Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 29. január 2019

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 9Co/28/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4418204285
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Marčeková
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2019:4418204285.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Marčekovej a členiek
senátu Mgr. Ingrid Radošickej Vallovej a Mgr. Andrey Szombathovej-Polákovej, v právnej veci žalobcov:
1. I. H., nar. XX. XX. XXXX, bytom F. W., R. XXXXX/X, 2. E. H., nar. XX. XX. XXXX, bytom V. U. J. 7, I.,
Nemecko (adresa na doručovanie pošty: R. 8, F. W.), štátny občan Nemeckej spolkovej republiky, proti
žalovaným: 1. Všeobecná úverová banka, a. s., so sídlom Bratislava, Mlynské nivy 1, IČO: 31 320 155,

2. Dražobná spoločnosť, a. s., so sídlom Bratislava, Zelinárska 6, IČO: 35 849 703, zast. Advokátska
kancelária STANĚK VETRÁK & PARTNERI, s. r. o., so sídlom Bratislava, Vlčkova 18, IČO: 36 795 038,
o nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalovaného v 2. rade proti uzneseniu Okresného súdu
Nové Zámky zo dňa 27. augusta 2018 č. k. 9C/57/2018-71 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutom vyhovujúcom výroku vo vzťahu k
žalovanému v 2. rade (II.) a v napadnutom výroku o trovách konania žalobcov v 1. a 2. rade vo

vzťahu k žalovanému v 2. rade (IV.) p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1.1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie nariadil neodkladné opatrenie, ktorým uložil
žalovanému v 1. rade povinnosť zdržať sa výkonu záložného práva zriadeného na základe Zmluvy o
zriadení záložného práva k nehnuteľnosti reg. č. 001/172622/11-001/000 zo dňa 23. 12. 2011 v znení
dodatku zo dňa 22. 05. 2012 zapísaného na Okresnom úrade v Nových Zámkoch - katastrálnom odbore

pod č. V 5955/11, ktorým je zabezpečená pohľadávka žalovaného v 1. rade zo Zmluvy o poskytnutí
Flexihypotéky na refinancovanie reg. č. 001/172622/11-001/000 zo dňa 31. 10. 2011 k nehnuteľnostiam
nachádzajúcich sa v okrese Nové Zámky, v obci F. W., v katastrálnom území F. W., vedených na
OkresnomúradevNovýchZámkoch-katastrálnomodbore,atonaLVč.XXXXX,kat.územiaF.W.,parc.
č. 3233/4 ostatné plochy vo výmere 6913 m2, parc. č. 3233/5 zastavané plochy a nádvoria vo výmere
924 m2, parc. č. 3233/6 zastavané plochy a nádvoria vo výmere 221 m2, parc. č. 3233/7 zastavané

plochy a nádvoria vo výmere 35 m2 a ďalej na LV č. XXXXX kat. územia F. W., ako rodinný dom so súp.
č. XXXXX, nachádzajúci sa na parc. č. 3233/5 kat. úz. F. W. a garáž so súp. č. XXXXX, nachádzajúca
sa na parc. č. 3233/6 kat. úz. F. W., všetci v celosti, a to až do právoplatného skončenia konania
vo veci samej. Súd uložil žalovanému v 2. rade povinnosť zdržať sa vykonania dobrovoľnej dražby
nehnuteľností, nachádzajúcich sa v okrese Nové Zámky, v obci F. W., v kat. území F. W., vedených
na Okresnom úrade v Nových Zámkoch, katastrálnom odbore, a to na LV č. XXXXX kat. územia F.

W., parc. č. 3233/4 ostatné plochy vo výmere 6913 m2, parc. č. 3233/5 zastavané plochy a nádvoria
vo výmere 924 m2, parc. č. 3233/6 zastavané plochy a nádvoria vo výmere 221 m2, parc. č. 3233/7
zastavané plochy a nádvoria vo výmere 35 m2 a ďalej na LV č. XXXXX kat. územia F. W., ako rodinný
dom so súp. č. XXXXX, nachádzajúci sa na parc. č. 3233/5 kat. úz. F. W. a garáž so súp. č. XXXXX,
nachádzajúca sa na parc. č. 3233/6 kat. úz. F. W., všetci v celosti, a to až do právoplatného skončenia
konania vo veci samej. Zároveň súd uložil žalobcom v 1. a 2. rade, aby podali žalobu v právnej veci

žalobcov: I. H., nar. XX. XX. XXXX, bytom F. W., R. XXXXX/X, 2. E. H., nar. XX. XX. XXXX, bytom V. U.
J. 7, I., Nemecko, štátny občan Nemeckej spolkovej republiky, proti žalovanému: Všeobecná úverovábanka, a. s., so sídlom Mlynské nivy 1, 829 90 Bratislava, IČO: 31 320 155 do 30 dní od právoplatnosti
uznesenia, a to o určenie neplatnosti záložného práva viaznuceho v prospech žalovaného v 1. rade na
nehnuteľnostiachvovlastníctvežalobcovv1.a2.radeaourčenieneplatnostiplnomocenstvaudeleného

žalovaným v 1. rade žalovanému v 2. rade bez uvedenia dátumu na čísle listu 27, určenia neplatnosti
Zmluvy o poskytnutí Flexihypotéky na refinancovanie reg. č. 001/172622/11-001/000 zo dňa 23. 12.
2011 a Zmluvy o zriadení záložného práva na nehnuteľnosti reg. č. 001/172622/11-001/000 zo dňa
23. 12. 2011. Súd žalobcom v 1. a 2. rade priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 50% od
žalovaného v 1. rade a v rozsahu 50% od žalovaného v 2. rade. Rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami

§ 324 ods. 1, § 325 ods. 1, 2 písm. c) d), § 328 ods. 2 veta prvá, § 329 ods. 1 veta prvá a
ods. 2, § 331 ods. 1 veta prvá a ods. 2, § 332 ods. 1, § 336 ods. 1 veta prvá a ods. 2 CSP a uviedol,
že žalobcovia v 1. a 2. rade sa podaným návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia, doručeným
tunajšiemu súdu dňa 21. 08. 2018, domáhali nariadenia neodkladného opatrenia podľa výrokov tohto
uznesenia na tom skutkovom základe, že žalobca v 1. rade je výlučným vlastníkom nehnuteľností,
vedených na Okresnom úrade v Nových Zámkoch, katastrálnom odbore, a to na LV č. XXXXX v celosti

a spoluvlastníkom spolu s manželkou, žalobkyňou v 2. rade, nehnuteľností vedených na Okresnom
úrade v Nových Zámkoch, katastrálnom odbore, na LV č. XXXXX. V roku 2011 žalobcovia obdržali
úver od žalovaného v 1. rade, ktorý si automaticky v dôsledku poskytnutého úveru za účelom jeho
zabezpečenia zriadil na vyššie uvedené nehnuteľnosti záložné právo, ktoré je vyznačené v časti C:
ťarchy vyššie uvedených listov vlastníctva. Poukázali na to, že v dobe, keď obaja uzatvárali príslušné

zmluvy so žalovaným v 1. rade, tieto podrobne neštudovali, ani neboli poučovaní zo strany žalovaného
v 1. rade k jednotlivým bodom v úverovej zmluve a k jednotlivým článkom v záložnej zmluve, nakoľko
v podstate išlo o refinancovanie úveru iného peňažného ústavu. Dôkazom tejto skutočnosti je napr. že
jeden exemplár Zmluvy o poskytnutí Flexihypotéky zo dňa 31. 10. 2011 ani žalobcovia nepodpisovali
a takisto aj jeden exemplár Zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti zo dňa 23. 12. 2011,

ktorý je aj podpísaný, avšak ho nečítali, inak by nesúhlasili s tým, že v predmete zálohu sa uvádzajú
ich nehnuteľnosti len ako rozostavaný rodinný dom a len ako rozostavaná garáž, nakoľko tieto mali
riadne skolaudované ešte v roku 2009 a mali inú hodnotu. Žalobcovia ďalej uviedli, že úver bol z
ich strany riadne platený, hoci niekedy s omeškaním, avšak vždy s doplatením. Koncom roku 2015
však napriek viactisícovým mesačným platbám žalobcov žalovaný v 1. rade vykazoval viactisícové

nezaplatené položky, čo znamenalo plniť neľahké podmienky úverovej zmluvy. V roku 2015 si žalobcovia
vo výpisoch z úverovej zmluvy všimli, že po 4 rokoch splácania úveru mali vykázané oveľa vyššie úhrady
úrokov, ako úhrady samotnej istiny. Danú skutočnosť oznámili žalovanému v 1. rade s tým, že obaja
žiadali zmenu a zníženie splátok. Žalovaný v 1. rade nevyšiel v ústrety žalobcom, a preto sa dostali
do dočasnej platobnej neschopnosti. V lete roku 2017 žalobcovia obdržali od žalovaného v 2. rade

oznámenie o začatí výkonu záložného práva zo dňa 27. 07. 2017 spolu s plnomocenstvom žalovaného
v 1. rade pre žalovaného v 2. rade ohľadne začatia výkonu záložného práva. Zamestnanci žalovaného
v 2. rade žalobcov neinformovali o tom, že mali záujem už v tej dobe realizovať výkon záložného práva
formou dražby. Žalobcovia poukázali na všeobecné plnomocenstvo žalovaného v 1. rade bez náležitej
špecifikácie zápisu záložného práva príslušným katastrálnym odborom, bez špecifikácie samotného

predmetu záložného práva. Tiež poukázali na oznámenie žalovaného v 2. rade ako dražobníka o začatí
výkonu záložného práva, ktoré považovali v rozpore s obsahom samotnej Zmluvy o zriadení záložného
práva k nehnuteľnosti zo dňa 23. 12. 2011, čo sa týka predmetu zálohu. V pôvodnej zmluve o zriadení
záložného práva vôbec nie je uvedené súpisné číslo nehnuteľnosti a v súčasnom oznámení žalovaného
v 2. rade bola už nehnuteľnosť špecifikovaná súpisným číslom. Žalobcovia koncom roka 2017 zaplatili

žalovanému v 1. rade hodnotu približne troch splátok úveru s tým, že mali záujem realizovať aj ďalšie
splátky podľa svojich príjmov, dúfajúc, že úverovú zmluvu žalovaný v 1. rade upraví so žalobcami
dohodnutými podmienkami tak, aby vedeli splácať úver bez problémov. Žalobcovia mali za to, že
pôvodne uzavretá úverová zmluva pre nich ako spotrebiteľov bola evidentne nevýhodná. Začiatkom
roka 2018 bol žalobca v 1. rade osobne kontaktovaný len zástupcom žalovaného v 2. rade, ktorý mu

oznámil, že žalovaný v 2. rade bude potrebovať vykonať znalecké ocenenie nehnuteľnosti vo vlastníctve
žalobcov za účelom realizácie dražby. Žalobcovia boli v tom, že so žalovaným v 2. rade sa budú vedieť
korektne dohodnúť na upravených splátkach úveru. Žalovaný v 2. rade neodmietol takúto možnosť pred
realizovaním dražby, avšak stanovil také podmienky, ktoré žalobcovia nevedeli splniť, a to ani čiastočne.
Skutočnosť, že žalovaný v 2. rade nepostupoval náležite v zmysle zákona s eminentným záujmom

dražbu realizovať, potvrdzuje aj list žalobcu v 1. rade napísaný ako výzva na odstránenie nedostatkov
zo dňa 05. 06. 2018, ktorý osobne doručil žalovanému v 2. rade a dal to na vedomie aj žalovanému
v 1. rade. Tu poukázal a zdôvodnil na nedostatky ohľadom záverov znaleckého posudku znalkyne
Ing. Zuzany Vadkertiovej pod č. 31/2012 zo dňa 11. 07. 2012 s vyčíslenou hodnotou nehnuteľnostivo výške 1.900.000 eur a záver znaleckého posudku znalca Ing. Juraja Sedláčeka pod č. 31/2018 zo
dňa 08. 03. 2018 s vyčíslenou hodnotou už len vo výške 1.280.000 eur, ktorého zabezpečil žalovaný
v 2. rade. Na týchto dvoch znaleckých posudkoch je cenový rozdiel v sume 620.000 eur u tých istých

nehnuteľností. Žalobcovia ďalej poukázali na zneužívanie činnosti žalovaného v 2. rade priložením
internetových inzerátov na predaj nehnuteľností vo vlastníctve žalobcov v priemere za ich polovičnú
hodnotu z možnej predajnej hodnoty, a to aj s fotodokumentáciou, ktoré jednotlivé realitné spoločnosti
mohli obdržať len od žalovaného v 2. rade a tiež poukázali aj na priložený anonymný dopis, ktorý
bol žalobcom doručený koncom júla 2018. Žalobcovia poukázali na závažné porušenie príslušných

zákonov Slovenskej republiky v súvislosti s oboma zmluvami, ktoré žalobcovia uzatvorili so žalovaným
v 1. rade a sú toho názoru, že tieto obsahujú neprijateľné zmluvné podmienky a nezákonný postup
žalovaného v 2. rade, v súvislosti s reálnou hrozbou predaja nehnuteľností pod ich predajnú cenu v
dôsledku úmyselného znižovania ich hodnoty, a tým poškodzovania žalobcov ako vlastníkov daných
nehnuteľností, v dôsledku čoho by mohlo dôjsť k bezdôvodnému obohateniu tretích osôb na ich úkor
ako vlastníkov, čo je v rozpore s podmienkami stanovenými Zákonom o dobrovoľných dražbách, ako

i Občianskym zákonníkom a Ústavou SR. Žalobcovia sú toho názoru, že započítavanie ich úhrad na
splátkach úveru s neprimerane vysokými sumami týkajúcimi sa úrokov z omeškania, ako aj zakotvenie
neidentického predmetu zálohu oproti reálnemu stavu dokončených nehnuteľností, nezákonný postup
dražobníka bez platného plnomocenstva pri ohodnocovaní nehnuteľností žalobcov, ktoré pre žalobcov
ako spotrebiteľov neboli výhodné a boli výhodné len pre veriteľa, žalovaného v 1. rade, ktorý si

takýmto spôsobom a nadštandardnou spoluprácou so žalovaným v 2. rade nadmieru potrebnú doposiaľ
zabezpečoval a chce ešte zabezpečiť návratnosť úveru v čo možno najväčšom rozsahu, znižujúc aj
dôveru žalobcov, ktorú mali v čase uzatvárania zmlúv k žalovanému v 1. rade. Z týchto dôvodov
žalobcovia považujú vyššie uvedené zmluvy v ich častiach v súvislosti s úročením úveru a súvisiacich
nákladov, ako aj zabezpečením úveru zo strany žalovaného v 1. rade ako záložného veriteľa spolu s

plnomocenstvom pre žalovaného v 2. rade za neplatné. V dôsledku týchto skutočností sa žalobcovia
budú podanou žalobou domáhať na súde neplatnosti uzavretých zmlúv v súvislosti s poskytnutým
úverom od žalovaného v 1. rade, zabezpečením daného úveru s udelením neplatného plnomocenstva
pre žalovaného v 2. rade. Potrebu nariadenia neodkladného opatrenia žalobcovia odôvodnili aj tým, že v
nehnuteľnosti, ktorá je predmetom zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti reálne žalobcovia

bývajú spolu s dvoma synmi, a preto sú dané nehnuteľnosti pre ich rodinu základnou životnou potrebou
a nariadenie neodkladného opatrenia je jediným spôsobom, ako sa môžu žalobcovia pred predajom
svojho obydlia chrániť.

1.2. Súd uviedol, že základnou podmienkou pre nariadenie neodkladného opatrenia je existencia

zákonného dôvodu vedúceho k jeho nariadeniu, teda taký stav právnych pomerov medzi stranami sporu,
ktorý vyžaduje dočasnú a urýchlenú úpravu ich pomerov, ako aj existenciu nároku, realizácia ktorého
by bola ohrozená. Nariadenie neodkladného opatrenia nemožno považovať za dôvodné, pokiaľ nie je
osvedčené ohrozenie vzťahu, ktorý má byť chránený. Čo sa týka návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia, súd mu vyhovel, keď žalobcovia preukázali dôvodnú obavu, že prídu o nehnuteľnosť, v ktorej

bývajú a žijú, pretože preukázali a osvedčili základné skutočnosti potrebné pre nariadenie neodkladného
opatrenia, keď na príslušných listoch vlastníctva žalovaný v 1. rade začal s výkonom záložného práva
na základe Zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti zo dňa 23. 12. 2011 a preukázal, že
žalovaný v 2. rade už v predmetnej veci začal s výkonom dobrovoľnej dražby na základe priloženého
oznámenia o začatí výkonu záložného práva zo dňa 27. 07. 2017, ktorá dražba sa ešte neuskutočnila

na základe tých dôvodov, ktoré žalobcovia v návrhu uviedli, a to predovšetkým, že žalovaný v 2. rade pri
realizácii dražby predložil plnomocenstvo od žalovaného v 1. rade, ktorý ho splnomocnil na zastupovanie
a konanie v mene splnomocniteľa na vyhotovovanie a zasielanie oznámenia o začatí výkonu záložného
práva formou dražby spolu s návrhom na zápis poznámky o tejto skutočnosti v zmysle ustanovenia §
151 l OZ, informovania záložcu o priebehu a výsledku výkonu záložného práva v prípadoch zverených

splnomocniteľom, registrácie oznámenia o začatí výkonu záložného práva formou dražby v zmysle
ustanovenia § 151 l OZ, vyhotovovania a zasielania návrhu na výmaz poznámky o výkone záložného
práva adresovaného príslušnému okresnému úradu - katastrálnemu odboru po vykonaní dražby,
zloženia prevyšujúcej časti výťažku dražby do notárskej úschovy v prospech ostatných záložných
veriteľov a záložcu v zmysle ustanovenia § 151ma odsek 5 a nasl. OZ, pričom toto splnomocnenie

neobsahuje náležitú špecifikáciu zápisu záložného práva príslušným katastrálnym odborom, teda
konkrétne, o akú nehnuteľnosť sa má jednať, teda bez konkrétnej špecifikácie predmetu záložného
práva a subjektov záložcov. Je potrebné poukázať aj na to, že samotné oznámenie žalovaného v 2. rade
ako dražobníka o začatí výkonu záložného práva je v rozpore s obsahom samotnej zmluvy o zriadenízáložného práva k nehnuteľnosti zo dňa 23. 12. 2011, čo sa týka predmetu zálohu. V zmluve o zriadení
záložného práva k nehnuteľnosti je uvedený predmet zálohu ako rozostavaný rodinný dom na parc.
C KN č. 3233/5 a rozostavaná garáž na parc. C KN č. 3233/6, pričom v oznámení o začatí výkonu

záložného práva sú už konkretizované obe stavby so súpisnými číslami, ktoré v skutočnosti pôvodná
zmluva o zriadení záložného práva absentovala. Ďalej je potrebné poukázať aj na list žalobcu v 1. rade
adresovaný žalovanému v 2. rade z 05. 06. 2018, ktorý vyzýva žalovaného v 2. rade na odstránenie
nedostatkov a na zdržanie sa ďalšieho protiprávneho konania v súlade s porušením zákona č. 527/2002
Z. z., a to zákona o dobrovoľných dražbách a o doplnení zákona SNR č. 323/1992 Zb. o notároch a

notárskej činnosti v znení neskorších predpisov. V súvislosti s predmetným listom je potrebné poukázať
na znalecké posudky, ktoré dražobná spoločnosť, žalovaný v 2. rade, doručil žalobcom, a to znalecký
posudok č. 31/2012 Ing. Zuzany Vadkertiovej, znalkyne zo dňa 11. 07. 2012, ktorá ocenila nehnuteľnosti
vo vlastníctve žalobcov a ktoré by mali byť predmetom dražby na všeobecnú hodnotu nehnuteľnosti
1.900.000 eur a znalecký posudok č. 37/2018 Ing. Juraja Sedláčeka zo dňa 08. 03. 2018, ktorý ohodnotil
tieto nehnuteľnosti už iba hodnotou 1.280.000 eur, čo znamená, že ide o evidentný cenový rozdiel

v sume 620.000 eur na tých istých nehnuteľnostiach. Skutočnosť, že žalovaný v 2. rade má záujem
vykonať dražbu nehnuteľností vo vlastníctve žalobcov pod reálnu hodnotu všeobecnej hodnoty týchto
nehnuteľností svedčia aj kópie realitných kancelárií, ktoré na svojich internetových stránkach vykonávajú
predaj rodinného domu vo vlastníctve žalobcov spolu s ďalšími nehnuteľnosťami v rôznych cenových
reláciách. Ďalej je tiež jednoznačne preukázané, že žalobcovia obdržali na domovú nehnuteľnosť so

súp. č. XXXXX a na garáž so súp. č. XXXXX kolaudačné rozhodnutie zo dňa 17. 02. 2009, ktoré bolo
právoplatné dňa 10. 03. 2009, čo svedčí o tom, že už od roku 2009 mali tieto nehnuteľnosti riadne
súpisné čísla, pričom v Zmluve o poskytnutí Flexihypotéky na refinancovanie zo dňa 23. 12. 2011, a tak
isto v zmluve o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti, je uvedené, že sa jedná o rozostavaný rodinný
dom a rozostavanú garáž a vôbec v nich nie je uvedené súpisné číslo. Tiež je potrebné poukázať na

výpisy z úverového účtu žalobcov z rokov 2012, 2013, 2014 a 2015, kde žalovaný v 1. rade po zaplatení
splátok úveru pripisoval vyššie hodnoty na zaplatené úroky ako na istinu. V danom prípade žalovanému
v 2. rade sa ešte nepodarilo vykonať realizáciu dražby vyššie uvedených nehnuteľností vo vlastníctve
žalobcov a súd návrh žalobcov na nariadenie neodkladného opatrenia vyhodnotil ako dôvodný, ako vo
vzťahu k žalovanému v 1. rade, nakoľko žalobcovia napádajú nekalé zmluvné a obchodné podmienky

v spotrebiteľskej zmluve, to znamená v Zmluve o poskytnutí Flexihypotéky na refinancovanie zo dňa
23. 12. 2011, a tak isto aj v Zmluve o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam zo dňa 23. 12.
2011, a navrhujú, aby vo veci samej súd skúmal a podrobil ochrane spotrebiteľských záujmov vyššie
uvedené zmluvy a zároveň navrhovali, aby súd im uložil povinnosť podať žalobu vo veci samej, preto
súd tak aj rozhodol vo svojom III. výroku, o určenie neplatnosti záložného práva viaznuceho v prospech

žalovaného v 1. rade na nehnuteľnostiach vo vlastníctve žalobcov v 1. a 2. rade a o určenie neplatnosti
plnomocenstvaudelenéhožalovaným v1.radežalovanému v2.radebezuvedeniadátumunačíslelistu
27.Týmtoneodkladnýmopatrenímsúddočasneuložilžalovanémuv1.radezdržaťsavýkonuzáložného
práva na základe Zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti zo dňa 23. 12. 2011 v znení
Dodatku zo dňa 22. 05. 2012 a to až do právoplatného skončenia konania vo veci samej a žalovanému

v 2. rade zdržať sa vykonania dobrovoľnej dražby nehnuteľností, obom žalovaným k nehnuteľnostiam
zapísaným na Okresnom úrade Nové Zámky, katastrálnom odbore, na LV č. XXXXX a LV č. XXXXX
kat. územia F. W., lebo žalobcovia preukázali bezprostrednú obavu straty obydlia, čo je najextrémnejšou
formou zásahu do práva na rešpektovanie obydlia, pretože účelom tohto neodkladného opatrenia je
rýchleapružnériešeniesituácie,ktorévyžadujeokamžitýzásah,kýmsaprávoplatneneskončívecsama

a dôjde k záväznému rozhodnutiu, či zmluva o poskytnutí Flexihypotéky na refinancovanie a zmluva
o zriadení záložného práva je platná, resp. neplatná a až potom môže dôjsť k následnému výkonu
záložnéhopráva.Ibanariadenímneodkladnéhoopatreniamôžesúddočasnezamedziťvýkonzáložného
práva žalovaným v 1. a 2. rade, pretože dražbou nehnuteľností, s ktorou už v podstate žalovaný v 2.
rade začal, majú žalobcovia s rodinou zabezpečené bývanie a táto skutočnosť predstavuje podstatný

zásah do ich života, preto tento návrh považoval za dôvodný a vyhovel mu. Z dočasného charakteru
neodkladného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd dodržať formálny postup určený
na dôkazy a zisťovať všetky skutočnosti potrebné pre vydanie rozhodnutia vo veci samej (uznesenie
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Obo 218/2000). O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia §
256 ods. 1 CSP v spojitosti s ustanovením § 255 odsek 1 CSP, a keďže boli žalobcovia v tomto konaní

plne úspešní, súd im priznal nárok na náhradu trov konania vo výške 50% od žalovaného v 1. rade
a vo výške 50% od žalovaného v 2. rade, čo spočíva iba v zaplatení súdneho poplatku za návrh na
nariadenie neodkladného opatrenia vo výške 33 eur (žalovaný v 1. rade 50% = 16,50 eura, žalovaný
v 2. rade 50% = 16,50 eura).2.Protitomutouzneseniupodalvzákonnomstanovenejlehoteodvolaniežalovanýv2.rade,odôvodniac
ho tým, že súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a

rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Nariadiť neodkladné opatrenie je
dôvodné vtedy, ak existuje rozumný proporčný vzťah medzi použitými prostriedkami a sledovaným
cieľom. Pri nariadení neodkladného opatrenia súd musí skúmať nielen ochranu toho, kto o nariadenie
neodkladného opatrenia žiada, ale musí tiež rešpektovať ochranu toho, voči komu neodkladné opatrenie
smeruje. Mal za to, že súd dostatočne nevyhodnotil dôvodnosť nariadenia neodkladného opatrenia

vo vzťahu k žalovanému v 2. rade. Predpokladom preukázania potreby nariadenia neodkladného
opatrenia je skutočnosť, že hrozí veľmi ťažko napraviteľný právny stav. Súd pri rozhodovaní o návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia nezohľadnil tú podstatnú skutočnosť, že žalovaný v 2. rade ako
dražobník svoje oprávnenie vykonať dobrovoľnú dražbu odvodzuje výlučne z oprávnenia žalovaného v
1. rade ako záložného veriteľa. Ak oprávnenie žalovaného v 1. rade ako záložného veriteľa realizovať
záložnéprávozaniknedočasne(nariadenímneodkladnéhoopatrenia)alebotrvalo,mátoautomatickyza

následok dočasný alebo trvalý zánik oprávnenia dražobníka vykonať dražbu. Poukázal na ustanovenie
§ 19 ods. 1 písm. h) Zákona o dobrovoľných dražbách a uviedol, že považuje za dostačujúce, ak
je neodkladným opatrením nariadené žalovanému v 1. rade, ako navrhovateľovi dražby, zdržať sa
výkonu záložného práva k nehnuteľnostiam. Nárok žalobcov na nariadenie neodkladného opatrenia
voči žalovanému v 2. rade neobstojí ani z toho dôvodu, je žalovaný v 2. rade nie je zmluvnou

stranou ani v úverovej zmluve, ani v záložnej zmluve, a teda nie je nositeľom subjektívnych práv a
povinností vyplývajúcich z právneho vzťahu existujúceho výlučne medzi žalobcami a žalovaným v 1.
rade, z ktorého vyplýva oprávnenie žalovaného v 1. rade ako záložného veriteľa realizovať záložné
právo k dotknutým nehnuteľnostiam vo vlastníctve žalobcov. Žalovanému v 2. rade preto neprináleží
pasívna vecná legitimácia v predmetnej právnej veci. Z uvedených dôvodov považuje petit nariadeného

neodkladného opatrenia smerujúci voči žalovanému v 2. rade za nadbytočný a z toho dôvodu ho
navrhuje zamietnuť. Poukázal tiež na to, že v záložnej zmluve nie je o žalovanom v 2. rade zmienka,
teda zmluvné strany ho neoznačili ako jediného dražobníka oprávneného na vykonanie dobrovoľnej
dražby. Žalovaný v 1. rade ako záložný veriteľ má možnosť zrealizovať výkon dobrovoľnej dražby
prostredníctvom ktoréhokoľvek z dražobníkov. Vo vzťahu k žalovanému v 2. rade nedošlo k naplneniu

základných zákonných požiadaviek na vydanie neodkladného opatrenia. K ohodnoteniu nehnuteľnosti
uviedol, že v prípadoch, kedy sa vyžaduje určenie ceny predmetu dražby znaleckým posudkom, hodnotu
predmetu dražby stanovuje znalec z príslušného odboru ako osoba, ktorá je z hľadiska svojich znalostí,
erudície, praktických skúseností a splnenia zákonných kritérií pre zápis do zoznamu znalcov, plne
kvalifikovaná na vypracovanie znaleckého posudku. Nie je úlohou, ani právom dražobníka preverovať

údaje alebo závery znaleckého posudku. Uviedol, že najlepším indikátorom skutočnej trhovej ceny
predmetu dražby je práve samotná dražba. Odôvodnenie nutnosti vydania neodkladného opatrenia
od námietok týkajúcich sa vyhotoveného znaleckého posudku považoval za nesprávny. Vzhľadom na
absenciu zákonných predpokladov na nariadenie neodkladného opatrenia, neexistencie pasívnej vecnej
legitimácie žalovaného v 2. rade, navrhol napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zmeniť a návrh

na nariadenie neodkladného opatrenia vo vzťahu k žalovanému v 2. rade zamietnuť. Žiadal priznať
náhradu trov konania.

3. Žalobcovia vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného v 2. rade uviedli, že spôsob a forma ako začal
žalovaný v 2. rade realizovať prípravu dobrovoľnej dražby ich nehnuteľností v spolupráci so žalovaným

v 1. rade, mohlo viesť k ťažko napraviteľnému právnemu stavu, ktorý nie vždy rieši príslušný Zákon
o dobrovoľných dražbách. Sú toho názoru, že právnym zástupcom žalovaného v 2. rade spomínaný
inštitút žaloby o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby nie je daný na ich prípad, nakoľko ich
nehnuteľnosti sa stali umelo vytvoreným predmetom záložného práva žalovaného v 1. rade, a preto
nemôžu byť predmetom dobrovoľnej dražby, ktorú chcel realizovať žalovaný v 2. rade. Samotné

oznámenie žalovaného v 2. rade ako dražobníka o začatí výkonu záložného práva je v rozpore s
obsahom samotnej zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti, čo sa týka predmetu zálohu.
Bez nejakej úpravy potrebným dodatkom sa naraz v danom oznámení už uvádzajú ich nehnuteľnosti
aj so súpismi číslami, ktoré skutočnosti pôvodná zmluva o zriadení záložného práva absentovala,
nakoľko sa uvádzajú ich nehnuteľnosti len ako rozostavaný rodinný dom a len ako rozostavaná

garáž, nehnuteľnosti, ktoré nezodpovedali reálnemu stavu. Žalobcovia danú neplatnosť uplatňujú
zvláštnou žalobou. Majú za to, že vzhľadom na samotný skutkový stav v dobe podávania návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia bola aj u žalovaného v 2. rade daná pasívna legitimácia. V
súčasnosti táto skutočnosť môže byť otázna, nakoľko príslušné napadnuté uznesenie o nariadeníneodkladného opatrenia nadobudlo právoplatnosť 13. 09. 2018 voči žalovanému v 1. rade. Týmto
oprávnenie žalovaného v 1. rade ako záložného veriteľa realizovať dané záložné právo viaznuce na ich
nehnuteľnostiach dočasne zaniklo, čo má za následok zánik žalovaného v 2. rade vykonať dražbu. Táto

situácia však neexistovala v dobe podávania v návrhu. To však nič nemení na veci, že žalovaný v 2. rade
pri prípravách realizácie dobrovoľnej dražby nehnuteľností prejavoval eminentný záujem ich odpredaja.
V ich prípade ešte dražba, ani termín konania dražby nebol oboznámený, a teda inzercia žalovaným v
2. rade bola vykonávaná v rozpore so zákonom. Z uvedených dôvodov navrhli napadnuté uznesenie
súdu prvej inštancie potvrdiť.

4. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku, ďalej
len „CSP“), viazaný rozsahom a dôvodmi podaného odvolania žalovaného v 2. rade (§ 379 a § 380 ods.
1 CSP) prejednal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania a po prejednaní veci dospel k záveru,
že odvolanie žalovaného v 2. rade nie je dôvodné, preto uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutom
vyhovujúcom výroku vo vzťahu k žalovanému v 2. rade, ako aj v napadnutom výroku o trovách konania

žalobcov v 1. a 2. rade vo vzťahu k žalovanému v 2. rade ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP
potvrdil.

5. Žalobcovia sa podaným návrhom domáhali vydania neodkladného opatrenia, ktorým by súd
žalovanému v 1. rade uložil povinnosť zdržať sa výkonu záložného práva zriadeného na základe zmluvy

o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti reg. č. 001/172622/11-001/000 zo dňa 23. 12. 2011 v znení
dodatku zo dňa 22. 05. 2012 zapísaného na Okresnom úrade v Nových Zámkoch - katastrálnom odbore
pod č. V 5955/11, ktorým je zabezpečená pohľadávka žalovaného v 1. rade zo zmluvy o poskytnutí
Flexihypotéky na refinancovanie reg. č. 001/172622/11-001/000 zo dňa 31. 10. 2011 k nehnuteľnostiam
nachádzajúcim sa v okrese F. W., v obci F. W., v katastrálnom území F. W., vedených na Okresnom

úrade v Nových Zámkoch - katastrálnom odbore, a to na LV č. XXXXX kat. územia F. W., parc. č. 3233/4
ostatné plochy vo výmere 6913 m2, parc. č. 3233/5 zastavané plochy a nádvoria vo výmere 924 m2,
parc. č. 3233/6 zastavané plochy a nádvoria vo výmere 221 m2, parc. č. 3233/7 zastavané plochy a
nádvoria vo výmere 35 m2 a ďalej na LV č. XXXXX kat. územia F. W., ako rodinný dom so súp. č.
XXXXX, nachádzajúci sa na parc. č. 3233/5 kat. úz. F. W. a garáž so súp. č. XXXXX, nachádzajúca sa

na parc. č. 3233/6 kat. úz. F. W., všetci v celosti, a to až do právoplatného skončenia konania vo veci
samej. Zároveň sa domáhali uloženia povinnosti žalovanému v 2. rade zdržať sa vykonania dobrovoľnej
dražby nehnuteľností nachádzajúcich sa v okrese F. W., v obci F. W., v kat. území F. W., vedených na
Okresnom úrade v Nových Zámkoch, katastrálnom odbore, a to na LV č. XXXXX kat. územia F. W., parc.
č. 3233/4 ostatné plochy vo výmere 6913 m2, parc. č. 3233/5 zastavané plochy a nádvoria vo výmere

924 m2, parc. č. 3233/6 zastavané plochy a nádvoria vo výmere 221 m2, parc. č. 3233/7 zastavané
plochy a nádvoria vo výmere 35 m2 a ďalej na LV č. XXXXX kat. územia F. W., ako rodinný dom so súp.
č. XXXXX, nachádzajúci sa na parc. č. 3233/5 kat. úz. F. W. a garáž so súp. č. XXXXX, nachádzajúca
sa na parc. č. 3233/6 kat. úz. F. W., všetci v celosti, a to až do právoplatného skončenia konania vo
veci samej. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie návrhu žalobcov vyhovel, zároveň im uložil

povinnosť podať žalobu o určenie neplatnosti záložného práva viaznuceho v prospech žalovaného v 1.
rade na nehnuteľnostiach vo vlastníctve žalobcov v 1. a 2. rade a o určenie neplatnosti plnomocenstva
udeleného žalovaným v 1. rade žalovanému v 2. rade bez uvedenia dátumu na čísle listu 27, určenia
neplatnosti Zmluvy o poskytnutí Flexihypotéky na refinancovanie reg. č. 001/172622/11-001/000 zo dňa
23. 12. 2011 a Zmluvy o zriadení záložného práva na nehnuteľnosti reg. č. 001/172622/11-001/000 zo

dňa 23. 12. 2011, a to do 30 dní od právoplatnosti tohto uznesenia. Z dôvodu absencie odvolania zo
strany žalovaného v 1. rade je napadnuté uznesenie vo vzťahu k žalovanému v 1. rade už právoplatné
a predmetom odvolacieho konania sú výroky vo vzťahu k žalovanému v 2. rade.

6. Dotazom na Okresnom súde Nové Zámky odvolací súd zistil, že žalobcovia v 1. a 2. rade podali na

Okresnom súde Nové Zámky dňa 11. októbra 2018 žalobu o neplatnosť právnych úkonov, ktorá sa vedie
pod sp. zn. 18C/65/2018.

7. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.

8. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.9. Prieskumná činnosť odvolacieho súdu zahŕňa ako hmotnoprávnu, tak aj procesnoprávnu oblasť.
Odvolací súd musí preto preskúmať nielen zákonnosť rozhodnutia so zreteľom k hmotnému právu,

ale tiež zákonnosť konania, z ktorého napadnuté konanie vzišlo. Pri rozhodovaní odvolacieho súdu o
odvolaní proti napadnutému rozhodnutiu je odvolací súd podľa § 379 a § 380 CSP viazaný ako rozsahom
odvolania, tak aj dôvodmi podaného odvolania (ktoré strana môže meniť a dopĺňať len do uplynutia
odvolacej lehoty). Odvolateľ v podanom odvolaní fakticky svojím dispozičným úkonom vymedzuje nielen
rozsah, ale aj dôvody preskúmavacej činnosti odvolacieho súdu. Na vady, ktoré sa týkajú procesných

podmienok, prihliadne odvolací súd, aj keď neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené.

10. Podmienkou pre vydanie neodkladného opatrenia je potreba neodkladnej úpravy pomerov. Pred jeho
nariadenímnemusísúdzistiťvšetkyskutočnosti,ktorésúpotrebnéprevydaniekonečnéhorozhodnutiaa
prizisťovanínemusíbyťvždydodržanýformálnypostupstanovenýnadokazovanie.Samotnýnárokteda
nemusí byť preukázaný nepochybne. Je však potrebné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti

potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana. O
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhoduje súd v krátkej zákonnej lehote, počas ktorej
nemá dostatok času a priestoru na rozsiahle dokazovanie tak, ako je to pri rozhodovaní vo veci samej.
Súd vychádza len z návrhu a priložených listinných dôkazov.

11. Podľa § 329 ods. 2 CSP pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia
súdu prvej inštancie.

12. Na to, aby sa niekto stal stranou sporu, netreba, aby bol účastníkom hmotno-právneho vzťahu, o
ktorý v konaní ide; stačí, ak podá žalobu (v takom prípade sa stáva žalobcom) alebo, aby bola proti

nemu podaná žaloba (v takom prípade sa stáva žalovaným). Či však bude žalobca v spore úspešný,
závisí od toho, či je účastníkom hmotno-právneho vzťahu, z ktorého vyvodzuje žalobou uplatnený
nárok. Pre označenie stavu vyplývajúceho z hmotného práva, kedy je jeden účastník subjektom práva
a účastník na opačnej procesnej strane subjektom povinností, ktoré sú predmetom konania, sa v
občianskom procesnom práve užíva pojem vecná legitimácia. Z hľadiska posúdenia vecnej legitimácie

nie je rozhodujúce, či a na základe čoho sa určitá fyzická alebo právnická osoba len subjektívne cíti byť
účastníkom určitého hmotno-právneho vzťahu, ale vždy iba to, či účastníkom objektívne je alebo nie
je. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie znamená, že ten, kto o sebe tvrdí, že je nositeľom hmotno-
právnehooprávnenia(žalobca),niejenositeľomtohohmotno-právnehooprávnenia,oktorévkonaníide;
o nedostatok pasívnej vecnej legitimácie ide naopak vtedy, ak ten, o kom žalobca tvrdí, že je nositeľom

hmotno-právnej povinnosti (žalovaný), nie je nositeľom hmotno-právnej povinnosti, o ktorú v konaní ide.

13. Dobrovoľná dražba, tak ako je definovaná v zákone č. 527/2002 Z. z., a ktorá predstavuje
jeden zo spôsobov výkonu záložného práva, ktoré umožňuje vykonať Občiansky zákonník (§ 151j
ods. 1 Občianskeho zákonníka) je typická tým, že ju nesprevádza preventívna súdna kontrola

splnenia podmienok na postup podľa tohto zákona, prípadne v prípade spotrebiteľov súdna kontrola
neprijateľnosti zmluvných podmienok. O tom, či sa dražba vykoná, o výške pohľadávky a pod. rozhodne
súkromná osoba s tým, že dražbu vykoná ďalšia súkromná osoba, ktorá pri takejto činnosti sleduje zisk.
Za takýchto okolností sa pri spornosti podmienok dobrovoľnej dražby javí neodkladné opatrenie ako
jediný efektívny prostriedok ochrany dotknutej osoby. Preto za situácie, keď žalobcovia spochybňujú

platnosť zmluvy o poskytnutí flexihypotéky na refinancovanie reg. č. 001/172622/11-001/000, uzavretej
medzi žalobcami a žalovaným v 1. rade zo dňa 31. 10. 2011, ako aj zmluvy o zriadení záložného práva
k predmetným nehnuteľnostiam reg. č. 001/172622/11-001/000 zo dňa 23. 12. 2011 v znení dodatku zo
dňa 22. 05. 2012 uzavretej medzi žalobcami a žalovaným v 1. rade, kedy výkonom záložného práva
žalovaného v 1. rade, realizovaného žalovaným v 2. rade by mohlo dôjsť aj k vymoženiu toho, na čo

žalovaný v 1. rade nemá nárok, odvolací súd usúdil, že nariadenie neodkladného opatrenia je na mieste
vo vzťahu k obom žalovaným. A keďže pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania
uznesenia súdu prvej inštancie, odvolací súd považoval za dôvodné nariadenie neodkladného opatrenia
aj voči žalovanému v 2. rade, pretože práve on realizoval kroky smerujúce k výkonu záložného práva
žalovaného v 1. rade, pričom v čase rozhodovania súdu prvej inštancie nebolo zrejmé, že žalovaný

v 1. rade odvolanie voči napadnutému uzneseniu nepodá, a teda jeho oprávnenie ako záložného
veriteľa realizovať záložné právo bude dočasne (nariadením neodkladného opatrenia) obmedzené. To,
že žalovaný nie je zmluvnou stranou ani v úverovej zmluve, ani v záložnej zmluve, je z tohto pohľadu
bezpredmetné, pretože dôvodnosť návrhu vo vzťahu k žalovanému v 2. rade vyplýva z úkonov medzižalovaným v 1. rade a žalovaným v 2. rade a následných úkonov žalovaného v 2. rade vo vzťahu k
žalobcom. Z uvedených dôvodov považuje odvolací súd odvolacie dôvody žalovaného v 2. rade za
nedôvodné, pričom v ostatnom sa stotožňuje s dôvodmi rozhodnutia súdu prvej inštancie, na ktoré

odkazuje. Z uvedených dôvodov odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch
vo vzťahu k žalovanému v 2. rade podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdil.

Toto rozhodnutie prijal odvolací senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).