Rozhodnutie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 12. júl 2018

Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 10C/40/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5717210829
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 07. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Gazdačková
ECLI: ECLI:SK:OSMT:2018:5717210829.5

Rozhodnutie

Okresný súd Martin sudkyňou JUDr. Máriou Gazdačkovou v právnej veci žalobcu N. C. - C. - R., K. Z. S.
E., Z. A. XXX/XX, P.: XXX XXX XX, právne zastúpeného JUDr. Marekom Belkom, advokátom, so sídlom
v Čadci, F. Kráľa 1504, proti žalovanej v rade 1/ T. D., H.. X.X.XXXX, C. XXX XX, Z., A.. Š. XXX/X, v
rade 2/ Z. O., H.. XX.X.XXXX, C. XXX XX, Z., E. XXXX/X, obom právne zastúpeným JUDr. Gabrielom
Szabóom, advokátom, so sídlom v Kolárove, Kostolné nám. 32, IČO: 42 200 598, v konaní o zaplatenie

19.700 € s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaná v rade 1/ je povinná zaplatiť žalobcovi 5.243,31 € do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Žalovaný v rade 2/ je povinný zaplatiť žalobcovi 5.243,31 €, všetko v pravidelných mesačných
splátkach vo výške 500 €, zročných vždy k poslednému dňu kalendárneho mesiaca, počnúc mesiacom
nasledujúcim po právoplatnosti tohto rozsudku a s tým, že nezaplatením zročnej splátky stáva sa zročný

celý dlh.

III. Vo zvyšku uplatneného nároku sa konanie zastavuje.

IV. Žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou podanou na tunajšom súde dňa 28.8.2017 sa žalobca proti žalovanej v rade 1/ a žalovanému
v rade 2/ domáhal zaplatenia sumy po 9.850 € spolu s 5% úrokom z omeškania ročne od podania žaloby
proti každému zo žalovaných a náhrady trov konania.

2. Žalobca žalobu odôvodnil tou skutočnosťou, že rozsudkom Okresného súdu Martin sp. zn.
8C/20/2014 zo dňa 5.10.2015 bolo rozhodnuté, že vyhlásenie dlžníka M. O. o odmietnutí dedičstva

zo dňa 8.2.2011 po nebohej Z. O., zomr. XX.XX.XXXX, v konaní Dnot 151/10, sp. zn. 24D/614/2010,
vedenom pred JUDr. Vierou Kalinovou, notárkou, so sídlom v Banskej Bystrici, ktoré predstavovalo
podiel v nehnuteľnostiach zapísaných na LV č. XXX pre kat. úz. R. Š.Č. vo výške 1-ina na rodinnom
dome č. súp. XX a tam uvedených parcelách ako aj ktoré predstavovalo dedičský podiel k 1/8-ine na
nehnuteľnostiach zapísaných na LV č. XXX pre kat. úz. Š. C., je voči žalobcovi neúčinné. Uvedený
rozsudok bol Krajským súdom v Žiline v konaní pod sp. zn. 8Co/147/2016 zo dňa 30.6.2016 potvrdený.

V uvedenom konaní mali súdy oboch inštancií nesporne preukázané, že dlžník žalobcu M. O., ktorý
je otcom žalovaných v rade 1/ a 2/, bol žalobcovi dlžný sumu 83.022,09 €, na ktorú bol zaviazaný
platobným rozkazom Okresného súdu Martin sp. zn. 17Rob/78/2010, právoplatným 7.9.2010. Po tomto
dátume sa dlžník M. O. začal zbavovať majetku. Dlžník žalobcu M. O. odmietol predmetné dedičstvo
uvedené vo výrokovej časti rozsudku Okresného súdu Martin sp. zn. 8C/20/2014 zo dňa 5.10.2015 a
zbavil sa majetku v čase, keď sa voči nemu viedla exekúcia na základe vyššie uvádzaného platobného

rozkazu. Žalovaní v rade 1/ a 2/ po odmietnutí dedičstva M. O. podiely na predmetných nehnuteľnostiach
zapísaných na LV č. XXX pre kat. úz. R. Š. zdedili a to každý v 1/8-ine vzhľadom k celku. Počas konaniapred Okresným súdom Martin sp. zn. 8C/20/2014 žalovaní v rade 1/ a 2/ previedli zdedené podiely na K.
X. ako podielovú spoluvlastníčku a tá nehnuteľnosti v celosti previedla na Ľ. H.. Dôsledkom úspešného
odporovania právneho úkonu je v zmysle ust. § 42b ods. 4 Obč. zákonníka neúčinnosť tohto úkonu.

Právnu neúčinnosť charakterizuje samotný zákon tak, že veriteľ môže požadovať uspokojenie svojej
pohľadávky z toho, čo odporovateľným právnym úkonom ušlo z dlžníkovho majetku a ak to nie je dobre
možné, má právo na náhradu voči tomu, kto mal z takéhoto úkonu prospech. Náhrada je limitovaná
výškou prospechu, ktorý mal žalovaný z odporovateľného právneho úkonu. Žalovaní v rade 1/ a 2/
previedli svoje podiely, každý po 1/8-ine, na K. X., ktorá v exekučnom konaní vedenom na Exekútorskom

úrade v Bratislave u exekútora JUDr. Martina Hermanovského pod č. EX 1563/2010 rovnaký podiel
vydražila za cenu 19.700 €. Žalobca sa preto dôvodne domáha sumy 19.700 € od žalovaných a to tak,
aby každý zo žalovaných mu zaplatili po polovici tejto sumy, lebo toto je hodnota podielu 1/8-iny každého
zo žalovaných na nehnuteľnostiach zapísaných na LV č. XXX v kat. úz. R. Š.. Keďže sa žalobcovi
nepodarilo uzavrieť so žalovanými v rade 1/ a 2/ mimosúdnu dohodu o zaplatení náhrady za prevod
podielov, bol žalobca nútený obrátiť sa na súd.

3. Na dôkaz svojich tvrdení žalobca žiadal pripojiť spis Okresného súdu Martin 8C/20/2014, pripojil
osvedčenie o dedičstve 24D/614/2010, LV č. 414 pre. kat. úz. R. Š. a zápisnicu v konaní EX 1563/10 o
nadobudnutí spoluvlastníckeho podielu zo dňa 13.11.2013.

4. Žalovaní sa k žalobe prvýkrát vyjadrili podaním zo dňa 7.11.2017, ktorým žiadali, aby súd žalobu
zamietol. Uviedli, že oni odpredali svoj spoluvlastnícky podiel, každý v 1/8-ine, za kúpnu cenu, každý
po 5.243,31 € za jeden podiel. Preto je nárok žalobcu, pokiaľ ide o jeho výšku, neopodstatnený. Naviac
svojím konaním ani nezapríčinili potrebu vzniku tohto súdneho konania, pretože ich žalobca žiadnym
spôsobom nevyzval, aby mu zaplatili sumu, ktorej sa domáha, teda sumu, ktorú získali z predaja

svojich podielov na nehnuteľnosti a preto nie je dôvodné, aby platili akékoľvek úroky z omeškania, trovy
konania a náklady súdneho konania. Naviac podľa ich názoru nie sú vecne legitimovaní v tejto veci,
nakoľko kupujúca Z.. K. X.Á., Q.. M., vedela, ako žalovaní nadobudli uvedené podiely na nehnuteľnosti,
vedela, v akom právnom stave sa nehnuteľnosť v čase kúpy nachádza a bola taktiež oboznámená s
právnym stavom, v akom sa nachádza otec žalovaných M. O. a napriek týmto skutočnostiam sa rozhodla

nehnuteľnosť kúpiť.

5. Na dôkaz svojich tvrdení žalovaní do spisu pripojili kúpnu zmluvu, ktorú uzavreli ako predávajúci
s kupujúcou Z.. K. X. a ktorá sa týkala prevodu ich spoluvlastníckeho podielu k nehnuteľnostiam
zapísaným na LV č. XXX pre kat. úz. R. Š.. Kúpna zmluva bola spísaná 28.1.2014.

6. Proti vyjadreniu žalovaných podal žalobca repliku v podaní zo dňa 20.12.2017, z ktorej vyplynulo, že
na podanej žalobe trvá a podľa jeho názoru hodnota podielu, ktorú zdedil otec žalovaných, zodpovedá
sume 19.700 €, za ktorú bol tento podiel následne vydražený spoluvlastníčkou Z.. K. X.. Aktívna
legitimácia žalovaných vyplýva aj zo žaloby, o ktorej rozhodol Okresný súd Martin v konaní pod sp. zn.

8C/20/2014. Žalovaní zapríčinili vznik tohto konania, pretože žalobca sa viacerými výzvami snažil s nimi
spojiť, no vždy neúspešne.

7. Žalovaní reagovali duplikou z 5.2.2018. V tomto podaní žalovaní namietli nárok žalobcu ako
premlčaný. Uviedli, že kúpnu zmluvu na nehnuteľnosť, ktorou odpredali žalovanej svoje spoluvlastnícke

podiely, uzavreli 28.1.2014 a žalobca žalobu podal 28.8.2017, teda viac ako tri roky uplynulo od doby,
kedy žalobca mohol uplatniť svoj nárok. Žalovaní svojím konaním nezapríčinili vznik tohto súdneho
konania, pretože nemali vedomosť o žiadnych výzvach, ktorými by sa žalobca v tejto veci s nimi
chcel spojiť. Naviac stále tvrdili, že náhrada je limitovaná výškou prospechu, ktorú mali žalovaného
z odporovateľného právneho úkonu a teda len tou sumou, za ktorú odpredali každý z nich svoj

spoluvlastnícky podiel. Uviedli, že pokiaľ sa žalobca vo svojom vyjadrení odvoláva na hodnotu podielu
rodinného domu, ktorý v exekučnom konaní vedenom na Exekútorskom úrade v Bratislave u exekútora
JUDr. Martina Hermanovského, vydražila Z.. K. X., zabúda na skutočnosť, že podiely žalovaných
nemohli mať cenu 19.700 €, nakoľko v čase podpisu kúpnej zmluvy 28.1.2014 bolo voči žalovaným
vedené súdne konanie vo veci odporovateľnosti právnych úkonov otca M. O. v časti pozemok N. a

garáž Ľadoveň, navyše na časť rodinného domu prebiehala dražba, teda je logické, že objektívne mali
podiely žalovaných nižšiu hodnotu práve kvôli prebiehajúcej dražbe a problematickým spoluvlastníckym
vzťahom. Predmetný rodinný dom si vyžadoval opravy a z dôvodu, že celkové vlastnícke vzťahy k
rodinnému domu, nepatrili len žalovaným, tak jediní reálni kupujúci mohli byť spoluvlastníci, v tomtoprípade K. X.. V čase uzatvárania kúpnej zmluvy dňa 28.1.2014 mal už rodinný dom omnoho nižšiu
cenu, ako v čase exekučného konania a to vzhľadom aj na väčšiu potrebu opráv rodinného domu, aj
vzhľadom na právny stav rodinného domu.

8. V priebehu konania, najmä po prvom pojednávaní vo veci samej, žalovaní i žalobca, zmenili svoje
postoje. Dokonca boli náchylní uzavrieť zmier, k čomu ale nakoniec nedošlo. Skôr, ako súd schválil
návrh zmieru, ktorý strany podali, požiadala žalujúca strana o vytýčenie pojednávania a preto súd
12.7.2018 rozhodol vo veci rozsudkom. Pred týmto pojednávaním žalujúca strana doručila súdu podanie

zo dňa 3.7.2018, ktorým čiastočne zobrala žalobu späť a to v sume 9.213,58 € a aj v časti príslušenstva,
teda úrokov z omeškania a žiadala, aby súd každého zo žalovaných zaviazal zaplatiť žalobcovi sumu
5.243,31 € a žiadal, aby boli žalovaní zaviazaní k náhrade trov konania.

9. Žalovaní, v tom čase už zastúpení svojim právnym zástupcom, nerozporovali nárok žalobcu na
zaplatenie sumy 5.243,31 € a nenamietali ani dôvod tejto sumy, nemali námietky ani proti čiastočnému

zastaveniu konania. Problém žalovaná strana videla v tom, že kým žalovaná v rade 1/ bola vzhľadom
na existujúce úspory schopná zaplatiť žalobcovi sumu žalobcom požadovanú v trojdňovej lehote po
právoplatnosti rozsudku, žalovaný v rade 2/ takýmito úsporami nedisponoval a vzhľadom na výšku jeho
príjmu, tri nezaopatrené deti žiadal, aby mohol dlh vo vzťahu k žalobcovi splácať po 500 € mesačne
a práve táto požiadavka žalovaného stala sa dôvodom, pre ktorý nedošlo medzi stranami sporu k

schváleniu zmieru, ktorý by mohol byť súdom schválený.

10. Mimo vypočutia prednesu strán sa súd oboznámil s podstatným obsahom spisu Okresného súdu
Martin sp. zn. 8C/20/2014 a listinami, ktoré strany sporu pripojili do súdneho spisu. Takto vykonaným
dokazovaním mal súd, pokiaľ ide o výsledok konania vedeného pod sp. zn. 8C/20/2014 na Okresnom

súde Martin, preukázané skutkové tvrdenia žalobcu. Nepochybne bolo preukázané, že žalovaní v rade
1/ a 2/ sú tie osoby, ktoré mali z odporovateľného právneho úkonu, ktorému žalobca vo vzťahu k svojmu
dlžníkovi a otcovi oboch žalovaných účinne odporoval, prospech. Na druhej strane bolo ale nepochybne
preukázané, že žalovaní, ktorí dedili po svojej starej matke, miesto ich otca, dlžníka žalobcu, odpredali
svoje spoluvlastnícke podiely a to každý v 1/8-ine ku rodinnému domu súp. č. XXX, postavenému na

pozemku CKN parc. č. XXX, a k tomuto pozemku, ako aj k pozemku parc. reg. CKN parc. č. XXX,
všetky nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX pre kat. úz. R. Š.E., Z.. K. X., Q.. M., H.. XX.X.XXXX,
kúpnou zmluvou, ktorá bola podpísaná 28.1.2014 a to každý zo žalovaných za kúpnu cenu 5.243,31
€. V konaní bolo preukázané a medzi stranami zostalo nesporné, že žalovaní obdržali túto kúpnu cenu,
nebol produkovaný dôkaz preukazujúci, že by od K. X. boli prevzali za svoje spoluvlastnícke podiely

sumu vyššiu a v kúpnej zmluve neuvedenú.

11. Je zrejmé, že žalobca v konaní pôvodne vedenom voči žalovaným v rade 1/ a 2/ na Okresnom
súde Martin pod sp. zn. 8C/20/2014, úspešne odporoval právnemu úkonu ich otca v zmysle ust. § 42b
ods. 2 Obč. zákonníka, nakoľko žalovaní z odporovateľného právneho úkonu (vyhlásenia o odmietnutí

dedičstva ich otca) mali prospech, pretože miesto otca nadobudli spoluvlastnícky podiel k predmetným
nehnuteľnostiam v R. Š..

12. Podľa § 42b ods. 4 Obč. zákonníka právny úkon, ktorému veriteľ s úspechom odporoval, je právne
neúčinný a veriteľ môže požadovať uspokojenie svojej pohľadávky z toho, čo odporovateľným právnym

úkonom ušlo z dlžníkovho majetku; ak to nie je možné, má právo na náhradu voči tomu, kto mal z tohto
úkonu prospech.

13. V tomto prípade žalobca nemohol uspokojiť svoju pohľadávku priznanú právoplatným a
vykonateľným exekučným titulom (v žalobe uvedeným platobným rozkazom) z podielu na

nehnuteľnostiach, ktoré žalovaní v rade 1/ a 2/ nadobudli dedením po starej matke, nakoľko žalovaní v
rade 1/ a 2/ svoj spoluvlastnícky podiel odpredali K. X.. Preto sa žalobca proti žalovaným v rade 1/ a 2/
mohol domáhať náhrady voči žalovaným v rade 1/ a 2/ v zmysle ust. § 42b ods. 4, veta po bodkočiarke.
Výška tejto náhrady je limitovaná výšku prospechu, ktorý žalovaní v rade 1/ a 2/, mali z odporovateľného
právneho úkonu. Podľa presvedčenia súdu výškou tohto prospechu je u každého zo žalovaných kúpna

cena, ktorú žalovaní v rade 1/ a 2/ získali za odpredaj svojho spoluvlastníckeho podielu K. X., teda suma,
ku ktorej súd každého zo žalovaných vo výrokovej časti tohto rozsudku zaviazal. Táto suma nakoniec
medzi stranami nebola sporná. V závere konania totiž spornou ostala len otázka lehoty zaplatenia tejto
sumy žalovaným v rade 2/. Súd preto vo výrokovej časti tohto rozsudku každého zo žalovaných zaviazalk zaplateniu sumy 5.243,31 € žalobcovi, čo je suma zodpovedajúca kúpnej cene, ktorú podľa kúpnej
zmluvy uzavretej so K. X. získal každý zo žalovaných za odpredaj svojho spoluvlastníckeho podielu.
U žalovaného v rade 2/ súd vzhľadom k jeho rodinným pomerom, zárobkovým pomerom a rozsahu

vyživovacích povinností určil, že žalovaný v rade 2/, môže svoj dlh vo vzťahu k žalobcovi zaplatiť v
splátkach, ktorých výšku a zročnosť súd určil vo výrokovej časti tohto rozsudku. Povolením splátok dlhu
súd vlastne žalovanému v rade 2/ určil dlhšiu lehotu na plnenie v zmysle ust. § 232 ods. 3 druhá veta
C.s.p..

14. Keďže žalobca vo zvyšku uplatneného nároku žalobu zobral späť, súd konanie v tejto časti zastavil
podľa § 145 ods. 2 C.s.p..

15. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 255 ods. 2 C.s.p.. Nutné je konštatovať, že žalobca
zobral žalobu späť až po prvom pojednávaní vo veci samej po prezentácii názorov žalovaných, ale
aj súdu v zmysle ust. § 181 ods. 2 C.s.p.. Žalobca obmedzil svoj žalobný nárok o polovicu vrátane

príslušenstva. Tým procesne zavinil zastavenie konania v zmysle ust. § 256 ods. 1 C.s.p. a mal by
nahradiť trovy konania žalovaným. Na druhej strane so zvyškom uplatneného nároku bol žalobca
úspešný. Súd takto vychádza z presvedčenia, že vzhľadom k pôvodne uplatnenému nároku každá zo
strán bola približne v jednej polovici úspešná a v druhej polovici neúspešná a preto rozhodol tak, že ani
jedna zo strán proti tej druhej nemá právo na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní od doručenia
rozhodnutia na súde, ktorý ho vydal.

Podľa § 363 C. s. p. v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 C. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 C. s. p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 C. s. p. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu

uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 C. s. p. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len
do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 C. s. p. prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.