Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 17. január 2018

Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 10Csp/52/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5716209721
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 01. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Gazdačková

ECLI: ECLI:SK:OSMT:2018:5716209721.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

OkresnýsúdMartinsudkyňouJUDr.MáriouGazdačkovouvprávnejvecižalobkyneJ.S.,T..XX.X.XXXX,

H. XXX XX, I., B. XXXX, proti žalovanému Provident Finacial s. r. o., so sídlom v Bratislave, Mlynské Nivy
42, IČO: 35 805 731, právne zastúpenému De minimis spol. s r. o., so sídlom v Bratislave, Lovinského
22, IČO: 36 868 949, v konaní o určenie bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru o vydanie bezdôvodného
obohatenia v sume 619,18 € a poskytnutie primeraného finančného zadosťučinenia vo výške 620 € s
príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žaloba žalobkyne sa v celom rozsahu zamieta.

II. Žalovaný má proti žalobkyni právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou podanou na tunajšom súde dňa 18.8.2016 sa žalobkyňa proti žalovanému domáhala určenia,
že spotrebiteľský úver č. XXXXXXXXX zo dňa 29.4.2012 , je bezúročný a bez poplatkov. Ďalej žiadala,
aby bol žalovaný zaviazaný zaplatiť jej titulom bezdôvodného obohatenia získaného plnením na takýto
úver vo výške 619,18 € a aby bol žalovaný zaviazaný poskytnúť jej primerané finančné zadosťučinenie
v sume 620 €. Žalobkyňa uviedla, že 29.4.2012 uzavrela so žalovaným ako veriteľom úverovú zmluvu
vyššie uvedeného čísla, na základe ktorej jej bol poskytnutý spotrebiteľský úver vo výške 720 €. V
úverovej zmluve sa však zaviazala žalovanému vrátiť celkovo sumu 968,38 €. Obchodný zástupca

žalovaného ju navštívil priamo u nej doma a predložil jej predpripravený zmluvný formulár. Súčasťou
zmluvy o úvere bola aj zmluva o zabezpečení splátok úveru, ktorú mala žalovaná uzavrieť dobrovoľne.
Dobrovoľnosť podpísania tejto zmluvy o doplnkovej službe je daná napr. tým, že priamo odkazuje na
číslo úverovej zmluvy, ku ktorej sa viaže a samotná žalobkyňa bola podľa vysvetlenia obchodného
zástupcu žalovaného poučená o tom, že pokiaľ ju podpíše, môže mať peniaze k dispozícii okamžite. V
opačnom prípade, ak túto službu odmietne, celý proces pripísania finančných prostriedkov sa predĺži cca
o dva týždne. Navyše žiadosť o úver nemusí byť spoločnosťou Provident Financial schválená. Keďže

žalobkyňa bola vo finančnej tiesni, podpísala aj dohodu o doplnkovej službe a odmena, ktorú poskytla
za tzv. doplnkovú službu, ktorá spočívala v preberaní splátok obchodným zástupcom žalovaného priamo
v byte žalobkyne, navýšila odplatu za úver celkovo o 370,80 €.

2. Žalovaný sa k žalobe vyjadril prvýkrát podaním zo dňa 4.10.2016, na súd došlým 5.10.2016 (č.l. 49 -
64). Týmto podaním žalovaný žiadal žalobu zamietnuť ako nedôvodnú. V žalobe vytýkal predovšetkým
absenciu naliehavého právneho záujmu, ktorý vyžaduje ust. § 137 písm. c/ C.s.p.. Tvrdil, že

žalobkyňa takýto naliehavý právny záujem nepreukázala. Naviac poukázal na rozsiahlu judikatúru
súdov Slovenskej republiky, z ktorej vyplýva, že nemožno žalovať na určenie, keď možno žalovať
na plnenie, čo mimochodom žalobkyňa aj robí a určovací výrok je nadbytočný. V tejto súvislosti
poukázal tiež na ďalšie závery judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, podľa ktorej jenaliehavý právny záujem daný iba v prípade, ak sa nemožno domáhať priamo plnenia a ak právne
postavenienavrhovateľabeztakéhotourčeniabyboloneisté.Uviedoltiež,žedôkaznébremenovkonaní
zaťažuje žalobkyňu v celom rozsahu. V časti, kde žalobkyňa žiadala, aby súd zaviazal žalovaného

na predloženie zmlúv o spotrebiteľskom úvere a zmlúv o zabezpečení splátok úveru, uviedol tiež, že
takýmto dôkazným bremenom by mohol byť zaťažený iba v prípade, ak strana žalujúca, ktoré tieto
dôkazy predložiť mala, objektívne nemá a nemôže mať k dispozícii informácie o skutočnostiach, ktoré
sú významné pre rozhodnutie a v situácii, keď žalobkyňa zrovna nedisponuje dôkazom, na ktorý sa
hodlá v konaní odvolávať, je to jej procesná zodpovednosť, ktorú žalovaný nebude sanovať. Žalovaný

namieta nedôvodnosť návrhu v merite veci. Ďalej uviedol, že v danej právnej veci už zo žaloby vyplýva,
že medzi účastníkmi konania neexistuje, ani v čase podania žaloby neexistovala žiadna zmluva a
žalobca sa nedomáha určenia žiadnej konkrétnej zmluvnej podmienky ako neprijateľnej podmienky,
pričom však cena a predmet zmluvy, resp. plnenia, nemôže byť neprijateľnou podmienkou, pretože
sa jedná práve o tie parametre, ktoré si vie ustrážiť každý, aj menej obozretný spotrebiteľ. Žalovaný
namietal, že žiadne právoplatné rozhodnutie, ktoré by určilo nejakú neprijateľnú zmluvnú podmienku

v zmluvných formulároch používaných žalovaným, neexistuje. Oba rozsudky okresných súdov, na
ktoré sa žalobkyňa odvolala, boli krajskými súdmi zrušené. Inými slovami, žalovaný vyčíta žalobkyni,
že sa neriadila právoplatnými rozsudkami. Pokiaľ žalobkyňa namieta absenciu niektorých náležitostí
zmluvy o spotrebiteľskom úvere, tak pokiaľ ide o úrokovú sadzbu, v zmluve o spotrebiteľskom úvere
je vždy presná kvantifikácia úroku, ktorý podľa konkrétnej zmluvy zákazník platí. Väčšinou žalovaný

úročí svoje úvery úrokovou sadzbou 23,57 % ročne. Takýto úrok nemôže byť považovaný za rozporný
s dobrými mravmi. V tejto súvislosti žalovaný uviedol úrokové sadzby, ktoré v tomto období používali
C. H., B. H. a pod. a na dôkaz tejto skutočnosti predložil oznámenie C. H., Z..G.. a potvrdenie B. H.,
Z..G... Uviedol, že judikatúra súdov Slovenskej republiky považuje za primerané úroky, ak nepresahujú
trojnásobok priemernej úrokovej sadzby. V roku 2012 priemerná úroková miera bola vo výške 11,42 %

a preto za neprimerané úroky by mohli byť považované úroky, ktoré presiahli sadzbu 34,26 % ročne.
Rozhodujúcou veličinou pri spotrebiteľských úveroch však nie sú úroky, ale celkové náklady spotrebiteľa
a ich percentuálne vyjadrenie za pomoci RPMN. Výška RPMN sa vypočítava matematickým vzorom
prostredníctvom metódy numerickej aproximácie podľa prílohy č. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch.
Matematický údaj o RPMN má výlučne informačnú povahu a zákazník vie z tohto údaja posúdiť len to,

že úver s menšou RPMN, ako je uvedená RPMN, je pre neho výhodnejší s vyššou RPMN. Žalovaný
priložilksvojmuvyjadreniu9tabuliekvydanýchpodľaNariadeniavládyč.238/2008Z.z.,ktorévminulosti
slúžili ako základ pred stanovovanie maximálnej prípustnej hodnoty RPMN v spotrebiteľských úveroch.
Podľa týchto tabuliek sa v rokoch 2008 - 2010 pohybovala maximálna prípustná hodnota RPMN medzi
76 % až 112,52 % ročne. RPMN vo výške 70,38 % ročne preto nemôže byť v rozpore so všeobecne

akceptovaným hodnotovým poriadkom, keďže v rokoch 2008 - 2010 bola priamo právnymi predpismi
stanovená výška RPMN až 112,52 %. Žalovaný nerozumie, v čom podľa tvrdení žalobkyne má byť cena
úveru vyjadrená nezrozumiteľne. Žalovaný nerozumie námietkam žalobkyne, ani pokiaľ ide o splátky
úveru, keďže v každej zmluve o spotrebiteľskom úvere, ktorú uzavrela žalobkyňa, sa vždy jasne uvádza
výškaúveruveurách,úrokvyjadrenýúrokovousadzbouvpercentáchročne,aleajfinančnákvantifikácia

úroku, ktorý predstavuje nejakú sumu a úverová zmluva uvádza len jeden poplatok, tzv. administratívny
poplatok v eurách, ako aj celkovú dlžnú sumu, ktorú zákazník na základe zmluvy o spotrebiteľskom
úvere je povinný žalovanému vrátiť. Žalobca si uvedené ustanovenie nesprávne vyložil a to tak, že
uvedené ustanovenie vyžaduje uvedenie konkrétneho rozpisu každej jednotlivej splátky na úrok istín a
ostatné prípadné náklady. Takýto rozpis sa však poskytuje iba v prípadoch definovaných v § 9 ods. 3

zákona o spotrebiteľských úveroch, to znamená, ak sa zmluvné strany dohodnú na amortizácii istiny,
pričom v takom prípade platí, že zákazník má právo požiadať o vydanie amortizačnej tabuľky podľa
§ 9 ods. 5 zákona o spotrebiteľských úveroch, pričom amortizačná tabuľka uvádza splátky, ktoré sa
majú zaplatiť a lehoty a podmienky úhrady vrátane rozpisu každej splátky s uvedením amortizácie
istiny, úrokov vypočítaných na základe úrokovej sadzby a prípadne dodatočné náklady. Nie je však

povinnosťou veriteľa uvádzať tieto údaje v zmluve o spotrebiteľskom úvere vždy, ale výlučne vtedy,
ak sa dohodol so zákazníkom na amortizácii istiny, čo nebol tento prípad. V tejto súvislosti poukázal
na rozhodnutia viacerých krajských súdov na území Slovenskej republiky, ale aj na skutočnosť, že
argumentácia žalobkyne je tiež v rozpore s európskou právnou úpravou, na ktorú sa žalobkyňa odvoláva
a to na smernicu Európskeho parlamentu a rady 2008/48/ES z 23.4.2008 o zmluvách o spotrebiteľskom

úvere a poukázal aj na názory prezentované v konaní pred Súdnym dvorom, v konaní vedenom pod
sp. zn. C-42/15 (Home Credit Slovakia, a.s. proti Y. H.). Uviedol, že cieľom požiadavky zakotvenej v
čl. 10 ods. 2 písm. h/ vyššie citovanej smernice je zabezpečiť, aby sa spotrebiteľ mohol oboznámiť s
presným rozsahom svojej povinnosti splácať úver vrátane frekvencie splátok jeho úveru. Podľa názoruSlovenskej republiky na naplnenie tohto cieľa plne postačí, ak je tento údaj jednoducho a zrozumiteľne
určiteľný, napr. formulácia nejaká ako „prvá splátka je splatná po mesiaci od dátumu poskytnutia úveru“,
alebo „dátum splatnosti druhej a nasledujúcich splátok je vždy 15. deň v kalendárnom mesiaci“. Je

zrejmé, že žalovaný učinil za dosť tomuto ustanoveniu, keď jasne v spotrebiteľskej zmluve uviedol,
aká je výška, počet a frekvencia splátok, ktoré má spotrebiteľ zaplatiť a aká je doba trvania úveru,
čo plne zodpovedá požiadavkám smernice. Za takýchto okolností aplikovať sankciu bezúročnosti a
bezpoplatkovosti spotrebiteľského úveru by bolo prílišným formalizmom pri výklade právnych noriem,
ktorý by viedol k extrémne nespravodlivému záveru, čo by znamenalo porušenie základných práv

dodávateľa.

3. Pokiaľ šlo o námietky žalobkyne k zmluve o zabezpečení splátok úveru, žalovaný uviedol, že každý
zákazník sa môže rozhodnúť, či osloví žalovaného s požiadavkou o poskytnutie úveru a slobodne
sa môže rozhodnúť, či si v prípade poskytnutia úveru želá využívať doplnkovú službu, ktorú žalovaný
poskytuje na základe zmluvy o zabezpečení splátok úveru. Táto služba je ale doplnková a nie v

žiadnom prípade podmienkou získania úveru. Potvrdzuje to aj skutočnosť, že právna úprava umožňuje
poskytovať doplnkové služby. V zmluve o spotrebiteľskom úvere nie je žiadna zmienka o doplnkovej
službe,t.j.doplnkováslužbanebolapodmienkouzískavaniaúveruažalobcamoholsplátkyúverusplácať
bez hotovostne bez využitia doplnkovej služby. Žalovaný zastáva názor, že je výhradne na zákazníkovi, v
danom prípade na žalobkyni, aký spôsob pre splnenie svojho dlhu, či akejkoľvek inej povinnosti, využije.

Je výhradne na zákazníkovi , aký spôsob pre splnenie svojho dlhu si zvolí, má k tomu viacero možností,
avšak každý spôsob, ktorý si zákazník na úhradu splátok zvolí, vyžaduje z jeho strany vynaloženie
určitých nákladov, či už sú to poplatky za prevod, alebo vklad v prospech bánk, alebo pošty, cestovné
náklady, strata času atď.. Za tohto objektívneho stavu poskytuje žalovaný svojim zákazníkom ďalšiu
možnosť, prostredníctvom ktorej môžu uhrádzať jednotlivé splátky na základe zmluvy o zabezpečení

splátok úveru totiž poskytuje žalovaný svojim zákazníkom, ktorí sa rozhodnú túto ponuku využiť,
splácanie splátok úveru priamo prostredníctvom žalovaného bez priamej interakcie s tretími osobami a
to v mieste trvalého pobytu zákazníka, alebo na inom mieste, ktoré mu zrovna vyhovuje. Doplnková
služba je nadštandardnou službou a je spoplatnená a keďže sa jedná o dobrovoľnú službu, ktorá nie
ej podmienkou získania úveru, nezapočítava sa do RPMN. Zmluva o doplnkovej službe je aksesorickej

povahy k zmluve o spotrebiteľskom úvere, no nie je podmienkou získania úveru. Obsahuje predmet
plnenia a cenu tohto plnenia, pričom obidve tieto náležitosti sú vyjadrené určite, jasne a zrozumiteľne a
je zo zmluvy zrejmé, v čom spočíva podstata služby a v akom rozsahu sa platí odmena za túto službu.
Na preukázanie svojich tvrdení žalovaný do spisu pripojil stanoviská Ministerstva financií Slovenskej
republiky, Slovenskej obchodnej inšpekcie, ale aj viacero rozhodnutí všeobecných súdov Slovenskej

republiky. Žalovanému preto ani nie je zrejmé, prečo by takúto doplnkovú službu v slobodnom trhovom
prostredí nemohol poskytovať a takúto službu nemožno poskytovať zadarmo. Na dôkaz svojich tvrdení
predložil viacero rozsudkov súdov Slovenskej republiky a uviedol, že samotná T. H. G. na základe
zákona č. 35/2015 Z.z., ktorým sa menil a dopĺňal zákon o spotrebiteľských úveroch, vydala žalovanému
ako prvému subjektu na slovenskom trhu, povolenie na poskytovanie spotrebiteľských úverov a to na

základe mimoriadne dôkladného rozboru zmlúv, ako aj všetkých procesov žalovaného pri poskytovaní
spotrebiteľskýchúverov,čobynebolomožné,akbyjehoadhéznezmluvybolineplatné,čiakokoľvekinak
odporovali zákonu. V súvislosti s bezdôvodným obohatením žalovaný namietal tento nárok žalobkyne
z dôvodu procesnej istoty a ekonómie však vzniesol aj námietku premlčania. K otázke primeraného
finančného zadosťučinenia žalobu opätovne namietol. Konštatoval, že bola podaná zrejme predčasne,

nakoľko tento nárok upravený v ust. § 3 ods. 5 tretia veta zákona o ochrane spotrebiteľa č.
250/2007 Z.z. vzniká len osobe, ktorá už na súde úspešne uplatnila porušenie práva, alebo povinnosti,
stanovený zákonom o ochrane spotrebiteľa, avšak v tejto chvíli žalobkyňa ešte žiadne porušenie práv,
či povinností zo strany žalovaného voči svojej osobe úspešne neuplatnila. Teda žiadne takéto právo
nebolo právoplatným rozhodnutím súdu konštatované.

4. Na vyjadrenie žalovaného reagovala žalobkyňa replikou zo dňa 27.10.2016, kde zotrvala na svojom
tvrdení, že na požadovanom určení má naliehavý právny záujem, keďže bez určenia, že úver je
bezúročný, bez poplatkov, nie je možné rozhodnúť o sume, o ktorú sa žalovaný obohatil bez právneho
dôvodu na úkor žalobkyne. Pokiaľ žalobkyňa žiadala, aby povinnosť predložiť spornú zmluvu o

poskytnutí spotrebiteľského úveru mal uloženú žalovaný, dôvodila tou skutočnosťou, že zmluvu nemôže
doložiť, nakoľko ju stratila pri sťahovaní, sama ich telefonicky žiadala, resp. žiadala kópiu od žalovaného
predtým, ako chcela podať žalobu, avšak žalovaný jej odmietol kópiu úverovej zmluvy vydať. Na podporu
svojej argumentácie predložila ďalšie rozsudky Krajského súdu v Banskej Bystrici a Okresného súduMartin, záver komisie na posudzovanie podmienok v spotrebiteľských zmluvách, ktorá bola zriadená
pri Ministerstve spravodlivosti Slovenskej republiky a jej závery zo dňa 20.4.2010 a zo dňa 2.4.2012.
Predložila tiež stanovisko Európskej komisie vo veci C-372/14 F. G. c/a Provident Financial, s.r.o. a

citovala z neho. Naviac uviedla, že žalovaný jej poskytol sumu 720 v hotovosti, čím porušil ust. § 11 ods.
1 psím. e/ zákona č. 129/2010 o spotrebiteľských úveroch a citovala ust. § 11 ods. 1 písm. e/ zákona
o spotrebiteľských úveroch.

5. Žalovaný reagoval duplikou z 1.12.2016, kde zotrval na svojej argumentácii o absencii naliehavého

právneho záujmu žaloby, pokiaľ ide o určovací petit. Uviedol, že neexistuje žiadne právoplatné
rozhodnutie súdu, ktoré by určovalo akúkoľvek zmluvnú podmienku zo zmluvných formulárov
žalovaného za neprijateľnú. Žalovaný vo svojom vyjadrení poukázal na desiatky rozsudkov vydaných
v konaniach, kde bol stranou sporu, z ktorých viaceré sú právoplatné a pripojil do súdneho spisu.
Žalovaný sa nevedel vyjadriť k záverom komisie na posudzovanie podmienok v spotrebiteľských
zmluvách, pretože sa ho žalobcom predložené zápisy netýkajú. Nepozná skutkový stav prípadov, ktoré

komisia posudzovala a nebol ani účastný žiadneho konania, či rozhodovania zo strany komisie. Preto
žalovanému nie je zrejmé, čo komisia konkrétne posudzovala, na základe akých informácií a z akých
zistení vyvodzovala svoje závery. Do takýchto konaní žalovaný nebol prizvaný. Zároveň sa ohradil k
tomu, akým spôsobom žalobkyňa použila stanovisko Európskej komisie z 3.12.2014 v právnej veci
vedenej na Súdnom dvore Európskej únie pod sp. zn. C-372/2014 bez toho, aby jasne uviedla, že sa

jedná len o vyjadrenie jedného z účastníkov tohto konania, pričom na doplnenie tejto účelovej snahy
žalobkyne uvádzať len argumenty jednej strany, si žalovaný dovoľuje doplniť aj vyjadrenie druhého
účastníka tohto konania, pričom Európska komisia nie je v danom prípade žiadnym orgánom aplikácie
práva, ale účastníkom konania, takže toto jej vyjadrenie nie je ani spôsobilé preukázať vôbec nič, čo by
súviselo s prejednávanou vecou. Dané konanie ale bolo na Súdnom dvore Európskej únie vymazané

a Súdny dvor Európskej únie k nemu nezaujal žiadne meritórne stanovisko. Na dôkaz tejto skutočnosti
predložil vyjadrenie žalovaného pre Súdny dvor Európskej únie vo veci C-372/2014 a
uznesenie predsedu Súdneho dvora Európskej únie zo dňa 30.3.2015. Naviac opätovne poukázal na
argumentáciu v rozsudku Súdneho dvora Európskej únie C-42/15. Pokiaľ šlo o argumentáciu žalobkyne,
že jej úver bol poskytnutý hotovostne, uviedol, že až na základe zákona č. 106/2014 Z.z., ktorým sa

zmenil zákon o spotrebiteľských úveroch, sa s účinnosťou od 1.6.2014 nesmú podľa § 11 ods. 1 písm.
e/ poskytovať spotrebiteľské úvery v hotovosti. Dovtedy sa spotrebiteľské úvery bežne a v súlade so
zákonom hotovostne poskytovali. V súvislosti so zmluvou o zabezpečení splátkového úveru žalovaný
upozornil na opomenutie synalagmatickej reštitúcie podľa § 457 Obč. zákonníka zo strany žalobkyne.
Žalovaný hoci popierajúc všetky tvrdenia žalobkyne o neplatnosti zmluvy o zabezpečení splátok úveru,

si dovoľuje pripomenúť, že v prípade aplikovateľnosti ust. § 457 Obč. zákonníka by sa mala v plnej
miere aplikovať synalagma podľa § 560 Obč. zákonníka, čo konkrétne znamená, že domáhať sa
splnenia takého záväzku voči svojej osobe môže len ten, kto sám záväzok splnil skôr, ako protistrana,
prípadne preukáže, že je pripravený ho plniť oproti plneniu protistrany. Aj v prípade neplatnosti zmluvy
o zabezpečení splátok úveru by súd musel vo svojom výroku vyjadriť vzájomný synalagmatický vzťah,

teda vzájomnú podmienenosť každého plnenia, ktoré je jedna strana povinná vrátiť druhej strane. V
prípade žalovaného by tak vrátenie plnenia doplnkovej služby podľa zmluvy o zabezpečení splátok
úveru nebolo možné a preto by sa aplikovalo ust. § 458 ods. 1 druhá veta Obč. zákonníka a žalovanému
by sa musela poskytnúť zo strany žalobkyne peňažná náhrada za plnenie doplnkovej služby, ktoré
poskytoval žalobkyni. Nakoľko žalobkyňa takúto podmienenosť plnenia v žalobnom návrhu nevyjadrila

vzhľadom na kontradiktórnosť sporového konania už len takáto skutočnosť je dôvodom na zamietnutie
žaloby.

6.Vpriebehukonaniasúdvykonaldokazovanie výsluchomžalobkyne,svedkýňU.C.Z.W.,čítanímlistín
pripojených do súdneho spisu, najmä napadnutej zmluvy o spotrebiteľskom úvere zo dňa 29.4.2012 a

zmluvy o zabezpečení splátok úveru ako aj ďalších listín, ktoré strany sporu pripojili do súdneho spisu.
Takto vykonaným dokazovaním mal súd preukázaný tento skutkový stav veci:

7. Žalobkyňa ako dlžníčka a žalovaný ako veriteľ uzavreli dňa 29.4.2012 prostredníctvom obchodného
zástupcu žalovaného U. C. zmluvu o spotrebiteľskom úvere podľa zákona č. 129/2010 Z.z.. Podľa

presvedčenia súdu táto zmluva obsahovala všetky náležitosti zmluvy po obsahovej i formálnej stránke,
zmluvy o spotrebiteľskom úvere tak, ako boli vyžadované ust. § 9 v tom čase platného zákona o
spotrebiteľských úveroch č. 129/2010 Z.z.. Obsahovala totiž presné označenie zmluvných strán, výšku
spotrebiteľského úveru vo výške 720 €, celkové náklady spotrebiteľa, ktoré boli tvorené súčtom úrokua administratívneho poplatku, pričom úrok bol vyjadrený úrokovou sadbou 23,57 % zo sumy úveru, to
znamená, predstavovala celkovú sumu 103,66 € a administratívny poplatok bol určený pevnou sumou
vo výške 144,72 €. Celkové náklady na základe údajov platných v čase uzavretia zmluvy predstavovalo

ročnú percentuálnu mieru nákladov, čiže RPMN 70,38 % ročne. Celková suma, ktorú bola žalobkyňa
povinná zaplatiť, predstavovala nakoniec sumu 968,38 € a priemerná hodnota RPMN vzťahujúca sa na
úver poskytnutý na základe zmluvy v tom čase predstavovala 45,23 % ročne. Žalovaná sa zaviazala
splatiť dlžnú sumu v 60 týždenných splátkach, pričom výška každej splátky dlžnej sumy od prvej po
predposlednú je 16,14 € a výška poslednej splátky dlžnej sumy je 16,12 €. Úver za podmienok podľa

tejto zmluvy sa poskytuje na dobu 60 týždňov a termín splatnosti poslednej splátky, teda konečnej
splatnosti úveru a dlžnej sumy je 7. deň 60. týždňa po dni uzavretia zmluvy. Súčasne bol upravený
režim, v akom žiadala žalobkyňa úver vyplatiť. Je zrejmé, že žalobkyňa si zvolila hotovostný režim,
teda podpisom zmluvy potvrdila prevzatie celej čiastky úveru v hotovosti, pričom podľa tejto dohody
zákazník, čiže žalobkyňa mohla splácať splátky osobne v ktorejkoľvek banke, alebo pobočke banky
vkladom na účet Providentu. Splatnosť prvej splátky nastáva v 7. kalendárny deň po uzavretí zmluvy.

V tomto ustanovení o hotovostnom režime boli uvedené aj platobné údaje na poukazovanie splátok,
teda bolo tam uvedené bankové spojenie žalovaného na poukazovanie splátok, konštantný a špecifický
symbol, pod ktorým mohla žalobkyňa úver splácať. Zmluva mala ustanovenie aj o bezhotovostnom
režime poskytnutia finančných prostriedkov, ktorý si ale žalobkyňa nezvolila. V takom prípade veriteľ
mal previesť celú čiastku úveru na bankový účet zákazníka vedený v banke, alebo pobočke zahraničnej

banky v 13. kalendárny deň odo dňa uzavretia zmluvy. Splatnosť prvej splátky nastáva v 20. kalendárny
deň po dni uzavretia zmluvy a splatnosť každej ďalšej splátky nastane v 7. kalendárny deň po splatnosti
predchádzajúcej splátky.

8. Zmluva mala aj predtlačený formulár slúžiaci pre prípadné odstúpenie od zmluvy. Podľa čl. 19 zmluvy

na rubovej strane zmluva obsahovala ďalšie zákonom predpísané náležitosti ako napr. právo žalobkyne
ako dlžníka odstúpiť od zmluvy do 14 kalendárnych dní odo dňa uzavretia zmluvy a spôsob odstúpenia
od zmluvy a pod..

9. Ako samostatná zmluva na samostatnej listine bola uzatvorená medzi stranami sporu Zmluva

o zabezpečení splátok úveru ( č.l. 374) dňa 29.04.2012, z ktorej vyplývalo, že poskytovateľ čiže
žalovaný sa zaväzuje žalobkyni ako zákazníčke za odmenu spolu vo výške 370,80 € poskytovať
službu spočívajúcu v prevzatí peňažnej hotovosti určenej na úhradu splátky spotrebiteľského úveru,
ktorý bol zákazníkovi poskytnutý, na základe úverovej zmluvy č. XXXXXXXXXX (ďalej len zmluva o
spotrebiteľskom úvere), aby po jej bezodkladnom použití na účely úhrady splátky spotrebiteľského

úveru a to spôsobom podľa zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Prevzatie peňažnej hotovosti sa malo
uskutočňovať v mieste trvalého pobytu žalovanej, alebo na inom mieste určenom predchádzajúcou
vzájomnou dohodou zmluvných strán.

10. Žalobkyňa ako zákazníčka sa zaväzovala splácať vyššie uvedenú odmenu v 60 pravidelných

splátkach a to v 59 týždenných splátkach okrem poslednej splátky vo výške 6,18 € a poslednú splátku
vo výške 6,18 € počas doby splácania spotrebiteľského úveru zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere.
Odmena bola splatná v hotovosti pri prevzatí splátky poskytovateľom. Splatnosť prvej splátky nastáva
7. kalendárny deň po uzatvorení tejto zmluvy.

11. Poskytovateľ bol pri každom prevzatí peňažnej sumy od zákazníka je povinný vykonať v karte splátok
úveru záznam preukazujúci prevzatie peňažnej hotovosti v príslušnej výške.

12. Článok II. tejto zmluvy obsahoval dobu trvania zmluvy.

13. Článok III. pojednával o ochrane osobných údajov a IV. obsahoval záverečné ustanovenia.

14. Z tejto zmluvy je zrejmé, že ju podpisovali za žalovaného tie isté osoby, ako zmluvu o spotrebiteľskom
úvere a žalobkyňa. Dňa 01.05.2014 bol k predmetnej zmluve o zabezpečení splátok úveru uzavretý
dodatok, ktorý menil čl. I. tejto dohody (č.l. 10), a podľa tohto dodatku sa zmenilo miesto prevzatia

peňažnej hotovosti ako miesto určené zákazníkom v meste, alebo v obci, kde má zákazník pobyt. Pričom
do čl. I. sa vložil tretí odsek, podľa ktorého služba sa poskytuje na žiadosť a prospech zákazníka,
a zákazník a poskytovateľ potvrdzujú, že obsahom služby je prevzatie hotovosti, ktorú zákazník
dobrovoľne a z vlastnej vôle odovzdá poskytovateľovi.15. Zmluvné strany prehlasujú, že obsahom služby nie sú žiadne úkony zo strany poskytovateľa, ktoré
by súviseli s uplatňovaním, alebo vymáhaním pohľadávky poskytovateľa zo zmluvy o spotrebiteľskom

úvere.Akjezákazníkvomeškanísuhradenímsplátkydlžnejsumypodľazmluvyoúvere,ajedobrovoľné
pripravený túto omeškanú splátku zaplatiť súhlasí s tým, aby sa na jeho výzvu poskytovateľ dostavil na
ním určené miesto v meste, alebo v obci, kde má zákazník pobyt a prevzal hotovosť určenú na úhradu
omeškanej splátky. Tento dodatok bol podpísaný 01.05.2014.

16. Žalobkyňa predložila aj duplikát karty splátok predmetného úveru( č.l . 11), z ktorej vyplývala výška
splátky 22,32 € s tým, že splátka zahŕňala platbu pôžičky a splátku odmeny za zabezpečenie splátok
úveru, a to podľa textu uvedeného na lícnej časti karty splátok.

17. Z predmetnej karty splátok bolo potom zrejmé, že záznamy sú uvedené, len od 29.04.2014, pričom
podľa vysvetlenia žalovanej strany išlo už o ďalšie vyhotovenie karty splátok, nakoľko predchádzajúce

splátky boli uvádzané v inej karte splátok a z tejto karty, z tohto duplikátu karty splátok bolo zrejmé, že
záznamy sa týkajú údajov o splácaní úveru od 29.04.2014, kedy žalovaná ešte dlhovala sumu 930 € a
splatných mala 409,18 €. Ako je zrejmé potom od doby od 15.05.2014 až do 15.09.2015 splácala úver
splátkami prevažne vo výške 10 € niekedy vo výške 20 €. Posledné splátky uskutočnené v roku 2015, a
to v októbri 2015 uskutočňovala vo výške 60 € a dvakrát po 50 €. Zo záznamu osoby konajúcej v mene

žalovaného p. C. bolo zrejmé, že 15.10.2015 bol úver doplatený. Z predmetnej karty splátok je teda
zrejmé, že žalovaná úver v súlade s dohodou o úvere a splácala ho menšími sumami a počas dlhšieho
obdobia než bolo pôvodne zmluvnými stranami dohodnuté.

18. Žalobkyňa na pojednávaní dňa 25.05.2013 prostredníctvom svojej splnomocnenej zástupkyne

poukázala naviac na skutočnosť, že podľa jej názoru do RPMN mala byť zahrnutá odplata, ktorú platila
na základe zmluvy o zabezpečení splátok úveru a uzavretie tejto zmluvy bolo nekalou praktikou a priamo
v rozpore s ust. § 53 ods. 8 Občianskeho zákonníka. V zmluve naviac vyčítala nerozpísanie splátok
úveru na istinu, úroky a poplatky, a poukazovala na judikatúru súdov Slovenskej republiky.

19. Aká bola správne vypočítaná RPMN žalobkyňa nikdy neuviedla a súdu o tom nepredložila dôkaz.
Žalobkyňa potom naviac tvrdila, že nemala možnosť vybrať si či bude úver splácať v hotovosti alebo
prevodom z účtu na účet obchodnej spoločnosti, ktorú žaluje. Urgentne totiž potrebovala peniaze, a tak
si radšej zvolila okamžitú výplatu finančných prostriedkov v hotovosti a uzavrela zmluvu o doplnkovej
službe.

20. Tvrdila, že nebola jej daná k dispozícii ani karta splátok, pretože tu mala vždy pri sebe dílerka, resp.
obchodná zástupkyňa žalovanej obchodnej spoločnosti, ktorá ju navštevovala, najskôr raz mesačne
na požiadanie žalobkyne, keďže žalobkyňa pracovala v zahraničí. A túto skutočnosť musela zamlčať
pred orgánmi žalovanej obchodnej spoločnosti. Kartu splátok, ktorú pripojila k žalobe si vyžiadala od

žalovaného. Naviac tvrdila, že podpis zmluvy o doplnkovej službe bol uskutočnený u nej doma v byte,
údaje poskytla samostatnej obchodnej zástupkyni, ktorej referovala o tom, aký má príjem a obchodná
zástupkyňa ju upozornila, aby nespomínala niektoré životné náklady, nakoľko by jej úver nemusel byť
schválený. Kartu splátok jej nedala do ruky a preto si ju nemohla prečítať.

21. Žalovaná strana oponovala tvrdeniam žalobkyne tvrdením, že žalobkyňa mala uzavreté už pred tým
viaceré úverové zmluvy so žalovanou obchodnou spoločnosťou, a to zmluvu z 09.08.2011 a zmluvu zo
dňa10.12.2011.Poslednoubolaprávenapadnutázmluvaz29.04.2012,tedažalobkyňamalaskúsenosti
s obchodnými praktikami žalovanej obchodnej spoločnosti a vedela za akých podmienok vstupuje do
úverového vzťahu.

22. Tieto skutočnosti žalobkyňa nepoprela.

23. Mimo čítania listín pripojených do súdneho spisu žalobkyňa navrhla vypočuť osoby, ktoré s ňou
uzatvárali zmluvu a to svedkyne p. C. a p. W..

24. Súd tomuto návrhu vyhovel a na pojednávaní dňa 12.10.2017 vypočul svedkyne U. C.Ú. a svedkyňu
G. W..25. Svedkyňa U. C. si na žalobkyňu spomínala, uviedla, že pracovala ako obchodný zástupca žalovanej
strany aj v roku 2012, a jej úlohou bolo oslovovať klientov a uzatvárať s nimi zmluvy o úvere a v
prípade, že si zvolili hotovostný spôsob splácania úveru tak ich navštevovať, a preberať od nich splátky.

Žalobkyňa si vybrala hotovostný režim splácania úveru a to vzhľadom na skutočnosť, že potrebovala
peniaze ihneď. Rozhodla sa dobrovoľne, nikto ju k tomu nenútil. Keby si bola chcela zvoliť bezhotovostný
režim splácania úveru, bezhotovostné platenie splátok tak by trošku dlhšie trvalo trvanie úveru, lebo
podľa vyjadrenia svedkyne išlo o „bankový úver“ a bolo by nutné „zabezpečiť poskytnutie finančných
prostriedkov cez banku“. Pokiaľ si brala úver hotovostným spôsobom tak peniaze dostala ihneď.

26. Svedkyňa uviedla, že aby sa klient dostal ihneď k výplate úverových prostriedkov v hotovosti pri
uzavretí hotovostnej zmluvy, tak sa musel dohodnúť na splácaní úveru splátkami, ktoré vyberal potom
obchodný zástupca, ktoré sa zapisovali na kartu splátok, pretože ak by si vybral bezhotovostný režim
splácania a poskytnutie úveru sa niekoľko dní pozdržalo tým, že by bol tento úver poskytovaný ako
bankový úver. Toto pozdržanie bolo zrejmé spôsobené vybavením dokladov , ale bližšie nevedela uviesť,

čo bolo dôvodom pozdržania. Preto žalobkyňa spísala aj zmluvu o zabezpečení splátok úveru, ale
vybrala si to dobrovoľne. Žalobkyňu pred tým poznala, pretože patrila medzi klientom, ktorí si vždy
zmluvu u nej prečítali.

27. Pokiaľ chodila vyberať splátky do domácnosti žalobkyne, tak väčšinou jej ich poskytoval priateľ

žalobkyne, s ktorým vtedy žila žalobkyňa a so splácaním neboli problémy. Z toho dôvodu samotnú
svedkyňu prekvapilo, že žalobkyňa napadla zmluvu na súde. Karta splátok je dokladom dlžníka o tom,
že úver spláca, dlžník ju dostal 1 až 2 týždne po podpísaní úverovej zmluvy, doručovaná mu je poštou
a dlžník si kartu splátok ponecháva u seba. Na karte splátok je uvedená suma, ktorú si požičal, a ktorú
musí vrátiť a suma týždennej splátky, nakoľko splátky sa platia so 7. dňovým intervalom. Žalobkyňa mala

kartu splátok pri sebe a svedkyňa poprela, že by bola žalobkyni kartu splátok zobrala, avšak ku koncu
splácania úveru došlo k situácií, že žalobkyňa mala vycestovať do zahraničia za prácou a nechcela, aby
jejmatkavedela,žemátakýtodlh,čobysamohlostať,akbymatkakartusplátoknašla.Matkažalobkyne
sa totižto starala o dcéru žalobkyne počas pobytu žalobkyne v zahraničí. Z toho dôvodu sa žalobkyňa s
obchodnou zástupkyňou žalovaného dohodla, že počas jej pobytu v zahraničí si kartu splátok obchodná

zástupkyňa pri sebe ponechá a bude ju nosiť so sebou vždy, keď jej žalobkyňa bude poskytovať splátky.

28. Žalobkyňa splácala úver nepravidelne, ale väčšinou sa snažila zaplatiť za 2 týždne, prípadne aj
za mesiac vyššiu splátku. Zrejme to bolo v tom období, kedy bola v zahraničí, ale bližšie súvislosti
si svedkyňa nepamätala. Popri svedkyni so svedkyňou podpísala zmluvu aj G. W.Á., ktorá ju

(svedkyňu) zaúčala na prácu pre žalovanú obchodnú spoločnosť. Svedkyňa nevedela sa vyjadriť ku
konkrétnemu spôsobu, akým vznikol úverový vzťah v roku 2012, konkrétne v apríli 2012, avšak uviedla,
že obvykle postupovali pri uzatváraní zmlúv s klientmi tak, že pokiaľ zákazník oslovil žalovaného,
bola obchodná zástupkyňa nakontaktovaná, obchodná zástupkyňa následníkom takto kontaktovala
zákazníka, navštívila ho v jeho domácnosti, zákazník si musel prichystať doklady, ktoré potreboval k

uzavretiu zmluvy a to platný občiansky preukaz, potvrdenie o príjme za tri mesiace, príjmy ďalších
členov rodiny, doklady o nákladoch domácností, o nájomnom a elektrine a pod., pracovné zmluvy,
ktoré preukazovali zamestnanie s tým, že zamestnávateľ klienta sa telefonicky overoval priamo z jeho
domácností, to znamená, že mu klient musel poskytnúť aj telefonické číslo zamestnávateľa, ktorý
bol kontaktovaný obchodným zástupcom. Po zistení týchto údajov, obchodný zástupca kontaktoval

manažéra obchodnej spoločnosti, ktorý ním poskytnuté údaje od žalovanej nahodil „do systému“ a
systém vyhodnotil či zákazník môže, alebo nemôže dostať úver, dokonca systém určoval aj výšku
úveru. S poskytnutými údajmi z ústredia sa vrátila ku klientovi a s tým už bola potom priamo vypisovaná
zmluva o úvere. Zákazník si všetky dokumenty od veriteľa pred podpisom zmluvy preštudoval. Ak
náhodou obchodná zástupkyňa pri sebe nemala hotovosť akú klient potreboval na poskytnutie úveru,

tak jej manažér obchodnej spoločnosti potrebnú hotovosť doniesol. Podstatou bolo poskytnutie úver čo
najrýchlejšie, ak si to zákazník želal.

29. Svedkyňa tvrdila, že žalovaný poskytoval údajne aj bankové úvery, a nebol problém ak si zákazník
želal splácať úver bezhotovostne. Svedkyňa uviedla, že partner žalobkyne v danom období sa volal M.

a párkrát za žalovanú odovzdal splátku obchodnej zástupkyni, keď žalobkyňa nebola doma.

30. Svedkyňa G. W. uviedla, že v roku 2012 tiež pracovala ako obchodný zástupca žalovaného, avšak
nepracuje už pre neho 4 až 5 rokov. Na prípad žalobkyne si matne spomínala. Svedkyňa uviedla, žeúvery boli poskytované buď ako úvery hotovostné, alebo ako úvery bankové. Ak si klient vybral úver
poskytnutý ako hotovostný ten dostal peniaze ihneď na ruku, v takom prípade chodili vyberať týždenné
splátky úveru. Klient si , ale mohol vybrať aj tzv. úver bankový a ten potom splácal priamo na účet

žalovanej obchodnej spoločnosti, alebo priamo v centrále Providentu v Žiline. Ako bol poskytovaný
bankový úver si presne nespomínala. O zhromažďovaní údajov o klientovi teda potenciálnom dlžníkovi
vypovedala podobne ako svedkyňa C..

31. Pokiaľ klienti väčšinou volili hotovostné splácanie úveru, bolo to preto, že mali nejaké problémy s

bankami, potrebovali skôr peniaze, alebo splácali úvery z brigád a podobne. Aj ona chodila k žalobkyni
vyberať splátky úveru, pričom buď jej dal peniaze partner žalobkyne, lebo vtedy ešte žila so svojím
partnerom, alebo jej dala peniaze na splátku žalobkyňa sama. Kartu splátok mala žalobkyňa pri sebe,
a podpisovala ju aj ona pokiaľ vyberala od nej splátku.

32. Keď však svedkyni bola daná k nahliadnutiu kópia karty splátok z č.l. 11, svedkyňa uviedla, že na

karte sa nenachádza jej podpis a vyslovila domnienku, že patrí asi p. S..

33. Následne, ale uviedla, že možno vyberala tie úvery, ktoré boli žalobkyni poskytnuté pred uzavretím
spornej zmluvy, pretože žalobkyňa mala viacero úverov a svedkyňa C. žalobkyňu prevzala vlastne až
po svedkyni W., ako klientku v období, keď už ona už prestávala robiť pre Provident Financial, s.r.o.

34. V súvislosti s výpoveďou obidvoch svedkýň, žalovaná strana prostredníctvom svojho právneho
zástupcu spochybnila nárok žalobkyne na prípadne vydanie bezdôvodného obohatenia, a tvrdenia
žalobkyne, že úver preplatila z vlastných finančných prostriedkov a práve na jej úkor sa žalovaný mal
obohatiť, nakoľko z výpovede svedkýň vyplynulo, že finančné prostriedky poskytoval opakovane po istú

dobu priateľ žalobkyne na úhradu splátok a preto je možné, že splátky plnil z vlastných finančných
prostriedkov a nie z prostriedkov žalobkyne. Právny zástupca potom opätovne vzniesol námietku
premlčania, z dôvodu uplynutia subjektívnej premlčacej doby. K výpovediam svedkýň uviedol, že
svedkyne zjavne nerozoznávajú spôsob splácania, alebo spôsob poskytovania úveru v týchto detailných
právnych termínoch, nakoľko obidve hovorili o bankovom úvere. Žalovaná obchodná spoločnosť v

žiadnom prípade neposkytuje bankové úvery resp. neposkytuje ich z bankových zdrojov a všetky úvery
poskytuje z vlastných finančných prostriedkov. Naviac uviedol, že ak by súd dospel k záveru, že by
mal byť úver bezúročný a bezpoplatkový, tak potom poukazuje na nárok žalobcu žalovanej obchodnej
spoločnosti na zákonný úrok z omeškania nakoľko je evidentné, že žalobkyňa nesplatila úver v 60
týždňoch tak ako bolo dohodnuté a naviac žalovaná strana v súvislosti s výsluchom svedkýň navrhla,

aby súd vypočul priateľa žalobkyne ohľadne poskytovanie finančných prostriedkov žalovanému.

35. Podaním z 26.11.2017 ešte právny zástupca žalobcu uviedol, že pokiaľ sa žalobkyňa domáha
vydania bezdôvodného obohatenia zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podľa ktorej nesporne prevzala
istinuvovýšku720€,apodľatejtozmluvyžalovanémuzaplatilacelkovo968,38€,tedapresnetakúsumu

naakejsadohodli,taklenzuvedenéjezrejmé,žeakbyajsúdposúdilplatnosťzmluvyospotrebiteľskom
úvere akokoľvek, na strane žalovaného nemohlo dôjsť k bezdôvodnému obohateniu vo výške 619,18
€ vydania v akej sumy sa titulom bezdôvodného obohatenia žalobkyňa domáha, pretože sa domáha
vydania bezdôvodného obohatenia len zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere.

36. Žalovaný zotrváva na svojej ďalšej procesnej obrane, aj započítaním svojej pohľadávky vo výške
63,12 € vzniknutej z titulu zákonného úroku z omeškania, za omeškanie žalobkyne s riadnym a včasným
finančným plnením, ku ktorému bola v súvislosti so spotrebiteľským úverom povinná, a to voči prípadnej
pohľadávky žalobcu uplatnenej v tomto konaní.

37. Žalovaný v tejto súvislosti predložil presný rozpis jednotlivých splátok spotrebiteľského úveru (č.l.
418, 492) pričom žalovaný nejako nerozporuje údaje žalobcom predloženej karty splátok, ale len
upozorňuje, že všetky uvedené plnenia sa netýkajú len plnení týkajúcej sa zmluvy o spotrebiteľskom
úvere, ale aj plnení zmluvy o zabezpečení splátok úveru, ktoré nie sú predmetom tohto konania, a
zotrváva na vznesenej námietke premlčania pre uplynutie subjektívnej premlčacej doby, z ktorej vyplýva,

ževšetkyplneniažalobkynevykonanédo17.08.2014vprospechžalovanéhosúpremlčané,čovprípade
plnenia žalobcu na úrok, administratívny poplatok zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere predstavuje sumu
vo výške 62,38 € a naviac namieta absenciu aktívnej vecnej legitimácie, nakoľko z výpovede svedkovv tomto konaní vyplynulo, že platby podľa zmluvy o spotrebiteľskom úvere nerealizovala žalobkyňa, ale
tretia osoba, a to bývalý partner žalobkyne.

38. V súvislosti s posledným bodom petitu je zrejmé, že návrh v tejto časti je podaný predčasne, lebo
podľa § 3 ods. 5, 3 veta Zákona o ochrane spotrebiteľa má na primerané finančné zadosťučinenie právo
len osoba, ktorá na súde úspešne uplatnila porušenia práva, alebo povinnosti ustanovené zákonom o
ochrane spotrebiteľa, alebo osobitným predpisom, čo však očividne nie je tento prípad.

39. Ak by aj okresný súd mal iný názor a totiž, že nárok na primerané finančné zadosťučinenie je možné
úspešne uplatniť aj v čase, kedy vykonanie akéhokoľvek porušenia práva alebo povinnosti absentuje,
tak ani v takomto prípade nie je možné žalobcovi priznať uplatnený nárok na priznanie finančného
zadosťučinenia vo výške 620 €, a to len preto, že žalobca tento uplatnený nárok nijako neodôvodnil,
ale najmä vznesenia námietky premlčania zo strany žalovaného, keďže žalobca odvodzuje porušenie
jeho práv z kontraktačného procesu a obsahu zmlúv o spotrebiteľskom úvere, ktorému však boli známe

už 29.04.2012, pričom svoju žalobu podal 18.08.2016. Na základe týchto skutočností žiada potom
žalobca žalobu zamietnuť. Žalovaná strana ale nevyčíslila zrozumiteľným spôsobom nárok na úroky z
omeškania, pokiaľ ide o sadzbu, obdobie, istinu, z ktorej ich požaduje a preto tento nárok ostal pre súd
nepreskúmateľný.

40. Z pripojeného protokolu o rozpise splátok žalobkyni potom súd zistil, že posledná splátka úveru mala
byť zaplatená vo výške 22,22 % dňa 23.06.2013.

41. Podanie právneho zástupcu žalovaného bolo doručené žalobkyni 07.12.2017 a súčasne žalobkyňa
bola vyzvaná na uvedenie mená svojho priateľa, ktoré súdu oznámila. Súd sa potom túto osobu Y. M.

pokúšal predvolať z miesta trvalého bydliska, avšak podľa oznámenia pošty sa svedok zdržiaval na
neznámom mieste.

42. Žalobkyňa na podanie žalovanej strany zo dňa 26.11.2017 nereagovala a tvrdenia v tomto podaní
ničím nerozporovala. Len listom z 13.01.2018 požiadala o odročenie pojednávania, ktoré bolo nariadené

na17.01.2018nakoľkopracujeturnusovovRakúsku,vraciasaaž18.01.2018vpodvečernýchhodinách.
Toto ospravedlnenie žalobkyňa zaslala súdu 15.01.2018, a to napriek tej skutočnosti, že predvolanie na
pojednávanie dňa 17.01.2018 mala doručené už 07.12.2017.

43. Súd preto v súlade s ust. § 183 ods. 4 C. s. p. žalobkyni oznámil elektronicky listom zo dňa

16.01.2018, že pojednávanie dňa 17.01.2018 napriek jej neprítomnosti vykoná, pretože žalobkyňa
o odročenie pojednávania napriek včasnému predvolaniu dňa 07.12.2017 včas nepožiadala, a
nepreukázala vážny dôvod pre odročenie pojednávania. Naopak na podnet žalobkyne boli pojednávania
opakovane odročované a žalobkyňa bola poučená na možnosti zvoliť si zástupcu, ktorý by ju v prípade
jej neprítomnosti zastupoval. Preto súd nevidel dôvody pre odročenie pojednávania dňa 17.01.2018,

pojednávanie vykonal a na tomto pojednávaní v neprítomnosti procesných strán rozhodol.

44. Pri svojej rozhodovacej činnosti súd vychádzal z výsledkov vykonaného dokazovania a zistil, že
žaloba žalobkyne dôvodná nie je.

45. V čase, keď súd rozhodoval, bola od 15.12.2017 účinná novela zákona o spotrebiteľských
úveroch č. 129/2010 Z.z., vykonaná zákonom č. 279/2017 Z.z., ktorou bol doplnený odsek 4 do §
11 zákona o spotrebiteľských úveroch, v zmysle ktorého spotrebiteľ sa môže pred súdom domáhať
určenia neplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, alebo určenia bezúročnosti a bezpoplatkovosti
poskytnutého spotrebiteľského úveru žalobou.

46. Podľa presvedčenia súdu, ak sa spotrebiteľ domáha určenia, že spotrebiteľský úver je bezúročný a
bez poplatkov, znamená to inak povedané len to, že sa domáha určenia, že z takejto úverovej zmluvy
pre veriteľa neplynie právo na poplatky a na úroky.

47. Podľa presvedčenia súdu ide o žalobu, ktorú predpokladá ust. § 137 písm. c/ C.s.p., podľa ktorého
žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je, alebo nie je, ak je na tom
naliehavýprávnyzáujem;naliehavýprávnyzáujmeniejepotrebnépreukazovať,akvyplývazosobitného
predpisu.48. V čase rozhodovania súdu (aj keď tomu tak nebolo v čase podania žaloby), platilo vyššie citované
ust. § 11 ods. 4 zákona o spotrebiteľských úveroch a preto žalobkyňa mohla žiadať určenie bezúročnosti

a bezpoplatkovosti poskytnutého úveru, nakoľko k podaniu takejto žaloby ju splnomocňoval osobitný
predpis a to Zákon o spotrebiteľských úveroch.

49. Pokiaľ však žalobkyňa vyčítala v úverovej zmluve absenciu náležitostí, ktoré uvádza ust. § 9 zákona
č. 129/2010 Z.z., súd sa s jej názorom nestotožnil a v jednotlivostiach sa stotožňuje s argumentáciou

žalovaného v jeho vyjadreniach, na ktoré v podrobnostiach odkazuje.

50. Podľa § 2 písm. g/ zákona č. 129/2010 Z.z. celkovými nákladmi spotrebiteľa, ktoré inak vyjadruje
RPMN, spojenými so spotrebiteľským úverom sú všetky náklady vrátane úrokov, provízií, daní a
poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom
úvere a ktoré sú veriteľovi známe, okrem notárskych poplatkov; do celkových nákladov patria aj náklady

za doplnkové služby, súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom úvere a to najmä poistné, ak spotrebiteľ
musí navyše uzavrieť zmluvu o poskytnutí tejto doplnkovej služby, aby získal spotrebiteľský úver, ale
aby ho získal za ponúkaných podmienok.

51. Predovšetkým je súd toho názoru, že do výpočtu RPMN úveru nemala byť zahrnutá odmena vo

výške 370,80 €, ku ktorej zaplateniu sa žalovaná zaviazala ďalšou zmluvou o poskytnutí doplnkovej
služby a to bola zmluva o zabezpečení splátok úveru. Súd totiž vychádzal zo skutočnosti, že samotná
zmluva o spotrebiteľskom úvere bola spísaná na prehľadnom formulári, kde samotná žalobkyňa pod
tou časťou zmluvného formulára, do ktorej boli vpísané základné údaje o poskytovanom úvere, mala
možnosť zvoliť si hotovostný, alebo bezhotovostný režim vyplatenia a splácania úveru. Žalobkyňa si

zvolilahotovostnýrežimvyplateniaúveru.Samotnázmluvapotomvrámcidohodyohotovostnomrežime
umožňovala zákazníkovi splatiť splátky osobne v ktorejkoľvek banke, alebo pobočke banky vkladom
na účet veriteľa, pričom číslo účtu bolo uvedené. Podľa presvedčenia súdu neobstojí potom tvrdenie
žalobkyne, že si musela zvoliť hotovostný režim vyplácania splátok úveru priamo zástupcovi veriteľa
a uzavrieť zmluvu o zabezpečení splátok úveru, keďže samotný text základného zmluvného formulára

zmluvy o spotrebiteľskom úvere umožňoval aj v prípade prijatia úveru hotovostným režimom, splácať
splátky vkladom na účet veriteľa v banke, pričom bezhotovostný režim vyplatenia úveru garantoval
žalovanej vyplatenie úveru do 13 dní odo dňa uzavretia zmluvy a žalovaná v rámci bezhotovostného
režimu mohla prevádzať splátky na účet veriteľa bezhotovostne zo svojho účtu. Je len zrejmé, že či už
hotovostný spôsob splácania úveru, ale aj prijatia úverovej sumy, ale aj bezhotovostný režim splácania

úveru poukazovaním z účtu žalovanej v prospech účtu veriteľa, vyžadoval pre dlžníka isté náklady a tým
bolo platenie bankových poplatkov a v prípade hotovostného režimu naviac cestu žalovanej do banky,
aby príslušnú sumu vždy každý 7. deň vložila na účet veriteľa. Ak si žalovaná vybrala pohodlnejšiu
službu na základe zmluvy o zabezpečení splátok úveru a totiž splácanie v domácom prostredí priamo
zástupcovi veriteľa, ktorý ju navštevoval, platila síce za túto službu pravdepodobne viac, ako by bola

platila vkladom na účet veriteľa v banke, alebo prevodom zo svojho účtu na účet veriteľa v banke,
avšak táto služba jej zabezpečovala lepší komfort a prirodzene znamenala pre ňu aj vyšší náklad. Nie je
však pravdou, že by uzavretie zmluvy o zabezpečení splátok úveru podmieňovalo tie parametre úveru,
ktoré boli ustanovené v úverovej zmluve, resp. že by žalovaná v prípade, že by neuzavrela zmluvu o
zabezpečení splátok úveru, bola napr. získala úver v nižšej sume, alebo za nevýhodnejší úrok a pod..

Taký dôkaz produkovaný nebol.

52. Podľa presvedčenia súdu zmluva bola uzavretá korektne, bola v nej uvedená úroková sadzba, ktorá
bola aj vyčíslená, bol v nej uvedený pevnou sumou administratívny poplatok aj RPMN, do ktorej nebola
započítaná odmena veriteľa vyplývajúca zo zmluvy o zabezpečení splátok úveru. Zmluva obsahovala

priemernú hodnotu RPMN a pokiaľ ide o vyjadrenie zročnosti splátok, ale aj termínu poslednej splátky
úveru, v tomto prípade súd odkazuje na argumentáciu žalovaného, s ktorou sa v celom rozsahu
stotožňuje, nakoľko splatnosť splátky tak jednotlivej, ako aj tej poslednej, bola podľa presvedčenia
súdu vyjadrená dostatočne, určito a zrozumiteľne a nie je potrebné, aby bol v zmluve uvádzaný
konkrétnykalendárnydeňsuvedenímdňa,mesiacaaroka.Terminológia,ktorúprevzalazmluvaoúvere,

korešponduje bežnej zákonnej terminológii, napr. tomu, akým spôsobom je vyjadrená zročnosť mzdy v
Zákonníku práce a pod..53. Pokiaľ žalobkyňa namietala tú skutočnosť, že splátky nie sú rozpísané na istinu, úroky, či poplatky,
súd v tomto smere odkazuje na čl. VI. úverovej zmluvy, z ktorého vyplýva, že úrok a administratívny
poplatok sa splácajú spolu s úverom a v splátkach v rovnakých lehotách a rovnakým spôsobom, aké sú

dohodnutézmluvou,pričomzkaždejsplátkydlžnejsumypredstavujesplátkaadministratívnehopoplatku
aúrokupriúvereposkytnutomsosplatnosťou60týždňov(čobolprípadžalobkyne),tvorízkaždejsplátky
dlžnej sumy úrok 23,57 % a administratívny poplatok 14,94 %. Žalobkyňa ako priemerný spotrebiteľ
môže si bez problémov vypočítať a zistiť, aká časť tej ktorej splátky pripadá na istinu, úrok a poplatok
a naviac súd poukazuje na skutočnosť, že žalobkyni sa zachovalo právo žiadať aj amortizačnú tabuľku,

nakoľko bola na túto možnosť upozornená v čl. IV. úverovej zmluvy.

54. Odmena žalovaného za poskytnutie spotrebiteľského úveru bola vyjadrená celkovými nákladmi
spotrebiteľa, ktoré predstavovali súčet vyčísleného úroku a administratívneho poplatku a celkovo
navyšovali poskytnutý úver o sumu 248,38 €. RPMN úveru 70,38 % nepredstavovala dvojnásobok
priemernej RPMN úveru, čo je limit najvyššie prípustnej odmeny neskôr stanovenej zákonodarcom za

poskytovanie spotrebiteľských úverov v ust. § 1a Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorý začal platiť
ažod1.9.2014.Pretosúdodmenuveriteľa,ktorúpredstavovalsúčetúrokuaadministratívnehopoplatku,
nepovažuje za neprimeranú vzhľadom na poskytnutú istinu a dobu splácania úveru (vyše roka) a teda
ju nepovažuje ani za rozpornú s ust. § 53 ods. 6 Obč. zákonníka účinného v čase uzavretia zmluvy.

55. Pokiaľ žalobkyňa vyčítala, že úver jej bol poskytnutý hotovostne a teda v rozpore so zákonom súd
konštatuje, že v čase uzavretia zmluvy o spotrebiteľskom úvere, teda 29.4.2012, zákon o poskytovaní
spotrebiteľských úverov hotovostným spôsobom nezakazoval.

56. Súd preto nezistil vadu, ktorá by bola spôsobila či už neplatnosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere

uzavretej dňa 29.4.2012, alebo vadu, ktorá by spôsobila, že poskytnutý spotrebiteľský úver bol v zmysle
ust. § 11 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úverov bezúročný a bez poplatkov. Spotrebiteľská zmluva
o spotrebiteľskom úvere mala totiž písomnú formu a podľa presvedčenia súdu obsahovala aj všetky
náležitosti uvedené v ust. § 9 ods. 2 psím. a/ až k/, r/ a y/ zákona o spotrebiteľských úveroch č. 129/2010
Z.z..

57. Súd preto nezistil vady zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktoré by spôsobovali bezúročnosť a
bezpoplatkovosť poskytnutéhoúveru.Žalobkyňaneprodukovaladôkaz,žebybolažalovanémuzaplatila
viac, než k čomu sa zaviazala zmluvou o spotrebiteľskom úvere, ale súčasne aj zmluvou o zabezpečení
splátok úveru a preto súd žalobu zamietol, keďže nezistil bezdôvodné obohatenie na strane žalovaného,

ktoré by bolo spôsobené tým, že by prijal viac finančných prostriedkov od žalobkyne, než k čomu sa
žalobkyňa platne oboma zmluvami zaviazala. V tomto prípade ale žalobkyňa žiadala vydať bezdôvodné
obohatenie len zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, avšak je zrejmé, že do sumy bezdôvodného
obohatenia, ktorú žiadala vydať, pravdepodobne započítala aj odmenu zaplatenú veriteľovi na základe
zmluvy o zabezpečení splátok úveru, teda odmenu za doplnkovú službu. Petit žaloby ale požiadavke

vydania bezdôvodného obohatenia zo zmluvy o doplnkovej službe nezodpovedal.

58. Keďže z vykonaného dokazovania výsluchom zástupcov žalovaného vyplynulo, že finančné
prostriedky zástupcovi žalovaného U. C. opakovane vyplácal bývalý priateľ žalobkyne, ktorého pobyt
sa súdu nepodarilo zistiť a preto sa ho nepodarilo ani na pojednávanie predvolať a vypočuť, je otázne,

či sumy, ktoré nakoniec na výplatu záväzkov žalobkyne vo vzťahu k žalovanému boli vyplatené, boli
skutočne finančnými prostriedkami žalobkyne, alebo sa jednalo naopak o finančné plnenie jej priateľa z
jeho vlastných finančných prostriedkov a teda v takom prípade by nemohlo ani len teoreticky vzniknúť
bezdôvodné obohatenie žalovaného na úkor žalobkyne.

59. Žalobkyňa žiadala poskytnutie finančného zadosťučinenia v zmysle ust. § 3 ods. 5 zákona č.
250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa. Predpokladom poskytnutia takéhoto finančného zadosťučinenia
spotrebiteľovi je v zmysle tohto zákonného ustanovenia tá skutočnosť, že spotrebiteľ na súde úspešne
uplatní porušenie práva, alebo povinnosti ustanovenej zákonom o ochrane spotrebiteľa, alebo
osobitnými predpismi. Žalobkyňa nebola vo vzťahu k žalovanému úspešná či už v tej časti žaloby, kde sa

domáhala určenia bezúročnosti, bezpoplatkovosti úveru, alebo kde sa domáhala na základe takéhoto
určenia vydania bezdôvodného obohatenia voči žalovanému a preto podľa presvedčenia súdu neboli
splnené predpoklady pre aplikáciu ust. § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. pre priznanie práva naprimerané finančné zadosťučinenie žalobkyni vo vzťahu k žalovanému. Preto aj v tejto časti súd žalobu
zamietol.

60. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 C.s.p. a žalovanému, ktorý bol v konaní plne
úspešný, súd priznal právo na náhradu všetkých účelne vynaložených trov konania.

61. O výške náhrady trov konania rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku súd prvej inštancie
osobitným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní od doručenia
rozhodnutia na súde, ktorý ho vydal.

Podľa § 363 C. s. p. v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za

nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 C. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 C. s. p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 C. s. p. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu

uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 C. s. p. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len
do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 C. s. p. prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.