Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 28. jún 2018

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 9C/112/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4111215461
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 06. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Mihalčinová

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2018:4111215461.19

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra sudkyňou JUDr. Alenou Mihalčinovou v spore žalobkyne: T. O., nar. XX.XX.XXXX,

bytom G., T. XXX, proti žalovaným: 1. H. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom G., Q. XX, 2. H. O., nar.
XX.XX.XXXX, bytom G., L. XXX, 3. L. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. G., L. 3, 4. G. Q., nar.
XX.XX.XXXX, bytom G., T. XXX, 5. L. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom G., T. XXX, všetci zastúpení:
JUDr. Mária Krumpolcová Šutková, advokátka, so sídlom Bratislava, Dostojevského rad 5, o vydanie
bezdôvodného obohatenia, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaní v 1. až v 3. rade sú p o v i n n í spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobkyni sumu vo výške
45 eur do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Súd vo zvyšku žalobu voči žalovaným v 1. až v 3. rade z a m i e t a.

III. Súd žalobu voči žalovaným v 4. a v 5. rade z a m i e t a.

IV. Žalovaní v 1. až v 3. rade majú voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 95,32 %.

V. Žalovaní v 4. a v 5. rade majú voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

VI. Slovenskej republike sa priznáva plná náhrada trov konania voči žalobkyni.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa žalobou došlou na súd dňa 24.05.2011 žiadala, aby súd zaviazal žalovaných v 1. až v 3.
rade, aby spoločne a nerozdielne zaplatili žalobkyni sumu 1 920 eur titulom bezdôvodného obohatenia

za neoprávnené užívanie pozemku a to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Ďalej žiadala, aby
súd zaviazal žalovaných v 4. a v 5. rade, aby spoločne a nerozdielne zaplatili žalobkyni sumu 4 eura
titulom vydania bezdôvodného obohatenia za neoprávnené užívanie pozemku a to všetko do 3 dní od
právoplatnosti rozsudku. Zároveň žiadala nahradiť jej trovy konania. V odôvodnení žaloby uviedla, že je
výlučnou vlastníčkou nehnuteľností v podiele 1/1 v kat. úz. G. a to parc. č. XX/X - záhrady o výmere XXX
m2, parc. č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX mX spolu s rodinným domom súpisné
č. XXX a parc. č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, zapísané na E. katastra Q.

G. na LV č. XX, obec G., kat. úz. G.. Q. v 1. až v 3. rade sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností
každý v podiele X/X v kat. úz. G. a to parc. č. XX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX mX
spolu s rodinným domom súpisné číslo XXX, parc. č. XX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere XX
m2, parc. č. XX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere XX m2, parc. č. XX/XX - zastavané plochya nádvoria o výmere XX m2, zapísané na E. katastra Q. G. na LV č. XXX, obec G., kat. úz. G.. Q. v
4. a v 5. rade sú bezpodielovými spoluvlastníkmi manželov v podiele X/X nehnuteľností v kat. úz. G. a
to parc. č. XX/X - záhrady o výmere XXX mX zapísané na E. katastra Q. G. na LV č. X XXX, obec G.,

kat. úz. G.. Q. ďalej uviedla, že rodinný dom súpisné č. XXX, ktorého podielovými spoluvlastníkmi sú
žalovaní v 1. až X rade je postavený zčasti aj na pozemkoch vo vlastníctve žalobkyne a to konkrétne na
parc. č. XX/X a parc. č. XXX/X s celkovým záberom približne XX m2, čo bolo zamerané geometrickým
plánom ešte pred samotným zápisom nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností a to GP č. XXX/XXXX
zo dňa XX.XX.XXXX vypracovaným geodetom F. N., ktorý podali práve žalovaní k návrhu na zápis

rodinného domu ešte v roku XXXX na E. katastra Q. G.. L. bolo vedené pod č. Q L. bolo zastavené
po viacerých sťažnostiach žalobkyne. U. si žalovaní v 1. až v 3. rade podľa tvrdenia žalobkyne dali
vypracovať podvodom nový GP č. XX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX vypracovaný tým istým geodetom
F. N., overený E. katastra Q. G. v konaní V XXX/XXXX- p.z. XX/XX, avšak v tomto pláne podvodom
zakreslili predmetný rodinný dom súpisné č. XXX tak, aby nezasahoval do vlastníctva žalobkyne, avšak
skutočný stav nie je totožný s právnym stavom. Q. tvrdí, že sa chcela so žalovanými dohodnúť o spôsobe

užívania jej pozemku, prípadne uzatvoriť nájomnú zmluvu, avšak bezúspešne. G. uviedla, že žalovaní
v 4. a v 5. rade odkúpili na základe GP č. XX/XXXX časť sporného pozemku, na ktorom je postavená
drobná stavba bez súpisného čísla, ktorá nie je zakreslená v GP č. XX/XXXX a taktiež zasahuje do
pozemku žalobkyne. H. nadobudli v konaní V XXX/XXXX - p.z. XX/XX. Q. žiada vydanie bezdôvodného
obohatenia za obdobie dva roky spätne. T. bezdôvodného obohatenia vyčíslovala z ceny obvyklého

nájmu za X m2, čo je Xeuro/XmX, teda XX eur mesačne pre žalovaných v 1. až v 3. rade a X eura
mesačne pre žalovaných v 4. až v 5. rade.

2. D. zástupkyňa vo svojom vyjadrení zo dňa XX.XX.XXXX uviedla, že žiada žalobu zamietnuť a priznať
žalovaným náhradu trov konania. G. uviedla, že aktuálny skutkový stav je taký, že časť rodinného

domu súpisné č. XXX, ktorého podielovými spoluvlastníkmi sú žalovaní v 1. až v 3. rade zasahuje do
pozemkov parc. č. XX/X a XXX/X, ktorých ako výlučný vlastník je evidovaná žalobkyňa. D. zástupkyňa
na margo tvrdení žalobkyne o neexistencii právneho dôvodu poukázala na genézu vzťahov medzi
žalobkyňou a žalovanými resp. ich právnymi predchodcami. A. dom súpisné č. XXX bol postavený
rodičmi žalovaných v 1. až 3. rade v roku XXXX - XXXX a do súčasnej podoby bol prestavaný taktiež ich

rodičmi v rokoch XXXX - XXXX, t. j. pred viac ako XX rokmi, a od tej doby bol rodičmi žalovaných bez
akýchkoľvek námietok zo strany právnych predchodcov žalobkyne užívaný. Q. majú za to, že ich rodičia
uskutočnili stavbu rodinného domu súpisné č. XXX s presvedčením a v dobrej viere, že stavbu realizujú
na pozemkoch, ktoré im patria. D. na to, že právni predchodcovia žalobkyne nikdy neprotestovali, resp.
nepodnikli žiadne právne kroky, ktorými by sa domáhali čiastočného odstránenia prístavby, resp. inej

nápravy. U. vedomosť o žiadnych sporoch medzi ich rodičmi a rodičmi žalobkyne, ktorých predmetom
by bolo umiestnenie rodinného domu, o čom svedčí aj tá skutočnosť, že rodičia žalovaných umožnili
užívať časť pozemku parc. č. XX/X o výmere XXX mX (t. j. časť záhrady) v minulosti rodičom žalobkyne,
ktorí si následne predmetnú časť pozemku ohradili a užívali, pričom rovnakým spôsobom s predmetnou
časťou pozemku nakladala a v súčasnosti aj nakladá žalobkyňa. O dobrej viere právnych predchodcov

žalovaných, že prístavbu rodinného domu realizujú na pozemkoch, ktoré sú v ich vlastníctve svedčí aj
tá skutočnosť, že časť rodinného domu, ktorá zasahuje do pozemkov žalobkyne má výmeru približne
XX m2, t. j. prevažná časť rodinného domu bola postavená na pozemku parc. č. XX/X, ktorý bol vo
vlastníctve právnych predchodcov žalovaných. Q. majú za to, že k časti pozemkov parc. č. XX/X a parc.
č. XXX/X, na ktorých je postavený rodinný dom súpisné č. XXX splnili podmienky ustanovené v § 134

O. zákonníka pre nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním. Q. tvrdia, že so žalobkyňou sa pokúšali
dohodnúť,bolipripraveníponúknuťjejajprimeranúfinančnúkompenzáciuzačastipozemkov,naktorých
je postavený rodinný s dom súpisné č. XXX. Q. návrh odmietla, resp. ako protinávrh požadovala sumu,
ktorá niekoľko násobne prevyšovala trhovú hodnotu predmetných pozemkov. Q. dôrazne namietajú
tvrdenia žalobkyne, že sa úmyselne, resp. podvodným spôsobom snažili zapísať rodinný dom súpisné č.

XXX do katastra nehnuteľností. S. žalovaných nebolo nezakresliť do katastra nehnuteľností časť stavby
zasahujúcej do pozemku parc. č. XX/X a XXX/X, ale zakresliť pôvodnú časť rodinného domu v stave
ešte pred prístavbou, ktorá žiadnym spôsobom nezasahovala do pozemkov vo vlastníctve žalobkyne.
D. zástupkyňa žalovaných poukázala tiež na skutočnosť, že zo žaloby nie je zrejmé akým spôsobom
vyčíslila výšku bezdôvodného obohatenia a vôbec neuviedla za aké obdobie požaduje bezdôvodné

obohatenie. D. ide o žalovaných v 4. a v 5. rade, tí sú bezpodielovými spoluvlastníkmi pozemku parc.
V. č. XX/X o výmere XXX m2, druh pozemku: záhrady, nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v okrese Q. G.,
obec G., kat. úz. G., zapísanej na LV XXXX vedenom E. katastra Q. G.. H. právo nadobudli na základe
kúpnych zmlúv. H. vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam bol povolený rozhodnutím E. katastra Q. G. zodňa XX.XX.XXXX pod č. XXX/XX a rozhodnutím E. katastra Q. G. zo dňa XX.XX.XXXX pod č. V XXX/
XX. Q. vyvodzuje nárok na bezdôvodné obohatenie zrejme z toho, že žalovaní v 4. a v 5. rade nadobudli
vlastnícke právo k drobnej stavbe, ktorá nie je zapísaná v katastri nehnuteľností a ani nie je zakreslená

v katastrálnej mape a ktorá údajne tiež zasahuje do pozemkov vo vlastníctve žalobkyne. D. zastupkyňa
žalovaných aj s poukazom na obsah kúpnych zmlúv namieta pasívnu legitimáciu žalovaných v 4. a
v 5. rade, nakoľko obsahom kúpnych zmlúv bol len odplatný prevod vlastníckeho práva k pozemkom
a ani v jednej z nich sa neuvádza, že by predmetom kúpy mala byť aj drobná stavba. R. náležitého
zistenia skutkového a právneho stavu nie je možné tvrdiť, že vlastníkmi stavby sú vlastníci pozemku. D.

zástupkyňa žalovaných má za to, že žalobkyňa nepreukázala ani tvrdenie, že drobná stavba zasahovala
do pozemkou parc. č. XX/X v rozsahu X m2. Q. taktiež neuviedla, za aké obdobie vyčíslila sumu
bezdôvodného obohatenia.

3. E. vo veci vykonal dokazovanie výsluchom strán a listinami: žaloba, listy vlastníctva č. XX, XXX,
X XXX, geometrický plán č. XXX/XXXX, č. XX/XXXX, vyjadrenie žalovaného zo dňa XX.XX.XXXX,

osvedčenie o dedičstve č. k. D XXXX/XX, N. XXX/XX, kúpno-predajná zmluva č. X zo dňa XX.XX.XXXX,
kúpno-predajná zmluva č. X zo dňa XX.XX.XXXX, rozhodnutia E. katastra Q. G. zo dňa XX.XX.XXXX, č.
V XXX/XX, V XXX/XX, návrh na zápis stavby a vklad H. do KN zo dňa XX.XX.XXXX spolu s príslušnými
rozhodnutiami, geometrický plán č. XXX/XXXX, vyjadrenie žalobkyne s prílohami, protokol o vytýčení
hranice, ZP č. X/XXXX, podanie žalobkyne zo dňa XX.XX.XXXX, ZP č. XX/XXXX, vyjadrenie žalobkyne

zo dňa XX.XX.XXXX, odpoveď znalca zo dňa XX.XX.XXXX, vyjadrenie žalobkyne zo dňa XX.XX.XXXX
s prílohou, vyjadrenie žalovaných zo dňa XX.XX.XXXX s prílohami a zistil nasledovný skutkový a právny
stav:

4. Q. na pojednávaní dňa XX.XX.XXXX uviedla, že sa domáha vydania bezdôvodného obohatenia za

dobu od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX voči žalovaným v 1. až v 3. rade a voči žalovaným v 4. a v
5. rade sa domáha bezdôvodného obohatenia za obdobie dvoch mesiacov teda od XX.XX.XXXX do
XX.XX.XXXX. D. na GP geodeta H. z roku XXXX, podľa ktorého zasahuje dom č. XXX do jej pozemku
v celkovej výmere XX mX ohľadne žalovaných v 1. až v 3. rade a X mX ohľadne žalovaných v 4. a v 5.
rade. D. určovaní výšky bezdôvodného obohatenia vychádzala z primeranej ceny nájmu, ktorá je v kat.

úz. G., zisťovala si to cez realitné kancelárie, kde jej povedali, že takto sa prenajímajú pozemky v obci
G.. U., či sú nejaké pozemky v G. prenajaté, avšak vie, že sa predávajú v sume XX eur za m2.

5. D. zástupkyňa žalovaných na pojednávaní dňa XX.XX.XXXX uviedla, že žalovaní v X a v 5. rade nie
sú pasívne legitimovaní, keďže nie sú vlastníkmi drobnej stavby. D. kúpili bez drobnej stavby, ktorá sa

na ňom náchádza, ktorá nie je zapísaná v katastri a tú časť, ktorá zasahovala do pozemku žalobkyne
už zbúrali svojpomocne, drobná stavba už nie je stavbou, pretože nemala základy. D. súdu vyjadrenie
O. úradu životného prostredia ohľadne súhlasu s odstránením stavby nefunkčnej malej hospodárskej
budovy. H. malej budovy ostali žalovaní v 1. až v 3. rade. O súhlas s odstránením budovy požiadal
žalovaný v 4. rade.

6. Q. v 4. rade na pojednávaní dňa XX.XX.XXXX uviedol, že pozemok kúpil aj s manželkou, pričom
nevedel, že niečo zasahuje do pozemku žalobkyne, až keď dostali návrh zo súdu, stavbu zbúrali so
súhlasom. U. tam bol starý plot, ktorý bol až za tou drobnou stavbou, tento plot ohradil aj spomenutú
drobnú stavbu, takže si mysleli, že je na ich pozemku.

7. Q. v 5. rade na pojednávaní dňa XX.XX.XXXX uviedla, že oni nekupovali drobnú stavbu, potom to
dali do pôvodného stavu. D. kúpili až v apríli a nie v marci.

8. Z. č. k. XC/XXX/XXXX-XX zo dňa XX.XX.XXXX bol do konania ustanovený súdny znalec B.. B. B., Z.

2, R., znalec z odboru: I. a kartografia. S. znalca bolo vypracovať písomný znalecký posudok, v ktorom
určí po ohliadke na mieste samom v akom rozsahu (koľko m2) zasahuje rodinný dom žalovaných v 1.
až 3. rade súpisné č. XXX postavený na parc. č. XX/X do parcely žalobkyne parc. č. XX/X a č.XXX/X a
koľko mX bolo zabratých z parcely žalobkyne č. XX/X malou hospodárskou budovou nachádzajúcou sa
na parc. č. XX/X vo vlastníctve odporcov v 4. a 5. A. v období od XX.X.XXXX do XX.X.XXXX vzhľadom

na čiastočné odstránenie tejto budovy a či v súčasnosti ešte táto budova zasahuje do parcely č. XX/
X vo vlastníctve žalobkyne.9. E. znalec v závere svojho znaleckého posudku č. X/XXXX, ktorý bol súdu doručený dňa XX.XX.XXXX,
uviedol, že rodinný dom žalovaných v X a v 3. rade súpisného č. XXX, ktorý je postavený na parcele
č. XX/X, zasahuje do parcely žalobkyne č. XX/X v rozsahu XX mX (len plocha ohranočená obvodovými

múrmi domu), pokiaľ by sa brala do úvahy plocha aj s odkvapom, zasahovanie je v rozsahu XX m2. Do
parcely žalobkyne č. XXX/X zasahuje tento dom v rozsahu X mX (len plocha ohranočená obvodovými
múrmi domu), pokiaľ by sa brala do úvahy plocha aj s odkvapom, zasahovanie je v rozsahu XX m2.
D. ide o druhú časť úlohy znalec uviedol, že v súčasnosti už predmetná budova nezasahuje do parcely
č. XX/X vo vlastníctve žalobkyne, keďže už bola celá odstránená. Z uvedeného dôvodu ani nemohol

zamerať na mieste samom, v akom rozsahu zaberala táto budova časť pozemku žalobkyne parc. č. XX/
X. D. v súdnom spise sa nachádza výkres zo zamerania skutočného stavu v teréne v mierke X:XXX
z roku XXXX, ktorý podrobil analýze presnosti tých objektov, ktoré v súčasnosti existujú a z analýzy
mu vyplynulo, že toto meranie bolo vykonané s požadovanou presnosťou pre katastrálne mapy a na
podklade tohto výkresu vypočítal požadovanú výmeru. F. do pozemku žalobkyne parcelné číslo XX/X
zasahovala malá hospodárska budova nachádzajúca sa na pozemku parcelné č. XX/X vo vlastníctve

4. a v 5. rade, v rozsahu X m2.

XX. Z. č. k. XC/XXX/XXXX-XXX zo dňa XX.XX.XXXX bol do konania ustanovený súdny znalec B.. F. H.,
Za humnami, U., znalec z odboru: stavebníctvo - oceňovanie nehnuteľností. S. znalca bolo vypracovať
písomný znalecký posudok, v ktorom určí obvyklú výšku nájomného v rozsahu zasahovania rodinného

domu žalovaných v 1. až 3. rade súpisné č. XXX na parc. č. XX/X do parc. č. XX/X vo vlastníctve
žalobkyne v rozsahu XX mX a v rozsahu XX mX za obdobie od XX.X.XXXX do XX.X.XXXX a do parc.
č. XXX/X v rozsahu X mX a XX mX a za predchádzajúce zasahovanie nehnuteľnosti vo vlastníctve
odporcov v 4. a 5. rade - malej hospodárskej budovy v rozsahu X mX pôvodne sa nachádzajúcej na
parc. č. XX/X do parc. č. XX/X vo vlastníctve žalobkyne za obdobie od XX.X.XXXX do XX.X.XXXX.

XX. E. znalec v závere svojho znaleckého posudku č. XX/XXXX, ktorý bol súdu doručený dňa
XX.XX.XXXX, uviedol, že obvyklá výška nájomného v rozsahu zasahovania rodinného domu
žalovaných v 1. až 3. rade súpisné č. XXX na parc. č. XX/X do parc. č. XX/X vo vlastníctve žalobkyne v
rozsahu XX mX a do parc. č. XXX/X v rozsahu X mX za obdobie od XX.X.XXXX do XX.X.XXXX je spolu

vo výške XX eur, pričom obvyklá výška nájomného v rozsahu zasahovania rodinného domu žalovaných
v 1. až 3. rade súpisné č. XXX na parc.č. XX/X do parc. č. XX/X vo vlastníctve žalobkyne v rozsahu XX
mX a do parc. č. S./X v rozsahu XX mX za obdobie od XX.X.XXXX do XX.X.XXXX je spolu vo výške
XX eur. D. ide o určenie výšky nájomného za predchádzajúce zasahovanie nehnuteľnosti vo vlastníctve
odporcov v 4. a 5. rade - malej hospodárskej budovy v rozsahu X mX pôvodne sa nachádzajúcej na

parc. č. XX/X do parc.č. XX/X vo vlastníctve žalobkyne za obdobie od XX.X.XXXX do XX.X.XXXX,
znalec dospel k záveru, že obvyklá výška nájomného za stanovené obdobie môže byť X euro.

XX. Q. vo svojom vyjadrení k znaleckému posudku č. XX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX uviedla, že
nesúhlasí so závermi znaleckého dokazovania, nakoľko má za to, že znalec nedostatočne zistil skutkový

stav a následne vyvodil nedostatočnú a príliš nízku cenu spočívajúcu v obvyklom nájme sporných
nehnuteľností. Q. ďalej namietala, že znalec mohol použiť aj tzv. porovnávaciu metódu, ktorá by sa
odvíjala od toho, po čom sa nehnuteľnosti v danej lokalite predávajú, prípadne prenajímajú mesačne za
Xm2.Q.ďalejuviedla,žepopreštudovaníspisuzistila,žeznalecstanovilvšeobecnúcenunehnuteľností
približne X eur/m2, pričom v danej lokalite obce G. sa ceny za X mX pohybujú v priemere XX eur/m2.

Q. požiadala o doplnenie dokazovania o stanovenie výšky nájmu za uvedené obdobie mesačne tzv.
porovnávacou metódou, ktorá v skutočnosti odráža stav realitného trhu a ponuky a dopyty na realitnom
trhu. Q. taktiež namietala stanovenie doby návratnosti na XX rokov, nakoľko následným zisťovaním má
vedomosť o tom, že táto hranica je nižšia, t. j. XX rokov, preto považuje za potrebné zo strany znalca
zodpovedať, prečo takto postupoval a podľa akého ustanovenia určil tak dlhú dobu návratnosti.

XX. E. znalec B.. F. H. vo svojom vyjadrení zo dňa XX.XX.XXXX uviedol, že v znaleckom posudku
na strane X v bode X.X je vykonaný popis stavu nehnuteľností, zistený na obhliadke dňa XX.XX.XXXX
za účasti i žalobkyne a jej upozornenia sú v popise aj uvedené. V znaleckom posudku je v zmysle
vyhlášky č. XXX/XXXX Z. z. časť E z XX.XX.XXXX použitá metóda, pre ktorú mal znalec dostupné

podklady.D.porovnávaciumetódu(napr.dokladyoprevodealeboprechodenehnuteľnostívjednotlivých
daných rokoch) znalec nemal potrebné podklady. Na strane č. X znaleckého posudku je v bode X.c.
uvedené, čo vykonal znalec pre zabezpečenie potrebných podkladov. Q. vykonal osobné zisťovanie
o cenách na obecnom úrade, na internetových stránkach a priamo v realitných kanceláriách v Q. G..H. sú následne zohľadnené v znaleckom posudku pri stanovení všeobecnej hodnoty za pozemky v
jednotlivých rokoch s prihliadnutím na umietsnenie a fyzický stav. D. zistenia na O. úrade G. obec od
roku XXXX odpredáva občanom malé výmery v užívaní do XX rokov v cene X,XX eur/m2, v užívaní

nad XX rokov X,XX eur/m2. L. konkrétny odpredaj je odsúhlasovaný obecných zastupiteľstvom. G. O.
G. v júli XXXX odpredala časť parc. č. XXX/X vo výmere XXX mX v cene X eur (fotokópia dokladu je
doložená v súdnom spise na č. l. XX - XX). F. ceny pre vypracovanie posudku neboli určujúce, boli
brané ako informatívne ceny. V denníku D. z XX.XX.XXXX je na strane č. XX uvedené porovnanie cien
pozemkov niektorých okresov E., kde je uvedený i okres U. s uvedením priemerných cien r. XXXX až

XXXX, z ktorých vidno percentuálny rozdiel medzi jednotlivými uvádzanými rokmi, čo bolo takisto použité
pri spracovaní posudku. Vo vyhláške č. XXX/XXXX Z. z. časť E z XX.XX.XXXX na strane č. XXXX
časť E.1. D. metóda je uvedené, že na porovnanie je potrebný súbor aspoň troch pozemkov. D. treba
vykonať na mernú jednotku (XmX pozemku) s prihliadnutím na odlišnosti porovnávaných pozemkov a
ohodnocovaného pozemku (ekonomický faktor, polohový faktor, fyzický faktor). To znamená, že v tomto
prípade by boli potrebné pre každy riešený rok minimálne tri konkrétne zmluvy o prevode, uskutočnené v

obci. Q. pre vypracovanie znaleckého posudku sa nepodarilo zabezpečiť ani jednu konkrétnu zmluvu. V
prípade, že znalcovi takéto potrebné podklady budú predložené, môže byť znalecký posudok doplnený.
Q. požiadal písomne O. G. o oznámenie, či obec prenajímala pozemky v období rokov XXXX až XXXX.
O. G. znalcovi listom č. j. XXX/XXXX z XX.XX.XXXX oznámila, že v uvádzaných rokoch neprenajímala
pozemky. D. vyhlášky č. XXX/XXXX Z. z. z XX.XX.XXXX je v časti G na strane č. XXXX uvedený výpočet

všeobecnej hodnoty nájmu za pozemok s uvedením obdobia predpokladanej návratnosti investície,
spravidla v intervale XX až XX rokov, v závislosti od ekonomických, polohových a fyzických faktorov.
V novembri XXXX Z. Q. usporiadal odborný seminár, v ktorom bolo podané vysvetlenie k uvedeným
intervalom, podľa ktorého spodná hranica odporúčaného intervalu je vhodná pre pozemok s vysokým
predpokladom návratnosti (očakávaný vysoký nájom - napr. hotely, obchodné domy a pod.), umiestnené

v dobrej polohe (spravidla v centre sídla) a s dobrými fyzickými charakteristikami (pripojenie na technickú
infraštruktúru, možnosť zástavby, viacpodlažné budovy podľa platného územného plánu a pod.). D.
pozemky v danom prípade nespĺňajú charakteristiky pre použitie obdobia predpokladanej návratnosti
XX rokov.

XX. D. zástupkyňa žalovaných vo svojom vyjadrení zo dňa XX.XX.XXXX uviedla, že k samotnému
obsahu znaleckého posudku nemajú námietky. Má však za to, že pre prípadné určenie výšky nájomného
zarelevantnéčastidotknutýchpozemkovbysamalovychádzaťzpredpokladu,žerodinnýdomzasahuje
do pozemkov s parc. č. XX/X a parc. č. XXX/X v rozsahu XX m2, nakoľko pre určenie hranice rozsahu,
v akom presahuje rodinný dom pozemok s parc. č. XX/X, by mali byť relevantné obvodové múry stavby

a nie odkvap, ktorý sa nachádza na streche predmetného rodinného domu. Q. sú toho názoru, že
ešte ich rodičia tým, že v dobrej viere a v presvedčení, že všetky pozemky, nachádzajúce sa pod ich
rodinným domom, sú v ich výlučnom vlastníctve a v tomto presvedčení predmetné pozemky od roku
XXXX aj užívali, splnili pre časti pozemkov s parc. č. XX/X a parc. č. XXX/X vo výmere XX mX podmienky
ustanovené v § 134 O. zákonníka na nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním. D. ide o domáhanie

sa vydania bezdôvodného obohatenia aj voči žalovaným v 4. a v 5. rade má za to, že na strane
žalovaných v 4. a v 5. rade nie je v predmetnom konaní daná pasívna vecná legitimícia a to z dôvodu, že
títo síce nadobudli do svojho bezpodielového spoluvlastníctva pozemok nachádzajúci sa pod drobnou
stavbou, ale predmetnú stavbu nezapísanú v katastri nehnuteľností do svojho vlastníctva nenadobudli.
Z kúpnych zmlúv, ktoré predstavujú právny titul na nadobudnutie vlastníckeho práva žalovaných v 4.

a v 5. rade k dotknutému pozemku vyplýva, že ich predmetom bol len odplatný prevod vlastníckeho
práva k pozemkom a ani v jednej z nich sa neuvádza, že by predmetom mala byť aj drobná stavba.
L. v slovenskom právnom poriadku neplatí zásada superficies solo cedit, nie je možné automaticky
zaujať právny záver, že stavba, postavená na pozemku vo vlastníctve žalovaných v 4. a v 5. rade je ich
vlastnníctvom. H. na uvedené žiadajú žalobu voči žalovaným v 4. a v 5. rade zamietnuť.

XX. E. znalec B.. F. H. na pojednávaní dňa XX.XX.XXXX uviedol, že pokiaľ ide o vyjadrenie hodnoty
obvyklého nájomného na mX na deň k tomuto výpočtu dospel, i keď nie je zobrazený v znaleckom
posudku, ale dá sa vyčísliť zo strany XX bod X.X.X, kde je za mX za rok uvedená táto hodnota v sume
X,XXX eur, ktorá suma by sa prepočítala na deň, teda deleno XXX dní dospejeme k hodnote nájmu za

mX za deň. F. hodnota je rovnaká či už ohľadne parcely rodinných domov, ale aj parcely zastavanej v
minulosti hospodárskou budovou. Na strane č. X znaleckého posudku uviedol, čo všetko zisťoval. K. v
X realitných kanceláriách zisťoval ceny za aké je možné nadobudnúť alebo predať pozemok, zároveň
zisťoval aj možnosti nájmu za pozemky. E. písomne požiadal O. úrad G. o stanovisko z XX.XX.XXXXpod č. XXX/XXXX, kde doslovne na jeho dotaz obec odpovedala, že O. G. na základe listu zo dňa
XX.XX.XXXX oznamuje, že obec v období rokov XXXX-XXXX nemala realizovaný prenájom pozemkov,
preto nevedia uviesť ani cenu, výška nájmu je vecou dohody zúčastnených strán. E. zisťovať podklady

aj cez RK a teda cez zmluvy. H. k tomu, že konkrétne kúpne zmluvy o prenájme nemal k dispozícii, použil
pre stanovenie výšky nájmu v znaleckom posudku vyhlášku č. XXX/XXXX Z. z. a vyhlášku č. XXX/XXXX
Z. z.. K. znalec sa mohol oprieť iba o takéto materiály. D. stanovením výšky nájmu sa musel zaoberať
aj všeobecnou hodnotou za pozemky. D. názoru RK v roku XXXX bolo možné v obci G. nadobudnúť
alebo predať pozemky od XX - XX eur. C. úlohou bolo zaoberať sa nie rokom XXXX ale rokom XXXX až

XXXX. D. si odvodil možné všeobecné hodnoty za pozemky v rokoch XXXX - XXXX, nakoľko v RK mu
jednoznačne nevedeli povedať nič, nemali k tomu vhodné podklady. K odôvodneniu hodnôt pozemkov v
rokoch XXXX - XXXX využil aj informáciu, ktorá bola uvedená v denníku D. XX.X.XXXX, kde bolo na str.
XX uvedené porovnanie cien pozemkov niektorých okresov E., kde bol uvedený i okres U. s uvedením
priemerných cien, kde je vidno určitý percentuálny rozdiel medzi jednotlivými rokmi. F. denník nebol
ako príloha k posudku, iba z neho citoval. K. súdny znalec nemá právo nahliadať do spisov na správe

katastra. Q. stanovil hodnotu v roku XXXX - X,XX eur za m2, v roku XXXX - X,XX eur za m2, v roku
XXXX - X,XX eur za m2. S týmito hodnotami vykonával stanovenie všeobecnej hodnoty za pozemky a
následne stanovoval všeobecnú hodnotu nájmu. V roku XXXX - XX eur za m2. Q. je toho názoru, že
týmito hodnotami sa priblížil čo najviac ku skutočnosti. T. XX eur by bola pri nezastavanom pozemku
v lepšej lokalite. On použil metódu polohovej diferenciácie. Ak by chcel použiť porovnávaciu metódu,

musel by mať k dispozícii tri kúpne zmluvy pre každý rok. G. by ísť o také zmluvy, na základe ktorých
sa predávali iba nezastavané pozemky, lebo tie, kde sa predávali zastavané pozemky, z tých by sa to
nedalo zistiť. F. možnosť zisťoval a v RK mu povedali, že nedisponujú takýmito zmluvami. Q. poukázal
na uznesenie z obecného zastupiteľstva, ktoré je aj súčasťou posudku, kde je uvedené, že kúsok od
spornej časti bol odpredaný pozemok z obecného z prístupovej časti v cene X eur za m2. V uvedenom

uznesení je tiež uvedené, že obec predáva určité časti pozemkov malej výmery v hodnotách X,XX €
za m2. F. skutočnosti zohľadnil v znaleckom posudku, pričom stanovoval podstatne vyššie hodnoty
ako sú uvedené v uznesení. Q. ďalej uviedol, že vypracoval znalecký posudok v zmysle všeobecne
dostupných podkladov, ktoré konkrétne hovoria, akým spôsobom sa to dá urobiť, vysvetľoval to aj vo
svojom stanovisku. D. ide o kúpnu zmluvu z roku XXXX a dohodu z roku XXXX, ktoré na pojednávaní

predložila žalobkyňa, znalec uviedol, že nie je možné podľa takéto dokladu zmeniť nič v znaleckom
posudku. V prepočte vychádza mX za X eura, on však z takého dokladu vychádzať nemôže. Vo svojom
vyjadreníuvádza,žemateriály,ktorésúvsúdnomspisesúprenehoorientačnéanímstanovenéhodnoty
za mX to sú všeobecné hodnoty, jeho predpoklad na základe toho, čo všetko používal.

XX. Q. na pojednávaní dňa XX.XX.XXXX uviedla, že ona si stanovila X euro nájmu za m2, to jej poradila
právnička, nemala k tomu žiadne podklady, vychádzala aj z informácie, že v ich obci sa predávajú
pozemky za X ár XXXX eur. Q., že jej to poradila právnička, ktorá má známeho znalca a ten jej poradil
Xeuro. F. uviedla, že sa pokúsi zaobstarať X kúpnych zmlúv. Q. na svojom návrhu, nechce sa dohodnúť.
V. poukázať, že je to XX mX a nie XX m2.

XX. Z. O. súdu U. č. k. XC/XXX/XXXX-XXX zo dňa XX.XX.XXXX bolo konanie prerušené do
právoplatného skončenia veci vedenej na O. súde U. pod sp. zn. XC/XX/XXXX. V predmetnom konaní
sa vzájomnou žalobou žalovaní v 1. až v 3. rade domáhali určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnosti.
N. sa určenia, že sú podielovými spoluvlastníkmi pozemku o výmere XX mX a to zastavané plochy a

nádvorie v kat. úz. G., ktorý vznikne na základe geometrického plánu, ktorý je neoddeliteľnou súčasťou
rozsudku odčlenením XX m od pozemku z parcely č. XX/X a X mX od pozemku parcela č. XXX/X, a to
každý v X/X-ine. Q. odôvodnili tým, že ich právni predchodcovia postavili rodinný dom v domnení, že
stavajú na svojom pozemku bez vedomia, že stavbou zabrali aj časť pozemkov vo vlastníctve právnych
predchodcov žalovanej, ktorí túto skutočnosť nenamietali, pričom uviedli, že z ospravedlniteľného omylu

v súvislosti s umiestnením stavby je možné považovať za právny titul vydržanie nehnuteľnosti, teda
boli so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľní, že sú vlastníkmi aj danej časti, keďže dlhodobo
užívali danú časť, na ktorej sa nachádza rodinný dom, pričom so žalovanou sa chceli dohodnúť na
odkúpení za odplatu časti pozemku nachádzajúcim sa pod ich rodinným domom, s čím však nesúhlasila.
A. č. k. XC/XX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa XX.XX.XXXX, bola

žaloba zamietnutá s tým, že žalovaná má právo na plnú náhradu trov konania. V predmetnom konaní
súd vykonaným dokazovaním dospel k záveru, že žaloba žalobcov bola podaná účelovo a tendenčne
vzhľadomnaďalšiekonanievedenézostranyžalovanejpodsp.zn.XC/XXX/XXXX,vktoromkonanímali
žalobcovia záujem usporiadať spor so žalovanou, ktorá sa domáha náhrady za užívanie časti pozemku,na ktorom sa nachádza stavba vo vlastníctve žalobcov. E. dospel k záveru, že žalobcovia nesplnili
podmienky vydržania, že omyl z ktorého odvodzovali nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním nie je
ospravedlniteľným omylom, danému omylu sa mohli nielen žalobcovia, ale aj ich právni predchodcovia

pri normálnej opatrnosti vyhnúť, čoho dôkazom je aj predchádzajúce vkladové konanie vo veci zápisu
stavby rodinného domu. V danom prípade ide iba o užívací stav a tento nie je základom nadobudnutia
vlastníckeho práva vydržaním. G. sa má postupovať s obvyklou mierou opatrnosti, ktorú možno so
zreteľom k okolnostiam konkrétneho prípadu po každom požadovať, čo bolo aj v danom prípade, pričom
žalobcovia ako už bolo uvedené podali predmetnú žalobu iba ako reakciu na iné súdne konanie, súd

preto dospel k záveru, že v ich prípade nedošlo k ospravedlniteľnému omylu a to skutkovému. H.
uvedenému rozsudku nebolo podané odvolanie.

XX. Q. na pojednávaní dňa XX.XX.XXXX uviedla, že žalovala o vydanie bezdôvodného obohatenia za
užívanie nehnuteľností vo výmere XX mX a GP bol vypracovaný iba na XX mX a ostatná časť nie je
zaznačená. Pýta sa, kde sa stratilo tých XX m2. O. sa aj sťažovala, ale súd na to nereagoval. Q. tvrdí,

že žalovaných žalovala o tých XX mX v súlade s GP, ktorý bol vypracovaný v roku XXXX p. H., kde je
zakreslené, že susedia jej zasahujú do pozemku XX m2. Má za to, že znalecký posudok bol nesprávne
vypracovaný, nakoľko bola zle zadaná úloha znalcovi zo strany súdu a z tohto dôvodu žiada o nové
kontrolné znalecké dokazovanie. G. uviedla, že keď sudkyňa zadávala znalcovi úlohu, ona nevedela, že
čo mu zadáva, len mala otvoriť dvor a pustiť znalca dnu a on mal vykresliť tú výmeru.

XX. D. zástupkyňa žalovaných na pojednávaní dňa XX.XX.XXXX uviedla, že v rámci mimosúdnych
rokovaní žalovaní v 1. až 3. rade navrhovali žalobkyni odkúpenie tých častí pozemku, na ktorých stojí
ich rodinný dom. U. najskôr finančnú odplatu X XXX eur, následne dokonca až X XXX eur, nakoľko
stále mali a majú záujem na definitívnom usporiadaní. F. konanie nič nerieši, žalobkyňa reflektuje v

žalobe len reparačné pravidlo, bez ohľadu na pravidlo reštitučné. G. za to, že vlastníkovi stavby musí
byť zaručená ochrana jeho legitímnych očakávaní a nemôže sa dostať s pouk. na § 135c O. zákonníka
do stavu, že nebude môcť dospieť k usporiadaniu vzťahov s vlastníkom pozemkov, ktorý po ňom bude
každý mesiac požadovať majetkový prospech. F. spôsobom nemôže vlastník vôbec disponovať so
svojou nehnuteľnosťou a nehnuteľnosť je nepredajná bez usporiadania vzťahov. D. ide o sumu, ktorá

bola navrhovaná, máme za to, že značne prevyšuje najmä samotnú hodnotu pozemkov ako aj sumu
nájomného, tak ako bola táto určená znaleckým posudkom dokonca za obdobia postavenia stavby. V
priebehu konania bolo preukázané, že zo strany žalobkyne a jej právnych prechodcov neboli realizované
žiadne kroky, ktoré by zabránili výstavbe stavby, alebo ktoré by namietali existenciu stavby. Q. v 1. rade
má vedomosť, že dokonca právni prechodcovia žalobkyne vypomáhali ich rodičom pri výstavbe. A. bolo

preukázané, že žalobkyňa resp. jej právni predchodcovia užívali časť pozemku parc. č. XX/X o výmere
XXX mX bez akejkoľvek náhrady voči žalovaným. F. skutočnosti podľa ich názoru musia byť zohľadnené
pri rozhodovaní. A. sa súd musí vysporiadať aj s konaním žalobkyne a jej právnych predchodcov, ktorí
žiadnym spôsobom nezasiahli voči stavbe. V tejto súvislosti poukazala napr. na rozsudok NS ČR sp. zn.
XXCbo XXX/XXXX, kde súd uviedol, že je potrebné prihliadnuť na dôvody, pre ktoré vlastník pozemku

riadne nezakročil pri neoprávnenej stavbe v dobe jej realizáce a ak vlastník pozemku o neoprávnenej
stavbe vedel tiež na dobu, ktorá od zriadenia stavby uplynula. G. za to, že vyplatenie XX eur za žalované
obdobie nie je riešením vzniknutej situácie ale naďalej bude podnecovať ďalšie nároky žalobkyne a
nemožnosť žalovaných disponovať so svojou nehnuteľnosťou. Má za to, že súd by mal zohľadniť,
že jednak žalobkyňa a jej právni predchodcovia užívali časť pozemku vo vlastníctve žalovaných. A.

tak od realizácie stavby nikdy žiadnym spôsobom existenciu stavby v stavebnom konaní nenamietali,
ich susedské vzťahy boli priateľské a takýto užívací stav máme za to, že je potrebné vyhodnotiť ako
dohodu o užívaní. F. má za to, že zo znaleckého posudku jednoznačne vyplynulo, že veličinu - rozsah
presahovania rodinné domu na pozemku vo vlastníctve žalobkyne, a výška obvyklého nájomného
za m2, ktorú požadovala žalobkyňa boli prehnané, nadnesené a nezodpovedajúce objektívnej realite,

keďže ročné nájomné za mX predstavuje sumu X,XXX eur, pričom nájomné za požadované obdobie
znalec vyčísli na sumu XX eur, zatiaľ čo žalobkyňa sa domáhala sumy X XXX eur. A. pokiaľ ide
o žalovaných v 4. a 5. rade žalobkyňa žiadnym spôsobom nepreukázala, že by títo boli vlastníkmi
drobnej hospodárskej stavby, ktorá stála na pozemku parc. č. XX/X. Q. sa vždy snažili usporiadať spor
mimosúdne, a považujú tiež za potrebné zohľadniť to na strane žalovaných. U., aby súd žalobu zamietol

a žalobkyňu zaviazal k náhrade trov konania.

XX. Q. v 1. rade na pojednávaní dňa XX. XX.XXXX uviedol, že mal XX rokov, keď sa robili výmeny a
pamätá si dobre, že otec žalobkyne im pomáhal s tým plotom, doniesol im drevo, nikdy nemali konflikty.D. ide o GP ešte predchádzajúca zákonná sudkyňa bola osobne na ohliadke a ten GP bol dobrý. B. o
GP v rámci znaleckého posudku.

XX. D. § 45X ods. 1 O. zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.

XX. D. § 451 ods. X Občianskeho zákonníka, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný
plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho
dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

23. Podľa § 456 Občianskeho zákonníka, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na
úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

XX. E. na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žaloba je čiastočne dôvodná. V danej
veci nebolo sporné, či rodinný dom žalovaným v 1. až v 3. rade súpisné č. S. postavený na parc. č. XX/

X zasahuje do parcely žalobkyne parc. č. XX/X a č. XXX/X a či malá hospodárska budova nachádzajúca
sa na parc. č. XX/X v období od XX.X.XXXX do XX.X.XXXX zasahovala do parcely žalobkyne č. XX/
X. E. bolo v akom rozsahu tieto budovy zasahujú, resp. zasahovali do nehnuteľností vo vlastníctve
žalobkyne.E.vovecinariadilznaleckédokazovanie,pričomzoznaleckéhoposudkuč.X/XXXX,ktorýbol
vypracovaný súdnym znalcom B.. B. B., mal za preukázané, že rodinný dom žalovaných v 1. až v 3. rade

súpisnéč.XXXzasahujedoparcelyžalobkyneč.XX/XvrozsahuXXmXadoparcelyč.XXX/Xvrozsahu
X m2. E. zobral do úvahy len plochu ohraničenú obvodovými múrmi a nie odkvap, ktorý sa nachádza
na streche predmetného rodinného domu. D. ide o námietky žalobkyne proti znaleckému posudku,
spočívajúce v tom, že znalcovi nebola správne zadaná úloha v uznesení o ustanovení znalca, súd túto
námietku neakceptoval, nakoľko pri formulovaní zadania úlohy vychádzal práve z tvrdení žalobkyne,

ktoré boli uvedené v žalobe ako aj z tvrdení, ktoré žalobkyňa uviedla na pojednávaní dňa XX.XX.XXXX,
kde uviedla, že požaduje vydanie bezdôvodného obohatenia za užívanie časti jej nehnuteľností, v ktorej
zasahuje rodinný dom žalovaných v 1. až v 3. rade do jej pozemkou, ako aj zasahovala hospodárska
budova žalovaných v 4. a v 5. rade do pozemkov v jej výlučnom vlastníctve. Z. so zadanou úlohou
pre znalca bolo žalobkyni doručené dňa XX.XX.XXXX. Q. až po vypracovaní znaleckého posudku,

ktorý jej bol doručený XX.XX.XXXX namietala nesprávne zadanie úlohy pre znalca. E. aj s ohľadom
na štádium konania a zásadu hospodárnosti námietky žalobkyne vyhodnotil ako nedôvodné. A. súd
na pojednávaní dňa XX.XX.XXXX zamietol návrh žalobkyne na doplnenie dokazovania kontrolným
znaleckým posudkom, nakoľko žalobkyňa žiadala nariadiť kontrolné znalecké dokazovanie z dôvodu,
že má za to, že znalcovi bola zle zadaná úloha. Q. tvrdila, že keď súd zadával znalcovi otázku, ona

nevedela, že čo mu zadával. E. však poukazuje na to, že uznesenie o ustanovaní znalca bolo žalobkyni
doručené, pričom žalobkyňa až po doručení vypracovaného znaleckého posudku namietala zle zadanú
úlohu pre znalca. E. dodáva, že ako už bolo vyššie uvedené, súd pri formulovaní úlohy pre znalca
vychádzal z tvrdení žalobkyne v žalobe a na pojednávaní. E. pri rozhodovaní o zamietnutí návrhu na
kontrolné znalecké dokazovanie na pojednávaní dňa XX.XX.XXXX prihliadal na hospodárnosť konania,

ktoré sa začalo dňa XX.XX.XXXX, pričom znalecký posudok bol súdu doručený dňa XX.XX.XXXX.

XX.X. E. na pojednávaní dňa XX.XX.XXXX taktiež zamietol návrh žalobkyne na zmenu žaloby tak,
ako bola uvedená na č. l. XXX -XXX a to v súlade s § X43 ods. 1 V., nakoľko mal za to, že výsledky
doterajšieho konania by nemohli byť podkladom na konanie o zmenenej žalobe a v súlade so zásadou

hospodárnosti.

XX.X. E. mal za to, že žalobkyňa má nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia v zmysle ust. § 451
a § 456 O. zákonníka za užívanie nehnuteľností, ktoré sú vo výlučnom vlastníctve žalobkyne, a do
ktorých zasahuje časť rodinného domu vo vlastníctve žalovaných v 1. až v 3. rade z dôvodu absencie

právneho dôvodu. E. sa stotožnil s rozhodnutím O. súdu U. č. k. XC/XX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX a
taktiež mal za to, že zo strany žalovaných v X až v 3. rade nedošlo k vydržaniu časti nehnuteľnosti,
do ktorej zasahuje rodinný dom. E. v konaní sp. zn. XC/XX/XXXX dospel k záveru, že žalobcovia
nesplnili podmienky vydržania, nakoľko omyl z ktorého odvodzovali nadobudnutie vlastníckeho práva
vydržaním nie je ospravedlniteľným omylom, danému omylu sa mohli nielen žalobcovia, ale aj ich

právni predchodcovia pri normálnej opatrnosti vyhnúť, čoho dôkazom je aj predchádzajúce vkladové
konanie vo veci zápisu stavby rodinného domu. V danom prípade ide iba o užívací stav a tento nie
je základom nadobudnutia vlastníckeho práva vydržaním. G. sa má postupovať s obvyklou mierou
opatrnosti, ktorú možno so zreteľom k okolnostiam konkrétneho prípadu po každom požadovať, čo boloaj v danom prípade, súd preto dospel k záveru, že v ich prípade nedošlo k ospravedlniteľnému omylu a to
skutkovému. E. poukazuje aj na to, že voči uvedenému rozsudku nebolo podané odvolanie. E. tvrdenie
právnej zástupkyne žalovaných, že v priebehu konania bolo preukázané, že zo strany žalobkyne a jej

právnych predchodcov neboli realizované žiadne kroky, ktoré by zabránili výstavbe stavby, alebo ktoré
by namietali existenciu stavby a rovnako tak od realizácie stavby nikdy žiadnym spôsobom existenciu
stavby v stavebnom konaní nenamietali, ich susedské vzťahy boli priateľské a takýto užívací stav
majú za to, že je potrebné vyhodnotiť ako dohodu o užívaní, súd nepovažoval za skutočnosť, ktorá by
oprávňovala užívať danú časť nehnuteľnosti bezodplatne, nakoľko mal za to, že tu nie je daný právny

dôvod na takéto bezodplatné užívanie časti nehnuteľnosti. E. má teda za to, že samotná skutočnosť, že
právni predchodcovia žalobkyne nenamietali proti stavbe a časť nehnuteľností sa užívala dlhé obdobie
bezodplatné, nezakladá právny titul na bezodplatné užívanie nehnuteľnosti.

XX.X. D. určovaní výšky bezdôvodného obohatenia súd vychádzal zo znaleckého posudku č. XX/
XXXX vypracovaného súdnym znalcom B.. F. H., kde znalec určil obvyklú výšku nájomného v rozsahu

zasahovania rodinného domu XX mX za obdobie od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX vo výške XX
eur. U. žalobkyne proti znaleckému posudku po ich podrobnom a dôkladnom zdôvodnení znalcom vo
vyjadrení zo dňa XX.XX.XXXX a na pojednávaní dňa XX.XX.XXXX súd považoval na nedôvodné. T.
súdu nepodiehajú znalecké závery v zmysle ich odbornej správnosti, súd však hodnotí presvedčivosť
posudku, čo do jeho úplnosti vo vzťahu k zadaniu, logické odôvodnenie znaleckého nálezu a jeho súlad

s ostatnými vykonanými dôkazmi. E. mal za to, že znalecký posudok bol presvedčivý, úplný vo vzťahu
k zadaniu a taktiež náležite logický zdôvodnený.

XX.X. D. ide o žalovaných v 4. a v 5. rade súd sa stotožnil s názorom právnej zástupkyne žalovaných v
4. a v 5. rade o tom, že na strane žalovaných v 4. a v 5. rade nie je v predmetnom konaní daná pasívna

vecná legitimícia. F. žalovaní síce nadobudli do svojho bezpodielového spoluvlastníctva pozemok
nachádzajúci sa pod drobnou stavbou, a to kúpnymi zmluvami uzatvorenými medzi žalovanými v 4.
a v 5. rade ako kupujúcimi a žalovanými v 1. až v 3. rade ako predávajúcimi dňa XX.XX.XXXX,
avšak predmetnú stavbu nezapísanú v katastri nehnuteľností do svojho vlastníctva nenadobudli. Z
kúpnych zmlúv, ktoré predstavujú právny titul na nadobudnutie vlastníckeho práva žalovaných v 4. a v

5. rade k dotknutému pozemku vyplýva, že ich predmetom bol len odplatný prevod vlastníckeho práva
k pozemkom a ani v jednej z nich sa neuvádza, že by predmetom mala byť aj drobná stavba. L. v
slovenskom právnom poriadku neplatí zásaha superficies solo cedit, nie je možné automaticky zaujať
právny záver, že stavba, postavená na pozemku vo vlastníctve žalovaných v 4. a v 5. rade je ich
vlastníctvom. H. na uvedné súd dospel k záveru, že žalovaní v 4. a v 5. rade nie sú v tomto konaní

pasívne legitimovaní, a preto rozhodol tak, že žalobu voči ním zamietol.

XX. D. § 255 ods. X V., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

XX. D. § X55 ods. 2 V., ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne

rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemána náhradu trov konania právo.

XX. D. § 262 ods. X V., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

XX. D. § X62 ods. 2 V., o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

XX. O priznaní náhrady trov konania rozhodol súd podľa § X55 ods. X a ods. 2 V.. D. ide o náhradu trov
konania v časti žaloby voči žalovaným v X. až v 3. rade súd náhradu trov konania pomerne rozdelil. Q.

sa domáhala zaplatenia sumy 1 XXX eur (XXX %) úspešná bola v časti zaplatenia sumy XX eur (X,XX
%). S. žalovaných v 1. až v 3. rade bol XX,XX %. W. úspech žalovaných v 1. až v 3. rade je v rozsahu
XX,XX % a preto súd priznal žalovaným v 1. až v 3. rade nárok na trovy konania v rozsahu XX,XX %. U.
boli žalovaní v 4. a v 5. rade v spore úspešní, súd im priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu. O
výške trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozhodnutia a to samostatným uznesením,

ktoré vydá súdny úradník (§ X62 ods. 2 V.).

XX. D. § 258 odsek X V., svedkovi môže súd ako svedočné priznať náhradu účelne vynaložených
hotových, preukázaných a uplatnených výdavkov spojených s jeho výsluchom.XX. D. § 259 V., ak pri dokazovaní vznikne povinnosť, ktorá je spojená s výdavkami inej osoby, má táto
osoba tie isté práva a povinnosti pri ich uplatnení ako svedok.

XX. D. štátu vznikli trovy na znaleckom dokazovaní, ktoré neboli v celom rozsahu hradené zo zložených
preddavkov, priznal súd štátu náhradu týchto trov v plnom rozsahu proti žalobkyni, pretože proti
žalovaným 1. až 3. rade bola neúspešná vo väčšom rozsahu než úspešná a proti žalovaným 4. a 5.
rade bola úplne neúspešná.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne, dvojmo,
na Okresnom súde Nitra.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 C. s. p. ) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že neboli splnené procesné podmienky, súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne
obsadený súd, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 C. s. p.).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 C. s. p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.