Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 29. jún 2017

Súd: Okresný súd Poprad
Spisová značka: 21C/408/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8712216587
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 06. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Nina Kollárová

ECLI: ECLI:SK:OSPP:2017:8712216587.12

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Poprad v konaní pred sudkyňou Mgr. Ninou Kollárovou v právnej veci žalobcov: 1/ Ľ. N.,

Y.. XX.XX.XXXX, E. G. L., štátny občan SR, 2/ N. V., B.. N., Y.. XX.XX.XXXX, E. I.Á. XXXX/XX, I., štátny
občan SR, 3/ C. B., B.. N., Y.. XX.XX.XXXX, E. Z. XXX, S., štátny občan SR, 4/ N. N., Y.. XX.XX.XXXX,
E. J. XX/XX, C. V., štátny občan SR, právne zastúpených: Mgr. Lucia Lorenčíková, advokátka, Námestie
sv. Egídia 95, Poprad proti žalovanej: E. N., B.. L., Y.. XX.XX.XXXX, E. Y. C. Č.. XX, G. L., štátny občan
SR, právne zastúpenej JUDr. Jozef Olejár, advokát, Mnoheľova 839/10, Poprad, o určenie neplatnosti
vydedenia a závetu s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

I. Súd u r č u j e , že listina o vydedení zo dňa 22. apríla 2009 spísaná I.Y. N., B.. P., Y.. XX.XX.XXXX

formou notárskej zápisnice N 104/2009, NZ 12766/2009, NCRza 1857/2009, NCRls 12914/209 v
kancelárii notárky Mgr. Oľgy Piskoríkovej so sídlom v Poprade, Štefánikova 96/63 j e n e p l a t n á .

II. V prevyšujúcej časti súd žalobu z a m i e t a .

III. Žiadna zo strán sporu n e m á na náhradu trov konania právo.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobcovia sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu 16.11.2012 domáhali voči žalovanej určenia
neplatnosti vydedenia a zaplatenia náhrady trov konania. Na pojednávaní dňa 29.11.2016 súd na návrh

žalobcov pripustil zmenu žaloby v nasledujúcom znení: Súd určuje, že listina o vydedení a závet zo
dňa 22. apríla 2009 spísaná v Poprade poručiteľkou I. N. formou notárskej zápisnice č. 12766/2009 na
Notárskom úrade v Poprade u JUDr. Oľgy Piskoríkovej sú neplatné.

2. Žalobcovia žalobu odôvodnili nasledujúcimi skutočnosťami.
Žalobcovia sú dedičmi zo zákona po nebohej I. N., B.. P., Y.. XX.XX.XXXX A. P. XX.XX.XXXX,
naposledy bytom Y. C. Č.. XX, G. L.. Poručiteľka zomrela ako vdova a tak ako dedičia mali nastúpiť

ex lege jej potomkovia. Žalobca 1 je posledným žijúcim synom poručiteľky. Žalobkyňa 2, žalobkyňa
3 a žalobca 4 sú deti syna poručiteľky N. N., Y.. XX.XX.XXXX, P.. XX.XX.XXXX, teda sú vnúčatami
poručiteľky. Poručiteľka spísala za svojho života listinu o vydedení, ktorou vydedila svojich synov N.
N. (Y.. XX.XX.XXXX, P.. XX.XX.XXXX) A. Ľ. N. (Ž. X, Y.. XX.XX.XXXX), pričom uviedla, že dôsledky
tohto vydedenia sa vzťahujú aj na osoby uvedené v ustanovení § 473 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb.
Občianskeho zákonníka, t. j. ich potomkov (žalobkyňa 2, žalobkyňa 3 a žalobca 4). Listina o vydedení
bola spísaná dňa 22.04.2009 vo forme notárskej zápisnice v kancelárii notárky Oľgy Piskoríkovej so

sídlom Štefánikova 96/63, Poprad. Súčasťou listiny o vydedení bol aj závet, ktorým ako jediného dediča
svojho majetku ustanovila poručiteľka žalovanú. Žalobcovia jednoznačne popierajú dôvody vydedenia
uvedené v napadnutej listine o vydedení a uvádzajú, že tvrdenia obsiahnuté v listine o vydedení nie
sú pravdivé. Ak dôvodom vydedenia má byť neposkytnutie pomoci v chorobe, starobe alebo inýchzávažných prípadoch, musí byť toto konanie resp. nekonanie zároveň v rozpore s dobrými mravmi.
Taktiež je treba skúmať potrebnosť a odkázanosť poručiteľky na takúto pomoc a objektívnu možnosť
poskytnúť pomoc na strane vydedeného potomka. Rovnako treba brať do úvahy často krát vyslovene

odmietavý postoj k akejkoľvek ponúkanej pomoci od svojich príbuzných priamo zo strany poručiteľky. Nie
je pravdou, že by poručiteľka o svojich príbuzných nevedela, resp. nemala prehľad, kde sa nachádzajú.
Poručiteľka svojich príbuzných v Y. C., Y. C. C. pravidelne stretávala, presne vedela, kde bývajú, avšak
sama nemala záujem stýkať sa so svojimi synmi a ich rodinami, pričom najmä po smrti manžela všetkých
príbuzných vyslovene odmietala a pri stretnutí s nimi sa tvárila, že ich nepozná. Žalobcovia majú za to,

že pri tomto konaní bola výrazne ovplyvnená inými osobami (najmä žalovanou a jej rodinou) a rovnako
výrazne ovplyvnená a zmanipulovaná na sklonku života ako 85-ročná aj spísala napadnutú listinu o
vydedení a závet.
Žalobca 1 okrem toho uviedol, že s mamou (poručiteľkou) a otcom žil v usporiadanej spoločnej
domácnosti približne do svojich dvadsiatich rokov a aj potom, ako sa odsťahoval, naďalej sa o rodičov
zaujímal, navštevoval ich, zisťoval, či niečo nepotrebujú. Rodičov mal veľmi rád. Našiel si však o desať

rokov staršiu družku, čo mama (poručiteľka) nemohla zniesť. Vyslovene nechcela, aby k nej synova
družka chodila, aby ju navštevovala, úplne ju odmietala. Aby ho otec (manžel poručiteľky) mohol vidieť,
chodil k synovi tajne, mame (poručiteľke) to nepovedal. Napriek tomu, že sa žalobca 1 so svojou
partnerkou neoženil, nie je pravdou, že žil inak trvale neusporiadaný život. Nie je pravdou ani to, že
bol nezamestnaný alebo že sa „flákal“. Pracoval a riadne sa staral o svoju družku a jej dve deti. Keď

jeho otec zomrel, dozvedel sa to od cudzích ľudí, mama (poručiteľka) mu to ani nedala vedieť. Akonáhle
ostala sama s rodinou N., nechcela žalobcu 1 vidieť a ani ho do svojho bytu pustiť. Taktiež, keď mama
(poručiteľka) zomrela, N. mu žiadnym spôsobom nedali o jej smrti vedieť. Dedičstva po svojom otcovi
sa však vyslovene vzdal v prospech mamy (poručiteľky), aby nezostala nezaopatrená v starobe.
Poručiteľkin druhý syn, vydedený N. N., Y.. XX.XX.XXXX, P.. XX.XX.XXXX, mal s rodičmi spočiatku

rovnako dobrý vzťah. Vzťahy s mamou (poručiteľkou) ochladli, keď sa oženil. Avšak po rozvode sa k nej
vrátil, bývali spolu istý čas aj so svojou dcérou C. (žalobkyňou 3) v spoločnej domácnosti, potom býval na
C., kúsok od mamy a mame stále pomáhal, čo mohol. Počas produktívneho života nebol nezamestnaný,
aj keď jeden čas pracoval iba brigádne. O svoje deti sa príkladne staral. Avšak v posledných rokoch
svojho života už nebol schopný pracovať a postarať sa ani sám o seba, mal rakovinu, mal preukaz ZŤP

a sám bol odkázaný na pomoc svojich detí. Dôvody na jeho vydedenie v čase spísania listiny o vydedení
určite neexistovali. Keď však zomrel, mama (poručiteľka) mu nešla ani na pohreb. V tom čase však už
bola pod výrazným vplyvom rodiny N..
Žalobkyňa 2 k veci okrem toho uviedla, že stará mama (poručiteľka) ju nebola schopná na ulici pozdraviť,
odvracala sa od nej, akoby ju nepoznala. Raz, keď ich otec zobral aj so sestrou C. (žalobkyňa 3) k starej

mame(poručiteľke)nanávštevu,vynadalamu,ženačoichtamťahal,nesmelisaničohodotýkaťamuseli
len sedieť pri stole a ani sa nepohnúť. Poručiteľka žalobkyňu 2 často osočovala hanlivými urážkami,
počas práce v obchode, kde pracovala, ju poručiteľka ignorovala, taktiež častokrát ani nepozdravila.
So starým otcom sa stretávala tajne, pretože mu poručiteľka zakazovala akýkoľvek kontakt s vnučkou
a jej rodinou. Žalobkyňa 2 nebola u svojej starej mamy (poručiteľky) vítaná, takže nebolo možné, aby ju

navštevovala, ani počas sviatkov, hoci sa o to opakovane pokúšala. Po otcovej smrti žalobkyňa 2 išla
odniesť poručiteľke parte, aby ju upovedomila o smrti jej syna, no ona ju poslala preč s tým, že je chorá,
že ju to nezaujíma a tak mu treba.
Žalobkyňa 3 k veci okrem toho uviedla, že ako dieťa ani poriadne nevedela, že má babku, poručiteľka
ju nechcela ani navštevovať a dedkovi to tiež zakazovala, musel sa schovávať, aby vnúčatá mohol

vidieť. Poručiteľka sa s ňou bavila, len keď chcela. Toto chovanie sa zmenilo, keď mala žalobkyňa 3
asi 17 rokov a u poručiteľky aj s otcom bývali a poručiteľka sa správala k nej dobre, žalobkyňa 3 jej
dennodenne pomáhala s nákupmi a so všetkým, čo bolo potrebné, potom však žalobkyňa 3 odišla do
Čiech za prácou. Neskôr si aj otec našiel byt a odsťahoval sa, ale pravidelne starých rodičov chodil
navštevovať. Po návrate na Slovensko žalobkyňa 3 odišla bývať do S.. Keď prišla na návštevu, tak ju

poručiteľka ani nezavolala dnu, stále sa na niečo vyhovárala, že dedo je chorý a že by sa mohla nakaziť.
Žalobkyňa 3 však babku (poručiteľku) stretávala aj v S., kupovala tam mlieko na družstve, ale keď ju
žalobkyňa 3 zavolala k sebe na návštevu, tak sa stále vyhovárala, že nemá čas. Žalobkyňa 3 sa jej
pýtala aj na dedka, poručiteľka vravela, že sa má dobre, no pár dní na to sa žalobkyňa 3 od kamarátky
dozvedela, že zomrel. Bola za babkou (poručiteľkou), no tá vravela, že sa nemá starať a má ísť preč.

Neskôr žalobkyňa 3 zistila, že babke pomáha rodina N. a po C. sa vravelo, že je to len kvôli jej bytu.
Akoby pod ich vplyvom začala tvrdiť, že otec ju bil a nechcel sa s ňou stretávať, ale to nie je pravda, otec
jej pomáhal a pomáhať chcel. Odkedy tam začali chodiť tí ľudia, strašne sa zmenila. Dokonca im ani
nedali vedieť, kedy zomrela, dozvedela sa to až neskôr. A ešte mali tú hanbu nasťahovať sa do jej bytu.Žalobca 4 k veci uviedol, že čo si pamätá zo svojho detstva, vzťahy s babkou (poručiteľkou) neboli nikdy
vrúcne. Bolo to spôsobené najmä tým, že babka (poručiteľka) sa nikdy nezmierila s tým, že si jej syn,
vydedenýN.N.(Y..XX.XX.XXXX,P..XX.XX.XXXX)vzalzamanželku„len“servírku.Poručiteľkajehodeti

nikdy neprijala za vnúčatá, nikdy od nej nepočuli pekné slovo. Veľa krát sa stretli v obchode, keď bola
na nákupe a žalobca 4 jej chcel pomôcť s taškami, že to má po ceste, ale poručiteľka len odpovedala,
že sa nemá o ňu starať a že je pre ňu len cudzí človek. Pamätá si ešte, keď otec žil a bol zdravý, tak
ho poručiteľka raz pýtala, aby jej kúpil tri vrecia zemiakov. Ale keď videla, ako otcovi s nimi žalobca 4
pomáhal do jej pivnice, tak povedala, že ona od nich žiadnu pomoc nechce a že ani ona im nikdy nič

nedá. Bolo to najmä preto, lebo synovu manželku nikdy neprijala. Nebola pre ňu „dosť dobrá“ a preto ani
jej deti, vnúčatá, nikdy nepokladala za svoje. Dedko bol úplne iný. Ale aj on sa jej bál. Žalobca 4 ho mal
veľmi rád, aj keď sa stretávali pomenej, a to len pri jeho záhradke alebo niekde v meste. Bol to dobrý
človek. Žalobca 4 detstvo proste prežíval bez starých rodičov.
Keď dedko (manžel poručiteľky) zomrel a neskôr aj strýko B. (syn poručiteľky), žalobcovia vôbec neboli
upovedomení, kedy je pohreb a že vôbec zomreli. Dozvedeli sa to len od susedov z ich bytovky. Toto

bolo tiež od poručiteľky nefér. Ale viac v tom mala prsty rodina N., pretože v tom čase už boli „naklieštení“
v byte poručiteľky. Poručiteľka bola dosť ľahko ovplyvniteľný človek a tak ju veľmi rýchlo zmanipulovali a
začali jej riadiť život vo svoj prospech. Vyvážali ju, kde chcela a kedy chcela a jej to tak vyhovovalo. Keď
sa žalobca 4 neskôr pýtal pána N., o ktorom si dovtedy myslel, že je to seriózny človek, ktorého pozná od
detstva, že čo majú v úmysle s ich babkou, tak povedal, že sa nemá starať, že oni sa o ňu postarajú. Boli

tam aj svedkovia a všetci ostali zarazení. Hoci vzťahy poručiteľky s vnúčatami neboli nikdy ideálne, pod
vplyvom žalovanej a jej rodiny na poručiteľku sa tieto len a len ďalej zhoršovali, menila sa im pred očami
a v posledných rokoch pred smrťou už úplne odmietala akúkoľvek pomoc od najbližších príbuzných a
boli jej prednejší cudzí ľudia.
Poručiteľka žalobcom ani náznakom nespomenula, nevyčítala, že o ňu neprejavujú záujem a tvrdenia

obsiahnuté v liste o vydedení boli pre nich všetkých prekvapením a hlboko sa ich dotkli. Keď bol žalobca
4 so svojou mamou na lekárskej pohotovosti, tak sa ich službukonajúci lekár opýtal, či je I. N. ich rodina,
pretože leží v nemocnici v Poprade s diagnózou ťažký zápal pľúc. A že istá rodina sa chodí na ňu pýtať,
či ešte žije tá „stará striga“, že kedy už „vystrie kopytá“. Hneď vedeli, o akú rodinu ide. Keď poručiteľka
zomrela, žalovaná ani nikto z rodiny N. ich o tom neoboznámil, ani o tom, kedy a kto sa postará o pohreb.

Dozvedeli sa to až na Mestskom úrade, že poručiteľka zomrela. Práve konanie žalovanej a jej rodiny,
ich snaha o získanie celého majetku poručiteľky a všetkých výhod je podľa názoru žalobcov pravým
dôvodom spísania listiny o vydedení.

3. Žalovaná vo vyjadrení k žalobe uviedla, že ide o nepravdivé tvrdenia a navrhla žalobu zamietnuť a

zaviazať žalobcov na náhradu trov konania. O svoju mamu a otca sa synovia vôbec nezaujímali. Drevo
na kúrenie si musela voziť na fúriku. Ich mama vždy plakala, že ako sa k nej chovajú synovia, nikdy
sa neprišli opýtať, či niečo nepotrebujú. Najviac ju bolelo, keď sa dozvedela, že ju volajú stará striga.
Prosila ju, aby jej pomohla, aby nešla niekde do ústavu. Pomáhali jej, aby mohla dôstojne prežiť starobu
a to či už zásobením dreva, nákupmi, praním šatstva, upratovaním a pod. Do bytu sa nenasťahovali ako

to tvrdia žalobcovia. Napísanie závetu I. N. bolo jej rozhodnutie z dôvodov, ktoré uviedla v závete.

4. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobcov, výsluchom žalovanej, prednesmi právnych zástupcov
sporových strán, výsluchom svedkov, oboznámením s listinnými dôkazmi - Notárskou zápisnicou N
104/2009, NZ 12766/2009, NCRza 1857/2009, NCRls 12914/2009 zo dňa 22.04.2009, listinnými

dôkazmi súvisiacimi so zdravotným stavom poručiteľky, dedičským konaním sp. zn. 10D/204/2007 po
neb. B. N. (manželovi poručiteľky), dedičským konaním sp. zn. 7D/124/2012 po neb. I. N. (poručiteľke)
ako aj ďalšími listinnými dôkazmi založenými v spise.

5. Žalobca 1 na pojednávaní uviedol, že 30 rokov žil s družkou, ktorú jeho mama neakceptovala a z
tohto dôvodu sa musel odsťahovať zo spoločnej domácnosti s rodičmi. S družkou sa presťahoval na
R. Y. Ú. G. G. C. C.. Mama bývala v Y. C. G. Č. C., teda boli vzdialení od seba 2 kilometre. Bolo to keď
sa vrátil z vojny, mal okolo 20 rokov. Mama neakceptovala družku z toho dôvodu, že sa staral o dve
deti, ktoré mala družka s predchádzajúcim partnerom. Počas spolužitia s družkou navštevoval mamu

na C. a táto stále nesúhlasila, že s ňou žije. Mama mu aj našla nejakú potenciálnu nevestu a žiadala
ho, aby sa vzdal družky, avšak on s tým nesúhlasil. Otec chodil k nim do C. C. ich navštevovať s tým,
že nevedela mama o týchto návštevách. Chodil k nim niekedy aj každý mesiac a niekedy sa stalo, že
nebol ani za tri mesiace. Keď neprišiel otec, prišiel za rodičmi on. Keď býval u rodičov, dominantnýmbol otec. Potom už nevie ako to bolo, pretože od nich odišiel. Deti jeho družky mama videla možno len
raz v živote. S družkou naďalej žije v Z.. Mama ho nikdy nepozvala na výročia jej narodenín. Iniciatíva
aj bola, keď jej chceli kúpiť dar, ale snaha z maminej strany nebola. Ona neotvárala ani dvere. Mama

bývala na C. v bytovke. Vedľa nich býval pán W. K. aj s mamou, pod nimi býval pán Š., ktorý predal byt,
pán R., ktorý zomrel, pán L.Í. I. žije, pán E.. Mama pokiaľ vie nebola chorá približne od 60-tky do smrti.
Ku koncu svojho života chodila o paličke, mala problémy s kĺbmi. Keď otec žil, tak rodičia žili z jeho
dôchodku. Keď otec zomrel, zrejme mama poberala vdovský. Keď prišiel navštíviť mamu, v podstate jej
nebolo treba s ničím pomáhať, keďže išlo o dvojizbový byt. Mamu by opísal, že bola dobrá, ale niekedy

bola aj panovačná, podľa nálady. Manželstvo mali rodičia dobré. V čase, keď sa N. C. C. nasťahoval k
rodičom, u rodičov nebol. Nevedel uviesť ani ako dlho tam bývali. Pracoval v I. I. osem rokov hneď po
vojne, potom pracoval v L. V. na E. Z., pracoval tam cez zimu asi pol roka a potom v L. I. A. R.. Túto
prácu mu pomohla zohnať mama cez pani I.. Pracoval aj na verejnoprospešných službách asi sedem
rokov. Jeho družka mala snahu sa stretnúť s mamou. Koľkokrát sa stretli, keď šli nakupovať v C. C.,
jeho družka chcela pozdraviť mamu, ale táto sa otočila na druhú stranu. Teraz je družka už na dôchodku.

Predtým pracovala celý život v R.. Uviedol, že príležitostne požíva alkoholické nápoje, keď sa stretne s
kamarátmi, ale inak sa neopíja, ani nemal nikdy také obdobie. Nemal nikdy žiadne konflikty ohľadom
alkoholu s mamou. Keď odišiel z domu ako mladý chlapec, jeho mama mu negratulovala k sviatkom,
ani mu nekúpila žiaden darček. Keď bol mladý, v podstate nič nepotreboval, prácu mal. O tom, že
ich otec navštevoval tajne, nevedel nikto. Bývali v zadnej časti budovy R., nemali žiadnych susedov a

nezdôveroval sa s tým nikomu. Mal brata B. A. N.. N. zomrel na rakovinu a bol na túto chorobu chorý,
liečil sa asi rok. Počas tohto obdobia sa oňho mama nezaujímala. Nebola ani na jeho pohrebe a nevie
ani z akého dôvodu. Mama mala ten istý problém ako s jeho deťmi, tak aj s deťmi N., pretože si zobral
staršiu a rozvedenú N..
MamaneprijalaN.deti.Smamou saotakýchveciachakoojejvzťahukN.deťomnebavili.Smamou mal

veľmi dobrý vzťah predtým ako odišiel z domu. Bola by mu dala aj posledné, lebo bol najmladší. Veľakrát
sa pýtal matky, či jej nemá doniesť drevo z lesa, keďže mal možnosť, povedala že nie. Povedala, že
má drevo, lebo vtedy žil ešte brat B. a on chystal drevo. B. zomrel asi pred štyrmi rokmi. Nikto mu ani
nedal vedieť, že zomrel. Kamarát mu zavolal, že mu zomrel brat až po jeho pohrebe, preto nebol na
jeho pohrebe. Mamu pred jej smrťou vídaval skoro každý deň, lebo chodila po mlieko do S. a stretával

ju na stanici. Prihovoril sa jej. Rozprávali sa. Nesťažovala sa mu nikdy. B. býval u rodičov. Rudo bol
prvý, ktorý zomrel, potom zomrel otec, tak mama. Nevedel uviesť kedy v tomto poradí zomrel N.. Po
otcovej smrti boli na dedičskom konaní u notárky G. C. s tým, že otec napísal závet a vydedil N. aj jeho.
Všetko dedila matka. Uviedol, že nevie prečo ich vydedil.

6. Žalobkyňa 2 na pojednávaní uviedla, že u starej mamy boli všetky deti odmalička odsúdené. Stará
mamanebolaaniotcovinasvadbe,kvôlimame.Babkasipriala,abyotecmalnejakúinžinierku,doktorku,
avšak jej mama bola robotníčka, a teda jej nebola dosť dobrá. Na svadbe nebol ani dedko, ktorému
zrejme zakázala ísť babka. Keď sa narodil jej brat N., babka potrebovala niečo opraviť a zavolala si jej
otca, ktorý ich nemal kde nechať, keďže mama bola v pôrodnici. Mala 6 rokov. Babka keď im otvorila

dvere, tak vynadala jej otcovi, že načo tu nosí svojich pankhartov. Starý otec zakročil, aby nerobila bordel
na chodbe a že susedia o tom nemusia vedieť. Prikázala im, aby si sadli, nesmeli sa ani pohnúť, aby
niečo nezničili. Vyžadovala si od nich oslovovanie stará mama a starý otec. Nevie, či stará mama mala
vyštudovanú vysokú školu. Dedko robil šéfa Y. R.. Zrejme ona mala za to, že je pani šéfová. Uviedla,
že plakala, keď mala ísť k babke. Keď ich stretla, tak sa otočila, aby ich nepozdravila, teda aby s nimi

nemala žiaden kontakt. Keď robila Y. C. v I., tak ju úplne ignorovala, ani ju nepozdravila. Jej kolegyne to
nechápali a hovorili, že aspoň pozdraviť by mohla. S dedkom sa stretávali tajne na záhrade, bolo to asi
500 metrov od ich bytu. Tam chodil dedko chystať drevo. Otec mu pomáhal s drevom a oni zatiaľ boli
so sestrou, kde im kázal zberať jahody. Jej kolegyňou bola K. X. a táto mala vedomosť o ich vzťahu so
starou mamou. Myslí si, že túto vedomosť mal celý C. C.. V bloku zostal asi pán S., čo si pamätá, možno

ešte žije, lebo byty sa popredávali a žije tam mladšia generácia. Ona žije už 20 rokov v I.. Keď zomrel
otec, odniesla babke parte. Manžel ju čakal v aute. Tá jej neotvorila ani dvere, počula len šuškanie
za dverami. Zakričala jej len, že čo od nej chce, že môže odísť a že čo chcel, to má a že mu nepôjde
na pohreb, lebo je stará a chorá a nevládze. Nebola mu ani na pohrebe. Otec zomrel na Silvestra, teda
bolo to v zime 2010. Parte vystavili aj v C. C.. Jej mama bývala pod babkou v bytovke, ktorá už je tiež

nebohá. Vídavala žalovanú u starej mamy, u ktorej boli často. Keď zomrel starý otec, dozvedeli sa to
až po kremácii. Mama sa to dozvedela od cudzích ľudí zo C.. Takisto o B. smrti sa nedozvedeli. Aj jej
brat sa po troch týždňoch dozvedel, že babka zomrela. Jej mama keď išla k lekárovi v C. C., tam sa
dozvedela ako sa má dedko, aké má zdravotné problémy a to isté aj o starej mame. U babky boli len razv živote ako už vyššie uviedla, aspoň ona. A druhýkrát keď jej odniesla parte. Pokiaľ vie, tak B. napadol
aj dedka, aby mu dal peniaze na alkohol a cigarety. Oni sa aj dedka pýtali prečo nemôžu prísť k nim na
návštevu, prečo ich babka nemá rada a dedko sa nevyjadril. Ale bol veľmi dobrý a čestný človek. Dedko

bol s mamkou za dobre, tiež sa s ňou stretával a porozprával sa s ňou. O zdravotných problémoch babky
vie len toľko, že mala zápal pľúc, na ktorý aj zomrela. Povedala jej o tom mama, že sa to dozvedela
od lekára. Ona bola čipernejší človek, chodila na huby. O babke sa v rodine bavili často. S babkou sa
ani nedalo mať nejaký kontakt, lebo tá vždy zmenila smer, aby sa s nimi nestretla. Čo sa týka vzťahu
babky so synom Ľ., vie len, že ho odmietala odvtedy čo odišiel z domu za už teraz svojou družkou.

Babka čo vie celý život nerobila, žila z dedkovho dôchodku. Ona bola pani I. a potom žila už z vdovského
dôchodku. Z toho platu aj dôchodku žil aj ich syn B.. On celý život s nimi býval a bol nezamestnaný,
iba sem-tam pracoval. S rodinou Ľ. sa v podstate už nejako nestretávajú na sviatky. Každý si žije svoj
život. Od mamy sa dozvedela, že keď žil dedko, tak tam začali chodiť N., brávali ju na huby, borievky,
brusnice. Potom keď dedko zomrel, začali tam chodiť intenzívnejšie. Po dedkovej smrti zobrali babku
k notárke a uviedli tam veci, ktoré nie sú pravdivé. Po C. sa povrávalo, že majú právnika v rodine a že

oni si zariadia tak, aby dostali ten byt. Jej mama hovorila, že N. pomáhajú babke, že sa o ňu starajú a
babka im zato prepísala byt, že ju dochovajú. Čo sa týka dedka, pokiaľ viem, ten nikoho nevydedil. Jej
otcovi pripadla čiastka 1/12 z bytu a Ľ. tiež, ktorý sa vzdal v prospech mamy. Ľ.Í. je v podstate dobrák.
Tá časť bytu, ktorú zdedil jej otec je napísaná na ňu. Otec chodil k babke často pokiaľ žil dedko. Otec s
babkou mali napriek tomu ako sa babka správala k nim dobrý vzťah, snažil sa jej pomôcť. Aj keď už bol

chorý na rakovinu, pomohol babke s nákupom. Neskôr po dedkovej smrti už otca nepúšťala. Jej brat sa
staral o chorú mamu, aj otca. Babka nepomohla otcovi keď bol chorý a ani finančne predtým. Klamala
by, keby povedala, že si otec nevypil, ale žeby viedol nejaký nemravný život alebo bol bez zamestnania,
to nie. Otec bol zamestnaný celý život.

7. Žalobkyňa 3 uviedla, že odmalička ani nevedela, že majú starú mamu. Stretávali sa s dedkom v lese,
na záhradke alebo na K. V., kde sa rád chodil prechádzať. Keď stretli v meste starých rodičov, tak dedko
sa im pozdravil a babka odvrátila hlavu. Keď vyrástla, odišla bývať do Čiech, ale chvíľu bývala pri
babke aj s otcom. Bolo to asi po rozvode otca a mamy. Boli u nej asi 1 - 2 mesiace. Väčšinou v tom byte
bola s dedkom. On chcel, aby bola policajtka. Žil tam aj brat jej otca B.. Niekedy mal B. výkyvy, že prišiel

domov opitý a vyskakoval do babky a dedka, keď mu nechceli dať peniaze, bol agresívny. Keď tam
bývala s nimi, tak s babkou vychádzali celkom v poriadku, dedko sa jej zastal. Nedá sa povedať, žeby
ju babka nejako obskakovala, plnila si iba to čo musela. Mala vtedy viac ako 10 rokov. Babka jej dala
vždy najavo, že je nechcená. Vyšlo jej aj z úst, že sú bastardi. Nevedeli to pochopiť, keďže druhá babka
by im dala aj modré z neba. Jej otec mohol u babky urobiť čokoľvek, ale B. bol vždy najmilší pre babku.

Nerozumie tomu, že ten čo ich napádal, nikdy nerobil, chodil opitý, bral im peniaze a vždy bol naj. O tom,
že babka mala nejaké choroby sa dozvedela do mamy, že mala zápal pľúc. Babku videla, že chodila
do S. po mlieko, od miesta jej bydliska to bolo asi 8 kilometrov, tam už vtedy bývala. Chodila ranným
autobusom. Veľakrát ju zavolala, aby prišla a ona jej na to povedala, že nemá čas, musí ísť. Ponúkla
jej, že aj keď ostane, tak ju odvezie. S manželom keď stretli babku, keď šla so svojim synom B., aby sa

pozrela na svoje pravnúča, ona nejavila záujem. Pozrel sa len ujo B.. Pokiaľ žil dedo, bol on dominantný.
Babka bola čiperná žena na jej vek. Keď zomrel ujo B., išli za babkou vysloviť úprimnú sústrasť a ona
na to, že majú stadiaľ vypadnúť, že ich nechce vidieť, že otec nie je jej syn, že je už vydedený a že čo
chce od nej. Otec býval aj u nich dva roky, pracoval u jej manžela vo firme a s otcom nemali žiaden
problém čo sa týka alkoholu. Stalo sa, že príležitostne požili alkohol, ale nebol žiaden ožran. Otec bol

veľmi pracovitý človek. Veľakrát chcel prísť aj za babkou, ospravedlnil sa jej, hoci nevedel za čo, avšak
ona nejavila žiaden záujem. Pri nej aj plakal, že čo má robiť. Keď šla so svojim dieťaťom pozrieť deda,
tak babka hovorila za dverami, ani neotvorila, že má nejakú chorobu a že by nás nakazil. Žalovanú ani
nepozná. Len z rečí čo počula, čo hovorila mama a sestra, že chodia k babke nejakí ľudia, ktorí chcú
asi bývať v babkinom byte alebo nevie čo. Babka sa odvtedy zmenila, niekedy jej aspoň odzdravila ahoj,

ale potom sa už tvárila, že ju nepozná. Nevie si vysvetliť, že keď obidvaja synovia mali rodiny a B. že
keď nemal rodinu, ako keby mu chcela vynahradiť, že je sám. Ani nevie ako sa dostala k týmto ľuďom.
Myslí si, ale nie je si istá, že žalovaná býva na C..

8. Žalobca 4 na pojednávaní uviedol, že so starými rodičmi po maminej strane, ktorý bývali v L. sa

stretávali, chodili tam na prázdniny, boli tam aj dva mesiace, ale čo sa týkalo otcovej mamy, to sa nedalo
pokladať, že to bola babka, bol to pre neho cudzí človek. Pod babkinou bytovkou bola lúka, hrávali sa
tam ako chlapci. Dedko ho keď šiel okolo zavolal, aby prišiel do záhrady, keďže to bolo mimo zorného
poľa z babkinho bytu, aby nemal problém. Od babky nikdy nedostal žiadnu sladkosť, ani pozdrav, narozdiel od iných detí, keďže v blízkosti boli potraviny a starí rodičia kupovali svojim vnúčatám. Mal asi 10
rokov, pamätá si, že dedko hovoril, že si má zobrať viničky, egreše, že babka išla do obchodu. Hovoril
mu, aby sa nebál, že babka tu nie je. Keď otec chodil k babke, on ho stále počkal vonku alebo na chodbe

bytovky. Nevedel ani ako to u babky vyzerá. O babke sa nebavili s dedkom, keďže tam nebolo čo riešiť.
Od babky bývali asi 200 metrov. Zo C. odišiel asi pred dvomi rokmi. Býval celý život na C.. Babku keď
stretol, povedal jej dobrý deň a ona absolútne nič nereagovala. O babke veľmi nevie nič, či mala nejaké
choroby. Pokiaľ vie, tak asi boli na oslave babkinej 50-tky jeho otec s bratom Ľ.. Keď zomrel dedko,
babka mala 88 rokov. Nemôže zase povedať, žeby otec nepožíval alkoholické nápoje. Otec pracoval

na E. I., jeden čas pracoval aj u sestry, na verejnoprospešných prácach. Potom mu vybavoval preukaz
ZŤP, keďže ochorel na rakovinu. Pokiaľ vie, babka sa o otca nezaujímala. Vídaval žalovanú, že chodila
do bytu k babke. Zrejme pomáhali babke, čo vedia len oni. Bol s mamou 3 dni pred jej úmrtím v C. a
službukonajúci lekár, ktorý nechcel byť menovaný a pozeral na kartičku maminu, že sa volá N. a či I. N.
je nejaká blízka rodina. Zareagovali, že je to otcova mama. On im povedal, že babka leží v nemocnici
na ťažký zápal pľúc a že bola sa na ňu pýtať rodina N., že ako sa má a či tá stará striga nezomrela.

Povedal, že je to s ňou dosť vážne, ale že bude žiť. Bral to tak, že už bol jasný zámer, že chcú byt.
Babka ležala v nemocnici v I., nevie na akom oddelení. Neboli za babkou, lebo s mamou to bolo vážne
s tým, že po troch dňoch zomrela 4.2.2012. Babka zomrela po mame, bude to určite vedieť žalovaná.
Otec sa stretával s bratom Ľ. sem-tam na pive.

9. Žalovaná na pojednávaní uviedla, že s I. N. sa poznali roky. Bývali v L. asi 35 rokov. Najprv z videnia
v lese. Pána N. poznala len keď išiel z práce, z nákupu. Manžel sa poznal s pánom N. viac. Keď pán N.
ochorel, tak išli z obchodu, kedy išla aj nebohá so svojim synom B. a bežne komunikovali. Od nebohej
bývala asi 800 metrov, dole v lese. Stretávali sa každý deň na týchto cestách z obchodu a do obchodu.
Poradila jej, že má ísť so synom a manželom čím skôr k lekárovi, keďže bol jej manžel chorý. Manžel

bol už ležiaci a B. mal v tom čase zápal pľúc. Po smrti manžela I. jej to oznámila samotná I.. Vie, že
nebol žiaden pohreb, ona sa rozhodla pre kremáciu. Tak sa dozvedela aj tom, že B. zomrel. Nevedela
o tom, žeby B. napádal svojich rodičov, avšak vedela, že N. ich napádal, aj nadával. Susedia rozprávali,
že chodili zasahovať, že aj pani I. dostala od svojho syna N.. Pani suseda W. to rozprávala, aj pán L..
I. často spomínala, že má vnukov. Že vraj nevesta učila odmalička svoje deti, aby ju znenávideli, že to

nie je ani babka, a že ju často mrzko pomenovávali. Hovorila, že s Ľ. je nespokojná, že sa oženil, že si
zobral družku, asi preto, že si neželala, že si ju zobral. Počula, že veľmi pila, že to bola hlavná príčina.
Ani sa veľmi nebavili o jej rodine. Ona sa o tom nechcela baviť.
Mala taký svojský spôsob. Nechala ráno odkaz, že ide do lesa, išla napríklad aj na celý deň. Bola
svedomitá, poctivá, čestná, pedantná, vedela si svoje veci udržiavať. Bola veľmi citlivá. Keď jej

spomenula, že N. zomrel, reagovala, že ju to veľmi mrzí, ale v podstate povedala, že čo ju po tom. Až
v roku 2008 v máji, keď išla na dedičské konanie do C. po manželovi a synovi B., prišla k nim domov
a prosila ich, či by nešli s ňou. Preto s ňou išli, zobrali ju autom. Hovorila, že sa bojí syna N.. To bolo
prvýkrát kedy bola u nej v byte. Bola na dedičskom konaní. Pani notárka prečítala závet. Ľ. sa vzdal
svojho podielu a N. si uplatnil svoje právo. S N. A. Ľ. vychádzala dobre. Hovorí sa, že N. A. Ľ. dosť

pili. Že vraj aj z práce boli prepustení kvôli alkoholu. Na tom dedičskom konaní neboli žiadne roztržky.
Ani ju nikto nenamietal. Ona sa o tom závete dozvedela až priamo na dedičskom konaní. V roku 2008
navštevovala I. raz - dvakrát do týždňa priamo u nej v jej byte. Bola šťastná, že má niekoho, uvarila
jej aj polievku, kávu a debatovali aj štyri hodiny. Mala aj iné kamarátky, pani R., ktorá k nej chodila
predo ňou. I. nikdy nebola u susedov. Pani J. R. býva v I. pri synovi. V roku 2008 sa vedela I. postarať

o seba. Veľké prádlo ako záclony, posteľné prádlo brávala žalovaná k sebe domov, aby to vyprala na
automatickej práčke, keďže ona mala takú obyčajnú mechanickú. Mala preto veľkú spotrebu vody a
platila dosť za vodu, čím jej vznikol aj veľký dlh. Potom to vybavovala cez ochranu spotrebiteľov pána
X.. Potom sa zistilo, že to bolo umelo vytvorené. Potom keď jej žalovaná celý rok prala a varila, tak mala
preplatok 760 eur asi, ktorý jej nebol vrátený. 17.4.2012 zomrela a obálka bola hodená na druhý deň do

schránky ako vyúčtovanie. I. robila 17 rokov v L.-H.. Ona nepoberala dôchodok, na ktorý mala nárok.
V Bratislave nemala zaevidované, že pracovala, a preto jej nebol vyplácaný dôchodok. Žalovaná jej to
všetko vybavila. Spätne jej zaplatili 700,- Sk dôchodok mesačne. Vyplatili jej asi 76.000,- Sk. Potom už
prestala chodiť do S., lebo to mlieko už sa jej nepozdávalo, chodila ku nej po mlieko. Ona mala dobré
zdravie, pichalo ju v boku, trošku mala niečo s pečeňou a potom sa zistilo, že má rakovinu. Na to pichanie

sa sťažovala od roku 2008, kupovala jej lieky proti bolesti. V nemocnici nebola nikdy, ani u lekára. Až
na koniec, keď mala vysokú teplotu, zavolala žalovaná pohotovosť. Zobrali ju na geriatriu do I.. Bolo to
tesne pred smrťou v zime, asi v januári 2012. Na geriatrii bola asi tri týždne. Následne sa vrátila domov.
Prosila ju, aby nezomrela v nemocnici ani v hospici. Vtedy už keď sa vrátila z nemocnice, tak sa o ňustarala 24 hodín, ale nebývala u nej. Nekontaktovala deti ani vnukov, neželala si, bola to jej vôľa. Každý
rok ju zásobovali drevom, aby mala čím kúriť a variť. Bola tam u nej veľká zima, bývala v podkrovnom
byte. Od roku 2008 keď prišla, hovorila jej, aby som s ňou išla do I. a žalovaná sa jej opýtala, že na

čo. Povedala jej, že chce urobiť poriadky s majetkom. Odkladali to. A stále keď šli ku kamarátke, stále
keď I.Í. išla ku kamarátke, sa jej tá J. R. pýtala, či už bola urobiť poriadky s majetkom. I. sa vyjadrila, že
žalovaná nechce ísť, lebo predpokladala čo by to spôsobilo, ale ona na tom trvala, pretože ona mám
kde bývať, aj keď nie vo vlastnom, pretože býva v prenajatom dome už 35 rokov. Až vo februári šli,
cítila, že nebude dlho medzi nimi, že ju tam niečo pichá, tak potom išli. Zobrali ju do auta. Vedela čo ide

urobiť. Odoberala odo nej noviny a tam písali o vydedení a z toho si asi zobrala nejaký názor, ona ju do
ničoho nenútila. Bola prítomná keď sa spísali dôvody vydedenia. Sama I. všetko nadiktovala notárke.
Notárka to tak písala ako diktovala I., tak ako uznala za vhodné.
I. jej to chcela predtým dať ako dar. A niečo sa potrebovalo vysporiadať s 1/12, ktorú mal N.. Povedala,
že nič mu nedá, že aj tak by to prepil na stanici, to boli jej slová, preto to nechali tak a týmto sa rozhodla
o vydedení. Nechcela v žiadnom prípade nechať nič svojim vnúčatám. Žalovaná ju na to prehovárala.

Na geriatriu za ňou chodila denne. Vraj vnuci ju nazývali mrzkou a bola preto nešťastná a zatrpknutá,
že aká je ona striga pre nich. Vzájomná nenávisť medzi nimi bola asi pol na pol. I. mala predstavu, že
jej synovia si zoberú slušnejšie ženy. Raz jej povedala niečo také, že N. žena mala zlú povesť. Nikdy v
živote nepadla žiadna výčitka od žalobcov, že podedila.
Na otázku žalobkyne 2, prečo sa s nimi neskontaktovali prvými ohľadom toho, že zomrela babka, prečo

bývali v babkinom byte pokiaľ neprebehlo dedičské konanie, žalovaná uviedla, že babka si to neželala,
je to aj na papieri. Nemala žiaden kontakt na žalobcov. V babkinom byte vôbec nebývala. Jej manžel
im povedal, aby sa obrátili na ich notárku JUDr. Piskoríkovú.
Na otázku žalobkyne 3, či poznala jej mamu N. N., žalovaná uviedla, že poznala.
Poznala ju normálne ako bežnú ženu, tykali si. Keď sa rozviedla, pozvala žalovanú na stanici na pohárik.

Na otázku žalobcu 4, či má nejakú vedomosť o tom čo sa urobilo s peniazmi so 76.000,- Sk, žalovaná
uviedla, že áno, vie čo sa s nimi stalo. Má to podložené čo sa s nimi stalo a mám na to podklady. Na
kúrenie jej požičali 3.000,- eur, čo má podložené, zapísané. Ostatné robili z lásky k babke, pretože
kúrenie stojí viac.
Na ďalšiu otázku, či vie uviesť konkrétne mená svedkov, ktorí o nich mali hovoriť, že sa zle správali k

babke, a že sa o nej zle vyjadrovali a že mama ich mala k nenávisti k babke učiť, žalovaná uviedla, že
jej to povedala len babka, žiadni svedkovia.
Na ďalšom pojednávaní žalovaná doplnila, že vzhľadom na svoj vek a zdravotný stav, kde ona aj manžel
sú ťažko zdravotne postihnutí, p. N. poznala dlhé roky, stretávali sa v lese, keď jej zomrel manžel, keď
jej zomrel syn. Oni mali kozu, tak jej pravidelne aj mlieko nosila, aj pre syna, lebo mal zápal pľúc a ležal

aj v R.. Fakticky sa spriatelili. Vo C. mala dedičské konanie po manželovi a synovi, takže prišla k nim,
aby ju zobrali, lebo ona ich poznala, aj oni ju. Tam sa veľmi nepekne zachoval voči nej syn N., čiže otec
žalobcov. Pokiaľ býval u mamy, mama sa hanbila ísť na políciu udať vlastného syna, fyzicky na ňu útočil,
všetci to vedeli, ale boja sa vypovedať. Potom mu vybavila bývanie na C. ďalej a ostali sami. Prosila ju,
aby mohla ku nej chodiť a pomôcť jej, lebo sa veľmi bála toho syna. V ten rok mali vyúčtovanie za teplo

a vodu od L. L. a ona práve išla ku nej, keď mali v kotolni stretnutie ohľadom vyúčtovania. P. N. dozadu
zavolal jeden človek, čo mal na starosti tie kúrenia a povedal jej, že má dlh 50.000,- Sk na byte. Plakala,
chcela skočiť z balkóna, má šeky, kde každý mesiac pravidelne platili nájom. Potom došlo k dohode
a uznali, že časť bola neoprávnene vyúčtovaná. Tak sa o ňu starala až do jej smrti, prala, varila jej,
drevo nosila, čo jej bolo treba. Považovala ju za vlastnú mamu, lebo ona stratila mamu, keď mala 8

rokov. Nebola by jej nikdy ublížila ani oklamala. Manžel p. I.Y. N. bol v koncentračnom tábore, bol trošku
taký nervózny, nekľudný a potreboval doma kľud. Toho je strašne veľa, to by musela napísať román.
Tým chce len povedať, že potrebovali súcit a ľudské pochopenie. Zo strany žalobcov nebola nič iné, len
„stará striga“. Za to jej plakala denno-denne.
V závere uviedla, že ju veľmi mrzí, že ich tak obviňujú, je dotknutá. Urazili ju do duše, je to klamstvo.

10. Svedok I. L. pri výsluchu uviedol, že vo vzťahu k účastníkom nie je v žiadnom rodinnom vzťahu.
Čo sa týkalo nebohej I. N., s ňou sa dostával do kontaktu ohľadom kúrenia, keďže je správca bytovky.
Pokiaľ sa niekto obrátil na neho z vlastníkov alebo nájomcov bytového domu na C., tak mal povinnosť
veci riešiť. O rodinných pomeroch pani N. sa nikdy nebavili. Na C. býva od r. 1977. Vzhľadom na to, že

málo času trávil doma, nepozná deti ani vnukov nebohej. Čo sa týka zdravotného stavu nebohej, má
vedomosť, že posledné týždne mala problém s pohybovým ústrojenstvom s dolnými končatinami, mala
problémy vyjsť hore schodmi. Vie, že hovorila o tom, že má problémy s vodou.Svedok v odpovediach na otázky uviedol, že vie len o vzťahu s B.. Vie, že N. nemal pekného slova na
svoju mamu. Má vedomosť o tom, že nebohá bývala so svojim synom B. v byt. B. sa máločo zdržiaval
v byte, utekal z bytu, pretože sa nepohodol s otcom. Nevedel nič o napádaní B. svojim rodičom.

Bol v kontakte so žalovanou. Pani N. mala v bytovke pivničné priestory a tieto priestory boli v prenájme,
za ktorý sa platí poplatok a žalovaná chodila ku nemu a platila tieto poplatky, za čo jej vystavil bloky.
Žalobkyňu 3 si nepamätal, možno ako dieťa, ale takto ako dospelú si ju nepamätal. Poznal jej otca N. a
vedel kde pracuje. Nebol s ním v kontakte, ani s ním nikdy nesedel. Nepoznal ho ako človeka.
Žalobcu 4 uviedol, že pozná. Žalobkyňu 2 keď videl na chodbe, tak si na ňu rozpomenul. Na otázku, či vie

o tom, že žalovaná ubytovávala v byte nebohej nejaké osoby uviedol, že prvýkrát počuje túto skutočnosť.
Na ďalšiu otázku, či vie o tom, žeby žalobcovia ubližovali svojej starej mame svojim správaním, že ich
nebohá nemala rada, teda že ich nenávidela, svedok uviedol, že nie je ten typ človeka, ktorý sa stará,
možno tam niečo bolo. Nemal vedomosť o tom, že by nebohá zakázala svojmu manželovi stretávať sa
s nimi ako vnúčatami.
Na otázku žalobcu 4, či má vedomosť o tom, že by 17.6. ubytovala žalovaná piatich Čechov v byte,

svedok uvádza, že nemá vedomosť.

11. Svedok K. G. pri výsluchu uviedol, že nie je v žiadnom rodinnom vzťahu so sporovými stranami. Vie
o tom, že nebohá sa nestarala o vnúčatá, nevie z akého dôvodu. Keď prišli ako deti k nebohej na ich
záhradku s jej vnúčatami, tak ich odtiaľ vyhnala. Vie, že B. žil s nebohou v byte. Nevie sa vyjadriť, či

bol B. agresívny.
V odpovediach na otázky svedok ďalej uviedol, že je kamarát so žalobcom 4, vyrastali spolu.
Býval aj býva na C.. Býva vedľa vo vchode v bytovom dome kde bývala nebohá. Vnímal nebohú ako
každú babku na C.. Vnímal ju tak, že sa mu nikdy neprihovorila ako k dieťaťu, nebola ako iné babky,
ktoré sa vždy milo prihovorili. Čo sa týka užívania bytu po nebohej, vidí tam chodiť do vchodu pani

žalovanú. O ubytovaní cudzích ľudí v byte nevie. Otca žalobcov 2. - 4. si pamätá. Nevie o tom, aby
išlo o človeka, ktorý by bol nemorálny, vulgárny. Nevie o dôvode, ktorý by mal pošramotiť vzťahy medzi
nebohou a žalobcami.

12. Svedok N. S. pri výsluchu uviedol, že nie je v rodinnom vzťahu so sporovými stranami. Poznal

nebohú I. N.. Býval blízko nebohej na C.. Čo vie, nebol dobrý vzťah medzi nebohou a jej vnúčatami.
O dôvode nevedel. Nemohli vnúčatá navštevovať nebohú. Ona sa správala ako keby nepatrili k nej. On
s ňou tiež mal problémy, keď bol mladší. Tento zlý vzťah mohol prameniť aj z toho, že sa kamarátil s
jej vnúčatami. Hrávali sa za bytovkou manžela nebohej. Niekedy museli odísť z tejto záhrady, pretože
na nich nebohá verbálne útočila, aby odišli zo záhrady. Ako nevládnu si nebohú nepamätá. Vídaval ju

do jej smrti. O agresívnych útokoch syna B. na rodičov nepočul. Má za to, že nebohá odmietala svoju
rodinu. Nie je si vedomý, aby prejavovala dobrý záujem o svoje vnúčatá.

13. Svedkyňa A. Š. pri výsluchu uviedla, že nie je v príbuzenskom vzťahu so sporovými stranami.
Poznajú sa len z videnia. Nebohú I. N. poznala z videnia, nijako zvlášť sa nestretávali. Mala rada

prírodu, keďže chodila často do lesa. V bytovom dome býva 42 rokov. B. býval asi aj v byte s rodičmi,
ale aj v pivnici prebýval. Nie je si vedomá, aby tam boli hádky ani fyzické napádania. Manžel I. N. ju
raz stretol, mal v ruke sekeru a vyhrážal sa jej, že sa má vypratať z domu aj so svojim synom, ktorého
pomenoval kalikou. To bol dôvod prečo sa im vyhýbala. Vie o tom, že nebohá mala vnukov a vnučky,
veď tam rástli. Pani I. ignorovala svojich vnukov, pozná to veľmi dobre, pretože má v rodine takýto vzťah.

Nevie uviesť dôvod, prečo sa tak pani I. správala. Nebohý B. nebol vyslovene alkoholik, teda ona ho
nevidela každý deň, vypil si. Nevie prečo býval v pivnici. Pán N. N., nebohý, si tiež vypil, ale tiež to nebolo
v nejakých silných fázach. Možno vtedy, keď už bol chorý a keď vedel, že je s ním už zle tak možno
vtedy viac pil. Nevie uviesť, či nebohý N. navštevoval svojich rodičov. Nebohá bola dosť čiperná, až
posledné roky upadala. Mala klasické kúrenie, posledné roky jej chodili pomáhať pani N. s manželom,

ale aj iní. Nebýva v tom vchode, kde je byt, čiže nevie či sa nejako využíva. Nevie, či v tom byte je
niekto ubytovaný, ale podľa všetkého asi nie. Nebohý manžel pani I. sa nestretával so svojimi vnukmi,
vnučkami. Domnieva sa, že to tak bolo.
V odpovediach na otázky svedkyňa ďalej uviedla, že nebohú nevnímala ako chorú osobu v starobe,
komunikovala normálne, videla že so žalovanou chodili na nákup. Ignorovala svojich vnukov zrejme

preto, že jej nevyhovovala mama žalobcov 2 až 4.

14. Svedkyňa N. R. pri výsluchu uviedla, že nie je v príbuzenskom vzťahu so sporovými stranami.
Žalobcov pozná a žalovanú tiež. Pamätá si nebohú I. N.. Býva v jednom bytovom dome, poznajú sa užveľmi dlho, ale nebývajú v jednom vchode. Nebohý B. býval s rodičmi. Videla, že chodil na nákupy s
nebohou I.. Nepočula o násilí syna k matke. Nevie sa vyjadriť k požívaniu alkoholu B.. Nebohého N.
poznala, robil jej kúpeľňu, robil na E. I., chodil opravovať. Nevie sa vyjadriť, či mal problémy s alkoholom.

Mala ho za slušného človeka keď ho stretla. Nevie o tom, aby viedol neusporiadaný život. Nevie nič
o vzťahu pani I. a jej vnukov. Nevie, či ju boli navštevovať vnúčatá. Bola zaneprázdnená takže nejako
nesledovala, či chodili navštevovať nebohú. Nevie ani to, či sa vedela o seba postarať. Pani N. chodila
pomáhať pani I., robila jej nákupy. Nevedela ako jej pomáha, ale videla že k nej chodí.Nevie, či mala
problémy v súvislosti s bývaním a nákladmi súvisiace s bývaním.

15. Svedok B. I. pri výsluchu uviedol, že pozná sporové strany, nie je v príbuzenskom vzťahu so
sporovými stranami. Poznal nebohú I. N. od mala. Ako osoba bola normálna, vnímal ju tak, len keď
boli malé deti všetko im zakazovala. Kamarátil sa v detstve so žalobcami 2 až 4. Žalobcovia mali dobrý
vzťah k babke, len tá ich odcudzovala. Nevedel, prečo ich odcudzovala. Ich dedo bol v pohode, síce
sem-tam kričal po nich. Pozval ich aj do záhradky, aby si zobrali ovocie ale nebohá I. ich z tadiaľ vyhnala.

Nevie sa vyjadriť, či tieto vzťahy pretrvávali do dospelosti. Poznal aj otca, teda N. N., bol to kolega z
roboty. Bol dobrý kolega, dobre vychádzali. Nemá pocit, že by nadmerne pil. Keď šli z práce, dali si
pivo, ale nikdy to nebolo vo veľkom množstve. Nikdy sa mu nezmienil o jeho vzťahoch k svojim rodičom,
teda nebohej I.. Nemá pocit, že by žil neusporiadaným životom len vie, že sa rozviedol. Za nebohou
chodili v posledných rokoch života pani žalovaná s manželom. Nevie prečo za ňou chodili. Nevie, či sa

vedela sama postarať. Stretával ju sem-tam v C.. Vídaval ju na ulici.

16. Svedok N.. I. B. pri výsluchu uviedol, že nie je v žiadnom príbuzenskom ani v inom vzťahu k sporovým
stranám. Ošetrujúcim lekárom p. I. N., B.. P. nebol. Slúžieval na poliklinike Y. C. pohotovostné služby,
kde raz ho privolali, že nejaká pani na C. je chorá, má nejaké zdravotné ťažkosti, tak ju išli ošetriť. Kedy

to presne bolo, to si už nepamätá. Paniu vyšetril, predpísal jej nejaké lieky, doporučil liečbu, spísal zápis
a tým sa to skončilo. Bola tam prítomná pani N.. Tak sa jej spýtal, čo tam robí, lebo ju zvidenia poznal.
Pani mu povedala, že pomáha tej babke a tak pani N.R. vysvetlil, čo a ako treba liečbu zabezpečiť,
treba ísť vybrať lieky. P. N. povedala, že pre lieky pôjde do lekárne do I., lebo to bol piatok alebo sobota.
V odpovediach na otázky svedok ďalej uviedol, že nie je si istý, či bol u pani N. iba raz. Samozrejme,

že sa mu stalo za jeho lekársku prax, že zavolal niekedy pohotovosť aj cudzí človek k nejakej osobe.
Niečo bližšie o rodinných pomeroch uviesť nevedel. Do týchto vecí sa nikdy nestaral, vie povedať len
zdravotné záležitosti. Starého otca B. neošetroval. Nemôže potvrdiť, že žalovaná volala na pohotovosť,
lebo telefonáty preberá zdravotná sestra.

17. Svedok X. N. pri výsluchu uviedol, že je manžel žalovanej. Pani N. ich poprosila o pomoc, keď
jej zomrel manžel, nevedela si pomôcť, tak jej stále pomáhali. V domácnosti, aj s ostatnými vecami.
Nakoľko nikto z príbuzných jej nemal záujem pomôcť, ani ju nenavštevovali, tak jej pomáhali oni. Vozili
jej drevo, lebo jej ho nemal kto napíliť, hoci jej synovia robili v lese a vôbec nemali záujem, aby jej
pomohli. Vôbec nikto z príbuzenstva za ňou nechodil, ani deti ani vnúčatá. Oni jej pomáhali aj v právnych

veciach, lebo syn B. ochorel a svedok sa jej pýtal, či má sociálnu podporu. Povedala, že nie, tak jej
poradili, čo má robiť, aby mu to vybavila. On bol vtedy už chorý, bol na R.. Takisto manželka vybavovala
p. N. starobný dôchodok, lebo ona ho nemala celé roky, už ako 85-ročnej. Takisto jej pomáhali pri dlhu
na byte, narastal jej strašný dlh na byte, nevedeli si vysvetliť, prečo. Boli aj za ombudsmanom p. X.,
ktorý mal na starosti tieto spoločenské veci a znížili dlh na polovicu. Potom začali mať preplatky na

vykurovaní a tým fakticky ten dlh znížili úplne na nulu. Lebo L. L. už dalo podnet, že dá byt do dražby.
Nevedela sa právne brániť, tak jej museli pomôcť, lebo jej nemal kto. Stále chodila k nim a vyplakávala.
Takisto ich prosila ku koncu, aby jej pomohli prerobiť ústredné kúrenie, nakoľko bolo centrálne a L. L.
už začalo uvažovať o odpájaní centrálneho kúrenia. Tak jej pomohli s týmto kúrením. Veľmi ich prosila,
lebo strašne mrzla v tom podkrovnom byte. Keď ochorela, do nemocnice chodili len oni dvaja, nikto

viac. Po prepustení z geriatrie museli chodiť každý deň a ju prebaľovať, umývať. Nakoľko manželka ju
nevládala zdvíhať, tak jej musel pomáhať. Nemali záujem ani vtedy.
V odpovediach na otázky svedok ďalej uviedol, že na geriatrii bola p. N. v roku 2011.
Ústredné kúrenie je pomáhali robiť v jeseni 2011. Pomohli jej vybaviť starobný dôchodok a dlh na byte
- to bolo postupne, lebo to sa roky ťahalo. Bolo to od roku 2010 do roku 2012.

L. L. pri dodávke teplej vody preplachovalo stále vodu. Voda išla stále hrdzavá. Pani N. si
neuvedomovala, že ona vodu stále púšťa, aby ju odpustila a vodomery sa stále točia a tým mala veľkú
spotrebu vody. Teda to bolo u väčšiny nás starých ľudí tam na C.. Vedel, že pán N. N. mal rakovinu. Vbyte nebohej nebývajú, stále bývajú na adrese svojho trvalého bydliska. Do toho bytu idú len kontrolovať
kúrenie v zime, či je všetko v poriadku, vyvetrať, viac nič.

18. Právna zástupkyňa žalobcov uviedla, že vydedenie a závet spísané poručiteľkou v jednej listine sú
neplatné, keďže v čase ich spísania neexistovali žiadne dôvody vydedenia. Žalobcovia majú za to, že
tieto dôvody vydedenia neboli dané. Doposiaľ sa v konaní nepreukázalo, že by potomkovia poručiteľky
boli odsúdení za úmyselný trestný čin či trvalo viedli neusporiadaný život. Rovnako však doposiaľ nebolo
preukázané ani to, že by poručiteľke neposkytli potrebnú pomoc či o ňu neprejavovali záujem. Dôležitým

aspektom skúmania týchto skutočností je totiž to, či poručiteľ mal sám záujem sa so svojimi potomkami
stýkať, stretávať a udržiavať s nimi rodinné vzťahy. Vydedenie prichádza teda do úvahy vtedy, ak aj
sám poručiteľ tento záujem mal a nie vtedy, keď sa mu vyslovene bránil. Práve okolnosť trvalého a
dlhodobého odmietania a neakceptácie svojich potomkov zo strany poručiteľky bola v konaní doposiaľ
preukázané. A to nielen samotnými výpoveďami žalobcov, ale aj svedkov a dokonca samotnej žalovanej,
ktorá vo svojej prvej výpovedi uviedla, že poručiteľka si vnukov a svoje deti neželala, odmietala ich a k

smrti svojho syna uviedla, že ju to nezaujíma, čo je jej po tom. V konaní sa pritom ďalej preukázalo, že
poručiteľka bola samozrejme s prihliadnutím na svoj dôchodkový vek zdravá, sama si zabezpečovala
svoje každodenné potreby, chodila nakupovať a bývala sama v byte. Skutočnosť, že bola dôchodkyňa a
mala vyšší vek, sama o sebe pre vydedenie podľa názoru žalobcov nestačí. To, že poručiteľka odmietala
svojich potomkov a ich deti, svedčili výpovede takmer všetkých svedkov.

K dokladom, ktoré boli predložené žalovanou uviedla, že tieto doklady sú z roku 2009 a ďalej, kedy
už bola na svete notárska zápisnica, v ktorej neb. I. N. odkázala byt žalovanej. Zo strany žalovanej sa
jednalo len o zištné dôvody.
Výpoveď posledného svedka pána N. považuje s poukazom na jeho vzťah k žalovanej za účelovú.
Odhliadnuc od toho je táto v rozpore s výpoveďami iných nezávislých svedkov, príkladmo p. A. Š.,

ktorá uvádzala, že okrem žalovanej jej pomáhali aj iní a že príčinou konfliktov bola skutočnosť, že jej
nevyhovovali jej nevesty. Rovnako je svedecká výpoveď pána N. aj v rozpore s ďalšou svedeckou
výpoveďou pani N. R.Č., ktorá uviedla, že mame pomáhali synovia, že N. N. bol slušný človek a nevie,
že by sa o mamu nestaral a viedol neusporiadaný život. V takomto duchu sa viedli aj výpovede ďalších
svedkov a to pána I.Í., pána S., ktorý napr. uviedol, že vnúčatá nemohli navštevovať babku, že na nich

verbálne útočila ako aj svedecká výpoveď pána G., ktorý potvrdil, že babka vnúčatá vyháňala.

19. Právny zástupca žalovanej uviedol, že žalobcovia sa snažili preukázať, že s ich dedom nemali
problémy, že problémová bola len ich babka. Ich výpovede vyvracia závet napísaný B. N. zo dňa
27.9.2007, starým otcom žalobcov 2-4 a otcom žalobcu 1, kde tiež v závete uviedol, „svojím synom a

ich potomkom neodkazujem nič a to z dôvodu, že o mňa a manželku neprejavili záujem, neposkytujú
nám v starobe opateru, ktorú by sme si vzhľadom na svoj vek a zdravotný stav zaslúžili“. Popiera, že
vôbec sa mohol s nimi tajne stretávať. Poukázal na vybavovanie dôchodku, na vyúčtovanie nákladov
na byt za rok 2008, kde žalovaná sa bola radiť v právnej kancelárii K.. I. ako má postupovať a na
základe tejto porady dlh znížili a uzavrela dohodu o splátkach. Hrozilo vysťahovanie z bytu aj z dôvodu,

že neplatila, lebo mala výdavky, napr. platila náklady za pohreb svojho manžela, platila pohreb svojmu
synovi B. N., súdny poplatok za prejednanie dedičstva, za nápisné dosky na pomník, doklad o tom, že si
sama platila za nákup dreva, bločky o tom, že platila za nebytový priestor v pivnici, náklady na zriadenie
pece, nedoplatky za plyn, elektrinu, prenájom hrobového miesta, kde je uvedené, že zmluvu uzatvárala
žalovaná na dobu 30 rokov, náklady spojené s pohrebom p. I. N.. Tých dokladov je ešte oveľa viac, ale

to sú už relatívne menšie platby.
Žalovaná ešte predtým, ako sa snažila o vybavenie dôchodku pre I. N., písala aj na prezidentskú
kanceláriu. Netrvali na vypočutí pani W. vzhľadom na jej zdravotný stav, ani na vypočutí pani L.R..
V závere uviedol, že v konaní žalobcovia nevyvrátili skutočnosti uvádzané v listine o vydedení, napísanej
vo forme notárskej zápisnice. Namietol, že žalobou zo dňa 12.11.2012 sa domáhali iba určenia

neplatnosti vydedenia. Určenia neplatnosti závetu sa žalobcovia domáhali až návrhom na zmenu petitu
žaloby na pojednávaní dňa 29.11.2016. Právo dovolať sa neplatnosti podlieha premlčaniu v lehote
3 rokov, čiže z toho dôvodu vzniesol námietku premlčania nároku dovolať sa relatívnej neplatnosti
právneho úkonu.

20. Vykonaným dokazovaním zistil súd nasledujúci skutkový stav.

21. Žalobcovia sú dedičmi zo zákona po nebohej I. N., B.. P., Y.. XX.XX.XXXX A. P. XX.XX.XXXX, vdove,
naposledy bytom Y. C. Č.. XX, G. L.. Žalobca 1 je posledným žijúcim synom poručiteľky, žalobcovia 2až 4 sú deti syna poručiteľky N. N., nar. XX.XX.XXXX, P.. XX.XX.XXXX, teda sú vnúčatami poručiteľky.
Syn B. N. zomrel za života poručiteľky a pred spísaním predmetnej notárskej zápisnice.

22. Poručiteľka spísala dňa 22.04.2009 vo forme notárskej zápisnice N 104/2009, NZ 12766/2009,
NCRza1857/2009,NCRls12914/2009vkanceláriinotárkyMgr.OľgyPiskoríkovejsosídlomŠtefánikova
96/63, Poprad listinu o vydedení a závet.
V listine o vydedení sa pod bodom I. uvádza, že vydeďuje podľa § 469a ods. 1 písm. a), b), d) Obč. zák.
svojich synov Ľ. N., Y.. XX.XX.XXXX, E. G. L., C. C. XX a N. N., Y.. XX.XX.XXXX, E. Y. C. Č..XX a

zároveň určuje, že dôsledky tohto vydedenia sa vzťahujú aj na osoby uvedené v ustanovení § 473 ods.
2 Obč. zák. potomkov jej synov.
V listine o vydedení sa pod bodom II. uvádza, že si uvedomuje význam a závažnosť vydedenia, ktoré
činí podľa ustanovenia §-u 469a ods. 1 písm. a), b), d) a ods. 2 Obč. zák. a ako dôvody oprávnenosti
vydedenia udáva, že jej synovia v rozpore s dobrými mravmi jej neposkytujú potrebnú pomoc v jej
starobe, pri jej chorobách a jej finančnej núdzi, trvalo neprejavujú o ňu záujem, ktorí by ako synovia mali

prejavovať, nenavštevujú ju, nepíšu jej, z týchto dôvodov nevedia, či jej je potrebná nejaká pomoc a ona
sa nemá už teraz ani kde na nich obrátiť, pretože vôbec nevie, kde sa nachádzajú. Tento stav trvá od
ich mladosti, najhoršie však posledných desať rokov. Ešte za života jej manžela sa k nim nesprávali ako
synovia, nadávali im, osočovali rôznymi menami a odmietali im akúkoľvek pomoc. Mali výročia narodení
- 60, 70, 80, 85 rokov a žiaden z ich detí a vnúčat im ani ruku nepodal a ani cez telefón nezablahoželal. Je

jej to veľmi ľúto, lebo takúto starobu si nikdy nepredstavovala. Od roku 2007 je vdova a keďže jej synovia
sa o ňu vôbec nezaujímajú a ona nemá možnosť sa s nimi kontaktovať, je odkázaná len na pomoc
cudzích ľudí. Synovia vedú neusporiadaný život, nie sú zamestnaní, flákajú sa a požívajú alkoholické
nápoje. Býva v byte sama, napriek tomu, že syn N. je spoluvlastníkom 1/12-ine, neprispieva na údržbu
tohto bytu a je len formálnym spoluvlastníkom v rámci dedičského konania po otcovi. Trvale sa o ňu

starajú susedia N., najmä pani E. a to od smrti jej manžela kedy ostala sama a bez pomoci. Jej syn N.
má tri deti - jej vnúčatá - ktoré však ju ani nepozdravia a vôbec rovnako ako ich otec sa o ňu nezaujímajú.
Z týchto dôvodov sa rozhodla svojich synov N. A. Ľ.M. po svoje smrti z jej majetku vydediť s tým, že
dôsledky tohto vydedenia sa vzťahujúc aj na ich potomkov.
V závete pod bodom III. sa uvádza, že po dobrej a zrelej úvahe a pri dobrom duševnom zdraví rozhodla

sa zanechať po svojej smrti všetok svoj hnuteľný a nehnuteľný majetok žalovanej v celosti, z vďaky za
jej opateru a pomoc, dobré správanie, spolunažívanie a starostlivosť, ktoré jej poskytuje v jej starobe
a opustenosti.
Pod bodom IV. sa uvádza, že toto je jej posledná vôľa a pod bodom V. že k napísaniu tejto listiny o
vydedení a závetu sa dostavila osobne na tunajší notársky úrad s úmyslom usporiadať svoj majetok po

svojej smrti slobodne, vážne, bez akéhokoľvek donútenia inej osoby a tiesne.

23.Uznesenímtunajšiehosúduč.k.7D/124/2012-31zodňa16.10.2012vdedičskejveciponeb.I.N.,B..
P., Y.. XX.XX.XXXX, P.. XX.XX.XXXX bolo žalobcom uložené, aby v lehote 20 dní od právoplatnosti tohto
uznesenia podali na tunajšom súde proti žalovanej žalobu ohľadne určenia, že žalobcovia sú dedičmi po

poručiteľke a že dôvody uvedené v listine o vydedení zo dňa 22.04.2009, ktorá bola pojatá do notárskej
zápisnice č. Nz 12766/2009 v čase zriadenia listiny neexistovali.

24. Zo spisu tunajšieho súdu 10D/204/2007 v dedičskej veci po neb. B. N., Y.. XX.XX.XXXX, P..
XX.XX.XXXX súd zistil zo záznamu na č.l. 15, že dňa 31.01.2008 bola pani I. N. do kancelárie

notárky JUDr. Evy Čabrovej, Hviezdoslavova č.33, Svit doručená listina s názvom „Závet“ spísaná dňa
27.09.2007 v C. C.. V závete je uvedené, že dolupodpísaný B. N. pri dobrom duševnom zdraví zriaďuje
tento závet, ktorým všetok svoj hnuteľný a nehnuteľný majetok, ktorý bude vlastniť v čase svojej smrti,
v celosti odkazuje svojej manželke I. N., Y.. X.X.XXXX. Svojim synom a ich potomkom neodkazuje nič
a to z dôvodu že o neho a manželku neprejavujú záujem, neposkytujú im v starobe opateru, ktorú by si

vzhľadom na svoj vek a zdravotný stav zaslúžili.
Z Osvedčenia o dedičstve zo dňa 26.05.2008 vyplýva, že dedič N. N. si uplatnil svoje právo na polovicu
zákonného dedičského podielu z titulu relatívnej neplatnosti závetu, ktorý zanechal poručiteľ a ktorým
odkázal celý svoj hnuteľný a nehnuteľný majetok svojej manželke I. N.. Dedič Ľ. N. vyhlásil, že v plnom
rozsahu rešpektuje vôľu poručiteľa, ktorá sa nachádza v závete. Následne dedičia uzavreli dohodu o

vyporiadaní dedičstva, kde v osvedčení citovaný majetok prebrala I.Y. N. v 5/6-inách a N. N. v 1/6-ine
obaja bez povinnosti vyplatiť ustupujúceho dediča a pasíva, pohrebné trovy prebrala I. N. v celosti.25. Podľa § 137 písm. c/ Civilného sporového poriadku, žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo
najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny
záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.

26. Naliehavý právny záujem je daný vtedy, ak existuje aktuálny stav objektívnej právnej neistoty medzi
žalobcom a žalovaným, ktorý je ohrozením žalobcovho právneho postavenia a ktorý nemožno iným
právnym prostriedkom odstrániť; nie je pritom rozhodujúce, ako táto neistota vznikla (Rozsudok NS SR ,
sp.zn. 4 Cdo 49/20).

Naliehavý právny záujem na určení je daný najmä tam, kde by bez tohto určenia bolo ohrozené právo
žalobcu, alebo by sa bez tohto určenia jeho postavenie stalo neistým (Rozhodnutie NS ČR (Rc) 2Cz
8/71).
Podľa citovaného zákonného ustanovenia a judikatúry je naliehavý právny záujem žalobcov v tomto
konaní daný, nakoľko bez rozhodnutia by bolo ich postavenie v dedičskom konaní neistým.

27. Podľa § 469a ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka poručiteľ môže vydediť potomka, ak
a) v rozpore s dobrými mravmi neposkytol poručiteľovi potrebnú pomoc v chorobe, v starobe alebo v
iných závažných prípadoch,
b) o poručiteľa trvalo neprejavuje opravdivý záujem, ktorý by ako potomok mal prejavovať,
c) bol odsúdený pre úmyselný trestný čin na trest odňatia slobody v trvaní najmenej jedného roka,

d) trvalo vedie neusporiadaný život.
Pokiaľ to poručiteľ v listine o vydedení výslovne určí, vzťahujú sa dôsledky vydedenia aj na osoby
uvedené v § 473 ods. 2.

28. Podľa § 473 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak nededí niektoré dieťa, nadobúdajú jeho dedičský

podiel rovnakým dielom jeho deti. Ak nededia ani tieto deti alebo niektoré z nich, dedia rovnakým dielom
ich potomci.

29. Listina o vydedení je jednostranným právnym úkonom poručiteľa pre prípad jeho smrti, ktorým sa ruší
dedičské právo, ktoré by inak mala vydedená osoba. Ide teda o prejav vôle poručiteľa, že sa určitému

potomkovi nemá dostať jeho neopomenuteľný podiel alebo že sa mu má dostať menej, než predstavuje
tento podiel.

30. Pre platnosť vydedenia z dôvodu uvedeného v § 469a ods. 1 písm. a) Občianskeho zákonníka je
nevyhnutné, aby sa poručiteľ ocitol v situácii, keď pre zdravotné či iné problémy vzniknuté v dôsledku

choroby alebo veku, prípadne pre problémy spôsobené inými okolnosťami ( napr. prírodnou katastrofou,
požiarom, povodňou) potrebuje pomoc; keď nie je schopný si sám, bez cudzej pomoci, obstarať svoje
základné životné potreby ( zdravotné, hygienické a iné ). Súčasne musí ísť o situáciu, keď o uvedené
potreby poručiteľa nie je postarané inak, keď má potomok reálnu možnosť poskytnúť poručiteľovi
potrebnú pomoc a keď poručiteľ potomkom ponúknutú pomoc neodmietne. Neposkytnutie pomoci

poručiteľovi zo strany potomka musí pritom odporovať dobrým mravom ( Uz NS ČR zo 16.7.2008, sp.zn.
21 Cdo 3772/2007).

31. Ak potomok trvalo neprejavuje záujem o poručiteľa preto, že poručiteľ neprejavoval záujem o
potomka, nemožno bez ďalšieho vyvodiť, že by neprejavenie tohto záujmu potomkom mohlo byť

dôvodom na jeho vydedenie.

32. O neprejavenie opravdivého záujmu o poručiteľa v zmysle § 469a ods. 1 písm. b) Občianskeho
zákonníka nejde v prípade, ak nezáujem potomka bol v značnej miere vyvolaný samotným poručiteľom.
( Ro NS SR, sp.zn. 1 Cdo 173/1996).

33. Judikatúra považuje pod pojmom „vedenie neusporiadaného života“ v zmysle dôvodu vydedenia
podľa § 469a ods. 1 písm. d) Občianskeho zákonníka také správanie, ktoré evidentne vybočuje z rámca
všeobecnej predstavy o správaní v súlade s dobrými mravmi. O trvalé vedenie neusporiadaného života
potom pôjde v takých prípadoch, keď správanie vydedeného bude vykazovať znaky kontinuálnosti (teda

nielen náhodnosti či ojedinelosti) a dlhodobosti, keď už spravidla nebude možné očakávať návrat k
bežnému spôsobu života tak, ako je vnímaný väčšinou spoločnosti. (Rc 66/2012).34. Vzhľadom na horeuvedené skutočnosti ( predovšetkým skutočnosť, že poručiteľka odmietala svojich
potomkov a ich deti bola preukázaná svedeckými výpoveďami, kde svedkovia buď nemali vedomosť
o vzťahoch v rodine, alebo túto skutočnosť potvrdili, tvrdila to okrem žalobcov aj žalovaná ), citované

zákonné ustanovenia a judikatúru v konaní nebolo preukázané naplnenie žiadneho zo zákonných
dôvodov vydedenia obsiahnutých v Listine o vydedení, súd preto listinu o vydedení vyhlásil za neplatnú.
Vydedenie prichádza do úvahy len tam, kde poručiteľ o uvedený blízky príbuzenský vzťah stál, kde sa
ho nezáujem potomka osobne citovo dotýkal, kde mu tento stav vadil, nie v prípade, ak ide o situáciu,
keď mu bol tento stav ľahostajný, príp. keď k nemu sám aj podstatne prispel.

35. Podľa § 479 Občianskeho zákonníka maloletým potomkom sa musí dostať aspoň toľko, koľko
robí ich dedičský podiel zo zákona, a plnoletým potomkom aspoň toľko, koľko robí jedna polovica ich
dedičského podielu zo zákona. Pokiaľ tomu závet odporuje, je v tejto časti neplatný, ak nedošlo k
vydedeniu uvedených potomkov.

36. Podľa § 40a prvá veta Občianskeho zákonníka ak ide o dôvod neplatnosti právneho úkonu podľa
ustanovení § 49a, 140, § 145 ods. 1, § 479, § 589, § 701 ods. 1 a § 741b ods. 2, považuje sa právny
úkon za platný, pokiaľ sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti právneho úkonu nedovolá.

37. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto

zákone ustanovenej ( §101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

38.Podľa§101Občianskehozákonníkapokiaľniejevďalšíchustanoveniachuvedenéinak, premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

39. Dôvody, pre ktoré bola vyhlásená za neplatnú listina o vydedení nemožno automaticky vzťahovať
na závet. Pokiaľ ide o dôvod neplatnosti závetu preto, lebo nespĺňa podmienky ustanovenia § 479
Občianskeho zákonníka, ide podľa § 40a o tzv. relatívnu neplatnosť právneho úkonu. V takom prípade
sa závet považuje za platný, kým sa dedič dotknutý týmto závetom neplatnosti nedovolá. Žalobcovia sa

svojou žalobou doručenou súdu dňa 16.11.2012 domáhali iba určenia neplatnosti vydedenia. Určenia
neplatnosti závetu sa žalobcovia domáhali až návrhom na zmenu petitu žaloby a to na pojednávaní dňa
29.11.2016, na ktorom bola aj táto zmena pripustená. Právo dovolať sa relatívnej neplatnosti právneho
úkonu podlieha premlčaniu v citovanej lehote 3 rokov, námietka premlčania zo strany žalovanej bola
dôvodná, súd preto v tejto časti žalobu zamietol.

40. Podľa § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd
náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán sporu nemá na náhradu
trov konania právo.

41. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj
bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

42. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa citovaných zákonných ustanovení tak, že vzhľadom na
čiastočný úspech sporových strán vo veci s prihliadnutím na predmet a charakter sporu, žiadna zo strán

sporu nemá na náhradu trov konania právo.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou
tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove v troch vyhotoveniach.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo
k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g)zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnéďalšie prostriedkyprocesnejobranyaleboďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu
prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.