Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 30. január 2019

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 7Co/233/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5714201570
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 01. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Mária Kašíková

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2019:5714201570.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako odvolací súd v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Márie Kašíkovej

a členov senátu Mgr. Františka Dulačku a JUDr. Jany Kotrčovej, v spore žalobkyne: P. T., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom A. - F. XXX, právne zastúpená: JUDr. Juraj Kus, advokát so sídlom V., N. Y.
XX, proti žalovanému: JUDr. V. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom A. - F. XXX, o zaplatenie 5.000 € s
príslušenstvom, o vzájomnej žalobe žalovaného o zaplatenie 7.451,20 € s príslušenstvom, na odvolanie
žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Martin, č.k. 9C/148/2014-333 zo dňa 10.04.2018, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovanému p r i z n á v a proti žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol. Žalobkyňu zaviazal zaplatiť žalovanému
sumu 763,32 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,05% ročne zo sumy 763,32 € od 21.04.2015
do zaplatenia a vo zvyšnej časti vzájomnú žalobu zamietol. Žalovanému voči žalobkyni priznal nárok na
náhradu trov konania v rozsahu 54,70%.

2. Na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že nárok žalobkyne je dôvodný v celom
rozsahu. Bolo preukázané, že medzi právnym predchodcom žalobkyne, jej manželom a žalovaným bola

uzavretá Zmluva o pôžičke dňa 28.09.2010, na základe ktorej právny predchodca žalobkyne poskytol
žalovanému pôžičku vo výške 5.000 € so splatnosťou do 30.09.2011. Predmetný záväzkový vzťah bol
občianskoprávny, nakoľko bol uzavretý medzi fyzickými osobami nepodnikateľmi. Pohľadávka prešla v
celomrozsahunažalobkyňuvrámcidedičskéhokonaniaponeb.PhDr.J.T..Žalovanýsisvojupovinnosť
vrátiť poskytnutú pôžičku riadne a včas nesplnil. Tvrdenia žalovaného o modifikácii záväzku zo Zmluvy
o pôžičke nemal preukázané. Zmluvu bolo možné v zmysle zmluvných dojednaní meniť len písomne na
základe dodatkov k zmluve. Žalovaný nepredložil žiaden písomný dodatok a tento ani netvrdil. Žalobkyni

tak vznikol nárok na zaplatenie sumy 5.000 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,5 % ročne od
01.10.2011.

3. Pri posudzovaní vzájomnej žaloby bol viazaný právnym názorom odvolacieho súdu v uznesení
č.k. 7Co/70/2016-191. Bolo nesporné, že právnou nástupkyňou neb. PhDr. J. T., IČO: 10 963 286,
s miestom podnikania A. - F., A. XXX, sa stala žalobkyňa, čím bola preukázaná jej pasívna vecná
legitimácia vo vzťahu k vzájomnej žalobe. Nárok žalovaného posúdil ako obchodnoprávny vzťah,

nakoľko vznikol medzi fyzickými osobami podnikateľmi. Jedná sa o záväzkové vzťahy medzi tými
istými subjektmi. Rozdiel je iba v kauze záväzku, z ktorého tieto práva a povinnosti vyplývajú. Došlo k
zániku spôsobilosti právneho predchodcu žalobkyne mať práva a povinnosti, avšak žalobkyňa sa stala
univerzálnym právnym nástupcom so všetkými právami a povinnosťami z toho plynúcimi. V prípade, akveriteľ a dlžník majú vzájomné pohľadávky, ktorých plnenie je rovnakého druhu (peňažné pohľadávky),
zaniknú započítaním, pokiaľ sa vzájomne kryjú. Zánik nastane okamihom, keď sa stretli pohľadávky. V
danom prípade bolo možné započítať pohľadávky jednostranným započítacím prejavom žalovaného,

ktorý tak urobil vo vzájomnej žalobe, nakoľko tieto pohľadávky sú vzájomné. Preto započítacím
prejavom žalovaného došlo k zániku pohľadávky žalobkyne z titulu zmluvy o pôžičke. Započítanie
nastalo stretom pohľadávok, a to splatnosťou neskoršej pohľadávky, t.j. pohľadávky žalovaného z
titulu neuhradenej odmeny a náhrad. Započítací prejav nastal doručením vzájomnej žaloby právnemu
zástupcovi žalobkyne. Z pripojeného spisu Okresného súdu Martin sp. zn. 18Cb/187/2008 mal riadne

preukázané úkony žalovaného, ktoré vykonal v súlade so Zmluvou o poskytovaní právnych služieb,
ako aj ich vyúčtovanie je v súlade so zmluvou a vyhláškou č. 655/2004 Z.z.. Právne služby žalovaný
vyúčtoval faktúrou č. 6/2015 zo dňa 10.04.2015, splatnou dňa 20.04.2015, po skončení sporu, v ktorom
tieto úkony vykonával. Spor bol právoplatne skončený vo februári 2014. Pohľadávky sa takto stretli
dňa 20.04.2015 a potom nárok žalobkyne na zaplatenie sumy 5.000 € spolu s úrokom z omeškania
zo sumy 5.000 € od 01.10.2011 do 20.04.2015 vo výške 1.687,88 € zanikol týmto dňom. Preto žalobu

žalobkyne zamietol v celom rozsahu. Na druhej strane nárok žalovaného uplatnený vzájomnou žalobou
o zaplatenie sumy 7.451,20 € s úrokom z omeškania vo výške 8,05% ročne od 21.04.2015 do zaplatenia
zanikol ku dňu 20.04.2015 v rozsahu 6.687,88 € a žalovanému zo vzájomnej žaloby priznal sumu 763,32
€ spolu s prislúchajúcim úrokom z omeškania 8,05% ročne od 21.04.2015 do zaplatenia. Vo zvyšnej
časti vzájomnú žalobu žalovaného zamietol.

4. Tvrdenia žalovaného o odpočte DPH vecne nesúvisia s predmetom tohto sporu. Vo vzťahu k meritu
veci sú bezpredmetné, a preto sa nimi súd bližšie nezaoberal. Rovnako bola nedôvodná námietka
premlčania vznesená žalobkyňou. Pohľadávka žalovaného sa stala splatnou dňa 20.04.2015 a žalovaný
podal vzájomnú žalobu na súd 27.04.2015, teda ešte pred uplynutím premlčacej doby. Poukázal na to,

že zo Zmluvy o poskytovaní právnej služby vyplýva, že zmluvné strany sa dohodli na vyúčtovaní až po
skončení sporu. Vyúčtovanie čiastočnej faktúry bolo možné vykonať len na základe vzájomnej dohody
oboch strán, čo súd nemal preukázané. Pre spor ako aj plynutie premlčacej doby nie je rozhodujúce,
kedy boli vykonané jednotlivé úkony právnej služby.

5. O trovách konania rozhodol s poukazom na § 255 ods. 1, 2 CSP a mal za to, že žalovaný bol v konaní
úspešnejší, preto mu priznal pomerný nárok na náhradu trov konania v rozsahu 54,70%. Uzavrel, že
žalovaný bol úspešný v časti zamietnutia žaloby žalobkyne a v časti vzájomnej žaloby (celkovo 5.763,32
€) a žalovaná bola úspešná v časti zamietnutia vzájomnej žaloby v rozsahu 1.687,88 €.

6. Žalobkyňa v zákonom stanovenej lehote proti celej výrokovej časti rozsudku podala odvolanie.
Odvolanie odôvodnila s poukazom na ust. § 365 ods. 1 písm. b), c), d), e), f) a h) CSP. Má za to, že
odôvodnenie napadnutého rozhodnutia týkajúce sa vzájomného návrhu žalovaného, je obsiahnuté iba v
bode 25. odôvodnenia, ktoré je v rozpore s vykonaných dokazovaním. Súd prvej inštancie v tomto bode
opakovane uvádza, že pri posudzovaní vzájomnej žaloby bol viazaný právnym názorom odvolacieho

súdu vyslovenom v uznesení zo dňa 11.05.2016, pričom tento nikde neuviedol, že nárok žalovaného je
dôvodný, čo sa týka vzájomného nároku a uviedol, že je len potrebné rozhodnúť o obidvoch nárokoch
naraz v jednom konaní, lebo v prípade žalovaného ide o tú istú osobu. Súd prvej inštancie sa nijako
nevysporiadal s jej námietkami, keď namietala neplatnosť Zmluvy o poskytovaní právnych služieb zo
dňa 04.03.2008 a navrhla v konaní vykonať dôkazy, ktoré súd nevykonal a nijako nezdôvodnil, prečo ich

nevykonal. Navrhla prizvať do konania znalca z odvetvia grafológie, aby potvrdil alebo vyvrátil podpis
jej nebohého manžela na Zmluve o poskytovaní právnych služieb zo dňa 04.03.2008. Poukázala na
dve rozhodnutia disciplinárneho senátu SAK, ktoré boli zverejnené v Bulletine Slovenskej advokátskej
komory č. 7/2017 a č. 9/2016, z ktorých je zrejmé, že ak advokát neinformuje klienta o výške úkonu
právnej služby, potom nemá nárok na odmenu. Tiež namietala, že žalovaný si do dedičského konania

žiadnu pohľadávku neprihlásil. Dr. T. zomrel XX.XX.XXXX a počas života mu žalovaný nefakturoval
žiadne právne služby, pričom plnomocenstvo v spore s P. W. udelil žalovanému ešte dňa 07.03.2008.
Faktúru za právne služby vystavil až vtedy, keď žalobkyňa doručila súdu žalobu o zaplatenie istiny
5.000 € s príslušenstvom titulom nevrátenia pôžičky. Ťažko uveriť tomu, aby advokát robil päť rokov
zadarmo a vyúčtoval si niektoré úkony právnej služby až po siedmich rokoch od ich vykonania. Ide

o jeho špekulatívne konanie. Po smrti manžela aj so svojou dcérou osobne navštívila žalovaného a
spýtala sa ho, či mu niečo dlhuje, pričom žalovaný sa vyjadril, že jej manžel mu neostal nič dlžný a
všetko je vyrovnané. Pred súdom rovnako spochybnila dohodu o zmene záväzku uzatvorenú medzi jej
manželom a žalovaným. Pokiaľ žalovaný tvrdil, že fakturovať za právne služby mohol až po skončenísúdneho konania s P. W. a že sa snažil uzavrieť nejakú dohodu o riešení týchto vzájomných pohľadávok,
navrhla vypočuť k týmto skutočnostiam ako svedkyňu svoju dcéru Dr. M. H. T.. Rovnako po oboznámení
sa s obsahom Zmluvy o poskytovaní právnych služieb zo dňa 04.03.2008 spochybnili platnosť tejto

zmluvy z dôvodu, že na druhej strane tejto zmluvy je len ručne dopísaný dátum 4.3.2008 a podpis na
druhej strane tejto zmluvy, ktorý má patriť Dr. T., je zjavne odlišný od jeho pravého podpisu, ako aj
od podpisu na plnej moci zo dňa 07.03.2008, Zmluve o pôžičke zo dňa 28.09.2010, reklamácii zo dňa
18.04.2007. Voľným okom možno ustáliť, že podpisy Dr. T. na týchto troch listinách sú zjavne odlišné.
Preto navrhovala prizvať do konania znalca z odvetvia písmoznalectva. Vzhľadom na uvedené vyslovuje

vážne podozrenie, že žalovaný antidatoval ručne napísaný dátum 04.03.2008 na predmetnej zmluve a
tiež sfalšoval podpis Dr. J. T.. Uvedeným skutočnostiam nasvedčuje aj to, že faktúru za právne služby
vystavil až potom ako podala žalobu o vrátenie pôžičky, ako aj ďalšie úkony žalovaného, keď si v
dedičskom konaní uvedené pohľadávku neuplatnil. V odpore proti platobnému rozkazu žalovaný nikde
nespomína Zmluvu o poskytovaní právnych služieb zo dňa 04.03.2008, ale jeho obrana spočívala iba
v tom, že sa dohodli na zmene obsahu záväzku. Až písomným návrhom zo dňa 26.04.2015 poukázal

na predmetnú zmluvu. Poukázala na ust. 18 ods. 4 Zákona o advokácii, podľa ktorého advokát je
povinný v priebehu poskytovania právnej služby informovať klienta, ktorý je spotrebiteľom právnej služby
o výške odmeny za úkon právnej služby ešte pred začatím tohto úkonu, inak mu odmena nepatrí. Taktiež
je povinný písomne informovať klienta, ako postupuje pri vybavovaní veci a posielať klientovi všetky
písomnosti. Žalovaný ako advokát Dr. T. počas jeho života nikdy nedoručil žiadnu písomnosť. Namieta,

že vo veci rozhodoval nezákonný sudca. Pojednávanie dňa 16.10.2017 bolo odročené za účelom
vyhlásenia rozsudku na deň 16.11.2017 sudcom JUDr. Miroslavom Dobríkom. Zrazu bolo pojednávanie
stanovené na deň 10.04.2018 iným sudcom Mgr. Martinom Bauerom. Neobstojí tvrdenie sudcu, že
o dôvode zmeny zákonného sudcu poučil prítomných na základe Dodatku č. 1 k rozvrhu práce na
rok 2018. Predchádzajúce pojednávanie viedol sudca JUDr. Miroslav Dobrík a na pojednávaní dňa

16.10.2017 uznesením rozhodol, že pojednávanie odročuje za účelom vyhlásenia rozsudku, čiže mal
dostatok času, aby rozsudok vyhlásil. Navrhuje napadnutý rozsudok zmeniť tak, že žalovaný je povinný
zaplatiť žalobkyni sumu 5.000 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,5% ročne zo sumy 5.000
€ od 01.10.2011 do zaplatenia a priznať jej náhradu trov konania vo výške 100% a vzájomnú žalobu
žalovaného zamietnuť.

7. K odvolaniu žalobkyne sa vyjadril žalovaný, že žalobkyňa svojim odvolaním napáda všetko
možné, čo sa napádať dá a používa pri tom tvrdenia, ktoré skresľujú skutočnosti, obsah dokladov.
Používa skresľujúce, zavádzajúce a nepravdivé tvrdenia. Na jej tvrdenia už podrobne reagoval na
pojednávaniach a v písomných vyjadreniach. Nesúhlasí s tvrdením, že odôvodnenie vzájomnej žaloby

je iba v bode 25. odôvodnenia, pretože súd prvej inštancie sa podrobne zaoberal aj nárokmi žalobkyne,
ako aj jeho nárokmi uplatnenými vo vzájomnej žalobe. Rovnako sa s jeho nárokmi zaoberal aj v iných
častiach odôvodnenia napadnutého rozsudku, napríklad v bodoch 12., 13., 14., 17., 20. a 22. Nie je
zrejmé, v akom zmysle a prečo tvrdením o tom, že odvolací súd v rozhodnutí z 11.05.2016 nikde
neuviedol, že nárok žalovaného je dôvodný, napáda rozsudok súdu prvej inštancie. Odvolací súd vo

svojom rozhodnutí sa predsa zaoberal iba tým, či došlo k procesnej vade a že bolo rozhodnutie o
vylúčení vzájomnej žaloby nesprávne, z ktorého dôvodu bolo nesprávne aj rozhodnutie len o nárokoch
žalobkyne.Knavrhovanýmdôkazomnapreukázanieneplatnostizmluvynapredposlednompojednávaní
právny zástupca žalobkyne uviedol, že pokiaľ sa týka dcéry, upúšťa od vypočutia tejto dcéry a čo sa týka
grafológa, tak to ponecháva na úvahe súdu. Z uvedeného je zrejmé, že právny zástupca žalobkyne na

vykonaní predmetných dôkazov ani netrval. Tvrdenie žalobkyne, že napadnutý rozsudok je v rozpore s
vykonaným dokazovaním, je nesprávne, nakoľko dokazovaním boli preukázané jeho nároky voči Dr. T.
a žalobkyni ako jeho manželke a právnej nástupkyni. Vykonané dôkazy na preukázanie jeho nárokov
voči žalobkyni súd prvej inštancie správne vyhodnotil. V odvolaní žalobkyňa napáda platnosť Zmluvy
o poskytovaní právnych služieb, pravosť podpisu PhDr. J. T. na predmetnej zmluve a následne napáda

aj oprávnenosť odmeny za jeho právne služby. Pokiaľ sa právny zástupca žalobkyne vyslovoval, že má
vážne podozrenie, že antidatoval zmluvu a že podpis PhDr. T. je sfalšovaný, môže uviesť len to, že toto
„vážne podozrenie“ a nepravdivé tvrdenie nie je dôvodné a jednoducho vzniklo preto, lebo to žalobkyni
vyhovuje, aby mohla spochybniť jeho nároky uplatnené vzájomnou žalobou, lebo mu jednoducho za
jeho právne služby nechce nič zaplatiť. Opakovane uvádza, že potom, ako s PhDr. J. T. prerokovali na

základe jeho vyčíslenia jeho nároky voči P. W. titul prác na penzióne Excel, ako aj po prerokovaní výšky
tarifnej odmeny za jeden úkon za jeho právne služby, výšky a druhu súdnych poplatkov a náhrady trov
právneho zastúpenia v súdnom konaní, ktoré chcel začať podaním žaloby proti P. W., spolu prerokovali
aj obsah Zmluvy o poskytovaní právnych služieb, ktorej návrh mu poskytol na posúdenie poskytol, a toniekoľko dní pred jej podpísaním. Zmluvu o poskytovaní právnych služieb neantidatoval a on (žalovaný)
ju podpísal 04.03.2008 a pri jej podpise doplnil aj dátum, kedy ju podpísal. PhDr. J. T. ju podpísal skôr
a prišiel do jeho kancelárie neočakávane, mal v tom čase rokovanie s iným klientom. Svojim podaním z

11.1.2017 zaslal súdu prvej inštancie na porovnanie podpisu PhDr. J. T. na zmluve zo dňa 04.03.2008 aj
viacerédokladysurčitepravýmipodpismiPhDr.T.,ktorépodpísalvrokoch2007až2011vjehokancelárii
alebo mu ich doniesol s tým, že ich podpísal, a to aj u notára. Z tohto porovnania urobeným voľným okom
možno urobiť záver, že všetky tieto podpisy sú v podstate rovnaké s drobnými odlišnosťami. Preto podľa
jeho názoru nebolo a ani nie je potrebné určenie a prizvanie do konania písmoznalca na posúdenie

pravosti podpisu PhDr. T. na zmluve a opätovne poukázal, že zo strany žalobkyne bolo ponechané na
zváženie súdu na vykonanie predmetného dôkazu. K námietke, že v odpore proti platobnému rozkazu
a ani potom sa nevyjadroval o existencii Zmluvy o poskytnutí právnych služieb, poukázal na to, že
platobný rozkaz riešil len nároky žalobkyne a nie jeho, takže v odpore uviedol len zmienku o dohode
s PhDr. J. T. a veril, že to žalobkyňa zohľadní. Avšak pre neochotu žalobkyne sa nevykonali žiadne
rokovania medzi nimi, a to napriek jeho opakovaným písomným a ústnym návrhom. Preto existenciu

zmluvy uviedol až vo vzájomnej žalobe. Z toho vyplýva, že nie je žiaden dôvod považovať zmluvu za
antidatovanú, neplatnú alebo fiktívnu. K námietke žalobkyne o povinnosti advokáta informovať klienta
spotrebiteľa o výške odmeny za jeden úkon právnej služby a z tohto dôvodu, že nemá nárok na odmenu,
poukázal na to, že pred podpísaním zmluvy zo dňa 04.03.2008 a pred podaním žaloby voči P. W. s
PhDr. J. T. prerokoval výšku tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby, čo je vyjadrené v článku

IV. odsek 1 písm. a) zmluvy, a preto nemohol jeho nárok na odmenu zaniknúť. K fakturovaniu služieb
po niekoľkých rokoch počas celého konania tvrdil, že hoci chcel fakturovať odmenu za právne služby
PhDr. T. a týmto spôsobom chcel splácať pôžičku, avšak odmenu za právne služby pred skončením
sporu s P. W. mohol podľa zmluvy fakturovať len so súhlasom PhDr. T., čo vyplýva z článku IV. ods.
3 zmluvy. PhDr. T. však s čiastkovým fakturovaním v roku 2011 a aj neskôr počas súdneho konania

nesúhlasil a odmietol mu odmenu prijať ako úhradu splátky pôžičky, resp. ju započítať, aj keby mu
odmenu fakturoval. Tým sa dostal PhDr. J. T. ako veriteľ z jeho poskytnutej pôžičky do omeškania.
Svoj nesúhlas a odmietnutie úhrad mu PhDr. T. vysvetlil tým, že mu daňový úrad neuznal nadmerný
odpočet DPH vo výške 5.000 € a že mu zatiaľ neuzná žiadny iný odpočet DPH (ani z jeho faktúry). Na
preukázanie týchto tvrdení žiadal o zabezpečenie príslušných daňových rozhodnutí. Pre tento problém

sa ústne dohodli, že ním poskytnutá pôžička je odmenou za už ním poskytnuté právne služby, najmä
v roku 2011 a že je aj zálohovou platbou za právne služby, ktoré mu poskytne neskôr. Uzavreli ústnu
dohodu aj mnohokrát predtým, ktoré si predtým vždy splnili. Preto až do svojej smrti od neho nikdy od
roku 2011 nepožadoval ani ústne a ani písomne vrátenie pôžičky a on mu preto nefakturoval odmeny za
právne služby vykonané v roku 2011, 2012 a 2013 až do jeho smrti. Za právne služby vyfakturoval až po

skončení uvedeného súdneho konania. Súdny spor sp. zn. 18Cb/187/2008 bol právoplatne skončený
až v roku 2013 a zároveň pokračoval až do 3.9.2014. Až po tomto mohol fakturovať odmenu za právne
služby. Pokiaľ sa žalobkyňa vyjadrila, že počas jej návštevy s dcérou sa mal vyjadriť, že jej nič nedlžia,
uviedol to z dôvodu, že s PhDr. T. je vyporiadaný a nič viac a uviedol to v zmysle ich ústnej dohody
o tom, že sa vyporiadali s pôžičkou a odmenou za jeho právne služby. Pokiaľ namietala, že písomne

neinformoval PhDr. T. o postupe pri vybavovaní veci, dohodli sa, že bude ústne konzultovať pred každým
pojednávaním a po ňom priebeh konania a ďalší postup. Ustanovenie § 6 ods. 1 advokátskeho poriadku
platný v čase poskytovania jeho právnych služieb, neukladal písomnú formu informovania o priebehu
konania a navyše s výnimkou jedného, maximálne dvoch pojednávaní PhDr. T. sa zúčastnil osobne na
všetkých pojednávaniach. Nesúhlasí, že z jeho strany išlo o špekulatívne správanie a z vykonaného

dokazovania, ako aj z obsahu poskytnutých dokladov nemožno vyvodiť takýto záver. Napokon výsluch
dcéry žalobkyne ako svedkyne nepovažuje za potrebný, pretože otázku zastupovania PhDr. J. T. a
odmeny za jeho právne služby, ako aj riešenia vrátenia pôžičky a ústnej dohody o jej použití ako odmeny
za jeho právne služby a iné súvisiace veci, riešil výlučne a priamo s PhDr. T. a ona do tohto nebola nijako
zapojená. Považuje za nedôvodné a nepochopiteľné vypočutie žalobkyne, pretože to mohol veľakrát

urobiť pred súdom prvej inštancie a mohol veľakrát vypočuť žalobkyňu k veciam, ku ktorým to považoval
za dôležité pred súdom prvej inštancie. Rovnako nevidí dôvod, prečo by jej výsluch mal byť vykonaný
v Košiciach, čo by bolo v rozpore s ustanovením § 196 ods. 3 a § 197 ods. 1 CSP. Nie je pravdivé a
správne tvrdenie, ako aj námietka, že vo veci rozhodol nezákonný sudca. Nový sudca vo veci rozhodoval
z dôvodu, že pôvodný sudca nemohol po 16.10.2017 už vec prejednať, ani o nej rozhodnúť, a to pokiaľ

je mu známe z informácií zo súdu, pre svoj zlý zdravotný stav. Nestotožňuje sa s názorom, že pre
nesprávny procesný postup došlo k porušeniu spravodlivého procesu. Navrhuje napadnutý rozsudok v
plnom rozsahu potvrdiť a zároveň si uplatnil náhradu trov odvolacieho konania.8. Krajský súd Žilina, ako odvolací súd podľa § 34 CSP, po zistení, že odvolanie podala včas sporová
strana, proti rozsudku, proti ktorému je prípustné odvolanie (§ 355 ods. 1, § 359, § 362 ods. 1 CSP) bez
nariadeniaodvolaciehopojednávania(§385ods.1CSPacontrario),preskúmalrozhodnutievintenciách

ust. § 379 a § 380 CSP a rozsudok ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

9. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, ako aj konania, ktoré mu predchádzalo, dospel k
záveru, že súd prvej inštancie v prejednávanej veci zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom na zistenie
rozhodujúcich skutočností ohľadne žaloby žalobkyne, ako aj vzájomnej žaloby, na podklade vykonaného

dokazovania dospel k správnym skutkovým záverom a prejednávanú vec ako vecne správnu posúdil.
Nakoľko odôvodnenie písomného vyhotovenia rozsudku zodpovedá kritériám uvedeným v ust. § 220
ods. 2 CSP, odvolací súd konštatuje správnosť týchto dôvodov, v plnom rozsahu s ním stotožňuje a
v podstatných bodoch naň odkazuje. Na zdôraznenie správnosti odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej
inštancie poukazuje iba na niektoré ďalšie skutočnosti (§ 387 ods. 2 CSP).

10. Európsky súd pre ľudské práva v rámci svojej judikatúry (napr. Ruiz Torija c/a Španielsko z
9. decembra 1994. séria A, č. 303-A) vyslovil, že právo na spravodlivý proces zahŕňa aj právo
na odôvodnenie súdneho rozhodnutia, obdobne tiež Ústavný súd Slovenskej republiky (nález z 12.
mája 2004 sp.zn. I. ÚS 226/03). Odôvodnenie rozhodnutia však neznamená, že na každý argument
sťažovateľa je súd povinný dať podrobnú odpoveď. Splnenie povinnosti odôvodniť rozhodnutie je preto

vždy posudzované so zreteľom na konkrétny prípad (napr. Georgidias v. Grécko z 29. mája 1997,
RecueilIII/1997).Vdanomprípadežalobkyňavodvolanínamietala,žesúdprvejinštancie,pokiaľsatýka
vzájomnej žaloby, poukazoval iba na to, že je viazaný názorom odvolacieho súdu, ktorý bol vyslovený
v jeho uznesení zo dňa 11.05.2016, avšak tento nikde neuviedol, že nárok žalovaného je dôvodný
a uviedol iba, že je potrebné rozhodnúť o obidvoch nárokoch naraz v jednom rozhodnutí. Odvolací

súd poukazuje na odôvodnenie, a to konkrétne bod 25. napadnutého rozhodnutia, v ktorom skutočne
súd prvej inštancie sa odvoláva na právny názor odvolacieho súdu, avšak z obsahu tohto bodu je
možné ustáliť, že odvoláva sa na viazanosť právnym názorom, iba pokiaľ sa týka toho, že sa jedná
o záväzkové vzťahy medzi tými istými subjektmi. V ďalšej časti odôvodnenia tohto bodu a bodu 26.
sa zaoberá započítacím prejavom žalovaného, Zmluvou o poskytnutí právnych služieb medzi právnym

predchodcom žalobkyne a žalovaným, obchodným sporom v ktorej na základe tejto zmluvy žalovaný
poskytoval právne služby právnemu predchodcovi žalobkyne, ako aj výškou jednotlivých pohľadávok, či
už žalobkyne alebo žalovaného. Preto odvolacia námietka žalovanej v tejto časti je neadkvátna.

11. Napokon žalobkyňa namietala, že súd prvej inštancie sa nevysporiadal s jej námietkou v zmysle,

že žalovaný si svoju pohľadávku neuplatnil v rámci dedičského konania po jej právnom predchodcovi -
poručiteľovi PhDr. J. T.. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na bod 25. odôvodnenia napadnutého
rozhodnutia kde sa konštatuje, že bolo nesporne preukázané, že právnou nástupkyňou neb. PhDr.
J. T. sa stala žalobkyňa, čím bola preukázaná jej pasívna vecná legitimácia vo vzťahu k vzájomnej
žalobe. Preto nie je namieste tvrdiť, že sa prvoinštančný súd sa touto otázkou nezaoberal. Nie je možné

uvedené vyvodiť z toho, že súd prvej inštancie nepoužil výslovne slovné spojenie "uplatniť pohľadávku
v dedičskom konaní". V zmysle ustanovenia § 470 ods. 1 Občianskeho zákonníka dedič zodpovedá
do výšky ceny nadobudnutého dedičstva za primerané náklady spojené s pohrebom poručiteľa a za
poručiteľove dlhy, ktoré na neho prešli poručiteľovou smrťou. Občiansky zákonník vychádza pri úprave
zodpovednosti dedičov zo zásady zodpovednosti v rozsahu ceny zdedeného majetku, nie zo zásady

zodpovednosti výlučne zdedeným majetkom. Teda zodpovednosť dediča voči veriteľom za poručiteľove
dlhy je obmedzená cenou nadobudnutého dedičstva. Neprihlásená pohľadávka veriteľa nezaniká a
nezanikáanidedičovápovinnosťuhradiťju,pokiaľuhradenímnárokovprihlásenýchveriteľovnevyčerpal
celkom cenu nadobudnutého dedičstva. Z pripojeného Osvedčenia o dedičstve č.k. 18D 98/2013-76,
Dnot 82/2013 zo dňa 6.9.2013 (č.l. 5) vyplýva, že medzi dedičmi bola uzatvorená dohoda o vyporiadaní

dedičstva, podľa ktorej celé dedičstvo prevzala žalobkyňa a v zmysle tohto osvedčenia nadobudla
dedičstvo v čistej hodnote 360.475 Eur. Žalobkyňa v konaní netvrdila, že z nadobudnutého dedičstva
už hradila iným veriteľom a už celkom vyčerpala hodnotu nadobudnutého dedičstva, preto by mala jej
povinnosť voči žalobcovi zaniknúť. Len z dôvodu, že súd prvej inštancie výslovne neuviedol skutočnosti
ohľadne toho či bol žalovaný povinný si svoju pohľadávku prihlásiť do dedičstva alebo nie, by nebolo

primerané zrušiť rozhodnutie súdu prvej inštancie. Rozhodnutie sa nezrušuje preto, aby sa zopakoval
proces a odstránili formálne vady, ktoré nemôžu privodiť vecne iné, či výhodnejšie rozhodnutie pre
účastníka (rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 4 Sž 98-102/02 z 17. decembra
2002).12. Ďalšou odvolacou námietkou žalobkyne bolo, že súd prvej inštancie nevykonal ňou navrhované
dôkazy, a to výsluchom svedkyne Dr. M. H. T. a znalecké dokazovanie znalcom grafológom, ako aj

výsluchom žalobkyne.

13. Navrhovanie dôkazov má priamu spojitosť s povinnosťou tvrdenia. Cieľom dôkaznej povinnosti
je unesenie dôkazného bremena v rozsahu, v ktorom dôkazné bremeno spočíva na sporovej strane,
bez ohľadu na jeho procesné postavenie. Nesplnenie dôkaznej povinnosti prináša so sebou také

rozhodnutie súdu, ktoré vychádza zo skutkového základu zisteného z dôkazov navrhnutých sporovou
stranou v opačnom procesnom postavení, než je strana, ktorá nesplnila alebo nedostatočne splnila svoju
dôkaznú povinnosť. Splnenie dôkaznej povinnosti však neznamená automaticky unesenie dôkazného
bremena, ktorým sa rozumie v spojitosti s dôkaznou povinnosťou zodpovednosť sporovej strany za
výsledok konania, ktorý závisí od zistení z navrhnutých a vykonaných dôkazov. Zmysel uplatňovania
dôkazného bremena spočíva v zabezpečení reálneho uplatnenia základného práva na súdnu ochranu aj

v prípadoch, v ktorých sa vykonajú všetky navrhnuté dôkazy, prípadne výnimočne aj iné než navrhnuté
dôkazy a súd napriek tomu nemá jednoznačný skutkový základ pre svoje rozhodnutie. V takom prípade
musí rozhodnúť v situácii dôkaznej núdze, ktorej dopad (neúspech v konaní) pričíta tej sporovej strane,
na ktorej predovšetkým podľa predpisov hmotného práva leží dôkazné bremeno, t.j. zodpovednosť za
preukázanie skutočností významných z hľadiska hmotného práva.

14. Vzhľadom na túto odvolaciu námietku žalobkyne, odvolací súd si vypočul nahrávku z pojednávania
16.10.2017, kedy právny zástupca žalobkyne sa mal vyjadriť (v čase 04:15 min.), že netrvá na výsluchu
svedkyne dcéry žalobkyne a zároveň ponecháva na zváženie súdu, či znalecké dokazovanie bude
vykonané, nakoľko má za to, že v spise je dostatok dôkazov, z ktorých vyplýva, že vzájomný návrh

odporcu je nedôvodný. Napokon i v záverečnej reči právny zástupca namieta, že zmluva o poskytnutí
právnych služieb medzi žalovaným a právnym predchodcom žalobkyne je fiktívna, pričom opätovne
na dotaz zákonného sudcu či trvá na vykonaní dokazovanie znalcom (v čase 19:57 min.) sa vyjadril,
že vykonanie znaleckého posudku grafológom necháva na zváženie súdu a od výsluchu svedkyne -
dcéry žalobkyne upúšťa. Na opätovnú otázku sudcu, či trvá na vykonanom dokazovaní zdôraznil, že

to ponecháva na zváženie súdu a že ak by aj bolo preukázané, že zmluvu podpísal Dr. T., je v spise
dostatok dôkazov na to, že uplatňovaný nárok žalobcu je nedôvodný. Vychádzajúc z uvedeného nie je
možné ustáliť, že súd prvej inštancie porušil právo na spravodlivý proces žalobkyne, keď nevykonal ňou
navrhnuté dôkazy. Tieto dôkazy žalobkyňa súdu jednoznačne nepredložila, dokonca na výsluchu svojej
dcéry ako svedkyne netrvala. Odvolací súd zdôrazňuje, že práve súd prvej inštancie bol v tejto časti

bdelý, keď opätovne dotazoval právneho zástupcu žalobkyne, aby sa jednoznačne vyjadril či trvá na
vykonanídokazovaniaznalcomzodborugrafológieatentoopätovnesavyjadril,žeuvedenénechávaiba
na zváženie súdu. Takýto návrh nemožno považovať za jednoznačný návrh na vykonanie dokazovania.
Vzhľadom na uvedené, žalobkyňa neuniesla ani dôkazné bremeno na svoje tvrdenia, že predmetnú
zmluvu o poskytnutí právnych služieb nemal podpísať jej právny predchodca.

15. K návrhu na výsluch žalobkyne odvolací súd má za to, že žalobkyňa bola v konaní vypočutí na
prvom pojednávaní a napokon aj potom, ako po zrušení pôvodného rozsudku odvolacím súdom došlo k
spojení vecí sp.zn. 9C/148/2014 a 17Cb/229/2015, a to na pojednávaní konanom dňa 16.12.2016 (č.l.
221). Následne písomným podaním doručeným súdu dňa 11.1.2017 navrhovali vypočuť žalobkyňu ku

skutočnosti, že manžel mal za právne služby žalovanému platiť v naturáliách. Napriek tomuto návrhu sa
žalobkyňa pojednávania dňa 16.10.2017 nezúčastnila, jej neprítomnosť ospravedlnil právny zástupca s
tým, že už bola vypočutá (č.l. 310). Z týchto dôvodov ani táto odvolacia námietka neobstojí.

16. Pokiaľ žalobkyňa namietala, že žalovaný fakturoval za svoje právne služby viac ako po siedmich

rokoch, odvolací súd poukazuje na odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie, jednak v bodoch 12.,
13., 14., 25. a 26., v ktorom je zrejmé, že pri vzájomnej žalobe súd prvej inštancie vychádzal zo Zmluvy o
poskytovaníprávnychslužiebuzavretejmedziprávnympredchodcomžalobkynePhDr.J.T.ažalovaným
dňa 04.03.2008, keď v článku IV. ods. 3 tejto zmluvy sa konštatuje, že v prípade uplatňovania nárokov
a ochrany práv klienta voči P. W. v súdnom konaní alebo aj mimo neho a pri súvisiacich veciach, klient

zaplatí dohodnutú odmenu na základe faktúry vystavenej advokátom po skončení súdneho konania
alebo po mimosúdnom vysporiadaní vzájomných nárokov s P. W.. Advokát môže so súhlasom klienta
požadovať úhradu poskytnutých právnych služieb v týchto veciach a fakturovať ich aj po častiach, a
to po poskytnutí určitej časti právnych služieb. Žalovaný v priebehu celého konania tvrdil, že právnypredchodca žalobkyne mu nedal súhlas, aby mohol účtovať odmenu za poskytnuté právne služby vo
vzťahu k P. W. skôr, ako po skončení pojednávania. Z pripojených spisov v obchodných sporoch, kde
žalovaný zastupoval právneho predchodcu žalobcu, vyplýva, že právoplatne boli tieto veci skončené až

vo februári 2014. K námietke, že advokát je povinný klienta pred každým úkonom informovať o výške
odmeny za tento úkon, je nutné poukázať rovnako na predmetnú Zmluvu o poskytnutí právnych služieb,
kde v článku IV odsek 1 písm. a) bola prerokovaná výška odmeny podľa tarifnej odmeny v zmysle §
9 až § 13 vyhlášky č. 655/2004 Z.z., pričom žalovaný počas celého konania na znenie danej zmluvy
poukazoval.

17. Odvolací súd je toho názoru, že žalovaný i náležite odôvodnil z akého dôvodu v odpore proti
platobnému rozkazu nepoukazoval na Zmluvu o poskytovaní právnych služieb, ktorú uzatvoril s právnym
predchodcom žalobkyne, keď mal za to, že s právnym predchodcom žalobkyne na základe ústnej
dohody si vzájomne započítali pohľadávky z pôžičky a z poskytovania právnych služieb. Na základe
toho ho ani právny predchodca žalobkyne nevyzýval na vrátenie pôžičky (žalobkyňa to v konaní ani

nepreukazovala). Až potom, ako žalobkyňa túto dohodu odmietla, na svoju obranu predložil riadne
spísanú Zmluvu o poskytovaní právnych služieb, z ktorej súd prvej inštancie vychádzal pri posudzovaní
nároku žalovaného zo vzájomnej žaloby.

18. Odvolacia námietka, že vo veci rozhodoval nezákonný sudca, je nedôvodná. Z Dodatku č.1 k

Rozvrhu práce na rok 2018 bod 5/ vyplýva, že z dôvodu predpokladanej dlhodobej práceneschopnosti
sudcu JUDr. Miroslava Dobríka sa všetky jeho nevybavené veci prerozdeľujú náhodným výberom
prostredníctvomaplikáciemedzisudcovsúdnehooddeleniaC,Csr,Cdsp,Pc,Cd,Ccudvtamuvedenom
konkrétnom pomere (č.l. 320-322) a prejednávaná vec bola náhodným výberom (č.l. 323) pridelená na
rozhodovanie Mgr. Martinovi Bauerovi.

19. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je
vecne správne, a preto ho v zmysle ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil, ako aj závislý výrok o trovách konania,
keď súd prvej inštancie náležite vychádzal z pomeru úspechu a neúspechu sporových strán v konaní.

20. O trovách odvolacieho konania rozhodol súd v zmysle ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255
ods. 1 CSP. Žalovaný mal v odvolacom konaní plný úspech, preto mu boli priznané trovy odvolacieho
konania proti žalobkyni v plnom rozsahu. O výške týchto trov bude rozhodnuté samostatným uznesením
v zmysle ust. § 262 ods. 1 CSP.

21. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
(§ 420 CSP)

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená aleboc) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)