Rozhodnutie ,
Potvrdzujúce, Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 28. máj 2015

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 17Co/246/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6110208018
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 05. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Priehoda
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6110208018.3

Rozhodnutie

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra
Priehodu a členov senátu JUDr. Petra Kvietka a Mgr. Kataríny Katkovej, v právnej veci navrhovateľa
TRENDEX, s. r. o., so sídlom Banská Bystrica, Zvolenská cesta č. 14, IČO: 31 592 465, v konaní
zastúpeného Lion Law Partners, s. r. o., so sídlom Banská Bystrica, Horná č. 32, IČO: 36 862 461,
proti odporcovi 1/ Mesto Banská Bystrica, so sídlom Banská Bystrica, Československej armády č. 26,

IČO: 00 313 271, a odporcovi 2/ Slovenská republika - Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho
rozvoja SR, so sídlom Bratislava, Námestie slobody č. 6, IČO: 30 416 094, o zaplatenie 124 036,31
Eur s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č. k.
13C/64/2010-396 zo dňa 07. 06. 2012, takto

r o z h o d o l :

Výrok rozsudku, ktorým súd návrh voči odporcovi 1/ vo zvyšku zamietol (druhý výrok), z r u š u j e a
vec v r a c i a okresnému súdu v tomto rozsahu na ďalšie konanie.

Výrokrozsudkuopovinnostiodporcu1/zaplatiťnavrhovateľovisumu2168,82Eurvlehote15-tichdníod
právoplatnosti rozhodnutia (prvý výrok) a výrok rozsudku, ktorým súd návrh voči odporcovi 2/ zamietol
(tretí výrok), p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Odvolaním napadnutým rozsudkom okresný súd uložil odporcovi 1/ povinnosť zaplatiť navrhovateľovi

sumu 2 168,82 Eur v lehote 15 dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia. Súd návrh voči odporcovi
1/ vo zvyšku zamietol. Okresný súd tiež zamietol návrh smerujúci voči odporcovi 2/. Súd zároveň
vyslovil, že o trovách konania rozhodne samostatným uznesením. Svoje rozhodnutie prvostupňový
súd odôvodnil tým, že na základe vykonaného dokazovania mal za preukázané, že navrhovateľ v
rámci jeho podnikavého zámeru a to vybudovania hromadných garáží nachádzajúcich sa v Banskej
Bystrici v časti Sásová žiadal orgány Mesta Banská Bystrica o vyjadrenie k zámeru tejto stavby,

pričom orgány Mesta Banská Bystrica opakovane vo svojich odpovediach uviedli, že takýto stavebný
zámer navrhovateľa je v súlade s územnoplánovacou dokumentáciou, z čoho navrhovateľ nepochybne
správne vyvodil, že môže v rámci realizácie svojho podnikateľského zámeru pokračovať v krokoch
smerujúcich k naplneniu tohto zámeru. Ďalším predpokladom pre realizáciou
takéhoto podnikateľského plánu bolo vydanie rozhodnutia o umiestnení stavby. Súd mal v konaní za
preukázané, že v rámci takéhoto konania bolo rozhodnutie o umiestnení stavby aj vydané, avšak návrhu

navrhovateľa nebolo vyhovené a takýto návrh bol zamietnutý z dôvodu, že umiestnenie takejto stavby
nie je v súlade s územnoplánovacou dokumentáciou mesta. Súd mal tiež v konaní za preukázané, že v
danom prípade je pasívne legitimovaným subjektom na strane odporcu len Mesto Banská Bystrica, ako
orgán územnej samosprávy v zmysle ustanovení zákona č. 514/2003 Z. z. Súd prisvedčil právnemu
názoru odporcu 2/ ohľadne jeho neexistujúcej pasívnej legitimácie na strane odporcu 2/ vzhľadom
k tomu, že Slovenská republika v zastúpení Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja

Slovenskej republiky, nie je nositeľom práv a povinností vyplývajúcich z tohto právneho predpisu. V
tejto súvislosti potom návrh voči odporcovi 2/ súd zamietol ako nedôvodný. Prvostupňový súd uzavrel,že na strane odporcu 1/ došlo k nesprávnemu úradnému postupu. Súd mal za preukázanú výšku
škody, ktorá navrhovateľovi vznikla v dôsledku takéhoto nesprávneho úradného postupu. Navrhovateľ
jednoznačne vo svojom návrhu označil dôkazy, a tieto aj preukázal listinnými dôkazmi o tom, aká

mu vznikla skutočná škoda, ako ujma vyjadrená v peniazoch, ktorú musel vynaložiť pred začatím
realizácie svojho podnikateľského zámeru, avšak v čase potom, ako mu bolo niekoľkokrát oznámené,
že jeho zámer je v súlade s územnoplánovacou dokumentáciou Mesta Banská Bystrica. Takáto škoda
v rámci preukázaného skutkového stavu predstavuje sumu 2 168,82 Eur. Pretože
navrhovateľ jednoznačným spôsobom preukázal vzťah príčiny a následku u skutočnej škody, ktorá

spočíva vo finančných nákladoch, ktoré navrhovateľ vynaložil na zabezpečenie dokumentácie, aby
mohol realizovať svoj podnikateľský zámer a boli potrebné pre začatie konania pre umiestnenie stavby,
považoval návrh navrhovateľa za dôvodný v časti o zaplatenie 2 168,82 Eur. Súd
ďalej konštatoval, že priamy vzťah príčiny a následku neexistuje pri ušlom zisku a jeho výške tak, ako
ju navrhovateľ preukazoval listinným dôkazom, a to znaleckým posudkom znaleckej organizácie. Súd
konštatoval, že takto vyčíslená škoda je len hypotetická a predpokladá temer absolútny úspech pri

realizácii zamýšľanéhostavebnéhozámeru.Súdtiežkonštatoval,žeknesprávnemuúradnémupostupu
odporcu 1/ došlo v konkrétnom štádiu stavebného konania, ktoré nie je v priamom a bezprostrednom
vzťahu príčiny a následku úplnej realizácii zamýšľaného podnikateľského zámeru. Navrhovateľ v konaní
nepreukázal žiadne také okolnosti, na základe ktorých by súd mohol uvažovať o tom, že takáto príčina
a následok sú priame a bezprostredné, t. j. napr. tu existuje zmluvný spôsob zaistenia realizácie jeho

stavebného zámeru, to znamená, že existujú napr. zmluvy o kúpe či predaji, resp. nájmu v rámci tejto
stavby o potenciálnych kupcov, či nájomníkov. Z tohto dôvodu preto súd návrhu v časti ušlého zisku
vyhovieť navrhovateľovi nemohol, a v tejto časti návrh navrhovateľa zamietol ako nedôvodný. Súd tiež
zamietol návrh navrhovateľa v časti príslušenstva a to úrokov z omeškania, pretože konštatoval, že v
danej veci nejde o vzťah záväzkový, teda tak, že by sa veriteľ dostal do omeškania s plnením peňažného

dlhu na základe už existujúceho záväzkového vzťahu. Súd zároveň rozhodol o tom, že rozhodnutie o
trovách konania bude nasledovať až po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej v zmysle
ustanovenia § 151 ods. 3 O. s. p.

Proti rozsudku okresného súdu podal v zákonnom stanovenej lehote odvolanie navrhovateľ. Domáhal

sa zrušenia odvolaním napadnutého rozhodnutia a vrátenia veci súdu prvého stupňa na ďalšie
konanie. Podľa jeho názoru súd nepostačujúcim a nepreskúmateľným spôsobom riešil otázku pasívnej
legitimácie odporcu 2/, keď podľa názoru navrhovateľa je zodpovednosť odporcu 2/ daná s poukazom
na obsah jednotlivých záväzných stanovísk a s prihliadnutím na ich účel o začínajúcom stavebnom
konaní. Odvolaním prvostupňovému rozhodnutiu vytýkal tiež to, že sa neriadilo ustálenou výkladovou

praxou a odchýlilo sa od nej v podobe neúplného a čiastočne nepreskúmateľného zdôvodnenia, bez
potreby hlbšieho a podrobnejšieho vysvetlenia v kontexte celkovej dôkaznej situácie. V porovnaní
so situáciou, keď zistený skutkový stav ponúkal súdu podstatnú príčinu vzniku škodového následku
(nesprávny úradný postup v procese vydávania územného rozhodnutia) sa súd priklonil len k neurčitým
dohadom (predaj, resp. prenájom stavby), nemajúcim oporu v zistenom skutkovom stave. Navrhovateľ

sa nestotožnil v plnej miere s hodnotením konania jednak ako s konaním, ktoré by bolo možné
podradiť výlučne pod výkon originálnej kompentencie obce. Navrhovateľ hodnotí konanie odporcu 1/
ako konanie, v ktorom sa prelínajú tak originálne ako aj prenesené činnosti prenesené kompetencie
orgánov územnej samosprávy - Mesta Banská Bystrica. Z tohto dôvodu je možné uvažovať o spoločnej
a nerozdielnej zodpovednosti oboch žalovaných v zmysle § 511 Občianskeho zákonníka. Navrhovateľ

v tejto súvislosti poukázal na obsah svojich vyjadrení zo dňa 04. 07. 2011, zo dňa 30. 01. 2012 a 23.
04. 2012, kde argumentoval vo vzťahu ku zodpovednosti odporcu 2/. Podľa názoru navrhovateľa k
otázke sociálnej zodpovednosti oboch odporcov je jeho postoj podporený aj aktuálnou
doktrínou. V tejto súvislosti poukázal na ustanovenie § 511 Občianskeho zákonníka, ktoré umožňuje
osobe poškodenej nesprávnym úradným postupom požadovať náhradu škody od ktoréhokoľvek z

orgánov, ktoré sa dopustili nesprávneho úradného postupu a naopak, orgánom zaťaženým povinnosťou
nahradiť škodu zakladá právo na vyplatenie ich podielov na škode v prospech toho orgánu verejnej moci,
ktorý za všetky na spôsobení škody zúčastnené orgány verejnej moci poskytol plnenie poškodenému.
S prihliadnutím na ústavný princíp proporcionality, nie je možné na ťarchu poškodeného pripisovať
konanie, ktorého sa dopustil škodca. V konkrétnej situácii súdneho prípadu to znamená, že nie je

možné v neprospech poškodeného navrhovateľa hodnotiť, že k nesprávnemu úradnému postupu došlo
v počiatočnom štádiu stavebného konania. Ako konkrétny prípad všeobecnej úvahy o neexistencii
príčinnej súvislosti uviedol súd neexistenciu zmluvy o kúpe či predaji, resp. nájmu v rámci tejto stavby
od potencionálnych kupcov, či nájomcov. Žiadne iné, konkrétnejšie a podrobnejšie zdôvodnenie súdv odôvodnení neuviedol. Súd mal pritom napr. v podobe listinného dôkazu - znaleckého posudku
dostatočný objem odborných skutkových informácií, ktoré vychádzali z reálneho stavebného zámeru
navrhovateľa, a ktoré pri obvyklom chode nadväzujúcich právnych úkonov

v stavebnom konaní mohli s veľkou dávkou pravdepodobnosti viesť k úspešnému ukončeniu jeho
realizácie a v tej súvislosti aj k predpokladanému zisku. Je preto neakceptovateľná a
neudržateľná argumentácia súdu „v danom prípade neexistuje bezprostrednosť a priamosť
takéhoto následku pri vzniku škody a pri porušení právnej povinnosti“. Uvedený úsudok nie je podložený
konkrétnymi skutkovými informáciami a je v rozpore s obsahom listinného dôkazu - znaleckého

posudku. Navrhovateľ tiež namietal, že k výpovednej hodnote odborných informácií nevenoval súd
žiadnu pozornosť, nepolemizoval s nimi, príkladmo poukázal len na okolnosti (kúpa, nájom stavby...),
ktoré nemali oporu vo vykonanom dokazovaní. Uvedený myšlienkový postup súdu nie je v súlade s
ustanovením § 157 ods. 2 O. s. p. a je pre navrhovateľa neočakávaný a prekvapivý. Rovnako súd
nepovažoval za potrebné reagovať na obsah argumentácie navrhovateľa týkajúcej sa otázky príčinnej
súvislosti,obsiahnutejvjehovyjadreniachzodňa04.10.2010a08.12.2010.Navrhovateľsúdupredložil

argumentáciu podloženú rozhodnutiami Najvyššieho súdu Slovenskej republiky o opakujúcom sa
porušovaní povinnosti odporcu 1/ v pozícii stavebného úradu. Tejto informácii súd nevenoval pozornosť
a to ani vo všeobecnosti, ani pri hodnotení otázky príčinnej súvislosti. Bezprostrednosť a priamosť
spôsobenia príčiny a následku treba posudzovať objektívne a predovšetkým z vecného hľadiska. Keď
výlučne z dôvodu protiprávneho konania nemohli byť vykonané ďalšie predpokladané a zákonom

vyžadované postupy a procesy, je neprijateľné argumentovať, že práve z tohto dôvodu absentuje
kauzálny nexus. To by bolo príliš jednoduché, jednostranné a zjednodušené chápanie kauzality. V
prospech navrhovateľov pominul súd hodnotiť dôležitú skutkovú informáciu zistení v konaní, že ku dňu
30. 03. 2010, teda z časovým odstupom 1 rok a 3 mesiace po skončení úspešného konania o vydaní
územného rozhodnutia, odporca 1/ vytvoril dodatočnou legalizáciou územnoplánovacej dokumentácie

objektívny stav, kedy bolo možné kontinuálne pokračovať v stavebnom konaní pred stavebným úradom.
Týmto postupom súd jednostranne a v neprospech navrhovateľa hodnotil dôkaznú situáciu ohľadne
otázky príčinnej súvislosti. Na uvedenom základe sa jedná z pohľadu navrhovateľa o rozhodnutie
predčasné, prekvapivé a v požiadavke na komplexné hodnotenie rozhodujúcich skutkových informácií
o nepreskúmateľné. Od navrhovateľa by nebolo spravodlivé a vyvážené žiadať, aby už v čase konania

o vydanie územného rozhodnutia mal 100 % vyriešené zodpovedané všetky otázky z ďalších - časovo
a vecne nadväzujúcich štádií stavebného konania. Z hľadiska súdneho prípadu bolo rozhodujúce,
že navrhovateľ v danom štádiu stavebného konania splnil všetky zákonom požadované podmienky
na vydanie územného rozhodnutia. Jedinou skutočnosťou a nepredvídateľnou okolnosťou, ktorá celý
zámer zmarila, bol práve nesprávny úradný postup odporcu 1/. Z rozhodovacej praxe najvyššieho súdu

je možné zistiť skutkovo i právne totožné prípady, ktoré boli hodnotené v prospech poškodeného
subjektu. V tejto súvislosti poukázal navrhovateľ na rozhodnutie Okresného súdu Banská Bystrica sp.
zn. 8C/103/2005 a nadväzujúce konania odvolacieho súdu Krajského súdu Banská Bystrica pod sp. zn.
16Co/266/2008, resp. 16Co/97/2010 a súvisiace konania pred Najvyšším súdom SR pod sp.
zn. 5Cdo/203/2009, resp. 5Cdo/2/2011, kde bola akceptovaná otázka príčinnej súvislosti v porovnateľnej

skutkovej situácii, keď v dôsledku zrušenia územného rozhodnutia ústavným súdom bola priznaná
náhrada škody z titulu nezákonného rozhodnutia štátu. Navrhovateľ nepovažuje za správny právny
názor súdu, ktorým zdôvodnil zamietnutie návrhu v časti príslušenstva v podobe úrokov z omeškania.
Namietal, že v žalobnom návrhu vysvetlil skutkové okolnosti, z ktorých odvodil splatnosť uplatneného
úroku dňom 07. 04. 2010. Márnym uplynutím zákonnej 6 mesačnej lehoty sa stal splatný celý uplatnený

nárok, bez ohľadu na skutočnosť, či sa jedná o skutočnú škodu alebo ušlý zisk. Navrhovateľ v
tejto súvislosti poukázal na rozhodnutia Okresného súdu Banská Bystrica a tiež rozhodnutia Krajského
súdu Banská Bystrica.

Odporca 1/ v písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu navrhovateľa uviedol, že navrhuje, aby

odvolací súd odvolanie navrhovateľa v celom rozsahu zamietol. Opätovne poukázal na to, že príčinná
súvislosť nesprávneho úradného postupu odporcu 1/ vydanie kladných stanovísk ku zámeru stavby pred
začatím územného konania a údajnou škodou navrhovateľa neexistuje.

Odporca 2/ v písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu navrhovateľa uviedol, že navrhuje, aby

odvolací súd rozsudok okresného súdu potvrdil. Podľa jeho názoru okresný súd dospel na základe
vykonaných dôkazov ku správnym skutkovým zisteniam a jeho rozsudok vychádza zo správneho
právneho posúdenia veci. V územnom konaní odporca 1/ postupoval v súlade so všeobecno-záväznými
právnymi predpismi Slovenskej republiky a nedopustil sa žiadneho nesprávneho úradného postupu, zktorého by bolo možné odvodzovať zodpovednosť odporcu 2/ podľa § 4 zákona č. 514/2003 Z. z. o
zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci.

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O. s. p.), prejednal odvolanie viazaný
rozsahom a dôvodmi odvolania v zmysle § 212 ods. 1 O. s. p. a bez nariadenia
pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p. napadnutý rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým súd
návrh voči odporcovi 1/ vo zvyšku zamietol (druhý výrok), podľa § 221 ods. 1 písm. f) a h) O. s.
p. zrušil a podľa § 221 ods. 2 O. s. p. vec vrátil prvostupňovému súdu v tomto rozsahu na ďalšie konanie.

Výrok, ktorým súd uložil odporcovi 1/ povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 2 168,82 Eur v lehote 15-
tich dní od právoplatnosti rozhodnutia (prvý výrok) a výrok, ktorým súd návrh voči odporcovi 2/ zamietol
(tretí výrok) podľa § 219 ods. 1 O. s. p. potvrdil.

Preskúmaním veci odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa je čiastočne dôvodné.

Podľa § 157 ods. 2 O. s. p., v odôvodnení rozsudku súd uvedenie, čoho sa navrhovateľ domáha a z
akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca, prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne
vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané, a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými
úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil. Prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne

posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

Odôvodnenie má obsahovať dostatok dôvodov a ich uvedenie má byť zrozumiteľné. Súd je
povinný formulovať odôvodnenie spôsobom, ktorý zodpovedá základným pravidlám logického, jasného
vyjadrovania a musí spĺňať základné gramatické, lexikálne a štylistické hľadiská. Účelom odôvodnenia

je predovšetkým doložiť správnosť rozsudku; zároveň je aj prostriedkom kontroly správnosti
postupu súdu pri vydávaní rozhodnutia. Z hľadiska úplnosti odôvodnenia rozsudku sa žiada, aby
odôvodnenie obsahovalo najmä stručné a výstižné prednesy účastníkov a ich konečné návrhy, dôkazy, o
ktoré oprel súd svoje skutkové zistenia, úvahy, ktorými sa spravoval pri hodnotení dôkazov a skutočnosti,
ktoré mal preukázané a právne posúdenie zisteného skutkového stavu podľa príslušných zákonných

ustanovení. Odôvodnenie pritom musí vyhovovať najmä základnej požiadavke preskúmateľnosti
majúcej svoje opodstatnenie nielen z hľadiska možného použitia opravných prostriedkov ale súvisiace aj
s postupom súdu z hľadiska práva na spravodlivé súdne konanie. Samotné súdne rozhodnutie, ktorým
sazavršujeposkytovaniesúdnejochrany,musíbyťlogickýmaprávnymvyústenímdoterajšiehopriebehu
a výsledkov súdneho konania pri rešpektovaní zásad spravodlivého súdneho konania.

Pri jeho vydávaní musia byť zachované formálne a obsahové náležitosti s dôrazom na zrozumiteľnosť,
určitosť, jasnosť a súlad skutkových i právnych dôvodov vo vzťahu k jeho výroku.

Nemožno uprieť snahu prvostupňovému súdu vysporiadať sa s otázkou zavinenia a následku ako
podstatnou otázkou pre rozhodnutie o nároku na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným

postupom. Avšak jeho výklad v tomto smere nie je jednoznačný, teda zrozumiteľný. Okresný súd
navrhovateľovi priznal právo na náhradu škody iba vo výške 2 168,82 Eur keď mal za to, že „na strane
odporcu v 1/ rade došlo k nesprávnemu úradnému postupu“. Okresný súd však návrh navrhovateľa v
časti o zaplatenie sumy 114 727,49 Eur zamietol, pričom bližšie nevysvetlil na základe čoho k takému
záveru dospel, teda čo bolo podkladom pre takýto záver.

Odvolací súd v tomto smere dospel k záveru, že je predčasný záver okresného súdu, že navrhovateľovi
nie je možné priznať zvyšok ním požadovanej náhrady v sume 114 727,49 Eur, dôvodiac, že neexistuje
priamy vzťah príčiny a následku pri ušlom zisku a jeho výške. Nárok na ušlý zisk, je samostatným
nárokom oddeliteľným od ostatného plnenia a môže byť závislý od stavu a fázy stavebného konania a
stanoviska obce vo vzťahu k postaveniu obce ako stavebného úradu, a čo mohol navrhovateľ v takomto

prípade od uvedeného stanoviska očakávať.

Odvolacísúdpreskúmanímvecidospeltiežkzáveru,žeprvostupňovýsúdnesprávneprávnevecposúdil
vo vzťahu k úrokom z omeškania ako príslušenstva pohľadávky.

Úroky z omeškania majú akcesorickú povahu, to znamená, že okrem trvajúcej povinnosti dlžníka
poskytnúť veriteľovi plnenie, ktoré je predmetom záväzku, pristupujú aj ďalšie povinnosti,
ako zákonné následky omeškania dlžníka, okrem iného povinnosť platenia úrokov z omeškania, pričomk hlavnému záväzkovému vzťahu tak pristupuje jeho vedľajší úrokový vzťah, ktorý má akcesorickú
povahu.

Je nesporné, že navrhovateľ si uplatňuje náhradu škody podľa zák. č. 514/2003 Z. z. o
zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov (ďalej len Zákon č. 514/2003 Z. z.). Ak príslušný orgán neuspokojí nárok na
náhradu škody alebo uspokojí iba jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti (§ 16
ods. 4 Zákona č. 514/2003 Z.z.), márnym uplynutím tejto doby sa príslušný orgán ako dlžník zo

zodpovednostného vzťahu (§ 489 Občianskeho zákonníka) dostáva do omeškania, a tak najneskôr odo
dňa nasledujúceho po uplynutí 6-mesačnej lehoty ho postihuje povinnosť zaplatiť poškodenému tiež
úroky z omeškania (k tomu porovnaj napr. uznesenie NS SR sp. zn. 2Cdo 48/2010 a tiež rozsudok
NS SR sp. zn. 6Cdo 185/2011).

Z vyššie uvedeného vyplýva, že v prejednávanej veci prvostupňový súd svoje závery, pre ktoré rozhodol

tak, ako to formuloval vo výroku, ktorým súd návrh voči odporcovi 1/ vo zvyšku zamietol (druhý
výrok), riadne a presvedčivo neodôvodnil a tiež, že prvostupňový súd nesprávne právne vec posúdil vo
vzťahu k úrokom z omeškania ako príslušenstva pohľadávky.

Keďže vydanie rozhodnutia neobsahujúceho dostatočné odôvodnenie možno považovať za odňatie

možnosti účastníka konať pred súdom a nedostatok jeho dôvodov zároveň robí rozhodnutie v
inštančnom postupe nepreskúmateľným, neostávalo odvolaciemu súdu iné, len rozsudok okresného
súdu vo výroku, ktorým súd návrh voči odporcovi 1/ vo zvyšku zamietol (druhý výrok), zrušiť
a vec vrátiť prvostupňovému súdu v tomto rozsahu na ďalšie konanie.

Odvolací súd rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým súd uložil odporcovi 1/ povinnosť zaplatiť
navrhovateľovi sumu 2 168,82 Eur a vo výroku, ktorým súd návrh voči odporcovi 2/ zamietol (tretí výrok)
podľa § 219 ods. 1 O. s. p. potvrdil.

Odvolací súd podobne ako prvostupňový súd zastáva názor, že odporca 2/ nie je vecne pasívne

legitimovaný.

Podľa § 1 písm. a) Zákona č. 514/2003 Z. z., tento zákon upravuje zodpovednosť štátu za škodu
spôsobenú orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci.

Podľa § 2 Zákona č. 514/2003 Z. z., na účely tohto zákona
a) výkon verejnej moci je rozhodovanie a úradný postup orgánov verejnej moci o právach,
právom chránených záujmoch a povinnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb,
b) orgán verejnej moci je
1. štátny orgán,

2. orgán územnej samosprávy, verejnoprávna inštitúcia, orgán záujmovej samosprávy, fyzická osoba
alebo právnická osoba, ktorým zákon zveril výkon verejnej moci.

Podľa § 3 ods. 1 Zákona č. 514/2003 Z. z., štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom
za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone

verejnej moci
a) nezákonným rozhodnutím,
b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody,
c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo
d) nesprávnym úradným postupom.

Podľa§4ods.3písm.d)zákonač.369/1990Zb.oobecnomzriadenívzneníneskoršíchpredpisov(ďalej
len Zákon o obecnom zriadení), obec pri výkone samosprávy najmä usmerňuje ekonomickú činnosť
v obci, a ak tak ustanovuje osobitný predpis, vydáva súhlas, záväzné stanovisko, stanovisko alebo
vyjadrenie k podnikateľskej a inej činnosti právnických osôb a fyzických osôb a k umiestneniu prevádzky

na území obce, vydáva záväzné stanoviská k investičnej činnosti v obci.

V súdnej veci boli stanoviská o súlade navrhovanej stavby s územným plánom vydané odporcom 1/ ako
orgánom samosprávy plniacim úlohy podľa § 4 ods. 3 písm. d) Zákona o obecnom zriadení.Odporca 1/ ako stavebný úrad vydal v tomto prípade rozhodnutie, a to sp. zn. 8095/2007-MA zo
dňa 24. 08. 2007 a rozhodnutie zo dňa 24. 11. 2008, ktorým opakovane rozhodol o zamietnutí

umiestnenia stavby, pričom posledné rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 29. 12. 2008. Žiadnym
kompetentným orgánom nebolo rozhodnutie zo dňa 24. 11. 2008 zrušené pre jeho nezákonnosť.
Odporca 1/ ako stavebný úrad teda v ničom nepochybil, keď jeho rozhodnutie, hoci zamietajúce návrh
navrhovateľa, sa stalo právoplatným.

Za tohto skutkového zistenia možno uzavrieť, že odporca 1/ ako orgán verejnej moci [§ 2 písm. b) bod 2
Zákona č. 514/2003 Z. z.] nevydal nezákonné rozhodnutie, resp. jeho postup pri vydávaní rozhodnutia
nebol nesprávnym úradným postupom (§ 5 a § 9 zákona č. 514/2003 Z. z.), preto nemôže niesť
zodpovednosť za prípadnú škodu štát [§ 1 písm. a) Zákona č. 514/2003 Z. z.] a teda odporca 2/ nie je
vecne pasívne legitimovaný.

Navrhovateľ sa podaným návrhom na začatie konania domáhal, aby mu celú ním žalovanú sumu 124
036,31 Eur zaplatili odporcovia 1/ a 2/ spoločne a nerozdielne, teda aj sumu 2 168,82 Eur,
na zaplatenie ktorej bol súdom zaviazaný iba odporca 1/.

Podaným odvolaním tak ako ho formuloval navrhovateľ však napadol aj výrok, ktorým súd jeho návrhu

čiastočne vyhovel, a to tak, že odporcovi 1/ bola súdom uložená povinnosť zaplatiť navrhovateľovi
sumu 2 168,82 Eur v lehote 15-tich dní od právoplatnosti rozhodnutia (prvý výrok). Podaným odvolaním
navrhovateľ teda napadol tento výrok iba z toho dôvodu, že mienil dosiahnuť to, aby na zaplatenie sumy
2 168,82 Eur boli zaviazaný odporcovia 1/ a 2/ spoločne a nerozdielne.

Pretože odvolací súd pri preskúmavaní veci dospel k záveru, že výrok rozsudku prvostupňového súdu
o zamietnutí návrhu voči odporcovi 2/ (tretí výrok) je správy z dôvodu nedostatku vecnej pasívnej
legitimácie odporcu 2/, ako bolo vyššie uvedené, odvolací súd potvrdil aj výrok rozsudku prvostupňového
súdu, ktorým bola odporcovi 1/ uložená povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 2 168,82 Eur v lehote
15-tich dní od právoplatnosti rozhodnutia (prvý výrok), nakoľko v prípade preskúmavania rozhodnutia

prvostupňového súdu v tomto výroku by mohlo dôjsť k posúdeniu veci v neprospech navrhovateľa
(reformacio in peius). Z toho dôvodu odvolací súd rozsudok prvostupňového potvrdil aj vo
výroku o uložení povinnosti odporcovi 1/ zaplatiť navrhovateľovi sumu 2 168,82 Eur v lehote 15-tich dní
od právoplatnosti rozhodnutia (prvý výrok), najmä za stavu, že odporca 1/ sa proti rozsudku okresného
súdu neodvolal, a teda v danom štádiu konania sa už ani odvolací súd nemohol zaoberať základom

zodpovednosti odporcu1/ vo vzťahu k sume 2 168,82 €.

S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd rozhodol tak ako je uvedené vo
výrokovej časti tohto rozsudku.

V ďalšom konaní bude úlohou okresného súdu ustáliť či odporca 1/ zodpovedná za
škodu pozostávajúcu z ušlého zisku a v akom rozsahu. Zároveň prvostupňový súd ustáli, kedy si mohol
navrhovateľ prvýkrát uplatniť nárok na úroky z omeškania. Pri určení výšky úrokov z omeškania bude
vychádzať z hlavného záväzkového vzťahu, ktorým je náhrada škody. Svoje rozhodnutie prvostupňový
súd náležite odôvodní.

Ak odvolací súd rozhoduje o odvolaní proti rozhodnutiu vo veci samej, ktorým nebolo rozhodnuté o
trovách konania z dôvodu postupu podľa § 151 ods. 3 O. s. p., o trovách odvolacieho konania rozhodne
súd prvého stupňa (§ 224 ods. 4 O. s. p.).
Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho,

pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.