Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 8. november 2018

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 3To/120/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2318010724
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 11. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Janka Klčová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2018:2318010724.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Janky Klčovej a sudcov JUDr.
Kataríny Stanislavskej a JUDr. Rastislava Kresla, v trestnej veci obvineného U. J., nar. XX.XX.XXXX,
pre prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. d) Trestného zákona, o sťažnosti okresného prokurátora
proti uzneseniu Okresného súdu Galanta, sp. zn. 31T/84/2018-41 zo dňa 03.05.2018, na neverejnom
zasadnutí konanom dňa 08.11.2018 v Trnave, takto:

r o z h o d o l :

Podľa § 193 odsek 1 písm. c/ Trestného poriadku sa sťažnosť okresného prokurátora z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Galanta uznesením č.k. 31T/84/2018-41 zo dňa 03.05.2018 rozhodol tak, že podľa §
241 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku s poukazom na § 214 ods. 1 Trestného poriadku trestnú vec
obvineného U. J. týkajúcu sa prečinu krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. d) Trestného zákona, ktorého
sa mal dopustiť na tom skutkovom základe, že

dňa01.12.2017vrannýchhodináchdo08:00hodvkatastrálnomúzemíobceT.zparcelylesnéhoporastu
č. XXXa, ktorá patrí do lesného pôdneho fondu, odcudzil drevnú hmotu tvrdej haluzoviny v objeme 0,01
m3, pričom na zber drevnej hmoty z tejto parcely nemal povolenie, čím uvedeným konaním spôsobil
poškodenému LESY Slovenskej republiky, štátny podnik, škodu vo výške 0,20 eur,

postúpil Okresnému úradu Galanta na prejednanie priestupku.

V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že v danom prípade s poukazom na spôsob spáchania
činu, ktorý pozostával zo zobratia spadnutej haluze bez jej výrubu a poškodenia živých stromov, na
následky jeho konania, keď poškodenému nebola spôsobená škoda, drevina bola vrátená, ako aj na
jej hodnotu 0.20,- Eur, taktiež s prihliadnutím aj na pohnútku obvineného, ktorý ju bral na kúrenie,

konanie obvineného posudzoval ako priestupok proti majetku podľa § 50 ods. 1 zák. č. 372/1990 Zb.
o priestupkoch.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote sťažnosť okresný prokurátor, ktorú písomne odôvodnil
v rozsahu č.l. 63-64.

Podľa názoru okresného prokurátora na postúpenie veci neboli splnené zákonné podmienky, nakoľko
závažnosť tohto činu nemožno považovať za nepatrnú, a to najmä s ohľadom na osobu obvineného,
jeho doterajší život a okolnosti prípadu. Obvinený bol doposiaľ sedemkrát súdne trestaný, a hoci sa na
neho vo väčšine prípadov hľadí, akoby nebol odsúdený, nemožno mať za to, že doposiaľ viedol riadny
život. V danej veci išlo o krádež z pozemku, ktorý patrí do lesného pôdneho fondu, pričom obvinený
už bol za takýto čin odsúdený trestným rozkazom Okresného súdu Galanta sp. zn. 3T/44/2012 zo dňa

01.03.2012, za ktorý mu bol uložený trest povinnej práce v trvaní 80 hodín, a to bez ohľadu na to, že sa
na neho hľadí, akoby nebol odsúdený. Pokiaľ ide o spôsobenú škodu, poukazuje na to, že škoda sícenebola spôsobená, nakoľko došlo k vráteniu odcudzených haluzí, avšak k vráteniu došlo z úradnej moci,
po tom ako bol obvinený pristihnutý pri páchaní skutku, nie teda z vlastnej vôle obvineného. Uzavrel, že
v danej veci sa jedná o protiprávnosť v zmysle § 8 Trestného zákona, pri ktorej je nevyhnuté vyvodiť

trestnoprávnu zodpovednosť.

Vzhľadom na vyššie uvedené okresný prokurátor navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil
a vec vrátil na ďalšie konanie súdu prvého stupňa.

Obvinený sa k sťažnosti okresného prokurátora nevyjadril.

Krajský súd na neverejnom zasadnutí dňa 08.11.2018 v Trnave podľa § 192 ods. 1 Trestného poriadku
preskúmal správnosť výroku napadnutého uznesenia, ako aj konanie, ktoré tomuto výroku predchádzalo
a dospel k záveru, že sťažnosť okresného prokurátora je potrebné zamietnuť ako nedôvodnú.

Odvolací súd po oboznámení sa s obsahom spisu dospel k rovnakému právnemu záveru ako okresný
súd, a to že skutok, ktorý je obvinenému kladený za vinu nenapĺňa zákonné znaky prečinu krádeže
podľa §212ods.2písm.d/Trestnéhozákona,pričomnapotvrdeniesprávnostirozhodnutiasúduprvého
stupňa uvádza nasledovné:

Podľa § 212 ods. 2 písm. d/ Trestného zákona, kto si prisvojí cudziu vec tým, že sa jej zmocní a takou
vecou je vec z úrody z pozemku, ktorý patrí do poľnohospodárskeho pôdneho fondu, alebo drevo z
pozemku, ktorý patrí do lesného pôdneho fondu, alebo ryba z rybníka s intenzívnym chovom, potrestá
sa odňatím slobody až na dva roky.

Podľa § 10 ods. 1 Trestného zákona, prečin je:
a) trestný čin spáchaný z nedbanlivosti
b) úmyselný trestný čin, za ktorý tento zákon v osobitnej časti ustanovuje trest odňatia slobody s hornou
hranicou trestnej sadzby neprevyšujúcou päť rokov

Podľa § 10 ods. 2 Trestného zákona, nejde o prečin, ak vzhľadom na spôsob vykonania činu a
jeho následky, okolnosti, za ktorých bol čin spáchaný, mieru zavinenia a pohnútku páchateľa je jeho
závažnosť nepatrná.

Z obsahu spisu vyplýva, že dňa 01.12.2017 sa obvinený vybral do lesa nazbierať drevo, aby mal čím

kúriť, pričom našiel 1ks dreva v dĺžke cca 3,5m s priemerom cca 20 cm, toto drevo si naložil na bicykel
a išiel domov. Takýmto konaním si prisvojil cudziu vec - drevo o celkovom objeme 0,01 m3 tým, že sa ho
zmocnil a spôsobil škodu vyčíslenú sumou 0,20 eur. Tohto skutku sa dopustil na pozemku parc. lesného
porastu č. XXXa v katastrálnom území T., pričom nemal povolenie na zber a výrub drevnej hmoty od Q.
I. - Q. I.. Obvinený sa konania dopustil v dôsledku núdze a zrejme aj nevedomosti, nakoľko drevo, podľa

jeho slov potreboval na kúrenia a odcudzil ho z pozemku patriaceho štátnemu podniku LESY SR š.p., o
čom vedomosť preukázateľne nemal. Po ceste bol skontrolovaný policajnou hliadkou, ktorej dobrovoľne
ukázal, odkiaľ drevo vzal a svoj čin oľutoval. Škoda, ktorú svojim konaním spôsobil bola vyčíslená na
0,20 eur (t.j. ide o škodu nepatrnú). Následne odcudzený kus dreva vydal.

Odvolací súd sa prikláňa k názoru súdu prvého stupňa, že v predmetnej veci konaním obvineného neboli
naplnené všetky, t.j. formálne i materiálne znaky skutkovej podstaty prečinu krádeže podľa § 212 odsek 2
písm. d/ Trestného zákona. Tu odvolací súd poukazuje na znenie § 8 Trestného zákona, ktorého trestný
čin je protiprávny čin, ktorého znaky sú uvedené v tomto zákone, ako tento zákon nestanovuje inak.

Pojmom znaky uvedené v tomto zákone sa rozumejú znaky objektívnej a subjektívnej povahy, ktoré
tvoria tzv. skutkovú podstatu trestného činu (súhrnných znakov, ktoré charakterizujú ľudské konanie
a jeho následok ako trestný čin), pričom všetky sú rovnako nevyhnutné a rovnocenné. Z hľadiska
obsahu, každá skutková podstata trestného činu vyjadruje všetky podstatné znaky a črty nevyhnutné na
posúdenie, či konkrétny spáchaný skutok možno pokladať za trestný čin. Ide o súhrn znakov možných

ľudských aktivít, ktorých splnením vzniká trestná spornosť. Znaky trestných činov uvedené v Trestnom
zákone vyjadrujú možnosť vzniku takto klasifikovaných skutkov (predvídanie možnosti vzniku), ako aj
nevyhnutnosť podradiť ich pod príslušné skutkové podstaty trestných činov a použiť právne následky
uvedené v Trestnom zákone. Súhrn skutkových znakov jednotlivých skutkových podstát trestnýchčinov odráža konkrétny skutok kvantity a kvality. Trestná zodpovednosť vzniká na základe existencie
spáchaného skutku, ktorý vykazuje znaky skutkovej podstaty trestného činu.

Okrem obligatórnych znakov skutkovej podstaty trestného činu, ktorými sú objekt (záujem, hodnota,
či spoločenský vzťah chránený trestným právom), objektívna stránka (konanie vrátane opomenutia,
následok a príčinná súvislosť medzi konaním a následkom), subjekt (páchateľ) a subjektívna stránka
(zavinenie, niekedy aj pohnútka - motív) sa na vyvodenie trestnej zodpovednosti pri prečine vyžaduje aj
naplnenie tzv. materiálneho korektívu, ktorý je vyjadrený vo vyššie citovanom § 10 odsek 2 Trestného

zákona. Materiálny korektív predstavuje výnimku z formálneho chápania kategórie trestných činov.
Jednou z podmienok, ktorá musí byť splnená na to, aby určité protiprávne konanie (skutok) mohlo byť
kvalifikované ako konkrétny prečin, je v zmysle 10 odsek 2 Trestného zákona aj pozitívny záver o tom, že
závažnosť konania, ktoré inak z formálneho hľadiska napĺňa znaky skutkovej podstaty nejakého prečinu
je vyššia ako nepatrná.

Na posúdenie závažnosti určitého protispoločenského konania majú vplyv a závažnosť prečinu určujú
nasledovné skutočnosti, a to spôsob vykonania činu a jeho následky, okolnosti, za ktorých bol čin
spáchaný, miera zavinenia a pohnútka páchateľa.

Kritériá, pomocou ktorých sa určuje závažnosť prečinu, sa týkajú konania a následku (test objektívnej

stránky) a miery zavinenia v prípade pohnútky (t. j. subjektívnej stránky) sú také rôzne a premenlivé, že
pomocou nich možno v konkrétnom prípade dostatočne rozlíšiť stupeň závažnosti spáchaného prečinu,
resp. činu vykazujúceho znaky prečinu. Uvedené kritériá pritom nemožno hodnotiť izolovane, ale v ich
súhrnebeztoho,abyniektorébolipreceňovanénaúkoriných.Závažnosťniektoréhoprotispoločenského
konania býva spravidla deliacou čiarou medzi trestným činom a priestupkom.

V prípade, že by závažnosť činu nedosahovala určitý minimálny stupeň nebezpečnosti činu pre
spoločnosť, teda by bola nepatrná tak ako to bolo i v tomto prípade, nebolo by takéto konanie trestné,
aj keď by inak napĺňalo formálne zákonné znaky trestného činu. Uvedený výklad je vyjadrením článkov
49 a 50 ods. 1 Ústavy SR, z ktorých vyplýva, že len zákon stanoví, ktoré konanie je trestným činom, a

o tom, že len súd rozhoduje o vine a treste za trestný čin.

Podľa článku 49 Ústavy SR len zákon ustanoví, ktoré konanie je trestným činom a aký trest, prípadne
iné ujmy na právach alebo majetku možno uložiť za jeho spáchanie. Ide o už o ústavnoprávne vyjadrenie
jednej zo základných zásad trestného práva, a to zásady „Nullum crimen sine lege, nulla poena sine

lege“- Žiadny trestný čin bez zákona, žiadny trest bez zákona. Ak skutok, ktorý má jednoznačne
charakter protiprávneho konania, avšak nenapĺňa všetky zákonné znaky žiadnej zo skutkových podstát
trestných činov obsiahnutých v osobitnej časti Trestného zákona, je vyvodzovanie trestnoprávnej
zodpovednosti za takýto skutok vylúčené. V trestnom práve hmotnom je pritom vylúčená aj analógia v
neprospech páchateľa, ktorou by sa vypĺňala medzera zákona tak, že sa určitý skutok podraďuje pod

zákonné ustanovenie, ktoré upravuje iný prípad, najpodobnejší podradenému.

Sťažnostný súd v nijakom smere nespochybňuje závažnosť spáchaného skutku, ktorá z materiálneho
hľadiska s ohľadom na spôsob jeho spáchania a ostatných relevantných kritérií vrátane zavinenia v
zásade môže vykazovať znaky právnej kvalifikácie prečinu krádeže podľa § 212 odsek 2 písmeno d/

Trestnéhozákona.Tátomateriálnastránkaskutkuvšakvnijakomsmereazažiadnychokolnostínemôže
nahrádzať neexistenciu niektorého alebo viacerých formálnych znakov trestného činu. Na rešpektovaní
zásady „žiaden trestný čin bez zákona“ je nevyhnutné bezvýhradne trvať.

V tejto súvislosti netreba opomínať na jedni zo základných zásad trestného práva, a to zásadu

subsidiarity trestnej represie, ktorá je vyjadrením myšlienky, že trestnoprávne riešenie predstavuje
„ultima ratio“ pre súd. V praxi to znamená, že súdna prax má používať trestné právo len v prípade, ak
ostatné právne prostriedky nestačia. Preto je potrebné starostlivo uvážiť, či ten ktorý prípad je nutné
kriminalizovaťakdestačíuplatnenieinýchprávnychzodpovedností,napr.zodpovednostisprávnej,ktorá
sa javila ako dostačujúca aj v tomto prípade.

Dostatočné odôvodnenie postavenia obvineného pred súd totižto v zmysle § 234 ods. 1 Trestného
poriadku závisí od toho, či v prípravnom konaní orgány činné v trestnom konaní vykonali dokazovanieo všetkých okolnostiach, ktoré treba pred súdom dokazovať, teda aj o okolnostiach, ktoré majú vplyv na
závažnosť činu (R 54-1968 per analogiam)

Podľa § 50 ods. 1 zák. č. 372/1990 Zb. o priestupkoch, priestupku proti majetku sa dopustí ten, kto
úmyselne spôsobí škodu na cudzom majetku krádežou, spreneverou, podvodom alebo zničením alebo
poškodením veci z takého majetku alebo sa o takéto konanie pokúsi.

Práve pre vyššie uvedenú argumentáciu odvolací súd považuje postup súdu prvého stupňa, ktorým

podľa § 241 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku s poukazom na § 214 ods. 1 Trestného poriadku postúpil
vec Okresnému úradu Galanta na prejednanie priestupku za správny, nakoľko v danom prípade nejde
o prečin, ale ide o skutok, ktorý by mohol byť priestupkom proti majetku podľa § 50 odsek 1 zák. č.
372/1990 Zb. o priestupkoch.

Vzhľadom na vyššie opísané okolností prípadu, odvolací súd má za to, že bolo potrebné prihliadnuť v

zmysle § 10 ods. 2 Trestného zákona na spôsob spáchania činu, na pohnútku, ako aj na okolnosti, za
ktorých bol spáchaný. V danej veci je zrejmé, že závažnosť činu spáchaného obvineným a spôsobená
škoda je nepatrná v zmysle § 10 odsek 2 Trestného zákona a konanie obvineného možno posudzovať
ako priestupok proti majetku podľa § 50 odsek 1 zák. č. 372/1990 Zb. o priestupkoch. Na tomto závere
nič nemení ani to, že obvinený bol za obdobný skutok v roku 2012 postihnutý, trestným rozkazom

okresného súdu Galanta sp. zn. 3T/44/2012 zo dňa 04.04.2012 mu bol za tento skutok uložený trest
povinnej práce v trvaní 80 hodín, pričom sa naňho hľadí, akoby odsúdený nebol.

S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti krajský súd sťažnosť okresného prokurátora podľa § 193
ods. 1 písm. c) Trestného poriadku zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu riadny opravný prostriedok nie je prípustný.