Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 15. november 2018

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 7To/97/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7215010946
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 11. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslav Osif

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2018:7215010946.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach, v senáte zloženom z predsedu JUDr. Miroslava Osifa a sudcov JUDr.

Daniely Mitterpákovej a JUDr. Margaréty Jurkovej Žoldákovej, na verejnom zasadnutí konanom dňa
15. novembra 2018, v trestnej veci proti H. Y., obžalovaného pre pokračovací prečin podvodu podľa §
221 ods.1, ods.2 Tr.zák. sčasti dokonaný a sčasti formou pokusu podľa § 14 ods.1 Tr.zák., o odvolaní
obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Košice II zo dňa 11.7.2018 sp.zn. 3T/76/2015 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods.1 písm. b/, e/, ods.3 Tr.por. zrušuje napadnutý rozsudok v celom rozsahu.

Podľa § 322 ods.3 Tr.por., obžalovaný H. Y., J.. XX.X.XXXX I. H., bytom H.-G.Š. Č.. XXX, zamestnaný

v spoločnosti G. N..V..Q.. H.,

je vinný, že

- dňa 12. 2. 2014 v H. pred objektom W. J. X. K. I. H. pod zámienkou úhrady poplatku pre lekára za
budúcu operáciu obličky K.. F. Q. prevzal od K.H.. Y. Q. sumu vo výške 750,00 eur, hoci vedel, že žiadna
operácia sa neuskutoční,

- dňa 13.2.2014 v H. v priestoroch H. U. XXX J. W.. Y. Č.. XX pod zámienkou výmazu bližšie
nešpecifikovaného problému zo živnostenského registra u K.. F. Q. prevzal od K.. Y. Q. M. K.. F. Q.
finančnú sumu vo výške 300,00 eur a dňa 24. 2. 2014 na tom istom mieste finančnú sumu vo výške
3200,00 eur, hoci vedel, že žiadne nezrovnalosti vo výpise zo živnostenského registra č. XXX-XXXXX
na meno K.. F. Q. neboli,
- dňa 7.3.2014 v H. I. H. U. XXX J. W.. Y. Č.. XX pod zámienkou úhrady nedoplatkov do N. K., ktoré mali
vzniknúť K.. F. Q. M. K.. Y. Q., sa snažil od týchto osôb získať sumu vo výške 2146,32 eur na úhradu
týchto nedoplatkov, hoci vedel, že N. K. v tom čase neevidovala žiadne nedoplatky voči uvedeným

osobám, avšak poškodení mu neposkytli vyššie uvedenú finančnú čiastku,

pričom uvedeným konaním spôsobil poškodenej Y. Q. a poškodenému F. Q. škodu vo výške 4.250,00
eur a taktiež sa pokúsil spôsobiť poškodenej Y. Q. a poškodenému F. Q. škodu vo výške 2146,32 eur,

teda

- na škodu cudzieho majetku seba obohatil tým, že uviedol niekoho do omylu a spôsobil tak na cudzom
majetku väčšiu škodu
- dopustil sa konania, ktoré bezprostredne smerovalo k dokonaniu trestného činu a ktorého sa dopustil
v úmysle na škodu cudzieho majetku seba obohatiť tým, že uvedie niekoho do omylu a spôsobí tak na
cudzom majetku väčšiu škodu, pričom k dokonaniu trestného činu nedošlo,

tým spáchalpokračovací prečin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 2 Tr.zák. sčasti dokonaný a sčasti formou pokusu
podľa § 14 ods.1 Tr.zák.

Za to mu ukladá :

Podľa § 221 ods. 2 , § 38 ods. 2, § 56 ods.1 Tr.zák. peňažný trest vo výmere 1.000,- (tisíc) Eur.

Podľa § 57 ods.3 Tr.zák. pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený, súd

mu ukladá náhradný trest odňatia slobody v trvaní 10 (desať) mesiacov.

Podľa § 287 ods.1 Tr.por. obžalovanému H. Y. ukladá povinnosť nahradiť škodu vo výške 4.250,-
(štyritisícdvestopäťdesiat) Eur poškodeným F. Q., J.. XX.X.XXXX, bytom W., G. XXA/XX, Y., prechodne
bytom H., Z. Y. Č.. XX M. Y. Q., J.. X.X.XXXX, bytom W., G. XXA/XX, prechodne bytom H., Z. Y. Č.. XX.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Košice II zo dňa 11.7.2018 sp.zn. 3T/76/2015 bol obžalovaný H. Y. uznaný
za vinného z pokračovacieho prečinu podvodu podľa § 221 ods.1, ods.2 Tr.zák. sčasti dokonaný a sčasti
formou pokusu podľa § 14 ods.1 Tr.zák., na tom skutkovom základe, že

- dňa 12.2.2014 v H. pred objektom W. J. X. K. I. H. pod zámienkou úhrady poplatku pre lekára za

budúcu operáciu obličky K.. F. Q. prevzal od K.H.. Y. Q. sumu vo výške 750,00 eur, hoci vedel, že žiadna
operácia sa neuskutoční,

- dňa 13.2.2014 v H. v priestoroch H. U. XXX J. W.. Y. Č.. XX pod zámienkou výmazu bližšie
nešpecifikovaného problému zo živnostenského registra u K.H.. F. Q. prevzal od K.. Y. Q. a K.. F. Q.

finančnú sumu vo výške 300,00 eur a dňa 24. 2. 2014 na tom istom mieste finančnú sumu vo výške
3200,00 eur, hoci vedel, že žiadne nezrovnalosti vo výpise zo živnostenského registra č. XXX-XXXXX
na meno K.. F. Q. neboli,

- dňa 7. 3. 2014 v H. I. H. U. XXX J. W.. Y. Č.. XX pod zámienkou úhrady nedoplatkov do N. K., ktoré mali

vzniknúť K.. F. Q. M. K.. Y. Q., sa snažil od týchto osôb získať sumu vo výške 2146,32 eur na úhradu
týchto nedoplatkov, hoci vedel, že N. K. v tom čase neevidovala žiadne nedoplatky voči uvedeným
osobám, avšak poškodení mu neposkytli vyššie uvedenú finančnú čiastku,

pričom uvedeným konaním spôsobil K.. Y. Q. M. K.. F. Q. škodu vo výške 4250,00 eur a taktiež sa pokúsil

spôsobiť K.. Y. Q. M. K.. F. Q. škodu vo výške 2146,32 eur.

Za to bol obžalovanému H. Y. podľa § 221 ods.2 , § 38 ods.2 Tr.zák. uložený trest odňatia slobody v
trvaní 18 (osemnásť) mesiacov.

Podľa § 49 ods.1 písm. a) Tr.zák. súd výkon trestu podmienečne odložil a podľa § 50 ods. 1 Tr. zák. určil
skúšobnú dobu v trvaní 30 (tridsať) mesiacov.

Podľa § 287 ods.1 Tr.por. bola obžalovanému uložená povinnosť nahradiť škodu vo výške 4.250,-
(štyritisícdvestopäťdesiat) Eur poškodeným F. Q., J.. XX.X.XXXX bytom W., G. XXA/XX Y., prechodne

H., Z. Y. Č.. XX M. Y. Q., J.. X.X.XXXX, bytom W., G. XXA/XX, prechodne H., Z. Y. Č.. XX.

Proti tomuto rozsudku po jeho vyhlásení, odôvodnení a poučení o opravnom prostriedku obžalovaný
H. Y. zahlásil odvolanie. V písomných dôvodoch odvolania v prvom rade poukázal na to, že trestná
zodpovednosť páchateľa za spáchanie trestného činu podvodu má byť vyvodzovaná len vtedy, keď

osoba konajúca v omyle konala v tzv. ospravedlniteľnom omyle, teda okolnosti prípadu boli také, že
osoba, ktorá konala v omyle, si nepočínala nedbalo, resp. konala s bežnou - náležitou starostlivosťou,
ktorú možno požadovať za obdobných okolností prípadu od osôb s obdobným postavením, ako mala
osoba konajúca v omyle. Ak poškodený nedodržal prevenčnú povinnosť podľa § 415 OZ, mal by sa
domáhať ochrany svojich práv cestou iných právnych prostriedkov ako trestného práva.Podľa jeho názoru preto nejde o „uvedenie do omylu“ v zmysle základnej skutkovej podstaty trestného
činu podvodu podľa § 221 ods. 1 Trestného zákona, ak je možné nepravdivosť tvrdenia na prvý pohľad
rozpoznať, resp. podlieha preskúmavaniu klamanou osobou.

Povedané inak, obyčajné klamstvo nie je uvádzaním do omylu vtedy, keď tvrdenie podlieha
preskúmavaniu a keď okrem lživého konania nebolo urobené nič, čím by sa preskúmavanie sťažilo. Ak
má teda osoba vykonávajúca majetkovú dispozíciu v omyle povinnosť vyplývajúcu napr. zo zvyklostí
preskúmavať tvrdenia iných osôb, a to prostriedkami bežne dostupnými, nie je možné len uvedenie

nepravdy, bez ďalšieho považovať za „uvádzanie do omylu“ v zmysle skutkovej podstaty trestného činu
podvodu.

Najvyšší súd ČR v rozhodnutí z 25.05.2010 sp.zn. 7Tdo 486/2010 posudzoval aj dodržanie povinnej
(obvyklej)mieryopatrnostinastranepoškodenéhoadospelkzáveru,žeakideosúkromnoprávnyvzťah,
je potrebné trvať na tom, aby na ochranu svojich majetkových záujmov primárne dbali predovšetkým

samotní účastníci takéhoto vzťahu. Od nich je nutné požadovať, aby postupovali obozretne a aby
dodržiavali aspoň elementárne zásady opatrnosti, obzvlášť v prípadoch, v ktorých sú pre to ľahko
dostupné prostriedky. Ak sa poškodený sám, svojou zjavnou neopatrnosťou, ktorej sa mohol ľahko
vyvarovať, ocitol v situácii, keď v rámci súkromnoprávneho vzťahu pristúpil k neistému obchodu a
vynaložil finančné prostriedky, potom sa s dôsledkami tejto neistoty musí vysporiadať taktiež sám, a

to za použitia súkromnoprávnych inštitútov. Z hľadiska princípov, na ktorých je založený demokratický
právny štát, je neprijateľné, aby trestným postihom jedného účastníka súkromnoprávneho vzťahu bola
nahradzovaná nevyhnutná miera opatrnosti druhého účastníka súkromnoprávneho vzťahu pri ochrane
práva majetkových záujmov.

Podľa výpovede poškodených prvých 750,- € mali obžalovanému poskytnúť za vybavenie transplantácie
obličiek, ďalších 3.500,- € za vybavenie istých dokumentov pre ich deti, nakoľko im obžalovaný povedal,
že majú veľké problémy na úradoch a hrozí, že ich vyhostia. Poškodení bez akéhokoľvek preverovania
mali obžalovanému, ktorého poznali pár týždňov, tieto finančné prostriedky odovzdať, a to v hotovosti
a bez akéhokoľvek potvrdenia.

Aj keď mal súd za to, že sa skutok stal a že ho spáchal obžalovaný, má za to, že za stavu, keď poškodení
nedodržali ani minimálnu mieru opatrnosti, ktorú bolo možné dodržať bez väčšej námahy, nemôže
štát vstupovať do takéhoto súkromnoprávneho vzťahu prostriedkami trestného práva a ochraňovať
majetkové záujmy poškodených, keď samotní poškodení o tieto záujmy v čase vykonávania majetkovej

dispozície nedbali.

Obžalovaný H. Y. ďalej poukázal na to, že dôkazy vykonané na hlavnom pojednávaní neviedli k
jednoznačnému záveru, že sa skutok stal. Výpovede poškodených a svedka Ľ.V. Y. obsahujú rozpory,
ktoré neboli v priebehu konania odstránené.

Poškodení sa rozdielne vyjadrili ohľadom obálky, do ktorej mali vložiť 750,- € a odovzdať ju
obžalovanému. Poškodená Y. Q. uviedla, že peniaze dala obžalovanému, on si ich dal do obálky, ktorú
zalepil a urobil na nej čiarky a obžalovaný mal povedať aj deň, že 30.3. bude operácia. Poškodený F. Q.
k uvedenému však uviedol, že obžalovaný peniaze dal do obálky a napísal, že je to pre S.. V.. Navyše

obžalovaný sa mal vyjadriť tak, že S.. V. je hlavný lekár na transplantačnom oddelení, ktorý dopomôže
k tomu, aby sa transplantácia urýchlene vybavila.

Ďalší zásadný rozpor vo výpovediach poškodených a svedka Ľ. Y. je ohľadom odovzdania sumy 3.200,-
€ v priestoroch kaviarne. Poškodení zhodne uviedli, že pri odovzdaní peňazí boli prítomní obidvaja avšak

svedok Ľ. Y. sa jednoznačne vyjadril, že v salóniku bol iba obžalovaný a Y..

ZvyššieuvedenýchdôvodovpretoobžalovanýH.Y.vyslovilpochybnosť,žetietorozporyvovýpovediach
sú zásadné, na ktoré nie je možné neprihliadať, a to najmä za týchto okolností, keď poškodení žiadnym
spôsobom nepreukázali, že k odovzdaniu peňazí skutočne došlo.

Vo svetle uvedených skutočností záverom obžalovaný H. Y. uviedol, že je potrebné zdôrazniť, že
na preukázanie viny obžalovaného musí súhrn priamych a nepriamych dôkazov tvoriť logickú, ničím
nenarušenú sústavu navzájom sa doplňujúcich dôkazov, ktorá vo svojom celku nielen spoľahlivopreukazuje všetky okolnosti žalovaného skutku a usvedčuje z jeho spáchania obžalovaného, ale
súčasne vylučuje možnosť akéhokoľvek iného záveru.

Vykonané dôkazy musia jednoznačne a s najvyšším stupňom istoty preukazovať, že skutok uvedený
v obžalobe sa stal, a že práve obžalovaný je skutočne osobou, ktorá sa žalovaného skutku dopustila.
V prípade existencie akýchkoľvek rozumných pochybností o tom, či sa obžalovaní žalovaného skutku
dopustili, je potrebné tieto pochybnosti vykladať v ich prospech v zmysle zásady „in dubio pro reo“ a nie
naopak. Ani vysoký stupeň podozrenia sám o sebe nevytvára zákonný podklad pre odsudzujúci výrok.

Ako zo všetkého vyššie uvedeného vyplýva, súd prvého stupňa pochybil, keď ho uznal vinným na
podklade nedostatočných dôkazov a svoje rozhodnutie dostatočne neodôvodnil.

V nadväznosti na vyššie uvedené skutočnosti obžalovaný H. Y. preto navrhol, aby odvolací súd
starostlivo zvážil všetko vyššie uvedené a aby rozhodnutie súdu prvého stupňa podľa § 321 ods. 1 písm.

b), c) zrušil a sám vo veci rozhodol tak, že ho spod obžaloby oslobodí podľa § 285 písm. a) Trestného
poriadku, alternatívne vec vrátil súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a
rozhodol.

Na podklade odvolania obžalovaného H. Y. krajský súd podľa § 317 ods.1 Tr.por. preskúmal zákonnosť a

odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť
postupu konania, ktoré im predchádzalo a zistil, že odvolanie obžalovaného pokiaľ sa týka výroku o vine
nie je dôvodné.

V predmetnej trestnej veci súd prvého stupňa, ale aj odvolací krajský súd už raz rozhodoval, a to krajský

súd uznesením zo dňa 20. decembra 2017 sp.zn. 7To/99/2017, keď podľa § 321 ods.1 písm.b/, c/ Tr.por.
zrušil napadnutý rozsudok v celom rozsahu a podľa § 322 ods.1 Tr.por. vec vrátil súdu prvého stupňa,
aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.

V písomných dôvodoch zrušujúceho uznesenia odvolací súd uviedol, v akom smere je potrebné

doplniť dokazovanie a až na podklade takto doplneného dokazovania, ktoré bude musieť byť vykonané
kontradiktórnym spôsobom pred súdom prvého stupňa, bude možné vo veci zákonne rozhodnúť.

Okresný súd po vrátení veci opätovne vykonal dokazovanie ohľadne obžaloby okresného prokurátora,
ktorá bola podaná na obžalovaného H. Y. pre tri čiastkové skutky, ktoré boli prokurátorom v obžalobe

právne kvalifikované ako pokračovací prečin podvodu podľa § 221 ods.1, 2 Tr.zák., a to sčasti v štádiu
pokusu podľa § 14 ods.1 Tr.zák. a sčasti vo forme dokonaného prečinu.

Preskúmaním novonapadnutého rozsudku, t.j. rozsudku Okresného súdu Košice II zo dňa 4.7.2017
sp.zn. 3T/76/2015 odvolací súd zistil, že súd prvého stupňa v plnom rozsahu doplnil dokazovanie v

rozsahu predchádzajúceho zrušujúceho uznesenia krajským súdom v predmetnej trestnej veci.

Z dôkazov vykonaných na hlavnom pojednávaní preto ani odvolací súd nemá žiadne pochybnosti o tom,
že obžalovaný H. Y. sa dopustil pokračovacieho prečinu podvodu podľa § 221 ods.1, ods.2 Tr.zák., a to
sčasti formou pokusu podľa § 14 ods.1 Tr.zák. a sčasti formou dokonaného prečinu, a to v rozsahu, ako

je to uvedené vo výroku napadnutého rozsudku.

Obhajoba obžalovaného H. Y. bola jednoznačne vyvrátená výsledkami vykonaného dokazovania, a
preto ani odvolací súd argumentom uvádzaným v priebehu hlavného pojednávania, resp. uvádzaným v
písomných dôvodoch odvolania nemohol vyhovieť, nakoľko boli vyvrátené bez akýchkoľvek pochybností

dôkazmi vykonanými zákonným spôsobom na hlavnom pojednávaní.

Nahlavnompojednávanípredokresnýmsúdomdňa11.7.2018povrátenívecinadoplneniedokazovania
obžalovaný H. Y. ohľadne svojich majetkových pomerov uviedol, že je bez pracovného pomeru a z
tohto dôvodu aj súd prvého stupňa pri rozhodovaní o uložení trestu, hoci konaním obžalovaného išlo o

majetkový prečin, obžalovanému H. Y. uložil na dosiahnutie účelu trestu formou individuálnej prevýchovy
a generálnej prevencie trest odňatia slobody vo výmere 18 mesiacov, ktorého výkon mu podmienečne
odložil na skúšobnú dobu v trvaní 30 mesiacov. Zároveň obžalovanému H. Y. bola uložená aj povinnosť
nahradiť škodu poškodeným vo výške 4.250,- € tak, ako je to uvedené vo výroku napadnutého rozsudku.Odvolací súd tak, ako to už vyššie uviedol na podklade výsledkov vykonaného dokazovania rovnako
dospel k záveru, ako súd prvého stupňa, že obžalovaný H. Y. tak po objektívnej, ako aj subjektívnej

stránke naplnil znaky žalovaného pokračovacieho prečinu podvodu podľa § 221 ods.1, ods.2 Tr.zák.
sčasti spáchaného formou pokusu podľa § 14 ods.1 Tr.zák. a sčasti formou dokonaného prečinu.

Už samotný zákonodarca pri majetkových trestných činoch, ale aj podľa ustálenej súdnej praxe v prvom
rade má za to, že v prípade preukázania viny páchateľovi okrem uloženia povinnosti nahradiť spôsobenú

škodu, mal by byť obžalovanému ukladaný trest spojený s majetkovým postihom, pokiaľ na dosiahnutie
účelu trestu nie je potrebné ukladať trest spojený s obmedzením osobnej slobody páchateľa.

Obžalovaný H. Y. na verejnom zasadnutí pred krajským súdom predložil listinný dôkaz, a to pracovnú
zmluvu, z ktorej je zrejmé, že oproti momentu, keď rozhodoval v predmetnej trestnej veci súd prvého
stupňa, došlo ku zmene ohľadne jeho majetkových pomerov a z tohto dôvodu odvolací súd napadnutý

rozsudokzrušilvcelomrozsahu,atoajzdôvodu,ževpísomnomvyhotovení,aleajvzápisniciohlavnom
pojednávaní namiesto krstného mena H., obžalovaný mal uvedené krstné meno H..

Práve z tohto dôvodu, nakoľko nebola zachovaná totožnosť osoby obžalovaného a jednalo sa o
zrejmú pisársku chybu, odvolací súd toto pochybenie napravil tak, že rozhodol sám rozsudkom, po

predchádzajúcom zrušení rozsudku súdu prvého stupňa v celom rozsahu.

KeďžeobžalovanýH.Y.naverejnomzasadnutípreukázal,žejeschopnývykonaťpeňažnýtrest,odvolací
súd po zrušení výroku o uloženom treste v rozsudku súdu prvého stupňa, rozhodol rozsudkom tak, že
obžalovanému H. Y. na dosiahnutie účelu trestu v zmysle § 43 ods.1, 2 Tr.zák. uložil peňažný trest vo

výmere 1.000,- € a pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený, uložil mu
náhradný trest odňatia slobody v trvaní 10 mesiacov.

Z dôvodu, že odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil v celom rozsahu, znova bolo rozhodnuté aj o
povinnosti nahradiť škodu, a to poškodeným F. Q. M. Y. Q. tak, ako je to uvedené vo výroku tohto

rozsudku, nakoľko ani odvolací súd nemal žiadne pochybnosti, že v príčinnej súvislosti s konaním
obžalovaného H. Y. došlo k spôsobeniu škody pre poškodených, pričom výška spôsobenej škody bola
jednoznačne preukázaná a poškodené osoby túto škodu si riadne a včas uplatnili v trestnom konaní.

Ohľadne viny obžalovaného H. Y., okrem už uvedeného v tomto rozsudku, krajský súd poukazuje aj

na argumenty uvádzané v dôvodoch napadnutého rozsudku, ktoré si v celom rozsahu osvojuje a ku
argumentom uvádzaným v odvolaní obžalovaného, považuje za nutné zdôrazniť, že práve na podklade
dôkazov, a to výsluchov poškodených, ale aj ďalších svedkov bolo bez akýchkoľvek pochybností
preukázané, že obžalovaný tak po objektívnej, ale aj po subjektívnej stránke formou priameho úmyslu
sa dopustil konania tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku ďalší riadny opravný
prostriedok nie je prípustný.