Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 28. august 2018

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 7CoE/42/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5614202407
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 08. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Mária Kašíková
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2018:5614202407.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Márie Kašíkovej
a členov senátu Mgr. Františka Dulačku a JUDr. Jany Kotrčovej, vo veci exekúcie oprávnenej: Sociálna
poisťovňa, pobočka Liptovský Mikuláš, IČO: 30 807 484, proti povinnému: Stanislav Lobo, s miestom
podnikania Demänová 209, Liptovský Mikuláš, IČO: 40 001 334, pre vymoženie pohľadávky vo výške
623,40 eura, vykonávanej súdnou exekútorkou Mgr. Annou Michnicovou, so sídlom Exekútorského

úradu R. XX, L., pod sp.zn. EX 465/14, na odvolanie oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu
Liptovský Mikuláš č. k. 10Er/300/2014-13 zo dňa 29. marca 2018, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žiadnemu z účastníkov konania n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zastavil exekúciu a oprávnenej uložil povinnosť zaplatiť
súdnejexekútorketrovyexekúcievovýške47,33Eur.Výrokozastaveníexekúcieodôvodnilspoukazom
na ustanovenie § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, platného do 31.03.2017. Poukázal na to,
že exekúcia sa vykonáva takmer 4 roky a za uvedené obdobie nebola vymožená ani časť pohľadávky.
Dokazovaním bola zistená nemajetnosť povinného, a preto sa stotožnil s názorom exekútorky o
potrebe zastavenia exekúcie. Pokiaľ je zistená nemajetnosť povinného, je aj v záujme oprávneného

zastaviť prebiehajúcu exekúciu, ktorému pokračovaním by narastali trovy exekúcie, ktoré by v konečnom
dôsledku znášala oprávnená. Povinný nevlastní žiadny nehnuteľný majetok a nemá zriadený žiadny
bankovýúčet.Naviac,nasúdeprvejinštanciesaprotinemuvedúdesiatkyexekučnýchkonaní.Otrovách
exekúcie rozhodol s poukazom na ustanovenie § 203 ods. 2 veta prvá Exekučného poriadku.

2. V zákonom stanovenej lehote proti uzneseniu podal odvolanie oprávnený. Nesúhlasil so zastavením

exekúcie a priznaním trov exekúcie, nakoľko neboli vzaté do úvahy všetky relevantné skutočnosti, ktoré
môžu mať vplyv na zistenie skutkového stavu preukazujúceho zastavenie exekúcie pre nemajetnosť.
Nebola vzatá do úvahy dĺžka trvania exekučného konania, keď podnet na zastavenie exekúcie bol
daný po necelých 4 rokoch vedenia exekúcie. Je možné predpokladať zmenu majetkových pomerov
povinného počas 10-ročnej lehoty stanovenej zákonom na vykonanie exekučného titulu, a preto v
budúcnosti je predpoklad, že by pohľadávka oprávneného mohla byť uspokojená. Podľa údajov zo

živnostenského registra má povinný stále aktívnu živnosť. Navrhuje napadnuté uznesenie zrušiť a v
exekúcii pokračovať.

3. K odvolaniu oprávneného sa vyjadril súdny exekútor, ktorý poukázal na to, že dňa 29.09.2015 bola
oprávnenému zaslaná správa o stave exekúcie, kde bol aj navrhovaný postup pre oprávneného. Ak by
povinný mal nejaký majetok, t.j. účet, motorové vozidlo, hnuteľné veci, nehnuteľnosti, tak by pohľadávka

bola vymožená. Na povinného bolo podané i trestné oznámenie, ktoré bolo políciou odmietnuté.
Navrhuje odvolanie oprávneného zamietnuť.4. Krajský súd, ako súd odvolací podľa § 34 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP) po zistení,
že odvolanie podal včas účastník konania proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustné odvolanie (§ 355

ods. 2, § 357 písm. a), § 359, § 362 ods. 1 CSP) bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1
CSP a contrario) preskúmal rozhodnutie v intenciách § 379 a § 380 CSP a napadnuté uznesenie podľa
§ 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdil.

5. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie dospel k záveru, že tento

správne zistil skutkový stav veci a z takto zisteného skutkového stavu urobil správny právny záver. Svoje
rozhodnutie správne odôvodnil. Odvolací súd sa v danej právnej veci v celom rozsahu stotožňuje s
dôvodminapadnutéhorozhodnutiasúduprvejinštancie,apretosavodôvodnenírozhodnutiaobmedzuje
len na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia podľa § 387 ods. 2 CSP.

6. Jedným z dôvodov zastavenia exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku je práve

nemajetnosť povinného. Existenciu dôvodov na zastavenie exekúcie skúma exekučný súd na návrh
alebo aj bez návrhu a predmetom tejto prieskumnej činnosti súdu je zistenie, či existujú dôvody, pre
ktoré nemožno v exekúcii pokračovať. V prípade zistenia niektorého dôvodu na zastavenie exekúcie
je súd povinný exekúciu zastaviť, a to aj bez zreteľa na návrh účastníka konania. V preskúmavanej
veci podal súdny exekútor podnet na zastavenie exekúcie pre nemajetnosť povinného. Tento šetrením

zistil, že povinný nevlastní žiaden hnuteľný ani nehnuteľný majetok (okrem staršieho motorového vozidla
Volvo, ktoré sa nepodarilo nájsť), bankový účet nemá otvorený v žiadnej z bánk, z ktorého by bolo
možné uspokojiť vymáhanú pohľadávku. Súdny exekútor proti povinnému v prospech oprávneného
vedie 23 exekúcií, v ktorých sa nepodarilo vymôcť žiadnu pohľadávku a na základe toho súdny
exekútor i na povinného podal podnet na trestné stíhanie, ktoré konanie bolo uznesením Okresného

riaditeľstva policajného zboru v Liptovskom Mikuláši ČVS:ORP-569/OO-LM-2017 zo dňa 20.09.2017
odmietnuté, nakoľko nebol dôvod na začatie trestného stíhania. Podnet na trestné stíhanie súdny
exekútor podal práve z dôvodu, že povinný úmyselne nepreberá poštu exekútorského úradu, tento
nekontaktuje a neprejavuje snahu uhradiť vymáhané pohľadávky, ani znižovať výšku svojich záväzkov
formou splátkového kalendára. Z uvedeného je možné konštatovať, že súdny exekútor vo veci náležite

postupoval, aby zistil majetok povinného, z ktorého by mohla byť pohľadávka oprávneného uspokojená.

7. Vychádzajúc z viazanosti odvolacími námietkami, odvolací súd v závere podotýka, že ak by u
povinného nastala do budúcna mimoriadna udalosť, ktorá byť znamenala nadobudnutie takého majetku,
ktorá by umožňovala uspokojenie pohľadávky oprávneného, právoplatné rozhodnutie o zastavení

exekúcie (pre nemajetnosť), nezakladá prekážku res iudicata pre začatie exekučného konania o novom
návrhu na vykonanie exekúcie medzi tými istými účastníkmi, na podklade toho istého exekučného titulu.

8. Vo vzťahu k odvolacej námietke, že podľa živnostenského registra má povinný stále aktívnu živnosť
je nutné poukázať na to, že nebolo preukázané, že povinný z tejto živnosti má aj nejaký príjem.

9. Odvolací súd sa stotožnil s právnym názorom súdu prvej inštancie, že v prípade nemajetnosti
povinného prichádza do úvahy len zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku
z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani len na úhradu trov exekúcie. S prihliadnutím na vyššie
uvedené posúdil odvolacie námietky oprávneného ako nedôvodné a uznesenie súdu prvej inštancie ako

správne potvrdil.

10. Podľa § 200 ods. 5 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o
tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.

11. Podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného
nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.

12. Odvolací súd dodáva, že pre rozhodnutie o náhrade trov exekúcie je vždy potrebné zaoberať sa
otázkou, z akého dôvodu došlo k zastaveniu exekúcie. Ak totiž dôvod zastavenia exekúcie spočíva

v dôvode uvedenom v § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku (čo je daný prípad), o trovách
exekúcie treba rozhodnúť podľa § 203 ods. 2 vety prvej Exekučného poriadku, v ktorom prípade musí
uhradiť trovy exekúcie oprávnený. V týchto intenciách postupoval napokon aj Najvyšší súd SR (napríklad
pri rozhodovaní vo veci sp.zn. 3M Cdo/13/2011). Oprávnený nebol v odvolacom konaní úspešný. Zospisového materiálu nevyplývajú žiadne trovy odvolacieho konania povinného a súdneho exekútora.
Preto odvolací súd rozhodol, že žiadnemu z účastníkov nepriznáva trovy odvolacieho konania.

13. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
(§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)