Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 31. júl 2014

Súd: Okresný súd Spišská Nová Ves
Spisová značka: 4C/117/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7612217410
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 07. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Ernestová

ECLI: ECLI:SK:OSSN:2014:7612217410.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Spišská Nová Ves samosudca JUDr. Alena Ernestová v právnej veci žalobcu

POHOTOVOSŤ, s.r.o., Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, právne zastúpeného Fridrich Paľko,
s.r.o., IČO: 36 864 421, so sídlom Grösslingova 4, Bratislava, proti žalovanej Slovenská republika, za
ktorú koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, Bratislava, Župné nám. 13, o náhradu škody
a nemajetkovej ujmy takto

r o z h o d o l :

Žalobný návrh zamieta.

Žalovanej náhradu trov konania nepriznáva.

Návrh žalobcu na prerušenie konania zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa podanými návrhmi voči žalovanému účastníkovi domáhal náhrady škody a nemajetkovej
ujmy na základe nesprávneho úradného postupu, ku ktorému malo dôjsť v exekučných konaniach
vedených tunajším súdom, v ktorých žalobca vystupoval ako oprávnený. V žalobných návrhoch uviedol,
že ako oprávnený subjekt (veriteľ zo zmlúv o úvere) navrhol súdnemu exekútorovi vykonať exekúciu a
súdny exekútor následne predložil návrh na vykonanie exekúcie spolu s exekučným titulom miestne a
vecne príslušnému exekučnému súdu so žiadosťou o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Podľa

žalobcu k nesprávnemu úradnému postupu malo dôjsť tým spôsobom, že tunajší súd v exekučných
konaniach:
- zamietol žiadosť súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie (žaloby označené
ISTINA RS),
- rozhodol o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o vydanie poverenia po zákonnej 15-dňovej lehote
(žaloby označené NZP),
- rozhodol o vydaní poverenia súdneho exekútora na vykonanie exekúcie po zákonnej 15-dňovej lehote

(žaloby označené NP),
- rozhodol o návrhu oprávneného na zmenu súdneho exekútora po 30-dňovej zákonnej lehote (žaloby
označené ZE).

Uznesením sp.zn. 4C/117/2012-8 zo dňa 9.10.2012, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 11.10.2012,
tunajší súd spojil poukazujúc na ustanovenie § 112 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, na spoločné
konanie konania vedené na návrh žalobcu pod sp. zn. 4C/117/2012, 4C/173/2012, 4C/194/2012,

4C/199/2012, 4C/246/2012, 4C/254/2012s tým, že konanie je ďalej vedené pod sp. zn. 4C/117/2012. V
tomto spojenom konaní súd rozhoduje o žalobách žalobcu, ktorými sa domáha náhrady škody z dôvodu
zamietnutia žiadosti súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie (žaloba označenéako ISTINA RS) a náhrady škody z dôvodu, že súd rozhodol o návrhu oprávneného na zmenu súdneho
exekútora po 30-dňovej zákonnej lehote (žaloby označené ako ZE).

Predmetom tohto spojeného konania nie je nárok žalobcu na náhradu škody z dôvodu zamietnutia
žiadosti súdneho exekútora o vydanie poverenia po 15-dňovej lehoty (žaloby označené NZP) a tiež
nie je predmetom konania nárok na náhradu škody z titulu vydania poverenia súdnemu exekútorovi na
vykonanie exekúcie po zákonnej 15-dňovej lehote (žaloby označené ako NP).

V žalobách, v ktorých žalobca namietal zamietnutie žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie (ISTINA RS) uviedol, že exekučný súd spôsobom odporujúcim zákonu konal
tak, akoby sám rozhodoval vo veci samej. Exekučný súd pritom nekoná o zrušení rozhodcovského
rozsudku a ani nepokračuje v konaní vo veci v rozsahu uvedenom v žalobe alebo vo vzájomnej žalobe.
Z hľadiska princípu právnej istoty nemôže všeobecný súd zamedziť účinkom rozhodcovského rozsudku
na právne postavenie žalovaného tam, kde neexistujú. Opravu rozhodnutí rozhodcovských súdov nie

je možné využiť dodatočne potom, čo takýto prostriedok už nemožno uplatniť. Exekučný súd tým, že
nelegálnym postupom vykonal opätovné posúdenie práva žalobcu na zaplatenie dlhu vyvolal stav, ktorý
založil prekážku veci rozhodnutej v právnom vzťahu medzi oprávneným a dlžníkom. Na jednej strane
existuje exekučný titul - rozhodcovský rozsudok, ktorý nie je možné zrušiť pre uplynutie zákonnej lehoty,
avšak z pohľadu exekučného súdu je materiálne nevykonateľný a na strane druhej nie je možné zo

strany žalobcu iniciovať občianske súdne konanie a požadovať súdnu ochranu práva na zaplatenie
istiny s príslušenstvom, a to z dôvodu že existenciou rozhodcovského rozsudku je založená prekážka
veci právoplatne rozhodnutej, ktorá je neodstrániteľnou vadou konania. Majetkovú škodu si žalobca
v týchto žalobách uplatnil vo výške náhrady istiny s príslušenstvom, ktorá viac nemôže byť priznaná
právoplatným rozhodnutím všeobecného súdu v občianskom súdnom konaní vedenom proti dlžníkovi zo

záväzkového zmluvného vzťahu založeného zmluvou o úvere. Zároveň si uplatnil náhradu nemajetkovej
ujmyvpeniazoch,pretožesamotnékonštatovanieporušeniaprávanasúdnuochranuniejedostatočným
zadosťučinením vzhľadom na vzniknutú ujmu. Nesprávny úradný postup súdu je takej intenzity, ktorá
má za následok zmarenie vymožiteľnosti majetkového práva žalobcu.

V žalobách, v ktorých žalobca namietal nesprávny úradný postup z dôvodu oneskoreného rozhodnutia
súdu o zmene exekútora (ZE) uviedol, že po vydaní poverenia na vykonanie exekúcie, žalobca v rámci
exekučného konania podal návrh na zmenu exekútora. K zmene exekútora rozhodnutím súdu nedošlo
v zákonom stanovenej lehote t.j. do 30 dní od doručenia návrhu oprávneného na zmenu exekútora
a to napriek tomu, že vec nevykazovala prvky nadmernej právnej zložitosti. V predmetnom prípade

neexistovala a neexistuje okolnosť, ktorá by umožňovala exekučnému súdu postupovať nesústredene
a so zbytočnými prieťahmi. Postup exekučného súdu bol v rozpore so zákonom, konkrétne § 44 ods. 8
Exekučného poriadku. Z dôvodu nesprávneho úradného postupu exekučného súdu si uplatňuje náhradu
majetkovej škody ako aj nemajetkovej ujmy v peniazoch. Majetková škoda predstavuje náhradu účelne
vynaložených nákladov spojených s jeho činnosťou uskutočňovanou vo veci správy a udržateľnosti

pohľadávok v období, ktoré zbytočne uplynulo medzi doručením návrhu na zmenu súdneho exekútora
a rozhodnutím o ňom vo výške 175,- eur. Zároveň si žalobca uplatnil náhradu nemajetkovej ujmy v
peniazoch, pri určovaní výšky ktorej vychádzal z doktríny prijatej ústavným súdom, podľa ktorej, pokiaľ
ide o zbytočné prieťahy v súdnom konaní je spravodlivé, ak sa na každý rok poznačený prieťahmi
vzťahuje satisfakcia vo výške cca 663,88 eur. Žalobca si uplatňuje ako primeranú náhradu nemajetkovej

ujmy sumu vo výške 55,32 eur za každý mesiac omeškania v činnosti exekučného súdu.

V žalobných návrhoch ďalej žalobca uviedol, že náhradu nemajetkovej ujmy si uplatňuje z dôvodu,
že márnym plynutím času boli reálne ohrozené legitímne očakávania žalobcu, že správnym postupom
exekučného súdu dôjde k efektívnemu a účinnému vymoženiu jeho pohľadávky. Nesprávny úradný

postup exekučného súdu vystavil oprávnené záujmy žalobcu riziku zániku povinného, riziku zmarenia
účelu konania pre stratu kontaktu s povinným, riziku insolvencii povinného. Ako ďalšie dôvody žiadosti
o náhradu nemajetkovej ujmy uviedol neexistenciu akéhokoľvek účinného vnútroštátneho prostriedku
nápravy, zásah do zákonných nárokov a základných práv žalobcu v spojení s absolútnou nemožnosťou
vrátenia strateného času, čo vyvolalo u žalobcu, resp. u členov riadiacich orgánov spoločnosti,

ako aj u jej majiteľov pocity frustrácie, úzkosti, nespravodlivosti, neistoty a nedôvery. Zbytočné a
právne nezdôvodniteľné časové omeškanie v rozhodovaní exekučného súdu spôsobilo v súvislosti
s vymáhanou pohľadávkou a jej príslušenstvom zánik ďalších plánovaných podnikateľských aktivít
žalobcu, ako aj zánik už vytvorených podnikateľský plánov. Vyvolaná strata zisku z realizovanéhoobchodu spôsobila hospodársku stratu na strane žalobcu, ale aj na strane jeho majiteľov. Nezákonným
zásahom vyvolaná situácia ovplyvnila ďalšie podnikateľské postupy žalobcu a spôsobila neistotu v
plánovaní ďalších rozhodnutí, ktoré mohol prijať. Žalobca ďalej uviedol, že písomnou žiadosťou požiadal

žalovaného o predbežné prerokovanie jeho nároku na náhradu škody. Žalovaný však do podania žalôb
na žiadosť pozitívne nereagoval.

Žalovaná v písomnom vyjadrení k podaným žalobám poukázala na to, že v jednotlivých žalobách sa
vyskytujú viaceré nedostatky, napr. že sú zmätočne označení povinní, najmä sú odlišne uvedené dátumy

narodenia, nie sú uvedené spisové značky príslušných exekučných konaní, chýbajú relevantné údaje
ako dátumy doručenia podaní na súd, ktoré majú význam pre posúdenie celej veci a dátumy, kedy
sa žalobca dozvedel o vzniku škody v jednotlivých prípadoch. Žalobca nepriložil k žalobám ani jeden
relevantný dôkaz, ktorý by preukazoval existenciu predmetného exekučného konania, vznik skutočnej
škody, nemajetkovej ujmy. V tejto súvislosti navrhla aplikáciu ustanovenia § 43 ods. 1 Občianskeho
súdneho poriadku. Čo sa týka žalobcom uvádzaných prieťahov v konaní, poukázal na to, že žalobca

uvádza kroky, ktoré podnikol na ich odstránenie, iba v žalobách týkajúcich sa exekučných konaní, v
ktorých boli zamietnuté žiadosti o udelenie poverenia. Formu „žiadostí o informáciu o stave konania" nie
je možné považovať za riadny prostriedok, ktorý by smeroval k zabráneniu prieťahov a k ich účinnému
odstráneniu. Všeobecný súd v konaní o náhradu škody nie je oprávnený posudzovať prieťahy v konaní
súdu, túto právomoc má iba predseda súdu alebo Ústavný súd SR. Žalovaná poukázala ďalej na to, že

dňa 23.04.2012 jej boli doručené žiadosti žalobcu o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody,
pritom už dňa 27.09.2012 boli súdu doručené žalobné návrhy a teda žalobca ich nepodal po uplynutí 6-
mesačnej lehoty, ale skôr. Žalovaná má za to, že ide o predčasne uplatnený nárok na súde.

V ďalšom súd vyberá z vyjadrenia žalovanej tú časť vyjadrenia, ktorá sa týka predmetu tohto sporu t.j.

náhrady škody z dôvodu zamietnutia žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie a náhrady škody, ktorá vznikla žalobcovi z dôvodu rozhodnutia o zmene exekútora po uplynutí
zákonnej 30-dňovej lehoty.

Vo vzťahu k žalobám, v ktorých sa žalobca domáha náhrady škody a nemajetkovej ujmy z

dôvodu zamietnutia žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie (žaloby
označené ISTINA RS) žalovaná uviedla, že akýkoľvek postup súdu, ktorý nájde svoj bezprostredný
výraz vo vydanom rozhodnutí, nemôže byť „nesprávnym úradným postupom" na účely zákona č.
514/2003 Z. z.. Zo žalobcom uvedených skutkových okolností je zrejmé, že nemôže ísť ani o
zodpovednosť za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím. Toto právo totiž možno uplatniť iba

vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená bolo zrušené alebo zmenené pre
nezákonnosť príslušným orgánom. Táto podmienka nie je v prípadoch zamietnutia žiadostí o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie splnená. Súd má povinnosť ex offo preskúmať materiálnu správnosť
rozhodcovského rozsudku, nekalú povahu rozhodcovskej doložky rozhodcovského súdu vydaného bez
účasti spotrebiteľa, preskúmať či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej

zmluvy, s cieľom zabezpečiť, aby spotrebiteľ nebol prípadne nekalou doložkou viazaný.

K žalobám týkajúcim sa nerozhodnutia o návrhu na zmenu súdneho exekútora v zákonom ustanovenej
lehote (žaloby označené ZE) žalovaná uviedla, že exekučný súd po dôjdení žiadosti o zmenu súdneho
exekútora predloží túto žiadosť pôvodnému súdnemu exekútorovi na vyjadrenie, na vyčíslenie jeho

doterajších trov, keďže súčasne s rozhodnutím o zmene súdneho exekútora rozhodne aj o trovách
doterajšieho exekučného konania. Ak pôvodný súdny exekútor neposkytol exekučnému súdu súčinnosť,
súd objektívne nemohol dodržať zákonnú 30-dňovú lehotu na rozhodnutie o návrhu žalobcu na zmenu
súdneho exekútora. Okrem toho, žalobcovi nič nebránilo v podaní sťažnosti predsedovi príslušného
súdu proti porušovaniu práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Ak tak neurobil, zanedbal

svoju všeobecnú preventívnu povinnosť. Zároveň žalovaná poukázala na ustanovenie § 44 ods. 8 a
9 Exekučného poriadku, z ktorého je zrejmé, že pôvodný súdny exekútor vykonáva úkony exekučného
konania až do času rozhodnutia súdu o zmene súdneho exekútora, a teda v súvislosti s nerozhodnutím
v lehote nemohlo dôjsť k vzniku žiadnej materiálnej škody.

K namietaným prieťahom v konaní žalovaná poukázala na § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. a na
to, že žalobca nepreukázal, aby existovalo právoplatné rozhodnutie vydané v disciplinárnom konaní,
ESĽP, či Ústavného súdu SR, ktorými by bolo konštatované porušenie práva na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov. Preto žalovaná má za to, že nie je preukázaný nesprávny úradný postupspočívajúcu v existencii prieťahov. Rýchlosť súdneho konania nie je oprávnený preskúmavať súd v
konaní o náhrade škody. Všeobecný súd nemôže konštatovať prieťahy v konaní a priznať za ne náhradu
nemajetkovej ujmy.

K požadovanej materiálnej škode uviedla, že žalobcom uvedenú paušalizáciu vecných nákladov
nemožno považovať za zmenšenie jeho majetku, ani za ušlý majetkový prospech. Uplatňovanie nároku
žalobcom na majetkovú škodu je nepodložené, nadhodnotené, a nepreukázané. Skutočnú škodu je
potrebné dokázať listinami resp. skutočnosťami, ktoré preukážu požadovaný nárok. V časti nároku

na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch poukázala žalovaná na to, že poskytovanie finančného
zadosťučinenia nie je automatické a podlieha podrobnému skúmaniu prípadu zo strany súdu a že vznik
nemajetkovej ujmy u právnických osôb a fyzických osôb je odlišný.

Z dôvodu nepreukázania splnenia základných zákonných podmienok, ktoré sú potrebné pre priznanie
náhrady škody žalovaná uviedla, že žalobu považuje za právne neopodstatnenú a žiadala, aby bola v

celom rozsahu zamietnutá.

Účastníci konania sa na pojednávanie určené na 31.7.2014 nedostavili. U oboch mal súd doručenie
predvolania riadne preukázané, lehota na prípravu na pojednávanie bola u účastníkov zachovaná.
Žalobca, ako aj žalovaná svoju neprítomnosti na pojednávaní ospravedlnili. Žalovaná nežiadala o

odročenie termínu pojednávania. Žalobca žiadal o zrušenie nariadeného pojednávania do rozhodnutia o
otázke nestrannosti a otázke zákonného sudcu v prejednávanej veci. Zároveň podal návrh na prerušenie
konania do právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu SR o jeho ústavnej sťažnosti proti rozhodnutiu
Krajského súdu v Košiciach sp.zn. 3NcC/44/2012. O nevylúčení zákonnej sudkyne z prejednávania a
rozhodovania veci bolo rozhodnuté Krajským súdom v Košiciach uznesením sp.zn. 3NcC/44/2012-15

zo dňa 19. októbra 2012. Uvedené rozhodnutie je právoplatné a je záväzné nielen pre súd, ale aj pre
účastníkov tohto konania. Žalobca v tomto konaní už požiadal o prerušenie konania z dôvodu, že podal
na Ústavný súd SR sťažnosť na porušovanie základného práva zaručeného čl. 46 ods. 1 Ústavy SR
a osobitne práva na zákonného sudcu podľa § 48 ods. 1 vety prvej Ústavy SR, ako aj základné práva
na spravodlivý súdny proces zaručené v čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd. O prerušenie konania požiadal podaním zo dňa 18.4.2013 a pred pojednávaním
vytýčeným nadeň25.4.2013žiadaltermínpojednávaniazrušiť.Ktomutopodaniunaprerušeniekonania
predložil rovnopis sťažnosti podanej na Ústavný súd SR vo veci sp.zn. 3NcC/44/2012. O návrhu na
prerušenie konania tunajší súd rozhodol uznesením sp.zn. 4C/117/2012-72 zo dňa 20. mája 2013,
ktoré v spojení s uznesením Krajského súdu v Košiciach sp.zn. 6Co/256/2013-90 zo dňa 25.11.2013

nadobudloprávoplatnosť9.12.2013.Vzhľadomnauvedenéanato,žetunajšísúdužorovnakomnávrhu
žalobcu na prerušenie konania rozhodol a to uznesením sp.zn. 4C/117/2012-72 zo dňa 20.5.2013,
nepovažoval žalobcom uvedený dôvod za dôležitý dôvod odročenia pojednávania aj vzhľadom na
skutočnosť, že o ústavnej sťažnosti žalobcu bolo rozhodnuté uznesením Ústavného súdu SR IV.ÚS
693/2013-11 zo dňa 12.12.2013, keď aj sťažnosť voči uzneseniu Krajského súdu v Košiciach sp.zn.

3NcC/44/2012 bola odmietnutá pre nedostatok právomoci Ústavného súdu SR na jej prerokovanie.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi a zistil tento skutkový stav:
Žalobca v konaní namietal nesprávny úradný postup exekučného súdu. Súd sa preto oboznámil s
jednotlivými exekučnými spismi tunajšieho súdu, v ktorých bol nesprávny úradný postup namietaný.

Žalobca vo všetkých nižšie uvedených exekučných konaniach mal procesné postavenie oprávneného
a exekučnými titulmi boli rozsudky Stáleho rozhodcovského súdu. Spolu so žiadosťou o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie bol predložený návrh na vykonanie exekúcie, exekučný titul a
prevažneajzmluvaoúvereuzavretámedzioprávnenýmapovinným,zktorejbolovovšetkýchprípadoch
zistené,žesajednaloospotrebiteľskézmluvy,ibavexekučnomkonanísp.zn.3Er/70/2005(týkasaspisu

4C/173/2012 - žaloba označená ZE) bola exekučným titulom notárska zápisnica spísaná na Notárskom
úrade JUDr. Jarmily Kováčovej.

Z registra a príslušných uznesení spisu 16Er/520/2011 (spis pripojený k spisu 1C/270/2012, ktorý je
spojený na spoločné konanie pod sp.zn. 1C/138/2012 a tento spis sa nachádza na Krajskom súde v

Košiciach; týka sa spisu 4C/117/2012 - žaloba označená ISTINA RS) súd zistil, že oprávnený podal
návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému P. N. pre vymoženie 200,49 eur s príslušenstvom a
to na základe exekučného titulu - rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu sp.zn. SR 06413/09 zo
dňa 1.7.2009, ktorý nadobudol právoplatnosť 20.7.2009 a vykonateľnosť 23.7.2009. Žiadosť súdnehoexekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola v uvedenej veci doručená tunajšiemu súdu
dňa 3.8.2011. Súd podaním zo dňa 12.8.2011 žiadal právneho zástupcu oprávneného o predloženie
úverovej zmluvy č. XXXXXXX a všeobecných obchodných podmienok k zmluve, v zmysle ktorej bol

vydaný exekučný titul. Uznesením sp.zn. 16Er/520/2011 zo dňa 4.11.2011 žiadosť exekútora o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie zamietol. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 16.12.2011.
Následne uznesením zo dňa 29.3.2012, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 11.4.2012, bolo exekučné
konanie zastavené.

Z registra a príslušných uznesení spisu 16Er/521/2011 (pripojeného k spisu 11C/270/2012, ktorý je
spojený na spoločné konanie pod sp.zn. 11C/119/2012 a nachádza sa na Krajskom súde v Košiciach;
týka sa spisu 4C/194/2012 - žaloba označená ISTINA RS) súd zistil, že oprávnený podal návrh na
vykonanie exekúcie proti povinnému H. F. pre vymoženie 1 180,94 eur s príslušenstvom a to na základe
exekučného titulu - rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu sp.zn. SR 23379/09 zo dňa 4.2.2010, ktorý
nadobudol právoplatnosť 1.3.2010 a vykonateľnosť 4.3.2010. Žiadosť súdneho exekútora o udelenie

poverenia na vykonanie exekúcie bola doručená súdu dňa 3.8.2011. Uznesením sp.zn. 16Er/521/2011-9
zo dňa 3.10.2011 bola žiadosť exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietnutá.
Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 8.11.2011. Následne súd exekučné konanie uznesením sp.zn.
1Er/822/2010-13 zo dňa 29.3.2011 zastavil. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť 1.3.2011.

Zexekučnéhospisutunajšiehosúdu16Er/144/2011(týkasaspisuspisu4C/199/2012-žalobaoznačená
ISTINA RS) súd zistil, že dňa 24.2.2011 pred súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým bola spísaná
zápisnica, obsahujúca návrh na vykonanie exekúcie oprávneného proti povinnému H. Z. pre vymoženie
istiny 192,-- eur s príslušenstvom a to na základe exekučného titulu - rozsudku Stáleho rozhodcovského
súdu sp.zn. SR 13238/10 zo dňa 27.1.2011, ktorý nadobudol právoplatnosť 14.2.2011 a vykonateľnosť

17.2.2011. Žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola doručená
tunajšiemu súdu dňa 16.3.2011, k žiadosti bola pripojená zmluva o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa
24.3.2010azmenkavystavená24.3.2010ktomutočísluzmluvy.Uznesenímsp.zn.16Er/144/2011-10zo
dňa 7.4.2011 bola žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietnutá.
Uznesenie nadobudlo právoplatnosť 4.5.2011. Následne uznesením zo dňa 9.8.2011 bolo exekučné

konanie právoplatne ku dňu 17.8.2011 zastavené.

Z exekučného spisu tunajšieho súdu 16Er/221/2011 (pripojeného k spisu 4C/246/2012 - žaloba
označená ISTINA RS) súd zistil, že dňa 29.3.2011 pred súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým
bola spísaná zápisnica, obsahujúca návrh na vykonanie exekúcie oprávneného proti povinnému O. Š.

pre vymoženie istiny 849,17 eur s príslušenstvom a to na základe exekučného titulu - rozsudku Stáleho
rozhodcovského súdu sp.zn. SR 13520/10 zo dňa 27.1.2011, ktorý nadobudol právoplatnosť 14.2.2011 a
vykonateľnosť 17.2.2011. Žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola
doručená tunajšiemu súdu dňa 14.4.2011, k žiadosti bola pripojená zmluva o úvere č. XXXXXXX zo dňa
27.5.2009azmenkavystavená27.5.2009ktomutočísluzmluvy.Uznesenímsp.zn.16Er/221/2011-10zo

dňa 21.4.2011 súd žiadosť exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol. Uznesenie
nadobudlo právoplatnosť 18.5.2011. Následne uznesením sp.zn. 16Er/221/2011-17 zo dňa 9.8.2011
bolo exekučné konanie právoplatne ku dňu 17.8.2011 zastavené.

Z exekučného spisu tunajšieho súdu 16Er/106/2011 (pripojeného k spisu 4C/254/2012 - žaloba

označená ISTINA RS) súd zistil, že dňa 7.2.2011 pred súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým
bola spísaná zápisnica, obsahujúca návrh na vykonanie exekúcie oprávneného proti povinnému Z.
V. pre vymoženie istiny 621,59 eur s príslušenstvom a to na základe exekučného titulu - rozsudku
Stáleho rozhodcovského súdu sp.zn. SR 10507/10 zo dňa 15.11.2010, ktorý nadobudol právoplatnosť
20.12.2010 a vykonateľnosť 23.12.2010. Žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie

exekúcie bola doručená súdu dňa 28.2.2011, k žiadosti bola priložená zmluva o úvere č. 705300157
zo dňa 10.11.2009 a zmenka vystavená 10.11.2009 k tomuto číslu zmluvy. Uznesením sp.zn.
16Er/106/2011-10 zo dňa 17.3.2011 súd žiadosť exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
zamietol.Uznesenienadobudloprávoplatnosť12.4.2011.Následneuznesenímsp.zn.16Er/106/2011-18
bolo exekučné konanie právoplatne ku dňu 24.5.2011 zastavené.

Zo spisu tunajšieho súdu sp.zn. 3Er/70/2005 (týka sa spisu 4C/173/2012 - žaloba označená ZE) bolo
zistené, že žiadosť súdneho exekútora Ing. Bc. Karola Mihala o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, bola súdu doručená dňa 18.3.2005. Žiadosť súdneho exekútora bola na tunajšom súdepodaná na základe návrhu na vykonanie exekúcie oprávneného proti povinnému J. Z. pre vymoženie
istiny 9 000,-- Sk s príslušenstvom a trov exekúcie. Exekučným titulom bola notárska zápisnica č. N
4412/2004, Nz 80472/2004 spísaná na Notárskom úrade JUDr. Jarmily Kováčovej dňa 6.11.2004. Súd

vydal poverenie na vykonanie exekúcie 23.3.2005. Dňa 18.11.2010 bol súdu doručený elektronický
návrh na zmenu exekútora tak, aby súd poveril vykonaním exekúcie JUDr. Rudolfa Krutého. Súd
žiadosť o zmenu exekútora doručil podaním zo dňa 22.12.2010 pôvodnému exekútorovi a vyzval ho
na vyúčtovanie trov exekúcie a oznámenie aká suma bola od povinného vymožená. Súdny exekútor
JUDr. Ing. Karol Mihal reagoval podaním z 3.1.2011, doručené súdu 4.1.2011 a vyčíslil trovy exekúcie.

Súčasne súhlasil so zmenou exekútora a oznámil, že doposiaľ bola vymožená časť pohľadávky
oprávneného vo výške 862,88 eur. Uznesením sp.zn. 3Er/70/2005-20 zo dňa 4.2.2011 súd vyhlásil
exekúciuzaneprípustnú,exekúciuzastavilbeznávrhuvzmysle§58ods.1Exekučnéhoporiadku.Návrh
oprávneného na zmenu súdneho exekútora zamietol a nepriznal súdnemu exekútorovi trovy exekúcie.
V dôsledku odvolania oprávneného rozhodoval vo veci Krajský súd v Košiciach, ktorý uznesením
sp.zn. 1Co/152/2011-44 zo dňa 30.9.2011, ktorý potvrdil uznesenie súdu zo dňa 4.2.2011 vo výroku o

neprípustnosti exekúcie a jej zastavenie a trovách exekúcie, odmietol odvolanie proti výroku o zamietnutí
návrhunazmenusúdnehoexekútoraanepriznalúčastníkomkonanianáhradutrovodvolaciehokonania.
Uznesenie súdu sp.zn. 3Er/70/2005-20 zo dňa 4.2.2011 v spojení s uznesením Krajského súdu v
Košiciach sp.zn. 1Co/152/2011-44 zo dňa 30.9.2011 nadobudlo právoplatnosť dňa 2.12.2011.

Žalobca dňa 24.2.2014 v konaní vedenom tunajším súdom pod sp.zn. 9C/112/2012 predložil súdu
znalecký posudok č. 1/2014 zo dňa 17.1.2014, ktorý bol vypracovaný znaleckým ústavom Ekonomickou
univerzitou v Bratislave s tým, že týmto znaleckým posudkom bola stanovená majetková škoda, ktorá
mu bola spôsobená v dôsledku nesprávneho úradného postupu exekučného súdu v exekučných
veciach. Žalobca poukázal na to, že v súlade so zásadou hospodárnosti predkladá jeden originál

tohto znaleckého posudku, na ktorý bude v ostatných konaniach vedených tunajším súdom odkazovať.
Z predloženého znaleckého posudku č. 1/2014 bolo zistené, že zadávateľom - žalobcom bola daná
znaleckému ústavu úloha určiť výšku majetkovej škody, ktorá bola spôsobená nesprávnymi úradnými
postupmi a nezákonnými rozhodnutiami okresných súdov Slovenskej republiky v exekučných konaniach
a to najmä v súvislosti s porušovaním zákonných lehôt a nečinnosťou, či zbytočnými prieťahmi v

exekučných konaniach pri rozhodovaní o žiadosti súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie
exekúcie alebo pri rozhodovaní o zmene súdneho exekútora. Znalecký ústav na základe vykonanej
analýzymzdovýchnákladov,nákladovnapoštovné,telekomunikačnéslužby,tlačaúpravuinformačného
systému realizoval výpočet majetkovej ujmy vzniknutej žalobcovi, pričom túto diferencoval podľa
jednotlivých typov žalôb nasledovné:

Žaloby NZP a NP
- mzdové náklady 4,15 eur
- náklady na tlač 5,31 eur
- náklady na úpravu informačného systému 13,86 eur

- náklady na poštovné 3,01 eur
- náklady na telekomunikačné služby 4,43 eur
spolu vo výške 30,76 eur.

Žaloby ZE

- mzdové náklady 5,07 eur
- náklady na tlač 5,31 eur
- náklady na úpravu informačného systému 13,86 eur
- náklady na poštovné 3,01 eur
- náklady na telekomunikačné služby 4,43 eur

spolu vo výške 31,68 eur.

Tento znalecký posudok žalovaný účastník považuje za nedôveryhodný, zavádzajúci a nespôsobilý
preukázať vznik a existenciu majetkovej škody žalobcu a preto navrhuje súdu, aby naň neprihliadal.
Poukázalnaskutočnosť,ežalovanémubolapriamoodňatámožnosťakýmkoľvekspôsobomparticipovať

pri postupe na vypracovaní posudku a preto odpovedá na otázky výlučne kladené žalobcom, náklady
na poštovné a náklady na tlač posudzovanie ktorých je tiež predmetom posudku nespĺňajú zákonom
predpokladané kritérium skutočnosti, na preukázanie ktorých by bolo nutné disponovať odbornými
znalosťami. Žalovaná má za to, že posudok je výrazne jednostranný a pri vyhotovení tohto posudku savychádzalo zo skutočností, ktoré boli zistené z podkladov poskytnutých žalobcom. V ďalšom vyjadrení
podrobne odôvodňuje nesúhlas so znaleckým posudkom s vyvodením záveru, že nárok žalobcovi nie
je možné priznať a to ani za predpokladu, že by súd mal z obsahu posudku za preukázané, že k vzniku

škody došlo.

Je potrebné uviesť, že znalecký posudok predložený žalobcom súd hodnotil v zmysle § 129 ods. 1 O.s.p.
ako listinný dôkaz a nie ako znalecký posudok, pretože nebol vyhotovený po nariadení znaleckého
dokazovania súdom.

Podaním zo dňa 23.7.2014 žalobca opätovne podal návrh na prerušenie konania do právoplatného
rozhodnutia Ústavného súdu SR o ústavnej sťažnosti žalobcu. V návrhu uviedol žalobca tie isté dôvody,
ako v podaní zo dňa 18.4.2013. Opätovne uviedol, že s rozhodnutím Krajského súdu v Košiciach sp.
zn. 3NcC/44/2012 o tom, že sudcovia tunajšieho súdu nie sú z prejednávania veci vylúčení nesúhlasí,
hodnotí ho ako nesprávne, zakladajúce zásah do jeho práv. K návrhu žalobca pripojil kópiu sťažnosti

na porušovanie základného práva zaručeného čl. 46 ods. 1 Ústavy SR (práva na súdnu ochranu a
osobitne práva na zákonného sudcu podľa čl. 48 ods. 1 vety prvej Ústavy SR), ako aj základného práva
na spravodlivý súdny proces zaručeného čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd (osobitne práva na nestranný súd zriadený zákonom), ktorá sa týka rozhodnutia
uvedeného Krajského súdu v Košiciach. Ako dôvod prerušenia konania žalobca uviedol ustanovenia §

109 ods. 1 písm. b) O.s.p. a § 109 ods. 2 písm. c) O.s.p.

Podľa § 109 ods. 1 O.s.p., súd konanie preruší, ak
a) účastník stratil spôsobilosť konať pred súdom a nie je zastúpený zástupcom s plnomocenstvom pre
celé konanie;

b) rozhodnutie závisí od otázky, ktorú nie je v tomto konaní oprávnený riešiť. Rovnako postupuje, ak tu
pred rozhodnutím vo veci dospel k záveru, že všeobecne záväzný právny predpis, ktorý sa týka veci, je
v rozpore s ústavou, zákonom alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná; v
tom prípade postúpi návrh ústavnému súdu na zaujatie stanoviska,
c) rozhodol, že požiada Súdny dvor Európskych spoločenstiev o rozhodnutie o predbežnej otázke podľa

medzinárodnej zmluvy.

Podľa § 109 ods. 2 O.s.p., pokiaľ súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť, ak
a) sa účastník nemôže konania zúčastniť pre prekážku trvalejšej povahy alebo preto, že jeho pobyt nie
je známy;

b) zákonný zástupca účastníka zomrel alebo stratil spôsobilosť konať pred súdom;
c) prebieha konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo ak
súd dal na takéto konanie podnet.

Žalobca ako účastník konania využil svoje zákonné právo namietať nestrannosť tunajšieho súdu. O

námietke zaujatosti uplatnenej žalobcom už v žalobnom návrhu nadriadený súd právoplatne rozhodol.
Krajský súd v Košiciach sa pritom zaoberal všetkými dôvodmi žalobcu, pre ktoré žiadal vylúčenie sudcov
tunajšieho súdu v danej veci. Rozhodnutím Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 3NcC/44/2012 je tak
viazaný súd, ale aj účastníci tohto konania. Okrem toho ani opätovným preskúmaním návrhu žalobcu
nebolo zistené, aby všeobecne záväzný právny predpis, ktorý sa týka tejto veci bol v rozpore s ústavou,

zákonom alebo medzinárodnou zmluvou. Ústavná sťažnosť podaná žalobcom nezakladá konanie, v
ktorom by sa riešila otázka majúca význam pre rozhodnutie súdu vo veci samej. Súd poukazuje na
skutočnosť, že nebol dôvod na podanie návrhu na prerušenie konania, pretože žalobcovi bolo známe, že
dňa 12.12.2013 Ústavný súd SR uznesením sp.zn. IV.ÚS 693/2013-11 odmietol okrem iných sťažnosti
žalobcu i sťažnosť proti uzneseniu Krajského súdu v Košiciach sp.zn. 3NcC/44/2012 pre nedostatok

právomoci Ústavného súdu SR na jej prerokovanie. Z uvedených dôvodov súd návrh žalobcu na
prerušenie konania opätovne zamietol ako návrh nedôvodný.

Podľa § 3 ods. 1, 2 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci, štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená

orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci
a) nezákonným rozhodnutím,
b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody,
c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebod) nesprávnym úradným postupom.
Zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.

Podľa § 5 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci, právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím má účastník konania, ktorému
vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto konaní.

Podľa § 6 ods. 1, 2 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone

verejnej moci, ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená, bolo
zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý rozhoduje o náhrade škody,
je viazaný rozhodnutím tohto orgánu Právo podľa odseku 1 možno priznať iba vtedy, ak poškodený
podal proti nezákonnému rozhodnutiu riadny opravný prostriedok podľa osobitných predpisov. Splnenie
tejto podmienky sa nevyžaduje, ak ide o prípady hodné osobitného zreteľa.

Podľa§9ods.1zákonač.514/2003Z.z.ozodpovednostizaškoduspôsobenúprivýkoneverejnejmoci,
štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa
považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom
ustanovenejlehote,nečinnosťorgánuverejnejmociprivýkoneverejnejmoci,zbytočnéprieťahyvkonaní

alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb;
za nesprávny úradný postup sa nepovažuje postup alebo výsledok postupu Národnej rady Slovenskej
republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 86 písm. a) a d) Ústavy Slovenskej republiky a postup alebo
výsledok postupu vlády Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 119 písm. b) Ústavy
Slovenskej republiky.

Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci, pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu súdu spočívajúceho v porušení povinnosti urobiť
úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, v nečinnosti pri výkone verejnej moci
alebo v zbytočných prieťahoch v konaní možno vychádzať len z výsledkov vybavenia sťažnosti na

prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy, z právoplatného rozhodnutia vydaného
vdisciplinárnomkonaní,ktorýmsarozhodlootom,žesudcasadopustildisciplinárnehoprevinenia,ktoré
má za následok prieťahy v súdnom konaní, právoplatného rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské
práva, ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
alebo z právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti, ktorým

ÚstavnýsúdSlovenskejrepublikykonštatoval,žesaporušiloprávonaprerokovanievecibezzbytočných
prieťahov.

Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci, nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, nezákonným zatknutím,

zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo
rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom
je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o predbežné
prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4 a 11.

Podľa § 17 ods. 1, 2 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci, uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak. V
prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom
na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj
nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak.

Podľa § 19 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci, právo na náhradu škody sa premlčí za tri roky odo dňa, keď sa poškodený dozvedel o škode. Ak
je podmienkou uplatnenia práva na náhradu škody zrušenie alebo zmena právoplatného rozhodnutia,
plynie premlčacia lehota odo dňa doručenia (oznámenia) rozhodnutia, ktorým bolo zmenené alebo

zrušené právoplatné rozhodnutie.

Podľa § 44 ods. 1, 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti, exekútor,
ktorému bol doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie, predloží tento návrh spolu sexekučným titulom najneskôr do 15 dní od doručenia alebo odstránenia vád návrhu súdu (§ 45) a
požiada ho o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti

o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného
titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu,
táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti
alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

Podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d) zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti,
podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade
c) notárskych zápisníc, ktoré obsahujú právny záväzok a v ktorých je vyznačená oprávnená osoba
a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici s
vykonateľnosťou súhlasila,

d) vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských súdov a rozhodcovských komisií a zmierov nimi
schválených.

Podľa § 44 ods. 8 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti, oprávnený
môže kedykoľvek v priebehu exekučného konania aj bez uvedenia dôvodu podať na príslušný okresný

súd návrh na zmenu exekútora. Súd rozhodne o zmene exekútora do 30 dní od doručenia návrhu
oprávneného na zmenu exekútora.

Podľa § 45 ods. 1, 2 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, súd príslušný na výkon
rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníka konania, proti ktorému

bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie
zastaví
a) z dôvodov uvedených v osobitnom predpise,
b) ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a) a b) alebo
c) ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je

objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.
Súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo
exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1 písm.
b) alebo c).

Predmetom tohto konania je náhrada škody a nemajetkovej ujmy, ktorej sa žalobca domáha poukazujúc
na nesprávny úradný postup tunajšieho súdu vo vyššie uvedených exekučných konaniach. V zmysle §
15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. predpokladom zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nesprávnym
úradným postupom je predbežne prerokovanie tohto nároku na základe písomnej žiadosti poškodeného
príslušným orgánom. Žalovaná v písomnom vyjadrení potvrdila, že zo strany žalobcu jej boli doručené

žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody a to dňa 23.4.2012. V čase rozhodovania
súdu teda už uplynula 6 mesačná lehota od prijatia týchto žiadosti. Vzhľadom k tomu má súd za to, že
žalobca si splnil svoju povinnosť, keďže podal žalovanej pred podaním návrhu žiadosť o predbežné
prerokovanie nároku na náhradu škody, pričom súd nemal preukázané, aby nárok žalobcu na náhradu
škody alebo jeho časť bol do rozhodnutia súdu uspokojený.

Žalovaná v písomnom vyjadrení poukázala na nedostatky žalobných návrhov a navrhla aplikáciu
ustanovenia § 43 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku. Podľa názoru súdu žalobné návrhy podané
žalobcom majú všetky náležitosti návrhu na začatie konania v zmysle ustanovení § 42 ods. 3 O.s.p. a
§ 79 ods. 1 O.s.p., žalobca správne označil účastníkov konania, opísal skutočnosti, na základe ktorých

uplatnil svoj nárok, označil dôkazy a uviedol čoho sa domáha. preto postup v zmysle § 43 ods. 1 O.s.p.
súd považoval za nedôvodný.

Žalovaná v písomnom vyjadrení tiež uplatnila námietku premlčania nároku žalobcu na náhradu škody
a nemajetkovej ujmy. Súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že k premlčaniu žalobcom uplatneného

nároku nedošlo, a teda žalobné návrhy boli podané v rámci plynutia 3-ročnej premlčacej doby. Vo
všetkých exekučných veciach súd rozhodoval v priebehu roku 2011 a to vo veci 16Er/520/2011
- 4C/117/2012 bola žiadosť o udelenie poverenia zamietnutá 4.11.2011, vo veci 16Er/521/2011 -
4C/194/2012 bola žiadosť o udelenie poverenia zamietnutá 3.10.2011. V exekučnej veci 16Er/144/2011- 4C/199/2012 bola žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietnutá
uznesením zo dňa 2.4.2011. V exekučnom konaní 16Er/221/2011 - 4C/246/2012 bola žiadosť súdneho
exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietnutá uznesením zo dňa 24.6.2011. V

exekučnej veci 16Er/106/2011 - 4C/254/2012 bola žiadosť exekútora zamietnutá uznesením zo dňa
17.3.2011. Žalobné návrhy na náhradu škody vo veciach 4C/117/2012, 4C/194/2012, 4C/199/2012,
4C/246/2012 a 4C/254/2012 boli podané na súd 27.9.2012. Išlo o návrhy označené ISTINA RS.
Vo veci 3Er/70/2005 - 4C/173/2012 (žaloba označená ZE) bolo o zmene exekútora rozhodované
uznesením zo dňa 4.2.2011 a návrh na náhradu škody v konaní 4C/173/2012 bol podaný taktiež

27.9.2012, teda v 3-ročnej premlčacej lehote.

K samotnému nároku žalobcu na náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy súd uvádza
nasledovné:
Predpokladom zodpovednosti štátu za škodu v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z. je súčasné splnenie
troch podmienok:

1. preukázanie existencie nezákonného rozhodnutia resp. nesprávneho úradného postupu - t.j.
protiprávne konanie,
2. existencia škody t.j. majetkovej ujmy vyjadriteľnej v peniazoch resp. nemajetkovej ujmy
3. preukázanie príčinnej súvislosti medzi nezákonným rozhodnutím resp. nesprávnym úradným
postupom a škodou.

Nesprávny úradný postup spočíva v akejkoľvek činnosti určitého štátneho orgánu spojenej s výkonom
jeho právomoci, ak v súvislosti s ňou dôjde k porušeniu pravidiel stanovených právnymi predpismi.
Nesprávnym úradným postupom môže byť aj nevydanie resp. oneskorené vydanie rozhodnutia
dôsledkom porušenia stanovených alebo primeraných lehôt na jeho vydanie, teda nečinnosť štátneho

orgánu. Škodou je majetková ujma predstavujúca zmenšenie majetkového stavu poškodeného oproti
stavu pred škodnou udalosťou a ktorá predstavuje hodnoty, ktoré je potrebné vynaložiť pre uvedenie
veci do predošlého stavu. Charakter majetkovej ujmy má aj zníženie hodnoty pohľadávky veriteľa, ktoré
nastalovsúvislostisozmarenímmožnostiuspokojeniajehopohľadávkyvexekučnomkonaní.Opríčinnú
súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím resp. nesprávnym úradným postupom t.j. protiprávnym

konaním a škodou ide vtedy, ak medzi nesprávnym úradným postupom resp. nezákonným rozhodnutím
a škodou je vzťah príčiny a následku, ktorý musí byť priamy, bezprostredný a neprerušený.

Zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci v zmysle § 3 zákona č. 514/2003 Z.z.
jeobjektívnouzodpovednosťou,ktorejsaštátnemôžezbaviťazasplneniavyššieuvedenýchpodmienok

za túto škodu zodpovedá. Pre vznik zodpovednosti štátu musia byť pritom splnené všetky zákonom
požadované podmienky súčasne.

Podľa žalobcu k nesprávnemu úradnému postupu vo veciach, ktoré boli tunajším súdom spojené a
sú vedené pod sp. zn. 4C/117/2012 malo dôjsť tým, že tunajší súd v exekučných konaniach, v ktorých

žalobca mal procesné postavenie oprávneného:
1. zamietol žiadosť súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie (ISTINA RS - spisy
4C/117/2012, 4C/194/2012, 4C/199/2012, 4C/246/2012, 4C/254/2012).
2. rozhodol o návrhu oprávneného na zmenu súdneho exekútora po 30-dňovej zákonnej lehote podľa
§ 44 ods. 8 Exekučného poriadku (ZE - spis 4C/173/2012).

V konaniach vedených pôvodne pod sp. zn. 4C/117/2012, 4C/194/2012, 4C/199/2012, 4C/246/2012,
4C/254/2012 žalobca namietal, že exekučný súd zamietol žiadosť súdneho exekútora o vydanie
poverenia na vykonanie exekúcie (návrhy označené ako ISTINA RS). Žalobca poukázal na to, že
exekučnýsúdprirozhodovaníožiadostisúdnehoexekútoraoudeleniepoverenianavykonanieexekúcie

preskúmaval exekučný titul nad rámec právomoci zverenej exekučnému súdu tým, že preskúmaval
skutkový stav veci a konal tak, akoby sám rozhodoval vo veci samej, čím vykonal úradný postup bez
splnenia zákonných podmienok.

Z oboznámených exekučných spisov pripojených k vyššie uvedeným konaniam bolo zistené, že vo

všetkých prípadoch boli žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
zamietnuté. Vo všetkých uvedených veciach exekučným titulom boli rozsudky rozhodcovského súdu. Vo
všetkých prípadoch právny vzťah medzi oprávneným a povinným bol hodnotený exekučným súdom ako
spotrebiteľský právny vzťah a to, či už na základe predložených úverových zmlúv resp. aj na základeskutočností uvedených v odôvodneniach exekučných titulov. Poukazujúc na ustanovenie § 45 ods. 2
zákona č. 244/2002 Z.z., v daných prípadoch exekučný súd je nielen oprávnený, ale aj povinný a
to v ktoromkoľvek štádiu exekučného konania t.j. aj pri rozhodovaní o žiadosti o udelenie poverenia

na vykonanie exekúcie, skúmať zákonnosť exekučného titulu t.j. rozhodcovského rozsudku. V tejto
súvislosti súd poukazuje napr. na rozhodnutia NS SR sp. zn. 5Cdo 439/2012, sp. zn. 6Cdo 290/2012,
či Ústavného súdu SR sp. zn. I.ÚS 278/2013, sp. zn. IV. ÚS 55/2011. Posudzovanie zákonnosti
rozhodcovských rozsudkov v rámci exekučného konania tak nemožno hodnotiť ako nesprávny úradný
postup.

Súd má tiež za to, že rozhodnutím exekučného súdu, ktorým bola zamietnutá žiadosť súdneho
exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, nedošlo k reálnej nevymožiteľnosti istiny a jej
príslušenstva, o ktorých už rozhodoval rozhodcovský súd. Pokiaľ aj nedošlo k zrušeniu rozhodcovských
rozsudkov, ktoré boli v exekučných konaniach exekučnými titulmi a na základe ktorých nedošlo k vydaniu
poverenia na vykonanie exekúcie postupom podľa § 40 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom

konaní, žalobca má právo iniciovať konanie pred všeobecným súdom, ktorý v občianskom súdnom
konaní posúdi dôvod, pre ktorý rozhodcovský rozsudok nemôže byť exekučným titulom. Napr. v prípade,
že rozhodcovský súd rozhodoval na základe neplatnej rozhodcovskej doložky nemôže založiť prekážku
res iudicata a to z dôvodu, že rozhodcovský súd nemal právomoc na rozhodovanie o uplatnenom nároku
a teda o takomto nároku môže byť znova rozhodnuté všeobecným súdom. V konečnom dôsledku súdu

je známe, že tunajším súdom sú vedené konania, v ktorých je uplatnený nárok zo zmeniek vystavených
práve žalobcom v tomto konaní. Zmenky žalobca postúpil na iný subjekt a pritom sa jedná sa o zmenky
vystavenénazabezpečeniepohľadávokzúverovýchzmlúvuzavretýchsožalobcom,onárokochktorých
už bolo taktiež rozhodnuté rozhodcovským súdom a taktiež už boli tunajším súdom vedené exekučné
konania v týchto veciach. Žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie aj v týchto prípadoch

boli prevažne zamietnuté.

Okrem toho, že exekučný súd mal oprávnenie preskúmavať exekučný titul súd uvádza, že v uvedených
veciach nie je možné konštatovať nezákonnosť rozhodnutí exekučného súdu t.j. rozhodnutí o zamietnutí
žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Oboznámením sa s exekučnými spismi,

pripojenými k vyššie uvedeným konaniam, bolo totiž zistené, že ani jedno rozhodnutie tunajšieho súdu
ako súdu exekučného o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie nebolo zrušené resp. zmenené pre nezákonnosť. Žalobca ako oprávnený v týchto exekučných
konaniach vôbec nevyužil svoje právo na podanie riadnych opravných prostriedkov.

Vo veci pôvodne vedenej pod sp.zn. 4C/173/2012 - 3Er/70/2005 (návrh označený ako ZE) malo dôjsť
podľa žalobcu k nesprávnemu úradnému postupu tým, že súd nerozhodol o návrhu oprávneného na
zmenu súdneho exekútora v zákonom stanovenom čase t.j. do 30 dní od doručenia návrhu na zmenu
exekútora (ZE). Z oboznámeného exekučného spisu 3Er/70/2005 bolo zistené, že návrh na zmenu
exekútora bol doručený súdu dňa 18.11.2010 tak, aby súd poveril vykonaním exekúcie JUDr. Rudolfa

Krutého. Dňa 22.12.2010 súd vyzval doterajšieho exekútora na predloženie exekútorského spisu a
vyúčtovanie trov exekúcie. JUDr. Ing. Mihal zaslal vyúčtovanie trov exekúcie podaním zo dňa 3.1.2011,
doručené súdu 4.1.2011. Uznesením zo dňa 4.2.2011 súd vyhlásil exekúciu za neprípustnú, exekúciu
zastavil bez návrhu v zmysle § 58 ods. 1 Exekučného poriadku a návrh oprávneného na zmenu
exekútora zamietol a nepriznal súdnemu exekútorovi trovy exekúcie. Správnosť postupu exekučného

súdu potvrdil aj odvolací súd rozhodnutím sp.zn. 1CoE 152/2011-44 zo dňa 30.9.2011.

V ďalšom súd poukazuje na skutočnosti týkajúce sa vytýkaných prieťahov v exekučných konaniach,
kedy všeobecný súd nemá právomoc na posudzovanie existencie prieťahov. Aj v tomto prípade žalobca
neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal existenciu nečinnosti resp. prieťahov pri rozhodovaní o

návrhu na zmenu exekútora v exekučnom konaní. Zo sťažnosti podaných žalobcom na prieťahy v
exekučných konaniach zo dňa 30.8.2010, 23.11.2010 a 25.5.2011 sa v prípade návrhu na zmenu
súdneho exekútora mohla týkať sťažnosť zo dňa 25.5.2011, keďže návrhy na zmenu exekútora boli
podané 18.11.2010. Podľa oboznámených Spr. však všetky sťažnosti žalobcu na prieťahy v exekučných
konaniach vedených tunajším súdom boli považované za neopodstatnené.

Poukazujúc na vyššie uvedené skutočnosti súd konštatuje, že zo strany žalobcu nebol v konaní
preukázaný nesprávny úradný postup exekučného súdu v uvedených exekučných konaniach, ani
nezákonnosť rozhodnutí exekučného súdu. Hmotnoprávne podmienky uplatnenia nároku škody anemajetkovej ujmy spôsobenej nesprávnym úradným postupom musia byť splnené súčasne, pričom zo
stranyžalobcunebolapreukázanáužprvázvyššieuvedenýchpodmienok. Súdpretoprenepreukázanie
existencie podmienok priznania náhrady škody a nemajetkovej ujmy zo strany žalobcu, jeho návrh v

celom rozsahu zamietol.

Pokiaľ sa týka žalobcom uplatnenej škody a nemajetkovej ujmy súd napriek uvedenému konštatuje, že
zo strany žalobcu výška ním uplatnenej náhrady škody a nemajetkovej ujmy nebola žiadnym spôsobom
preukázaná. Žalobca v tomto smere nepredložil žiadne listinné dôkazy, nenavrhol žiadne dokazovanie

a teda v tomto smere taktiež neuniesol dôkazné bremeno.

Podľa§142ods.1O.s.p.,účastníkovi,ktorýmalvoveciplnýúspech,súdpriznánáhradutrovpotrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa § 151 ods. 1 O.s.p., o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v

rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný
trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.

Podľa § 151 ods. 2 O.s.p., ak účastník v lehote podľa odseku 1 trovy nevyčísli, súd mu prizná náhradu
trovkonaniavyplývajúcichzospisukudňuvyhláseniarozhodnutiasvýnimkoutrovprávnehozastúpenia;

ak takému účastníkovi okrem trov právneho zastúpenia iné trovy zo spisu nevyplývajú, súd mu náhradu
trovkonanianepriznáavtakomprípadesúdniejeviazanýrozhodnutímoprisúdenínáhradytrovkonania
tomuto účastníkovi v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

O trovách konania rozhodol súd na pojednávaní konanom dňa 6.3.2014 podľa citovaného ustanovenia

§ 142 ods. 1 O.s.p. tak, že ich náhradu priznal žalovanej, ktorá bola v konaní úspešná. Žalovaná si
uplatnila nárok na náhradu trov konania v písomnom vyjadrení. V zákonom stanovenej lehote ale trovy
nevyčíslila a z obsahu spisu jej žiadne trovy nevyplynuli. Vyčíslenie trov konania je nevyhnutné nielen u
právneho zástupcu, ale aj u účastníka, ktorý nie je právne zastúpený. Ak účastník v stanovenej lehote
trovy nevyčísli, možno mu priznať náhradu trov konania vyplývajúcich zo spisu. V prípade, že zo spisu

výška náhrady trov nevyplýva, je súd oprávnený namiesto vyhláseného výroku o priznaní trov konania
zmeniť tento výrok a účastníkovi náhradu trov nepriznať.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní od jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na
Krajský súd v Košiciach, písomne v troch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a
dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.