Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 7. september 2015

Súd: Okresný súd Levice
Spisová značka: 14C/51/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4313203074
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 09. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Červenáková

ECLI: ECLI:SK:OSLV:2015:4313203074.12

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Levice v konaní pred sudkyňou JUDr. Máriou Červenákovou, v právnej veci navrhovateľa:

M. A., Z.. XX.X.XXXX, B. V. Z. D. XXX, zastúpený JUDr. Ondrejom Mészárosom, advokátom so
sídlom Brezová 10, Želiezovce, proti odporcovi: P. A., Z.. XX.X.XXXX, B. V. Z. D. XXX, zastúpený
JUDr. Michalom Rebrom, advokátom so sídlom Maróthyho 6, Bratislava, o zaplatenie 2.137,88 Eur s
príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh z a m i e t a.

Navrhovateľ je p o v i n n ý zaplatiť odporcovi náhradu trov konania vo výške 1157,05 Eur na účet

právneho zástupcu odporcu vedený v Tatra banke, a.s. č. účtu: 2926848872/1100, IBAN: SK08 1100
0000 0029 2684 8872, do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ v podanom návrhu žiadal, aby súd zaviazal odporcu k zaplateniu 2137,88 Eur, ako aj
úroky z omeškania zo sumy 2137,88 Eur od podania návrhu t.j. 20.2.2013 do 7.5.2013 vo výške 3,0 %
(dvojnásobok základnej úrokovej sadzby NBS) a od 8.5.2013 do zaplatenia úroky vo výške 2,0 %, ako i
k náhrade trov konania a to titulom náhrady škody. V písomnom návrhu ako i na pojednávaní uviedol, že
odporca mu v presne nezistenej dobe do dňa 9.5.2010 z objektu poľnohospodárskeho dvora na adrese
V. Z. D. Č..L.. XX, ktorý je a bol v tom čase oplotený, s visiacim zámkom uzamknutý a bol označený ako

„súkromný majetok“ odcudzil 3 ks tam sa nachádzajúcich ťažkých brán o rozmeroch 1,2 x 1,2 m a to
tak, že odrazil visiaci zámok a takto poškodil aj vchodovú železnú bránu a na odstavenom motorovom
vozidle značky AVIA 31 poškodil ľavé spätné zrkadlo. Týmto svojim konaním mu spôsobil škodu vo
výške 2137,88 Eur. Táto škoda bola vyčíslená tak, že železné brány toho času boli zakúpené za 5.000,-
Sk, čo je v prepočte za 1 ks 165,95 Eur x 3 = 497,88 Eur, za poškodený visiaci zámok 100 Eur, za
poškodenú vchodovú železnú bránu
1500 Eur a za poškodené ľavé spätné zrkadlo 40 Eur. Odporca i napriek jeho výzve z uvedenej sumy

nič neuhradil.

Odporca žiadal podaný návrh zamietnuť, nakoľko žalovanú pohľadávku neuznáva, navrhovateľovi
žiadnu škodu neurobil. K dnešnému dňu nebolo vydané žiadne právoplatné súdne a iné rozhodnutie,
ktoré by ho s uvedeným trestným konaním akokoľvek spájalo ani ho zaväzovalo na úhradu údajnej
škody, ktorá vznikla navrhovateľovi na majetku. Obvinený nebol, bol vypočutý ako svedok. Podľa jeho
názoru celá vec je premlčaná, nakoľko tento incident sa stal dávno.

Súd na základe prevedeného dokazovania zistil tento skutkový stav:Z písomných podaní ako i z výpovedi navrhovateľa vyplýva, že je vlastníkom hospodárskeho dvora
v obci Vyškovce nad Ipľom 46. Hospodársky dvor je celý oplotený, s visiacim zámkom uzamknutý a
pri bráne hospodárskeho dvora je tabuľa s nápisom „ zákaz vstupu“. Odporca mal na jeho pozemku

umiestnený s jeho súhlasom trambus. Niekedy v mesiaci máj 2010 došlo k vniknutiu na jeho pozemok,
pričom bol odstránený zámok z brány. V tom období sa nenachádzal doma, bol chorý, operovaný na
nohu. Osobne nevidel kto odstránil resp. poškodil zámok, bránu. Vnuk mu povedal, že to bol p. A. aj s
nejakými ľuďmi. Zistil, že odporca si zobral trambus z hospodárskeho dvora, kde ho mal s jeho súhlasom
umiestnený. Je utvrdený v tom, že škodu mu spôsobil odporca, nakoľko sa priznal na prokuratúre, že

vstúpil na pozemok. Sám odporca uviedol, že škodu spôsobil neúmyselne. Pri výške škody vychádzal
z cien pred poškodením. Po poškodení brány neopravoval, tieto brány sa tam nachádzajú v takom stave
v akom boli poškodené. Dá sa povedať, že sú ešte v horšom stave, nakoľko si zvyknú cigáni zobrať
železá. Škoda na vchodovej železnej bráne je vo výške 1500 Eur. Nepamätá sa v akej hodnote zámok
kúpil, ale myslí si, že zámok aj s namontovaním stojí 100 Eur, pričom do tejto sumy zarátal aj cestu,
nakoľko zámok treba ísť aj kúpiť a doniesť. Spätné zrkadlo sa pokazilo na stojacej Avii a jeho kamarát,

odborník, ktorý chodí opravovať autá povedal, že je to škoda v hodnote 40 Eur. Ťažké brány o rozmere
1,2 x 1,2 m v počte 3 ks sa nachádzali na trambuse, ktorý odporca odtiahol z hospodárskeho dvora a
teda odcudzil aj brány. Brány zakúpil od K. F. po 5000,- Sk, či je v prepočte za jeden kus 165,96 Eur
x 3= 1497,88 Eur.

Z výpovede odporcu vyplýva, že jeho zať mal na pozemku navrhovateľa Liazku. Navrhovateľ mu
prostredníctvom viacerých ľudí odkazoval aby si Liazku odtiahol. Z uvedeného dôvodu išiel Liazku
odtiahnuť. Navrhovateľa nevolal, že ide Liazku odtiahnuť, nakoľko považoval odkazy navrhovateľa od
iných ľudí za výzvu k tomu, aby Liazku odtiahol čím skôr. Snažil sa to urobiť čím skôr, nepamätá sa už
v ktorý deň sa tak stalo. Podľa neho navrhovateľ videl, že Liazku ťahá, nakoľko v tom čase v nemocnici

nebol. Na pozemok vošiel, avšak brána bola otvorená a nebola to riadna brána tak ako má byť, ale to
boli kusy železa, ktoré zvyknú bývať pri cestách, ktoré zachytávajú sneh. Na jednom takomto visel aj
zámok. V žiadnom prípade, keď z tadiaľto brali Liazku nedošlo k poškodeniu týchto brán. Pri odťahu
mu pomáhal Ing. A.. Vozidlo sa im nepodarilo vytiahnuť a tak im na pomoc prišiel p. Kováč a neskôr
aj Urblíkov vnuk. Ako túto Liazku vyťahovali z pozemku, tak sa stalo, že tam stála nefunkčná Avia a

trošku zachytil spätné zrkadlo, avšak toto vôbec nerozbil. Keď z tadiaľ odchádzali, tak bránu zatvorili
tak ako bola, pritom keď vychádzali von, bránu museli z každej strany dvaja držať, nakoľko bola krivá.
Zámok na bránu nedávali, nakoľko brána ani nebola zamknutá, na bráne visel len zámok tak ako je to
zdokumentované na fotografii z polície.

Zo spisu Obvodného oddelenia PZ Šahy pod č. ČVS: ORP-347/SA-LV-2012 bolo zistené, že dňa
3.4.2012 bolo podľa § 199 ods. 1 Trestného poriadku začaté trestné stíhanie za prečin krádeže podľa
§ 212 ods. 2 Trestného zákona preto, že doposiaľ neznámy páchateľ v presne nezistenej dobe do dňa
9.5.2010 kedy bol skutok zistený, v obci Vyškovce nad Ipľom z objektu poľnohospodárskeho dvora na
adrese Vyškovce nad Ipľom č.d. 46, doteraz nezisteným spôsobom odcudzil 2 ks tam sa nachádzajúcich

ťažkých brán o rozmeroch 1,2 x 1,2 m, čím spôsobil M. A. škodu v doteraz nezistenej výške. Uznesením
zo dňa 22.11.2012 pod sp.zn. ČVS: ORP-347/SA-LV-2012 podľa § 214 ods. 1 Trestného poriadku
trestná vec, v ktorej bolo začaté trestné stíhanie za prečin krádeže podľa § 212 ods.
1 Trestného zákona, ktorého sa dopustil doposiaľ neznámy páchateľ, bola postúpená Obvodnému
úradu v Leviciach, Odboru všeobecnej vnútornej správy, oddeleniu priestupkov, pracovisko Šahy na

prejednanie priestupku, teda výsledky skráteného vyšetrovania preukazujú, že nejde o trestný čin,
ale ide o priestupok proti majetku podľa § 50 ods.1 zák. č. 372/1990 Zb. o priestupkoch. Proti tomuto
uzneseniu podal sťažnosť oznamovateľ M. A.. Prokurátor Okresnej prokuratúry Levice uznesením zo
dňa 20.12.2012 pod č.k. 1Pv 227/12-19 zamietol včas podanú sťažnosť, pretože nie je dôvodná.

Obvodný úrad Levice, obor všeobecnej vnútornej správy dňa 7.1.2013 pod č.k. ObU-LV-
OVVS-2012/01806 Záznamom o odložení veci, vec odložil z dôvodu, že zodpovednosť za priestupok
zanikla.

Navrhovateľ na preukázanie svojich tvrdení navrhol v konaní vypočuť svedkov: T. A., M. A. F., X. A.Á.,

F. Š., U. Š., F. Š., K. F.. Uviedol, že „doručí aj viac svedkov, a to až potom ak sa s ním prekonzultujem“.

Svedkyňa T. A., manželka navrhovateľa uviedla, že má vedomosti o tom, že odporca mal auto na
pozemku navrhovateľa, auto sama videla. Nebola prítomná, keď odporca si auto z pozemku zobral.Pozemok bol oplotený, bol zatvorený, vstup na pozemok bol cez železnú bránu, na ktorej bol visiaci
zámok. Keďže brána bola poškodená, navrhovateľ ju opravil. Navrhovateľ bol veľmi nahnevaný, že
brána bola poškodená, a že s Aviou zmizli aj brány. Videla, že brány boli naložené na vozidle, ktoré

patrilo odporcovi. Súhlas odporcovi na odstavenie vozidla na pozemku mu dal navrhovateľ. Nebol vôbec
problém v tom, že toto vozidlo na pozemku stojí. Nemá vedomosť o tom, že by navrhovateľ vyzýval
odporcu, aby si vozidlo odtiahol a ani nevie o tom, žeby si mal odporca vozidlo odtiahnuť. Myslí si,
že keď je brána zatvorená, odporca mal oznámiť, že si vozidlo príde odtiahnuť. Odporca sa priznal k
tomu, že vošiel na ich pozemok bez toho, aby im to dal na vedomie. Na ich pozemok rómsky občania

nechodili kradnúť, neverí tomu, že to navrhovateľ uviedol.

Svedok M. A., syn navrhovateľa uviedol, že nebol prítomný pri tom ako bolo vozidlo zobrané z pozemku
navrhovateľa. O tejto záležitosti počul od svojho otca a brata. Chodil na tento pozemok, má vedomosti
o tom, že odporca mal tam uskladnené svoje vozidlo. Na tomto vozidle boli naložené brány, ktoré patrili
otcovi. Brána bola uzavretá zámkom. V ten deň keď sa išiel pozrieť, brána bola odtiahnutá, zámok tam

nevidel. Keď sa to
všetko odohralo, navrhovateľ nebol doma. Videl, že sa brána poškodila. Viac sa s navrhovateľom o tejto
záležitosti nerozprávali, nepovedal mu čo sa poškodilo, ani mu nerozprával, že by odporca mal odísť
s autom naloženými bránami.

Svedok X. A., syn navrhovateľa uviedol, že podľa jeho názoru vozidlo, ktoré bolo na pozemku
navrhovateľa nepatrilo odporcovi. Odporca s určitými ľuďmi vošiel do priestoru na pozemok, hoci tento
bol ohradený, bolo tam napísané, že sa jedná o súkromný pozemok, a že vstup zakázaný. Nebol
prítomný pri tom, keď odporca s určitými ľuďmi vošiel na pozemok. Navrhovateľ ako i samotný odporca
mu povedali, že na pozemok odporca vošiel. Nevie, či navrhovateľ vyzýval odporcu, aby si auto zobral,

avšak určite vie, že mu nepovolili vstup na jeho pozemok bez prítomnosti navrhovateľa. Nebol sa osobne
pozrieť na miesto samé, keď mu bolo povedané, že odporca vnikol na pozemok. Boli tam policajti,
sú odborníci. Nevie sa vyjadriť aká škoda navrhovateľovi vznikla, rozprávalo sa okolo 2000 Eur. Čo
konkrétne bolo poškodené nevie, nerozprával sa detailne s navrhovateľom, bol veľmi rozčúlený. Nevie
posúdiť v akom stave sú brány, nehnuteľnosť patrí už bratovi. Stará sa o svoj majetok, iný ho nezaujíma.

Súd v konaní vypočul svedka Ing. P. A., bez príbuzenského pomeru k účastníkom konania. Uviedol, že
odporca ho požiadal o pomoc s odťahom nákladného vozidla Liaz, nakoľko ho navrhovateľ vyzval, aby
auto z jeho pozemku zobral preč. Prišiel na pozemok s traktorom. Keď prišli na pozemok, brána bola
otvorená, nepamätá sa či na nej bol visiaci zámok. Vzadu na pozemku sa nachádzal v záhradke pán V.,

s ktorým sa chvíľku rozprávali. Vozidlo sa im nepodarilo vytiahnuť, a preto zavolali druhého traktoristu
L. U., starostovho syna. S druhým traktorom sa im podarilo vytiahnuť vozidlo z dvora. Na Liazke sa
nachádzali len oblúky, ktoré držia plachtu a dosky, ktoré pred domom odporcu mu podával. Nič iné sa
na Liazke nenachádzalo. Na Liazke rozhodne brány naložené neboli. Pri odťahu bolo zachytené spätné
zrkadlo vozidla Avie, ktoré bolo nepojazdné a stálo na dvore. Nevšimol si, že by mali zachytiť aj bránu.

Keď vychádzali von z dvora, tak bránu držala rómska občianka, ktorá bývala aj s inými na predmetnom
pozemku v staršom rodinnom dome.

Svedok L. U., bez príbuzenského pomeru k účastníkom konania uviedol, že býva oproti nehnuteľnosti
navrhovateľa. Išiel zo školy, v tom období mal 16 rokov, zbadal ich traktor. Preto tam išiel a dotazoval

sa čo sa deje. S traktorom tam bol ich zamestnanec Ladislav Kováč. Nevedeli vytiahnuť Liazku, preto
si sadol do traktora a Liazku vytiahli von na cestu. Nevie či došlo pri tom k poškodeniu auta Avie a
brány. Chodieval okolo tohto pozemku, železná brána bývala zavretá, ale nevie či bola zavretá visiacim
zámkom.

Svedok P. U., starosta obce Vyškovce nad Ipľom, bez príbuzenského pomeru k účastníkom konania
uviedol, že nebol prítomný pri vyťahovaní nákladného vozidla zn. Liaz z pozemku navrhovateľa. Počul
o tom iba od svojho syna Dávida. Syn zistil, že majú problém s vytiahnutím vozidla tak im pomohol. Má
vedomosti o tom, že navrhovateľ povolil odporcovi na jeho pozemku odparkovať vozidlo. V tom období
veľmi dobre spolu vychádzali. Neskôr mu odporca spomínal, že navrhovateľ mu odkazuje cez p. V., aby

vozidlo si zobral z jeho pozemku preč. Od roku 1992 býva oproti pozemku navrhovateľa. Už v tom
období stála brána tak ako sa nachádza i v súčasnosti. Vzťahy mali dobré, navštevovali sa,chodili na pozemok navrhovateľa. Brána nebola opatrená visiacim zámkom, mala len reťaze, ktoré boli
obtočené okolo brány. Na nehnuteľnosti navrhovateľa vždy bývala nejaká rodina rómskeho pôvodu a
keď išli na návštevu, je ťažko povedať, či vysťahovávali nejaké veci von z pozemku.

Navrhovateľ žiadal, aby súd v konaní vypočul aj svedkov: 1. F. V., ktorá videla ako vozidlo vyťahujú
a vozidlo bolo ťažké, nakoľko bolo plné železnými bránami, 2. M. V., ktorý údajne videl, že ako Ing.
A. poškodil vchodové dvere aj odstavenú Aviu, 3. D. C. t.č. zamestnanec navrhovateľa, ktorý brány
nakladal na Trambus, 4. K. F., od ktorého boli odcudzené ťažké brány kúpené, 5. U. Š., ktorý videl, že

ťažké brány aj ľahké brány boli stále naložené na odstavenom Trambuse, 6. E. A., ktorý bol prítomný
pri odťahovaní.

Svedok M. V., bez príbuzenského pomeru k účastníkom konania uviedol, že má vedomosti o tom, že
odporca mal na pozemku navrhovateľa odstavené motorové vozidlo Liaz. Chodili do záhrady, ktorá je
položená vyššie za pozemkom navrhovateľa. Do záhrady chodili z hora, občas aj zo spodu cez pozemok

navrhovateľa cez malú bránku, ktorá je vedľa veľkej železnej brány. Ak sa dobre pamätá, na bráne bol
zámok. Po tom čo bola Liazka odtiahnutá, si nevšimol či bol zámok pokazený, alebo žeby bola brána
pokazená. Keď bol v záhrade zistil, že sa na pozemku niečo deje a išiel sa tam pozrieť. Nezdržal sa
dlho. Neskôr si uvedomil, že už Liazka na dvore nie je. Nebol prítomný pri odťahu vozidla, teda nevidel
žeby mala byť poškodená Avia alebo brána. Nevidel zo záhrady na korbu vozidla, jeho ani nezaujímalo

čo sa na Liazke nachádza. Navrhovateľ neodkazoval cez neho odporcovi, aby si vozidlo odtiahol.

Svedkyňa F. V., jej dcéra má za manžela syna navrhovateľa uviedla, že asi po dobu 10 rokov sa stará
o záhradu, ktorá je nad pozemkom navrhovateľa. Na pozemku navrhovateľa sa nachádzali asi dve
Avie a Liazka. Autá dobre nepozná. Boli sa s manželom na chvíľku pozrieť, čo sa robí na pozemku

navrhovateľa. Zo záhrady videla, že na jednej Avii sú naložené gumy, na inom aute železá, ale nevie
povedať, na ktorom aute železá naložené boli. Nevie, ktoré auto odťahovali. Na základe toho, že ostala
Avia na dvore tak vie, že odtiahli väčšie auto a to Liazku. Na Avii ostali gumy. Vie, že tam bola ešte
jedna Avia a z hora zo záhrady videla, že na tom veľkom aute, teda v Liazke, boli železá, avšak nevie
konkrétne povedať aké železá sa tam nachádzali. Keď sa prišli pozrieť čo tam robia, vtedy nevidela,

či boli alebo neboli železá na Liazke, nakoľko je to vysoko a ani ju to nezaujímalo. Podľa jej názoru
železá v tom aute museli byť, lebo keby železá dali dole, tak tieto by museli byť na zemi. Nevidela ako
bolo auto vytiahnuté von z pozemku navrhovateľa. Nemá vedomosti o tom a ani si nepamätá, že by po
tejto udalosti bola brána poškodená alebo bol poškodený zámok. Chodievali do záhrady aj občas z dola
cez malú bránu, ktorá je vedľa veľkej železnej brány.

Podľa § 100 ods. 1 Obč. zák. právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej
(§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá,
nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa § 106 ods. 1, 2 Obč. zák. sa právo na náhradu škody premlčí za dva roky odo dňa keď sa
poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá. Najneskoršie sa právo
na náhradu škody premlčí za tri roky, a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne, za desať rokov odo dňa,
keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví.

Inštitút premlčania umožňuje, že ak uplynula zákonom stanovená premlčacia doba a oprávnená osoba
v nej stanoveným spôsobom u príslušného orgánu svoje právo nevykonala,
vzniká povinnej osobe oprávnenie vzniesť námietku premlčania a tak spôsobiť stav, že sa oprávnená
osoba nemôže s úspechom domáhať na súde svojho práva. Dôvodné vznesenie námietky premlčania
v občianskom súdnom konaní má totiž za následok, že súd nemôže oprávnenej osobe právo priznať (§

100 ods. 1 tretia veta Obč. zák.).

Odporca vzniesol námietku premlčania uplatneného nároku navrhovateľom.

Občianskyzákonníkvustanovení§106ods.1viažepremlčaniepráva uplynutímsubjektívnejdvojročnej

premlčacej doby na podmienku vedomosti poškodeného: a) o škode (nie iba o protiprávnom úkone, či
o škodnej udalosti) ako o určitej majetkovej alebo nemajetkovej ujme určitého druhu a rozsahu, ktorú
možno objektívne vyčísliť v peniazoch do takej miery, aby poškodený mohol svoj nárok na náhradu
škody uplatniť aj na súde, b) o tom, kto za vzniknutú škodu zodpovedá, t.j. o zodpovedajúcom subjekte.Poškodený sa dozvie o tom, kto za škodu zodpovedá (§ 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka), v
okamihu preukázateľného získania informácie o skutkových okolnostiach, na základe ktorých si

môže urobiť dostatočný úsudok o tom, konkrétne ktorá fyzická alebo právnická osoba za škodu
zodpovedá; v uvedenom okamihu musí byť daná z rozhodnutia súdu vyplývajúca nespochybniteľná
istota poškodeného o zodpovednom subjekte a o jeho zodpovednosti (rozsudok Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky z 28. mája 2010 sp.zn. 1Cdo 82/2009).

Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že navrhovateľom uplatnená pohľadávka
voči odporcovi nie je premlčaná. Navrhovateľ sa domáha náhrady škody, ktorá sa v zmysle citovaných
ustanovení Občianskeho zákonníka premlčuje v dvojročnej premlčacej dobe, ktorá začína plynúť odo
dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá.

Navrhovateľ sa dozvedel o škode najneskôr dňa 9.5.2010, kedy bol skutok zistený. Pri posudzovaní

otázky, kedy sa poškodený dozvedel o tom, kto za škodu zodpovedá, treba vychádzať z preukázanej
skutočnej vedomosti poškodeného o tomto prvku (nestačí teda len možnosť dozvedieť sa o ňom). Z
vyjadrenia navrhovateľa vyplýva, že sa utvrdil v tom, že škodu spôsobil odporca, keď odporca sa sám
na prokuratúre, polícii priznal, že škodu urobil neúmyselne a teda, že na jeho pozemok vnikol. Súd mal
z vyšetrovacieho spisu (ČVS: ORP-347/SA-LV-2012) preukázané, že dňa 3.4.2012 sa začalo trestné

stíhanie z dôvodu, že doposiaľ neznámy páchateľ v presne nezistenej dobe do dňa 9.5.2010, kedy
bol skutok zistený... Odporca bol ako svedok v predmetnej veci vypočúvaný dňa 5.6.2012, kde uviedol,
že si z pozemku navrhovateľa odtiahol nákladné motorové vozidlo zn. Liaz. Ako vozidlo vyťahovali z
dvora, náhodou bočnicou Liazu zachytili spätné zrkadlo Avie navrhovateľa. Žiadne iné časti vozidla
neboli poškodené, bol ohnutý iba držiak zrkadla na Avii. Inú škodu nespôsobili, žiadne ťažké brány z

pozemku neodcudzili.

Navrhovateľ sa o týchto skutočnostiach preukázateľne dozvedel prevzatím uznesenia zo dňa
22.11.2012 sp. zn. ČVS: ORP-347/SA-LV-2012, ktoré prevzal dňa 28.11.2012, a ktorým predmetná
trestná vec bola postúpená Obvodnému úradu Levice, Odboru všeobecnej vnútornej správy, Oddeleniu

priestupkov, pracovisko Šahy. Od uvedeného dňa t.j. 28.11.2012 začala plynúť dvojročná premlčacia
doba a skončila by 28.11.2014. Navrhovateľ
návrh na súd podal dňa 22.2.2013, teda pred uplynutím tejto premlčacej doby a preto súd neprihliadol
na námietku premlčania vznesenú odporcom.

Podľa § 420 ods. 1 Obč. zák. každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.

Podľa § 420 ods. 3 Obč. zák. zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.

Podľa § 442 ods. 1 Obč. zák. uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).

Podľa § 442 ods. 3 Obč. zák. škoda sa uhrádza v peniazoch; ak však o to poškodený požiada a ak je
to možné a účelné, uhrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu.

Podľa § 443 Obč. zák. pri určení výšky škody na veci sa vychádza z ceny v čase poškodenia.

Základným predpokladom vzniku každej občianskoprávnej zodpovednosti je: protiprávny úkon,
spôsobenie škody a príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a škodou. V niektorých prípadoch
sa vyžaduje aj zavinenie. Všeobecná zodpovednosť za škodu podľa § 420 spočíva v zavinení škodcu,
pričom zavinenie škodcu sa podľa zákona predpokladá (prezumpcia zavinenia).

V ustanovení § 420 ods. 1 Obč. zák. je vyjadrená zásada, že každý t.j. tak fyzická osoba, ako aj
právnická osoba, zodpovedná za škodu, ktorú spôsobila porušením právnej povinnosti. Predpokladom
vzniku tejto zodpovednosti je, že niekto porušil určitú povinnosť (pričom nezáleží na tom, či ide
o povinnosť vyplývajúcu z určitého záväzkoprávneho vzťahu alebo o povinnosti uloženú priamo

zákonom) a porušením tejto povinnosti spôsobil inej osobe škodu. Spôsobenie škody inej osobe a
príčinná súvislosť medzi protiprávnym konaním (porušením povinnosti)a vzniknutou škodou sú ďalšími
podmienkami vzniku všeobecnej zodpovednosti za škodu podľa tohto ustanovenia.Pre vznik zodpovednosti za škodu je nevyhnutné kumulatívne splnenie všetkých vyššie uvedených
predpokladov. Pri neexistencii čo len jedného z nich zodpovednosť za škodu nie je daná.

Predpokladom na úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody je teda preukázanie porušenia právnej
povinnosti, vzniku škody a príčinnej súvislosti medzi konaním alebo opomenutím (porušenie právnej
povinnosti) a následkom (vzniknutou škodou). Vzniknutá škoda v podobe skutočnej škody alebo ušlého
zisku musí byť spôsobená bez pochybnosti práve porušením právnej povinnosti. Škoda ani porušenie
právnej povinnosti ešte nezakladajú

zodpovednosť za škodu a tomu korelujúce právo na jej náhradu. Príčinná súvislosť musí byť nielen
tvrdená (domnelá), ale musí byť bezpečne preukázaná, pričom povinnosť tvrdenia, bremeno tvrdenia,
dôkazná povinnosť a dôkazné bremeno, týkajúce sa príčinnej súvislosti v civilnom procese zaťažuje v
zásade toho účastníka, ktorého tvrdenie má byť preukázané, teda poškodeného t.j. navrhovateľa. Vzťah
medzi príčinou a jej následkom musí byť pritom bezpečne preukázaný a bezprostredný.

Navrhovateľvkonaníneuniesoldôkaznébremenonapreukázanienadakúkoľvekpochybnosťexistencie
škody, jej výšky, príčinnej súvislosti medzi porušením právnej povinnosti a škodou. V rámci vykonaného
dokazovania nebolo jednoznačne preukázané, že navrhovateľovi škodu spôsobil odporca. Neboli
naplnené základné znaky pre priznanie nároku na náhradu škody, nakoľko nemožno jednoznačne určiť
príčinu vzniku škody a predovšetkým zavinenie.

Podľa navrhovateľa vznikla mu škoda vniknutím odporcu na jeho pozemok, ktorý bol uzavretý. Odporca
mal pokaziť zámok na vstupnej bráne a odtiahnuť svoje vozidlo. Pri odtiahnutí vozidla mal spôsobiť
navrhovateľovi škodu na zrkadle stojacej Avie, na železnej vchodovej bráne, na visiacom zámku, ako
aj odcudzením 3 ks železných brán.

Z vykonaného dokazovania a ani výsluchom navrhnutých svedkov samotným navrhovateľom nebolo
nad akúkoľvek pochybnosť preukázané, že odporca spôsobil navrhovateľovi škodu. Ani jeden svedok
nebol prítomný pri tom, keď mal odporca škodu navrhovateľovi spôsobiť. Nebol produkovaný ani jeden
dôkaz, že škoda bola spôsobená, a že ju spôsobil práve odporca v dôsledku toho, že odtiahol motorové

vozidlo z dvora navrhovateľa. Dokonca z výpovedí svedkov (Ing. A., U.) vyplýva, že samotný odporca z
pozemku navrhovateľa vozidlo neodťahoval. Navrhovateľ žiadnym hodnoverným dôkazom nepreukázal,
že odporca vnikol na jeho pozemok tak, že pokazil zámok na vchodovej železnej bráne, tento poškodil,
poškodil tieto železné brány, odcudzil 3 ks železných brán. Odporca uviedol, že brána bola otvorená,
boli to kusy železa a na jednej visel aj zámok, poprel, že by došlo k poškodeniu brán pri vyťahovaní

nákladného auta a odcudzení 3 ks železných brán. Uviedol, že neúmyselne trošku zachytil spätné
zrkadlo na stojacej Avii patriacej navrhovateľovi, avšak ho nerozbil. Ani výpoveďou svedkyne F. V.
nebolo preukázané, že odporca odcudzil 3 ks železných brán. Sám navrhovateľ pri jej výpovedi uviedol,
že ju dal vypočuť z dôvodu, že jemu povedala, že keď odporca odťahoval trambus, na trambuse
videla brány. Nevie prečo na súde zmenila svoju výpoveď. Svedkyňa vo svojej výpovedi na súde

uviedla, že nevidela, či boli alebo neboli železá na Liazke. Sám navrhovateľ pripustil, že po poškodení
brány neopravoval, brány sa tam nachádzajú v takom stave v akom boli poškodené. Dá sa povedať,
že sú ešte v horšom stave, nakoľko cigáni si zvyknú zobrať železá. Nebol zo strany navrhovateľa
produkovaný ani jeden dôkaz o tom, že odporca odtiahol nákladné auto Liaz aj s naloženými ťažkými
železnými bránami. I keď odporca priznal, že nedopatrením trošku zachytil spätné zrkadlo na Avii

patriacej navrhovateľovi, nebolo možné navrhovateľovi v tejto časti náhradu škody priznať. Navrhovateľ
súdu nepreukázal žiadnym hodnoverným dôkazom výšku škody a nebolo ju možné odvodiť len z
nepodložených tvrdenínavrhovateľa.Naviacvkonanínevyvstalitakédôkazy,ktorébypodpornesvedčili
v prospech navrhovateľa a preukazovali podstatný právny dôvod na náhradu škody.

Podľa § 120 ods. 1 O.s.p. účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd
rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako
navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.

Navrhovateľ v priebehu konania svojimi podaniami namietal, že súd v konaní nepredvolal a nevypočul

ním navrhnutých svedkov.

Súd túto námietku navrhovateľa považuje za nedôvodnú, nakoľko vykonanie týchto ďalších dôkazov
- výsluch svedkov, by neviedlo k zisteniu iných rozhodujúcich skutočností pre rozhodnutie vo veci. Vzmysle § 153 ods. 1 O.s.p. súd rozhoduje na základe skutkového stavu veci zisteného z vykonaných
dôkazov, ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich alebo o
ich pravdivosti nemá dôvodné a závažné pochybnosti. To znamená, že nie je viazaný dôkaznými

návrhmi účastníkov a rozhodovanie o tom, ktorý z navrhovaných dôkazov bude vykonaný, je výlučne
na rozhodnutí súdu a nie na účastníkoch konania (§ 120 ods. 1 O.s.p.), a preto nevykonanie dôkazov
podľa predstáv účastníka, nie je postupom, ktorým by súd odňal možnosť konať pred ním.

Súd nevykonal výsluch navrhnutého svedka: F. Š., U. Š., F. Š., K. F., D. C.. Ani jeden z týchto

navrhovaných svedkov nebol prítomní, keď malo dôjsť ku škode navrhovateľa, neboli prítomní na
pozemku v čase keď odporca odťahoval vozidlo z pozemku navrhovateľa. Výpoveďami týchto svedkov
by nedošlo k zmene zisteného stavu, z ktorého by bolo možné uzavrieť, že nárok navrhovateľa je daný.
Výpoveď svedkov D. C. (nakladal brány na trambus), U. Š. (videl, že brány ťažké i ľahké sú stále
uložené na odstavenom trambuse), K. F. (od ktorého odkúpil ťažké brány), pričom pri ďalších svedkoch
navrhovateľ neuviedol na akú okolnosť majú byť vypočutí, súd považoval predmetné dokazovanie za

nadbytočné a nepotrebné z hľadiska zistenia a posúdenia rozhodujúcich skutočností v prejednávanej
veci. Súd v konaní nevypočul ani navrhovateľom navrhnutého svedka Ladislava Kovácsa, ktorého
súd dvakrát predvolal z adresy označenej navrhovateľom, avšak zásielka súdu sa vrátila ako adresát
neznámy.

Na množstvo podaní navrhovateľa v predmetnej veci, v ktorých uvádza, že v konaní je porušovaný
dohovor ľudských práv, diskriminuje sa navrhovateľ, nakoľko neboli predvolaní všetci ním navrhnutí
svedkovia, čím sa bráni, aby bolo spravodlivé súdne konanie, súd uvádza, že do práva na spravodlivý
súdny proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi
názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/04). Právo na spravodlivý súdny proces

neznamená ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby bolo
rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkami a právnymi názormi (I. ÚS 50/04). Do obsahu základného
práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivý súdny proces podľa čl.
6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práva slobôd nepatrí ani právo účastníka konania vyjadrovať
sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ním navrhnutého

spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (I. ÚS 97/97), resp. toho, aby súdy preberali alebo sa riadili
výkladomvšeobecne záväznýchpredpisov,ktorýpredkladáúčastníkkonania(II.ÚS3/97,II.ÚS251/03).

Na základe vykonaného dokazovania súd mal preukázané, že navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno
na preukázanie nad akúkoľvek pochybnosť protiprávne konanie odporcu, existencie škody, jej výšky,

príčinnej súvislosti medzi porušením právnej povinnosti a škodou a preto podaný návrh ako nedôvodný
zamietol.

Odporca mal v konaní úspech, vzniklo mu právo na náhradu trov podľa § 142 ods. 1 O.s.p., preto súd
priznal odporcovi náhradu trov konania vo výške 1157,05 Eur (odporca si uplatnil náhradu vo výške

1240,84 Eur) , ktoré predstavujú trovy právneho zastúpenia v počte 1 úkonu po 91,29 Eur (prevzatie a
príprava zastúpenia); v počte 2 úkonov po 182,58 Eur (účasť na pojednávaní dňa 8.4.2015 a 7.9.2015 -
pojednávanie presahujúce 2 hodiny § 13a ods. 1 písm. d) vyhlášky Ministerstva spravodlivosti č. 655/04
Z.z.); 3xRP po 8,39 Eur; náhradu cestovných výdavkov pri dvoch účastiach na pojednávaní vo výške
177,84 Eur pri vzdialenosti Bratislava - Levice a späť (§ 15 písm. a) cit. vyhlášky); náhrada straty času

na trase Bratislava - Levice a späť v trvaní 4:14 hodiny, teda za 9 polhodín x 13,98 x 2 pojednávania
vo výške 251,64 Eur (§ 17 ods. 1 cit. vyhlášky).

Odporca v rámci náhrady trov konania žiadal, aby súd mu priznal i náhradu vo výške 329,74 Eur a to
vzhľadom ku skutočnosti, že odporca dňa 18.2.2015 nevidel dôvod na odročenie pojednávania a teda si

uplatnil v zmysle § 147a ods. 1 a 2 O.s.p. právo na náhradu pre odporcu v čiastku 15 Eur a pre právneho
zástupcu vo výške 100 Eur t.j. 115 Eur a k tomu náhradu za cestovné vo výške 88,92 Eur a náhradu
za stratu času vo výške 125,82 Eur, čo spolu činí 329,74 Eur. Samotnú paušálnu náhradu v zmysle §
147a ods. 1 a 2 O.s.p. si uplatnil už na pojednávaní dňa 18.2.2015.

Z ustanovenia § 147a O.s.p. možno výkladom vyvodiť, že právo účastníka požadovať od protistrany
sumu 15 Eur a účastníka zastúpeného advokátom 100 Eur v prípade, že došlo k odročeniu nariadeného
pojednávania, vzniká len pri splnení zákonných podmienok. Základným predpokladom pre použitie
ust. § 147a ods. 1, 2 O.s.p. je, že k odročeniu pojednávania došlo na základe žiadosti účastníka.Takáto žiadosť súdu zo strany navrhovateľa ako i jeho právneho zástupcu súdu nebola doručená.
Navrhovateľ súdu zaslal podanie, v ktorom uviedol, že sa odmieta zúčastniť pojednávania, nakoľko
nebol predvolaný „korunovaný“ svedok. Právny zástupca navrhovateľa súdu zaslal podanie (18.2.2015

o 8.27 h), že ospravedlňuje svoju neúčasť rešpektujúc oznámenie klienta. V tomto smere je však
významné ust. § 101 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého súd pokračuje v konaní aj keď sú účastníci nečinní.
Ak sa riadne predvolaný účastník nedostavil na pojednávanie, ani nepožiadal z dôležitého dôvodu o
odročenie, môže súd vec prejednať v neprítomnosti takéhoto účastníka; prihliadne pritom na obsah
spisu a dosiaľ vykonané dôkazy. Avšak z obsahu zápisnice o pojednávaní zo dňa 18.2.2015 nemožno

vyvodiť nad akúkoľvek pochybnosť, že k odročeniu pojednávania došlo práve na základe toho, že sa
ho nezúčastnil navrhovateľ a jeho právny zástupca. Po oboznámení súdom odporcu a jeho právneho
zástupcu o neúčasti protistrany na pojednávaní uviedli, že i oni navrhujú v konaní vypočuť ďalšieho
svedka a teda v záujme vykonania predmetných dôkazov bolo pojednávanie odročené. Keďže súd
následne rozhodol o odročení pojednávania, nemožno mať v tomto prípade za preukázané splnenie
podmienok pre aplikáciu § 147a O.s.p.

Z uvedeného dôvodu súd nepriznal odporcovi v rámci náhrady trov paušálnu náhradu uplatnenú vo
výške 115 Eur v zmysle § 147a) ods. 1 a 2 O.s.p. Súd za účasť na pojednávaní
mu priznal 1 úkon za účasť na pojednávaní dňa 18.2.2015 a to 1 základnej sadzby tarifnej odmeny
v zmysle § 13a ods. 4 cit. vyhl. v rozsahu 22,82 Eur a 1xRP po 8,39 Eur ako i cestovné náhrady za

uvedený deň 88,92 Eur, náhradu za stratu času 125,82 Eur t.j. spolu 245,95 Eur.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote do 15 dní odo
dňa jeho doručenia v 2-och písomných vyhotoveniach prostredníctvom
podpísaného súdu na Krajský súd v Nitre.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 O.s.p.)
uviesť; proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo
postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa ods.2 citovaného ustanovenia ods. 2 odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo

rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal

navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti
ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.

Podľa ods. 3 citovaného ustanovenia rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže
odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného
zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny
výkon rozhodnutia . (§ 251 ods. 1 O.s.p.)

V Leviciach, dňa 7.9.2015