Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 27. november 2018

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 9C/197/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2216210170
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 11. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alica Vörösová

ECLI: ECLI:SK:OSDS:2018:2216210170.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda v konaní pred sudkyňou JUDr. Alicou Vörösovou vo veci žalobcu:

mBank SPÓLKA AKCYJNA, a.s. (pôvodne BRE BANK SPOLKA AKCYJNA) so sídlom, Senatorska 8,
00-950 Warszava, Poľská republika, IČO: 001254524, zapísaná v Národnom súdnom registri vedenom
Okresným súdom v meste Varšava, 12. obchodné oddelenie, pod číslom KRS0000025237, podnikajúca
na území Slovenskej republiky konajúca prostredníctvom organizačnej zložky mBank S.A., pobočka
zahraničnej banky (pôvodne BRE BANK SPOLKA AKCYJNA), so sídlom organizačnej zložky Pribinova
10, Bratislava, IČO: 36 819 638, zapísaná v Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I, oddiel:
Po, vložka č. 1503/B, právne zastúpená: Bartošík Šváby s.r.o., so sídlom Plynárenská 7/A, Bratislava,

IČO: 35 929 049, proti žalovanému: Y. N., M.. XX.XX.XXXX, bytom D. XXX/XX, R. P., o zaplatenie 2
030,19 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 2 030,19 eur spolu s úrokom z omeškania 9,5 % ročne
zo sumy 2 030,19 eur od 01.10.2013 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Žalobcovi súd priznáva nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd uložil povinnosť
žalovanému zaplatiť žalobcovi sumu 2 030,19 eur s prísl., keď poukázal na zmluvu o vedení bankových

a bežných a sporiacich účtov zo dňa XX.XX.XXXX, na základe ktorej mal žalobca zriadiť účet pre
žalovaného. Žalovaný mal vytvoriť na účte záporný zostatok vyplývajúci z prekročenia dostupných
zostatkov na účte. Ako dôkaz žalobca označil zmluvu o vytvorení účtu, výpis z obchodného registra,
výpis z účtu, odstúpenie od zmluvy.

2. Žalovaný sa k žalobe písomne nevyjadril.

3. Súd vykonal dokazovanie s oboznámením sa s listinnými dôkazmi, ktoré sú súčasťou tohto spisu.

4. Z činnosti súdu je známe, že žalobca je právnická osoba, ktorá v rámci svojej podnikateľskej činnosti
poskytuje vytváranie účtov a ich spravovanie. Žalovaný je fyzická osoba. Žalobca zriadil a viedol pre
žalovaného účet L., ktorý účet bol vedený na menu euro. Následne žalovaný pri používaní účtu a
platobnej karty k nemu vystavenej vytvoril nedovoleným prečerpaním peňažných prostriedkov dlh vo

výške 2 030,19 eur, pričom podľa VOP bod 2.5.2. mal takto vzniknutý dlh ihneď uhradiť (zmluva,
potvrdenie o zriadení účtu, história operácií). Nakoľko si žalovaný takto nepočínal a dlh, ktorý voči
žalobcovi mal neuhradil, žalobca v zmysle bodu 4.3.4. VOP odstúpil od zmluvy a požadoval uhradenie
celého dlhu.5. V danom prípade sa jedná o spotrebiteľský spor podľa § 290 CSP. V zmysle citovaného ustanovenia
- spotrebiteľský spor je spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy

alebo súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou.

6. Podľa ust. § 151 ods. 1 CSP - skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa
považujú za nesporné.

7. Podľa ust. § 497 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník platí, že zmluvou o úvere sa zaväzuje
veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník
sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

8. Podľa ust. § 708 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník - zmluvou o bežnom účte sa
zaväzuje banka zriadiť od určitej doby na určitú menu bežný účet pre jeho majiteľa.

9. Podľa ust. § 710 Obch. zákonníka - Ak je v zmluve určené, že banka vykoná do určitej sumy príkazy
na platby, aj keď nemá na to potrebné peňažné prostriedky na účte, spravujú sa práva a povinnosti strán
pri uskutočnení týchto platieb zmluvou o úvere (§ 497 a nasl. ).

10. Od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník podľa § 502 ods. 1 Obch. zákonníka - je
povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom
alebonazákladezákona.Akúrokyniesútaktourčené,jedlžníkpovinnýplatiťobvykléúrokypožadované
zaúvery,ktoréposkytujúbankyvmiestesídladlžníkavčaseuzavretiazmluvy.Akstranydojednajúúroky

vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie
prípustnej výške.

11. Záväzok platiť úroky je podľa § 503 ods. 1, 2 Obch. zákonníka - splatný spolu so záväzkom vrátiť
použité peňažné prostriedky. Ak lehota na vrátenie poskytnutých peňažných prostriedkov je dlhšia ako

rok, sú úroky splatné koncom každého kalendárneho roka. V čase, keď sa má vrátiť zvyšok poskytnutých
peňažných prostriedkov, sú splatné aj úroky, ktoré sa ho týkajú. Ak sa poskytnuté peňažné prostriedky
majú vrátiť v splátkach, sú v deň splatnosti každej splátky splatné aj úroky z tejto splátky.

12. Dlžník je povinný vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky v dojednanej lehote podľa § 504

Obchodného zákonníka, inak do jedného mesiaca odo dňa, keď ho o ich vrátenie veriteľ požiadal.
13. Charakter spotrebiteľskej zmluvy má aj tzv. absolútna obchodná zmluva o úvere podľa Obchodného
zákonníka, nakoľko podľa § 23a ods. 1 č. 634/1992 Zb. zákona o ochrane spotrebiteľa, Spotrebiteľskými
zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné
zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé,

že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. Ani osobitný predpis - zákon o
spotrebiteľských úveroch neustanovuje spotrebiteľský úver ako jeden zmluvný typ, ale ho charakterizuje
ako dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme
odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme.

14. Vstupom Slovenskej republiky do Európskeho hospodárskeho a právneho systému boli do Obč.
zákonníka začlenené ust. o spotebiteľských zmluvách (zákona č. 150/2004 Z.z. s účinnosťou od
01.04.2004). Uvedená právna úprava má základ v smernici Rady č. 93/13/EHS z 05.04.1993 o nekalých
podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.

15. Podľa § 52 ods. 1 Obč. zákonníka - spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu
formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

16. Podľa § 52 ods. 2 Obč. zákonníka - ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné
ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na

prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.17. Podľa § 52 ods. 3 Obč. zákonníka - dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej
zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

18. Podľa § 52 ods. 4 Obč. zákonníka - spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti.

19. Podľa § 53 ods. 1 Obč. zákonníka - spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré

spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného
predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a
zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

20. Podľa § 53 ods. 5 Obč. zákonníka - neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách

sú neplatné.

21. Právny vzťah medzi stranami je potrebné posúdiť podľa zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských
úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých predpisov v
znení neskorších predpisov účinný v čase uzavretia zmluvy.

22. Podľa § 54 ods. 1, 2 Obč. zákonníka - zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa
nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať
svojich práv, ktoré mu tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa priznávajú, alebo si
inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad,

ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

23. Podľa § 2 písm. a) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase
uzavretia zmluvy - spotrebiteľom sa rozumie fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho
podnikania alebo povolania.

24. Podľa § 2 písm. b) citovaného zákona - veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka
alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti.

25. Podľa § 9 ods. 1 citovaného zákona - zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu.

Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom
trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi. Obligatórne náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom
úvere sú vymenované v § 9 ods. 2 citovaného zákona. Medzi nimi pod písm. j) je uvedená ročná
percentuálna miera nákladov a celková čiastka, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť vypočítané na základe
údajov v platných čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere, uvedú sa všetky predpoklady

použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov.

26. Podľa § 11 ods. 1 písm. b) citovaného zákona - poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje
za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa §
9 ods. 2 písm. a) až k) ,

r) a y) . Vzhľadom na to, že dôsledok spočívajúci v
závere o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru nastáva aj v prípade, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere
nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 (§ 11 ods. 1 písm. a) citovaného zákona) súd sa najprv zaoberal
tým, či zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavretá medzi stranami spĺňa náležitosti.

27. Súd zastáva názor, že spotrebitľské zmluvy majú občiansko-právny charakter, čo možno napokon
vyvodiť z ich zaradenia do Obč. zákonníka.

28. Súd žalobu s prílohami doručil žalovanému dňa 30.10.2017 spolu s uznesením na vyjadrenie sa v

10-dňovej lehote. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril, preto súd sa riadil podľa dôkazov, ktoré sa nachádzajú
v spise.29. Súd po preskúmaní obsahu typovej spotrebiteľskej zmluvy dospel k záveru, že dňa XX.XX.XXXX
uzavretá „zmluva o vedení bankových, bežných a sporiacich účtov“ ako je uvedená a založená v spise
na čl. 29 a nasl. svojim charakterom spadá do pôsobnosti zákona o spotrebiteľských úveroch, na ktoré

vzťahujú ust. zákona č. 129/2010 Z.z., ktorý bol účinný v čase uzavretia zmluvy, preto súd posudzoval
platnosť zmluvy aj obsahové náležitosti v súlade s týmto zákonom. Z histórie operácií za kritické obdobie
je preukázané, že žalovanému vznikol záporný zostatok na účte tzv. debet v sume 2 030,19 eur. Podľa
zmluvy v spojení s obchodnými podmienkami žalobcu si banka dôvodne účtovala úroky podľa úrokovej
sadzby, ktorej aktuálna výška je oznámená klientom prostredníctvom tabuľky úrokových sadzieb banky.

Banka žalovaného informovala o týchto skutočnostiach výpisom z účtu. Takto vzniknutý debet na účte sa
podľa súdu v prípade fyzickej osoby mal spravovať podľa § 710 Obchodného zákonníka. Podľa súdu je
nepochybné, že v prejednávanom prípade sa nemôže jednať o bežný podnikateľský účet, ale o osobný
účetfyzickejosobynepodnikateľa.Nazákladeuvedenýchjezrejmé,žežalovanýsadostaldoomeškania
s úhradou dlžnej sumy ako debetu na účte. Vzhľadom na túto skutočnosť súd v zmysle ust. § 517 ods.
2 OZ vyhovel návrhu žalobcu a v tejto časti. Zaviazal žalovaného jednak na úhradu istiny 2 030,19 eur

spolu s úrokom z omeškania tak ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku.

30. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 251 v spojení s § 262 ods. 1 CSP - žalobca má v konaní
plný úspech preto súd mu priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanému rozsahu 100 %.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti
ktorého rozsudku smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. (§ 359 CSP)
Ak zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje osobitné náležitosti, musí byť z podania zjavné,
ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané. Ak ide o

podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podanie je aj uvedenie spisovej značky tohto
konania. (§ 127 CSP)
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutia považuje za nesprávne (odvolacie dôvody,
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§ 363 CSP)

Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 CSP)
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok, nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho posúdenia veci. (365 ods. 1 CSP)
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania. (§ 365 ods. 3 CSP)