Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 11. január 2019

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 3T/111/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3818010577

Dátum vydania rozhodnutia: 11. 01. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Noema Turanovičová

ECLI: ECLI:SK:OSPD:2019:3818010577.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prievidza samosudkyňou JUDr Noemou Turanovičovou na hlavnom pojednávaní dňa 11.
januára 2019 v trestnej veci obžalovaného C. G. takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný C. G., T.. XX.X.XXXX D. H., B. C., U. H. H., C. XXX/XX,

je vinný, že

hoci mu zo Zákona o rodine vyplýva povinnosť starať sa o výživu svojej dcéry C. G., T.. X.X.XXXX, a
na základe rozsudku Okresného súdu v Prievidzi 13P/23/2015-25 zo dňa 10.6.2015, právoplatným dňa
15.6.2015, bol zaviazaný prispievať na jej výživu mesačne sumou 145 eur, ktoré je povinný platiť do
25-teho dňa v mesiaci, ktorý predchádza mesiacu, za ktorý sa výživné poskytuje, k rukám matky Y. S.,
plneniu tejto povinnosti sa úmyselne vyhýbal v období od 25.8.2017 do 11.1.2019 v Bojniciach a v obci

Chrenovec - Brusno tým, že je nezamestnaný, nemá skutočný záujem riadne sa zamestnať a dosahovať
tak pravidelný príjem, o ostatných 5 zamestnaní prišiel vlastným zavinením, zamestnanie si nehľadá
prostredníctvom úradu práce, sociálnych vecí a rodiny ako uchádzač o zamestnanie, v dôsledku čoho
dlhuje okrem uhradenej sumy 467,68 eur oprávnenej Y. S. sumu 1.997,32 eur, pričom skutok spáchal
napriek tomu, že bol trestným rozkazom Okresného súdu v Prievidzi č. 2T/87/2017-75 zo dňa 7.6.2017,
právoplatnýmavykonateľnýmdňa5.9.2017,doručenýmdňa25.8.2017,odsúdenýzaprečinzanedbanie
povinnej výživy podľa § 207 odsek 2 Trestného zákona,

teda

najmenej tri mesiace v období dvoch rokov sa úmyselne vyhýbal plneniu svojej zákonnej povinnosti
vyživovať iného a čin spáchal, hoci bol v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch za taký čin
odsúdený,

tým spáchal

prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 odsek 2, odsek 3 písmeno c) Trestného zákona,

za to sa

o d s u d z u j e :Podľa § 207 odsek 3 Trestného zákona s použitím § 38 odsek 2 Trestného zákona, § 49 odsek 2
Trestného zákona, k trestu odňatia slobody v trvaní 16 (šestnásť) mesiacov nepodmienečne.
Podľa § 48 odsek 2 písmeno a) Trestného zákona sa na výkon uloženého trestu odňatia slobody

zaraďuje do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.

o d ô v o d n e n i e :

Súd na hlavnom pojednávaní vypočul obžalovaného C. G. (ďalej len obžalovaný), vypočul svedkyňu -
poškodenú Y. S. (ďalej len poškodená), oboznámil sa s listinnými dôkazmi.

Obžalovanývypovedal,žejepravdou,žesivobdobíuvedenomvobžalobeneplnilvyživovaciupovinnosť

na svoju dcéru. Roku 2017 išiel pracovať do zahraničia. Aj mal peniaze, no nemal možnosť sa s dcérou
stretávať, poškodená mu tvrdila, že sa s ním nechce stretávať dcéra, že plače. Viackrát bol v Chrenovci,
dcéra nebola pripravená, aby mohla s ním odísť. Bol bez pracovného pomeru, nebol evidovaný na úrade
práceakouchádzačozamestnanie,hľadalsiprácusám,novjehoodborekuchárnenašielprácu.Ikeďje
vyučený v odbore kuchár - čašník, on čašníka robiť nemôže, lebo je alkoholik a mohol by sa k požívaniu

alkoholu vrátiť. Predchádzajúce pracovné pomery ukončil aj on aj zamestnávateľ - v Kúpeľoch Bojnice
bol pracovný pomer ukončený, pretože neprišiel do práce, v Unifarme dal výpoveď on, nebola to práca
pre neho. Pacoval aj v Hoteli Belasi, tiež tu dal výpoveď on pre zlú pracovnú dobu, nie je pravdou, že
prišiel do práce pod vplyvom alkoholu . Pracoval aj v predajnom stánku Peklobar, pretože išiel pracovať
na Dunaj-plavbu, plavba na lodi, to sa mu nedalo už zvládnuť, boli to 12 hodinové zmeny - 7 dní v týždni,

pracoval tam asi 2 mesiace. Potom ho živili rodičia. Už dávno nebol zamestnaný, on na výživné poslal
asi 265 eur, zo mzdy mu strhol aj exekútor na výživné sumu 202,68 eur. Od septembra 2018 neposlal
do hlavného pojednávania na výživné žiadnu sumu.

Poškodená vypovedala, že obžalovaný v rozhodnom období neplní svoju vyživovaciu povinnosť určenú

rozhodnutím súdu na dcéru. Zaplatil jej len 265 eur a 202,68 eur jej poslal exekútor. Nevedela povedať,
čím sa obžalovaný živí, kde pracuje, ona ho hodnotila ako alkoholika a práve preto i dcéra, lebo sa za
neho hanbila, nechcela a nechce k nemu chodiť. Nie je pravdou, žeby ona sama dcéru na kontakty s
otcom nepúšťala, je pravdou, že dcéra k obžalovanému nechodí, no nechce chodiť sama. Mali v civilnom
konanívsúvislostisostarostlivosťouodcéruajnariadenúmediáciu,támalaprebehnúťvdecembri2016,

nie neskôr, no neprišiel na ňu sám obžalovaný. Ona dcére zabezpečila všetky nevyhnutné potreby.

Súd sa oboznámil s listinnými dôkazmi - rozsudkom Okresného súdu Prievidza sp. zn. 2T/87/2017,
ktorým bol obžalovaný uznaný vinným z prečinu podľa § 207 odsek 1 Trestného zákona - č.l.
32, č.l. 24 - potvrdenie o úhrade výživného vo výške 202,68 eur exekútorským úradom, č.l. 66 -

poštové poukážky potvrdzujúce úhradu výživného obžalovaným vo výške 120 eur dňa 5.9.2017 a dňa
25.9.2017 vo výške 145 eur, listinnými dôkazmi č.l. 35, 36, 37-39, 40-50, 52, 53, 54 - 55, 56-57,
59 - potvrdzujúce existujúce krátke zamestnania obžalovaného v rozhodnom období, ako i dôvody
opakovanéhoukončeniapracovnýchpomerovzdôvodovnastraneobžalovaného,prejehozlúpracovnú
disciplínu,nenastúpeniedopráce,príchoddoprácepodvplyvomalkoholu,neevidovanieakouchádzača

ozamestnanienaÚradepráce,sociálnychvecíarodinyvPrievidzi,listinnýdôkazč.l.60-62-potvrdzujúci
prebiehajúcu exekúciu na bežné ako i zameškané výživné, č.l. 65 - rodný list maloletej.

Súd návrh obžalovaného na doplnenie dokazovania výsluchom svedkov C. G. Z. N. G. odmietol. Títo
svedkovia mali byť vypočutí ku skutočnosti, či ich vnučka chodila na návštevy k obžalovanému resp. k

nim a aký bol dôvod, že na stretnutia nechodila. Súd nepovažoval tieto dôkazy, aj vzhľadom na samotnú
výpoveď poškodenej, ktorá nerozporovala tvrdenie obžalovaného, že dcéra na stretnutia nechodila, za
nepreukázané, no predovšetkým táto okolnosť nie je k rozhodnutiu súdu ani potrebná, preto tento návrh
- ako nie dôvodný odmietol.

Vzhľadom na samotnú výpoveď obžalovaného, výpoveď poškodenej, ako i oboznámené listinné dôkazy
mal súd preukázané, že obžalovaný najmenej tri mesiace v období dvoch rokov sa úmyselne vyhýbal
plneniu svojej zákonnej povinnosti vyživovať iného, pretože pracovný pomer bol s ním ukončený, i keď
uvádzal, že pracoval v zahraničí a mal i príjem, výživné riadne a včas neuhradil, po tom, čo svojím
zavineným správaním prišiel o prácu, nebol v evidencii uchádzačov o zamestnanie príslušného úradu

práce, sociálnych vecí a rodiny, čím si obmedzil možnosti i za ich pomoci hľadať si zamestnanie,skutočnosťami uvádzanými vo svojej výpovedi sa len snažil vysvetliť dôvod neplnenia výživného tým, že
reálne sa s dcérou nestretával, bol za taký čin v posledných 24 mesiacoch odsúdený, čím tak po stránke
subjektívnej ako i objektívnej naplnil zákonné znaky skutkovej podstaty prečinu zanedbania povinnej

výživy podľa § 207 odsek 2, 3 písmeno c) Trestného zákona.

Podľa § 62 odsek 1, 2, 3, 4, 5 Zákona o rodine; plnenie zákonnej vyživovacej povinnosti rodičov k
deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja
rodičia prispievajú na výživu detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má

právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič, bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti
a majetkové pomery, je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30
% zo sumy životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa
osobitného zákona. Pri určení vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere
sa o dieťa osobne stará. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov.

Štát má záujem na riadnej výchove nezaopatrených osôb. Neoddeliteľnou súčasťou pre vytvorenie
podmienok na riadnu výchovu a výživu je i predpoklad mať dostatok finančných prostriedkov,
potrebnýchnauspokojeniepotriebmaloletéhodieťaťa.Obžalovanýsvojímkonanímporušiltentozáujem
spoločnosti.

Súd sa oboznámil i s listinnými dôkazmi, správami a charakteristikami osoby obžalovaného, z ktorých
vyplýva, že na obžalovaného sa hľadí, akoby bol v posledných 10 rokoch pred spáchaním skutku
jedenkrát súdne trestaný - odpis registra trestov č.l. 70, pre obdobnú trestnú činnosť a žalovanej trestnej
činnosti sa dopustil v čase plynutia skúšobnej doby práve tohto odsúdenia vo veci sp. zn. 2T/87/2017.
Obžalovaný pred spáchaním danej trestnej činnosti bol postihnutý priestupkovým orgánom za jeden

priestupok - správa č.l. 69, v mieste bydliska nie sú o ňom známe negatívne poznatky č.l. 68.

Pri ukladaní trestu súd zohľadnil základné zásady ukladania trestu, vyplývajúce z ustanovenia § 34
odsek 1 Trestného zákona, pri určovaní druhu a výmery trestu, zohľadniac spôsob spáchania činu,
jeho následok, obžalovanému súd nepriznal žiadnu poľahčujúcu okolnosť v zmysle § 36 Trestného

zákona, nevzhliadol u obžalovaného žiadnu priťažujúcu okolnosť v zmysle § 37 Trestného zákona,
pretože mu nepriznal priťažujúcu okolnosť v zmysle § 37 písmeno m) Trestného zákona - že už bol za
trestný čin odsúdený, pretože je nesporné, že pri ukladaní trestu súd musel prihliadnuť a prihliadol na
ustanovenie § 49 odsek 2 Trestného zákona, a to skutočnosť, že nemohol obžalovanému ukladať trest
odňatia slobody s podmienečným odkladom, pretože spáchal danú trestnú činnosť v skúšobnej dobe

podmienečného odsúdenia vo veci sp. zn. 2T/87/2017, a súčasne toto odsúdenie je súčasťou znaku
skutkovej podstaty trestného činu, teda u obžalovaného použil ustanovenie § 38 odsek 2 Trestného
zákona, vzhľadom na osobu obžalovaného, jeho pomery, možnosť nápravy, dĺžku doby neplnenia
vyživovacejpovinnosti,zohľadniaciostatnéokolnosti,vyplývajúcezustanovenia§34odsek4Trestného
zákona, a pri zohľadnení všetkých týchto okolností dospel k záveru, že na ochranu spoločnosti, no

predovšetkým prevýchovu obžalovaného, morálne odsúdenie jeho konania, je dôvodný a spravodlivý
trest odňatia slobody v prvej polovici základnej trestnej sadzby za použitia § 38 odsek 2 Trestného
zákona, teda trest 16 mesiacov nepodmienečne. Pretože obžalovaný nebol v posledných 10 rokoch vo
výkone trestu odňatia slobody, ho na výkon tohto trestu odňatia slobody v zmysle § 48 odsek 2 písmeno
a) Trestného zákona zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Súd dospel k

názoru, že je potrebné už v tomto štádiu konania pôsobiť na obžalovaného trestom nepodmienečným,
pretože je nesporné, že ide o osobu, ktorá sa v minulosti dopustila totožnej trestnej činnosti. Potom je
súd názoru, že trest uložený obžalovanému môže účelnejšie splniť účel trestu z pohľadu tak individuálnej
ako i generálnej prevencie.

Takýto trest súd hodnotil ako zákonný, spravodlivý a primeraný, a preto takýto trest obžalovanému uložil.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa oznámenia rozsudku,
prostredníctvom tunajšieho súdu ku Krajskému súdu Trenčín.