Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 10. apríl 2018

Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 9C/148/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5714201570
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 04. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Martin Bauer

ECLI: ECLI:SK:OSMT:2018:5714201570.15

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

OkresnýsúdMartinsudcomMgr.MartinomBaueromvsporežalobkyne:P.T.,N..XX.XX.XXXX,C.A.A.-

F.XXX,právnezastúpenej:JUDr.JurajKus,advokátsosídlomvMichalovciach,NámestieOsloboditeľov
10,protižalovanému:Q..V.B.,N..XX.XX.XXXX,C.A.A.-F.XXX,ozaplatenie5.000€spríslušenstvom,
o vzájomnej žalobe žalovaného o zaplatenie 7.451,20 € s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Žalobkyňa je p o v i n n á zaplatiť žalovanému sumu 763,32 € spolu s úrokom z omeškania vo
výške 8,05 % ročne zo sumy 763,32 € od 21.04.2015 do zaplatenia v lehote 3 dní od právoplatnosti

tohto rozsudku.

III. Vo zvyšnej časti súd vzájomnú žalobu z a m i e t a.

IV. Žalovanému sa voči žalobkyni p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v rozsahu 54,70 %, o
výške ktorej rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa návrhom doručeným Okresnému súdu Martin dňa 11.02.2014 domáhal, aby súd vydal
platobný rozkaz, v zmysle ktorého by uložil žalovanému do 15 dní od jeho doručenia zaplatiť žalobcovi

istinu vo výške 5 000 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,5% ročne od 01.10.2011 do zaplatenia
anahradiltrovykonania.Svojnávrhodôvodniltým,žedňa28.09.2010bolamedziveriteľomPhDr.J.T.K.,
N.. XX.XX.XXXX a žalovaným ako dlžníkom uzavretá zmluva o pôžičke, podľa ktorej prenechal veriteľ
dňa 28.09.2010 dlžníkovi peňažné prostriedky vo výške 5 000 eur bezúročne ako pôžičku a túto sa dlžník
zaviazal vrátiť veriteľovi najneskôr do 30.09.2011. Veriteľ dňa 31.01.2013 zomrel a jeho pohľadávku voči
dlžníkovi titulom zmluvy o pôžičke nadobudol žalobca na základe Osvedčenia o dedičstve vydaného
dňa 06.09.2013 JUDr. Irenou Kolcunovou, notárkou, so sídlom v Martine pod č.k. 18D/98/2013-76, D not

82/2013, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 06.09.2013. Žalovaný vyššie uvedenú pôžičku aj napriek
opakovaným výzvam žalobcu neuhradil.

2. Súd vykonal dokazovanie výsluchom strán sporu a listinnými dôkazmi založenými v spise zistiac
nasledovný skutkový stav:

3. Na základe žalobkyňou predložených listinných dôkazov súd vo veci rozhodol platobným rozkazom

č.k. 1Ro/275/2014-11 zo dňa 19.02.2014, v zmysle ktorého uložil žalovanému povinnosť do 15 dní od
doručenia platobného rozkazu zaplatiť žalobcovi sumu 5.000 € spolu s úrokom z omeškania vo výške
9,50 % ročne zo sumy 5.000 eur od 01.10.2011 do zaplatenia a nahradiť trovy konania.4. Žalovaný proti predmetnému platobnému rozkazu podal dňa 09.06.2015 odpor, kde uviedol, že po
dátume splatnosti pôžičky neobdržal žiadnu výzvu na splatenie pôžičky ani od PhDr. J. T. pred jeho
smrťou ani od žalobcu v priebehu dedičského konania a po jeho ukončení. Uviedol, že sa s PhDr. J.

T. pred splatnosťou pôžičky dohodol na zmene záväzku vrátiť pôžičku a to na základe toho, že mu od
doby pred poskytnutím pôžičky a aj po poskytnutí pôžičky poskytol právne služby v rôznych veciach za
čo mu PhDr. T.Á. do splatnosti pôžičky neuhradil odmenu. Súviselo to aj s jeho požiadavkou na daňovú
kontrolu a s jeho odpočtom DPH. Na základe toho, že došlo medzi ním a PhDr. T. pred splatnosťou
pôžičky k zmene obsahu záväzku PhDr. T. od neho nepožadoval vrátenie pôžičky, ani písomne ani

ústne. Uviedol, že PhDr. T. na základe dohody s PhDr. T. naďalej poskytoval právne služby podľa jeho
potreby, za ktoré mu neuhrádzal odmenu a platby s výnimkou niektorých úkonov, pri ktorých sa na tom
dohodli a to na základe toho, že odmenu ktorú on zaplatí mu krátko na to preplatí iná osoba (TEBAU
s.r.o.). Za ním poskytnuté právne služby PhDr. T. až do jeho úmrtia začiatkom roku 2013 mu vôbec
neuhrádzal odmeny. Na druhej strane nepožadoval až do jeho úmrtia vrátenie pôžičky. Uviedol, že v
roku 2012 s PhDr. T. riešili vysporiadanie vzájomných nárokov a záväzkov pri skončení súdneho sporu

s P. W.. Odmena za jeho právne služby poskytnuté pre PhDr. J. T. za niekoľko rokov presahuje výšku
pôžičky. Uviedol, že pokiaľ tieto skutočnosti uviedol pri krátkom stretnutí so žalobcom resp. jeho dcérou
v priebehu dedičského konania a so žalobcom v mesiaci jún 2014, žalobca nemienil túto vec riešiť.

5. Žalobkyňa sa k podanému odporu vyjadrila podaním zo dňa 11.03.2015. Uviedla, že žalovaný sa

zaviazal vrátiť pôžičku do 30.09.2011. Preto vrátenie pôžičky nie je podmienené výzvou. Zo zmluvy
o pôžičke článok III. bod. I je zrejmé, že meniť obsah je možné len písomným dodatkom zmluvy
podpísaným oboma zmluvnými stranami. Uviedla, že ak má advokát pohľadávku voči klientovi, ktorý
zomrel, tak má možnosť si pohľadávku prihlásiť do dedičského konania. Žalovaný si žiadnu pohľadávku
neuplatnil. Žalovaný ako advokát nemôže započítať fiktívnu pohľadávku s reálnou pohľadávkou. Navyše

nie je možné započítať pohľadávku súkromnej osoby s pohľadávkou podnikateľskej osoby, lebo ide o
dva rozdielne subjekty. Dr. T. žalovanému nikdy neudelil plnomocenstvo na zastupovanie v daňovom
konaní, z ktorého by bolo zrejmé, že PhDr. T. mal nejaké problémy s odpočtom DPH. Podľa § 18 ods.
4 zákona o advokácii je advokát povinný v priebehu poskytovania právnej služby informovať klienta
o výške odmeny za úkon právnej služby ešte pred začatím tohto úkonu, inak mu odmena nepatrí.

Žalovaný ako advokát PhDr. T. počas jeho života nikdy písomne neinformoval o výške jeho odmeny za
úkony právnej služby, za ktoré by nemal zaplatené. Žalovaný ako advokát Dr. T. počas jeho života nikdy
nedoručil žiadnu písomnosť, z ktorej by vyplývalo, že vo veci vykonal nejaký právny úkon. Žalovaný ako
advokát Dr. T. počas jeho života a po jeho smrti žalobcovi dodnes žiadnu písomnosť nedoručil ktorou
by sa s nimi finančne vysporiadal. Z uvedeného vyplýva, že Dr. T. počas svojho života žalovanému za

právne služby riadne zaplatil a neostal mu nič dlžný.

6. Žalovaný sa vyjadril k návrhu a vyjadreniu žalobcu podaním doručeným súdu dňa 21.04.2015,
kde uviedol, že keďže PhDr. J. T.K. poskytol v roku 2007 pravidelne právne služby najmä pri jeho
podnikateľských veciach, po poskytnutí právnych služieb právne služby podľa dohody fakturoval a on ich

uhrádzal. V roku 2011 mu chcel za poskytnutie právnych služieb vyúčtovať a vyfakturovať právne služby
na čo reagoval, že vzhľadom na problémy s kontrolou DPH a s odpočtom DPH mu nemôže uhradiť
fakturovanú sumu za právne služby, pretože by si nemohol uplatniť odpočet DPH, ktorú by on fakturoval.
Táto situácia bola aj pred splatnosťou pôžičky v septembri 2011. Uviedol, že na základe toho, že medzi
ním a PhDr. T. pred splatnosťou pôžičky došlo k zmene obsahu záväzku a dohodli, sa že pôžička mu

poskytnutá PhDr. J. T. je úhrada za právne služby mu poskytnuté do splatnosti pôžičky a že pôžička je vo
zvyšnej časti záloha za právne služby, ktoré mu poskytne po splatnosti pôžičky pri rôznych veciach aj v
súdnom spore s P. W., vzhľadom na túto skutočnosť nikdy od neho v ďalšom období písomne ani ústne a
anivprítomnostiinýchosôbodnehoanivroku2011anivroku2012aždojehohospitalizácievnemocnici
nepožadoval vrátenie pôžičky, a to ani v prítomnosti iných osôb. Uviedol, že odmena za jeho právne

služby presahuje výšku pôžičky, ktorá mu bola poskytnutá PhDr. T., Len napr. za poskytnutie právnych
služieb v spore s P. W. PhDr. T. poskytol právne služby v cene podľa tarifnej hodnoty s DPH vyššej ako
bola poskytnutá pôžička. Z čoho vyplýva, že keby nebol odmietol platby právnych služieb bola by pôžička
vrátená do konca roku 2011. Z vyčíslenia trov je zjavné, že výška tarifnej odmeny len za zastupovanie v
tomto konaní predstavovala do konca roku 2011 sumu 7.157,23 €. Uviedol, že keďže PhDr. T. nechcel

uhrádzať platby za jeho právne služby, z ktorých by bol uhrádzal ním poskytnutú pôžičku a nechcel, aby
mu ich fakturoval, dostal sa podľa neho ako veriteľ z poskytnutej pôžičky do omeškania v zmysle ust. §
522 Občianskeho zákonníka, pretože neprijal ním riadne ponúknuté plnenie a neposkytol v čase plnenia
súčinnosť potrebnú na splnenie dlhu. Preto nemohol byť v omeškaní s vrátením pôžičky, a to až do jehoúmrtia v januári 2013 a až do skončenia dedičského konania v septembri 2013 . Od septembra 2013
do podania žaloby ho P. T. nijako nevyzývala na uhradenie pôžičky a ani mu po skončení dedičského
konania neoznámila, že pohľadávka z poskytnutia pôžičky prešla na ňu a aby jej uhradil pôžičku.

7. Žalovaný JUDr. V. B. si voči žalobkyni P. T., N.. XX.XX.XXXX, bytom A. - F., A. XXX ako právnemu
nástupcovi PhDr. J. T., IČO: 10963286, s miestom podnikania 038 11 Belá Dulice, Belá 330 zap. ako
právny nástupca PhDr. J. T. zap. u Okresného úradu Martin v živnostenskom registri č. 506 - 1394
uplatnil dňa 27.04.2015 vzájomný návrh na zaplatenie sumy 7.451,20 € s príslušenstvom. Uviedol,

že žalobkyňa ako právny nástupca PhDr. J. T. po smrti manžela odmietla a odmieta uhradiť odmenu
za právne služby poskytnuté PhDr. J. T. počas jeho života, a to aj pri jeho zastupovaní v súdnom
spore s P. W., V. XXX, V. vedenom na Okresnom súdu Martin pod sp. zn. 18Cb/187/2008. Uviedol,
že vzhľadom na dlhodobé a opakované odmietanie vysporiadania, resp. uhradenia odmeny za právne
služby vystavil dňa 10.04.2015 a následne zaslal P. T. ako právnemu nástupcovi PhDr. Ivana Rusnáka,
faktúru č. 6/2015 z 10.04.2015 na sumu 7.451,20 € za poskytnutie právnych služieb v súdnom konaní

na Okresnom súde Martin č.k. 18Cb/187/2008, ktorá bola splatná dňa 20.04.2015. Uviedol, že P. T.
podľa údajov v živnostenskom registri č. 506-1394 Okresného úradu Martin je od 18.03.2014 právny
nástupca PhDr. J. T., IČO: 10 963 286, na ktorú prešli všetky práva a povinnosti jej manžela PhDr. J.
T. vzniknuté pri jeho podnikateľskej činnosti. Uvedenú faktúru neuhradila, hoci ako právny nástupca
mala. Uviedol, že mal s PhDr. J. T. uzavretú zmluvu o poskytovaní právnych služieb zo dňa 04.03.2008

pri jeho podnikateľskej činnosti aj pri zastupovaní na súde v súdnom konaní v spore s P. W., sp. zn.
18Cb/187/2008, na základe ktorej bol oprávnený vystaviť uvedenú faktúru č. 6/2015 na sumu 7.451,20
€ za poskytnuté služby. Uviedol, že napriek tomu, že sa s PhDr. J. T. ústne dohodli na zmene záväzku
vrátiť pôžičku, tak týmto z uvedenej sumy 7.451,20 € vyfakturovanej fa č. 6/2015 z 10.04.2015 za
jeho právne služby si uplatnil sumu 5.000 € na započítanie voči žalobcom uplatnenou sumou 5.000 €,

ktorú si žalobca uplatnil návrhom na vydanie platobného rozkazu dňa 11.02.2014, a to z titulu vrátenia
poskytnutej pôžičky, ktorá bola poskytnutá dňa 28.09.2010. Zároveň žiadal, aby mu súd priznal zvyšnú
časť z uvedenej sumy 7.451,20 € teda sumu 2.451,20 € ako oprávnenú odmenu za poskytnuté právne
služby PhDr. J. T.. Uviedol, že sumu 5.000 € si uplatňuje voči P. T. preto, že ako žalobca v súdnom
konaní 9C148/2014 je aj ako manželka právnym nástupcom PhDr. J. T., IČO: 10 963 286 s miestom

podnikania A. F., A. XXX. Ako žalobca a zároveň aj právny nástupca jej manžela PhDr. Ivana Rusnáka
je tou istou fyzickou osobou, teda ide o tú istú fyzickú osobu a nie o dve rozdielne osoby. Uviedol, že aj
žalovaný je označený v návrhu na vydanie platobného rozkazu ako advokát so sídlom Priehradka 20,
Martin zapísaný v zozname Slovenskej advokátskej komory pod č. 3039, ktorý poskytoval právne služby
PhDr. J. T., je tou istou fyzikou osobou. Z uvedených dôvodov nič nebráni započítaniu uvedených súm

5.000 € medzi P. T. a nebráni tomu ani tá skutočnosť, že jedna pohľadávka vo výške 5.000 € (vrátenie
pôžičky) je z občiansko-právneho vzťahu a druhá pohľadávka vo výške 5.000 € (odmena za právne
služby) je nárok z obchodnoprávneho vzťahu. Zároveň žiadal, aby súd uvedené riešil ako predbežnú
otázku v zmysle § 98 Občianskeho súdneho poriadku.

8. Uznesením zo dňa 22.05.2015, č. k. 9C/148/2014-85, právoplatným dňa 08.06.2015 súd vzájomný
návrh žalovaného o zaplatenie 7.451,20 € s príslušenstvom vylúčil na samostatné konanie, ktoré bolo
vedené pod sp.zn. 17Cb/229/2015.

9. Rozsudkom zo dňa 08.09.2015, č. k. 9C/148/2014-150, súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobkyni

sumu 5.000 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,5 % ročne zo sumy 5.000 € od 01.10.2011 do
zaplateniavlehote3dníodprávoplatnostirozsudku.Zároveňzaviazalžalovanéhopovinnosťounahradiť
žalobkyni trovy právneho zastúpenia vo výške 1.881,10 € a iné trovy konania vo výške 300 €.

10.KrajskýsúdvŽilineuznesenímzodňa11.05.2016,č.k.7Co/70/2016-191,zrušilrozsudokokresného

súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 30.06.2016. V
odôvodnení rozhodnutia uviedol, že sa nestotožnil s názorom prvostupňového súdu o tom, že v
prípade existencie pohľadávky vzniknutej medzi fyzickými osobami ako podnikateľmi a pohľadávky
medzi tými istými fyzickými osobami, ktoré však vystupujú ako nepodnikatelia, ide o rozličné subjekty
týchto záväzkových vzťahov. V prípade podnikateľa, resp. tej istej osobe ako nepodnikateľa, ide stále

o jeden subjekt práva, ktorý je nositeľom práv a povinností. Rozdiel je iba v kauze záväzku, z ktorého
tieto práva a povinnosti vyplývajú.11. Uznesením zo dňa 03.11.2016, č. k. 9C/148/2014-210, právoplatným dňa 18.11.2016, súd konania
vedené na tunajšom súde pod sp. zn. 9C/148/2014 a 17Cb/229/2015 spojil na spoločné konanie, ktoré
bude ďalej vedené pod sp .zn. 9C/148/2014.

12. Faktúrou č. 6/2015 zo dňa 10.04.2015, splatnou dňa 20.04.2015, žalovaný vyfakturoval žalobkyni
cenu za poskytnutie právnych služieb v súdnom konaní vedenom na Okresnom súde Martin pod
sp. zn. 18Cb/187/2008 v celkovej výške 7.451,20 €. Z vyúčtovania odmeny vyplýva, že žalovaný si
vyúčtoval tarifnú odmenu za 14 úkonov právnych služieb, a to príprava a prevzatie veci a prvá porada

s klientom, vypracovanie a podanie návrhu na začatie konania z 05.03.2008, účasť na pojednávaní
dňa 09.04.2009, 11.11.2009, 16.03.2011, 25.05.2011, 24.11.2011, 16.12.2011, vyjadrenie ku konaniu
z 15.01.2010, 18.03.2010, podanie otázok pre znalca z 02.07.2010, zaslanie vyúčtovania finančných
prostriedkov z 05.12.2011, každé vo výške 469,74 €, ďalej polovicu tarifnej odmeny vo výške 234,87 €
za zaslanie upraveného prepočtu výstavby penziónu z 21.11.2011 a vypracovanie a podanie vyjadrenia
k odvolaniu zo 04.05.2012 vo výške 237,34 €. Ďalej si vyúčtoval režijný paušál za rok 2008 vo výške

12,62 €, 2 krát za úkony vykonané v roku 2009 vo výške 13,90 €, 3 krát za úkony vykonané v roku 2010
vo výške 21,63 €, 6 krát za úkony vykonané v roku 2011 vo výške 44,46 € a 1 krát za úkon vykonaný
v roku 2012 vo výške 7,63 €. Celkovo si tak žalovaný vyúčtoval tarifnú odmenu vo výške 6.109,09 €,
režijný paušál vo výške 100,24 €, DPH vo výške 20 % predstavujúce sumu 1.241,87 €. Celková odmena
a náhrady za právne služby sú vo výške 7.451,20 €.

13. Zo zmluvy o poskytovaní právnych služieb uzavretej medzi PhDr. J. T., N.. XX.XX.XXXX, IČO: 10
963 286 a žalovaným vyplýva, že žalovaný ako advokát sa zaviazal poskytnúť klientovi právne služby pri
vybavovaní vecí, o ktoré klient požiada, a ktoré sú súčasťou podnikateľskej alebo inej činnosti klienta,
a to podľa jeho potreby a požiadaviek, a to najmä, ale nielen pri uplatňovaní nárokov a ochrane práv

voči P. W., V. XXX, V., J.: 33 227 331 v súdnom konaní, ale aj mimo neho. V zmysle článku 4. zmluvy
za vykonanú právnu pomoc poskytne klient advokátovi v zmysle ust. Vyhlášky č. 655/2004 Z.z. za
poskytovanie služieb odmeny a náhrady, ktoré je klient povinný uhrádzať advokátovi po poskytnutí
právnych služieb, a to do 10 dní odo dňa vyhotovenia faktúry advokátom, ak sa nedohodnú inak. V
prípade uplatňovania nárokov a ochrany práv klienta voči P. W. v súdnom konaní alebo aj mimo neho

a pri súvisiacich veciach, klient zaplatí dohodnutú odmenu na základe faktúry vystavenej advokátom
po skončení súdneho konania alebo po mimosúdnom vysporiadaní vzájomných nárokov s P. W..
Advokát môže so súhlasom klienta požadovať úhradu poskytnutých právnych služieb v týchto veciach
a fakturovať ich aj po častiach, a to po poskytnutí určitej časti právnych služieb. Odmeny a náhrady je
klient povinný zaslať na účet advokáta uvedený vo faktúrach alebo uhradiť ich v hotovosti.

14. Z pripojeného spisu Okresného súdu Martin sp.zn. 18Cb/187/2008 mal súd preukázané, že žalobca
PhDr. J. T., IČO: 10 963 286, s miestom podnikania A. - F. XXX, právne zastúpeným JUDr. Miroslavom
Salínim, advokátom so sídlom v Martine, M. R. Štefánika 1 sa proti žalovanému: P. W., IČO: 33 227 331,
s miestom podnikania V. XXX, V. domáhal zaplatenia sumy 30.296,27 € s príslušenstvom a zároveň sa

žalovaný voči žalobcovi vzájomnou žalobou domáhal zaplatenia sumy 35.690,91 € s príslušenstvom.
Rozsudkom zo dňa 16.12.2011, č. k. 17Cb/9/2010, 18Cb/187/2008- 402 súd žalovaného zaviazal
zaplatiť žalobcovi sumu 7.918,57 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 14,25 % ročne zo sumy
7.918,57 € od 12.09.2008 do zaplatenia. Vo zvyšku žalobu zamietol. Zároveň zaviazal žalovaného
povinnosťou nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 8.975,03 €. O návrhu vzájomnej žalobe

rozhodol tak, že zaviazal žalobcu povinnosťou zaplatiť žalovanému sumu 22.809,93 € spolu s úrokom
z omeškania vo výške 6 % ročne zo sumy 321,80 € od 15.01.2006 do zaplatenia a vo výške 8,5 %
ročne zo sumy 22.488,13 € od 15.10.2008 do zaplatenia. Vo zvyšku vzájomnú žalobu zamietol. Žalobcu
zaviazal povinnosťou nahradiť žalovanému trovy konania vo výške 2.070,38 €. Z obsahu spisu vyplýva,
že právny zástupca JUDr. V. B.Í. vykonal v prospech žalobcu nasledovné úkony, a to príprava a prevzatie

zastúpenia, písomné podanie na súd, žaloba, účasť na pojednávaní dňa 09.04.2009, 11.11.2009,
16.03.2011, 25.05.2011, 24.11.2011 a 16.12.2011, 4x písomné podanie na súd - vyjadrenia, každý úkon
vo výške 469,74 € a písomné podanie na súd - prepočet výstavby vo výške 234,87 €. Zároveň si uplatnil
režijný paušál za rok 2008 2 x po 6,31 €, za rok 2009 2 x po 6,95 €, za rok 2010 3 x po 7,21 €,
za rok 2011 6 x po 7,41 € a 20 % DPH. Celkovo si uplatnil žalobca trovy právneho zastúpenia vo

výške 7.157,23 €. Písomným podaním podaným na súde dňa 14.05.2012 právny zástupca žalobcu
JUDr. V. B. sa vyjadril k odvolaniu žalovanému P. W. z 27.03.2012 proti rozsudku zo dňa 16.12.2011.
Krajský súd v Žiline rozsudkom zo dňa 25.10.2012, č. k. 13Cob/151/2012-457, právoplatným dňa
30.10.2012 rozsudok Okresného súdu Martin zo dňa 16.12.2011, č.k. 18Cb/187/2008-402, o návrhužalobcu proti žalovanému vo výroku o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 7.918,57 €
spolu s úrokom z omeškania potvrdil a vo výroku o povinnosti žalovaného nahradiť žalobcovi trovy
konania vo výške 8.975,03 € a v závislom výroku o povinnosti žalovaného nahradiť trovy konania

štátu vo výške 373,90 € zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Rozsudok o
návrhu žalovaného proti žalobcovi vo výroku, ktorým vo zvyšku bola žaloba zamietnutá potvrdil a vo
výroku, ktorým žalobca je povinný nahradiť žalovanému trovy konania vo výške 2.070,38 € zrušil a
vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Uznesením zo dňa 12.12.2012, č. k. 17Cb/9/2010,
18Cb/187/2008-470 rozhodol, že žalobca PhDr. J. T. je povinný nahradiť žalovanému trovy konania a

zaplatenie súdnych poplatkov vo výške 1.482,25 € a trovy právneho zastúpenia vo výške 2.963,83 €.
Náhradu trov odvolacieho konania žalobcu PhDr. J. T. nepriznal. Krajský súd v Žiline uznesením zo dňa
16.10.2013, č. k. 13Cob/94/2013-523, právoplatným dňa 11.12.2013 uznesenie Okresného súdu Martin
zo dňa 12.12.2012, č. k. 18Cb/187/2008- 470 zrušil a vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
Uznesením zo dňa 13.01.2014, č. k. 18Cb/187/2008-530, právoplatným dňa 28.02.2014, súd rozhodol,
žežalobcaP.T.,N..XX.XX.XXXX,dedičkapoporučiteľoviPhDr.J.T.,IČO:10963286,jepovinnázaplatiť

žalovanému trovy konania o žalobe žalobcu ako aj trovy konania o žalobe žalovaného proti žalobcovi
pozostávajúce zo súdnych poplatkov v celkovej sume 1.482,25 € a z trov právneho zastúpenia v celkovej
sume 2.963,83 € do výšky ceny nadobudnutého dedičstva a zároveň povinný zaplatiť žalovanému trovy
odvolacieho konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia v celkovej sume 245,15 € do výšky ceny
nadobudnutého dedičstva.

15. Medzi PhDr. J. T., N.. XX.XX.XXXX, A. A. - F. XXX, špecifikovaným rodným číslom ako veriteľom
a JUDr. V. B., N.. XX.XX.XXXX, A. F. XXX, A. - F., špecifikovaným rodným číslom ako dlžníkom bola
uzavretá dňa 28.09.2010 Zmluva o pôžičke, na základe ktorej sa veriteľ zaviazal poskytnúť dlžníkovi
pôžičku vo výške 5.000 € do 29.09.2010 a dlžník sa zaviazal túto pôžičku veriteľovi vrátiť do 30.09.2011,

a to v splátkach alebo jednorazovo. Podľa článku III. bod 1. túto zmluvu bolo možné meniť alebo
doplniť len písomným dodatkom zmluvy podpísaným oboma zmluvnými stranami. Veriteľ sumu pôžičky
poskytol žalovanému dňa 28.09.2010 o čom svedčí príjmový pokladničný doklad zo dňa 28.09.2010.
PhDr. J. T., N.. XX.XX.XXXX dňa 31.01.2013 zomrel. V rámci dedičského konania bola prejednaná aj
pohľadávka PhDr. J. T., nar. XX.XX.XXXX voči žalovanému z titulu zmluvy o pôžičke, pričom táto na

základe Osvedčenia o dedičstve vydaného JUDr. Irenou Kolcunovou, notárkou so sídlom v Martine
dňa 11.02.2013 prešla na žalobkyňu vo výške 5.000 €, a to v jednej polovici v rámci vyporiadania
bezpodielového spoluvlastníctva manželov a v jednej polovici v rámci vyporiadania dedičstva po PhDr.
J. T., N.. XX.XX.XXXX.

16. Na pojednávaní dňa 16.12.2016 PZ žalobkyne poukázal na závery uznesenia KS ŽA, z ktorého
vyplýva, že súd prvého stupňa je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu. V tejto veci KS v Žiline
nespochybnil právo žalobkyne na zaplatenie žalovanej peňažnej pohľadávky, t.j. v rozsahu 5.000 € s
úrokmi z omeškania. V tomto smere bola žaloba úspešná. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané,
že obrana žalovaného nebola dôvodná a nepreukázal, že právne služby skutočne poskytol. Právne

služby boli vyfakturované až 10.04.2015, teda až potom, čo žalobkyňa podala voči žalovanému žalobu.
Nárok žalovaného je premlčaný. Vzniesol námietku premlčania. Nárok žalovaného, ktorý vzniesol
vzájomnou žalobou, bol fiktívny, čo potvrdzuje aj tá skutočnosť, že žalovaný si predmetnú pohľadávku
neuplatnil v rámci dedičského konania. Tvrdenie žalovaného, že si nemohol uplatniť pohľadávku titulom
poskytnutých právnych služieb v rámci dedičského konania, je účelová, nakoľko úmrtím pána T. došlo k

zrušeniu, k zániku plnomocenstva. Vo vzťahu k dokazovaniu daňovými dokladmi by poukázal na to, že
uvedené je pre túto vec úplne irelevantné, nakoľko daňové konanie nemá s týmto konaním nič spoločné.
Protinávrh žalovaný opiera o dohodu o poskytnutí právnych služieb, ktorú údajne uzatvoril s manželom
navrhovateľky dňa 04.03.2008. Zo spisu je zrejmé, že si tieto právne služby vyfakturoval až 10.04.2015,
čiže až po 7 rokoch. Ťažko je uveriť tomu, že by niekto robil zadarmo 7 rokov. Už to má dávno výpovednú

lehotu, ktorá spochybňuje uplatnený nárok. Vyúčtovanie odmeny podrobne špecifikuje žalovaný listom
zo dňa 10.04.2015, ktorý je v spise, ale v tomto spise nie je nikde odkaz na dohodu o poskytovaní
právnych služieb.

17. Žalovaný na pojednávaní dňa 16.12.2016 uviedol, že je nepochybné a bolo to potvrdené aj

uznesením zo dňa 11.05.2015, ktorým KS v Žiline zrušil rozsudok OS a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Z
tohto uznesenia nevyplýva, že by KS hodnotil stav dokazovania, nejaké právne posúdenie veci zo strany
OS. KS sa v podstate zaoberal len tým, že došlo k procesnej vade a že bolo nesprávne. Nebohý J. T.
mal problémy z odpočtom DPH a vlastne v tom zmysle nechcel platiť za právne služby a došlo k dohode,že tá pôžička bude považovaná za zálohu za úhradu za právne služby a zálohu na právne služby, a
teda nechcel platiť za právne služby kvôli tomu, že by mu nebol uznaný odpočet DPH, lebo mal s tým v
podstate problémy. Tieto problémy mal od roku 2011 až do roku 2013, pretože sa to riešilo na daňovom

úrade. Preto mu nevystavoval faktúry. Došlo k omeškaniu veriteľa podľa § 523 OZ. Počas doby, kedy je
veriteľ v omeškaní, dlžník nemá platiť úroky z omeškania. Nie je pravda, že služby neposkytol. V právnej
veci 18Cb/187/2008 rozsudkom zo dňa 16.12.2011, kde na strane 15 je uvedené, že súd rekapituluje
vlastne vyúčtovanie právnych služieb za účelom vyúčtovania trov právneho zastúpenia a tak vlastne
aj uvádza, ktoré úkony si uplatnil za žalobcu, teda za pána T., a tieto úkony uznal. Všetky tieto úkony

uznal a priznal aj trovy právneho zastúpenia. Pokiaľ ich neskôr nepriznal po zrušení krajským súdom,
tak nie preto, že by tieto úkony neboli vykonané, ale preto, že pán W. ako odporca mal v konaní väčší
úspech ako Dr. T.. Ale okresný súd na strane 15 rozsudku uvádza všetky tieto úkony, aj ich uznal a všetky
tieto úkony sú uvedené vo faktúre pani T.. Je vyslovene nepravdivé, že nepreukázal, že tieto právne
služby boli vykonané. Jediný úkon, ktorý je vo faktúre, je vyjadrenie k odvolaniu odporcu, ktoré bolo
podané po vyhotovení tohto rozsudku, t.j. ďalší úkon, ale je to presne v tej istej tarifnej odmene. Takže

považujeprávneslužbyzapreukázané.VykonalajďalšieprávneslužbypreDr.T.,ktoréaninefakturoval,
ako napríklad právne služby pri prevode vlastníctva bytu, kde býva najmladšia dcéra, právne služby
pri vysporiadaní areálu v Sučanoch, právne služby pre spoločnosť L + R, ktoré Dr. T. chcel, takže tieto
právne služby ani nefakturoval. Nie je podstatné, kedy služby boli vykonané, ale kedy sa malo za tieto
služby zaplatiť, teda kedy odmena za tieto služby bola splatná. Doložil do spisu zmluvu zo 04.03.2008

o poskytovaní právnych služieb v spore s P. W. a aj v iných veciach, kde je uvedené v čl. 4 ods. 3, že v
prípade uplatňovania nárokov a ochrane práv klienta voči P. W. v súdnom konaní alebo aj mimo neho
klient zaplatí odmenu podľa ods. 1 tohto článku advokátovi na základe faktúry vystavenej advokátom
po skončení súdneho konania alebo po mimosúdnom vysporiadaní vzájomných nárokov s P. W.. Spor
s P. W. v tejto veci 18Cb/187/2008 ešte trval aj v roku 2013 a v súvislosti s tým bol aj následný súdny

spor na OS MT na úroky z omeškania, pretože si v tom pôvodnom konaní W. uplatnil nižšie úroky z
omeškania a ten trval ešte aj v roku 2013, počas dedičského konania. To všetci vieme. Takže mohol
fakturovať tieto služby až po skončení súdneho konania s P. W. prvého alebo druhého, a to sa aj tak
stalo. Samozrejme snažil sa uzavrieť nejakú dohodu o riešení o týchto vzájomných pohľadávok aj s
navrhovateľkou aj s jej dcérou. Takže fakturované to nebolo neskoro a nie je to ani premlčané, pretože

súdne konania s P. W. skončili v roku 2013, fakturoval faktúrou právne služby 10.04.2015, teda nie je
to po uplynutí 3-ročnej premlčacej lehoty podľa Občianskeho zákonníka ani podľa 4-ročnej premlčacej
lehoty podľa Obchodného zákonníka. Pokiaľ ide o to, že neinformoval Dr. Rusnáka ako klienta o výške
odmeny, poukázal na čl. 4 zmluvy. Advokátsky poriadok upravuje, že po skončení právnych služieb sa
má urobiť vyúčtovanie. To platí v plnom rozsahu voči právnickej osobe, ktorá nezaniká, ale podnikateľ

umrie, jednoducho toto nerieši ani advokátsky poriadok. Takže ak sa tu používajú nejaké ustanovenia
advokátskeho poriadku zo strany PZ žalobkyne, tak jednoducho je to z nevedomosti, a v každom prípade
je to nepresné, pretože advokátsky poriadok takéto ustanovenie neobsahuje. V žiadnom prípade k
omeškaniu pri fakturovaní alebo pri uplatňovaní nároku nedošlo, k premlčaniu tak isto nedošlo a k tomu
vyjadreniu, že nárok je fiktívny, nie je to pravda. Pani navrhovateľka veľmi dobre vie, že právnu pomoc

poskytol. Žiaľ Dr. T. sa rozhodol, že sa neodvolá na krajský súd voči rozsudku OS MT. V tej veci poškodil
seba, poškodil aj jeho, lebo tiež prišiel o peniaze v dôsledku tohto rozhodnutia a potom následne sa
museli riešiť iné veci. On mu doporučoval, aby sa odvolal, on žiaľ teda sa radil niekde inde a bolo mu
povedané, aby sa neodvolal. V dedičskom konaní si nemohol toto uplatňovať, pretože počas dedičského
konania ešte bežal spor s pánom W., teda to fakturovanie podľa zmluvy zo 04.03.2008 mohol vykonať

až po skončení súdneho sporu, o čom ho neinformovala navrhovateľka, že kedy skončil, poskytol jej k
tomu doklady o započítaní, čo jej tiež pomohlo v konaní. Takže to je jedna vec. Navrhovateľka sa stala
právnym nástupcom Dr. J. T. a samozrejme vie, že sa to robilo kvôli tomu, aby sa voči štátu ušetrila
vysoká suma DPH, ale to právne nástupníctvo neznamená len to, že ušetríme na štáte a v ostatnom už
žiadne právne nástupníctvo nie je v ostatných právach a záväzkoch. Právne nástupníctvom znamená

aj to, že teda preberá všetky práva, pohľadávky a záväzky po Dr. T., ktoré mu vznikli do jeho smrti.
Takto to vyplýva aj z príslušných právnych predpisov. Podľa § 11 Obchodného zákonníka, v prípade
smrti podnikateľa, fyzickej osoby, tak podniká pod jeho menom s tým, že sa upravuje, že je tam právne
nástupníctvo. Je časté, že advokát fakturuje poskytnuté služby právneho zastúpenia až po ukončení
právneho sporu, nie je na tom nič neobvyklé. Je pravda, že v zmysle zmluvy o poskytovaní právnych

služieb mal možnosť fakturovať aj priebežne, avšak na uvedený postup nedal pán T. súhlas, a preto k
priebežnej fakturácii nedochádzalo. Cena za poskytnuté služby právneho zastúpenia nebola zaplatená,
preto nie je pravdivé tvrdenie žalobkyne, že niektoré tieto právne služby zaplatené boli. Neboli totiž
fakturované. Ja som poskytoval právne služby pánovi T. v mnohých veciach. Aj som ich fakturoval, bolimi uhrádzané, avšak následne na začiatku roka 2011 pán T.Á. oznámil, že má problémy s daňovým
odpočtom a z toho dôvodu, aj keby som poskytnuté právne služby vyfakturoval, tak mi ich nezaplatí.
Pokiaľ pani žalobkyňa tvrdí, že niektoré právne služby boli uhradené, tak nech uvedenú skutočnosť

preukáže. Pokiaľ je na dohode o poskytovaní právnych služieb rukou dopísaný dátum, tak uvedené
je len z toho dôvodu, že s dohodou pána T. oboznámil. Pánovi T. bola predmetná dohoda poskytnutá
na pozretie, zobral si ju domov, následne prišiel a bola datovaná. V deň, keď bola datovaná, bola aj
podpísaná.

18. Žalobkyňa na pojednávaní dňa 16.12.2016 uviedla, že žalovaný klame, že k žiadnej dohode medzi
ňou, jej deťmi a žalovaným po smrti manžela nedošlo. Poukázala na to, že po úmrtí manžela išla za
pánom žalovaným, požiadala ho o vyjadrenie, či mu niečo dlhuje, alebo nie, pán žalovaný sa vyjadril v
tom zmysle, že manžel žalobkyne mu nič nie je dlžný a všetko je vyrovnané. Rovnako tak žalobkyňa
spochybnila dohodu medzi jej manželom a pánom žalovaným. Tvrdila, že k úhrade za poskytované
právne služby dochádzalo priebežne, a to v hotovosti, na ruku.

19. Na pojednávaní dňa 16.10.2017 PZ žalobkyne zotrval na doposiaľ uvedených skutočnostiach. Ťažko
uveriť tomu, že právny zástupca robil zadarmo a nič neúčtoval, táto zmluva je fiktívna. Táto zmluva je
všeobecná, všetky prípady všeobecne, ale aj na konkrétny prípad W.. Len v tomto konaní má účtovať
služby po skončení veci.

20. Na pojednávaní dňa 16.10.2017 žalovaný uviedol, že vyjadrenie PZ žalobkyne sú účelové,
zavádzajúce. Nie je obvyklé, že sa faktúruje odmena po právoplatnom skončení veci. Vyfaktúroval preto
neskôr, že sa snažil dohodnúť so žalobkyňou. Bola aj pôžička, aj právne služby, a to vo vyššej sume,
ako je pôžička. Do dedičského konania to neprihlásil, lebo ten spor s W. nebol ukončený, mohol to

žalovať, až keď bol spor ukončený. Tiež bol informovaný, že v živnosti T. bude pokračovať žalobkyňa.
Preto to neprihlásil do dedičského konania. Nefaktúroval T., lebo bola daňová kontrola. Z toho dôvodu
mu začiatkom roku 2011 nič nefaktúroval. Úhrada pôžičky mala byť za právne služby už vykonané a
záloha za úkony, ktoré sa vykonajú. Chcel sa so žalobkyňou dohododnúť. Nemala záujem to riešiť. Po
podaní návrhu mu neostávalo nič iné, len tie úkony vyúčtovať a započítať vzájomným návrhom. S T. si

odsúhlasili trovy vo výškach, aj výšku za jeden právny úkon.

21. Na pojednávaní dňa 10.04.2018 PZ žalobkyne zotrval na skutočnostiach, ktoré uviedli v priebehu
sporu. Poukázal na konanie predchádzajúceho zákonného sudcu, ktoré považuje v rozpore s Civilným
sporovým poriadkom, nakoľko podľa § 185 ods. 2 CSP je možné dokazovanie vykonávať len z iniciatívy

strán sporu. Sudca nemôže sám doplniť dokazovanie.

22. Z výpisu zo živnostenského registra č. 506-1394 zo dňa 22.05.2015, vydaného Okresným úradom
Martin, odbor živnostenského oprávnenia, mal súd preukázané, že právnym nástupcom PhDr. J. T.,
IČO: 10 963 286, zomr. XX.XX.XXXX, sa na základe osvedčenia o dedičstve č. 18SD 98/2013-76, Dnot

82/2013 zo dňa 06.09.2013 a opravného osvedčenia o dedičstve zo dňa 21.10.2013, v podnikateľskej
činnosti v plnom rozsahu stala manželka P. T., N.. XX.XX.XXXX, A. A. XXX, A. - F..

23. Podľa § 657 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi
veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci

rovnakého druhu.
Podľa 33b ods. 6 OZ ak splnomocniteľ zomrie alebo ak splnomocnenec vypovie plnomocenstvo, je
splnomocnenec povinný urobiť ešte všetko, čo neznesie odklad, aby splnomocniteľ alebo jeho právny
nástupca neutrpel ujmu na svojich právach. Úkony takto urobené majú rovnaké právne účinky, ako keby
zastúpenie ešte trvalo, pokiaľ neodporujú tomu, čo zariadil splnomocniteľ alebo jeho právni nástupcovia.

Podľa § 40 ods. 2 OZ písomne uzavretá dohoda sa môže zmeniť alebo zrušiť iba písomne.
Podľa § 40 ods. 2 OZ písomný právny úkon je platný, ak je podpísaný konajúcou osobou; ak právny
úkon robia viaceré osoby, nemusia byť ich podpisy na tej istej listine, ibaže právny predpis ustanovuje
inak. Podpis sa môže nahradiť mechanickými prostriedkami v prípadoch, keď je to obvyklé.
Podľa § 580 OZ ak veriteľ a dlžník majú vzájomné pohľadávky, ktorých plnenie je rovnakého druhu,

zaniknú započítaním, pokiaľ sa vzájomne kryjú, ak niektorý z účastníkov urobí voči druhému prejav
smerujúci k započítaniu. Zánik nastane okamihom, keď sa stretli pohľadávky spôsobilé na započítanie.Podľa § 358 Obchodného zákonníka na započítanie sú spôsobilé pohľadávky, ktoré možno uplatniť na
súde. Započítaniu však nebráni, ak je pohľadávka premlčaná, ale premlčanie nastalo až po dobe, keď
sa pohľadávky stali spôsobilými na započítanie.

Podľa § 570 ods. 1 OZ ak sa veriteľ dohodne s dlžníkom, že doterajší záväzok sa nahrádza novým
záväzkom, doterajší záväzok zaniká a dlžník je povinný plniť nový záväzok.
Podľa § 570 ods. 2 OZ ak sa nahrádza záväzok zriadený písomnou formou, musí sa dohoda o zriadení
nového záväzku uzavrieť písomne. To isté platí, ak sa nahrádza premlčaný záväzok.
Podľa § 517 ods. 2 OZ ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od

dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 369 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku
alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať
z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného
upozornenia.Akvýškaúrokovzomeškanianeboladohodnutá,dlžníkjepovinnýplatiťúrokyzomeškania

v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.
Podľa§3NariadeniavládySRč.21/2013Z.z.akzáväzkovývzťahvznikolpred1.februárom2013,výška
úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov občianskeho práva účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu
omeškania po 31. januári 2013.2)
Podľa § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. v znení účinnom do 31.01.2013 výška úrokov

z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej
banky2) platná k prvému dňu
omeškania s plnením peňažného dlhu.
Podľa § 147 ods. 1, 2, 3 CSP žalovaný môže uplatniť svoje právo proti žalobcovi vzájomnou žalobou.
Vzájomnou žalobou je i prejav žalovaného, ktorým proti žalobcovi uplatňuje svoju pohľadávku na

započítanie, ale len ak navrhuje, aby bolo prisúdené viac, než čo uplatnil žalobca; inak súd posudzuje
taký prejav len ako prostriedok procesnej obrany žalovaného. Na vzájomnú žalobu sa primerane použijú
ustanovenia o žalobe.

24. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že nárok žalobkyne je dôvodný v

celom rozsahu. Súdu bolo preukázané, že medzi právnym predchodcom žalobkyne, jej manželom a
žalovaným bola uzavretá Zmluva o pôžičke dňa 28.09.2010, na základe ktorej právny predchodca
žalobkyne poskytol žalovanému pôžičku vo výške 5.000 €, ktorú sa žalovaný zaviazal vrátiť v lehote
do 30.09.2011. Predmetný záväzkový vzťah súd posúdil ako občianskoprávny, nakoľko bol uzavretý
medzi fyzickými osobami nepodnikateľmi. Uvedená pohľadávka prešla v celom rozsahu na žalobkyňu

v rámci dedičského konania po neb. PhDr. J. T., N.. XX.XX.XXXX. Keďže žalovaný si svoju povinnosť
vrátiť poskytnutú pôžičku riadne a včas nesplnil, žalobkyňa si nárok na jej zaplatenie aj s prislúchajúcim
úrokom z omeškania uplatnila žalobou na súde. Tvrdenia žalovaného o modifikácii záväzku zo Zmluvy o
pôžičke súd nemal preukázané. Zmluvu bolo možné v zmysle zmluvných dojednaní meniť len písomne
na základe dodatkov k zmluve. Súdu nebol predložený žiaden písomný dodatok a jeho uzavretie v

písomnej forme žalovaný ani netvrdil. Žalobkyni tak vznikol nárok na zaplatenie sumy 5.000 € spolu s
úrokom z omeškania vo výške 9,5 % ročne od 01.10.2011, ktorý je v súlade s citovanými zákonnými
ustanoveniami, nakoľko záväzkový vzťah zo zmluvy o pôžičke vznikol pred 01.02.2013.

25. Súd sa ďalej zaoberal vzájomnou žalovaného o zaplatenie sumy 7.451,20 € s prísl. Pri posudzovaní

vzájomnej žaloby bol súd viazaný právnym názorom odvolacieho súdu vysloveného v uznesení zo dňa
11.05.2016, č. k. 7Co/70/2016-191. Súdu bolo nesporne preukázané, že právnou nástupkyňou neb.
PhDr. J. T., IČO: 10 963 286, s miestom podnikania XXX XX A. F., A. XXX, sa stala žalobkyňa, čím
mal súd preukázanú jej pasívnu vecnú legitimáciu vo vzťahu k vzájomnej žalobe. Súd nárok žalovaného
posúdil ako obchodnoprávny vzťah, nakoľko vznikol medzi fyzickými osobami podnikateľmi. Súd sa

stotožnil s právnym názorom odvolacieho súdu o tom, že sa jedná o záväzkové vzťahy medzi tými istými
subjektmi. Rozdiel je iba v kauze záväzku, z ktorého tieto práva a povinnosti vyplývajú. Pre úplnosť
súd uvádza, že ak by došlo k zániku živnostenského oprávnenia iným spôsobom ako smrťou, stále
by fyzická osoba zodpovedala v celom rozsahu za svoje záväzky vzniknuté pri súkromnom podnikaní.
Veriteľ by bol aj naďalej oprávnený domáhať sa nároku žalobou na súde, ale už voči fyzickej osobe

nepodnikateľovi. V danom spore došlo síce k zániku spôsobilosti právneho predchodcu žalobkyne mať
práva a povinnosti, avšak žalobkyňa sa stala univerzálnym právnym nástupcom so všetkými právami
a povinnosťami z toho plynúcimi. V zmysle cit. zák. ustanovení, ak veriteľ a dlžník majú vzájomné
pohľadávky, ktorých plnenie je rovnakého druhu (peňažné pohľadávky), zaniknú započítaním, pokiaľsa vzájomne kryjú, ak niektorý z účastníkov urobí voči druhému prejav smerujúci k započítaniu. Zánik
nastaneokamihom,keďsastretlipohľadávkyspôsobilénazapočítanie.Súdmázato,ževtomtoprípade
bolo možné započítať pohľadávky jednostranným započítacím prejavom žalovaného, ktorý urobil vo

vzájomnom návrhu, nakoľko tieto pohľadávky sú vzájomné. Podmienkou započítania pohľadávok je,
že ide o dva záväzky medzi tými istými subjektmi, keď je veriteľ jednej pohľadávky súčasne dlžníkom
druhej pohľadávky a dlžník naopak, je teda nevyhnutná vzájomnosť pohľadávok. V danom prípade,
súd viazaný právnym názorom odvolacieho súdu, konštatuje, že tu existuje vzájomnosť pohľadávok. Z
uvedeného má súd za to, že započítacím prejavom žalovaného došlo k zániku pohľadávky žalobkyne z

titulu zmluvy o pôžičke. Započítanie nastalo stretom pohľadávok, a to splatnosťou neskoršej pohľadávky,
t.j. pohľadávky žalovaného z titulu neuhradenej odmeny a náhrad. V čase započítania pohľadávok boli
obe pohľadávky spôsobilé na započítanie, boli splatné. Započítací prejav nastal doručením vzájomnej
žaloby PZ žalobkyne. Z pripojeného spisu Okresného súdu Martin sp. zn. 18Cb/187/2008 mal súd riadne
preukázané úkony žalovaného, ktoré vykonal v súlade so zmluvou o poskytovaní právnych služieb a
ich vyúčtovanie je v súlade so zmluvou ako aj vyhláškou č. 655/2004 Z.z. Žalovaný poskytol právnemu

predchodcovi žalobkyne právne služby, ktoré v súlade so zmluvou riadne vyfaktúroval faktúrou č. 6/2015
zo dňa 10.04.2015, splatnou dňa 20.04.2015, po skončení sporu, v ktorom tieto úkony vykonával.
Spor bol právoplatne skončený až vo februári 2014. Keďže pohľadávky sa stretli splatnosťou neskoršej
pohľadávky, t.j. dňom 20.04.2015, potom nárok žalobkyne na zaplatenie sumy 5.000 € spolu s úrokom
z omeškania zo sumy 5.000 € od 01.10.2011 do 20.04.2015 vo výške 1.687,88 € zanikol týmto dňom.

Po vykonanom započítaní je nárok žalobkyne voči žalovanému v celkovej výške 6.687,88 € spolu
s príslušenstvom, a to ku dňu splatnosti pohľadávky žalovaného, t. j. k času kedy došlo i k stretu
započítanýchpohľadávok.Pretosúdžalobužalobkynezamietolvcelomrozsahu.Nadruhejstranenárok
žalovaného uplatnený vzájomnou žalobou o zaplatenie sumy 7.451,20 € spolu s úrokom z omeškania
vo výške 8,05 % ročne od 21.04.2015 do zaplatenia zanikol ku dňu 20.04.2015 v rozsahu 6.687,88

€. Žalovanému tak vznikol voči žalobkyni ako právnej nástupkyni splnomocniteľa nárok na zaplatenie
sumy 763,32 € spolu s prislúchajúcim úrokom z omeškania vo výške 8,05 % ročne od 21.04.2015 do
zaplatenia t. j. odo dňa nasledujúceho po splatnosti faktúry. Úrok z omeškania je v súlade s citovanými
zákonnými ustanoveniami, nakoľko záväzkový vzťah zo zmluvy o poskytovaní právnych služieb vznikol
pred 01.02.2013. Z uvedených dôvodov súd vo zvyšnej časti vzájomnú žalobu žalovaného zamietol,

keďže táto bola nedôvodná z už uvedených dôvodov.

26. Súd považuje za potrebné uviesť, že tvrdenia žalovaného o odpočte DPH vecne nesúvisia s
predmetomtohtosporu.Vovzťahukmerituvecisúbezpredmetné,apretosanimisúdbližšienezaoberal.
Neposkytnutie súčinnosti zo strany právneho predchodcu žalobkyne súdu nebolo preukázané. Žalovaný

súdunepredložilaninenavrholžiadenlistinnýdôkaz,ktorýbypotvrdiljehotvrdenia,resp.,žebyžalovaný
vyzýval na poskytnutie súčinnosti. Pokiaľ ide o tvrdenia žalovaného, že právnemu predchodcovi
žalobkyne poskytol aj ďalšie právne služby, nárok na ich zaplatenie alebo započítanie nie je predmetom
tohto sporu. Rovnako nedôvodná je aj námietka premlčania vznesená žalobkyňou. Pohľadávka
žalovanéhosastalasplatnoudňa20.04.2015ažalovanýpodalvzájomnúžalobunasúddňa27.04.2015.

Teda ešte pred uplynutím premlčacej doby. Zo zmluvy o poskytovaní právnej služby vyplýva, že zmluvné
stranysadohodlinavyúčtovaníažposkončenísporu.Vystaveniečiastočnejfaktúrybolomožnévykonať
len na základe vzájomnej dohody oboch strán, čo súd nemal preukázané. Pre spor ako aj plynutie
premlčacej doby nie je rozhodujúce, kedy boli vykonané jednotlivé úkony právnej služby, ale kedy došlo
k vyúčtovaniu odmeny za komplexné právne služby v súlade so zmluvou. Aj po úmrtí splnomocniteľa

bol žalovaný povinný aj naďalej vykonávať úkony, aby nedošlo k ujme na právach splnomocniteľa, resp.
jeho právnych nástupcov. Navyše žalobkyňa ako právna nástupkyňa manžela plnomocenstvo udelené
žalovanému nevypovedala, t.j. žalovaný bol povinný a oprávnený aj naďalej vykonávať úkony právnej
služby. Z uvedených dôvodov preto súd nevykonal dôkazy, ktoré strany navrhli na preukázanie týchto
tvrdení.

27. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa § 255 ods. 2 CSP ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne
rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,

ktorým sa konanie končí.
Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.28. O trovách konania rozhodol súd v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami tak, že
úspešnejšiemu žalovanému priznal pomerný nárok na náhradu trov konania v rozsahu 54,70 %.
Žalovaný bol úspešný v časti zamietnutia žaloby žalobkyne a v časti vzájomnej žaloby (celkovo 5.763,32

€) a žalovaná bola úspešná v časti zamietnutia vzájomnej žaloby v rozsahu 1.687,88 €. Čistý úspech
žalovaného je tak vo výške 54,70 % (77,35 % - 22,65 %). O výške náhrady trov konania rozhodne súd
prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré
vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd

Martin.

Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu

uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v
znení neskorších predpisov.