Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 22. január 2019

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 12Co/37/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4116227471
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 01. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Soňa Zmeková

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2019:4116227471.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Sone Zmekovej a sudkýň JUDr.

Renáty Pátrovičovej a JUDr. Denisy Šaligovej v právnej veci žalobcu: De vries Justitia s.r.o., so sídlom
Vyšehradská 1349/2, 128 00 Praha, Česká republika, zastúpeného Mgr. Henrichom Schindlerom,
advokátom so sídlom Janka Kráľa 7, 974 01 Banská Bystrica, proti žalovanej: N. A., nar. XX.XX.XXXX,
bytom K. K. studni XXX/XX, XXX XX J., o zaplatenie sumy 329,65 eura s príslušenstvom, o odvolaní
žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Nitra č. k. 9Csp/157/2016-34 zo dňa 04.04.2017 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovanej nepriznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal zaplatenia
nedoplatku titulom zmluvy o úvere uzatvorenej prostredníctvom elektronických prostriedkov. Žalovanej
náhradu trov konania nepriznal. Žalobca v žalobe uviedol, že žalovaná ako dlžník požiadala dňa
13.08.2015 o poskytnutie úveru prostredníctvom prevádzkovateľa internetového portálu www.finzo.sk,
spoločnosti FINZO OÜ, pričom predpokladom poskytnutia úveru bola jej registrácia na adrese
internetového prevádzkovateľa FINZO, za účelom zriadenia užívateľského účtu, v ktorom žalovaná
uviedla svoje identifikačné údaje spolu s číslom účtu, na ktorý žiadala prostriedky poukázať. Žalovanej

bol poskytnutý úver vo výške 400 eur, z čoho uhradila len 70,35 eura a jej dlh teda predstavuje
329,65 eura. Veriteľom v danom právnom vzťahu nie je prevádzkovateľ, ale investor, teda občan,
ktorý zaslal finančné prostriedky na účet prevádzkovateľa, a odoslal prostredníctvom portálu ponuku
úveru, ktorý bol následne poskytnutý, pričom v mene investora a na jeho účet koná prevádzkovateľ
podľa podmienok internetového portálu a jeden úver môže byť poskytnutý prostredníctvom viacerých
investorov - občanov. Zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 29.02.2016 bola pohľadávka veriteľov
- investorov - v zastúpení prevádzkovateľa FINZO OÜ postúpená na žalobcu. V žalobe ďalej uviedol,

že nejde o spotrebiteľský vzťah, pretože veriteľom nie je právnická osoba, ani fyzická osoba, ale bežní
občania, ktorí sa zaregistrovali na portál prevádzkovateľa s cieľom poskytnúť úver iným občanom.

2. Súd svoje rozhodnutie odôvodnil nepreukázaním aktívnej legitimácie žalobcu, na ktorého mala byť
pohľadávka postúpená zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 29.02.2016. Pohľadávku mali postúpiť
investori zastúpení prevádzkovateľom portálu FINZO OÜ na základe splnomocnenia od investora a
dlžníka v súlade s bodom XII. Podmienok používania internetového portálu www.finzo.sk. Žalobca však

neuniesol dôkazné bremeno na okolnosť, kto poskytol pôžičku, teda kto bol investorom, a či investori
písomne splnomocnili prevádzkovateľa portálu na uzavretie zmluvy o postúpení pohľadávky v ich mene.
Rozhodnutie vo veci súd odôvodnil s odkazom na ustanovenie § 31 ods. 4, § 40 ods. 3, 4, § 40 ods. 3,
4, § 46 ods. 2 a § 524 ods. 1, 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka. Výrok o trovách konaniasúd oprel o ustanovenie § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) s tým, že žalovanej
žiadne trovy nevznikli, preto jej ich náhradu nepriznal.

3. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, ktorý navrhol napadnutý rozsudok
zmeniť a žalobe vyhovieť. Odvolanie zdôvodnil tým, že súd nezohľadnil skutočnosť, že žalovanej boli
poskytnuté finančné prostriedky z účtu žalobcu na účet, ktorý si žalovaná zvolila, pričom žalovaná
túto skutočnosť nepoprela. Žalovaná nenamietala spôsob uzatvorenia zmluvy, jej platnosť, ani aktívnu
legitimáciužalobcu,atútoonpreukázalzmluvouopostúpenípohľadávky,vktorejboliuvedeníajpôvodní

veritelia. Skutočnosti, ktoré súd považoval za nepreukázané, bolo možné vyhodnotiť ako preukázané
logicky na seba nadväzujúcou sériou nepriamych dôkazov, ktoré boli priložené k žalobe. Súd vyhodnotil
zmluvu o úvere ako neplatnú pre nedostatok písomnej formy, no podľa § 40 ods. 4 Občianskeho
zákonníka je písomná forma zachovaná, ak je právny úkon urobený telegraficky, ďalekopisom alebo
elektronickými prostriedkami, ktoré umožňujú zachytenie obsahu právneho úkonu a určenie osoby,
ktorá právny úkon urobila. Súd však spôsob uzavretia zmluvy o úvere nijakým spôsobom neskúmal,

pričom písomná forma zachovaná bola a jednoznačne je možné určiť osobu, ktorá úkon urobila na
základe nezameniteľných identifikačných údajov. Zmluva bola uzatvorená podľa zákona č. 266/2005
Z. z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku. Jednoznačne tiež preukázal, že právny
predchodca poskytol finančné prostriedky žalovanej, a teda mohol previesť pohľadávku vo výške 364,21
eura bez ohľadu na pôvodných investorov. Namietal, že súd prvej inštancie nerešpektoval ustanovenie §

151 ods. 1 CSP, keďže bez akéhokoľvek vyjadrenia žalovanej nahradil jej procesnú činnosť pri posúdení
právneho a aj skutkového stavu.

4. Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu nevyjadrila.

5. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 34 CSP) viazaný rozsahom odvolania a odvolacími dôvodmi
(§ 379, § 380 CSP) ako aj skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP), prejednal
vec bez nariadenia pojednávania s verejným vyhlásením rozsudku (§ 385 ods. 1, § 378 ods. 1, § 219
ods. 3 CSP) a po prejednaní veci urobil záver, že rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny. Preto
tento rozsudok podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil a zároveň aplikoval ustanovenie § 387 ods. 2 CSP,

podľa ktorého ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia,
môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia,
prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd sa
stotožnil s výrokom rozhodnutia súdu prvej inštancie a na dôvažok dodáva nasledovné:

6. Súd prvej inštancie zamietol žalobu pre nepreukázanie aktívnej legitimácie žalobcu v spore. Nemal
totiž za preukázané, kto poskytol finančné prostriedky žalovanej ako investor a či práve tento investor
písomnesplnomocnilprevádzkovateľaportálunauzavretiezmluvyopostúpenípohľadávkyvjehomene.
Podľa názoru žalobcu sa súd podľa § 151 ods. 1 CSP vôbec nemal zaoberať jeho aktívnou legitimáciou,
lebo žalovaná skutočnosti ním uvádzané v žalobe vôbec nepoprela.

7. Pod pojmom aktívna legitimácia sa rozumie také hmotnoprávne postavenie žalobcu, z ktorého mu
vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny nárok uplatňovať. Súd skúma vecnú legitimáciu žalobcu
vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiadna zo strán nenamieta (rozsudok Najvyššieho súdu SR zo
dňa 29.06. 2010 sp. zn. 2Cdo/205/2009). Podľa záveru odvolacieho súdu súd prvej inštancie postupoval

správne, keď skúmal, či žalobca je nositeľom uplatneného práva, a v tejto súvislosti neobstojí námietka
žalobcu o porušení procesného predpisu v ustanovení § 151 ods. 1 CSP.

8. Žalobca si daný hmotnoprávny nárok odvodil od svojho právneho predchodcu, ktorý mu mal
pohľadávku postúpiť zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 29.02.2016. Právne nástupníctvo

je jedným z predpokladov, ktorý musí byť splnený pri preukazovaní aktívnej legitimácie žalobcu
so súčasným splnením ďalšej podmienky, a to že tento právny predchodca mal skutočne také
hmotnoprávne postavenie, z ktorého konkrétnemu subjektu, v tomto prípade žalobcovi, vyplýva právo
uplatňovať si hmotnoprávny nárok. V predmetnej veci túto skutočnosť však žalobca nepreukázal. Z
bodu 1. zmluvy o postúpení pohľadávky vyplýva, že postupcami malo byť 13 fyzických osôb, ktoré boli

zastúpenéspoločnosťou„FinzoOUsosídlomPostitn30,Haapsalucity,Läänecounty,90504,Estónsko,
registrovanej v obchodnom registri Tartu Súd pod č. 12781600 konajúcou prostredníctvom Stanislava
Merca na základe plných mocí, ktoré sú prílohou tejto zmluvy“. Súd prvej inštancie správne konštatoval,
žekzmluvenebolidoloženéžiadneplnémoci,ktorébypreukazovalioprávneniepreuvedenúspoločnosťFinzo OU k uzatvoreniu zmluvy o postúpení pohľadávky. Rovnako nebolo v konaní preukázané, že
finančné prostriedky boli žalovanej poskytnuté práve týmito 13-imi fyzickými osobami, ktoré sú uvedené
v zmluve o postúpení pohľadávky ako postupcovia.

9. Navyše odvolací súd aj tvrdenia žalobcu o tom, kto poskytol finančné prostriedky, zhodnotil ako
zmätočné, a to z dôvodu, že v čl. II. druhého odseku odvolania žalobca uviedol, že „žalovanému
boli poskytnuté finančné prostriedky z účtu žalobcu na účet, ktorý si žalovaný zvolil“. V rozpore s
týmto tvrdením však vyznieva jeho vyjadrenie v čl. III. odvolania v prvom odseku o tom, že „právny

predchodca žalovaného (správne žalobcu) poskytol finančné prostriedky žalovanému, a teda mohol
previesť pohľadávku vo výške 364,21 € bez ohľadu na pôvodných investorov“. Opak však žalobca
tvrdil v žalobe, kde uviedol, že „veriteľom v danom právnom vzťahu nie je prevádzkovateľ, ktorý
peňažné prostriedky neposkytuje, ale investor, teda občan, ktorý zaslal finančné prostriedky na účet
prevádzkovateľa...“. Zo samotnej zmluvy o postúpení pohľadávky pritom vyplýva, že úver vo výške 400
eur poskytli žalovanej 13-ti postupcovia (investori - fyzické osoby), ktorí mali splnomocniť spoločnosť

Finzo OU na postúpenie ich pohľadávky voči žalovanej na žalobcu. Tieto ustanovenia zmluvy vyvracajú
tvrdenie žalobcu, že jeho právny predchodca mohol previesť pohľadávku bez ohľadu na pôvodných
investorov, keďže práve on poskytol žalovanej finančné prostriedky. V tomto smere bolo potrebné si
ujasniť, kto vlastne bol právnym predchodcom žalobcu. Žalobca sa zrejme mylne domnieva, že jeho
právnym predchodcom bol Finzo OU ako prevádzkovateľ účtu, z ktorého boli žalovanej poukázané

finančné prostriedky. Podľa obsahu spisu právnym predchodcom žalobcu boli v skutočnosti investori,
ktorí potom svoju pohľadávku mali postúpiť na žalobcu a prevádzkovateľ Finzo OU mal v ich mene na
základe plnej moci len konať a pohľadávku postúpiť. Takéto splnomocnenie smerujúce k postúpeniu
pohľadávky investorov voči žalovanej na žalobcu však žalobca nepreukázal.

10. Nevyjasnené zostali aj tvrdenia žalobcu o vzťahu, ktorý vznikol poskytnutím finančných prostriedkov
žalovanej. V žalobe žalobca vylúčil spotrebiteľský vzťah, keďže veriteľom boli „bežní občania a nie
právnická osoba alebo fyzická osoba podnikateľ“. V odvolaní však už zrejme s cieľom obhájiť absenciu
písomnej formy pri uzatvorení zmluvy poukázal na zákon č. 266/2005 Z. z. ochrane spotrebiteľa pri
finančných službách na diaľku, podľa ktorého mala byť zmluva uzatvorená. Tento zákon upravuje

ochranu spotrebiteľa pri finančných službách poskytovaných dodávateľom prostredníctvom prostriedkov
diaľkovej komunikácie na základe zmluvy na diaľku a uzavieranie zmluvy na diaľku (§ 1).

11. Tvrdenia žalobcu si navzájom odporujú vo viacerých skutočnostiach, avšak bez ohľadu na to bolo
možné konštatovať, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno týkajúce sa jeho aktívnej legitimácie v

spore, čo je základom pre ďalšie skúmanie jeho hmotnoprávneho nároku a pokračovanie v spore. Z
uvedených dôvodov odvolací súd považoval námietky žalobcu vznesené v odvolaní za neopodstatnené
a nedôvodné, a preto rozsudok súdu prvej inštancie, ktorým bola žaloba zamietnutí, ako vecne správny
podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil. K námietke žalobcu, že súd nad rámec dokazovania obstaral dôkaz -
oznámenie banky o tom, že žalovaná nie je vlastníčkou účtu, na ktorý boli zaslané finančné prostriedky

- odvolací súd uvádza, že takýto dôkaz sa v súdnom spise nenachádza a súd prvej inštancie ani vo
svojom odôvodnení rozsudku takéto skutočnosti netvrdil.

12. S ohľadom na výsledok odvolacieho konania by mala úspešná žalovaná nárok na náhradu trov
konania (§ 255 ods. 1 CSP). Keďže jej v tomto štádiu konania žiadne trovy nevznikli, odvolací súd

rozhodol (§ 396 ods. 1, § 262 ods. 1 CSP), že sa jej nárok na ich náhradu nepriznáva.

13. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu možno podať dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419, §
420, § 421 CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému
subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).