Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 12. december 2018

Súd: Okresný súd Žiar nad Hronom
Spisová značka: 2T/109/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6418011518
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 12. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslav Toma

ECLI: ECLI:SK:OSZH:2018:6418011518.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Žiari nad Hronom v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Miroslava Tomu a

prísediacich Evy Lalíkovej a Anny Rihovej, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 12.12.2018, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný Y., nar. XX.XX.XXXX v G.i, trvale bytom G., ul. G., nezamestnaný, t. č. vo väzbe v ÚVV a
ÚVTOS Banská Bystrica,

je vinný, že

dňa 03.05.2018 v čase o 14,05 hod. po príchode S., na autobusovú zástavku na ul. Križovatka v Banskej
Štiavnici, jej zatelefonoval jej syn - obžalovaný s tým, že kde sa nachádza a po jej odpovedi, že na
zástavke na autobus, jej oznámil, že ide za ňou a chce peniaze, na čo sa za pár minút na zástavke aj
objavil, s matkou zašli za autobusovú zástavku k zábradliu, kde od nej obžalovaný najskôr pýtal peniaze
slušným spôsobom a normálnym hlasom, že nemá čo jesť, že potrebuje peniaze na zaplatenie faktúry
za telefón, kde keď mu matka oznámila, že mu peniaze nedá, tak jej už zvýšeným hlasom povedal, že

chce peniaze, že ich potrebuje, na čo S. vytiahla z predného vrecka svojich nohavíc 3 ks 20,-€ bankoviek
a jednu mu podala, následne na ňu obžalovaný, keď si bankovku zobral, začal kričať, že to je málo,
chytil ju jednou rukou pod krk a kričal na ňu, že to je málo, že mu má dať peniaze, tak mu S. podala ešte
jednu 20,-€ bankovku, ktorú si zobral, potom sa otočil a odišiel preč,

teda

proti inému použil násilie v úmysle zmocniť sa cudzej veci, čin spáchal na chránenej osobe - blízkej
osobe,

tým spáchal

zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1, ods. 2 písm. d) Trestného zákona č. 300/2005 s poukazom na § 139
ods. 1 písm. c) Trestného zákona.

Za to sa odcudzuje

Podľa § 188 ods. 2 Trestného zákona, § 36 písm. l), § 37 písm. m), § 38 ods. 2 Trestného zákona, §

39 ods. 4 Trestného zákona per analogiam k trestu odňatia slobody v trvaní 4 (štyri) roky a 8 (osem)
mesiacov.Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona súd zaraďuje obžalovaného na výkon trestu odňatia
slobody do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
Podľa § 73 ods. 2 písm. c), d), ods. 4 Trestného zákona, § 74 ods. 1 Trestného zákona súd ukladá

obžalovanému ambulantné ochranné protitoxikomanické liečenie.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný prokurátor v Žiari nad Hronom podal dňa 22.10.2018 obžalobu na obvineného Y., pre zločin
lúpeže podľa § 188 ods. 1, ods. 2 písm. d) Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c)
Trestného zákona.

Na hlavnom pojednávaní bolo vykonané dokazovanie výsluchom obžalovaného Y., prečítaním podľa §
269 Trestného poriadku listinných dôkazov, oboznámením sa s obsahom pripojeného spisu Okresného
súdu v Žiari nad Hronom, sp. zn. 4T 22/2018, prečítaním podľa § 268 ods. 2 Trestného poriadku
znaleckého posudku.

Na začiatku hlavného pojednávania v zmysle § 255 ods. 3 Trestného poriadku obhajoba navrhla začať
konanie o dohode o vine a treste, nakoľko obžalovaný splnil na takéto konanie zákonné podmienky a
takýto postup navrhol pri preštudovaní vyšetrovacieho spisu. Obžalovaný s návrhom obhajcu súhlasil.
Prokurátor nesúhlasil s konaním o dohode o vine a treste.

Obžalovaný Y. na hlavnom pojednávaní, po zákonnom poučení podľa § 257 ods. 1 písm. a), b), c), ods.
2, ods. 4, ods. 5, ods. 7, ods. 8 Trestného poriadku uviedol : „som vinný, čiže b“. Na otázky podľa § 333
ods. 3 Trestného poriadku, písm. c) - či rozumie, čo tvorí podstatu skutku, ktorý sa mu kladie za vinu,
obžalovaný uviedol : „áno“, písm. d) - či bol ako obvinený poučený o svojich právach, najmä o práve na
obhajobu,čimuboladanámožnosťnaslobodnúvoľbuobhajcuačisasobhajcommoholradiťospôsobe

obhajoby, obžalovaný uviedol : „áno“, písm. f) - či rozumie právnej kvalifikácii skutku, ako trestného činu,
obžalovaný uviedol : „áno“, písm. g) - či bol oboznámený s trestnými sadzbami, ktoré zákon ustanovuje
za trestné činy, jemu kladené za vinu, obžalovaný uviedol : „áno“, písm. h) - či sa dobrovoľne priznal
a uznal vinu za spáchaný skutok, ktorý sa kvalifikuje ako určitý trestný čin, obžalovaný uviedol : „áno“.
Prokurátor a obhajca navrhli prijať vyhlásenie obžalovaného. Súd preto podľa § 257 ods. 7 Trestného

poriadku vyhlásenie obžalovaného prijal a podľa § 257 ods. 8 Trestného poriadku zároveň vyhlásil, že
dokazovanie v rozsahu, v akom obžalovaný priznal spáchanie skutku, sa nevykoná.

Súd konanie obžalovaného, ktorým proti inému použil násilie v úmysle zmocniť sa cudzej veci, čin
spáchal na chránenej osobe - blízkej osobe, právne kvalifikoval ako zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1,

ods. 2 písm. d) Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c) Trestného zákona. Podľa § 139
ods. 1 písm. c) Trestného zákona chránenou osobou sa rozumie blízka osoba.

Podľa § 127 ods. 4 Trestného zákona blízkou osobou sa na účely tohto zákona rozumie príbuzný v
priamom pokolení, osvojiteľ, osvojenec, súrodenec a manžel; iné osoby v rodinnom, alebo obdobnom

pomere sa pokladajú za navzájom blízke osoby len vtedy, ak by ujmu, ktorú utrpela jedna z nich, druhá
právom pociťovala ako ujmu vlastnú.

Obžalovaný Y. má základné vzdelanie, je nevyučený. Mestský úrad Banská Štiavnica v správe o povesti
uviedol, že inšpektori Mestskej polície v Banskej Štiavnici neriešili priestupok, ktorého by sa obžalovaný

dopustil. Mestský úrad v Banskej Štiavnici taktiež neriešil sťažnosti na protispoločenské konanie
menovaného. Doposiaľ bol trikrát priestupkovo postihovaný, z toho v jednom prípade pre priestupok
na úseku dopravy, v roku 2015 bol priestupkovo postihovaný pre priestupok proti občianskemu
spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d) Zákona SNR č. 372/1990 Zbierky v platnom znení, ktorého
sa dopustil voči poškodenej S. pričom v rozkaznom konaní mu bola uložená pokuta vo výške 30,-€. V

roku 2016 bol priestupkovo postihovaný pre priestupok proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49
ods. 1 písm. e) Zákona SNR č. 372/1990 Zbierky o priestupkov v platnom znení, ktorého sa dopustil
voči poškodenej S., pričom v rozkaznom konaní mu bola uložená pokuta vo výške 50,-€. Doposiaľ bol
dvakrát súdne trestaný.Trestným rozkazom Okresného súdu v Žiari nad Hronom, zo dňa 20.12.2017, sp. zn. 1T 105/2017 bol
uznaný vinným z prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného
zákona, pričom skutok spáchal voči poškodenej S. a bol odsúdený podľa § 360 ods. 2 Trestného zákona,

§ 38 ods. 2, ods. 3 Trestného zákona s prihliadnutím na § 353 ods. 2 Trestného poriadku na trest
odňatia slobody v trvaní dvanásť mesiacov, výkon ktorého mu bol podľa § 49 ods. 1 písm. a), § 50 ods.
1 Trestného zákona podmienečne odložený na skúšobnú dobu v trvaní dvadsaťštyri mesiacov. Trestný
rozkaz nadobudol právoplatnosť dňa 20.12.2017.

Trestným rozkazom Okresného súdu v Žiari nad Hronom, zo dňa 22.02.2018, sp. zn. 4T 22/2018 bol
uznaný vinným pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona a prečin výtržníctva
podľa § 364 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. e) Trestného zákona a bol odsúdený podľa § 364 ods. 2
Trestného zákona, § 41 ods. 1, § 42 ods. 1 Trestného zákona v spojení s § 36 písm. l), § 37 písm.
h), § 38 ods. 2 Trestného zákona s použitím § 353 ods. 2 písm. a) Trestného poriadku na úhrnný a
súhrnný trest odňatia slobody vo výmere osemnásť mesiacov, výkon ktorého mu bol podľa § 49 ods.

1 písm. a), § 50 ods. 1 Trestného zákona podmienečne odložený, pričom bola určená skúšobná doba
na tri roky. Súčasne podľa § 42 ods. 2 Trestného zákona bol zrušený vo výroku o treste, trestný rozkaz
Okresného súdu v Žiari nad Hronom, sp. zn. 1T 105/2017, zo dňa 20.12.2017. Ďalej bolo podľa §
287 ods. 1 Trestného poriadku rozhodnuté o uplatnenom nároku na náhradu škody. Trestný rozkaz
nadobudol právoplatnosť dňa 15.03.2018. Uznesením vyššieho súdneho úradníka Okresného súdu v

Žiari nad Hronom, zo dňa 23.03.2018, sp. zn. 4T 22/2018 sa podľa § 50 ods. 3 Trestného zákona
započítala do súhrnného trestu odňatia slobody, ktorý bol uložený trestným rozkazom Okresného súdu v
ŽiarinadHronom,sp.zn.4T22/2018,zodňa22.02.2018táčasťztrestuodňatiaslobodyvtrvanídvanásť
mesiacov, s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu v trvaní dvadsaťštyri mesiacov uložená
trestným rozkazom Okresného súdu v Žiari nad Hronom, sp. zn. 1T 105/2017, zo dňa 20.12.2017, ktorý

vykonáva od 21.12.2017 s tým, že skúšobná doba vo veci Okresného súdu v Žiari nad Hronom, sp. zn.
4T 22/2018 končí dňom 21.12.2020. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 04.04.2018.

Zo správy na obžalovaného počas výkonu väzby súd zistil, že aktuálne správanie a vystupovanie
menovaného je na požadovanej úrovni. Príkazy a nariadenia personálu plní bez pripomienok. V styku

s ostanými obvinenými konfliktné situácie nevyvoláva. Disciplinárne odmenený, ani potrestaný nebol.
Obžalovaný požiadal o zaradenie do práce. Nebolo možné však jeho žiadosti, z dôvodu právnej
kvalifikácie skutku, vyhovieť.

Zo znaleckého posudku č. 91/2018, znalca z odboru zdravotníctva a farmácie, odvetvie psychiatria súd

zistil, že u obžalovaného nebola vyšetrením zistená žiadna duševná choroba, či porucha, ktorá by mohla
mať chorobný vplyv na jeho konanie. Na takúto duševnú poruchu, alebo chorobu netrpí obžalovaný ani
v súčasnej dobe. Rozpoznávacie schopnosti obžalovaného v dobe spáchania trestnej činnosti boli plne
zachované. Obžalovaný mohol rozpoznať nebezpečenstvo svojho konania pre spoločnosť. Ovládacie
schopnosti mohli byť vplyvom jednoduchej kombinovanej intoxikácie znížené, avšak len ľahko, forenzne

nevýznamne. U obžalovaného ide o rozvoj syndrómu závislosti od viacerých návykových látok, s
preferenciou pervitínu a marihuany, s prejavmi prevažne psychickej závislosti, ktorá sa prejavovala
u obžalovaného počas pobytu na slobode hlavne silným bažením a pokračovaním konzumácie, aj
napriek negatívnym dôsledkom, v minulosti aj s trestnoprávnou dohrou a neschopnosťou poučiť sa z
predchádzajúcich negatívnych skúseností, ich kontinuálnou, v podstate dennou konzumáciou, nielen

vo voľnom čase, ale aj v pracovnom procese, drogovocentrickým konaním, vynakladaním prakticky
všetkých zarobených finančných prostriedkov na nákup návykových látok. Vo vzťahu k alkoholu sa
jedná o abusus, škodlivé zneužívanie bez prejavov syndrómu závislosti. Obžalovaný v dobe činu bol
schopný rozpoznať nebezpečenstvo svojho konania pre spoločnosť, bol schopný svoje konanie ovládať.
Obžalovaný je schopný účasti na trestnom konaní, je schopný plne chápať zmysel trestného konania.

Pobyt obžalovaného na slobode, z psychiatrického hľadiska nie je nebezpečný, avšak vzhľadom
na konštantný syndróm závislosti od viacerých návykových látok a vzhľadom na tú skutočnosť,
že obžalovaný do súčasnosti nikdy neabsolvoval žiadne protitoxikomanické liečenie, znalec navrhol
uloženie ochrannej protitoxikomanickej liečby ústavnou formou. V prípade, že obžalovanému bude
uložený nepodmienečný trest odňatia slobody, bude postačujúca ochranná liečba protitoxikomanická

ambulantnou formou.

Vo svojich záverečných rečiach, v zmysle § 274 ods. 2 Trestného poriadku, prokurátor navrhol uložiť
obžalovanému podľa § 188 ods. 2 Trestného zákona, § 38 ods. 2, § 36 písm. l), § 37 písm. m) Trestnéhozákona trest odňatia slobody v trvaní sedem rokov, pre jeho výkon ho zaradiť do ústavu na výkon trestu
s minimálnym stupňom stráženia a zároveň uložiť ambulantné ochranné protitoxikomanické liečenie.
Poškodená S. uviedla, že obžalovaný je dostatočne poučený a navrhla skôr „to liečenie“. Obhajoba

poukázala na poľahčujúce okolnosti, doznanie sa, oľutovanie skutku, napomáhanie pri objasňovaní
trestnej činnosti, blízky veku mladistvého, navrhla postup podľa § 39 ods. 1, ods. 2 písm. d), ods. 4
Trestného zákona uložiť obžalovanému trest odňatia slobody pod dolnú hranicu zákonnom stanovenej
trestnej sadzby a zároveň uložiť ústavné ochranné protitoxikomanické liečenie. Obžalovaný uviedol,
„nemám k tomu čo povedať len to, že ma to mrzí“. Právom posledného slova v zmysle § 275 Trestného

poriadku obžalovaný zopakoval, že ho to mrzí s tým, že v budúcnosti sa nedopustí žiadnej trestnej
činnosti, súhlasí s liečením navrhnutým znalcom.

Pri úvahe o druhu a výmere trestu súd prihliadal k ustanoveniam § 34 ods. 1, ods. 2, ods. 3, ods. 4, ods.
6 Trestného zákona, pričom ako poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. l) Trestného zákona ustálil, že
obžalovaný sa priznal k spáchaniu trestného činu a trestný čin úprimne oľutoval. Priťažujúcu okolnosť

podľa § 37 písm. m) Trestného zákona zistil, že obžalovaný bol už za trestný čin odsúdený, preto podľa
§ 38 ods. 2 Trestného zákona pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností je vyrovnaný.

Pri zločine lúpeže podľa § 188 ods. 1, ods. 2 písm. d) Trestného zákona možno uložiť páchateľovi trest
odňatia slobody na sedem rokov, až dvanásť rokov.

Súd neakceptoval poľahčujúce okolnosti podľa § 36 písm. d) Trestného zákona z dôvodu, že nebolo
preukázané, že by vek obžalovaného mal zrejmý vplyv na jeho rozumovú, alebo vôľovú vyspelosť a
spôsobilosť.Taktiežneakceptovalpoľahčujúcuokolnosťpodľa§36písm.n)Trestnéhozákonazdôvodu,
že trestná činnosť, okrem doznania obžalovaného, bola jednoznačne preukázaná.

Súd nemal zákonný dôvod na postup v zmysle § 39 ods. 1 Trestného zákona s poukazom na okolnosti
prípadu a pomery páchateľa.

Podľa § 39 ods. 4 Trestného zákona v konaní o dohode o uznaní viny a prijatí trestu môže súd uložiť trest

odňatia slobody znížený o jednu tretinu pod dolnou hranicou zákonnom stanovenej trestnej sadzby...

V zmysle platnej judikatúry S 44/2017, ak možno páchateľovi trestného činu pri uzavretí a schválení
dohody o vine a treste mimoriadne znížiť trest podľa § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Trestného zákona,
teda v situácii vopred dohodnutého trestu možno naposledy označené ustanovenie, per analogiam, a

pri použití argumentu a minori ad maior (od menšieho k väčšiemu) použiť aj v prípade uznania viny
podľa § 257 ods. 1 písm. b), c) Trestného poriadku (po prijatí takého vyhlásenia súdom), keďže páchateľ
(procesne ako obžalovaný) neodvolateľne prijal všetky právne účinky uznania viny (dokonca) bez toho,
aby bolo akýmkoľvek spôsobom predznamenané rozhodnutie súdu o druhu a výške uloženého trestu.

Podľa názoru súdu uloženie trestu v rámci zákonnom stanovenej trestnej sadzby v trvaní sedem rokov,
až dvanásť rokov by bolo pre obžalovaného neprimerane prísne. Súd preto podľa § 188 ods. 2 Trestného
zákona, § 36 písm. l), § 37 písm. m), § 38 ods. 2 Trestného zákona, § 39 ods. 4 Trestného zákona per
analogiam uložil obžalovanému trest odňatia slobody v trvaní štyri roky a osem mesiacov. Podľa § 48
ods. 2 písm. a) Trestného zákona súd zaradil obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody do ústavu

na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, pretože tento nebol v posledných desiatich rokoch
pred spáchaním trestného činu vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný
trestný čin. Podľa § 73 ods. 2 písm. c), d), ods. 4 Trestného zákona, § 74 ods. 1 Trestného zákona súd
uložilobžalovanémuvzhľadomnazáveryznaleckéhopsychiatrickéhoposudku,ajambulantnéochranné
protitoxikomanické liečenie.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
oznámenia na tunajšom súde.