Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 29. november 2018

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 27Co/217/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3718200077
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 11. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Bajzová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2018:3718200077.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubice Bajzovej a sudkýň JUDr.
Aleny Záhumenskej a Mgr. Martiny Trnavskej v spore žalobkyne O., proti žalovanému K., o vydanie
bezdôvodného obohatenia 1 523,95 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného proti rozsudku
Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 10. mája 2018, č.k. 4Csp/1/2018-79, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku, ktorým je žalovaný povinný vydať žalobkyni bezdôvodné

obohatenie vo výške 1.523,95 eur, p o t v r d z u j e .

Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku, ktorým je žalovaný povinný zaplatiť žalobkyni primerané
finančné zadosťučinenie vo výške 500 eur m e n í tak, že žalobu v tejto časti zamieta.

Žalobkyni p r i z n á v a náhradu trov konania v rozsahu 50% proti žalovanému.
Žalobkyni p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 50% proti žalovanému.

o d ô v o d n e n i e :

1. Rozsudkom zo dňa 10. mája 2018, č. k. 4Csp/1/2018-79 súd prvej inštancie uložil žalovanému
zaplatiť žalobkyni titulom bezdôvodného obohatenia 1.523,95 eur, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a
primerané finančné zadosťučinenie vo výške 500,00 eur, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Rozhodol,
že žalobkyňa má nárok na náhradu trov konania rozsahu 100%, ktorú náhradu trov konania je žalovaný
povinný zaplatiť na účet zástupcu žalobkyne do troch dní od právoplatnosti uznesenia o výške náhrady
trov konania, ktoré po právoplatnosti tohto rozhodnutia vydá súdny úradník. V odôvodnení súd prvej

inštancie uviedol, že je nepochybné, že strany sporu uzatvorili dňa 18.07.2013 zmluvu o
revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX, ktorou žalovaný poskytol žalobkyni úver vo výške 1.500,00
eur a žalobkyňa sa tento zaviazala splatiť v 42 mesačných splátkach po 80,37 eur. Na základe
uvedenej zmluvy žalovaný zaslal žalobkyni oznámenie o schválení úveru. V rámci samotnej zmluvy o
revolvingovom úvere strany Dohodu o poskytovaní služieb (bod 8 zmluvy). Taktiež strany sporu uzatvorili
v uvedený deň Rozhodcovskú zmluvu. Z predloženej zmluvy nepochybne vyplýva, že ide o typovú
spotrebiteľskú zmluvu v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch účinného v čase

uzavretiazmluvyavzmysleObčianskehozákonníkaúčinnéhovčaseuzatvoreniazmluvy.Preskúmaním
zmluvy uzatvorenej stranami sporu mal súd preukázané, že zo samotnej zmluvy nevyplýva splatnosť
jednotlivých splátok a ako termín konečnej splatnosti je uvedený iba údaj 42 mesiacov, pričom súd prvej
inštancie bol toho názoru, že termín konečnej splatnosti musí byť vyjadrený konkrétnym dátumom a nie
len udalosťou závislou od vôle zmluvnej strany. To isté platí aj o splatnosti jednotlivých splátok, teda zo
zmluvy musí jednoznačne vyplývať konkrétny deň v mesiaci, kedy je platná splátka úveru. Hoci termín

konečnej splatnosti ako aj samotná splatnosť jednotlivých splátok vyplýva z oznámenia žalovaného o
schválení úveru, toto oznámenie nemožno považovať za zmluvu a nie je ani jej súčasťou. Okrem toho
žalovaný uzatvoril so žalobkyňou zmluvu o revolvingovom úvere, na základe ktorej jej,ako vyplýva z predloženého potvrdenia o zrealizovaní platby poskytol dňa 19.07.2013
sumu 1.284,25 eur, a to pri ročnej úrokovej sadzbe 70,01 %, pričom súd prvej inštancie považuje túto
zmluvu v časti dohodnutých úrokov za neplatnú pre rozpor s dobrými mravmi. Nezodpovedá všeobecne

uznávaným vzťahom medzi ľuďmi, aby veriteľ poskytoval úvery za neprimerané až úžernícke úroky.
Neprimeranou, a preto odporujúcou dobrým mravom, je taká výška úrokov zo zmluvy o
spotrebiteľskom úvere, ktorá podstatne presahuje úrokovú mieru v dobe dojednania obvyklú, určenú
najmä s prihliadnutím k najvyšším úrokovým sadzbám, uplatňovaným bankami pri poskytovaní úverov.
Uvedené konštatoval aj Najvyšší súd SR v rozhodnutí zo dňa 26.04.2012, sp. zn. 5 Cdo 26/2011.

Podľa priemerných úrokov z úverov obchodných bánk zverejnených Národnou bankou Slovenska v
mesiaci júl 2013 bol pri nových spotrebiteľských úveroch so splatnosťou 1 - 5 rokov priemerný úrok
vo výške 11,27% ročne. Zo zmluvy o revolvingovom úvere vyplýva medzi stranami dohodnutá ročná
úroková sadzba 70,01 %, čo predstavuje viac ako 6-násobok priemerných úrokov vyberaných bankami
pri obdobných spotrebiteľských úveroch. Takto dohodnutá výška úroku podstatne prevyšuje priemerné
úroky uplatňované v rovnakom čase bankami. Z uvedeného dôvodu považoval súd dohodnutú výšku

úroku z úveru za v rozpore s dobrými mravmi. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že na strane
žalovaného došlo k vzniku bezdôvodného obohatenia, nakoľko žalovaný mal nárok len na vrátenie sumy
skutočne poskytnutých finančných prostriedkov, teda suma poukázanej žalobkyni vo výške 1.284,25
eur (1.500,00 € - 215,75 eur). Žalobkyňa na predmetnú Zmluvu o úvere č. XXXXXXXXXX uhradila
sumu 2.808,20 eur, ktorú skutočnosť mal súd preukázanú ako zo žalobkyňou predložených výpisov

z účtov a potvrdení o zrealizovaní transakcie, ktoré platby žalovaný nespochybnil ani nerozporoval, a
teda je nepochybné, že žalovaný sa na jej úkor obohatil o sumu 1.523,95 € (2.808,20 eur - 1.284,25
eur) a je povinný ju žalobkyni vydať. Žalobkyňa sa ďalej domáhala zaplatenia primeraného finančného
zadosťučinenia vo výške 500,00 eur. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že i tento nárok žalobkyne je
dôvodný. Je nepochybné, že žalovaný porušil práva žalobkyne ako spotrebiteľa tým, že používal nekalé

praktiky pri poskytovaní spotrebiteľských úverov, a teda porušil svoje povinnosti ustanovené v právnych
predpisoch na ochranu spotrebiteľa, čím výrazne zasiahol do práv žalobkyne. Žalobkyňa žalovanému
nad rámec poskytnutej istiny úveru zaplatila bezdôvodne dosť značnú sumu, a to aj na úkor svojej
rodiny, čím bolo zasiahnuté nielen do jeho práv, teda spotrebiteľa, ale aj do práv jeho rodiny. Vzhľadom
na uvedené priznal žalobkyni i sumu 500,- eur, ktorá suma sa mu javí ako primeraná. O náhrade trov

konania rozhodol podľa § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 C. s. p. V danom prípade mala vo veci plný úspech
žalobkyňa, a preto jej vzniklo právo na náhradu trov konania v rozsahu 100%. Vec právne posúdil podľa
§ 2 písm. a/, b/, d/, § 9 ods. 1, 2, 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských
úveroch a iných úveroch a pôžičkách, § 39, § 52 ods. 1 - 4, 451 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, § 3
ods. 5 posledná veta zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa.

2. Proti tomuto rozsudku podal žalovaný včas odvolanie. Navrhol, aby odvolací súd zmenil rozsudok
súdu prvej inštancie tak, že žalobu zamietne. Namietal nesprávne právne posúdenie veci súdom prvej
inštancie tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav.
Žalovaný napádal záver súdu o tom, že zmluva neobsahuje údaj o termíne konečnej splatnosti a tiež

to, že v dôsledku tejto skutočnosti by úvery mali byť bezúročné a bez poplatkov. Z ustanovenia článku
4., ods. 4.5 zmluvných dojednaní vyplýva deň splatnosti poslednej splátky úveru, resp. revolvingu
podľa posledného splátkového kalendára je dňom konečnej splatnosti úveru. Zákonný pojem „termín
konečnej splatnosti“ nie je pritom požiadavkou na uvedenie presného dátumu, pretože v takom prípade
by zákonodarca použil spojenie „dátum“ Zmluva o revolvingovom úvere obsahuje určenie „termínu

konečnej splatnosti“ viacerými spôsobmi, a to: určením podľa dátumu splatnosti splátok, spôsobom
vyplývajúcim z článku 4., ods. 4.5 zmluvných dojednaní. Nesprávne právne posúdenie žalovaný vidí v
tom, že s uvádzaním alebo neuvádzaním termínu konečnej splatnosti nie je možné v zmysle záverov
Súdneho dvora EÚ vo veci C-42/15 odvodzovať záver o bezúročnosti úveru. Súd prvej inštancie
odôvodnil rozhodnutie tým, že zmluva neobsahuje termín splatnosti splátky. Určenie termínu splatnosti

splátky bolo stanovené v súlade s ustanovením článku 2, bod 2.1 zmluvných dojednaní
zmluvyorevolvingovomúvere.Vnadväznostinadeňposkytnutiaúveru(ods.2.3.)budedátumsplatnosti
prvej splátky určený na deň medzi v poradí prvým až pätnástym dňom (vrátane) kalendárneho mesiaca
nasledujúceho po dni poskytnutia úveru tak, že medzi dňom poskytnutia úveru a dňom splatnosti prvej
splátky bude doba nie kratšia ako 32 za sebou idúcich kalendárnych dní (vrátane) a súčasne nie dlhšia

ako 48 za sebou idúcich kalendárnych dní (vrátane). Termín splatnosti bol určený v prílohe zmluvy -
oznámenie veriteľa, pričom žalobca ani netvrdil, že by nevedel, kedy má splácať. Z toho vyplýva, že
účel uvádzania termínu splatnosti splátky bol dodržaný a reálne splnený. Žalovaný napáda záver súdu o
neplatnostizmluvy orevolvingovomúvere,ktorájepodľasúdudanáneprimeranouvýškouúrokovej sadzby. Tento záver o neplatnosti úrokov je v rozpore s § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka
v znení účinnom od 11.06.2010. Obvyklou odplatou na finančnom trhu v rozhodnom období bola 48,52
%. Dohodnutá odplata v zmluve ju podstatným spôsobom neprevyšovala. Z napádaného

rozsudku nevyplývajú základné skutočnosti, ktoré by odôvodňovali vôbec postup uplatňovania nároku
na finančné zadosťučinenie. Z rozsudku nevyplýva, aké konkrétne právo žalobcu bolo porušené (čiže
vo vzťahu k akému porušeniu sa vlastne priznáva finančné zadosťučinenie), ako a čím bolo preukázané
splnenie zákonných podmienok podľa § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z., na základe akých skutočností
súd dospel k záveru o tom, že výška primeraného finančného zadosťučinenia má byť 500 eur. Napádaný

rozsudok nedáva odpoveď na žiadnu zo skutočností, ktoré sú spojené s
prejednávanouvecou;nedávaodpoveďnato,akobolipreukázanézákladnéhmotnoprávnepredpoklady
pre určité rozhodnutie. Pre priznanie primeraného finančného zadosťučinenia je podľa § 3 ods. 5
zákona č. 250/2007 Z.z. potrebné mať za preukázané, že existuje určité rozhodnutie konštatujúce
porušenie práva spotrebiteľa alebo povinnosti dodávateľa, ktoré sú určené na ochranu spotrebiteľa.
Nestačí záver o porušení akejkoľvek povinnosti, pretože ani zákon nepriznáva primerané finančné

zadosťučinenie niekomu len preto, že je spotrebiteľ, ale preto, že došlo k porušeniu práva spotrebiteľa.
V čase vyhlásenia rozsudku žiadne rozhodnutie o porušení práv žalobcu ako spotrebiteľa neexistovalo
a neexistuje. Z napadnutého rozsudku je tiež nepreskúmateľné, aké konkrétne kritériá
súd posudzoval pri posúdení nároku.

3. K odvolaniu žalovaného sa vyjadrila žalobkyňa. Uviedla, že žalovaný vo svojom odvolaní neuviedol
žiadne iné relevantné skutočnosti ako v doposiaľ zaslaných vyjadreniach, ktoré by odôvodňovali iný
záver súdu ako ten, ktorý vyslovil súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí. Podľa právnej doktríny
smernica nemá všeobecnú záväznosť smernica, pretože je adresovaná iba členským štátom a nie
všetkým fyzickým a právnickým osobám; ak bola smernica prebratá do slovenského právneho poriadku

správne a včas, je nutné aplikovať slovenskú právnu úpravu .Pokiaľ majú podľa žalovaného vytýkané
zákonné náležitosti vyplývať z oznámenia žalovaného o schválení úveru, poukazuje na to, že tieto údaje
absentujú v návrhu na uzavretie zmluvy, ktorý robil žalovaný (formulárová zmluva), a teda zmluva s
takýmito náležitosťami nebola dohodnutá. Tieto údaje žalovaný jej jednostranne oznámil, a teda nemôžu
byť ani súčasťou zmluvy, čomu svedčí, že na oznámení absentuje jej podpis žalobkyne. Je toho názoru,

že súd prvej inštancie sa vyčerpávajúco vyjadril k jednotlivým náležitostiam zmluvy o spotrebiteľskom
úvere, vysporiadal sa s argumentmi oboch strán sporu a dospel tak k správnemu právnemu posúdeniu
veci. K nároku na zaplatenie primeraného finančného zadosťučinenia uviedla, že zo samotnej dikcie
ust. § 3 ods. 5 č. 250/2007 Z.z. jednoznačne vyplýva, že jediným predpokladom uplatnenia práva
na primerané finančné zadosťučinenie je porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej zákonom č.

250/2007 Z.z. alebo osobitnými predpismi toho, kto za takéto porušenie zodpovedá. Žiadna reálna ujma
sa preto nepreukazuje, takáto požiadavka žalovaného je nad rámec zákonného ustanovenia. Vzhľadom
na to, že zákon výšku primeraného finančného zadosťučinenia nestanovuje, je toho názoru, že je
logické a spravodlivé, aby primerané finančné zadosťučinenie vychádzalo z ujmy vzniknutej žalobkyni,
v dôsledku čoho bola nútená domáhať sa svojich práv v tomto konaní. Dospela k názoru, že žalovaný

prijal plnenie z neplatného právneho úkonu, a preto musí toto plnenie vydať tak, ako je to špecifikované
v žalobnom návrhu.

4. Krajský súd ako súd odvolací vec preskúmal v rozsahu a z dôvodov odvolania podľa §§ 379 a 380
Civilného sporového poriadku zákona č. 160/2015 Z.z. (ďalej len C.s.p.) bez nariadenia odvolacieho

pojednávania podľa § 385 C.s.p. a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné v
rozsahu výroku, ktorým súd prvej inštancie uložil žalovanému zaplatiť žalobkyni titulom bezdôvodného
obohatenia 1.523,95 Eur, podľa 387 ods. 1, 2 C.s.p. ako vecne správny potvrdiť z týchto dôvodov:

5. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje so skutkovými závermi, ako aj s právnym posúdením veci

v rozsahu nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia v odôvodnení rozsudku súdu prvej inštancie a
podľa § 387 ods. 2 CSP na ne v plnom rozsahu poukazuje.

6. Žalovaný v odvolaní poukazuje na to, že ust. § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka účinné v čase
uzavretia zmluvy neurčovalo, aby sa výška odplaty porovnávala s priemernou úrokovou sadzbou

bánk, a preto je tento údaj pre daný spor irelevantný. Relevantnosť porovnávania uvedeným údajom
- úrokovou sadzbou bánk vyplýva z súdom prvej inštancie citovaného rozhodnutia Najvyššieho
súdu SR zo dňa 26.04.2012, sp. zn. 5 Cdo 26/2011 (vydané v čase účinnosti namietaného znenia
§ 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka), ktoré na účely posúdenia primeranosti úrokov z hľadiska § 3Občianskeho zákonníka označilo za porovnávacie kritérium úrokovú sadzbu uplatňovanú bankami pri
poskytovaní úverov. S názorom žalovaného odvolací súd nesúhlasí, nakoľko v praxi ide o odplatu
obvykle požadovanú bankami za spotrebné úvery v obdobných prípadoch, a to bez ohľadu na to,

aký subjekt poskytuje peňažné prostriedky. Súdy v obdobných konaniach skúmali úrok za poskytnutý
úver a porovnávali ho s údajmi zverejnenými na webovej stránke Národnej banky Slovenska. NBS
pritom poskytuje tieto údaje: priemerné úrokové miery z úverov, banková úroková štatistika - úvery,
úroková štatistika peňažných finančných inštitúcií - nové obchody. Podľa priemerných úrokov z úverov
obchodných bánk zverejnených Národnou bankou Slovenska v mesiaci júl 2013 bol pri nových

spotrebiteľských úveroch so splatnosťou 1 - 5 rokov priemerný úrok vo výške 11,27% ročne. Úroková
sadzbauvedenávzmluvevovýške70,01%predstavuje600%-nézvýšenieúrokovejsadzbynadhranicu
obvyklej úrokovej miery. Nemôžu byť preto žiadne pochybnosti o tom, že ide neprimerane vysoký úrok,
ktorý je všeobecne považovaný za odporujúci všeobecne uznávaným pravidlám správania a vzájomným
vzťahom medzi ľuďmi a mravným princípom spoločenského poriadku. Za tohto stavu veci je odôvodený
právny záver, že ide o dojednanie, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi, a teda v zmysle ustanovenia

§ 39 Občianskeho zákonníka neplatné.

7. Odvolateľ označil za rozhodnú pre porovnanie primeranosti úroku priemernú odplatu, ktorú podľa jeho
názoru stanovilo Ministerstvo financií vo výške 48,52 %. Podľa ním predloženej prílohy ide o údaj za
prvý štvrťrok roka 2013, sporný úver však bol poskytnutý v 3. štvrťroku 2013, pričom ide o údaj RPMN,

nie o údaj o priemernej finančnej odplate resp. o úrokovej sadzbe.

8.Ajbezohľadunatietonesprávnostiodvolacísúdpoznamenáva,že úrokovásadzbauvedenávzmluve
o výške 70,01 %, podstatným spôsobom prevyšuje i hodnotu podľa odvolateľa rozhodnú (48,52%) ide o
navýšenie o 45 %. Odvolateľ pritom sám v odvolaní označil za nepodstatné prevýšenie len navýšenie

v rozsahu 25-27 %.

9. Preto záver súdu prvej inštancie o nároku žalovaného voči žalobkyni len na vrátenie poskytnutej
istiny úveru (bez úrokov) je správny. Čo žalobkyňa zaplatila nad rámec poskytnutej istiny, je plnením
z neplatného právneho úkonu, ktoré je žalovaný povinný podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka

vydať žalobkyni. Odvolací súd sa preto nezoberal ďalšími odvolacími námietkami žalovaného (údajom
o konečnej splatnosti úveru, termíne splatnosti splátky) .

10. Žalovaným uplatnené dôvody odvolania proti rozsudku súdu prvej inštancie v rozsahu výroku, ktorým
súd prvej inštancie uložil žalovanému zaplatiť žalobkyni titulom bezdôvodného obohatenia 1.523,95 Eur,

potom nebolo možné považovať za opodstatnené, a preto bolo potrebné rozsudok súdu prvej inštancie
v tomto rozsahu potvrdiť.

11. Podľa § 387 ods. 1 C.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

12. Pokiaľ však ide o rozsudok súdu prvej inštancie v rozsahu, ktorým uložil žalovanému zaplatiť
žalobkyni primerané finančné zadosťučinenie v sume 500 eur, odvolací súd po preskúmaní veci dospel
k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie v tomto rozsahu nie je správny a je potrebné ho podľa §
388 C.s.p. zmeniť.

13. Podľa § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa proti porušeniu práv a povinností
ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde
domáhať ochrany svojho práva. Združenie sa môže na súde proti porušiteľovi domáhať, aby sa
porušiteľ zdržal protiprávneho konania a aby odstránil protiprávny stav, a to aj vtedy, ak takéto konanie
porušiteľapoškodzujezáujmyspotrebiteľov,ktoréniesúlenjednoduchýmsúhrnomzáujmovjednotlivých

spotrebiteľov poškodených porušením spotrebiteľských práv, ale ide o konania porušiteľa uplatňované
voči všetkým spotrebiteľom (ďalej len „kolektívne záujmy spotrebiteľov“). Spotrebiteľ, ktorý na súde
úspešne uplatní porušenia práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi,
má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti
ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá.

14. Právo na primerané finančné zadosťučinenie vzniká, ak sú splnené podmienky stanovené zákonom
vovyššiecitovanomustanoveníato,žespotrebiteľuplatnínasúdeporušenieprávapovinnostíurčených
na jeho ochranu proti rušiteľovi (vyvolá súdny spor) a že je v spore proti rušiteľovi úspešný, to znamená,že je o spore právoplatne rozhodnuté v prospech spotrebiteľa. Kým tieto podmienky nie sú splnené,
žiadne právo na primerané finančné zadosťučinenie spotrebiteľovi nevzniklo. Podľa názoru odvolacieho
súdu z citovaného ustanovenia vyplýva, že nárok na finančné zadosťučinenie môže žalobkyni vzniknúť

až po právoplatnom rozhodnutí súdu o porušení práva alebo povinnosti žalovaného voči nej.

15. Keďže rozsudok súdu prvej inštancie v rozsahu výroku, ktorým uložil žalovanému vydať žalobkyni
bezdôvodné obohatenie, a tým konštatoval porušenia práva žalobkyne ako spotrebiteľky, doposiaľ
nenadobudol právoplatnosť, žalobkyňa ešte nedosiahla konečný úspech požadovaný v zmysle §

3 ods.5 zákona o ochrane spotrebiteľa. Právo na primerané finančné zadosťučinenie jej preto ešte
nevzniklo a nárok tak uplatnila predčasne.

16. Z týchto dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu o povinnosti
žalovaného zaplatiť žalobkyni primerané finančné zadosťučinenie podľa § 388 CSP zmenil a žalobu
žalobcu v tomto výroku zamietol.

17. Podľa § 396 ods. 2 CSP, ak odvolací súd zmení rozhodnutie, rozhodne aj o nároku na náhradu trov
konania na súde prvej inštancie.

18. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

19. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania.

20. Žalobkyňa sa domáhala voči žalovanému zaplatenia sumy 2.023,95 eur, úspešná bola v časti o

zaplatenie 1.523,95 eur, teda v pomere 75 %, a neúspešná v časti o zaplatenie 500,- eur, teda
v pomere 25 %. Žalobkyňa mala úspech vo veci v pomere 50%. Odvolací súd preto rozhodol tak, že
žalobkyni priznal proti žalovanému náhradu trov prvoinštančného i odvolacieho konania v rozsahu 50%.
O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa
konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 C.s.p.).

21. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov členov senátu krajského súdu 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP)
v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).