Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 14. december 2018

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 2Co/292/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7607211990
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 12. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľuboš Kunay
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2018:7607211990.3

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľuboša Kunaya a sudkýň
JUDr. Viktórie Midovej a JUDr. Aleny Mikovej v spore žalobcu Združenie vlastníkov lesa, pozemkové
spoločenstvo Smižany, Sládkovičova 8, Smižany, IČO: 17 150 990, zastúpeného JUDr. Jaroslavom
Čollákom, advokátom, Košice, Floriánska 19, proti žalovaným 1. A. N., H.. XX.X.XXXX, bytom K.B., D.
XX, 2. A. N., H.. XX.XX.XXXX, C. K., Š. XX, 3. Z. E., Q.. N. H.. XX.XX.1949, bytom K. H. N., A.. Z. X, o

odstránenie zásahu do vlastníckeho práva a o protinávrhu žalovaných o určenie vlastníckeho práva, o
odvolaní žalovaného v 1.rade proti uzneseniu 4C/194/2007-384 z 12.6.2018 Okresného súdu Spišská
Nová Ves

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j euznesenie.

P r i z n á v a žalobcovi proti žalovanému v 1. rade nárok na náhradu trov odvolacieho konania v

plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie rozsudkom 4C/194/2007-319 z 15.5.2014 uložil žalovaným v 1 až v 3.rade
povinnosť spoločne a nerozdielne odstrániť existujúce oplotenie z parciel č. 2034/2 a č. 2206/1, a to
podľa náčrtu zo dňa 20.6.2007, vypracovaného firmou GEOKAN, s.r.o., do 30 dní od právoplatnosti
rozsudku, ďalej žalovaných zaviazal vydať žalobcovi špecifikované nehnuteľnosti, nachádzajúce sa v

kat.úz. K. a protinávrh žalovaných o určenie, že do dedičstva po nebohej B. N. patria nehnuteľnosti
parcela č. 2034/34, č. 2206/4 a č. 2206/5 zamietol. O náhrade trov konania nerozhodol s tým, že o nich
rozhodne po právoplatnosti rozsudku.

2. Krajský súd v Košiciach, rozhodujúci o odvolaní žalovaného v 1.rade (A. N.) rozsudkom
2Co/512/2016-375 z 30.11.2017 potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie. S prihliadnutím na to, že súd

prvej inštancie si rozhodnutie o trovách konania vymienil na dobu po nadobudnutí právoplatnosti
rozhodnutia vo veci samej o nároku na náhradu trov odvolacieho konania nerozhodoval.

3. Súd prvej inštancie uznesením 4C/194/2007-384 z 12.6.2018 (t.j. teraz preskúmavaným rozhodnutím)
priznal žalobcovi proti žalovaným v 1. až 3.rade plnú náhradu trov konania s tým, že o ich výške bude
rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti uznesenia.

4. Poukázal na priebeh konania, právoplatné rozhodnutie vo veci samej a po citácii § 255 ods. 1 a § 262
ods. 2 CSP uviedol, že žalobca bol úspešný v spore a keďže jeho žalobnému návrhu bolo vyhovené
v celom rozsahu, mal úspech vo veci v rozsahu 100 % a s prihliadnutím aj na procesný neúspech
žalovaných s ich protinávrhom, priznal žalobcovi nárok na plnú náhradu trov konania.

5. Uznesenie napadol včas podaným odvolaním žalovaný v 1.rade namietajúc, že súd dospel k
nesprávnym skutkovým zisteniam a vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci a zároveňupozornil, že odvolanie podal bez prerokovania a oboznámenia, či súhlasu ostatných žalovaných. Trval
na tom, že konajúce súdy nebrali do úvahy ním navrhnuté dôkazy, ktoré predkladal okresnému súdu
počas siedmych rokov. Podrobne sa zaoberal jednotlivými výpoveďami svedkov, okrem iných N. Š., A.

O., A. O., Z. O.E. B. U. H., B. B. N. Z., P. E. B. Ľ. D. a polemizoval aj so znaleckým posudkom P.. F.
R.. Bol toho názoru, že súdy vo veci nekonali podľa zákona a v konečnom dôsledku nič nevyriešili, keď
brali do úvahy len úvahy svedkov, svedčiacich proti nemu a výpovede svedkov, ktoré potvrdzovali jeho
výpoveď boli označené za tendenčné.

6. Žalovaný v 2.rade vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného v 1.rade poukázal na to, že on sa proti
rozhodnutiu neodvolal a nedal ani bratovi súhlas ku odvolaniu a navrhol ho vyňať zo spoločenstva s tým,
aby súdne poplatky vzniknuté po odvolaniach uhrádzal žalovaný v 1.rade.

7. Obdobne žalovaná v 3.rade nesúhlasila s klamlivými skutočnosťami tendenčne uvádzanými
žalovaným v 1.rade a uviedla, že jeho konanie ovplyvniť nevedela a tento vždy vo veci jednal bez porady

s ňou.

8. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného v 1.rade sa stotožnil s výrokovou časťou napadnutého
uznesenia, navrhol ho potvrdiť a priznať mu plnú náhradu trov konania. Upozornil, že odvolanie svojím
obsahom nesmeruje proti uzneseniu, ale proti rozhodnutiu súdu vo veci samej.

9. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie ako podané včas oprávnenou osobou
bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1 CSP, preskúmal napadnuté uznesenie aj
konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 a 380 ods. 1,2 CSP a z hľadísk
uplatnených odvolacích dôvodov a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného v 1.rade nie je dôvodné.

10. Súd prvej inštancie o trovách konania rozhodol berúc do úvahy úspech žalobcu v konaní vo veci
samej a s jeho postupom možno súhlasiť.

11. Zásada úspechu vo veci (zásada zodpovednosti za výsledok sporu), upravená v § 255 CSP, ktorý

prvoinštančný súd správne aplikoval vedie k tomu, že neúspešná strana sporu je povinná nahradiť v
spore úspešnej strane trovy konania, ktoré úspešnej strane vznikli. Procesný úspech sa určuje vo vzťahu
k predmetu sporu úspechom (teda víťazstvom) v spore. V prejednávanej veci nepochybne úspech v
spore dosiahol žalobca, ktorému tak patrí náhrada účelne vynaložených trov konania.

12. Žalovaný v 1.rade sa vo svojom odvolaní obmedzil len na polemiku so správnosťou rozhodnutí súdov
vo veci samej, hodnotiac aj vykonané dokazovanie, ktoré skutočnosti však nie sú spôsobilé spochybniť
vecnú správnosť preskúmavaného rozhodnutia, týkajúceho sa už výlučne len náhrady trov konania.

13. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1

CSP. Žalovaný v 1.rade v odvolacom konaní úspech nemal a úspešný žalobca má nárok aj na náhradu
trov odvolacieho konania proti tomu, kto jeho vznik inicioval.

14. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods.
2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebof) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§

426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).