Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 29. január 2019

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 1XObdo/286/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6712216496
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Hullová
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2019:6712216496.1

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobkyne POHOTOVOSŤ, s. r. o., so sídlom v Bratislave,
Pribinova č. 25, IČO: 35 807 598, proti žalovanej Slovenskej republike, za ktorú koná Ministerstvo
spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom v Bratislave, Župné nám. č. 13, o náhradu majetkovej
škody a nemajetkovej ujmy, vedenom na Okresnom súde Zvolen pod sp. zn. 6C/298/2012, o dovolaní
žalobkyne proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 16Co/214/2014-161 z 5. augusta

2014, takto

r o z h o d o l :

I. Dovolanie žalobkyne o d m i e t a .

II. Žalovanej n e p r i z n á v a náhradu trov dovolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Zvolen (ďalej aj „súd prvej inštancie“) uznesením č. k. 6C/298/2012-18 z 27. mája

2013 uložil žalobkyni, aby v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia zaplatila súdny poplatok za
námietky zaujatosti vo výške 660,- eur podľa položky č. 17a Sadzobníka súdnych poplatkov, ktorý tvorí
prílohuzákonač.71/1992Zb.osúdnychpoplatkochapoplatkuzavýpiszregistratrestov(ďalejaj„zákon
o súdnych poplatkoch“). V odôvodnení uviedol, že spojil na spoločné konanie konania vedené pod sp.
zn. 6C/298/2012, 6C/299/2012, 6C/300/2012, 6C/301/2012, 6C/302/2012, 6C/303/2012, 6C/304/2012,
6C/305/2012, 6C/306/2012, 6C/307/2012, pričom žalobkyni vznikla povinnosť zaplatiť súdny poplatok

za námietku zaujatosti v sume 66,- eur v každej už spojenej veci, t. j. 10 x 66,- eur, spolu 660,- EUR.

2. Na odvolanie žalobkyne Krajský súd v Banskej Bystrici (ďalej aj „odvolací súd“) uznesením č. k.
16Co/214/2014-161 z 5. augusta 2014 napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne
potvrdil podľa ust. § 219 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení
neskorších predpisov (ďalej aj „OSP“). V odôvodnení rozhodnutia uviedol, nebolo možné stotožniť sa s

námietkou žalobkyne, že nepodala námietku zaujatosti podľa § 15a ods. 1 OSP, ale že len poukázala
na skutočnosti preukazujúce, že inak vecne a miestne príslušný okresný súd nemôže vo veci konať,
pretože jeho sudcovia sú z prejednania veci vylúčení, nakoľko z rozhodnutia Ústavného súdu SR II. ÚS
331/2009, na ktoré v odvolaní poukázala sama žalobkyňa vyplýva, že tvrdenie účastníka, podľa ktorého
v jeho veci nekoná zákonný sudca, treba považovať za námietku zaujatosti z objektívnych dôvodov. S
argumentáciou žalobkyne, že poplatkovú povinnosť za námietku zaujatosti jej nebolo možné uložiť s

odkazom na § 4 ods. 1 písm. k/ zákona o súdnych poplatkoch, sa odvolací súd taktiež nestotožnil, v
súvislosti s čím poukázal na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 124/2011
z 30. marca 2011, v zmysle ktorého vecné oslobodenie občianskeho súdneho konania od súdneho
poplatku podľa uvedeného ustanovenia sa nevzťahuje aj na súdny poplatok za vznesenie námietky
zaujatostipodľapoložky17aSadzobníkasúdnychpoplatkov.Odpovinnostizaplatiťtentosúdnypoplatok
možno účastníka oslobodiť len postupom podľa § 138 OSP.3.Uvedenéuznesenieodvolaciehosúdunapadlažalobkyňa(ďalejaj„dovolateľka“)dovolanímzdôvodu,
že: a/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci bol podľa zákona potrebný (§ 241 ods. 2 písm. a/ v
spojení s § 237 ods. 1 písm. e/ OSP), keďže žalobkyňa nepodala námietku zaujatosti podľa § 15a OSP;

b/ odvolací súd jej odňal možnosť konať pred súdom (§ 237 ods. 1 písm. f/ OSP); c/ rozhodoval vylúčený
sudca, resp. súd nebol správne obsadený (§ 237 ods. 1 písm. g/ OSP), pričom za nesprávne obsadený
súd treba podľa dovolateľky považovať aj prípad, ak vo veci nekoná zákonný sudca. Dovolateľka
považovala napadnuté uznesenie odvolacieho súdu za absolútne prekvapivé s tým, že bez vykonania
poplatkového úkonu nemôže existovať poplatková povinnosť a za nepreskúmateľné z dôvodu absencie

riadneho odôvodnenia rozhodnutia. Napriek tomu, že dovolateľka trvala na tom, že nepodala námietku
zaujatosti, považovala za potrebné vysporiadať sa s argumentáciou odvolacieho súdu, že konanie o
námietke zaujatosti je samostatným konaním, a preto sa naň nevzťahuje oslobodenie od súdnych
poplatkov podľa § 4 zákona o súdnych poplatkoch. Žiadala preto, aby sa dovolací súd vysporiadal
s otázkou samostatnosti, či spojitosti konania o námietke zaujatosti vo vzťahu ku konaniu vo veci
samej a vo vzťahu k vzniku poplatkovej povinnosti pri konaniach a osobách oslobodených od súdnych

poplatkov. Z uvedených dôvodov dovolateľka žiadala napadnuté uznesenie odvolacieho súdu, ako aj
ním potvrdené uznesenie súdu prvej inštancie zrušiť a priznať jej náhradu trov dovolacieho konania.
Súčasťou dovolania žalobkyne bol tiež návrh na odklad vykonateľnosti napadnutého uznesenia.

4. Zo spisu vyplýva, že dovolanie žalobkyne bolo doručené súdu prvej inštancie elektronicky v zákonom

stanovenej lehote dňa 2. októbra 2014 a bolo podpísané zaručeným elektronickým podpisom. Dňa
1. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej aj „CSP“),
ktorý v ustanovení § 473 zrušil zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších
predpisov. Podľa prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento
zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v

konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento
zákonpoužijenakonaniazačatépredodňomnadobudnutiaúčinnostitohtozákona,nemožnouplatňovať
ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a
sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany (§ 470 ods. 2 CSP). Konanie začaté
do 30. júna 2016 na vecne, miestne, kauzálne a funkčne príslušnom súde podľa predpisov účinných do

30. júna 2016 dokončí súd, na ktorom sa konanie začalo (§ 470 ods. 4 CSP).

5. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd funkčne príslušný na dokončenie predmetného
dovolacieho konania, ktoré sa začalo do 30. júna 2016 (§ 470 ods. 4 CSP), po zistení, že dovolanie
podala včas strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP) v súlade s § 429

ods. 1 CSP, v mene ktorej v súčasnosti koná zamestnanec s vysokoškolským právnickým vzdelaním
druhého stupňa (§ 429 ods. 2 písm. b/ CSP) bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 443 CSP)
najskôr skúmal, či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktoré je prípustné napadnúť týmto opravným
prostriedkom.

6. Vzhľadom na prechodné ustanovenie § 470 ods. 2 CSP, podľa ktorého právne účinky úkonov, ktoré
v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované, dovolací súd
prípustnosť dovolania žalobkyne posudzoval v zmysle ustanovení § 236 a nasl. OSP, teda procesnej
úpravy platnej a účinnej v čase, keď žalobkyňa toto dovolanie podala a dospel k záveru, že dovolanie
treba odmietnuť.

7. V danom prípade ide o dovolanie podané v obdobnej veci, aká už bola aspoň v piatich prípadoch
predmetom konania pred dovolacím súdom na základe dovolania tej istej dovolateľky - viď konania
vedené na Najvyššom súde Slovenskej republiky pod sp. zn. 14XCdo19/2015, 14XCdo/37/2015,
14XCdo/39/2015, 14XCdo/45/2015, 14XCdo/49/2015. Dovolací súd sa s odôvodneniami rozhodnutí,

ktoré boli vydané v týchto konaniach v celom rozsahu stotožňuje, poukazuje na ne, a preto ďalšie dôvody
už neuvádza (ust. § 452 ods. 1 CSP).

8. Vzhľadom k tomu, že v dovolacom konaní sa nepotvrdila existencia procesných vád tvrdených
dovolateľkou (ust. § 237 ods. 1 písm. e/, f/, g/ OSP) a nevyšli najavo ani iné vady konania uvedené v

ust. § 237 ods. 1 OSP, pričom prípustnosť dovolania nevyplýva ani z ust. § 239 OSP, dovolací súd podľa
ust. § 447 písm. c/ CSP odmietol dovolanie žalobkyne ako dovolanie, ktoré smeruje proti rozhodnutiu,
proti ktorému nie je dovolanie prípustné.9. Keďže dovolací súd odmietol dovolanie žalobkyne ako (objektívne) neprípustné, je neopodstatnený
tiež návrh žalobkyne na odklad vykonateľnosti napadnutého uznesenia podľa § 444 ods. 1 CSP a
dovolací súd nie je povinný o ňom rozhodnúť osobitným výrokom (k uvedenému porovnaj uznesenie

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 31. marca 2016, sp. zn. 3Cdo/616/2015).

10. V dovolacom konaní úspešnej žalovanej vznikol voči žalobkyni nárok na náhradu trov dovolacieho
konania (§ 255 ods. 1 CSP v spojení s § 453 ods. 1 CSP). Keďže však podľa obsahu spisu žalovanej
v tomto konaní preukázateľne žiadne trovy nevznikli, Najvyšší súd Slovenskej republiky v súlade s

článkom 17 základných princípov Civilného sporového poriadku, zakotvujúcim procesnú ekonómiu,
žalovanej náhradu trov dovolacieho konania nepriznal (k uvedenému porovnaj uznesenie Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky z 28. februára 2018 sp. zn. 7Cdo/14/2018).

11. Rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.