prokurátorom podaná
obžaloba č. 1Pv 661/15/307 kládla za vinu obžalovaným, že spoločným konaním dopustili sa konania
bezprostredne smerujúceho k dokonaniu trestného činu, v úmysle sa zmocniť cudzieho motorového
vozidla väčšej hodnoty, v úmysle ho prechodne používať, k dokonaniu trestného činu však nedošlo,

a že spoločným konaním poškodili cudziu vec a spôsobili tak na cudzom majetku väčšiu škodu, čo
bolo vykonaným dokazovaním na hlavnom pojednávaní bez akýchkoľvek pochybností preukázané.
Rozhodnými dôkazmi ku tomuto skutku, teda skutku zo dňa 15.9.2015, sú, podľa názoru súdu,
predovšetkým výpovede obžalovaných X. a obžalovaného A., ohliadka miesta činu s príslušnou
fotodokumentáciou, odborné vyjadrenia k určeniu výšky spôsobenej škody, výpoveď svedka A.,

poškodenej. Posledné uvedené osoby potvrdili požiar v danej garáži, v dôsledku čoho vznikla na majetku
poškodenej škoda, ktorej výška, tak ako bola ustálená v skutkovej vete obžaloby, vyplýva z odborných
vyjadrení, a bola jednoznačne súdom ustálená na škodu vo výške 6.850 eur. K podielu tej-ktorej osoby
na žalovanej trestnej činnosti skutku podanej obžaloby potom sú rozhodnými dôkazmi práve výpovede
oboch obžalovaných. Obžalovaný X. vo svojich výpovediach síce konzistentne zotrváva na tom, že

on sa na samotnom zmocnení sa vozidla J. C., v úmysle ho prechodne používať a následnom jeho
poškodení, tak ako mu to kládla za vinu obžaloba, nijakým spôsobom nepodieľal. Pripustil, že bol
pred garážou, požičal obžalovanému A. mobilný telefón, od jeho požičania mu tento telefón nebol
vrátený, ten zrejme obžalovaný A. v garáži stratil (ten bol nakoniec i v garáži nájdený) a potom takýmto
spôsobom vysvetľuje príčinu možného nájdenia jeho mobilného telefónu v garáži bez toho, aby on

v garáži reálne i bol, no nebol ani v garáži, ani vo vozidle, určite vozidlo nezapálil. Videl v rukách
obžalovaného A. kladivo s kovovými dvoma špicmi, ktorý popis kladiva sa jednoznačne zhoduje s
popisom v garáži majúceho kladiva, podľa výpovede svedka A.. Na druhej strane sú to výpovede
obžalovaného A.. Je síce nesporné, že obžalovaný na hlavnom pojednávania poprel, žeby on bol tou
osobou, ktorá sa sama pokúšala zmocniť sa osobného motorového vozidla v úmysle ho prechodne

používať a následne toto vozidlo poliala benzínom a zapálila a v tejto výpovedi potom zo spáchania
takéhoto konania usvedčoval obžalovaného X., súd poukazuje predovšetkým na oboznámenú výpoveď
tohto obžalovaného z prípravného konania, jeho prvotnú výpoveď - t.j. výpoveď z 24.9.2015, kedy
sa obžalovaný zo spáchania skutku priznal, popísal spáchanie skutku samostatným konaním len jeho
osobou, bez akejkoľvek účasti obžalovaného X.. Výpoveď obžalovaného na hlavnom pojednávaní súd

hodnotí ako účelovú, motivovanú snahou zbaviť sa trestno-právnej zodpovednosti. Dôvodom, pre ktorý
obžalovaný Š. A. podstatne zmenil svoju výpoveď, je, podľa názoru súdu, skutočnosť, že obžalovaný
L. X. už bol v minulosti súdne trestaný, a preto to „vzal celé na seba“, je to logické a v súlade
s jeho doterajšou súdnou trestnosťou. V dobe, keď sa daný skutok, ktorý je predmetom obžaloby,
stal, bol obžalovaný X. v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia, teda ako na to i poukázal,

Krajský súd v Trenčíne v odôvodnení svojho rozhodnutia sp. zn. 23To/13/2017, teda v prípade uznania
viny v danej veci, mu hrozil nepodmienečný trest odňatia slobody. Obžalovaný Š. A.K. nebol súdne
trestaný. Obžalovaný Š. A. svojou výpoveďou na hlavnom pojednávaní usvedčuje zo spáchania trestnej
činnosti obžalovaného X., ale i svoju vlastnú osobu, vypovedá o svojej účasti na žalovanej trestnej
činnosti. Obžalovaný A. popisoval stôl, ktorý sa nachádza vo vnútri garáže, pomáhal obžalovanému

X. naštartovať vozidlo, vo svojom mobilnom telefóne hľadal návod na naštartovanie, sedel v aute na
sedadle spolujazdca. Bez spoluúčasti obžalovaného X., bez spoločného konania oboch páchateľov, by
konanie obžalovaných bolo i bez akéhokoľvek logického opodstatnenia, pretože samotný obžalovaný Š.
A. zo zdravotných dôvodov (videnie znížené o 75 %) nemôže a nie je schopný viesť motorové vozidlo a
už vôbec nie je schopný viesť takéto vozidlo za zníženej viditeľnosti, jeho záujem povoziť sa na vozidle

bez spoluúčasti ďalšieho obžalovaného by nebolo vôbec realizovateľné. O konaní obžalovaného L. X.
na mieste činu preto, podľa názoru súdu, vierohodne a logicky vypovedal spoluobžalovaný Š. A.. Tu
súd poukazuje i na ďalšie dôkazy, ktoré ho práve k takémuto záveru viedli a ktoré práve nasvedčujú
vierohodnosti a pravdivosti prvotnej výpovede obžalovaného A.. Sú to predovšetkým samotná ohliadkamiesta činu, z ktorej vyplýva, že v garáži bol stôl, ten bol pri samej zadnej stene garáže, pred stolom
bolo vozidlo. Podľa názoru súdu bez toho, aby osoba, ktorá popisovala, že v garáži bol stôl, nebola
v garáži, nemala možnosť v noci z priestoru pred garážou cez tam zaparkované vozidlo tento stôl

vôbec vidieť, rovnako ako i skutočnosť, že vozidlo bolo poliate benzínom z police, bez toho, aby
osoba videla a vedela, kde sa benzín skutočne nachádzal a čo bolo vo vozidle poliate a ako bol oheň
založený. S poukazom potom na tieto dôkazy, vyššie uvedené skutočnosti a úvahy, ktorými sa súd pri
svojom rozhodovaní riadil, dospel k záveru, že vykonaným dokazovaním na hlavnom pojednávaní bolo
dokázané, že skutok spáchali obaja obžalovaní, teda že sa spoločne dopustili konania bezprostredne

smerujúceho k dokonaniu trestného činu, v úmysle sa zmocniť cudzieho motorového vozidla väčšej
hodnoty v úmysle ho prechodne používať, k dokonaniu trestného činu nedošlo a i spoločne poškodili
cudziu vec a spôsobili tak na cudzom majetku väčšiu škodu, čím tak po stránke subjektívnej ako i
objektívnej naplnili zákonné znaky skutkovej podstaty prečinu neoprávneného používania cudzieho
motorového vozidla v štádiu pokusu podľa § 14 odsek 1, § 216 odsek 1, odsek 2 písmeno c) Trestného
zákona a prečinu poškodzovania cudzej veci podľa § 245 odsek 1 písmeno a), odsek 2 písmeno a)

Trestného zákona oba formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona. Vzhľadom na prijaté
vyhlásenieobžalovanéhoA.ouznanívinyzaskutokuvedenývobžalobeprokurátorač.1Pv176/16/3307
mal súd i preukázané, že tento sa dopustil fyzicky a na mieste verejnosti prístupnom výtržnosti tým,
že napadol iného a bol za obdobný čin v predchádzajúcich dvanástich mesiacoch postihnutý a inému
úmyselne ublížil na zdraví, čím tak po stránke subjektívnej ako i objektívnej naplnil zákonné znaky

skutkovej podstaty prečinu výtržníctva podľa § 364 odsek 1 písmeno a), odsek 2 písmeno e) Trestného
zákona a prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 odsek 1 Trestného zákona, ktorá časť rozsudku súdu z
30.9.2016 nebola Krajským súdom Trenčín uznesením sp. zn. 23To/13/2017 zo dňa 18.4.2017 zrušená.

Štát chráni a zaručuje nedotknuteľnosť súkromného vlastníctva fyzických ako i právnických osôb. Chráni

súkromné vlastníctvo pred osobami, ktoré ich svojim konaním narúšajú. Obžalovaní svojim konaním
porušili tento záujem spoločnosti.

Súd oboznámil i so správami charakterizujúcimi osoby obžalovaných - správami z miesta bydliska,
výpisom z centrálnej evidencie priestupkov. U obžalovaného Š. A. z oboznámených správ vyplýva, že o

obžalovanom v mieste bydliska sú známe len evidenčné údaje, bol postihnutý v priestupkovom konaní.
Z odpisu registra trestov jednoznačne vyplýva, že obžalovaný, nebol súdne trestaný. U obžalovaného
L. X. ide o osobu, ktorá bola postihnutá v priestupkovom konaní, hľadí sa na neho, akoby bol päťkrát
súdne trestaný, naposledy, ako vyplýva z oboznámeného pripojeného trestného spisu Okresného súdu
Prievidza sp. zn. 0T/49/17, trestným rozkazom z 23.4.2017 pre prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej

látky podľa § 289 odsek 2 Trestného zákona (za skutok spáchaný dňa 21.4.2017), za čo mu bol
uložený trest odňatia slobody v trvaní 12 mesiacov, výkon ktorého mu bol podmienečne odložený na
skúšobnú dobu v trvaní 36 mesiacov a trest zákazu činnosti riadiť motorové vozidlá všetkého druhu v
trvaní 24 mesiacov (trest uložený trestným rozkazom Okresného súdu Prievidza sp. zn. 0T/49/2017).
Trestnej činnosti, z ktorej bol súdom uznávaný vinným, sa však dopustil v čase plynutia skúšobnej

doby podmienečného odsúdenia vo veci Okresného súdu Prievidza sp. zn. 1T/64/2015, v ktorej bol
uznanývinnýmrozsudkomz20.5.2015preprečinpodporyapropagácieskupínsmerujúcichkpotlačeniu
základných práv a slobôd podľa § 422 odsek 1 Trestného zákona a iné, a bol mu uložený súhrnný
trest odňatia slobody v trvaní 16 mesiacov, výkon ktorého mu bol podmienečne odložený na skúšobnú
dobu v trvaní 2 rokov, zrušený bol súčasne výrok o treste trestného rozkazu Okresného súdu Prievidza

sp. zn. 1T/103/2017 ako i sp. zn. 1T/11/2014, ako i všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo
nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili svoj podklad.

Pri ukladaní trestu súd zohľadnil základné zásady ukladania trestu vyplývajúce z ustanovenia § 34 odsek
1Trestnéhozákona,podľaktorýchtrestmázabezpečiťochranuspoločnostipredpáchateľomtým,žemu

zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny
život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov, trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie
páchateľa spoločnosťou. Pri určovaní druhu a výmery trestu súd zohľadnil osoby obžalovaných, ich
doterajší spôsob života, spôsob spáchania činu, jeho následok, u obžalovaných nevzhliadol žiadnu
poľahčujúcu okolnosť v zmysle § 36 Trestného zákona, pretože oboch obžalovaných odsudzoval za

viac trestných činov, vzhliadol priťažujúcu okolnosť v zmysle § 37 písmeno h) Trestného zákona, u
obžalovaného X. i priťažujúcu okolnosť v zmysle § 37 písmeno m) Trestného zákona, že už bol za trestný
čin odsúdený, teda u oboch obžalovaných prevyšujúci pomer priťažujúcich okolností nad poľahčujúcimi
okolnosťami a úprava trestnej sadzby, z ktorej súd pri ukladaní trestu vychádzal za použitia § 38 odsek4 Trestného zákona a súčasne ukladať trest úhrnný za použitia ustanovenia § 41 odsek 1 Trestného
zákona, u obžalovaného X. trest súhrnný podľa § 42 odsek 1 Trestného zákona, pretože skutok spáchal
skôr, ako súd prvého stupňa vyhlásil odsudzujúci rozsudok za iný jeho trestný čin, prihliadnuc i na

osoby obžalovaných, ich pomery, možnosť nápravy, zobral do úvahy i ostatné okolnosti vyplývajúce s
ustanovenia § 34 odsek 4 Trestného zákona, potom dospel k záveru, že tak z pohľadu individuálnej
ako i generálnej prevencie je ako zákonný a primeraný u obžalovaného A. trest odňatia slobody už v
tomto štádiu konania nie spojený s odňatím slobody, teda nie je potrebné pôsobiť na obžalovaného
nepodmienečným trestom odňatia slobody, ale že účel trestu splní i trest na slobode, na spodnej

hranici upravenej trestnej sadzby s probačným dohľadom nad správaním obvineného a ako primeraný a
zákonný potom súd vzhliadol trest - trest odňatia slobody v trvaní 28 mesiacov s probačným dohľadom
nad správaním obžalovaného v skúšobnej dobe v trvaní 33 mesiacov. Podľa § 51 odsek 4 písmeno c), g)
Trestného zákona súd obžalovanému prikázal v skúšobnej dobe nahradiť spôsobenú škodu a podrobiť
sa v súčinnosti s probačným a mediačným úradníkom, alebo iným odborníkom programu sociálneho
výcviku, alebo iného výchovného programu. U obžalovaného X. musel súd zohľadniť ustanovenie § 49

odsek 2 Trestného zákona, okolnosť, že skutok spáchal v čase plynutia skúšobnej doby podmienečného
odsúdenia, potom dospel k záveru, že súhrnný trest na spodnej hranici upravenej trestnej sadzby -
28 mesiacov nepodmienečne, pre výkon ktorého bude v zmysle § 48 odsek 2 písmeno a) Trestného
zákona zaradený do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia, pretože
nebol pred spáchaním trestnej činnosti vo výkone trestu odňatia slobody, za súčasného uloženia i trestu

zákazu činnosti riadiť motorové vozidlá všetkého druhu v trvaní 24 mesiacov, bude plniť účel trestu
z pohľadu individuálnej ale i generálnej prevencie. Je nesporné, že na obžalovaného bolo pôsobené
podmienečnými trestami odňatia slobody, výkon týchto trestov nemal na obžalovaného dostatočný
prevýchovný účel, neodradilo ho to od spáchania ďalšej trestnej činnosti. Pretože súd ukladal trest
súhrnný, súčasne zrušil výrok o treste trestného rozkazu Okresného súdu Prievidza sp. zn. 0T/49/2017,

prevzatý 23.4.2017, právoplatný 4.5.2017, ako i všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo
nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili svoj podklad.

Takéto tresty súd hodnotil ako primerané, zákonné a spravodlivé.

Poškodená uplatňovala nárok na náhradu škody v súvislosti so spôsobenou škodou na vozidle a
poškodenej garáži vo výške 9.080 eur. Vychádzajúc a prihliadnuc na výšku spôsobenej škody ustálenej
v skutkovej vete rozsudku, podľa oboznámených odborných vyjadrení spolu vo výške 6.850 eur, potom
súd v zmysle § 287 odsek 1 Trestného poriadku zaviazal obžalovaných spoločne a nerozdielne k
povinnosti nahradiť poškodenej škodu v tejto výške a poškodenú vo zvyšku uplatneného nároku odkázal

na civilný proces v zmysle § 288 odsek 2 Trestného poriadku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa oznámenia rozsudku,
prostredníctvom tunajšieho súdu ku Krajskému súdu Trenčín.