Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 22. január 2019

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 14Co/95/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6116217009
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 01. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Podhorová

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2019:6116217009.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Podhorovej a

členov senátu JUDr. Evy Dzúrikovej a JUDr. Jaroslava Galla, v právnej veci žalobcu E. V., nar. XX. XX.
XXXX, trvale bytom J. J., M. Z., t. č. Ústav na výkon trestu odňatia slobody a Ústav na výkon väzby
Ilava, Mierové námestie 1, Ilava, v konaní zastúpeného právnym zástupcom JUDr. Petrom Petríkom,
advokátom, Advokátska kancelária Banská Bystrica, so sídlom Ruttkaya Nedeckého 5321/12, proti
žalovanému Ústav na výkon väzby a Ústav na výkon trestu odňatia slobody, so sídlom Banská Bystrica,
Komenského 7, o zaplatenie 5000,-Eur, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Banská
Bystrica č. k. 13Csp/54/2016-113 zo dňa 26. 04. 2018, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 13Csp/54/2016-113 zo dňa 26. 04. 2018 p o t
v r d z u j e .

II. Žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Banská Bystrica (ďalej len ako „súd prvej inštancie“) žalobu
žalobcu zamietol (prvý výrok rozsudku) a o trovách konania rozhodol druhým výrokom tak, že
žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznal. V odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie
uviedol, že žalobca podanou žalobou zo dňa 07. 09. 2016 žiadal súd, aby žalovanému uložil povinnosť

zaplatiť sumu 5.000,- Eur z titulu jeho ohrozenia zdravia a nútenia stať sa závislým na fajčení.

2. Po vykonaní dokazovania v predmetnej veci súd prvej inštancie poukázal predovšetkým na dôkaznú
povinnosť a dôkazné bremeno, ktoré zaťažuje strany sporu. Uviedol, že súd je povinný vykonať iba
navrhnuté dôkazy ak ich uzná za právne relevantné. Po poukázaní na povinnosť tvrdenia a tomu
zodpovedajúce dôkazné bremeno, dospel súd prvej inštancie k záveru, že žalobca v konaní neuniesol
jednak bremeno tvrdenia, ktoré malo byť rozhodujúce pre rozhodnutie vo veci tak, aby jeho žalobe

mohlo byť po vykonaní dokazovania vyhovené. Podľa názoru súdu prvej inštancie v konaní neboli
preukázané, pretože neboli ani tvrdené rozhodujúce okolnosti, na základe ktorých mal súd možnosť
posúdiť odôvodnenosť žaloby žalobcu. Žalobca len celkom stručne tvrdil, že skutočnosť o tom, že
bol umiestnený v cele pôvodne určenej pre fajčiarov (v čase jeho umiestnenia však cely určenej pre
nefajčiarov), malo u neho dôjsť k závažnému ohrozeniu zdravia a života a pobytom v takejto cele bol
nútený k závislosti na nikotíne. Žalobca v konaní netvrdil, aký je jeho zdravotný stav okrem strohého
konštatovania o tom, že trpí kardiovaskulárnym ochorením, ktoré vylučuje, aby sám bol fajčiarom

a tak isto v konaní nijakým spôsobom netvrdil, aké zhoršenie jeho zdravotného stavu malo nastať
počas pobytu 7 dní v cele pôvodne určenej pre fajčiarov. Netvrdil, aký je jeho súčasný zdravotný
stav. Na výzvu súdu žalobca navrhol ďalšie dokazovanie, ktoré však súd vo veci nenariadil, pretože
navrhnutým dokazovaním sa mali preukazovať iné okolnosti, než ktoré neboli predmetom sporu.Predmetom sporu bolo riešenie otázky, či pobytom žalobcu v cele pôvodne určenej pre fajčiarov došlo
u neho k takému zhoršeniu zdravotného stavu, na základe ktorého by bol ohrozený na svojom zdraví či
živote, resp. bol nútený k závislosti na nikotíne. Návrhy na vykonanie dokazovanie ohľadne stanovísk

Úradu regionálneho zdravotníctva ohľadne dodržania zákonných noriem zákona o ochrane nefajčiarov,
resp. výsluchov svedkov spolu odsúdených žalobcu by k preukazovaniu podstaty žaloby nedošlo.
Z tohto dôvodu súd prvej inštancie dokazovanie tak, ako ho navrhol žalobca nevykonal. Ďalej súd
konštatoval, že zo strany žalobcu takéto protiprávne konanie žalovaného nebolo preukázané, a to
nijakým spôsobom. Ďalším nevyhnutným atribútom pri skúmaní nároku na právo zo zodpovednosti za

škodu je vznik škody, ktorá je predpokladom vzniku občianskej zodpovednosti za škodu. Žalobca v
tejto časti nijakým spôsobom neodôvodnil, netvrdil a nepredkladal dôkazné prostriedky na preukázanie
svojich tvrdení o tom, že škoda, ktorá mu mala vzniknúť je v rozsahu 5000,- Eur tak, ako sa v
žalobe jej zaplatenia domáhal. Za najpodstatnejšie v danom prípade súd prvej inštancie považoval
nepreukázanie následného atribútu prípadnej zodpovednosti za náhradu škody, ktorá je definovaná
ako zistenie existencie príčinnej súvislosti medzi protiprávnym konaním škodcu a vzniknutou škodou

ako základným predpokladom pre vznik zodpovednosti za škodu. Príčinná súvislosť musí byť pritom
v konaní bezpečne preukázaná a nestačí iba jej pravdepodobnosť. Takáto dôkazná povinnosť je na
strane poškodeného, v danom prípade žalobcu. Vzhľadom k tomu, že v konaní neboli splnené atribúty
pre úspešné priznanie nároku na náhradu škody, súd konštatoval, že nebola preukázaná ani príčinná
súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a vznikom škody a z uvedeného dôvodu preto súd žalobe

žalobcu vyhovieť nemohol. Žalobca netvrdil a nijakým spôsobom nepreukázal jednoznačne, že jeho
umiestnením do cely č. 20 v rozsahu 7 dní, cely nefajčiarskej, ktorá však síce pôvodne bola určená
ako fajčiarska, došlo k zhoršeniu jeho zdravotnému stavu, resp. ohrozenia života tak, že by mohol súd
konštatovať, že nárok žalobcu je v danej veci odôvodnený. Žalobca nepreukázal, že len a práve z
dôvodu jeho pobytu v uvedenej cele došlo k zhoršeniu zdravotného stavu a to za absencie tvrdených

skutkových okolností ohľadom jeho pôvodného zdravotného stavu, resp. stavu súčasného, ktorý mal byť
práve podrobený takémuto preskúmaniu. Súd prvej inštancie preto žalobu žalobcu zamietol. O trovách
konania rozhodol súd prvej inštancie s poukazom na ust. § 255 tak, že žalovaná v tomto konaní by mala
nárok na náhradu trov konania, avšak takýto nárok si neuplatnila, a preto súd rozhodol tak, že žalovanej
právo na náhradu trov konania nepriznal.

3. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie žalobca prostredníctvom svojho právneho
zástupcu, a to z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. d), e), f), g) a h) Civilného sporového
poriadku. Namietal, že prostredníctvom svojho splnomocneného právneho zástupcu sa domáhal,
aby bol vykonaný dôkaz výsluchom svedkov, ktorí v danom čase mohli vnímať, v akom stave sa

predmetná cela nachádzala v čase príchodu žalobcu, t. j. či bola vyvetraná, vyčistená, vynesené smeti,
vymenené vankúš a paplón, a pod.. Bez vykonania tohto dôkazu súd nepreskúmateľne prebral tvrdenie
žalobcu (správne zrejme žalovaného) o tom, že cela bola vyčistená a „zmenená“ na nefajčiarsku.
Rovnako ostalo neobjasnené za akých podmienok môže (a či vôbec môže) žalovaný zmeniť fajčiarsku
celu na nefajčiarsku, opätovne prvostupňový súd nekriticky, bez akéhokoľvek podkladu, prebral

záver žalovaného ohľadom postupu a správnosti zmeny fajčiarskej cely na nefajčiarsku. Žalobca
prostredníctvom svojho obhajcu navrhol, aby sa v konaní vyjadril Úrad regionálneho zdravotníctva, či
postupom v rozsahu ako ho opísal žalovaný pred súdom prvého stupňa nedošlo k porušeniu zákona.
Prvostupňový súd však takýto dôkaz nevykonal. Záver konajúceho súdu obsiahnutý v bode 18. a
19. rozhodnutia tak vzhľadom na nevykonanie navrhovaných dôkazov, považuje žalobca jednak za

nepodložený a jednak za nepreskúmateľný, nakoľko mu nie je zrejmé, ako mohol prvostupňový súd
dospieť k takému záveru bez vykonania navrhovaných dôkazov. Dôkazy, ktoré žalobca navrhoval
vykonať, mali preukázať ohrozenie jeho zdravia. Tým, že súd nevypočul svedkov, nevykonal úkony
potrebné k zisteniu stanoviska úradu regionálneho zdravotníctva, nebol riadne zistený skutkový stav,
najmä, či bolo umiestnenie žalobcu v danej cele v súlade so „Zákonom na ochranu fajčiarov“, či takýto

stav mohol alebo nemohol ovplyvniť jeho zdravie, alebo nie. Súd prvej inštancie tak dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Keďže súd nevykonal žalobcom navrhované
dôkazy, a to najmä stanovisko, nebolo možné požiadať úrad regionálneho zdravotníctva, aby sa vyjadril
ku dôsledkom stavu, a preto potom záver uvedený v bode 21. rozsudku, považuje žalobca za predčasný,
nepreskúmateľný a nepodložený. V prípade, ak by sa bol úrad vyjadril ku všetkým okolnostiam, mohol

ďalej žalobca produkovať dôkazy na preukázanie ním tvrdených okolností. Ďalej žalobca v odvolaní
poukázal na znalecký posudok č. 69/2018 vypracovaný v inej veci (konanie vedené pred Okresným
súdom v Trenčíne sp. zn. 6Nt/11/2018). Vzhľadom na uvedené má žalobca za to, že rozhodnutie súdu
prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a postupom súdu mu bola uprenámožnosť riadne zistiť skutkový stav a preukázať svoje tvrdenia. Navrhol preto, aby v zmysle ust. § 389
ods. 1 písm. b), event. písm. c) CSP odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vec vrátil na ďalšie
konanie prvostupňovému súdu. Zároveň uplatnil nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

4. K odvolaniu žalobcu sa písomným podaním zo dňa 20. 06. 2018, doručeným súdu prvej inštancie
dňa 22. 06. 2018 vyjadril žalovaný. Uviedol, že predmetom žaloby bolo tvrdenie žalobcu, že jeho
pobytom v cele pôvodne určenej pre fajčiarov, došlo k ohrozeniu jeho zdravia a života, resp. núteniu
jeho osoby k závislosti na nikotíne. Vykonanie dôkazu výsluchom svedkov, ktorí boli v predmetnom

čase (7 dní) umiestnení so žalobcom v jednej cele, považuje žalovaný za irelevantné z dôvodu ich
nekompetentnosti, či znalostí prispieť k posúdeniu otázky, ktorá je predmetom sporu. Žalovaný opätovne
poukázal na ust. § 18 ods. 9 zák. č. 475/2005 Z. z., podľa ktorého sa podľa potrieb odsúdených
zriaďujú fajčiarske a nefajčiarske cely. Z uvedeného znenia zákona vyplýva, že samotné zriaďovanie
fajčiarskychanefajčiarskychciel,niejenemennéajepodmienenépotrebamiodsúdených.Ďalejuviedol,
že vykonanie dokazovania vypracovaním stanoviska regionálneho úradu verejného zdravotníctva, by

neprispelo k preukazovaniu podstaty žaloby, žalobca navrhoval preukazovať iné okolnosti, ktoré nie
sú predmetom sporu. Znalecký posudok č. 69/2018, ktorý tvorí prílohu odvolania vo svojich záveroch
nekonštatuje zhoršenie zdravotného stavu žalobcu, práve naopak, konštatuje, že žiadna z chorôb v
súčasnosti odsúdeného X. V., bezprostredne neohrozuje na živote. V doposiaľ vykonanom dokazovaní
nebolo zo strany žalobcu preukázané, akým závažným spôsobom bolo ohrozené zdravie a život žalobcu

a akým spôsobom bol nútený k závislosti, resp. akým závažným spôsobom bol porušený Zákon o
ochrane nefajčiarov, príp. zhoršenie zdravotného stavu. Žalobca ničím nepreukázal, že by došlo k
zhoršeniu, resp. ohrozeniu jeho zdravotného stavu, dokonca ani neuviedol, k akému konkrétnemu
zhoršeniu, resp. ohrozeniu u neho malo dôjsť. Žalobca bol v bývalej fajčiarskej cele umiestnený len 7
dní, pričom táto bola pred jeho umiestnením dôkladne vyčistená a v cele bol umiestnený s nefajčiarmi.

Je vylúčené, aby takýto krátky pobyt v cele, v ktorej sa v čase jeho pobytu nefajčilo, spôsobil žalobcovi
akékoľvek zhoršenie zdravotného stavu, resp. ohrozenie života a zdravia. Taktiež nebol zo strany
žalobcu preukázaný vznik akejkoľvek škody a existencie príčinnej súvislosti medzi konaním Ústavu
Banská Bystrica a prípadnou vzniknutou škodou. Absentuje tiež zdôvodnenie na preukázanie tvrdení,
že škoda, ktorá mala žalobcovi vzniknúť je v rozsahu 5.000,-Eur. Žalovaný navrhol, aby odvolací súd

odvolanie žalobcu ako nedôvodné zamietol a aby rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil.

5. Vyjadrenie žalovaného bolo právnemu zástupcovi žalobcu doručené dňa 31. 07. 2018. Žalobca (ani
jeho právny zástupca) sa k uvedenému nevyjadrili.

6. V dôsledku podaného odvolania žalobcu, krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z. z. -
Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), vec preskúmal v medziach daných ust. § 379 a § 380 CSP a
bez nariadenia pojednávania v súlade s ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario rozsudok súdu prvej inštancie
podľa ust. § 387 ods. 1, 2 CSP z dôvodu vecnej správnosti potvrdil.

7. Odvolací súd uvádza, že odvolanie proti rozsudku súdu prvej inštancie podal žalobca.

8. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.

9. V zmysle § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

10. Na základe podaného odvolania žalobcu tak v rozsahu podaného odvolania v zmysle § 379 a
dôvodov podaného odvolania podľa § 380 CSP po preskúmaní rozsudku súdu prvej inštancie a konania,
ktorémupredchádzalo,odvolacísúddospelkzáveru,žesúdprvejinštancievdostatočnomrozsahuzistil
skutkový stav veci, dôkazy vyhodnotil v súlade s ust. § 191 ods. 2 CSP, rozhodnutie náležite odôvodnil,
pričom odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie má náležitosti podľa § 220 ods. 2 CSP.

11. S prihliadnutím na rozsah odvolania žalobcu a odvolacie dôvody uvedené v odvolaní odvolací súd
konštatuje, že na základe preskúmania veci, odvolanie žalobcu nie je dôvodné. Odvolací súd sa s
rozhodnutím súdu prvej inštancie vysloveným v napadnutom rozhodnutí o veci samej, ako aj s jehodôvodmi stotožňuje a na tieto poukazuje, pričom konštatuje ich správnosť. Po preskúmaní veci odvolací
súd nezistil žiadne vady konania v konaní pred súdom prvej inštancie, ktoré by sa týkali procesných
podmienok; pokiaľ sa týka preskúmania veci samej odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie

zhľadiskaposúdeniaopodstatnenostižalobyžalobcudospelksprávnymskutkovýmaprávnymzáverom
a rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny. Skutkové zistenia súdu prvej inštancie nie sú založené
na chybnom hodnotení dôkazov.

12. Odvolací súd uvádza, že žalobca ťažiskovo v podanom odvolaní tvrdí, že nevykonaním navrhnutých

dôkazov mu súd odňal právo konať pred súdom; konkrétne žalobca namieta nevykonanie dôkazu dotazu
na Úrad regionálneho zdravotníctva v otázke, či postupom v rozsahu ako ho opísal žalovaný pred súdom
prvého stupňa nedošlo k porušeniu zákona. Žalobca taktiež namietal nevykonanie výsluchu svedkov,
ktorí v danom čase mohli vnímať v akom stave sa predmetná cela nachádzala v čase príchodu žalobcu.
Žalobca v odvolaní namietal, že tým, že súd nevypočul svedkov, nevykonal úkony potrebné k zisteniu
stanoviska úradu regionálneho zdravotníctva, nebol riadne zistený skutkový stav veci, najmä, či bolo

umiestnenie žalobcu v danej cele v súlade so zákonom na ochranu fajčiarov (správne zrejme ochranu
nefajčiarov) a či takýto stav mohol alebo nemohol ovplyvniť zdravie žalobcu. Odvolací súd uvádza,
že súd prvej inštancie v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku konštatoval a postupne bližšie
zdôvodnil, že žalobca podaným návrhom a ani následne v priebehu konania nepreukázal ani jeden
zo základných zákonných atribútov, predpokladov potrebných pre priznanie nároku na náhradu škody.

Odvolací súd poukazuje na samotnú žalobu žalobcu označenú ako „žaloba o zaplatenie 5 000 Eur“,
v ktorej uviedol, že žalobu odôvodňuje „skutočnosťami opísanými v pokuse o zmier adresovanej GR
ZVJS SR dňa 05. 07. 2016. Všetky cely, na ktorých bol umiestnený od 08. 06. 2016 do 06. 07. 2016
sa používali - používajú aj na umiestnenie fajčiarov. Predmetné cely sú napáchnuté nikotínom, dechtom
a sú zdravotne závadné, zdraviu škodlivé obzvlášť jeho osobe chorej na srdce“. .....ústav úmyselne

ohrozil zdravie žalobcu účelovo ho nútil stať sa závislým, začať fajčiť, keďže držal žalobcu vo fajčiarskom
prostredí. Konaním žalovaného jednoznačne bolo ohrozené závažným spôsobom zdravie žalobcu,
život, bol nútený k závislosti resp. nútený stať sa závislým, a zároveň bol závažným spôsobom porušený
zákon o nefajčiaroch. Sumu 5 000 Eur si nárokuje za ohrozenie zdravia.

13. Odvolací súd konštatuje správnosť záveru súdu prvej inštancie o tom, že z takto koncipovanej žaloby
žalobca v konaní nielen nepreukázal, ale ani náležitým spôsobom netvrdil rozhodujúce skutočnosti
nevyhnutné pre pozitívne rozhodnutie o nároku na náhradu škody. Odvolací súd poukazuje na základnú
zásadu Civilného sporového poriadku obsiahnutú v čl. 8 CSP (procesné povinnosti a procesné
bremená), v zmysle ktorého strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie

vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov
súdu. V zmysle uvedeného dôkazná povinnosť zaťažuje v kontradiktórnom spore obe sporové strany
v rozsahu ich tvrdení dokazovať je povinný každý, kto v spore niečo tvrdí. Nedodržanie dôkaznej
povinnosti a následne neunesenie dôkazného bremena je sankcionované stratou sporu.

14. Pokiaľ sa žalobca podanou žalobou domáhal zaplatenia sumy 5 000 Eur titulom náhrady škody na
ohrozenie resp. poškodenie zdravia bolo na ňom, aby preukázal: porušenie právnej povinnosti zo strany
žalovaného, samotný vznik a výšku škody, príčinnú súvislosť medzi škodou a škodlivým následkom. I
odvolacísúdvpredmetnejvecikonštatuje,žežalobcanepreukázalakékoľvekprotiprávnekonanie(resp.
porušenie povinnosti) žalovaného, keďže zo zhodných vyjadrení žalovaného, ako aj samotného žalobcu

od počiatku konania vyplýva, že žalobca bol po celé rozhodné (ním označené) obdobie umiestnený do
cely nefajčiarskej, spolu s ostatnými nefajčiarmi. Pokiaľ žalobca navrhoval vykonanie dôkazu dopytom
na Úrad regionálneho zdravotníctva, odvolací súd uvádza, že povinnosťou žalobcu bolo v danom type
konania tvrdiť a označenými dôkazmi i preukázať porušenie povinnosti, resp. protiprávne konania a nie
v konaní navrhovať dokazovanie za účelom zistenia, či vôbec takéto porušenie nastalo, t.j. či ústav pri

jeho umiestnení na celu nefajčiarsku porušil alebo neporušil právny predpis.

15. Žalobca nepreukázal ani vznik akejkoľvek škody. V danom prípade z obsahu jeho podania -
žaloby vyplýva, že škodou malo byť jeho poškodenie resp. ohrozenie zdravia, príp. tá skutočnosť,
že bol nútený stať sa závislým od nikotínu. Uvedené je len naznačené tvrdenie, pričom z obsahu

žaloby nijakým spôsobom nevyplýva, v čom má spočívať poškodenie resp. ohrozenie, či zhoršenie
zdravia žalobcu. Žalobca neuviedol, akým ochorením v súčasnosti trpí, v tomto smere ani nepoukázal
na relevantné dôkazy, žalobca netvrdil a nepreukázal aký bol jeho zdravotný stav v čase pred
nástupom do ním špecifikovaných ciel a netvrdil a ani nepreukázal, aký zdravotný stav nastal popremiestnení do predmetných ciel. Samotné stručné konštatovanie o „zhoršení zdravotného stavu“
žalobcom s odkazom na celkovú zdravotnú dokumentáciu žalobcu, je absolútne nepostačujúce, nakoľko
neumožňuje objektívne porovnanie súčasného stavu, zdravotného stavu oproti stavu, v ktorom sa

nachádzal žalobca pred umiestnením do predmetných ciel. Odvolací súd zvýrazňuje, že v civilnom
sporovom konaní sa neuplatňuje zásada vyšetrovacia, ale uvedené je principiálne založené na zásade
kontradiktórnosti ( kde je nutná procesná aktivita sporových strán, ktoré sú zásadne povinné tvrdiť
rozhodujúce skutočnosti a označiť dôkazné prostriedky na preukázanie svojich tvrdení) a zásade
dispozičnej a prejednacej (kde zásadne žalobca disponuje vecou, avšak súd rozhoduje o pripustení

veci).

16. Žalobca v konaní ďalej nijakým spôsobom nezdôvodnil, neuviedol akým spôsobom dospel
práve k sume 5 000,- Eur, ako peňažného ekvivalentu primeranému k zhoršenému (avšak bližšie
nešpecifikovanému) zdravotnému stavu. Keďže v danom prípade sa žalobca domáhal náhrady škody,
bolo jeho povinnosťou v konaní preukázať, že peňažný nárok uplatňovaný v konaní v určitej výške

zodpovedá charakteru a rozsahu vzniknutej škody, z ním špecifikovaných dôvodov. Žalobca v konaní
uvedené súdu neuviedol, nevysvetlil a nepreukázal dôvodnosť nároku na náhradu škody právo vo výške
5 000,- Eur.

17. Pokiaľ sa týka príčinnej súvislosti, nakoľko v konaní. nebol preukázaný samotný vznik škody a ani

porušenie právnej povinnosti zo strany žalovaného, nemohla byť logicky preukázaná (a v skutočnosti
ani v konaní nebola) príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a vznikom škody. Žalobca
nepreukázal aký bol v dobe podania žaloby jeho zdravotný stav, v čom spočívajú ťažkosti žalobcu, akým
spôsobom sa to - ktoré konkrétne ochorenie prejavuje, nepreukázal, že by takýmto zdravotným stavom
netrpelvčasepredumiestnenímdopredmetnýchcielanepreukázal,žebykbližšienekonkretizovanému

zhoršeniu zdravotného stavu došlo práve a výlučne jeho pobytom v ním označených celách trvajúcom
v celkovom rozsahu jedného mesiaca, t.j. nepreukázal to, že by sa tak udialo v dôsledku protiprávneho
konania ústavu na výkon trestu.

18. Pokiaľ žalobca navrhoval výsluch svedkov (ním bližšie neuvedených, neoznačených) za účelom

objasnenia okolností v akom stave sa žalobcom vymedzené cely nachádzali, odvolací súd v
zhode so súdom prvej inštancie konštatuje, že uvedeným by neboli bližšie objasnené okolnosti
ohľadom zdravotného stavu žalobcu (predchádzajúceho či súčasného), neboli by preukázané okolnosti
rozhodujúce pre posúdenie vzniku škody, resp. jej výšky; uvedeným by ani nebola preukázaná príčinná
súvislosť medzi tvrdeným následkom a protiprávnym konaním žalovaného a nebolo by ani preukázané

protiprávne konanie zo strany žalovaného, keďže od počiatku konania je zrejmá a nerozporovaná
tá okolnosť, že predmetné cely, do ktorých bol žalobca umiestnený, boli nefajčiarske a na týchto sa
počas jeho pobytu v nich nefajčilo. Žalobcom vznesené návrhy na dokazovanie tak nekorešpondovali s
predmetom konania, ktorý podanou žalobou určil samotný žalobca.

19. Pokiaľ žalobca v odvolacom konaní poukazuje na znalecký posudok č. 69/2018 vypracovaný pre
posúdenie zdravotného stavu odsúdeného v konaní o návrhu odsúdeného na prerušenie výkonu trestu
odňatia slobody a upustenie od výkonu zvyšku trestu odňatia slobody, k tomuto odvolací súd uvádza, že
pokiaľ by i uvedený znalecký posudok v odvolacom konaní pripustil ako novotu v zmysle § 366 Civilného
sporového poriadku, uvedeným žalobca preukazuje ochorenie - arteriálnu hypertenziu (zvýšený krvný

tlak), ktorého liečba obnáša a spočíva „v úprave životosprávy a medikácii, pričom potrebná je korekcia
nadváhy, správne spravovanie, obmedzenie príjmu kuchynskej soli, zanechanie fajčenia a primeraná
fyzická aktivita“. Uvedené je však bez akejkoľvek dôkaznej relevancie vo vzťahu k tvrdeniu žalobcu,
nakoľko žalobca ním ani v odvolacom konaní spoľahlivo a jednoznačne nepreukazuje, že konštatované
ochorenie arteriálna hypertenzia vzniklo v rozhodnom čase po umiestnení žalobcu v ním označených

celách, resp. že by došlo k akémukoľvek jeho zhoršeniu a že sa tak udialo v dôsledku umiestnenia
žalobcuvtýchtoceláchvcelkovomčasovomrozsahujednéhomesiaca.Uvedenákonštatovanákorekcia
nadváhy správne stravovanie, obmedzenie príjmu kuchynskej soli, zanechanie fajčenia a primeraná
fyzická aktivita sú všeobecne aplikovateľné na väčšinu populácie, dokonca i na celkom zdravého
človeka. Odvolací súd tak konštatuje, že žalobca ani v odvolacom konaní nepreložil súdu také dôkazy,

ktoré by odôvodňovali iné rozhodnutie vo veci, než ako rozhodol súd prvej inštancie. Žaloba žalobcu je
zjavne nedôvodná, nie sú v nej preukazované a dokonca ani tvrdené rozhodujúce okolnosti, potrebné
pre pozitívne rozhodnutie vo veci. S poukazom na uvedené odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie
postupom podľa § 387 ods. 1, 2 potvrdil ako vecne správny.20. Ako výrok závislý odvolací súd preskúmal i výrok rozsudku o trovách konania označený ako výrok II.
rozsudku a dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je správne i v tejto časti, keďže v konaní

by bol procesne úspešný žalovaný, ktorému by v zmysle § 255 CSP prináležal nárok na náhradu trov
konania, avšak keďže žalovaný nebol zastúpený právnym zástupcom, náhradu trov konania nežiadal
priznaťapreukázateľnemuanižiadnetrovyvsúvislostiskonanímnevznikli,súdprvejinštancierozhodol
správne, keď žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznal. Odvolací súd preto rozhodnutie
súdu prvej inštancie i v závislom druhom výroku potvrdil ako vecne správne.

19. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle § 396 ods. 1, § 255 ods. 1 a § 262
ods. 1 CSP a konštatoval, že žalovanému ako procesne úspešnej strane sporu v odvolacom konaní by
prináležal nárok na náhradu trov odvolacieho konania, avšak keďže žalovanému preukázateľne žiadne
trovyvsúvislostisodvolacímkonanímnevznikli,odvolacísúdžalovanému,hocprocesneúspešnejstany
sporu v odvolacom konaní, nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

20. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/.

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).