Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 13. december 2018

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 10Co/134/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5616206703
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 12. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Amália Paulerová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2018:5616206703.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvŽiline,akosúdodvolací,vsenátevzloženízpredsedníčkysenátuJUDr.AmáliePaulerovej

a členov senátu - sudcov JUDr. Róberta Urbana a JUDr. Táni Rapčanovej v právnej veci žalobcu -
SPP - distribúcia, a.s., Mlynské nivy 44/a, Bratislava, IČO: 35 910 739,v zastúpení právne - Jakubčák,
advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Michalská 14, Bratislava, IČO: 47 255 706, proti žalovanému -
Y. N., nar. XX.X.XXXX, bytom H. XXX, o zaplatenie 304,67 eur s príslušenstvom, na základe odvolania
žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš č.k. 6Csp/50/2016-111 zo dňa 19.12.2017
takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e v celom rozsahu rozsudok súdu prvej inštancie.

Žalovanému n e p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvej inštancie (ďalej len „okresný súd“) napadnutým rozsudkom zamietol žalobu, ktorou sa žalobca
dňa 26.9.2016 domáhal u súdu voči žalovanému (pôvodne v pozícii žalovaný 1/ rade) a voči pôvodnej
žalovanej 2/ rade Y. N. zaplatenia sumy 304,67 eur s príslušenstvom. Žalovanému súd náhradu trov
konania nepriznal.

2. Žalobca pôvodne uplatnil nárok voči dvom žalovaným 1/ Y. N. a 2/ Y. N., rod. S.. Žalovaná 2/ zomrela

dňa XX.X.XXXX, teda skôr ako sa začalo súdne konanie, preto uznesením 6Csp/50/2016-34 zo dňa
15.3.2017 voči nej súd konanie zastavil a po právoplatnosti tohto uznesenia v konaní pokračoval už
iba so žalovaným 1/ Y. N., ktorý sa stal aj podľa osvedčenia o dedičstve zo dňa 17.5.2016, sp. zn.
5D/49/2016, D/not 27/2016 nadobúdateľom dedičstva po pôvodnej žalovanej 2/ Y. N..

3. Žalobca podanou žalobou si uplatnil voči žalovanému nárok na náhradu škody, ktorú odvodil z
ustanovenia § 82 ods. 1 písm. a/ bod 1.2 Zákona o energetike a z ustanovenia § 82 ods. 2 zákona o

energetike.

4. Listinnými dôkazmi, ktoré predložil súdu žalobca bolo preukázané, že vyúčtoval žalovanému a Y. N.
škodu za odber zemného plynu a vyzval ich písomne na úhradu dlžnej čiastky 304,67 eur dňa 26.3.2015.
Z obsahu predmetnej listiny vyplynulo, že sa jedná o hodnotu zemného plynu odobratého za obdobie
od 25.11.2014 do 28.1.2015, malo sa jednať o množstvo 10.098,587 kWh v cene 30,17/1000 kWh.
Prílohou k uvedenému vyúčtovaniu bol výpočet škody spôsobenej neoprávneným odberom zemného

plynu na adrese odberného miesta: X. Y. XXX, N. Y., číslo plynomeru 6575081, podľa ktorého celková
výška spôsobenej škody (neoprávnený odber ZP vrátane nákladov) bola 304,67 eur. Podľa vyúčtovania
škody (žalobca vypracoval dňa 9.2.2015) k neoprávnenému odberu zemného plynu malo dochádzať vobdobí od 25.11.2014 do 28.1.2015 na odbernom mieste bez zmluvy o dodávke plynu. Za škodu označil
žalobca cenu skutočne odobratého množstva zemného plynu.

5. Z listinných dôkazov, ktoré okresný súd zadovážil od Slovenského plynárenskému priemyslu, a.s.,
Bratislava (ďalej len SPP) bolo zistené, že na odbernom mieste N. Y., G. X. Y. XXX (ďalej len „odberné
miesto“), SPP evidoval za zákazníčku v období od 17.10.2007 do 15.01.2015 Y. N.. S menovanou bola
uzatvorená dňa 17.10.2007 zmluva o dodávke plynu. Vzhľadom na nedodržanie zmluvne dohodnutých
platobných podmienok pani N. SPP odstúpila dňa 15.1.2015 od zmluvy o dodávke plynu. Zákazníčku o

tejto skutočnosti informovala SPP písomne listom zo dňa 9.12.2014, ktorý jej bol zaslaný doporučene
s doručenkou. Adresátka si zásielku neprevzala v odbernej lehote, avšak vzhľadom na obchodné
podmienky platné v čase odstúpenia od zmluvy sa zásielka považuje za doručenú. V období od
22.1.2015 SPP eviduje ako zákazníka Y. N. na základe zmluvy uzavretej dňa 22.1.2015. Faktúrou,
splatnou dňa 31.7.2014 SPP vyfakturovala Y. W.. nedoplatok na úhradách za dodávku plynu v období
od 19.6.2013 do 18.6.2014 sumou 631,22 eur, za fakturačné obdobie od 19.6.2014 do 15.1.2015 SPP

konštatovala preplatok 450,55 eur. Z tejto faktúry vyplýva, že od 19.6.2014 do 24.11.2014 bolo na
odbernom mieste nainštalované meradlo č. 18742960A504 s tým, že konečný stav meradla bol ku dňu
24.11.2014 vykázaný vo výške 17 625 m3. Od 25.11.2014 do 15.1.2015 je vo faktúre uvedené meradlo č.
657508101993 s počiatočným stavom ku 25.11.2014 vo výške 1 m3 a s konečným stavom ku 15.1.2015
takisto 1 m3. Uvedená faktúra bola vyhotovená dňa 5.2.2015. SPP súdu predložila listinné dôkazy -

zmluvu o dodávke plynu do odberného miesta, ktorú uzatvorila dňa 17.4.2007 s Y. N., oznámenie zo dňa
9.12.2014 adresované Y. N. o odstúpení od zmluvy v zmysle § 82 ods. 1, písm. g/ zákona 251/2012 o
energetike a zmluvu o združenej dodávke plynu, ktorú uzatvorila dňa 22.1.2015 s Y. N. ako odberateľom.

6. Okresný súd pri právnom posúdení žalobou uplatneného nároku vychádzal z ustanovenia § 82 ods. 1

písm. a/, b/, c/, g/, ods. 2 zákona č. 251/2012 Z.z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov
(ďalej „zákon o energetike“).

7. Žalobca odôvodnil žalobu len tým, že ako prevádzkovateľ distribučnej siete zistil pri kontrole
odberného miesta dňa 28.1.2015 odber zemného plynu bez uzavretej zmluvy, vychádzal z toho, že

pri ukončení zmluvného vzťahu bol na meradle slúžiacom na meranie spotreby plynu dodávaného do
miestaspotrebyžalovanéhozaznamenanýstav1m3aprikontroledňa28.1.2015bolzaznamenanýstav
plynomeru 944 m3. Toto tvrdenie žalobcu však bolo vyvrátené listinnými dôkazmi, ktoré práve na žiadosť
žalobcu poskytol súdu Slovenský plynárenský priemysel, a.s., Bratislava. Z odpovede SPP zo dňa
10.8.2017 vyplýva, že SPP evidoval na odbernom mieste od 17.10.2007 do 15.1.2015 zákazníka - Y. N.

a od 22.1.2015 naďalej - Y. N.. Uvedenou listinou bolo podľa názoru okresného súdu vyvrátené tvrdenie
žalobcu, že do odberného miesta bol v období od 25.11.2014 do 15.1.2015 a od 22.1.2015 do 28.1.2015
dodávaný plyn bez uzavretej zmluvy o pripojení k prepravnej sieti, alebo pripojení k distribučnej sieti,
alebo o dodávke alebo združenej dodávke plynu. Z tohto oznámenia SPP a predložených zmlúv možno
vyvodiť „neoprávnený odber“ maximálne v období od 15.1.2015 (odstúpenie SPP od zmluvy o dodávke

plynu z dôvodu nedodržania zmluvne dohodnutých platových podmienok s pani N.) do 22.1.2015
(uzavretiezmluvy ododávkeplynu medziSPPaY.N.).Jednásavšakoinéobdobienieto,ktoréžalobca
vžalobeoznačilazaktorévypočítalškoduvovýške304,67eur.Zfaktúr,ktorésúdupredložilSPPmožno
len predpokladať, že ku dňu 25.11.2014 došlo k výmene meradla (vo faktúre za obdobie od 19.6.2014
do 15.1.2015 sú vyznačené dve čísla meradiel) s tým, že 25.11.2014 bol na meradle č. 657508101993

stav 1 m3 a taký istý stav na tomto meradle bol zaznamenaný aj dňa 15.1.2015. Vzhľadom na uvedené
zistenia potom za fakturačné obdobie od 19.6.2014 do 15.1.2015 bol vykázaný preplatok 450,55 eur.
Potom, ako žalovaný uzatvoril s SPP zmluvu o združenej dodávke plynu dňa 22.1.2015, žalobca zrejme
dňa 28.1.2015 vyhotovil montážny list meradla č. 1000591743, podľa ktorého na odberné miesto bolo
namontované meradlo výrobné číslo 6575081 so stavom 944 m3 - teda meradlo s takým istým číslom,

ako vo faktúre splatnej 19.2.2015. Uvedený rozpor žalobca neodôvodnil. Podľa údajov vo faktúre (za
obdobie od 19.6.2014 do 15.1.2015), síce nebola vykázaná žiadna spotreba plynu za obdobie od
25.11.2014 do 15.1.2015, čo však neznamená bez ďalšieho, že sa jedná o neoprávnený odber podľa
zákona o energetike. V tomto období konečná odberateľka Y. N. mala so SPP uzavretú zmluvu o
dodávke plynu a nakoľko od 22.1.2015 mal so SPP uzatvorenú zmluvu o združenej dodávke plynu Y. N.,

žalobca nepreukázal svoje tvrdenie, že za obdobie od 25.11.2014 do 28.1.2015 sa jedná o neoprávnený
odber podľa § 82 ods. 1. písm. a/ bod 2. zákona o energetike. Žiadne iné dôvody na preukázanie
neoprávneného odberu žalobca neuviedol a ani netvrdil, že by sa malo jednať o neoprávnený odber
plynu z iného dôvodu (napr. podľa § 82 ods. 1 písm. b/, c/, g/ zákona o energetike). Žalobca taknepreukázal neoprávnený odber plynu do odberného miesta v tvrdenom období, teda od 25.11.2014 do
28.1.2015 v dôsledku neuzavretia zmluvy o dodávke plynu, a pokiaľ za toto obdobie vyčíslil škodu vo
výške 304,67 eur, jeho nárok preukázaný nebol.

8. Pri rozhodovaní o náhrade trov prvoinštančného konania okresný súd postupoval podľa § 255 CSP,
prihliadol aj na ustanovenie § 257 CSP. Konštatoval so zreteľom na výsledok konania (žaloba bola
zamietnutá) vznik nároku na náhradu trov konania žalovanému, ktorý si však trovy konania neuplatnil
a ani zo spisu mu žiadne trovy nevyplynuli. Na tomto základe súd žalovanému náhradu trov konania

nepriznal.

9. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. Domáhal sa zmeny rozsudku, v rámci nej
žiadal zaviazať žalovaného na požadované plnenie v zmysle žaloby, alternatívne rozsudok zrušiť a vrátiť
vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a na nové rozhodnutie.

10. Odvolateľ označil rozhodnutie okresného súdu za nepredvídateľné a vydané v rozpore s princípom
legitímnych očakávaní.

11. Argumentoval najmä tým, že dňa 28.1.2015 vyslal pracovníkov na vykonanie kontroly odberného
miesta plynomeru č. 6575081 túto skutočnosť preukazuje montážny list meradla číslo 1000591743 zo

dňa 28.1.2015, v ktorom je okrem iného uvedené, že stav počítadla plynomeru je 944 m3. Uvedený zápis
je podpísaný žalovaným. Z vykonaného dokazovania súdom prvej inštancie jednoznačne vyplynulo, že
došlo k odberu zemného plynu v objeme 943 m3. Z montážneho listu meradla číslo 1000591743 zo
dňa 28.1.2015 vyplýva, že dňa 28.1.2015 (konečný stav neoprávneného odberu zemného plynu) bol
na meradle spotreby plynu zaznamenaný stav 944 m3. Aj z obsahu mailovej komunikácie súdu prvej

inštancie s dodávateľom zemného plynu (mail zo dna 30.10.2017) Slovenský plynárenský priemysel,
a.s. vyplýva, že tento ku dňu 28.1.2015 eviduje stav meradla 944 m3. Pre určenie výšky škody je v
súdenej veci dôležitý podľa názoru odvolateľa výlučne údaj z meradla spotreby zemného plynu, ktorý je
ohraničený počiatočným a konečným stavom. Počiatočný a konečný stav meradla súčasne predstavuje
skutočne odobraté množstvo plynu. Vo vyúčtovacej faktúre č. 7414951637 dodávateľ zemného plynu

evidoval ku dňu 15.1.2015 konečný stav meradla 1 m3. V montážnom liste meradla číslo: 1000591743
zo dňa 28.1.2015 pri kontrole odberného miesta dňa 28.1.2015 bol zaznamenaný stav na meradle 944
m3, pričom tento stav potvrdil svojim podpisom sám žalovaný. Z vykonaného dokazovania súdom prvej
inštancie rovnako vyplynulo, že dochádzalo k odberu zemného plynu žalobcu, ktorý slúži na vyvažovanie
distribučnej siete. Uvedené skutočnosti neboli popreté ani žalovaným, ani okresným súdom.

12. Odvolateľ poukazuje ďalej na to, že žalovaný v priebehu celého konania netvrdil, že za
objem spotrebovaného plynu ( 943 m3) zaplatil akejkoľvek osobe, t.j. dodávateľovi plynu alebo
prevádzkovateľovi distribučnej siete (žalobcovi). Práve naopak, žalovaný žalobou uplatnený nárok uznal
(odvolateľ odkazuje na vyjadrenie žalovaného zo dňa 30.8.2017 doručené súdu prvej inštancie dňa

4.9 2017). Pokiaľ došlo k odberu zemného plynu za ktorý žalovaný nezaplatil, nemožno ustáliť, že k
neoprávnenému odberu zemného plynu nedošlo. Súd prvej inštancie ani len netvrdí v napadnutom
rozsudku, že by došlo k spotrebe zemného plynu, ktorý patril pôvodne inej konkrétnej osobe, za ktorý
by jej riadne a s konečnou platnosťou bolo zaplatené.

13. Súd prvej inštancie na jednej strane tvrdí, že dochádzalo k „neoprávnenému odberu“ od 15.1.2015
do 22.1.2015, v ďalšej argumentácii už tvrdí, že „jedná sa o iné obdobie, nie to, ktoré žalobca v žalobe
označil a za ktoré vypočítal škodu vo výške 304,67 eur“. On - odvolateľ uplatnil podanou žalobou nárok
za obdobie neoprávneného odberu zemného plynu od 25.11.2014 do 28.1.2015 a vo vzťahu k spotrebe
943 m3 zemného plynu. Obdobie neoprávneného odberu zemného plynu tak ako v žalobe označil,

pokrýva aj obdobie od 15.1.2015 do 22.1.2015, ktoré označil súd za obdobie, kedy k neoprávnenému
odberu zemného plynu dochádzalo.

14. Odvolateľ v ďalšej časti odvolania poukazuje na obsahové znenie ustanovenia § 82 ods. 1 písm. a/,
b/,c/,d/,e/,f/,g/,h/zákonaoenergetike,vjehokontextepoznamenáva,žeexistujeniekoľko„skutkových

podstát“ neoprávneného odberu plynu, vzhľadom na okolnosti jeho (neoprávneného odberu) vzniku.

15. Pokiaľ z vykonaného dokazovania vyplynulo, že na odbernom mieste došlo k odberu zemného
plynu, pričom tento nebol dodávateľom zemného plynu žiadnej osobe fakturovaný ani žiadnou osobouzaplatený, nemožno konštatovať, že k neoprávnenému odberu zemného plynu nedošlo výlučne z
dôvodu, že pre dané odberné miesto bola uzatvorená zmluva, ale je potrebné z hľadiska právneho
posúdenia subsumovať neoprávnený odber plynu pod niektorú zo „skutkových podstát“ v zmysle

§ 82 ods. 1 zákona o energetike. Podľa tejto právnej normy totiž môže dôjsť k neoprávnenému
odberu zemného plynu aj za situácie, keď odberateľ má uzavretú zmluvu o dodávke zemného
plynu s dodávateľom plynu, t.j. jedna skutočnosť (uzatvorená zmluva o dodávke zemného plynu)
bez komplexného posúdenia všetkých okolností konkrétneho prípadu nevylučuje automaticky druhú
možnosť (neoprávnený odber zemného plynu). Súd prvej inštancie opomína skutočnosť fyzického i

účtovného prerušenia zemného plynu.

16. Žalobca namieta, že by meradlo spotreby zemného plynu č. 6575081 malo byť namontované
na odberné miesto až dňa 28.1.2015 ako to naznačuje súd prvej inštancie v bode 14. odôvodnenia
rozhodnutia. Meradlo spotreby zemného plynu č. 6575081 bolo počas obdobia neoprávneného odberu
zemného plynu od 25.11.2014 do 28.1.2015 sústavne namontované na odbernom mieste žalovaného.

Pokiaľ súd prvej inštancie poukazuje na rozdiel medzi označením meradla vo vyúčtovacej faktúre
č. 741495167 (č. meradla „657508101993“) a v montážnom liste meradla č. 1000591743 zo dňa
28.1.2015 (meradlo výrobné číslo „6575081“) ide o „totožné meradlo“. Pokiaľ je vo vyúčtovacej faktúre
od dodávateľa zemného plynu uvedené číslo meradla 657508101993, uvedené výrobné číslo plynomeru
657508101993 sa delí na jednotlivé dielčie časti - odvolateľ ich presne špecifikuje v bode III. odvolania.

Pokiaľ súd mu vytýka, že k rozporom sa nevyjadril a ich neodôvodnil, okresný súd mu nedoručil žiadnu
výzvu na základe ktorej by sa mal vyjadriť k rozporom. Napokon nemal možnosť tieto skutočnosti ani
objasniť, keďže súd rozhodol bez nariadenia pojednávania, čím zmaril jeho možnosť vyjadriť sa k takejto
úvahe.

17. V žalobe urobil skutkové tvrdenie o tom, že je veriteľom pohľadávky uplatňovanej v spore, ktorú aj
presne špecifikoval. Tieto skutkové tvrdenia žalovaný nepoprel. Vzhľadom na § 151 ods. 1 Civilného
sporového poriadku existovala nespornosť skutkového tvrdenia o tom, že je veriteľom pohľadávky
uplatňovanej v spore a súd z toho musel aj vychádzať.

18. Odvolateľ namieta porušenie ustanovení Civilného sporového poriadku súdom aj v konštatácii o
zjavnej neodôvodnenosti žaloby, pretože za tejto situácie súd procesným postupom podľa § 138 CSP
ho mal vyzvať na späťvzatie žaloby. Pokiaľ na späťvzatie žaloby súdom vyzvaný nebol, nebolo možné
konštatovať ani jej nedôvodnosť.

19. Napokon súd v prípade spornosti skutkových tvrdení strán musel vo veci nariadiť pojednávanie,
čo neurobil, následne tak ani žalobu zamietnuť nemohol. Nesprávnym procesným postupom súd mu
znemožnil uskutočňovať jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu jeho práva
na spravodlivý proces.

20. Z rozhodnutia okresného súdu nie je pre odvolateľa zrejmé, na čom sú jeho závery založené, z čoho
súd prvej inštancie vychádzal, prečo postupoval tak ako postupoval, resp. prečo nepostupoval najmä
podľa § 151 ods. 1, § 129, § 138, § 177 ods. 2 písm. a/ Civilného sporového poriadku. Povinnosť súdu
dostatočne odôvodniť svoje rozhodnutie vyplýva aj zo základného práva na súdnu ochranu zaručeného
v článku 46 ods. 1 Ústavy SR. Odvolateľ v súvislosti s touto odvolacou argumentáciou poukazuje na

rozhodovaciu činnosť Ústavného súdu SR, ďalej na rozhodovaciu činnosť Európskeho súdu pre ľudské
práva zaoberajúcou sa právom účastníkov konania na riadne vyargumentované rozhodnutie súdov, na
podporu tejto svojej argumentácie poukazuje aj na viaceré rozhodnutia Ústavného súdu SR (napr. I. ÚS
243/07, II. ÚS 251/04, III. ÚS 119/03 a ďalšie ), na závery Európskeho súdu pre ľudské práva vyslovené
vo viacerých rozhodnutiach (napr. vec Ruiz Torija v. Španielsko, rozhodnutie zo dňa 9.12.1994, Higgins

v. Francúzsko, Van de Hurk v. Holandsko a ďalšie).

21. Žalovaný písomné vyjadrenie k odvolaniu žalobcu nepredložil.

22. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku, ďalej len „CSP“)

po zistení, že odvolanie podala na to oprávnená strana sporu proti rozsudku, ktorému je odvolanie
prípustné,viazanýrozsahomadôvodmipodanéhoodvolania,beznariadeniaodvolaciehopojednávania,
postupujúc podľa § 219 ods. 3 CSP v spojení s § 378 ods. 1 CSP potvrdil rozsudok okresného súdu
podľa § 387 ods. 1, Civilného sporového poriadku.23. Krajský súd nesúhlasil s odvolacou argumentáciou žalobcu, ktorou vytýkal nedostatok dôvodov,
nepreskúmateľnosť a neúplnosť dôvodov rozhodnutia okresného súdu. Písomné odôvodnenie

odvolaním napadnutého rozsudku je vyargumentované okresným súdom podrobne, dostatočne jasne,
zrozumiteľne. Okresný súd v dôvodoch rozhodnutia uviedol, z ktorých listinných dôkazov, či už
predložených pre účely súdneho konania žalobcom, prípadne vyžiadaných súdom na návrh žalobcu
vychádzal pri posúdení žalobou uplatneného nároku. Dôsledne poukázal na vymedzenie uplatneného
peňažného nároku žalobcom v žalobe, ktoré ustanovenia zákona o energetike na danú vec aplikoval,

tie aj zacitoval, napokon rozoberal z akého dôvodu žalobe žalobcu vyhovené nebolo. Podľa názoru
odvolacieho súdu, písomné odôvodnenie napadnutého rozhodnutia nielen po obsahovej stránke ale aj
kvalitatívnou stránkou garantuje právo účastníkov na spravodlivé súdne konanie. V konečnom dôsledku
aj samotný odvolateľ mal vedomosť o tom, ku ktorým konkrétnym záverom okresného súdu sa má v
odvolaní vyjadrovať.

24. Podľa § 387 ods. 2 CSP sa krajský súd v celom rozsahu stotožnil s prijatým skutkovým a
právnym záverom okresného súdu, s písomným odôvodnením rozhodnutia a len na podporu jeho
vecnej správnosti sa vyjadruje k otázkam, ktoré považuje v štádiu rozhodovania o odvolaní žalobcu ešte
zdôrazniť.

25. V súdenej veci ide o sporový charakter konania. Žalobca podanou žalobou u súdu dňa 26.9.2016
ako prevádzkovateľ distribučnej siete si uplatnil nárok na náhradu škody podľa § 82 ods. 2 zákona
o energetike č. 251/2012 Z.z. titulom neoprávneného odberu plynu podľa § 82 ods. 1 písm. a/ bod
2 tvrdiac, že plyn bol odobraný bez uzavretej zmluvy o dodávke plynu na konkrétnom vymedzenom
odbernom mieste. Bolo preukázané, že žalobca je prevádzkovateľom distribučnej siete zabezpečujúcim

„dopravu“plynuzvýstupnýchmiestprepravnejsieteavstupnýchmiestdistribučnejsieteažkukoncovým
odberateľom. Nárok na náhradu škody titulom neoprávneného odberu vo výške 304,67 eur žalobca
uplatnil na tom základe, že neoprávnený odber plynu na konkrétnom odbernom mieste bol dôsledok
neexistencie zmluvy o dodávke plynu, tvrdil ďalej, že pri kontrole odberného miesta dňa 28.1.2015
bol zistený odber zemného plynu bez uzavretej zmluvy a zaznamenaný stav spotreby plynu 944

m3. Z vyúčtovania škody spôsobenej neoprávneným odberom zemného plynu, ktorý vystavil žalobca
dňa 9.2.2015 a predložil aj pre účely súdneho konania (listinný dôkaz na č.l. 9 spisu) vyplýva, že
neoprávnený odber plynu na odbernom mieste žalobca viazal ( viaže ) ku rozhodnému obdobiu, ktoré
vymedzil v trvaní od 25.11.2014 do 28.1.2015. Z vykonaného dokazovania, najmä z listinných dôkazov,
ktoré zadovážil okresný súd na návrh žalobcu od dodávateľa plynu, bolo jednoznačne preukázané,

že v zmluvnom vzťahu v období od 17.10.2007 do 15.1.2015 bola s dodávateľom plynu Slovenský
plynárenský priemysel Bratislava Y. N. a v období od 22.1.2015 plyn na odberné miesto sa dodával na
základe zmluvy, ktorú SPP uzatvorila dňa 22.1.2015 so zákazníkom Y. N.. Tak je vyvrátené skutkové
tvrdenie žalobcu, že v rozhodnom období ako to v žalobe vymedzil - od 25.11.2014 do 28.1.2015 by
malo dôjsť bez uzavretia akejkoľvek zmluvy k neoprávnenému odberu a následne za uvedené obdobie

ku vzniku škody v uplatňovanej výške (titulom dodaného množstva plynu). Hoc odvolateľ argumentuje
tým, že v rámci rozhodného obdobia zmluvný vzťah od 15.1.2015 do 22.1.2015 neexistoval, náhradu
škody uplatňovanú ( a aj vyčíslenú v konkrétnej výške ) neviazal k obdobiu od 15.1.2015 do 22.1.2015,
ale k obdobiu od 25.11.2014 do 28.1.2015 tvrdiac, že plyn bol dodaný bez zmluvy o dodávke za toto
konkrétne obdobie, vykonané dokazovanie však preukázalo, že tomu takto nebolo. Navyše, ak žalobca

vykonal kontrolu na odbernom mieste 28.1.2015 a zistil odber plynu v rozsahu 943 m3, zmluva medzi
dodávateľom plynu a odberateľom ( žalovaným ) už existovala od 22.1.2015, preto by musel žalobca
tvrdiť ( čo v skutkovom vymedzení žaloby netvrdil ), že neoprávnený odber z dôvodu neuzavretia
zmluvy vznikol od 15.1.2015 do 22.1.2015 a náhrada škody ( vyčíslená podľa skutočného odberu )
sa viaže výslovne k uvedenému obdobiu - takéto skutkové vymedzenie žaloba neobsahuje. Súd je

v sporovom konaní viazaný žalobným návrhom a tým, ako svoj nárok žalobca v žalobe vymedzí, v
uvedených intenciách postupoval okresný súd aj pri posudzovaní nároku žalobcu. Výsledok vykonaného
dokazovania nepreukázal tvrdenie žalobcu, že za obdobie od 25.11.2014 do 28.1.2015 sa jedná o
neoprávnený odber podľa § 82 ods. 1 písm. a) bod 2 zákona o energetike. Neoprávnený odber plynu
z iného dôvodu žalobca netvrdil, preto je bez akéhokoľvek účinku a právneho dopadu jeho odvolací

argument, ktorým poukazuje na iné, v zákone o energetike vymedzené ďalšie dôvody neoprávneného
odberu plynu (napr. podľa § 82 ods. 1 písm. b), c), g) zákona o energetike).26. Nemožno súhlasiť s tvrdením žalobcu, že žalovaný jeho nárok uznal čo do dôvodu a do výšky.
Vo vyjadrení na č.l. 101 spisu žalovaný uviedol, že nie je si vedomý čierneho odberu, resp. odberu
bez zmluvy, vylúčil zásah do plynomeru, uviedol, že vyúčtovanie ani faktúru za odobratý plyn nikto

neprevzal. Vzhľadom na to, že nevie dokázať neoprávnenosť požiadavky SPP, - uviedol, že nárok
uplatnený žalobcom uznáva - v skutočnosti však podľa názoru odvolacieho súdu vyjadrenie žalovaného
podľa obsahu má charakter námietky voči žalobou uplatnenému nároku, navyše vykonané dokazovanie
vyznelo v prospech žalovaného.

27. Nesprávne žalobca vykladá procesný význam ustanovenia § 138 Civilného sporového poriadku,
pretože predmetné ustanovenie má iba fakultatívnu a nie obligatórnu povahu. Žalobcovi v spore nič
nebránilo, aby upresnil súdu skutkové okolnosti na základe ktorých si nárokoval žalovanú sumu voči
žalovanému. Nebol dôvod ani na to, aby okresný súd postupoval podľa § 129 Civilného sporového
poriadku a žalobcu vyzval na doplnenie, prípadne opravu podania, pretože v prípade žaloby žalobcu
nešlo o neúplnú, nezrozumiteľnú, vadnú žalobu.

28. Odvolací súd nezistil, že by okresný súd svojím postupom mal odňať žalobcovi jemu patriace
procesné práva, prípadne, že by mal porušiť jeho právo na spravodlivý proces. Odvolacie argumentácie
žalobcu neboli spôsobilé narušiť vecnú správnosť rozhodnutia okresného súdu.

29. V súvisiacom výroku o náhrade trov prvoinštančného konania rozhodovanie okresného súdu má
oporu v aplikovaných procesných ustanoveniach.

30. V odvolacom konaní žalobca úspešný nebol, úspešnému žalovaného vznikol nárok na náhradu trov
voči žalobcovi, žalovaný si však trovy odvolacieho konania neuplatnil a ani z obsahu spisu nevyplynulo,

že by mu boli vznikli v súvislosti s odvolacím konaním nejaké trovy. Na tomto základe odvolací súd
postupujúc podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP žalovanému náhradu trov odvolacieho
konania nepriznal.

31. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v senáte v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné dovolanie z dôvodov vymedzených v § 420 CSP.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému súdu je
určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (dovolacie dôvody), čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 420 CSP možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k niektorej z
uvedených vád. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.

Dovolanie sa podáva v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému
subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie
znovu od doručenia uznesenia v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde
(§ 427 ods. 2 CSP).

Podľa § 429 ods. 1 CSP dovolateľ musí byť zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa § 429 ods. 1 CSP neplatí v prípadoch vymedzených

v § 429 ods. 2 CSP.