Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 22. január 2019

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6Co/89/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7616219377
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 01. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Galdunová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2019:7616219377.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey Galdunovej a sudcov

JUDr. Viktórie Midovej a JUDr. Alexandra Husivargu v spore žalobcu: Intrum Slovakia s.r.o., (pôvodné
obchodné meno Intrum Justitia Slovakia, s.r.o.), so sídlom v Bratislave, Mýtna 48, IČO: 35 831 154,
zastúpený JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom, so sídlom v Bratislave, Mýtna 48, proti žalovanému: Z.
S., nar. XX.X.XXXX, bytom S. E. K., o zaplatenie 706,76 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti
rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves zo dňa 19.9.2017 sp.zn. 9Csp/212/2016

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku III. o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti a vo výroku IV. o
nepriznaní nároku na náhradu trov konania žiadnej zo strán sporu.

N e p r i z n á v a stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Spišská Nová Ves (ďalej len súd prvej inštancie alebo len súd) rozsudkom zo dňa
19.9.2017 č.k. 9Csp/212/2016-65 zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 180 € s úrokom z
omeškania vo výške 8 % ročne od 16.11.2016 do zaplatenia, všetko v lehote do 3 dní od nadobudnutia
právoplatnosti rozsudku (výrok I.), konanie čiastočne čo do zaplatenia sumy 132,08 € s prísl. zastavil
(II.výrok), v prevyšujúcej časti žalobu zamietol (III.výrok) a žiadnej zo strán nepriznal nárok na náhradu
trov konania (IV.výrok).

2. Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa právny predchodca žalobcu (Všeobecná úverová banka a.s.
Bratislava) domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 706,76 € s príslušenstvom titulom zmluvy
uzatvorenej so žalovaným dňa 23.5.2012 o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty.

3. Konštatoval, že zo strany žalobcu došlo k čiastočnému späťvzatiu žaloby, čo do zaplatenia sumy
132,08 € s príslušenstvom pred predbežným prejednaním sporu, resp. začatím pojednávania na základe

čoho v súlade s § 144, § 145 ods. 2 a § 146 ods. 1,2 konanie čiastočne zastavil.

4. Právne vec posúdil podľa § 52 ods. 1 až 4, § 53 ods. 1,21,3 Obč. zákonníka spolu s § 1 ods. 1, §
2 písm. a/,b/, § 5 ods. 1, § 9 ods. 2 a § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch
v znení platnom v čase uzatvorenia zmluvy. Z vykonaného dokazovania uzavrel, že zmluva uzavretá
medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným je zmluvou o spotrebiteľskom úvere v zmysle
všeobecných ustanovení Občianskeho zákonníka. Z obsahu zmluvy je zrejme, že ide o formulárovú

zmluvu pripravenú vopred predchodcom žalobcu, ktorý pri uzavretí zmluvy konal v rámci predmetu
svojej činnosti. Žalovaný pri uzavretí zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej resp. inej
podnikateľskej činnosti, zmluvu uzatvoril ako fyzická osoba. Zdôraznil, že pre spotrebiteľské zmluvy je
charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom za zmluvných podmienok,ktoré si vopred určil dodávateľ, pričom spotrebiteľ spravidla nemá možnosť tieto podmienky reálne
ovplyvniť (ide spravidla o tzv. "formulárové zmluvy"), čo je zrejme aj v danej veci.

5. Z vykonaného dokazovania považoval súd za preukázané, že právny predchodca žalobcu na základe
zmluvy zo dňa 23.5.2012 poskytol žalovanému revolvingový úver vo výške úverového rámca 300,-
Eur, pri výške mesačnej splátky 10,-Eur. Žalovaný čerpal poskytnutý úver, ale prestal ho splácať dňa
9.8.2013, preto právny predchodca žalobcu listom zo dňa 2.1.2014 vyhlásil mimoriadnu splatnosť
úveru. Žalovaná istina pozostáva z istiny 263,47 Eur a štandardného úroku 311,21 Eur, keďže žalobu

čo do poplatkov 64,95 Eur a sankčného úroku 67,13 Eur vzal žalobca čiastočne späť pred začatím
pojednávania vo veci.

6. Konštatoval, že obligatórne náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere sú vymenované v ustanovení
§ 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z., medzi nimi aj ročná percentuálna miera nákladov, vypočítaná na
základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere. V danom prípade súd

zohľadnil aj špecifický charakter revolvingového úveru, ktorého podstatou je jeho opakované čerpanie
s dohodnutým úverovým rámcom a preto je zrejmé, že niektoré náležitosti zmluvy v zmysle § 9
ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. nemôžu byť splnené (napr. konečná splatnosť úveru). Za jeden z
najdôležitejších údajov pre spotrebiteľa však súd považuje údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov,
pretože uvedený údaj zohľadňuje všetky náklady, ktoré musí spotrebiteľ za úver uhradiť. Je vlastne

indikátorom posúdenia výhodnosti či nevýhodnosti úveru. Súd zastáva názor, že aj pri revolvingovom
úvere je možné ročnú percentuálnu mieru nákladov vypočítať podľa počiatočných základných údajov v
zmluve. Preto sa nestotožňuje s názorom vysloveným v rozhodnutí Krajského súdu v Prešove sp. zn.
6Co95/2010, na ktoré rozhodnutie poukázal žalobca. Tam vyslovený názor súd považuje za prekonaný,
dôkazom čoho je napr. aj rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 17Co/215/2012 zo dňa

10.10.2012.

7. Súd uzavrel, že v zmluve nepochybne chýba údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov, preto
nastáva dôsledok uvedený v § 11 ods. 1 citovaného zákona o tom, že úver je bezúročný a bez poplatkov.
Mal v danej právnej veci za preukázané, že žalovaný vyčerpal celkovo sumu 330,- Eur a uhradil sumu

150,- Eur. Z vyššie uvedených dôvodov súd vyhovel žalobe len čo do sumy 180,- Eur (rozdiel medzi
čerpanými a uhradenými finančnými sumami) a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol.

8. Aplikujúc ust. § 517 ods. 2 OZ súd prvej inštancie priznal žalobcovi požadovaný úrok z omeškania od
16.11.2016. K uvedenému dňu bola sadzba ECB vo výške 0,00 %, ktorá po zvýšení o 8 percentuálnych

bodov (k uzavretiu zmluvy došlo pred 01.02.2013) predstavuje 8 % ročný úrok z omeškania.

9.Otrováchkonaniarozhodolpodľa§255ods.2a§262ods.1CSPkonštatujúc,žežalobcasadomáhal
zaplatenia istiny vo výške 706,76 €, pričom súd jeho žalobe vyhovel, čo do sumy 180 €. V konaní bol
tak úspešnejší žalovaný, ktorému však trovy nevznikli, a preto súd žiadnej zo strán sporu náhradu trov

konania nepriznal.

10. Proti uvedenému rozsudku podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie, a to proti III. výroku o
zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti a výroku IV. o trovách konania. Navrhol, aby odvolací súd
rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti zmenil tak, že zaviaže žalovaného zaplatiť žalobcovi

sumu vo výške 394,68 €, úrok z omeškania vo výške 8% ročne zo sumy 394,68 € od 16.11. 2016 do
zaplatenia, všetko v lehote troch dní od nadobudnutia právoplatnosti rozsudku a prizná žalobcovi nárok
na náhradu trov konania a náhradu trov právneho zastúpenia podľa pomeru úspechu v spore. Odvolanie
podal z dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h/ CSP, pretože súd prvej inštancie na základe vykonaného
dokazovania dospel k nesprávnemu právnemu záveru o bezúročnosti úveru. Nepovažoval za správny

záver súdu, že predmetná úverová zmluva nespĺňa základné náležitosti úverovej zmluvy, konkrétne v
dôsledku absencie údaju o výške RPMN. Naopak má za to, že táto zmluva obsahuje všetky zákonom
vyžadované náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Poukázal na osobitosť poskytnutého produktu,
atorevolvingovéhoúveru,ktorýjetypickýtým,ževeriteľhodopĺňaadlžníkopakovanečerpáprostriedky.
Úverový vzťah tak môže fungovať neurčitú dobu a nie je možné na začiatku zmluvného vzťahu určiť

výšku RPMN pre celú dobu trvania úverového vzťahu. Podporne poukázal na rozhodnutie Krajského
súdu v Prešove sp.zn. 6 Co 95/2010. Zároveň uviedol, že v článku V. s označením „vyhlásenie klienta“
bod 2 je uvedený indikatívny výpočet RPMN, kde sa nachádza aj údaj o celkovej čiastke úveru, ktorú by
bol žalovaný povinný zaplatiť za danej modelovej situácie, ako aj celkové náklady spojené s úverom.11. Žalovaný sa k podanému odvolaniu nevyjadril.

12. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalobcu ako podané včas
oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné bez nariadenia odvolacieho
pojednávania v zmysle ust. § 385 ods.1 CSP a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 a § 380
CSP a z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov (§ 365 ods. 1 písm. h/ CSP) a dospel k záveru, že
odvolaniu žalobcu nie je možné vyhovieť.

13. Rozsudok je v napadnutom zamietavom výroku III. a v súvisiacom výroku IV. o náhrade trov konania
vecne správny, preto odvolací súd v týchto výrokoch rozsudok v zmysle ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

14. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 22. januára 2019 o 10.15 hod., v
pojednávacej miestnosti č.dv. 202, II. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia

boli zverejnené dňa 16.1.2019 na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v zmysle ust. § 219 ods.
1,3 CSP.

15. Žalobca v odvolaní uplatnil odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. h/ CSP, t.j. že rozhodnutie
súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

16. K odvolaciemu dôvodu podľa ust. § 365 ods. 1 písm. h/ CSP (t.j. rozhodnutie súdu vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci) odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu,
pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený
skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením je omyl súdu pri aplikácii práva na správne zistený

skutkový stav. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť
alebo ak použil síce správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval na daný prípad. Odvolací
súd dospel k záveru, že tieto odvolacie dôvody nie sú naplnené.

17. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v dostatočnom rozsahu pre náležité zistenie

skutkového stavu, vykonané dôkazy vyhodnotil podľa ust. § 191 a § 192 CSP, z týchto dôkazov dospel k
správnym skutkovým zisteniam, na ktorých aj založil svoje rozhodnutie, zo zisteného skutkového stavu
vyvodil správny právny záver, preto odvolací súd rozsudok v napadnutom zamietavom výroku ako vecne
správny potvrdil.

18. Podľa § 9 ods. 2 písm. j/ zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, platnom v čase
uzavretia zmluvy, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho
zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku,
ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o
spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery

nákladov.

19. Podľa § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, platnom v čase uzavretia
zmluvy, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak
a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa

§ 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1,
b) je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v
neprospech spotrebiteľa.

20. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie o tom, že úver je bezúročný a bez

poplatkov v zmysle § 11 ods. 1 zákona 129/2010 Z.z. z dôvodu, že zmluva neobsahuje náležitosti podľa
§ 9 ods. 2 písm. j/ zákona 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch t.j. neobsahuje ročnú percentuálnu
mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných
v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere. S odôvodnením ohľadne tohto záveru sa odvolací
súd v celom rozsahu stotožňuje a na toto odkazuje (§ 387 ods. 2 CSP).

21.Súdprvejinštanciezohľadnilajšpecifickýcharakterrevolvingovéhoúveru,pričomdospelksprávnym
záverom o potrebe splnenia základných náležitostí zmluvy uvedených v citovanom ustanovení. Odvolací
súd zdôrazňuje, že úverová zmluva o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty nie je vylúčená spôsobnosti zákona č. 129/2010 Z.z., a to s poukazom na ust. § 1 ods. 3 citovaného zákona, ktorý
taxatívne určuje, ktoré zmluvné vzťahy sa nepovažujú za spotrebiteľský úver. Úver poskytnutý a čerpaný
formou kreditnej karty nie je vylúčený z pôsobnosti zákona č. 129/2010 Z.z., preto veriteľ je povinný i pri

týchto spotrebiteľských úveroch splniť podmienky upravené v tomto zákone a zmluva o takomto úvere
musíobsahovaťnáležitostiuvedenév§9ods.2citovanéhozákona,tedaajRPMNstanovenénazáklade
vstupných parametrov. Tento údaj nepochybne v preskúmavanej zmluve chýba a preto správne súd
prvej inštancie vychádzajúc z jeho absencie považoval predmetný úver za bezúročný a bez poplatkov.

22. Nedôvodná je odvolacia námietka žalobcu o objektívnej nemožnosti určenia výšky RPMN pre
celú dobu trvania úverového vzťahu, pretože podľa ust. § 9 ods. 2 písm. j/ zákona č. 129/2010 Z.z.
povinnosťou žalobcu bolo uviesť ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí
žalovaný zaplatiť, vychádzajúc z údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
keďže na začiatku úverového vzťahu bola zrejmá výška úveru , dohodnutý úrok, splátky úveru, z ktorých
bolo potrebné vychádzať.

23. Pokiaľ zmluva o revolvingovom úvere obsahuje indikatívny výpočet RPMN, tento je uvedený takmer
nečitateľným drobným písmom spolu s uvedením zložitého matematického vzorca, v dôsledku čoho
možno takýto údaj považovať za nezrozumiteľný a nečitateľný, teda v podstate neexistujúci. Keďže v
tomto vzťahu má súd povinnosť chrániť spotrebiteľa ako slabšiu zmluvnú stranu, takto uvedený výpočet,

ktorý je ťažko čitateľný a v ktorom ani nie je ozrejmené, čo znamená označenie „indikatívny výpočet
ročnej percentuálnej miery nákladov“, preto nenahrádza uvedenie ročnej percentuálnej miery nákladov
a celkovej čiastky, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť v zmysle § 9 ods. 2 písm. j/ zákona 129/2010 Z.z..

24. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný vyčerpal úver v rozsahu 330 € a jeho úhrady činili spolu 150 €,

je povinný zaplatiť žalobcovi rozdiel v sume 180 € a v prevyšujúcej časti žalobca nemá nárok na plnenie.

25. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov súd prvej inštancie rozhodol vecne správne, ak žalobu v
časti prevyšujúcej istinu 180 € zamietol ako nedôvodnú. Z týchto dôvodov odvolací súd rozsudok v
napadnutom zamietavom výroku ako vecne správny podľa ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

26. Vecne správne rozhodol súd prvej inštancie aj o nároku na náhradu trov prvoinštančného konania,
z ktorého dôvodu odvolací súd potvrdil aj tento výrok ako vecne správny.

27. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 255

ods.1CSP.Žalobcabolvodvolacomkonaníneúspešný,pretožeodvolacísúdjehoodvolaniunevyhovel,
nemá preto nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Úspešnému žalovanému trovy odvolacieho
konania preukázateľne nevznikli. Odvolací súd preto stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania
nepriznal.

28. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustná.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).