Uznesenie Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 19. november 2018

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 31Ek/582/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6118255315
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 11. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Tomáš Černák
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2018:6118255315.1

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica vo veci exekučného konania oprávneného: EOS KSI Slovensko, s.r.o.,
so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava-Petržalka, IČO: 35724803, zast.: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o.,
so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava-Petržalka, IČO: 36613843, proti povinnému: M. C., G..
XX.X.XXXX, E. K. Š. XX, XXX XX I., o vymoženie 2265,72 EUR s prísl., o návrhu oprávneného na
vykonanie exekúcie, takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh na vykonanie exekúcie z a m i e t a .

II. Súd oprávnenému nárok na náhradu trov exekučného konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 20.3.2018 domáhal od
povinného vymoženia 2265,72 EUR s prísl., na základe exekučného titulu - Rozhodcovský rozsudok,

sp. zn.: SRSAspA XXXXX/XX, zo dňa 26.04.2017, vydaný Stálym rozhodcovským súdom zriadený
pri Asociácii pre arbitráž, so sídlom Vansovej 2, 811 03 Bratislava, zriadený záujmovým združením
právnických osôb Asociácia pre arbitráž, so sídlom Rusovská cesta 15, 851 01 Bratislava, IČO: 45 744
971, v spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní s ustanoveným rozhodcom Mgr. Petrom Senovským,
ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 06.11.2017 a vykonateľnosť dňa 10.11.2017.

2. Oprávnený spolu s návrhom na vykonanie exekúcie predložil súdu aj tieto prílohy: rozhodcovský
rozsudok, spotrebiteľskú rozhodcovskú zmluvu, dohodu o uznaní záväzku, zmluvu o bežnom účte,
všeobecné obchodné podmienky, európske informácie o spotrebiteľskom úvere, výpoveď zmluvy o
bežnom účte, zmluvu o postúpení pohľadávok.

3. Súd v rámci preskúmavania návrhu na vykonanie exekúcie a priloženého exekučného titulu

medziiným skúmal, či predložené rozhodcovské rozhodnutie označené ako exekučný titul spĺňa
náležitosti podľa osobitného predpisu z hľadiska jeho formy a obsahu. Súladom exekučného titulu
zo zákonom, treba rozumieť nielen formálne náležitosti exekučného titulu, ale aj jeho materiálnu
vykonateľnosť. Súd v exekučných konaniach, v ktorých je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok
vydaný v spotrebiteľskom spore, je vždy povinný skúmať, či sú kumulatívne splnené všetky podmienky
ustanovené v § 53 ods. 3 písm. f) Exekučného poriadku.

4. Podľa § 53 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný
poriadok“), súd preskúma návrh na vykonanie exekúcie a jeho prílohy. Ak nie sú dôvody na zamietnutie
návrhu na vykonanie exekúcie, súd do 15 dní od doručenia návrhu vydá poverenie na vykonanie
exekúcie a upovedomí o tom oprávneného. Lehota podľa druhej vety neplatí, ak ide o exekučný titul

podľa § 45 ods. 2 písm. c) a d) alebo ak má byť exekúcia vykonaná na podklade exekučného titulu,
ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou.5. Podľa § 45 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku, exekučným titulom na účely tohto zákona je aj
vykonateľné rozhodnutie vydané v rozhodcovskom konaní vrátane zmieru v ňom schváleného.

6. Podľa § 48 ods. 6 prvá veta Exekučného poriadku, exekučný titul a verejné listiny sa pripájajú k
návrhu na vykonanie exekúcie ako pôvodný elektronický dokument, ktorý je autorizovaný, alebo ako
elektronický dokument, ktorý vznikol zaručenou konverziou pôvodného dokumentu v listinnej podobe.

7. Podľa § 53 ods. 3 písm. f) bod 4 Exekučného poriadku, súd návrh na vykonanie exekúcie zamietne, ak
sa exekúcia má vykonať na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v spotrebiteľskom spore
a rozhodcovské rozhodnutie nespĺňa náležitosti podľa osobitného predpisu alebo nie je vykonateľné .

8. Podľa § 53 ods. 4 veta prvá Exekučného poriadku, súd z dôvodov podľa odseku 3 návrh zamietne
celkom alebo sčasti.

9. Na základe vyššie uvedeného si súd vyžiadal od Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri
Asociácii pre Arbitráž predložiť kompletný rozhodcovský spis. Rozhodcovský spis bol doručený súdu
prostredníctvom podania cez Ústredný portál verejnej správy (ďalej len ako „ÚPVS“) dňa 07.08.2018.
Rozhodcovský spis sp. zn. SRSAspA XXXXX/XX spolu s vyjadrením obsahoval rozhodcovský rozsudok

ako pôvodný elektronický dokument, ktorý bol autorizovaný rozhodcom Mgr. Petrom Senovským, ktorý
predmetný rozhodcovský rozsudok vydal. Zároveň doložka právoplatnosti a vykonateľnosti bola v
pôvodnom rozhodcovskom konaní vydaná vo forme elektronického dokumentu autorizovaného osobou
Mgr. Štefanom Bánovským.

10. Podľa § 33 ods. 3 zákona č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a o
zmene a doplnení niektorých zákonov ( ďalej len „Spotrebiteľský rozhodcovský zákon“), písomnosti
s výnimkou žaloby a rozhodnutí stáleho rozhodcovského súdu možno doručovať aj elektronickými
prostriedkami, ak účastník spotrebiteľského rozhodcovského konania oznámi stálemu rozhodcovskému
súdu adresu na zasielanie písomností elektronickými prostriedkami a požiada o zasielanie písomností

výlučne elektronickými prostriedkami alebo ak strany v rozhodcovskej zmluve uviedli adresu na
zasielaniepísomnostíelektronickýmiprostriedkamiadohodlielektronickýspôsobzasielaniapísomností.
Písomnosť stáleho rozhodcovského súdu sa považuje za doručenú piaty deň od jej odoslania, aj keď ju
adresátneprečítal.Doručovanienaelektronickúadresuuvedenúvspotrebiteľskejrozhodcovskejzmluve
je účinné, iba ak účastník spotrebiteľského rozhodcovského konania ďalšou elektronickou komunikáciou

potvrdí aktuálnosť elektronickej adresy.

11. Podľa § 40 ods. 1 Spotrebiteľského rozhodcovského zákona, sa rozhodcovský rozsudok vyhotovuje
v listinnej podobe.

12. Súd v danej veci zistil, že rozhodcovský rozsudok bol pripojený k návrhu na vykonanie exekúcie
v XZEP formáte, ktorý vznikol zaručenou konverziou pôvodného dokumentu v listinnej podobe, ktorú
vykonal právny zástupca oprávneného. Súd po nahliadnutí do rozhodcovského spisu zistil, že tento
neobsahuje originálne listinné vyhotovenie rozhodcovského rozsudku. Rozsudok zaslaný súdu bol vo
forme pôvodne elektronického dokumentu, ktorý bol autorizovaný rozhodcom Mgr. Petrom Senovským,

ktorý predmetný rozhodcovský rozsudok vydal. Zároveň doložka právoplatnosti a vykonateľnosti bola v
pôvodnom rozhodcovskom konaní vydaná vo forme elektronického dokumentu autorizovaného osobou
Mgr. Štefanom Bánovským.

13. V zmysle § 40 ods. 1 Spotrebiteľského rozhodcovského zákona sa rozhodcovský rozsudok

vyhotovuje v listinnej podobe. Dôvodová správa k zákonu č. 336/2014 Z. z. uvádza, že rozhodcovský
rozsudok musí mať vždy listinnú podobu a elektronická forma nebude prípustná, ani keby spĺňala
požiadavky na písomnú formu právneho úkonu. Súd je toho názoru, že dôvodová správa k novele
zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní analogicky vystihuje zámer zákonodarcu aj v
prípade výkladu § 40 ods. 1 zákona č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní. Súd

je zároveň názoru, že vzhľadom na skutočnosť, že predmetný rozhodcovský rozsudok, ktorý bol v
rozhodcovskom konaní vydaný ako pôvodne elektronický dokument autorizovaný rozhodcom, je možné
bez ďalších pochybností vyvodiť, že v danej veci bol rozhodcovský rozsudok vyhotovený v elektronickej
podobe, a nie v listinnej tak, ako to vyžaduje ust. § 40 ods. 1 Spotrebiteľského rozhodcovskéhozákona. Z vyššie uvedeného možno nesporne dospieť k záveru, že predložený rozhodcovský rozsudok
nespĺňa náležitosti podľa osobitného predpisu (Spotrebiteľského rozhodcovského zákona) z hľadiska
jeho formy a obsahu. Požiadavka listinného vyhotovenia, teda znamená, že pokiaľ rozhodcovský

súd zasiela rozhodcovský spis súdu prostredníctvom podania cez ÚPVS, musí zaslať súdu originál
rozhodcovského rozsudku spĺňajúceho zákonné podmienky. Z predloženého spisového materiálu
vyplýva,žerozhodcovskýsúddoručovalrozhodcovskýrozsudokpovinnémuprostredníctvompoštového
podniku,čopreukázaldoručenkami.Avšakzpredloženéhospisovéhomateriálunevyplýva,čipredmetný
rozhodcovský rozsudok bol doručovaný oprávnenému resp. jeho právnemu zástupcovi a v akej forme.

Vzhľadom na vyššie uvedené súd vyslovuje názor, že rozhodcovský rozsudok nebol riadne doručovaný
oprávnenému v zmysle zákona, a preto má za to, že exekučný titul nemohol nadobudnúť právoplatnosť
a vykonateľnosť tak, ako je uvedené na doložke právoplatnosti a vykonateľnosti.

14. Záverom súd konštatuje, že vzhľadom na vyššie uvedené sa rozhodcovský rozsudok musí vždy
vyhotovovať v listinnej podobe, pričom k návrhu na vykonanie exekúcie sa môže pripojiť len ako

elektronický dokument, ktorý vznikol zaručenou konverziou pôvodného dokumentu v listinnej podobe. S
poukazom na nedostatok pôvodnej listinnej formy rozhodcovského rozsudku a aj nedostatok formálnej
vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku súd zistil, že rozhodnutie predložené v tomto exekučnom
konaní ako exekučný titul nespĺňa náležitosti vykonateľného rozhodnutia, pretože bolo vyhotovené
ako pôvodný elektronický dokument. Vzhľadom na to je možné vychádzať z toho, že ak neexistuje

rozhodcovský rozsudok, ktorý je spôsobilý byť exekučným titulom z hľadiska formy je tu daný rozpor
s § 40 ods. 1 Spotrebiteľského rozhodcovského zákona, ktorý pripúšťa len listinnú formu vyhotovenia
rozhodcovského rozsudku, ktorý musí byť účastníkom rozhodcovského konania doručený, a teda je tu
naplnený dôvod zamietnutia návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie podľa § 53 ods. 3 písm. f) bod
4 Exekučného poriadku.

15. V neposlednom rade súd upovedomuje oprávneného, že chyby a vady, ktoré súd zistil pri vedení
rozhodcovského konania nie je možné objektívne a spravodlivo pričítať oprávnenému, nakoľko súd
nemá za preukázané, že tieto vady vznikli v dôsledku pričinenia oprávneného. Súd avšak musí v
tejto veci dodať, že oprávnený s podaním návrhu na vykonanie exekúcie berie na seba procesné

riziko spočívajúce v možnosti neúspechu jeho podania. Existenciu tohto rizika je možné vyvodiť z
ustanovenia § 53 ods. 3 Exekučného poriadku, nakoľko toto ustanovenie umožňuje súdu zamietnuť
návrh na vykonanie exekúcie z úradnej moci bez pričinenia povinného.

16. Na základe vyššie uvedeného súd dospel k záveru, že rozhodcovský rozsudok predložený v tomto

exekučnom konaní nespĺňa náležitosti podľa osobitného predpisu (Spotrebiteľského rozhodcovského
zákona), preto súd návrh oprávneného na vykonanie exekúcie zamietol v celom rozsahu podľa § 53
ods. 3 písm. f) bod 4. Exekučného poriadku.

17. Podľa § 35 ods. 1 prvá veta Exekučného poriadku, do vydania poverenia na vykonanie exekúcie je

účastníkom konania oprávnený.

18. Podľa § 199a ods. 1 Exekučného poriadku, trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie
v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom
povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s

podaním návrhu na vykonanie exekúcie.

19. Podľa § 199b Exekučného poriadku, oprávnený a povinný v exekučnom konaní platia trovy, ktoré
im v konaní vzniknú a trovy svojho zástupcu.

20. Podľa § 199d ods. 1 Exekučného poriadku, oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne
vynaložených trov, ktoré v konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na vykonanie
exekúcie alebo dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na zastupovanie v
exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.

21. Vzhľadom ku skutočnosti, že došlo k zamietnutiu návrhu na vykonanie exekúcie v čase pred vydaním
poverenia na vykonanie exekúcie, kde účastníkom konania je iba oprávnený a konanie trpí vadou, pre
ktorú súd poverenie na vykonanie exekúcie nevydal, súd o nároku na náhradu trov konania rozhodol
tak, že oprávnenému nárok na náhradu trov exekučného konania nepriznal.Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na
Okresnom súde Banská Bystrica.

Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.

Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje,

v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa sťažovateľ domáha.

V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu
možné a účelné.