Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 15. apríl 2016

Súd: Okresný súd Trebišov
Spisová značka: 12C/62/2009

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7909204522
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 04. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Miľko

ECLI: ECLI:SK:OSTV:2016:7909204522.11

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trebišov sudcom JUDr. Jánom Miľkom v právnej veci žalobcov: X./. I. S., T.. XX.X.XXXX,

H. G. XXX, XXX XX G., X./. Ľ. S., T.. XX.X.XXXX, H. Y. XX, XXX XX G., X./. Y. C., M.. S., T.. XX.X.XXXX,
H. Š. XXXX, XXX XX G., X./. I. S., M.. C., H. XXX XX D. XX, B.. I., X./. N. S., H. XXX XX D. XX, B.. I., X./.
D. S., H. H. XX/XX, XXX XX R. T. U., X./. Y. R., M.. S., H. XXX XX R. XXX, všetci zastúpení Advokátskou
kanceláriou JANČO, JAKUBČÁK A PARTNERI, s.r.o. so sídlom Bratislava, Štúrova 13, proti žalovaným:
X./. Z. R.Á., M.. H., H. G. XXX, XXX XX G., X./. N. H., H. C. XXXX, XXX XX G., X./. Z. H., H. Y. XXXX/
XX, XXX XX U., Ž. D. X. Z. X. M. F. Ž. I. H., X./. I. H., H. Y. XXXX/X, XXX XX U. v konaní o určenie
vlastníctva k nehnuteľnosti, takto

r o z h o d o l :

I. Súd určuje, že :
parcela č. XXX/X zastavaná plocha XXX m2, k. ú. G. , uvedená v Geometrickom pláne V.. I. Q., X..,
Č.. XXC/XX/XXXX - X/XXXX zo dňa 14.06.2010 a overeného dňa 28.07.2010 pod číslom K. XXX/XX
vytvorená z pôvodnej pozemnoknižnej parcely č. XXX/X zapísanej vo vložke č. XXX k.ú. Y., patrí do
dedičstva po nebohej Z. S., rod. H., nar. XX.XX.XXXX a zomrelej XX.XX.XXXX.

II. O trovách konania účastníkov súd rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobcovia žiadali, aby súd určil, že parcela č. 649/3, ako zastavaná plocha vo výmere XXX m2

v katastrálnom území obce G., uvedená na Geometrickom pláne V.. I. Q. X.. zo dňa 14.6.2010
č. 12C/62/2009-6/2010, patrí do dedičstva po nebohej Z. S., rod. H., nar. XX.X.XXXX a zomrelej
X.XX.XXXX. Žalobcovia uviedli, že sú dedičmi po tejto poručiteľke a v dedičskom konaní, ktoré sa viedlo
v roku 1981 a 1982, tento pozemok nebol predmetom dedičstva. Tvrdili, že poručiteľka Z. S., pozemok
získala darom od svojho brata N. H. ešte v roku 1945, po darovaní bola zapísaná do pozemnoknižnej
vložky ako výlučná vlastníčka tohto pozemku a pozemok až do svojej smrti nerušene užívala ako svoje
vlastníctvo. Uviedli, že tento pozemok bol v roku 1996 predmetom dedičstva po N. H., bratovi poručiteľky

Z. S., ktorý jej v roku 1945 tento pozemok daroval. Podľa žalobcov, žalovaní ako dedičia po N. H. tento
pozemok prihlásili do dedičstva po svojom otcovi, hoci im bolo v tom čase dobre známe, že pozemok bol
darovaný jeho sestre Z. S. a že táto aj v čase dedičského konania bola v pozemnoknižnej vložke vedená
ako výlučná vlastníčka tohto pozemku, práve na základe darovacej zmluvy, ktorou jej N. H. pozemok
daroval.

Žalovaní v 1. 3. a 4. rade žiadali žalobu žalobcov zamietnuť. Tvrdili, že ich otec N. H., Z. S. M.. H., svojej

sestre nikdy pozemok nedaroval, a pokiaľ je na darovacej zmluve podpis osoby uvedenej s označením
N. H., nie je to podpis ich otca. Ďalej tvrdili, že Z. S., M.. H., sestra ich otca síce bola neskôr zaevidovaná
v pozemnoknižnej vložke ako vlastníčka predmetného pozemku, avšak tento zápis považujú za právne
neúčinný, pretože k darovaniu nikdy nedošlo.Žalovaný N. H. síce najprv uznal nárok žalobcov, neskôr však v priebehu konania tvrdil, že vo veci sa
nevie vyjadriť vzhľadom ku dôkazom, ktoré boli po jeho prvom vyjadrení vo veci vykonané.

Súd vo veci vykonal dokazovanie a zistil toto:

Žalobcovia v 1. 2. a 3. rade sú deťmi Z. S., M.. H. a žalobcovia v 4. až 6. rade sú dedičia po jej nebohom
synovi N. S., teda aj dedičia po Z. S.T., M.. H.. Z. S., M.. H. zomrela X.XX.XXXX. Žalovaní v 1. až 4.

rade sú deti a teda zákonní dedičia po nebohom N. H., zomrelom XX.XX.XXXX.

Žalobcovia predložili súdu listinu označenú nápisom Darovacia zmluva, na ktorej je uvedené, že mala
byť vyhotovená 6.12.1945. Na uvedenej listine sú uvedené ako darcovia, osoby N. H. (Ž. M.. Z. Y.),
roľník v Y. Č.. S.. XX a ďalej vdova Z. H., M.. G. (muž bol N.), roľníčka v Y., Č.. S.. XX, pričom obidve
tieto osoby sú uvedené s názvom darujúca stránka. Ako obdarovaná je uvedená osoba Z. S., M.. H.

(muž N.), roľníčka v Y., Č.. S.. XX. Body 1, 6, 7, 8, 9, 10 znejú takto:

1./Darujúcastránka týmtodávadodarunkuobdarovanejsvojnehnuteľnýmajetok,zapísanývpozkn.vX.
kat. obce Y. Č.. XXX. čís. C.. XXX/X. záhrada v Intraviláne, v pozkn. vl. tejže obce čís. XXX. čís. C.. XXX/
X. rola v Intraviláne, v pozkn. vl. tejže obce čís. XXX. čís. parc. XXX/XX. pod 2.b./ obsaženú polovicu,

konečne v pozkn. ul. kat. obce C. čís. XXX. čís. parc. XXXX/XX. pod H..Xb./. zapísanú polovicu večne
a neodvolatelne. - Pri tom stránky poznamenávajú, že darujúci N. H. /žena Z. Y./ je vlastným bratom,
darujúca vd. Z. H. rod. G. /muž bol N./ je vlastnou matkou obdarovanej.

6./ Stránky vzájomne prehlasujú, že sú štátni občania Republiky Československej, národnosti

Slovenskej, národne a politicky spoľahlivé a že v zmysle nariadenia čís. 15/1944 Slovenskej Národnej
Rady niet prekážky ku pozemnoknižnému prevedeniu tejto nehnuteľnosti na obdarovanú.

7./ Darujúca stránka týmto povoľuje vklad práva vlastníckeho na nehnuteľnosť v bode prvom obsaženú
v prospech obdarovanej bez ďalšieho svojho opytovania sa.

8./ Darujúca vd. Z. H., M.. G. /muž bol N./ týmto povoľuje pozemnoknižným výmaz svojho vdovského
práva, zapísaného v pozkn. vložke č. XXX kat. obce Y. C. Č.. S.. XXXX/XXXX bez ďalšieho svojho
opytovania sa.

9./ Obdarovaná s vyhotovením tejto darovacej zmluvy a s prevedením zápisov u pozemkovej knihy týmto
poveruje S.. N. N. Z. D. G..

10./ Hodnota darovaného majetku činí 18 000 K. Táto zmluva bola stránkam nahlas prečítaná, nimi
schválená, porozumená a ako s ich vôľou vo všetkom sa srovnavajúca, vlastnoručne podpísaná. Dané

v G. dňa 6. decembra 1945.

Na dolnej časti zmluvy sú ďalej uvedené podpisy dvoch svedkov. Pod bodom 1. ide zrejme o meno N.
N., advokáta, pod bodom 2. uvedené meno svedka čitateľne N. I. a na pravej strane sú rukou písané
mená osôb, ktorých označenie sa stotožňuje s označením osôb uvedených v listine ako účastníkov

zmluvy. Žalobcovia predložili súdu spolu s návrhom aj iné súvisiace listiny a z týchto súd zistil, že
zmluva, aj ostatné súvisiace listiny tvoria obsah spisu Okresného súdu v G., č. d. XXX/XX. Na žiadosť
súdu, Štátny archív, pobočka Trebišov, predložil súdu kompletný opis spisu Okresného súdu Sečovce
č. d. XXX/XX. V spise Okresného súdu Sečovce č. d. XXX/XX sa však už nenachádza opis listiny
označenej ako darovacia zmluva, ale iba prepis tejto zmluvy, ktorý je síce obsahovo totožný s opisom

originálu a originálom, ktorý bol súdu predložený žalobcami, avšak forma prepisu je už odchylná od
formy, v akej bol vyhotovený originál a opis originálu. V spise č. d. XXX/XX Okresného súdu G. sa teda
nenachádza originál listiny označenej ako Darovacia zmluva, ani kópia originálu, ale iba prepis vyššie
uvedenej listiny. V spise č. d. XXX/XX sa zároveň nachádza Žiadosť o vklad vlastníckeho práva, ktorej
ako prijímajúci súd je vedený uvedený Okresný súd v Sečovciach, pozemnoknižné oddelenie. Na prvej

strane tejto žiadosti je odtlačok pečiatky Okresného súdu v G. s vyznačením termínu doručenia „došlo
24.9.1946“, avšak pri tlačenom dátume, rok 1946, na konci číslice 6, je rukou dopísaná číslica 9. Z takto
označeného dátumu doručenia žiadosti Okresnému súdu v G., nie je možné zistiť, čo znamená uvedenie
rukou písanej číslice 9 k tlačenému dátumu 24.9.1946. V žiadosti sa uvádza, že ide o žiadosť o vkladvlastníckeho práva, v pozemnoknižných vložiek, kat. územie obce Y., č. XXX, XXX, XXX a kat. územie
C., č. vložky XXX. Ďalej na 1. strane tejto žiadosti je uvedená ako žiadajúca stránka Z. S., rod. H. a
ako protistránky, I. N. H. a II. vdova Z. H., rod. G.. Všetky uvedené texty sú vyhotovené strojopisom a

rovnako strojopisom na ľavej strane tejto žiadosti sú písané 4 riadky, avšak väčšia časť týchto riadkov
je prelepená kolkovými známkami a preto nemožno zistiť skutočný text týchto 4. riadkov. Čitateľné sú
iba koncové slová „pôvodina“, „opis“. V spodnej časti 1. strany sú potom vedené dátumové pečiatky a
to uprostred strany pečiatka s textom „správne doručené, G., dňa 6.1.1949, ved. poz. knihy“. Ďalej v
ľavej dolnej časti pečiatka s textom „prevedené, G., 25.9.1956, ved. poz. knihy“. Pri roku 1956 sa však

uvádza aj tlačeným dátum 1946. V dolnom pravom rohu takisto prezentačná pečiatka „došlo 25.9.1956“
a pod dátumom 25.9.1956, na tejto prezentačnej pečiatke je tlačeným uvedený ďalší dátum, 2.10.1956.
V strede na dolnom okraji 1. strany vyššie uvedenej žiadosti je rukou písaný text Uznesenie, pod textom
uznesenie, šípka vľavo z návrhu, šípka vpravo, pod tým rukou písaný text Okresný súd v Sečovciach,
odd. I a pod tým text, dňa 25.septembra 1946.

Ďalšia listina, ktorá sa nachádza v spise č. d. 888/46 Okresného súdu v Sečovciach je zrejme návrh
uznesenia žiadateľky o vykonanie zápisov v pozemkovej knihe. Tento návrh uznesenia znie takto:

Súd povoľuje v pozemkovej knihe kat. obce Y. tieto zápisy: Podľa darovacej smlúvy, danej v G., dňa X.
S. r. XXXX. a XX. G. M.. XXXX.:

1./ Vo vl. č. XXX. odpisuje sa pozemok r. č. Z.. V.. X. č. parc. XXX/X. patriaca pod H..X.X. a 11. v celku
N. H. /. M.. Z. Y.:/ a zapisuje sa bez prevedenia ťarchy č. d. XXXX/XXXX. do novootvorenej vložky čís.
XXX tejto pozemkovej knihy.

2./ V novej vložke čís. XXX tejto pozemkovej knihy zapisuje sa pozemok parcela čís. XXX/X. odpísaná
z vložky čís. XXX. tejto pozemkovej knihy. Vkladá sa vlastnícke právo pre
Z. S., M.. H. /. N./ na celok 1/1

3./ Vo vložke čís. 570. tejto pozemkovej knihy na pozemok č. parc. XXX/XX. na polovicu pod B. 2. b./

Z. H. M.. G. vkláda sa vlastnické právo pre:
- Z. S. M.. H. /. N./ na polovicu.

4./ Vo vložke čís. XXX. tejto pozemkovej knihy na pozemok č. parc. Č. XXX/X. pod H.. X. v celku Z. H.
M.. G. patriacu vkladá sa vlastnické právo:

- Z. S. M.. H. /. N./ na celok 1/1.

5./ Súd povoľuje v pozemkovej knihe kat. obce C. tento zápis:
Podľa darovacej smlúvy, danej v G. dňa 6. decembra r. 1945. a 23. septembra r. 1946.: vo vložke čís.
XXX. na pozemok M..Č..Z..V..X. č. parc. XXXX/XX. patriacu v polovici pod H..X.H../. Z. H. M.. G. vkláda

sa vlastnické právo pre:
Z. S. M.. H. /. N./ na polovicu. 1/2

Darujúca stránka: N. H. /. M.. Z. Y.Č. - D.. Z. H. M.. G., nadobudla scudzenú nehnuteľnosť skut. držbou
č. d. XXXX/XXXX. dedením č. d. XXX/XX. kúpou č. d. XXX/XX. prídelom č. d. XXXX/XXX.

Nabývateľka: Z. S.T. M.. H. /. N.
Darovaca smlúva je vystavená na jednom hárku, opatrená kolkom listinným za Kčs 12,- kolkom
plnomocenstva za Kčs 12,- bola prihlásená ku vymeraniu poplatkov Daňovému úradu v Sečovciach pod
č. A. XXX/XX.

V pravom dolnom rohu vyššie uvedenej listiny sa pripája text: „S úctou Z. S., M.. H..“ Celý tento text aj
ukončenie, sú vyhotovené strojopisom, jedným písacím strojom. Pod týmto strojom písaným textom, sa
nachádza rukou písaný text, v tomto znení: „Pôvodnú darovaciu zmluvu č. d. XXX/XX som prevzal . V
Sečovciach 30. sept. 1946. Nečitateľný podpis.“

Žalobcovia predložili súdu aj ďalšie listiny, ako prílohy k listine označenej ako darovacia zmluva zo
6.12.1945. Ide o rukou písaný text, na ktorom je uvedené, že ho vyhotovil predseda Národného výboru,
nečitateľný podpis, a z textu je zrejmé, že ide o potvrdenie Miestneho národného výboru v Y. z 9.12.1945
o tom, že účastníci predloženej listiny, označenej ako darovacia zmluva sú slovenskej národnosti apoliticky spoľahlivé, že majetok nepodlieha konfiškácii a preto v zmysle nariadenia č. 15/1944, niet
prekážok kupujúcemu prepisu darovacieho majetku. Týmto textom je strojopisom uvedený text, ktorý
je podpísaný prednostom úradu ONV č. 10533/1945. Uvádza sa v ňom, že v zmysle Uznesenia rady

Okresného národného výboru zo dňa 11.1.1946 sa potvrdzuje, že proti prevodu vlastníckeho práva niet
žiadnych námietok podľa nariadenia vlády č. 15/1945 Zb. SNR., V Trebišove 11.1.1946. Ďalší opis listiny
je vlastne overenie podpisov vydané súdnym asistentom Okresného súdu v Sečovciach, dňa 23.9.1946
č. O 432/46. Uvádza sa v ňom, že osoby N. H., M., Y. Z. D.. Z. H., M.. G., M.. Y., ktorých totožnosť
osvedčili svedkovia S.. N. N., advokát v G., Š. D., súdny podúradník Sečovce - uznali podpis na listine

za svoj vlastnoručný. Na tej istej listine je aj text písaný tlačeným písmom so znením: „vklad vlastníckeho
práva prevedený pod č. d. XXX/XX Y. vo vložkách č. XXX, XXX, XXX. Okresný súd v Sečovciach, k odd.
IV. Dňa 25.9.1956, ved. poz. knihy. nečitateľný podpis.“

Súd zistil, že v listine uvedenej ako darovacia zmluva sa ako predmet daru zo strany N. H., Z. S., M.. H.,
uvádza parcela XXX/X, ktorá v roku 1945 bola uvedená v pozemnoknižnej vložke č. XXX kat. územie

G.Č. - Y.. V roku 1945 bola uvedená výmera parcely XXX/X, XXX m2. Toto súd zistil z opisu vložky
č. XXX, ktorá je pripojená v dedičskom spise Okresného súdu v Trebišove D XXXX/XX. Žalobcovia
predložili súdu výpis z pozemnoknižnej vložky XXX Y.. Ú.. G. - Y., v ktorej je evidovaná parcela XXX/X
ako záhrada v intravilane, vo výmere XXX m2 a v časti b/ tejto pozemnoknižnej vložky je zápis „došlo 24.
septembra 1946 č. d. XXX.“ Podľa darovacej zmluvy, vystavenej v Sečovciach dňa 6. decembra 1945:

zapisuje sa pozemok parcela č. XXX/X, odpísaný z pozemnoknižnej vložky č. XXX tejto pozemkovej
knihy - vkladá sa vlastnícke právo: Z. S. M.. H. /. N. na celok 1/1.

Z vyššie uvedeného geometrického plánu V.. I. Q. súd zistil, že v pôvodnej pozemnoknižnej parcele
XXX/X, vedenej vo vložke č. XXX a potom vo vložke XXX k. ú. G. - Y., zodpovedá toho času parcela

XXX/X, ako zastavaná plocha vo výmere XXX m2.

Z rozhodnutia Štátneho notárstva v Trebišove, zo dňa 11.1.1982, č. k. D XXXX/XX-XX súd zistil, že
po nebohej Z. S., M.. H.B., ktorá zomrela 3.10.1981, nebola sporná pozemnoknižná parcela č. XXX/
X prejednávaná ako majetok tejto poručiteľky a teda vôbec nebola predmetom dedičského konania po

jej smrti.

Žalobca I. S., žiadosťou z 24.4.1992 požiadal Štátne notárstvo v Trebišove, aby prejednalo po
poručiteľke Z. S., M.. H., ďalší novoobjavený majetok a to pozemky uvedené v tejto žiadosti. Zo spisu
D6001/92 Štátneho notárstva v Trebišove súd zistil, že ani vtedy nebola pôvodná pozemnoknižná

parcela č. XXX/X prejednávaná ako dedičstvo po nebohej Z. S.T., M.. H. a I. S. túto neuvádzal, ako
novoobjavený majetok.

ZospisuŠtátnehonotárstvavTrebišoveč.D502/78súdzistil,žeN.H.zomrelXX.XX.XXXXakeďžejeho
syn I. H.Č. v zápisnici o predbežnom vyšetrení dedičstva z 8.2.1979 uviedol, že neostal po poručiteľovi

žiadny majetok, dedičské konanie bolo zastavené. Na základe žiadosti žalobcu I. H. z 20.12.1995 sa
viedlo konanie na Okresnom súde Trebišov o novoobjavenom majetku po nebohom N. H., zomrelom
XX.XX.XXXX pod sp. zn. D 2396/95. V tejto žiadosti, žalobca I. H. uviedol, že je potrebné prejednať aj
pozemky uvedené vo vložke č. XXX k. ú. G. - Y.. V uvedenom dedičskom spise sa nachádza výpis z
evidencie nehnuteľnosti, ako identifikácia parciel z 28.6.1996, vystavený Katastrálnym úradom, Správa

katastra U., v ktorom sa uvádza, že v pozemnoknižnej vložke G. - Y. Č.. XXX je okrem iného vedená
aj parcela XXX/X, záhrada o výmere XXX m2 a ktorej v tom čase zodpovedajú parcely EN č. XXX/X,
záhrada XXX I.X a parcela XXX/X, zastavaná plocha XX m2 spolu teda pozemky o výmere XXX m2. V
uvedenej identifikácii parciel sa zároveň uvádza poznámka, že zbytok výmery je právne vysporiadaný na
liste vlastníctva č. XXX. Na základe týchto zistení, súdny komisár, JUDr. Alexander Demeter so sídlom

v Sečovciach, vydal dňa 12.9.1996 Osvedčenie o dedičstve, pod sp. zn. D XXXX/XX, Dnot 58/96, na
základe ktorého vlastníctvo k tej časti parcely XXX/X, vedenej vo vložke č. XXX k. ú. G.Č. - Y., ktorý v
tom čase zodpovedali parcely EN č. XXX/X, záhrada vo výmere XXX m2 a parcela XXX/X, zastavaná
plocha vo výmere XX m2 , nadobudli dedičia po nebohom N. H., jeho deti, žalovaní v 1. až 4. rade a
ešte vtedy žijúca manželka Z. H., M.. Y., každý v podiele 1/5-tiny.

Ako dôkaz na svoje tvrdenia, že otec žalovaných neuzatvoril s Z. S., rod. H. darovaciu zmluvu, ktorou
jej mal darovať spornú nehnuteľnosť, predložili žalovaní znalecký posudok znalca PhDr. S. K., z odboru
písmoznalectvo - odvetvie ručné písmo. Znalecký posudok je v znaleckom denníku znalca zapísanýpod č. 3/2001 a znalec ho vyhotovil 22.3.2011. Na výzvu súdu predložili žalovaní písomné vyjadrenie
uvedeného znalca a to v súvislosti s námietkami žalujúcej strany ohľadne možných pochybení znalca,
v súvislosti s posudzovaním pravosti podpisu darcu N. H.. Znalec mal k dispozícii potrebné množstvo

rukopisov a osobitne podpisov N. H. z obdobia, keď mala byť darovacia zmluva uzavretá. Znalec dospel
k jednoznačnému záveru, že osoba, ktorá na zmluve zo 6.12.1945 previedla podpis s označením N.
H.Č., nie je totožná s N. H., ktorý je uvedený v zmluve ako darca. Na základe analýzy a komparácie
písma sporného podpisu a porovnávacích materiálov podpisov N. H., boli zistené rozdiely vo všeobecnej
aj v individuálno-špecifickej rovine v týchto znakoch: v rýchlosti písma, v rozdielnosti dĺžok - horné dĺžky

u písmena „B“, v primárnej šírke, v plynulosti písma, v uhle sklonu, v sekundárnej šírke vo všeobecnej
rovine, v priebehu čiary, v sekundárnej šírke, v ostrosti čiary a písacom tlaku, v úbežnosti písma, v
štruktúre čiary, v morfologických zvláštnostiach uvedených v prílohe P1, v spôsobe väzby, v rytme
písma, vo variabilite písma, v úrovni a originalite, v dynamických determinantách, v zbohateniach. Zhody
našiel znalec iba v týchto znakoch: v rozdielnosti dĺžok - dolné dĺžky a horná dĺžka u písmena „J“,
v zjednodušeniach, v niektorých morfologických zvláštnostiach uvedených v prílohe P1. Na originály

podpisu sporného materiálu sú prítomné dva druhy čiar (v mene aj priezvisku), dominujúci priebeh čiary
(farebne tmavší) je pastóznejší s prítomnými tlakovými blokmi, ostatné časti - začiatok adjustácie u
písmena „J“, dolná slučka u písmena „j“, úvodná časť písmena „B“, proximálna časť u písmena „a“ a
adjustáciauzáverečnéhopísmena„a“súfarebnesvetlejšie,konzekventné,čiarajeelastickyvedenábez
tremoru a ataxie. To isté sa týka aj ostrosti čiary a písacieho tlaku, kde v prvom prípade je čiara relatívne

silná, pričom tlak sa mení minimálne, v druhej časti však dominuje čiara ostrá so stredne silným tlakom.
Podobne je to aj v štruktúre čiary, kde v prvom prípade je čiara menej homogenná, pigment nesúvislý
a nepevný, v druhej časti je už čiara homogenná, pigment súvislý, jasný a pevný. Uvedené zmeny nie
sú spôsobené ani časovým odstupom od vyhotovenia podpisu (týka sa to možného vyblednutia stopy
podpisu), ani písacím prostriedkom a ani výraznejšou variabilitou pisateľa pri realizovaní podpisu. Podľa

znalca sú tu prítomné znaky doplňovania pôvodného podpisu.

Na námietky žalujúcej strany, že medzi porovnávacími materiálmi mohli byť časové rozdiely a preto
podpis N. H. na zmluve zo 6.12.1945 môže byť ovplyvnený práve týmto faktorom. Znalec vo svojom
podaní zo 16.7.2011 potvrdil, že podpis na darovacej zmluve označený slovami N. H., nevyhotovil darca

N. H., ktorý je uvedený v darovacej zmluve, ako darujúci. V podpise uvádzané dva druhy čiar s takými
zmenami, ktoré nemôžu byť spôsobené podľa znalca časovým odstupom od vyhotovenia podpisu, ani
písacím prostriedkom, ani výraznejšou variabilitou pisateľa pri realizovaní podpisov. Z toho vyplýva
záver, že sú tu prítomné znaky doplňovania, čo znamená falšovanie pôvodného podpisu.

Medzi účastníkmi nie je sporné, že predmetný pozemok užívala až do svojej smrti Z. S., M.. H.. Rovnako
nie je sporné, že po smrti Z. S., M.. H., pozemok užíval výlučne žalobca v 1. rade I. S..

ŽalovanýI.H.takmervovšetkýchsvojichpodaniach,odzačatiakonaniauvádzal,žepodpisnadarovacej
zmluve nie je podpis jeho otca N. H., ale že tento podpis je sfalšovaný. Tvrdil to ešte pred tým, než

požiadal znalca o vypracovanie znaleckého posudku a tieto skutočnosti oznamoval aj orgánom polície
a prokuratúry. Svedčia o tom opisy podaní, ktoré súdu v priebehu konania predložil. Tvrdil v priebehu
konania dokonca, že aj podpisy iných osôb nie sú na zmluve identické a že boli sfalšované. Vychádzal
aj z toho, že na zmluve je uvedené ako meno manželky N. H., Z. H. M.. Y.. Žalovaní však túto skutočnosť
považovali za ďalší dôkaz pokusu o falšovanie zmluvy, pretože v tom čase už bol ich otec N. H. ženatý s

druhoumanželkou,atoZ.H.,M..Y..Podľaobsahuzmluvysúnajednejlistineuvedenédarovacieprejavy
N. H., ako aj jeho matky Z. H., M.. G., ktorá takisto mala prevádzať pozemky vo svojom vlastníctve na
svoju dcéru Z. S., M.. H.. Od začiatku konania, žalovaný v 1., 3, a 4. rade vyjadrovali presvedčenie, že
predmetom daru mali byť iba pozemky matky Z. H., M.. G., pre svoju dcéru Z. S., M.. H. a nie aj sporný
pozemok, ktorého vlastníkom bol N. H.. Žalovaný I. H. dokonca vo svojej výpovedi tvrdil, že v roku 1968

sa pred ním, ako synom vyjadroval, že na svoju manželku Z. H.Ú., M.. Y., previedol všetky pozemky,
teda aj spornú pozemnoknižnú parcelu č. XXX/X. Priznal však, že jeho otec mal vedomosti o tom, že
sporný pozemok užíva jeho sestra a takisto mal vedomosti o tom, že nechcel od sestry žiadne peniaze
za užívanie tohto pozemku.

Žalobcovia tvrdia, že k nadobudnutiu vlastníckeho práva k spornému pozemku Z. S., M.. H., došlo
uzavretím darovacej zmluvy 6.12.1945. Existencia spisu Okresného súdu v Sečovciach, č. d. XXX/XXXX
a obsah tohto spisu nepochybne potvrdzuje, že listina označená ako Darovacia zmluva musela byť
vyhotovená a súdu predložená na rozhodnutie o zmenách v zápisoch vlastníckych vzťahov k spornémupozemku, najneskôr v roku 1946. Toto zistenie je rozhodujúce pre posúdenie toho, podľa ktorej právnej
úpravy má súd rozhodnúť o návrhu žalobcov na určenie, že v čase smrti bola Z. S., M.. H. vlastníčkou
sporného pozemku.

Okresný súd Trebišov rozsudkom zo dňa 11.01.2012 č.k. 12C/62/2009 - 356 zamietol návrh žalobcov,
keď vyhodnotil vykonané dôkazy tak, že darovacia zmluva zo dňa 06.12.1945, ktorou mala matka
žalobcov nadobudnúť vlastníctvo k spornému pozemku je neplatná. Neplatnosť zmluvy vyvodil súd
zo záverov znalca - grafológa, podľa vyššie uvádzaného znaleckého posudku. Ako druhý dôkaz

zamietnutia žaloby uviedol prvostupňový súd nesplnenie podmienky dobromyselnosti držby, čím podľa
súdu absentovala podmienka oprávnenej držby na nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním.

Na odvolanie žalobcov odvolací súd Krajský súd v Košiciach uznesením zo dňa 30.03.2015 č.k.
3Co/89/2012-468 zrušil rozsudok prvostupňového súdu v tejto veci zo dňa 13.01.2012 a v dôvodoch
zrušujúceho uznesenia uviedol tieto skutkové a právne závery:

„ Krajský súd ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) po zistení, že odvolanie podali žalobcovia v zákonnej
lehote (§ 204 ods. 1 O.s.p.), preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa v jeho napadnutom výroku podľa
§ 212 ods. 1 až 3 O.s.p., ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, a to bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.). Po preskúmaní rozsudku dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie

je dôvodné.

Žalobcovia uplatnili odvolacie dôvody podľa ustanovenia § 205 ods. 2 písm. d) a f) zákona č. 99/1963
Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „O.s.p.“).

Odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. d) O.s.p. sa týka chyby v zisťovaní skutkového stavu
veci súdom spočívajúcej v tom, že skutkové zistenie, ktoré bolo podkladom pre jeho rozhodnutie je
nesprávne, to znamená, že musí ísť o skutkové zistenie, na základe ktorého vec posúdil po právnej
stránke a ktoré je nesprávne v tom zmysle, že nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, pričom medzi
chybami skutkového zistenia a chybami právneho posúdenia je úzka vzájomná súvislosť, keďže príčinou

nesprávnych (v zmysle nedostatočných) skutkových zistení môže byť chybný právny názor, v dôsledku
ktorého zisťoval iné skutočnosti, prípadne zisteným skutočnostiam prisudzoval iný právny význam.
Skutkové zistenie nezodpovedá vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s
§ 132 O.s.p., a to v dôsledku toho, že buď vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo
prednesov účastníkov nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce

skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne
sú i také skutkové zistenia, ktoré založil na chybnom hodnotení dôkazov. Ide o situáciu, keď je logický
rozpor v hodnotení dôkazov, príp. poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov, alebo ktoré vyšli
najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálne vierohodnosti, alebo
keď výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z

§ 132 až § 135 O.s.p..

Odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. f) O.s.p. spočíva v tom, že rozhodnutie súdu prvého stupňa
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Nesprávnym právnym posúdením veci sa rozumie
omyl súdu pri aplikácii práva na správne zistený skutkový stav. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak

súd použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť, alebo ak použil správny predpis, ale nesprávne ho
interpretoval.

Súd vec nesprávne, resp. aj nedostatočne, právne posúdil, keď žalobu zamietol, dospejúc k
právnym záverom, uvedeným v odôvodnení napadnutého rozsudku, keď sa nevysporiadal so všetkými

skutočnosťami, ktoré v konaní vyšli najavo, a to so zreteľom na dôvody, resp. skutočnosti v odvolaní
žalobcov, ktoré odvolací súd považuje v celom rozsahu za opodstatnené.

Súd prvého stupňa svoje závery pri posúdení nadobudnutia vlastníckeho práva k spornému pozemku
vydržaním odvodzuje predovšetkým od záverov znaleckého posudku predloženého žalovanými. Z

odôvodnenia rozsudku je zrejmé, že žalobcovia mali námietky proti znaleckému posudku predloženému
žalovanými z dôvodu, že medzi porovnávacími materiálmi mohli byť časové rozdiely, a preto podpis
N. H. na zmluve zo 6. decembra 1945 môže byť ovplyvnený práve týmto faktorom. Súd sa uspokojil
s vyjadrením znalca zo 16. júla 2011, ktorý potvrdil, že podpis na darovacej zmluve označený slovamiN. H., nevyhotovil darca N. H., ktorý je uvedený v darovacej zmluve, ako darujúci. Súd v odôvodnení
rozsudku uviedol, že napriek poučeniu súdu, žalujúca strana nepredložila taký znalecký posudok,
prípadne iný dôkaz, ktorý by spochybnil závery znaleckého posudku znalca PhDr. S. K..

Súd hodnotí znalecký posudok ako každý iný dôkaz. Faktické (nie právne) obmedzenie spočíva v
tom, že súd nie je spôsobilý hodnotiť odborné závery znalca z hľadiska ich vecnej správnosti. Na to
musí aplikovať § 127 ods. 2 O.s.p. Podstata hodnotenia znaleckého posudku spočíva v tom, že súd
vezme do úvahy komplexnosť posudku, úplnosť odpovedí, vzťah posudku k iným vo veci vykonaným

dôkazom a napokon vychádza aj zo zásad správneho formálno-logického uvažovania. [Mazák, Ján;
Krajčo,Jaroslav;Hanzelová,Ida;Nesrovnal,Václav§125-131Dôkaznéprostriedky.KomentárkZákonu
Občiansky súdny poriadok (99/1963 Zb.) [Systém ASPI] Iura Edition]

Z uvedeného vyplýva, že znalecký posudok možno dať preskúmať aj inému znalcovi, vedeckému
ústavu alebo inej inštitúcii. Môže tak urobiť súd, zvlášť za situácie, ak účastníci výsledky znaleckého

dokazovania namietajú.

Odvolací súd však zdôrazňuje, že ak je súdu v konaní predložený posudok, ktorý síce vypracovala osoba
zapísaná v zozname znalcov, avšak jeho vypracovanie nenariadil súd (napr. posudok bol vypracovaný
na základe požiadania účastníka konania), skutočne nejde o znalecký posudok v zmysle § 127 O.s.p.

Aj takýmto „posudkom“ možno však vykonať dôkaz, ale iba ako listinou. Rozdielnosť sa prejaví najmä v
hodnotení tohto dôkazu. (rozsudok Najvyššieho súdu SR z 12. novembra 2012, sp. zn. 3Cdo 16/2012).

Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd zdôrazňuje, že ak závisí rozhodnutie od posúdenia
skutočností, na ktoré treba odborné znalosti, ustanoví súd po vypočutí účastníkov znalca (§ 127 ods.

1 veta prvá O.s.p.).

Žalobcovia právom poukázali v odvolaní aj na vyjadrenie Katastrálneho úradu v Y. č. PO 650/2009/
AF19 zo dňa 17.4.2009, z ktorého vyplýva, že zápis vlastníckeho práva k spornému pozemku na liste
vlastníctva žalovaných v 1. až 4. rade je dôsledkom pochybenia na strane správy katastra pri obnove

katastrálneho operátu pod položkou zmeny XXX/XX, a najmä súdneho komisára JUDr. Alexandra
Demetera, nakoľko prešetrením zápisu na liste vlastníctva č. XXX, XXX Z. XXXX bolo zistené, že
pozemky evidované v registri C katastra nehnuteľnosti s parcelou č. XXX/X Z. XXX/X nemali byť
predmetom dedičského konania po poručiteľovi N. H., nakoľko pôvodná pozemnoknižná parc.č. XXX/
X (pôvodne evidovaná vo vložke č. XXX Y..Ú.. Y.) bola na základe darovacej zmluvy zo dňa 6.12.1945

odpísaná do vložky č. XXX. K uvedenej vložke č. XXX bola vyhotovená identifikácia pre potreby
dedičského konania D 2369/95, pričom chybou v písaní sa do identifikácie pojala mpč. XXX/X, ktorá
už bola v tom čase odpísaná do vložky č. XXX. Túto skutočnosť si nevšimol ani notár pri prejednávaní
dedičstva (č. l. 9 spisu). Z odôvodnenia rozsudku súdu prvého stupňa nie je zrejmé, ako uvedenú
listinu, ktorú žalobcovia predložili ako dôkaz ku svojej žalobe, vyhodnotil. Pritom práve uvedené údaje z

predmetného vyjadrenia Katastrálneho úradu v Y. boli impulzom a podkladom na podanie tejto žaloby.
V tejto časti je rozsudok nepreskúmateľný pre nedostatok dôvodov.

Ďalej odvolatelia poukázali na výsledky dokazovania, z ktorých vyplynulo, že matka žalobcov a jej
dedičiaužívalispornúnehnuteľnosťcelédesaťročia(viacako60rokov),pričomodčasudarovanianeboli

žalovanými, ani ich právnymi predchodcami nijako rušení, čo svedčí o darovaní nehnuteľnosti neb. Z. S..

Aj s touto odvolacou námietkou sa odvolací sú stotožňuje. Žalobca v 1. rade vo svojej účastníckej
výpovedi na pojednávaní konanom 7. októbra 2011 (č. l. 330 a nasl. spisu) uviedol, že sporný
pozemok darca N. H. dovolil oplotiť v roku 1946, odkedy bol nerušene užívaný. Žalovaní v 1. až 4.

rade boli na pojednávaní prítomní, ale pravdivosť vyjadrenia žalobcu v 1. rade nespochybňovali. Z
vykonaného dokazovania, a ani z odôvodnenia rozsudku však nevyplýva, prečo žalovaní, ktorí tvrdia,
že darovacia zmluva bola neplatná, nikdy matku žalobcov, ani žalobcov samotných, v užívaní nerušili
a nedomáhali sa svojich práv. Naopak, na spornom pozemku bol bez rušenia žalovanými postavený
plot a hospodárska budova. V odôvodnení rozsudku sa však súd prvého stupňa s týmto skutočnosťami

náležite nevyporiadal.

Pokiaľ ide o zápis vlastníckeho práva do pozemkovej knihy na Okresnom súde v Sečovciach, súd
prvého stupňa - okrem iných obšírnych záverov - poukázal aj na vyhotovenú poznámku 30.9.1946, nanávrhu Uznesenia na povolenie vkladu, podľa ktorej zo spisu č.d XXX/XX sa pôvodná darovacia zmluva
vydáva osobe, ktorej podpis je nečitateľný. Súd ďalej uviedol, že táto skutočnosť nasvedčuje tomu, že
s originálom darovacej zmluvy sa manipulovalo a práve odo dňa vydania „pôvodnej darovacej zmluvy“,

t. j. od 30.9.1946 vo veci č. d. XXX/XX sa už nevykonávali do roku 1956 žiadne úkony.

Odvolaciemu súdu nie je zrejmé, akými logickými úvahami sa súd prvého stupňa riadil, keď dospel k
záveru, že predmetná poznámka svedčí o možnej manipulácii s originálom darovacej zmluvy právnymi
predchodcami žalobcov - keďže tento záver priradil v neprospech žalobcov, hoci podpis osoby, ktorej

bola zmluva zo spisu vydaná, je nečitateľný. Rovnako nie je zrejmé, prečo súd prvého stupňa vyvodil z
úvahy, že ak sa odo dňa vydania „pôvodnej darovacej zmluvy“, t. j. od 30.9.1946 už vo veci č. d. XXX/
XX nevykonávali do roku 1956 žiadne úkony, záver, že vklad vlastníckeho práva mohol byť vykonaný až
v r. 1956, a nie do 30.9.1946, ako argumentujú v odvolaní žalobcovia, keďže sa jedná o skutočnosti z
minulosti, ktoré nie sú jednoznačne preukázané (a ich jednoznačné preukázanie je zjavne sťažené, až
nemožné) a z uvedeného dôvodu do značnej miery ostávajú v hypotetickej rovine.

Súd prvého stupňa poukázal na to, že v návrhu na zápis vkladu do pozemkovej knihy (č. l. 6 spisu) v
spodnej časti 1. strany sú vedené dátumové pečiatky, a to uprostred strany pečiatka s textom „správne
doručené, G., dňa 6.1.1949, ved. poz. knihy“; v ľavej dolnej časti pečiatka s textom „prevedené, G.,
25.9.1956, ved. poz. knihy“, pri roku 1956 sa však uvádza aj tlačeným dátum 1946. V dolnom pravom

rohu takisto prezentačná pečiatka „došlo 25.9.1956“ a pod dátumom 25.9.1956, na tejto prezentačnej
pečiatke je tlačeným uvedený ďalší dátum, 2.10.1956. V strede na dolnom okraji 1. strany vyššie
uvedenej žiadosti je rukou písaný text Uznesenie, pod textom uznesenie, šípka vľavo z návrhu, šípka
vpravo, pod tým rukou písaný text Okresný súd v G., odd. I a pod tým text, dňa 25. septembra 1946.

Ďalej súd v odôvodnení uvádza, že aj keď v pozemnoknižnej vložke je uvedené, že došlo 24.9.1946,
v skutočnosti tento deň je uvedený len ako deň návrhu na vklad vlastníckeho práva, a nie ako deň
zápisu zmeny vlastníckych práv k parcele č. XXX/X. Súd zároveň konštatuje, že v uvedenej vložke teda
chýba zápis o tom, že vklad bol vykonaný až po 25.9.1956. Napriek týmto rozporným skutočnostiam
súd prvého stupňa uzavrel, že zápis vkladu bol vykonaný 25.9.1956, teda presne o 10 rokov neskôr,

ako bolo zrejme vydané uznesenie súdu, čo vyplýva z textu písaného rukou (25.9.1946). Vzhľadom na
tieto nezrovnalosti je ťažké dospieť hypotetickým úvahami k jednoznačnému záveru, či mohlo dôjsť k
zápisu vkladu pre prieťahy v konaní až 25.9.1956 alebo či k zápisu došlo na základe uznesenia písaného
rukou 25.9.1946. Druhá úvaha by svedčila skôr tomu, že sa jednalo iba o dôsledok mechanickej chyby
pri vyhotovení odtlačku pečiatky na listine „prevedené, G....“, keď namiesto dátumu 25.9.1946 je dátum

25.9.1956 a pri ňom ešte aj rok 1946. V každom prípade, záver prijatý súdom prvého stupňa nemožno
považovať za jednoznačne presvedčivý v otázke, že ku vkladu vlastníckeho práva došlo v r. 1956, a nie
v r. 1946, zvlášť, ak nie je ozrejmený presný význam pečiatok, ktoré boli na súde používané na evidenciu
o jednotlivých úkonoch súdu v povojnovom období.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, s poukázaním na citované zákonné dôvody odvolací súd
rozsudok súdu prvého stupňa zrušil v súlade s ust. § 221 ods. 1 písm. h) O.s.p. a vec mu vrátil na
ďalšie konanie podľa § 221 ods. 2 O.s.p.. Povinnosťou súdu prvého stupňa v ďalšom konaní bude
predovšetkým odstrániť vytýkané pochybenia, vykonať potrebné dokazovanie a opätovne vo veci
rozhodnúť “.

Po doručení uznesenia odvolacieho súdu z 30.03.2015 žalovaný N. H. žiadne podanie súdu nedoručil
ani sa súdneho pojednávania nezúčastnil.

Žalobcovia zotrvali na svojich pôvodných stanoviskách a žiadne nové skutočnosti v súvislosti s

uplatneným nárokom súdu neoznámili. Žalovaný I. H., aj ako zástupca žalovaných Z. R. Z. Z. H. vo
svojich podaniach z 27.07.2015, 30.07.2015, 12.08.2015, 08.01.2016 ani na súdnych pojednávaniach
neuviedolžiadnenovéskutočnosti,ktorébyznamenalizmenuskutkovéhostavuzistenéhok13.01.2012,
keď prvostupňový súd prvýkrát rozhodol o žalobnom návrhu žalobcov.

Do 01.01.1951 na území Slovenska od stredoveku platilo Uhorské obyčajové právo, a to aj po zániku
Rakúsko - Uhorska počas trvania 1. ČSR.

Od 01.01.1951 platil na území ČSR Občiansky zákonník č. 141/1950 Zb.Podľa § 568 ods. 1 Občianskeho zákonníka č. 141/1950 Zb., dňom 1. januára 1951 sa zrušujú všetky
ustanovenia o veciach upravených týmto zákonom, počítajúc aj obyčajové právo, či už vyplýva zo

súdnych rozhodnutí alebo z iných prameňov.

Podľa § 562 Občianskeho zákonníka č. 141/1950, účinného od 1. januára 1951, ustanoveniami tohto
zákona sa spravujú, pokiaľ nie je ďalej uvedené inak, i právne pomery vzniknuté pred 1. januárom 1951;
do toho dňa sa tieto právne pomery spravujú skorším právom.

Z vyššie uvedených citovaných ustanovení Občianskeho zákonníka č. 141/1950 Zb. vyplýva, že vznik
vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam pred 1. januárom 1951 sa spravuje skorším právom, teda právom
platným na území Slovenska do 31.12.1950.

Podľa Uhorského obyčajového práva, platného na území Slovenska do 31.12.1950, vlastníctvo k

nehnuteľným veciam nadobudnutých zmluvou sa nadobúdalo dňom vkladu do pozemkovej knihy, to
znamená dňom zápisu vlastníctva do príslušnej pozemnoknižnej vložky.

Podľa § 111 ods. 1 Občianskeho zákonníka č. 141/1950 Zb. účinného od 01.01.1951 do 31.12.1963,
vlastníctvo k veciam jednotlive určeným prevádza sa už samo zmluvou, ak nie je dohovorené inak alebo

ak nevyplýva nič iné z osobitných predpisov.

Účinnosťou Občianskeho zákonníka č. 141/1950 Zb. sa vlastníctvo k nehnuteľnostiam už nenadobúdalo
vkladom, t. j. zápisom do pozemkovej knihy, ale účinnosťou zmluvy, ktorou dochádzalo k prevodu
vlastníctva.Pozemnoknižnézápisymaliužlenevidenčnýcharakterastratilikonštitutívnyvýznam,pokiaľ

ide o nadobudnutie vlastníctva k nehnuteľným veciam. To však platilo iba pre zmluvné vzťahy, ktoré
vznikli po 1.1.1951, čo v prípade žalobcami tvrdeného zmluvného vzťahu z roku 1945, neplatí.

Keďže žalobcovia tvrdili, že Z. S., M.. H. užívala pozemok nepretržite od roku 1945 až do svojej
smrti, na základe vykonaných dôkazov hodnotil aj tú skutočnosť, či nemohla získať vlastnícke právo k

predmetnému pozemku aj vydržaním.

Podľa § 115 Občianskeho zákonníka č. 141/1950 Zb., vydržaním možno nadobudnúť vlastnícke právo,
ak nejde o nescudziteľné veci, ktoré sú v socialistickom vlastníctve.

Podľa § 116 ods. 1 Občianskeho zákonníka č. 141/1950 Zb., vlastnícke právo k hnuteľnej veci
nadobudne, kto ju drží oprávnene a nepretržite 3 roky; ak ide o nehnuteľnú vec, je potrebná vydržacia
doba 10-ročná.

Podľa § 116 ods. 2 Občianskeho zákonníka č. 141/1950 Zb., kto nadobudne oprávnenú držbu od

oprávneného držiteľa, môže si započítať vydržaciu dobu predchodcu.

Podľa § 226 Občianskeho súdneho poriadku, ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na
ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je súd prvého stupňa viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

Z uvedených ustanovení Občianskeho zákonníka č. 141/1950 Zb., jednoznačne vyplýva, že ak by Z.
S., M.. H. splnila zákonné podmienky na vznik vlastníckeho práva vydržaním, nadobudla by vlastnícke
právo k spornému pozemku. Medzi účastníkmi totiž nie je sporné, že sporný pozemok Z. S., M.. H.,
skutočne užívala od roku 1945 až do svojej smrti, teda do roku 1981.

Vznik vlastníckeho práva vydržaním je viazaný na zákonnú podmienku, že držba musí byť oprávnená.

Podľa § 145 ods. 1 Občianskeho zákonníka č. 141/1950 Zb., ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti
dobromyseľný v tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným.

Podľa § 145 ods. 2 Občianskeho zákonníka č. 141/1950 Zb., pochybnostiach sa predpokladá, že držba
je oprávnená.Podľa § 146 Občianskeho zákonníka č. 141/1950 Zb., oprávnený držiteľ veci má, pokiaľ zákon
neustanovuje ináč, rovnaké práva ako vlastník, aj keď nie je vlastníkom. To platí obdobne o oprávnenom
držiteľovi práva.

Vychádzajúc z vyššie uvedených zistení a citovaných právnych ustanovení, súd rozhodol, že sporný
pozemok patrí do dedičstva po nebohej Z. S., M.. H., nar. XX.XX.XXXX a zomrelej XX.XX.XXXX. Právna
predchodkyňa žalobcov totiž užívala spornú nehnuteľnosť celé desaťročia ( viac ako 60 rokov ), od
roku 1946 nebola rušená žalovanými ani ich právnymi predchodcami, takže táto skutočnosť preukazuje

darovanie nehnuteľnosti nebohej Z. S. od jej brata N. S.. Táto skutočnosť je potvrdená aj zistením,
že už od roku 1946 povolil brat Z. H., N. H. tento pozemok oplotiť. Táto skutočnosť nie je žalovanými
spochybnená.

Ďalšou skutočnosťou, ktorá potvrdzuje nerušené užívanie sporného pozemku nebohou Z. S. je
potvrdená zistením, že žalovaní ani po smrti ich otca N. H. nevzniesli voči žalobcom žiadne nároky na

vydanie pozemku, ktorý žalobca v 1. rade už v tom čase užíval. Na spornom pozemku bol v tom čase už
postavený plot a hospodárska budova zo strany žalobcu v 1. rade, a teda ani v čase postavenia týchto
stavieb nedošlo zo strany žalovaných, ale ani ďalších iných osôb, čo len k náznaku odporu v súvislosti
s uplatnením nároku na vydanie tohto pozemku.

Súd v tejto súvislosti pripomína, že ak by v konaní vedenom pod sp. zn. D2369/95 nedošlo k zjavnej
chybe pri súpise sporného majetku do dedičstva po nebohom otcovi žalovaných, hoci v tom čase
bola ako vlastníčka pozemku v pozemkovej knihe vedená nebohá Z. S., žalovaní by ani doposiaľ
neiniciativovali žiadne konanie o uplatnení či už vlastníckych alebo užívacích práv k tomuto pozemku.
Celý tento spor teda nebol vyvolaný nárokmi žalovaných na vlastnícke právo k spornému pozemku ale

hrubou zrejmou nesprávnosťou v dedičskom konaní po nebohom otcovi žalovanej, keď do dedičstva po
ňom bol pojatý sporný pozemok hoci otec žalovaných nebol v tom čase evidovaný ako vlastník tohto
pozemku a ani neboli uplatnené nároky žiadnych osôb na tento pozemok.

Aj keď v znaleckom posudku PhDr. S. K., ktorý predložili žalovaní je spochybnená pravosť podpisu

darcu N. H. na zmluve zo 06.12.1945 ani táto skutočnosť nič nemení na preukázaní, že v roku 1946
Z. S. ako právna predchodkyňa žalobcov tento pozemok užívala ako svoje vlastníctvo. Zo všetkých
týchto zistení vyplýva jednoznačný záver, že aj keby podpis na darovacej zmluve zo 06.12.1945 nebol
podpisom N. H., muselo v tom čase alebo aj o niečo neskôr zo strany N. H. dôjsť k uznaniu vlastníckych
práv jeho sestry Z. S. k uvedenému pozemku, prípadne k takému vystupovaniu navonok, ktoré u Z. H.

potvrdzovalo jej presvedčenie, že jej pozemok patrí. Pokiaľ teda by Z. H. nenadobudla vlastníctvo do
roku 1951 zápisom do pozemkovej knihy, čo žalovaní spochybňujú, v každom prípade nadobudla toto
vlastníctvo uplynutím vydržacej doby, teda vydržaním, pretože od roku 1951 mala najmenej po dobu 10
rokov uvedený pozemok v nepretržitej oprávnenej držbe.

Vychádzajúc z vyššie uvedených zistení a z ustanovenia § 226 Občianskeho súdneho poriadku, ktoré
ukladá po zrušení rozhodnutia prvostupňového súdu odvolacím súdom pri ďalšom rozhodovaní vo veci
rešpektovať právny názor odvolacieho súdu, súd vyhovel návrhu žalobcov v celom rozsahu.

Vzhľadom k množstvu úkonov, ktoré boli účastníkmi vo veci vykonané a teda aj s tým súvisiace
obťažnosti výpočtu trov konania, súd podľa § 151 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku, o trovách
konania rozhodne až po právoplatnosti výroku rozhodnutia vo veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tomto súde v 3

vyhotoveniach.

1/ V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny

a čoho sa odvolateľ domáha.2/ Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno
odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na
zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

3/ Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do
uplynutia lehoty na odvolanie.