Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 12. marec 2018

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 23To/17/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3816010152
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 03. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ondrej Samaš
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2018:3816010152.2

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ondreja Samaša a sudcov JUDr.
Františka Kováča a JUDr. Beáty Javorkovej na verejnom zasadnutí konanom dňa 12. marca 2018
prejednal odvolanie obžalovaného

L. X.,

nar. XX.X.XXXX v O., trvale bytom O., F. X/X, okres Prievidza, nezamestnaného, t.č. na slobode, na
verejnom zasadnutí prítomného,

ktoré podal proti rozsudku Okresného súdu Prievidza, sp.zn. 3T/35/2016 zo dňa 6. októbra 2017 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. d/, e/, ods. 2 Tr.por. zrušuje sa v napadnutom rozsudku u obžalovaného L. X.
celý výrok o uložených trestoch a výrok o zrušení výroku o treste v skoršom trestnom rozkaze.

Podľa§322ods.1Tr.por.savecvraciasúduprvéhostupňa,abyjuvpotrebnomrozsahuznovuprejednal
a rozhodol.

Výroky týkajúce sa obžalovaného L. X. o vine a náhrade škody zostávajú týmto zrušením nedotknuté.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom súdu prvého stupňa bol obžalovaný L. X. (spolu s obžalovaným V. A.) uznaný
vinným z prečinu neoprávneného používania cudzieho motorového vozidla v štádiu pokusu formou
spolupáchateľstva podľa §§ 20, 14 ods. 1, 216 ods. 1, 2 písm. c/ Tr.zák. v súbehu s prečinom
poškodzovania cudzej veci formou spolupáchateľstva podľa §§ 20, 245 ods. 1 písm. a/, ods. 2 písm. a/

Tr.zák.,pretožedňa15.9.2015vpresnenezistenomčaseod18:30hod.do23:05hod.vHandlovej,okres
Prievidza, na Ul. F. cesta, spoločne vošli do neuzamknutej garáže číslo XXXX, v ktorej sa nachádzalo
osobné motorové vozidlo zn. J. C., M.: PD XXXFG, červenej farby, rok výroby 2013, v hodnote 8.000 eur,
na vozidle za použitia kladiva, ktoré sa nachádzalo v garáži, a úderom päsťou rozbili sklo predných dverí
vodiča, následne vošli do priestoru kabíny vozidla, ktoré sa po predchádzajúcej dohode prostredníctvom
káblovanávodu,ktorýobvinenýV.A.hľadalnainternete,pokúsilinaštartovaťtak,žeobvinenýV.A.sedel

na sedadle spolujazdca a hľadal návod na mobilnom telefóne a tiež kľúče od vozidla v odkladacej skrinke
auta a obvinený L. X. sedel na sedadle vodiča, kde sa toto pokúšal naštartovať, avšak bezúspešne, preto
následne sa použitia bližšie neustálenej tekutej horľaviny, ktorú vzali z priestorov garáže, poliali sedačky
vozidla a prineseným zapaľovačom spôsobili požiar vozidla, v dôsledku ktorého vyhorel interiér vozidla,
drevená strecha garáže a neónová lampa, ktorá sa nachádzala v garáži, čím spôsobili poškodenej D.
U., nar. XX.X.XXXX, bytom O., F. cesta XXXX/XX. škodu vo výške 6.850 eur.Bol za to odsúdený podľa § 216 ods. 2 Tr.zák. s použitím §§ 42 ods. 1, 41 ods. 1, 37 písm. h/, m/, 38
ods. 4 Tr.zák. k súhrnnému trestu odňatia slobody na 28 mesiacov nepodmienečne. Podľa § 48 ods. 2
písm. a/ Tr.zák. bol pre výkon uloženého trestu odňatia slobody zaradený do ústavu na výkon trestu s

minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 61 ods. 1, 2 Tr.zák. s použitím § 37 písm. h/, m/, 38 ods. 4, 39 ods. 1 Tr.zák. bol obžalovanému
uložený aj trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá všetkého druhu na dobu 24 mesiacov.

Podľa § 42 ods. 2 Tr.zák. súd zároveň zrušil výrok o treste trestného rozkazu Okresného súdu Prievidza,
sp.zn. 0T/49/2017, obžalovaným prevzatý dňa 23.4.2017, právoplatným dňa 4.5.2017, ako i všetky
ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo
zrušením, stratili svoj podklad.

Podľa § 287 odsek 1 Tr.por. súd obžalovaným uložil povinnosť spoločne a nerozdielne nahradiť

poškodenej D. U., nar. XX.X.XXXX v O., bytom O., F. cesta XXXX/XX, škodu vo výške 6.850 eur.

Podľa § 288 odsek 2 Tr.por. bola poškodená D. U., nar. XX.X.XXXX v O., bytom O., F. cesta XXXX/XX,
so zvyškom nároku na náhradu škody odkázaná na civilný proces.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote písomne odvolanie obžalovaný L. X.. V odvolaní uviedol,
že mal komplikovaný úraz a nemohol sa dostaviť na súd a obhájiť sa. Ďalej nesúhlasil s uloženým
trestom.

Na verejnom zasadnutí konanom o odvolaní obžalovaný L. X. uviedol, že súhlasil s konaním hlavného

pojednávania v jeho neprítomnosti, preto túto okolnosť v odvolaní ani nechcel namietať. Namietal len
výrok o treste s tým, že vzhľadom k tomu, že má „šrouby“ v bedrovom kĺbe a čaká ho ešte operácia,
navrhol, aby mu bol uložený alternatívny trest s použitím náramku. Prokurátor krajskej prokuratúry
navrhol odvolanie obžalovaného podľa § 319 Tr.por. ako nedôvodné zamietnuť.

Odvolací súd podľa § 317 ods. 1 Tr.por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého výroku
rozsudku, ako aj správnosť postupu konania, ktoré tomuto výroku predchádzalo a dospel k záveru, že
bude potrebné, aby súd prvého stupňa znovu rozhodol o treste.

Napriek vyššie uvedenému vyjadreniu obžalovaného na verejnom zasadnutí, senát odvolacieho súdu

zaujal aj stanovisko k pôvodne vytýkanej chybe v procesnom postupe súdu prvého stupňa, keď vykonal
hlavné pojednávanie v neprítomnosti obžalovaného (mohlo by inak ísť o dovolací dôvod podľa §
371 ods. 1 písm. c/ Tr.por. - porušenie práva na obhajobu). Zo zápisnice o hlavnom pojednávaní zo
dňa 6.10.2017 vyplýva, že súd prvého stupňa rozhodol podľa § 252 ods. 3 Tr.por. o tom, že hlavné
pojednávanie sa vykoná v neprítomnosti obžalovaného L. X.. Podľa tohto ustanovenia možno vykonať

hlavné pojednávanie v neprítomnosti obžalovaného okrem iného aj v prípade, že obžalovaný výslovne
požiada, aby sa hlavné pojednávanie konalo v jeho neprítomnosti. Na č.l. 282 sa nachádza záznam
samosudkyne, z ktorého vyplýva, že v deň konania hlavného pojednávania pred jeho začatím jej
telefonoval obžalovaný L. X. a tento ospravedlnil neúčasť na hlavnom pojednávaní a súčasne vyhlásil,
že žiada, aby sa hlavné pojednávanie vykonalo v jeho neprítomnosti. Objektivitu tohto záznamu potvrdil

obžalovaný aj pred senátom odvolacieho súdu na verejnom zasadnutí.

Zvyššieuvedenéhotedavyplýva,žeprávonaobhajobuobžalovanéhoL.X.neboloporušenévykonaním
hlavného pojednávania v jeho neprítomnosti.

Pokiaľ ide o výrok o vine, tento obžalovaný v odvolaní nenamietal. Súd prvého stupňa pritom tento
odsudzujúci výrok o vine (u spoluobžalovaného V.
A. je už tento výrok právoplatný) urobil na základe vykonaného dokazovania aj v súlade s
predchádzajúcim rozhodnutím odvolacieho súdu a tam vysloveným názorom na vinu obžalovaného L.
X. (uznesenie Krajského súdu v Trenčíne, sp.zn. 23To/13/2017 zo dňa 18. apríla 2017 - zrušenie výroku

o oslobodení obžalovaného L. X. a vrátenie veci súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu
prejednal a rozhodol).K odvolaním napadnutému výroku o treste uvádza senát odvolacieho súdu nasledovné. Dňa 6. októbra
2017 na hlavnom pojednávaní ukladal v tejto veci obžalovanému L. X. súhrnný trest odňatia slobody vo
vzťahu k skoršiemu trestnému rozkazu Okresného súdu Prievidza, sp.zn. 0T/49/2017, právoplatného

dňa 4.5.2017 (zrušený výrok o treste v tomto trestnom rozkaze).

Z ďalšieho trestného rozkazu tohto súdu, sp.zn. 3T/94/2017 zo dňa 17.8.2017, právoplatného dňa
28.10.2017 však vyplýva, že aj týmto trestným rozkazom bol uložený súhrnný trest vo vzťahu k
tomu istému trestnému rozkazu, voči ktorému bol uložený súhrnný trest v tejto veci prejednávaným

rozsudkom.

Z uvedeného potom vyplýva, že súd prvého stupňa dňa 6. októbra 2017 ukladal súhrnný trest a zároveň
rušil podľa § 42 ods. 2 Tr.zák. výrok o treste v trestnom rozkaze, sp.zn. 0T/49/2017, napriek tomu, že
už dňa 17. augusta 2017 bol tento výrok o treste zrušený iným trestným rozkazom, ktorý následne dňa
28.10.2017 nadobudol právoplatnosť. Vzhľadom k tomu, že ide o rozhodnutia toho istého súdu, zrejme

nič nebránilo, aby samosudkyňa v prejednávanej veci túto okolnosť zistila a so svojím rozhodnutím
„vyčkala“ do právoplatnosti skoršieho trestného rozkazu o uložení súhrnného trestu. Senát odvolacieho
súdu je totiž zatiaľ toho názoru, že v tejto prejednávanej veci má byť obžalovanému L. X. uložený jeden
súhrnný trest vo vzťahu k obidvom výrokom o trestoch vo vyššie uvedených trestných rozkazoch.

Z takto rozvedených dôvodov odvolací súd podľa § 321 ods. 1 písm. d/, ods. 2 Tr.por. zrušil napadnutý
rozsudok u obžalovaného L. X. v celom výroku o uložených trestoch a podľa § 322 ods. 1 Tr.por. vec
vrátil súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.

Súčasne pre zrušenie výroku o treste použil aj ustanovenie § 321 ods. 1 písm. e/ Tr.por. - primeranosť

trestu. Senát odvolacieho súdu je zatiaľ toho názoru, že trest domáceho väzenia by mohol prichádzať
u tohto obžalovaného do úvahy tak, ako to tento pred odvolacím súdom navrhoval. Pre uloženie tohto
alternatívneho trestu musia byť však splnené všetky podmienky uvedené v § 53 ods. 1 Tr.zák.

Bude preto úlohou súdu prvého stupňa v ďalšom konaní odstrániť pochybenie pri ukladaní súhrnného

trestu. Zároveň bude jeho povinnosťou skúmať, či sú pre eventuálne uloženie alternatívneho trestu k
trestu odňatia slobody splnené zákonné podmienky.

K tomu hneď uvádza senát odvolacieho súdu právny názor k ustanoveniu § 42 ods. 2 veta druhá
Tr.zák. v tom, že trest domáceho väzenia je trestom prísnejším, ako je trest odňatia slobody s povolením

podmienečného odkladu. To platí aj v prípade, ak trest odňatia slobody s povolením podmienečného
odkladu je uložený vo výmere vyššej, ako je horná hranica trvania trestu domáceho väzenia podľa §
53 ods. 1 Tr.zák. (2 roky).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný

prostriedok.