Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 31. január 2019

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 78Ek/511/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6118338769
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniel Ivanko, PhD.
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2019:6118338769.2

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: CRN2 s. r. o., IČO: 51 232 413, so sídlom
Klincová 35, 821 08 Bratislava - mestská časť Ružinov, zastúpeného: C. D. R., so sídlom L. U. X, XXX XX
Bratislava. proti povinnému: G. R., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom B. XXXX/XX, XXX XX F., o vymoženie
pohľadávky oprávneného vo výške 750,80 eura, o sťažnosti oprávneného proti uzneseniu Okresného
súdu Banská Bystrica sp. zn. 78Ek/511/2018 zo dňa 28. 11. 2018, takto

r o z h o d o l :

I. Sťažnosť oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 78Ek/511/2018 zo
dňa 28. 11. 2018 z a m i e t a .

II. Oprávnený n e m á nárok na náhradu trov konania o zamietnutí sťažnosti proti uzneseniu Okresného
súdu Banská Bystrica sp. zn. 78Ek/511/2018 zo dňa 28. 11. 2018.

o d ô v o d n e n i e :

1. Na základe návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie, podaného prostredníctvom právneho
zástupcu, doručeného súdu dňa 20. 09. 2018 sa začalo proti povinnému exekučné konanie pre
vymoženie pohľadávky priznanej na základe exekučného titulu, ktorým je Rozhodcovský rozsudok sp.
zn. RD/97/2018 zo dňa 01.06.2018, vydaný B. G. H., ad hoc rozhodcom rozhodcovského súdu (ďalej
len „rozhodcovský rozsudok“), ktorý nadobudol vykonateľnosť dňa 18.06.2018.
2. Uznesením Okresného súdu Banská Bystrica, vydaným vyšším súdnym úradníkom, sp. zn.

78Ek/511/2018 zo dňa 28. 11. 2018 súd návrh oprávneného na vykonanie exekúcie podľa § 53
ods. 3 písm. a) Exekučného poriadku zamietol, keď dospel k záveru, že exekučný titul je materiálne
nevykonateľný z dôvodu neplatného uzatvorenia rozhodcovskej doložky.
3.Protiuzneseniupodaloprávnenývčassťažnosť,ktorúodôvodnilpredovšetkýmnázorom,žeexekučný
súd nie je oprávnený preskúmavať platnosť rozhodcovskej doložky v nespotrebiteľských veciach, čo
odôvodňoval pripojenými rozhodnutiami súdov a mal za to, že rozhodca mal právomoc vydať vo veci

rozhodcovský rozsudok, čo podľa jeho názoru nie je exekučný súd oprávnený spochybňovať. Navrhol
preto sťažnosťou napadnuté uznesenie zrušiť a vydať poverenie súdnemu exekútorovi.
4. Podľa § 202 ods. 1 druhá veta zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej
činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej
len „Exekučný poriadok“), sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie, proti
ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka.

5. Podľa § 250 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok v znení zákona č. 87/2017 Z.z.
(ďalej len „CSP“), ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.
6. Podľa § 4 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov
(ďalej len „ZoRK“), rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu, inak je neplatná.
7. Po preskúmaní sťažnosti oprávneného proti uzneseniu vyššieho súdneho úradníka dospel súd k
záveru, že bola podaná včas, ale je v celom rozsahu nedôvodná. Sudca po preskúmaní napadnutého

uznesenia vyššieho súdneho úradníka dospel k záveru, že skutkový stav veci bol zistený správne, z
takto zisteného skutkového stavu bol vyvodený správny právny záver, ktorý bol náležitým spôsobomodôvodnený. Aj keď sa sudca stotožňuje s dôvodmi uvedenými v napadnutom uznesení a podľa
§ 202 ods. 2 Exekučného poriadku nemusí rozhodnutie obsahovať odôvodnenie, na zdôraznenie
správnosti uvádza dôvody, pre ktoré nepovažuje rozhodcovský rozsudok za vykonateľný exekučný titul.

V podrobnostiach odkazuje na sťažnosťou napadnuté uznesenie a dôvody uvedené v jeho odôvodnení.
8. Oprávnenie rozhodcovského súdu konať a rozhodnúť spor medzi účastníkmi konania (stranami
sporu) sa zakladá rozhodcovskou zmluvou (doložkou). Ak exekučný súd skúma platnosť rozhodcovskej
doložky, preskúmava formálnu stránku vykonateľnosti exekučného titulu, teda či exekučný titul vydal
orgán na to oprávnený rovnako, ako by to skúmal v prípade iných exekučných titulov uvedených

v § 45 Exekučného poriadku. Predpokladom zákonného vedenia exekúcie je existencia rozhodnutia
(exekučného titulu) vykonateľného tak po materiálnej, ako aj po formálnej stránke. Ak bolo rozhodnutie
vydané organom na to nepríslušným, takéto rozhodnutie je nulitným aktom, ktorý v exekučnom konaní
nie je možné vykonať. Nulitný akt nikoho nezaväzuje a hľadí sa naň, akoby neexistoval (porovnaj
napríklad uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 MCdo 20/2008 zo dňa 22. 04.
2009).Predpokladomexistencieprávomocirozhodcovskéhosúdu(rozhodcu)vecprejednaťarozhodnúť

je platné uzatvorenie rozhodcovskej zmluvy medzi zmluvnými stranami, a to či už vo forme osobitnej
rozhodcovskej zmluvy alebo rozhodcovskej doložky. Exekučný súd má, v zmysle § 53 ods. 3 písm.
a) Exekučného poriadku, povinnosť zisťovať súlad exekučného titulu s Exekučným poriadkom, a teda,
okrem iného aj to, či je exekučný titul podľa § 45 Exekučného poriadku vykonateľný. Súd pri tomto
zisťovaní posudzuje nielen to, či rozhodcovská zmluva bola medzi zmluvnými stranami uzavretá, ale aj

to,čibolauzavretáplatne.Ibaplatnározhodcovskázmluvamôžetotižzaložiťprávomocrozhodcovského
súdu na jej základe určitú vec prejednať a rozhodnúť (porovnaj napríklad uznesenie Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp. zn. 6 Cdo 135/2012 zo dňa 05. 12. 2012).
9. Rozhodca odvodzoval svoju právomoc rozhodnúť spor medzi oprávneným a povinným od, cit.:
„Rozhodcovská zmluva medzi žalobcom a žalovanými vznikla v obsahu Všeobecných podmienok

prepravy spoločnosti Anton Klimčík, s.r.o. (VPP-A) kde je v článku 14 ods.l4.5/b, 14.5/c, 14.5/d
rozhodcovská doložka - zmluva dojednaná v prospech rozhodcovského súdu ad hoc rozhodcu B. G. H..
Rozhodcovská zmluva medzi žalobcom a žalovanými vznikla podľa § 4 ods.4 v nadväznosti na § 3 ods.
2 Zákona 244/2002 Z.z. ako iná zmena v osobe dlžníka vo vzťahu, na ktorý sa vzťahuje rozhodcovská
zmluva.“. Povinný ako fyzická osoba konajúca vo vlastnom mene, na vlastnú zodpovednosť nijakým

spôsobom nebol v zmluvnom vzťahu s oprávneným, ani jeho právnym predchodcom, keď v zmluvnom
vzťahu konal ako konateľ spoločnosti, teda v mene právnickej osoby, ktorú úkony jej konateľa aj
zaväzovali. Povinný nie je právnym nástupcom právnickej osoby, ktorá bola účastníkom právneho
vzťahu s právnym predchodcom oprávneného, ani oprávneným. Preto sa na neho nevzťahuje
rozhodcovská doložka uvedená vo Všeobecných obchodných podmienkach prepravy spoločnosti Anton

Klimčík, s.r.o. Za inú zmenu v osobe dlžníka nemožno považovať, s poukazom na § 135a ods. 2
Obchodného zákonníka, štatutárny orgán dlžníka, titulom zodpovednosti za spôsobenú škodu. Súd
pritom nespochybňuje nárok veriteľa podľa § 135a ods. 5 Obchodného zákonníka, ale je potrebné
zdôrazniť, že v takom prípade veriteľ uplatňuje nárok spoločnosti na náhradu škody voči jej konateľovi.
Teda za splnenia základných zákonných predpokladov v zmysle § 135a ods. 5 Obchodného zákonníka

(a predpokladov vzniku zodpovednosti za škodu - porušenie povinnosti konateľa, vznik škody, príčinná
súvislosť medzi nimi) mohol oprávnený ako právny nástupca veriteľa žalobou uplatňovať nárok na
náhradu škody voči jej konateľovi vo svojom vlastnom mene a na vlastný účet, avšak kvantitatívne
obmedzenej vo výške svojej pohľadávky s príslušenstvom. Za inú zmenu v osobe dlžníka, tak ako to
má na mysli ustanovenie § 3 ods. 2 ZoRK nemožno považovať zodpovednostný vzťah konateľa voči

spoločnosti v ktorej je konateľom, nakoľko tu ide o iné subjekty zodpovednostného vzťahu, ale aj o iný
obsah záväzku (náhrada škody). Na uvedenom nič nemení ani to, že veriteľ (oprávnený) môže uvedený
nárok na náhradu škody uplatňovať vo vlastnom mene a na vlastný účet.
10. Rozhodca odvodzoval svoju právomoc rozhodnúť spor medzi oprávneným a povinným aj od, cit.:
„Rozhodcovská zmluva vznikla tacítným spôsobom podľa § 4 ods.7 v nadväznosti na § 21 ods.2 Zákona

č. 244/2002 Z.z.“. K možnosti považovať rozhodcovskú zmluvu za písomne uzavretú aj vtedy, ak je
jej existencia tvrdená v žalobe a žalovaný v žalobnej odpovedi doručenej rozhodcovskému súdu jej
existenciu nenamietne súd uvádza, že podmienky § 4 ods. 7 ZoRK splnené neboli, keď žalobná odpoveď
povinného nebola rozhodcovskému súdu doručená. Pokiaľ niet žalobnej odpovede, nie je možné
považovať podmienky uvedené v § 4 ods. 7 ZoRK za splnené. Zo žiadneho ustanovenia ZoRK nemožno

vyvodiť, že by pasivita a nečinnosť žalovaného v rozhodcovskom konaní mala za následok podrobenie
saprávomocirozhodcu.Priotázkeprávnehovýznamunečinnosti,resp.mlčania,savychádzazozásady,
ženečinnosťalebomlčaniesaméosebeniejemožnénikdypovažovaťzaprejavvôle:neplatízásada,žekto mlčí, ten prisvedčuje, resp. súhlasí (pozri napríklad rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
sp. zn. 3Cdo 233/2008 zo dňa 26. 05. 2009).
11. K poukazu oprávneného na na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6

ECdo/7/2013, súd uvádza, že sa týkalo posudzovania platnosti rozhodcovskej zmluvy v spotrebiteľskej
veci, pričom len okrajovo uviedol rozdiely, ktoré sú v nespotrebiteľských rozhodcovských konaniach.
Navyše v tomto rozhodnutí nespochybnil ani nepopieral iné svoje rozhodnutie (sp. zn. 3 Cdo 146/2011 zo
dňa 13. 10. 2011 - R 46/2012), ktoré sa priamo zaoberalo existenciou rozhodcovskej zmluvy (doložky) a
jednotlivými písomnými formami jej uzavretia, pričom nerozhodoval túto vec z hľadísk spotrebiteľského

práva. Rovnako aj rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 MCdo 11/2010 sa týka
spotrebiteľského rozhodcovského konania, pričom z neho vôbec nevyplýva, že by exekučný súd nemal
preskúmavať právomoc orgánu (rozhodcovského súdu) na konanie a vydanie exekučného titulu.
12. K poukazu oprávneného na rozhodovaciu prax okresného súdu súd uvádza, že ide o poukaz
nenáležitý vzhľadom na skutočnosť, že nejde o ustálenú súdnu prax najvyšších súdnych autorít a
ide o rozhodnutia vydané vyššími súdnymi úradníkmi. Taktiež rozhodnutia súdov, nie sú uznané za

formálne pramene práva, nakoľko v súdnom spore ide vždy o individuálne posúdenie skutkového
stavu, ktorý súd právne posudzuje. Poukaz na individuálne súdne rozhodnutie považuje súd za
nenáležité aj s prihliadnutím na čl. 2 ods. 3 CSP podľa ktorého je dôležité predovšetkým dôkladné a
presvedčivé odôvodnenie odklonu od ustálenej rozhodovacej praxe najvyšších súdnych autorít a nie
povýšenie rozhodnutí súdov na formálny prameň práva. Za ustálenú súdnu prax najvyšších súdnych

autorít považuje súd predovšetkým rozhodnutia publikované v zbierke rozhodnutí a stanovísk, ktoré
vyjadruje vyššiu mieru akceptácie uvedeného rozhodnutia a jeho záverov sudcami Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky. Jedno z takých je aj rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
3 Cdo 146/2011 zo dňa 13. 10. 2011, zverejnené v zbierke pod číslom, R 46/2012, ktorého závery
potvrdzujú možnosť a povinnosť exekučného súdu preskúmavať právomoc rozhodcovského súdu

konať a rozhodnúť spor, ktorého výsledkom je rozhodnutie rozhodcovského súdu, ktoré je predložené
exekučnému súdu ako exekučný titul. Taktiež rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky č.k. IV.
ÚS 484/2018-28 zo dňa 13. 09. 2018 vydané v skutkovo obdobnej veci potvrdzuje správnosť záverov
exekučného súdu v sťažnosťou napadnutom uznesení.
13. K tvrdeniam oprávneného, že exekučný súd nemá právomoc posudzovať exekučný titul súd

uvádza, že exekučný súd je oprávnený pri každom exekučnom titule skúmať jeho formálnu a
materiálnu vykonateľnosť, pričom formálnou stránkou vykonateľnosti je aj skúmanie, či exekučný
titul vydal orgán na to oprávnený. Pokiaľ exekučný súd preskúmava platnosť rozhodcovskej zmluvy
(doložky) preskúmava formálnu stránku vykonateľnosti oprávneným predloženého exekučného titulu.
Preskúmavanie formálnej a materiálnej stránky vykonateľnosti exekučného titulu exekučným súdom je

prijímané bez výhrad aj rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít, pozri napríklad uznesenia
ÚstavnéhosúduSlovenskejrepubliky:č.k.III.ÚS86/2010-19zodňa18.02.2010;č.k.II.ÚS545/2010-15
zo dňa 09. 12. 2010; č.k. III. ÚS 125/2011-17 zo dňa 29.03.2011; č.k. I. ÚS 456/2011-19 zo dňa 23. 11.
2011; č.k. I. ÚS 379/2012-19 zo dňa 22.08.2012 a uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky: 3
Cdo 164/96 zo dňa 27. 01. 1997; 3 MCdo 20/2008 zo dňa 22. 04. 2009; sp. zn. 5 Cdo 109/2010 zo dňa

13. 09. 2010; sp. zn. 4 Cdo 11/2011 zo dňa 23. 06. 2011; 1 MCdo 15/2012 zo dňa 22.05.2013.
14. Z vyššie uvedených dôvodov sudca podľa § 250 ods. 1 CSP v spojení s § 202 ods. 1
Exekučného poriadku sťažnosť oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn.
78Ek/511/2018 zo dňa 28. 11. 2018 vydanému vyšším súdnym úradníkom zamietol, keď sa stotožnil
so záverom, že rozhodca nemal právomoc na vydanie exekučného titulu, keď nebola preukázaná

písomná forma rozhodcovskej zmluvy/doložky, následkom čoho je oprávneným predložený exekučný
titul nevykonateľný, a preto podľa § 53 ods. 3 písm. a) je daný dôvod na zamietnutie návrhu na vykonanie
exekúcie.
15. O trovách konania v časti rozhodovania o podanej sťažnosti oprávneného rozhodol súd podľa § 262
ods. 2 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP za použitia čl. 4 ods. 2 CSP tak, že v konaní o oprávneným

podanej sťažnosti neúspešný oprávnený nemá nárok na ich náhradu.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 2 CSP).
Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné (§ 202 ods.
4 Exekučného poriadku).