Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 10. máj 2018

Súd: Okresný súd Považská Bystrica
Spisová značka: 4Csp/1/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3718200077
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 05. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Krivulčíková

ECLI: ECLI:SK:OSPB:2018:3718200077.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Považská Bystrica, sudkyňa JUDr. Katarína Krivulčíková, v spore žalobkyne O. L.,

nar. X.X.XXXX, trvale bytom N. XX/XX, G., právne zastúpenej Advokátska kancelária KONCOVÁ &
PARTNERS, s.r.o., IČO: 47 256 907, Legionárska 7158/5, Trenčín, proti žalovanému PROFI CREDIT
Slovakia s.r.o., IČO 35 792 752, Pribinova 25, Bratislava, právne zastúpenému Advokátska kancelária
JUDr. Andrea Cviková, s. r. o., IČO: 47 233 516, Kubániho 16, Bratislava, o vydanie bezdôvodného
obohatenia 1 523,95 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je povinný vydať žalobkyni bezdôvodné obohatenie vo výške 1 523,95 Eur, do 3 dní od
právoplatnosti rozsudku.

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni primerané finančné zadosťučinenie vo výške 500,00 Eur, do 3
dní od právoplatnosti rozsudku.

Žalobkyňa má nárok na náhradu trov konania rozsahu 100%, ktorú náhradu trov konania je žalovaný
povinnýzaplatilnaúčetprávnehozástupcužalobkyneAdvokátskakanceláriaKONCOVÁ&PARTNERS,
s.r.o. do troch dní od právoplatnosti uznesenia o výške náhrady trov konania, ktoré po právoplatnosti

tohto rozhodnutia vydá súdny úradník.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa svojou žalobou voči žalovanému domáhala vydania bezdôvodného obohatenia v sume
1 523,95 Eur, zaplatenia primeraného finančného zadosťučinenia v sume 500,00 Eur a priznať náhradu
trov konania v rozsahu 100%. V žalobe uviedla, že uzatvorila so žalovaným zmluvu o spotrebiteľskom
úvere, teda Zmluvu o revolvingovom úvere č. 8500028395 zo dňa 18.07.2013, na základe ktorej
poskytol žalovaný žalobkyni úver vo výške 1 500,- EUR so splatnosťou 42 mesačných splátok s výškou
splátky 80,37 EUR, s celkovou čiastkou na úhradu 3 375,54 EUR. Zároveň bola žalobkyňa povinná
zaplatiť odmenu za poskytnuté služby vo výške 215,75 EUR. Zo Žiadosti o poskytnutie revolvingového

úveru - Zmluvy o revolvingovom úvere č. 8500028395 podpísanej žalobkyňou 17.07.2013 a žalovaným
18.07.2013 vyplýva, že žalobkyňa v bode 5 žiada o poskytnutie úveru vo výške 1 500,- EUR so
splatnosťou na 42 splátok, s výškou mesačnej splátky 80,37 EUR celková čiastka, ktorú musí dlžník
zaplatiť vo výške 3 375,54 EUR s predpokladanou ročnou percentuálnou mierou nákladov za úver 70,01
%, ročnou úrokovou sadzbou úveru 70,01 % a s priemernou ročnou percentuálnou mierou nákladov za
úver vo výške 48,52 %, poskytnutá čiastka revolvingu vo výške 790,84 EUR, pri predpokladanej ročnej
percentuálnej miere nákladov 63,32 %, ročnej úrokovej sadbe 76,21 %, celkovej čiastke pri revolvingu,

ktorú je povinná zaplatiť 1 928,88 EUR. V bode 6 vyššie citovanej žiadosti o poskytnutie revolvingového
úveru sú dopísané údaje o schválenom revolvingovom úvere, z čoho vyplýva, že poskytnutá čiastka
úveru je 1 500,- EUR splatnosť úveru je 42 splátok, výška mesačnej splátky vrátane úrokov je
80,37 EUR celková čiastka, ktorú musí dlžník zaplatiť vo výške 3 375,54 EUR s predpokladanouročnou percentuálnou mierou nákladov za úver 67,35 %,ročnou úrokovou sadzbou úveru 70,01 % a
s priemernou ročnou percentuálnou mierou nákladov za úver vo výške 48,52 %,poskytnutá čiastka
revolvingu vo výške 790,84 EUR, pri predpokladanej ročnej percentuálnej miere nákladov 70,01 %,

ročnej úrokovej sadzbe 76,21 %, celkovej čiastke pri revolvingu, ktorú je povinná zaplatiť 1 928,88 EUR.
V zmysle bodu 13 predmetnej žiadosti, riadnym vyplnením a následným podpisom tejto žiadosti - zmluvy
všetkými zúčastnenými stranami uzatvoril veriteľ s dlžníkom zmluvu o revolvingovom úvere, ktorej
neoddeliteľnou súčasťou sú zmluvné dojednania. Z Oznámenia veriteľa o schválení úveru dlžníkovi -
Zmluva o revolvingovom úvere č. 8500028395 zo dňa 18.07.2013 vyplýva, že dlžníkom je žalobkyňa

a bol jej schválený úver vo výške 1 500,- EUR so splatnosťou na 42 mesiacov, s mesačnou splátkou
úveru 80,37 EUR, s dátumom splatnosti prvej splátky úveru 01.09.2013, s dátumom splatnosti poslednej
splátky úveru 01.02.2017, s mesačnou periodicitou splácania úveru, dátumom splatnosti splátky v
priebehuperiódysplácaniav1.deň,ročnoupercentuálnoumierounákladovúveru67,35%,spriemernou
hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov platnej ku dňu podpísania zmluvy o revolvingovom úvere
48,52 %, celková čiastka, ktorú musí žalobkyňa zaplatiť 3 375,54 EUR, odplata za poskytnutie služby

podľa Dohody o poskytnutí služby 215,75 EUR s ročnou úrokovou sadzbou úveru 70,01 %. Schválená
výška revolvingu 902,92 EUR , s výškou RPMN 70,01 %. Zmluva je spotrebiteľskou zmluvou v zmysle
ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a zároveň spotrebiteľským úverom v zmysle zákona č.
129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v aktuálnom znení. Zmluvy o spotrebiteľských úveroch musia
byť vo forme stanovenej zákonom č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v aktuálnom znení a

musia obsahovať zákonné náležitosti stanovené týmto zákonom. Žalobkyňa má za to, že napadnutá
zmluva neobsahuje zákonné náležitosti v zmysle zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v
znení platnom ku dňu uzavretia zmluvy. Napadnutá zmluva je v rozpore s ustanovením § 9 ods. 1 zákona
o spotrebiteľských úveroch. Vyplýva to zo skutočnosti, že v oboch prípadoch žalobkyňa so žalovaným
spísali žiadosť o poskytnutie úveru v bode 5 a následne žiadosť bola podpísaná žalovaným. Z bodu 6

vyplýva, že sa nemá vypĺňať, teda v čase uzavretia zmluvy - žiadosti táto časť nebola vyplnená, o čom
svedčí aj iný typ písma, kde sú uvedené údaje o chválenom revolvingovom úvere. Žalobkyni následne
došlo oznámenie veriteľa o schválení úveru - zmluva o revolvingovom úvere. Uvedené oznámenie nie
je však podpísané zo strany žalobkyne. Z toho vyplýva, že žalobkyňa so žalovaným neuzavreli písomnú
zmluvuospotrebiteľskomúveretak,akotománamysliustanovenie§9ods.1zákonaospotrebiteľských

úveroch, nakoľko písomná forma bola uvedená len na žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru,
pričom schválenie revolvingového úveru s uvedením výšky úveru a všetkých náležitostí týkajúcich
sa splátok, úrokov, ročnej percentuálnej miery nákladov, boli uvedené len v oznámení veriteľa, ktoré
žalobkyňa nepodpísala. Máme za to, že ide o nekalú praktiku žalovaného, nakoľko v čase podpisu
zmluvy žalobkyňa nevie, v akej výške a s akými podmienkami jej bude schválený úver, pretože vypisuje

len žiadosť o poskytnutie úveru a schválenie úveru jej má byť oznámené následne žalovaným, kde
už nemá možnosť ovplyvniť výšku úveru, ani podmienky, za ktorých je úver poskytnutý. V zmysle
ustanovenia § 11 ods. 1 písm. a) zákona o spotrebiteľských úveroch poskytnutý spotrebiteľský úver sa
považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa
§ 9 ods. 1. Zároveň máme za to, že napadnutá úverová zmluva je v rozpore s ustanovením § 9 ods. 2

písm. k) zákona o spotrebiteľských úveroch, nakoľko neobsahuje výšku, počet a termíny splátok istiny,
úrokov a iných poplatkov a § 9 ods. 2 písm. f) zákona č. 129/2010 Z.z. účinného v čase uzavretia zmluvy,
zmluva musí obsahovať dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti
spotrebiteľského úveru. V zmysle ustanovenia § 11 ods. 1 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch
poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom

úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. f) a k). Zmluva o úvere, ktorá má byť podkladom pre
zrážkyzomzdyjetakbezúročnáabezpoplatková,zdôvoduabsenciezákonomstanovenýchnáležitostí,
a to údaju o výške, počte a termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov a o konečnom termíne
splatnosti, pričom v zmysle ustálenej judikatúry všeobecných súdov, údaj 42 mesiacov nie je možné
považovať za termín konečnej splatnosti úveru. Navyše, zmluva obsahuje úrokovú sadzbu vo výške

70,01 % ročne. V zmysle ustanovenia § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka nesmie odplata podstatne
prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu. Uvedená odplata výrazne prevyšuje odplatu
obvyklú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery. Podľa informácií NBS SR v júli roku 2013 bola
priemerná ročná úroková miera pri spotrebiteľských úveroch poskytnutých v obchodných bankách 12,99
%. Dohoda o výške úrokov musím byť v súlade s § 39 Občianskeho zákonníka, teda nesmie sa priečiť

dobrým mravom, inak je právny úkon absolútne neplatný. O takýto stav pôjde vtedy, ak dohodnuté
úroky presiahnu mieru úrokov poskytnutých peňažnými ústavmi v čase uzavretia zmluvy (rozhodnutie
Najvyššieho súdu SR 1MCdo/1/2009 zo dňa 31.07.2009). Úver poskytnutý žalobkyni sa teda podľa
nášho názoru vzhľadom na hore uvedené považuje za bezúročný a bez poplatkov. Zároveň považujemeDohodu o poskytnutí služby súvisiacu s predmetným úverom za absolútne neplatný právne úkony.
Poukázala na to, že v neposlednom rade vidí pre dôvod rozporu s dobrými mravmi neplatnosť zmluvy
aj v časti dohody o poskytovaní služieb. Túto zmluvnú podmienku nemožno považovať za individuálne

dojednanú, bola súčasťou vopred pripraveného formulára a na tom nemení nič skutočnosť, že k tejto
zmluvnej podmienke nemusela žalobkyňa pristúpiť. Úprimnosť tohto úmyslu zo strany žalovaného by
mohla doložiť samostatná zmluva a nie jedna zmluvná podmienka, ktorú musí budúci dlžník osobitne
podpísať. K takto koncipovanej zmluve pristupuje dlžník v prvom rade s tým, že má záujem získať úver,
musí akceptovať vopred pripravené zmluvné podmienky a obvykle nemá dosť času dôkladne si zmluvu

prečítať a dostatok odborných znalostí k tomu, aby odborné a cielene náročne formulované body zmluvy
mohol vôbec z pohľadu ich obsahu a dosahu na jeho osobu posúdiť. Takto môže dôjsť k tomu, že sa
zaviaže zaplatiť za službu, ktorú nedostal a ktorú vôbec dostať nemusí, čo spôsobuje v tejto časti jeho
zjavne nevýhodné postavenie. Takéto zmluvné podmienky sú neprimerané, v neprospech spotrebiteľa,
a teda neplatné. Navyše žalovaný už zaplatenú službu podmieňuje splnením ďalších podmienok
(dlhodobá pracovná neschopnosť atď.) a dostáva dlžníka do situácie, keď hoci za službu zaplatil, nemusí

podľa zmluvy nastať situácia, kedy by o zaplatenú službu mohol požiadať. Ďalej uviedla, že zaplatila
žalovanému zo zmluvy doposiaľ sumu 2 808,20 EUR titulom úveru a sumu 215,75 EUR titulom Dohody
o poskytnutí služby, pričom výška úveru bola 1 500,- Eur, a teda žalovaný je povinný žalobkyni titulom
bezdôvodného obohatenia vydať sumu 1 523,95 Eur, o ktorú sa na úrok žalobkyne obohatil. Ďalej si
uplatnila výšku zadosťučinenia vo výške 500,- EUR, ktorú považuje za primeranú výške úveru, morálnej

a majetkovej ujme. Poukázala na ustanovenie § § 3 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o
zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov
spotrebiteľ, ktorý na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom
aosobitnýmipredpismi,máprávonaprimeranéfinančnézadosťučinenieodtoho,ktozaporušeniepráva
alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá. Je nepochybné, že

žalovaný je podnikateľom v oblasti spotrebiteľských úverov a preto má konať v súlade so zákonmi na
ochranu spotrebiteľa. Máme za to, že žalovaný porušil práva žalobkyne ako spotrebiteľa a je povinný
zaplatiť žalobkyni primerané finančné zadosťučinenie, a to najmä s ohľadom na výrazný zásah do práv
žalobkyne, neprimerané praktiky žalovaného pri vymáhaní úveru. Neustále výzvy a navyšovania dlžnej
sumy zo strany žalovaného značne nepriaznivo pôsobili na zdravotný aj psychický stav žalobkyne. Na

preukázanie svojich tvrdení žalobkyňa označila a predložila: Žiadosť o poskytnutie spotrebiteľského
úveru revolvingového typu / Zmluvy o spotrebiteľskom úvere revolvingového typu č. 8500028395 zo dňa
18.7.2013, Zmluvné dojednania Zmluvy o revolvingovom úvere spoločnosti PROFI CREDIT Slovakia
s.r.o., Rozhodcovskú zmluvu č. 8500028395 zo dňa 18.7.2013, Oznámenie veriteľa o schválení úveru
dlžníkovi - Zmluva o revolvingovom úvere č. 8500028395 zo dňa 18.7.2013, výpis z histórie účtu

žalobkyne za obdobie 29.8.2012 do 27.3.2017, výpis z podnikateľského účtu žalobkyne za obdobie
15.7.2015 - 17.9.2015, výpis z osobného účtu žalobkyne za obdobie 26.2.2015 - 21.4.2015, výpis z
účtu žalobkyne za obdobie 1.9.2015 - 30.9.2015, potvrdenie o zrealizovaní transakcie z účtu žalobkyne
dňa 15.8.2013, potvrdenie o zrealizovaní transakcie z účtu žalobkyne dňa 23.1.2018, potvrdenie o
zrealizovaní transakcie z účtu žalobkyne dňa 19.7.2013.

2. V horeuvedenej veci vydal tunajší súd platobný rozkaz č.k. 4Csp/1/2018-23 zo dňa 26.1.2018, ktorým
žalobe žalobkyne vyhovel v plnom rozsahu. Proti platobnému rozkazu podal žalovaný odpor s vecným
odôvodnením, na základe ktorého súd uznesením č.k. 4Csp/1/2018-49 zo dňa 15.2.2018 platobný
rozkaz zrušil a ktoré uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 29.8.2017.

3. V odpore sa žalovaný k žalobe vyjadril, žiadal žalobu zamietnuť a priznať nárok na náhradu trov
konania. Uviedol, že tvrdenia žalobcu o tom, že spotrebiteľ v čase uzavretia zmluvy nevie, v akej výške
mu bude schválený úver, nakoľko bod 6 Žiadosti/Zmluvy je vyplnený veriteľom až následne odporujú
ustanoveniam upravujúcim vznik úverovej zmluvy. Všeobecne platí, že na to, aby nejaká zmluva vznikla,

musí mať obligatórne náležitosti ustanovené právnym poriadkom. Ak tieto dodržané nie sú, potom
nedochádza k vzniku zmluvy. Ak však ide o iné ako obligatórne náležitosti (t.j. fakultatívne), potom
absencia takýchto fakultatívnych dojednaní (či už pre ich neplatnosť, nedojednanie a pod.) má za
následok len to, že takéto dojednania nie sú platné. Ich nedodržanie ale nemá za následok nevzniknutie
zmluvy. Aj podľa právnej teórie (napr. Fekete, I. : Občiansky zákonník. Komentár. EPOS. 2007, str.

119) : Všetky právnej úkony ku svojej platnosti vyžadujú podstatné zložky, t.j. také, bez ktorých by nešlo
právny úkon (essentialia negotii). Právny úkon okrem toho obsahuje/ môže obsahovať aj pravidelné
zložky (naturalia negotii), ktoré sa pravidelne vyskytujú pri každom právnom úkone. V prípade právnych
úkonoch sa z času na čas vyskytujú náhodné zložky (accidentalia negotii). Pravidelné a náhodné zložkyprávneho úkonu sú nepodstatnými zložkami právneho úkonu. Ich absencia nebráni tomu, aby išlo o
platný právny úkon. Určenie podstatných zložiek právneho úkonu pre úverovú zmluvu vyplýva z § 493
Obchodného zákonníka. Podľa uvedeného ustanovenia Zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na

požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje
poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky. Z bodu 5 (návrhu) a z bodu 6 (prijatia) vyplýva,
že žalobca požiadal o úver v sume 1500,- Eur, so splatnosťou 42 mesiacov, pri výške mesačnej splátky
80,37 Eur. Z bodu 6 vyplýva schválenej úveru v sume 1500,- Eur, pri splatnosti 42 mesiacov a pri
výške splátky 80,37 Eur. K tvrdeniu o nedostatku náležitostí zmluvy, ako termín konečnej splatnosti

uviedol, že zmluva o úvere je tvorená ustanoveniami nachádzajúcimi sa nielen v listine označenej
ako žiadosť o poskytnutie spotrebiteľského úveru revolvingového typu/zmluva o spotrebiteľskom úvere
revolvingového typu, ale aj zmluvnými dojednaniami. Obsah zmluvy tvoria aj zmluvné dojednania, ktoré
súvzmyslečlánku13.súneoddeliteľnousúčasťouzmluvyaprílohytvoriacesúčasťzmluvyoRÚ(článok
7., ods. 7.1 písm. g) zmluvných dojednaní). Z ustanovenia článku 4., ods. 4.5 zmluvných dojednaní vo
všetkých prípadoch vyplýva Deň splatnosti poslednej splátky úveru, resp. revolvingu podľa posledného

splátkového kalendára je dňom konečnej splatnosti úveru. Z ustanovenia článku 9., ods. 9.1 zmluvných
dojednaní vyplýva Zmluva o RÚ je uzavretá na dobu neurčitú s tým, že revolving sa uskutoční za
podmienok stanovených touto Zmluvou o RÚ. Deň splatnosti poslednej splátky úveru je uvedený v
oznámení veriteľa o schválení úveru dlžníkovi, čím je splnená požiadavky vyplývajúca z uvedeného
zákonného ustanovenia. Na podporu uvádzaného poukazujeme na odôvodnenie rozsudku Krajského

súdu v Prešove, č. k. 13Co/111/2014 - 166, ktorý ohľadne významu oznámenia veriteľa ako súčasti
zmluvy súd uviedol V zmysle čl.7 zmluvných dojednaní (č.l.138) predstavuje zároveň toto oznámenie
neoddeliteľnú súčasť zmluvy. Podľa vôle zmluvných strán teda toto oznámení tvorí súčasť zmluvy
uzavretej medzi jej účastníkmi. Vychádzajúc z počtu splátok, ich splatnosti je logické, že exaktný údaj o
konečnej splatnosti úveru je zhodný s dátumom splatnosti poslednej splátky. Tvrdíme, že doba trvania

zmluvy a tiež termín konečnej splatnosti úveru sú riadne uvedené a je splnená zákonná požiadavka.
Okrem vyššie uvedeného rozhodnutia Krajského súdu v Prešove poukazujeme na to, že aj Súdny dvor
EÚ vo veci C-42/15 uviedol, že uvedený údaj je možné uviesť v akomkoľvek dokumente tvoriacom
zmluvu. Cit. „Článok 10 ods. 1 a 2 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23. apríla
2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS v spojení s článkom

3 písm. m) tejto smernice sa má vykladať v tom zmysle, že zmluva o úvere nemusí byť nevyhnutne
vyhotovená ako jediný dokument, ale všetky náležitosti uvedené v článku 10 ods. 2 uvedenej smernice
musia byť vyhotovené písomne alebo na inom trvalom nosiči.“ Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam
termín konečnej splatnosti vyplýva z Oznámenia o schválení úveru, zaslanom dlžníkovi. Predmetné
oznámenie zároveň obsahuje aj údaj o dátume splatnosti prvej splátky. Ustanovenie § 9 ods. 2 písm.

k) zákona č. 129/2010 Z.z. vyžaduje uvádzanie spôsobu započítania splátky na úver, istinu a úroky
len v prípade len v prípade, ak sa splátky priraďujú k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi
úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia. O takýto typ úveru a prípad v
zmluvnom vzťahu medzi sporovými stranami nejde. V súvislostiach s výkladom § 9 ods. 2 písm. k)
zákona č. 129/2010 Z.z. je prvým ustanovením, ktoré treba zohľadniť § 9 ods. 5. Podľa jeho znenia

spotrebiteľ má právo požadovať tzv. amortizačnú tabuľku obsahujúcu rozpis splátok, a členenie splátky.
Ak by zmluva mala obsahovať rozpísanie splátky, potom nevidíme žiadny zmysel práva spotrebiteľa
požadovať amortizačnú tabuľku podľa § 9 ods. 5 zákona. Veď dané údaje by už mal priamo v zmluve.
To len potvrdzuje skutočnosť o tom, že záver založený na jazykovom výklade popiera význam § 9 ods.
5. Účelom právnej úpravy uvádzania splátky v spotrebiteľskej úverovej zmluve je to, aby bol spotrebiteľ

informovaný o svojej povinnosti. Ak by zákonodarca sledoval, že zmluva má obsahovať rozpis splátky na
časť istina, úrok a vo vzťahu ku každej zložke by bolo nutné uvádzať termín splatnosti či počet splátok,
potom zákonná úprava práva spotrebiteľa vyžiadať si tzv. amortizačnú tabuľku by teda nemala žiadny
význam (§ 9 ods. 5 v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvných vzťahov medzi stranami sporu), keďže
takáto amortizačná tabuľka by už bola súčasťou zmluvy. To znamená, že zákonodarca by zbytočne

konštruoval právo spotrebiteľa požadovať amortizačnú tabuľku, ak by tá už musela byť uvedená v
zmluve (pri výklade§ 9 ods. 2 písm. k), aký zaujal súd prvej inštancie). Pri zachovaní princípu racionality
zákonodarcu je preto na mieste tvrdiť, že zákonodarca neuvažoval nad tým, aby právo na amortizačnú
tabuľku konštruoval duplicitne. Pri zavedení § 9 ods. 5 zjavne bolo sledované právo spotrebiteľa podľa
článku 10 odsek 2 písmeno i) smernice. Z uvedeného vyplýva, že pri už konflikte dvoch výkladových

metód treba vychádzať z takého prístupu, ktorý umožňuje obidve metódy rešpektovať. Z pohľadu
jazykového výkladu je to potom taký prístup, ktorý žiadne členenie splátky nepožaduje. Uvádzanie
náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z.z. platí pre všetky úvery bez ohľadu na to,
či je splácanie anuitné (t.j. pomer časti určenej na istinu a časti na úroky sa v každej splátke mení,výška splátky ako celku zostáva zachovaná po celú dobu splácania) alebo lineárne (pomer časti určenej
na istinu a časti na úroky sa v každej splátke nemení, výška splátky ako celku zostáva zachovaná po
celú dobu splácania). Je však sotva predstaviteľné ako užitočné a v záujme spotrebiteľa by bolo, aby

sa v zmluve pri úvere s tzv. anuitnou splátkou uvádzalo x počet splátok s rozdelením na časť istina a
úrok, ak toto rozdelenie bude pre každú splátku iné. Čiže prakticky pri úvere s maximálne povolenou
dobou splácania 8 rokov (96 splátok) by išlo o 192 číselných údajov, ktorých výpovedná hodnota pre
spotrebiteľa by bola nulová. Alebo pri úvere, pri ktorom spotrebiteľ spláca v splátkach len úrok a istinu
uhrádzanapríkladkukonkrétnemudátumu.Takýtoúverpredpokladávýslovne§9ods.2písm.n)zákona

č. 129/2010 Z.z. Je pomerne obtiažne zistiť, aký význam by malo uvádzanie rozpisu splátky pri takomto
type úveru, ak je zo zmluvy jasné, že splátkou sa spláca len úrok (istina sa neamortizuje) a aká je výška
splátky. Napriek tomu by pri jazykovom výklade právnej normy muselo byť uvádzané, že istina v splátke
je 0,- Eur. Poukazujeme týmto na nesprávnosť jazykového výkladu, ktorý bol v napádanom rozsudku
uvádzaný ako jediný. Uplatnenie jazykového výkladu právnej normy popiera aj povinnosť rešpektovať
účinky únijného práva. V kontexte napádaného rozhodnutia sa potom samotné konanie o predbežnej

otázkepredSúdnymdvoromEÚvoveciC-42/15aajrozhodnutiejaviaakozbytočnéčibezvýznamné.Na
strane druhej, rozhodnutia iných súdov SR súd používa v tejto veci bez opory v zákone na odôvodnenie
svojho rozhodnutia. Pokiaľ ide o výšku odplaty za predmetné úvery, žalovaný uvádza, že namietané
skutočnosti sú nesprávne pre rozpor s ustanoveniami § 497 a nasl. Obchodného zákonníka. Zmluvné
strany sa dohodli na odplatnom požičaní peňažných prostriedkov. Zmluva o úvere je odplatnou zmluvou

a na jej uzavretie je potrebná dohoda o podstatných náležitostiach, ktorými je dojednanie záväzku
veriteľa poskytnúť dlžníkovi peňažné prostriedky, stanovenie sumy týchto peňažných prostriedkov a
záväzok dlžníka peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky. Samotné dojednanie o výške úrokov nie
je podmienkou pre vznik zmluvy o úvere. Žalovaný popiera tvrdenia žalobcu týkajúce sa úrokovej
sadzby. Úverová zmluva, kam patrí aj Zmluva o revolvingovom úvere číslo 8500028395 uzavretá medzi

účastníkmi, sa riadi ustanoveniami Obchodného zákonníka a v otázkach, ktoré neupravuje Obchodný
zákonník, ustanoveniami Občianskeho zákonníka. Prednostné použitie Občianskeho zákonníka na
spotrebiteľské vzťahy bolo do Občianskeho zákonníka zavedené zákonom č. 102/2014 Z.z. a účinné
od 01.04.2015. Na uzavreté zmluvy sa preto môžu použiť len tie predpisy z Občianskeho zákonníka,
ktoré v roku 2013 osobitne upravili otázky neregulované Obchodným zákonníkom. Úprava výšky úrokov

pre úverovú zmluvu je uvedená v § 502 Obchodného zákonníka. Podľa daného ustanovenia Ak
strany dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný
platiť úroky v najvyššie prípustnej výške. Z uvedeného vyplýva, že argument žalobcu zneplatňujúci
dojednanie o úrokovej sadzbe ako celku je nielen nedôvodný, ale v rozpore s ustanoveniami zákona.
Poukazujeme teda na skutočnosť, že v zmysle § 502 ods. 2 Obchodného zákonníka nie je v prípade

úverovej zmluvy podľa zákona možné vysloviť neplatnosť celého dojednania o odplate ani v prípade,
ak by tieto boli v rozpore so zákonom. Právna norma jednoznačne určuje iný následok, ako sa
navrhuje podaným návrhom. Samotná výška odplaty (úrokov) bola v čase uzavretia Zmluvy upravená
§ 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka. Uvedené ustanovenie teda predstavuje „zákon“, na ktorý sa
odvoláva spomenutý § 502 Obchodného zákonníka. Výška odplaty za úver poskytnutý na základe

spotrebiteľskej zmluvy bola teda k obdobiu uzatvorenia zmluvy upravená v zmysle ust. § 53 ods. 6
Občianskeho zákonníka, podľa ktorého Ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných
prostriedkov, nesmie odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za
spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch. Pri posudzovaní obdobnosti prípadov sa prihliada najmä
na finančnú situáciu spotrebiteľa, spôsob a mieru zabezpečenia jeho záväzku, objem poskytnutých

peňažných prostriedkov a lehotu splatnosti. Zákonodarca v čase uzavretia zmluvy reguloval celkovú
odplatu v súvislosti so spotrebiteľským úverom, nie iba jej jednu zložku - ročnú úrokovú sadzbu úveru.
Logicky to vyplýva aj z tej skutočnosti, kedy pri dvoch rôznych poskytovateľoch úverov - bankových a
nebankových subjektoch - síce môže byť úroková sadzba (jej výška) výrazne odlišná, avšak napríklad pri
bankových poskytovateľoch celková odplata je tvorená aj správou úverového účtu, rôznymi poplatkami

za vyhotovenia výpisov a pod. Zákonodarca preto výslovne stanovil, že sa bude právne regulovať
celková odplata za poskytnutie finančných prostriedkov - uvedené teda nenachádza oporu v oblasti
komparácie s úrokovými sadzbami bankových subjektov. V zákone bolo teda výslovne určené, že pri
porovnávanísamázobraťnielenhodnotaobvyklejodplaty,aleajspôsobamierazabezpečeniazáväzku,
objem poskytnutých prostriedkov a lehota splatnosti. Žalobca toto vôbec nerešpektuje, rovnako ako fakt,

kedy aplikáciu ním označeného ustanovenia vylučuje práve hore citované ustanovenia podľa § 53 ods. 6
Občianskeho zákonníka. Odplata, ktorá je regulovaná v zmysle ust. § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka,
vyjadruje celkovú nákladovosť úveru pre spotrebiteľa (teda okrem úroku aj prípadne ďalšie poplatky,
ktoré v súvislosti s úverom má zaplatiť s výnimkou tých, ktoré nie sú povinné a teda predpokladompre získanie úveru). Pri porovnaní výšky odplaty s hodnotu priemernej odplaty za spotrebiteľské úvery
je na mieste záver, že táto nebola podstatne prevýšená. Obvyklou odplatou, vzhľadom na spôsob
jej určovania v korelácii s tým, že ide o odplatu na finančnom trhu (nie na bankovom trhu) je práve

hodnotapriemernejodplatyurčovanejMinisterstvomfinanciíSR.Dohodnutáodplatavzmluvepriemernú
odplatu na finančnom trhu podstatným spôsobom neprevyšovala - za podstatné prevýšenie by bolo
možné považovať odklon od priemernej sadzby o 25-27 %. Žalobca uvádza, že za neprijateľnú zmluvnú
podmienku považuje Dohodu o poskytnutí služby z dôvodu, že bola obsiahnutá v rovnakom formulári
ako samotná zmluva o revolvingovom úvere. Tvrdí, že v zmysle ustanovení dohody je povinný zaplatiť za

niečo, čo mu po právnej stránke ani nemusí byť dodané. Žalovaný tvrdí, že Dohoda o poskytnutí služby
je individuálne uzavretá, nejde o predpoklad a ani podmienku pre vznik zmluvy o úvere. Občiansky
zákonník v § 52a ods. 1 určuje: „Ak sú uzavreté viaceré spotrebiteľské zmluvy pri tom istom rokovaní
alebo sú zahrnuté do jednej listiny, posudzuje sa každá z týchto zmlúv samostatne.“ Pojem „individuálny“
znamená nielen reálnu možnosť spotrebiteľa určitú podmienku formulačne ovplyvniť, ale predovšetkým
možnosť spotrebiteľa dosiahnuť, že takáto podmienka sa nestane súčasťou jeho vzťahu s dodávateľom

bez toho, aby to zmenilo jeho postavenie oproti tomu stavu, ak by podmienku prijal, teda ho nebude
zaväzovať na základe jeho vlastného rozhodnutia a toto rozhodnutie nemá vplyv na možnosť uzavrieť
(v tomto prípade) úverovú zmluvu za takých podmienok, ako keby podmienku akceptoval. Dohoda o
poskytnutí služby je samostatným právnym úkonom, ktorého vznik nie je podmienkou pre vznik zmluvy
o úvere, a teda v zmysle vyššie uvedeného má právnu povahu individuálneho dojednania. Z bodu 8.,

ods. 8.6 Dohody o poskytnutí služby: „Veriteľ vyhlasuje, že uzavretie tejto dohody o poskytnutí služby nie
je podmienkou uzavretia Zmluvy o revolvingovom úvere. Dlžník vyhlasuje, že túto Dohodu o poskytnutí
služby uzatvára na základe slobodnej vôle, jej obsahu porozumel a svojím podpisom vyjadruje súhlas so
všetkýmijejustanoveniami.“Uvedenéustanoveniejelenjednýmzfaktorov,ktorýkaždémuspotrebiteľovi
indikuje pri zachovaní jeho elementárnej zodpovednosti a obozretnosti oddelenosť dohody o poskytnutí

služby ako niečoho samostatného od samotnej zmluvy o revolvingovom úvere. Dohoda o poskytnutí
služby je osobitne podpisovaná. Tento fakt nielen zdôrazňuje jej samostatnosť od ostatného obsahu
zmluvy o revolvingovom úvere. Dlžník podpísaním tlačiva Žiadosti/Zmluvy nepristupuje a neuzatvára
automaticky Dohodu o poskytnutí služby. To, že uzavretie Dohody o poskytnutí služby je samostatné,
napokon zdôrazňuje aj grafické rozlíšenie Dohody o poskytnutí služby od ostatného obsahu Zmluvy

o RÚ. Pritom priemerný spotrebiteľ (v zmysle definície bodu 18 preambuly smernice Európskeho
parlamentu a Rady č. 2005/29) t. j. osoba, ktorá je v rozumnej miere dobre informovaná, vnímavá a
obozretná si na základe uvedených okolností je vedomý, že dohodu neuzatvára ani automaticky so
zmluvou o úvere, že jej uzavretie vyžaduje samostatný súhlas s ňou a tiež aký je význam takejto dohody.
Aj v prípade žalobcu bolo uzavretie dohody slobodné a dobrovoľné, vedel o jej význame, právach

a povinnostiach z nej vyplývajúcich. Na základe uvedeného žalovaný tvrdí, že dohoda o poskytnutí
služby je individuálnym dojednaním v zmysle § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Nadväzne na to je
po právnej stránke vylúčený záver o neprijateľnosti. Poskytnutie služby predpokladá iniciatívu dlžníka;
dlžník bol s týmito skutočnosťami oboznámený ešte pred podpisom zmluvy, pričom k takto dojednaným
ustanoveniam neformuloval žiadne výhrady a za rovnakých podmienok žiadal žalovaného o ďalšie

úverové produkty. Oprávnenosť postupu žalovaného v prípade uzatvorenia dohody o poskytnutí služby
podporujeme napríklad aj rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici, č. k. 43CoR/5/2016-14, ktorý
ohľadne Dohody o poskytnutí služby (bod 45 odôvodnenia) uvádza: „... odvolací súd po zhodnotení
skutočnosti zistených zo Zmluvy o revolvingovom úvere konštatuje, že v bode 8 Zmluvy o poskytnutí
služby je dohodnutá odplata za poskytnutie služby spočívajúcej v možnosti odkladu splátok úveru vo

výške 168,17 Eur, pričom v bode 8.6 Veriteľ vyhlásil, že uzavretie tejto dohody o poskytnutí služby nie
je podmienkou uzavretia Zmluvy o revolvingovom úvere, a dlžník vyhlásil, že túto dohodu o poskytnutí
služby uzatvára na základe slobodnej vôle, porozumel jej obsahu a vyjadruje súhlas so všetkými jej
ustanoveniami. Keďže ide o odplatu za dohodnutú službu, nebol dôvod, aby táto bola tiež zahrnutá do
ročnej priemernej miery nákladov (RPMN) úveru. Postup žalovaného, ktorý si dohodnutú odmenu vo

výške 168,17 Eur odrátal od poskytnutého úveru, vyplýva zo samotnej dohody v bode 8.1 Dohody o
poskytnutí služby, žalobca teda s takýmto postupom súhlasil.“ Popierame dôvodnosť nároku na vydanie
primeraného finančného zadosťučinenia. Žalobca svoj „žalobný nárok“ opiera o ustanovenie § 3 ods.
5 zákona č. 250/2007 Z.z., podľa ktorého „Proti porušeniu práv a povinností ustanovených zákonom
s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde domáhať ochrany svojho

práva. Združenie sa môže na súde proti porušiteľovi domáhať, aby sa porušiteľ zdržal protiprávneho
konania a aby odstránil protiprávny stav, a to aj vtedy, ak takéto konanie porušiteľa poškodzuje záujmy
spotrebiteľov, ktoré nie sú len jednoduchým súhrnom záujmov jednotlivých spotrebiteľov poškodených
porušením spotrebiteľských práv, ale ide o konanie porušiteľa uplatňované voči všetkým spotrebiteľom(ďalej len "kolektívne záujmy spotrebiteľov"). Spotrebiteľ, ktorý na súde úspešne uplatní porušenie
práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané
finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a

osobitnými predpismi zodpovedá.“ Žalovaný s poukazom na vyššie cit. zákonné ustanovenie uvádza, že
žalobca neuniesol dôkazné bremeno ani o základe a ani o výške svojho uplatneného nároku, t.j. v čom,
resp. na akom základe si ho uplatňuje. Súčasne z tvrdení žalobcu nie sú zrejmé základné skutočnosti,
ktoré na zdôvodnenie uplatňovania takého nároky vlastne uplatňuje. Podaná žaloba neobsahuje ani
odôvodnenia a ani preukázanie, ktorými platbami a kedy malo dôjsť k vzniku bezdôvodného obohatenia.

Ak žalobca spája vznik bezdôvodného obohatenia s tým, že plnil v rozsahu väčšom, než mal, potom by
túto skutočnosť mal preukázať. Na preukázanie svojich tvrdení žalovaný označil a predložil: Súhrnné
informácie o údajoch o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch bankami a pobočkami zahraničných
bánk za 4. štvrťrok 2013.

4. Podľa § 180 C.s.p. vec prejednal a rozhodol v neprítomnosti žalobkyne, ktorej neúčasť na pojednávaní

ospravedlnil právny zástupca. Rovnako sa nedostavil žalovaný a jeho právna zástupkyňa, doručenie
predvolania vykázané má, svoju neúčasť ospravedlnila.

5. Súd vykonal dokazovanie oboznámením žaloby, Žiadosti o poskytnutie spotrebiteľského úveru
revolvingového typu / Zmluvy o spotrebiteľskom úvere revolvingového typu č. 8500028395 zo dňa

18.7.2013, Zmluvných dojednaní Zmluvy o revolvingovom úvere spoločnosti PROFI CREDIT Slovakia
s.r.o., Rozhodcovskej zmluvy č. 8500028395 zo dňa 18.7.2013, Oznámenia veriteľa o schválení
úveru dlžníkovi - Zmluva o revolvingovom úvere č. 8500028395 zo dňa 18.7.2013, výpisu z histórie
účtu žalobkyne za obdobie 29.8.2012 do 27.3.2017, výpisu z podnikateľského účtu žalobkyne za
obdobie 15.7.2015 - 17.9.2015, výpisu z osobného účtu žalobkyne za obdobie 26.2.2015 - 21.4.2015,

výpisu z účtu žalobkyne za obdobie 1.9.2015 - 30.9.2015, potvrdenia o zrealizovaní transakcie z
účtu žalobkyne dňa 15.8.2013, potvrdenia o zrealizovaní transakcie z účtu žalobkyne dňa 23.1.2018,
potvrdenia o zrealizovaní transakcie z účtu žalobkyne dňa 19.7.2013, Súhrnných informácií o údajoch
o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch bankami a pobočkami zahraničných bánk za 4. štvrťrok
2013, vyjadrenia žalobkyne k odporu (dupliky) zo dňa 8.3.2018, vyjadrenia žalovaného (tripliky) zo dňa

6.4.2018.

6. Dňa 18.7.2013 žalobkyňa ako dlžníčka požiadala na základe Žiadosti o poskytnutie revolvingového
úveru/Zmluvy o revolvingovom úvere žalovaného aby s ňou uzatvoril Zmluvu o revolvingovom úvere
pod č. 8500028395. Žiadala, aby žalovaný poskytol úver s úverovým limitom 1 500,00 Eur, ktorý sa

žalobkyňa zaviazala splácať v 42 mesačných splátkach po 80,37 Eur mesačne, a to pri ročnej úrokovej
sadzbe 70,01%, RPMN 70,01% a priemernej RPMN 48,52%, celková čiastka, ktorú by musela pri úvere
zaplatiť, predstavovala sumu 3 375,54 Eur. Ďalej žiadala o poskytnutie revolvingu do výšky 790,84 Eur
pri ročnej úrokovej sadzbe revolvingu 76,21%, RPMN 63,32% a celková čiastka, ktorú by musela pri
revolvingu zaplatiť, predstavovala sumu 1 928,88 Eur.

7. V bode 8., 8.1. Zmluvy je obsiahnutá Dohoda o poskytnutí služby uzavretá podľa § 269 ods. 2
Obchodného zákonníka, ktorej predmetom je záväzok veriteľa poskytnúť dlžníkovi na jeho žiadosť
a po splnení nižšie uvedených podmienok službu spočívajúcu v možnosti odkladu maximálne troch
akýchkoľveksplátokúveruresp.revolvinguazáväzokdlžníkazaplatiťveriteľoviodplatua/zaposkytnutie

služby spočívajúcej v možnosti odkladu splatnosti splátok úveru vo výške 215,75 Eur a b/ za poskytnutie
služby spočívajúcej v možnosti odkladu možnosti odkladu splatnosti splátok revolvingu vo výške 112,08
Eur v prípade, ak bude dlžníkovi revolving poskytnutý. Odplatu je veriteľ oprávnený na základe vlastného
uváženia jednostranne znížiť, k čomu dlžník udeľuje veriteľovi svoj súhlas. Veriteľ je povinný písomne
oznámiť dlžníkovi stanovenú zníženú výšku odplaty, pričom písomné oznámenie bude tvoriť prílohy tejto

dohody o poskytnutí služby.

8. Neoddeliteľnou súčasťou uvedenej zmluvy boli Zmluvné dojednania Zmluvy o revolvingovom úvere
spoločnosti PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o.

9. V ten istý deň strany uzatvorili Rozhodcovskú zmluvu č. 8500028395.

10. Z oznámenia veriteľa o schválení úveru dlžníkovi - Zmluva o revolvingovom úvere č. 8500028395 zo
dňa18.7.2013vyplýva,žežalobkynibolaschválenávýškaúveru1500,00€sosplatnosťou42mesiacov,pričom dátum splatnosti prvej splátky bol 1.9.2013 a dátum splatnosti poslednej splátky 1.2.2017. Výška
mesačnej splátky predstavovala 80,37 €. RPMN úveru bola v oznámení uvedená 67,35%, priemerná
hodnota RPMN 48,52%, ročná úroková sadzba 70,01% a celková čiastka, ktorú musia dlžníci zaplatiť

bola stanovená na 3 375,54 €.

11. Z predloženého žalobkyňou potvrdenia o realizovaní transakcie z účtu žalobkyne vo VÚB a.s.
vyplýva, že dňa 19.7.2013 bola na účet pripísaná suma 1 284,25 Eur od Profi Credit Slovakia s
variabilným symbolom 8500028395.

12. Z predložených listinných dôkazov, ako výpisov z histórie účtu žalobkyne v ZUNO BANK AG, výpisu
obratov z podnikateľského účtu žalobkyne v Slovenskej sporiteľni, a.s., výpisu obratov z osobného účtu
žalobkyne v Slovenskej sporiteľni, a.s. a potvrdení o realizovaní transakcie z účtu žalobkyne vo VÚB
a.s. vyplýva, že na Zmluvu č. 8500028395 uhradila celkovo 2 808,20 Eur, a to platbami: dňa 15.8.2013
v sume 80,37 Eur, dňa 21.8.2013 v sume 80,37 Eur, dňa 23.12.2013 v sume 80,37 Eur, dňa 21.1.2014

v sume 82,85 Eur, dňa 20.2.2014 v sume 81,37 Eur, dňa 21.3.2014 v sume 80,37 Eur, dňa 22.4.2014
v sume 81,21 Eur, dňa 20.5.2014 v sume 82,00 Eur, dňa 19.6.2014 v sume 80,37 Eur, dňa 21.7.2014 v
sume 80,37 Eur, dňa 20.8.2014 v sume 80,37 Eur, dňa 30.9.2014 v sume 40,00 Eur, dňa 23.10.2014 v
sume 80,37 Eur, dňa 20.11.2014 v sume 80,37 Eur, dňa 23.1.2015 v sume 120,74 Eur, dňa 26.2.2015
v sume 40,00 Eur, dňa 31.3.2015 v sume 40,37 Eur, dňa 21.4.2015 v sume 80,00 Eur, dňa 6.5.2015 v

sume 80,37 Eur, dňa 24.6.2015 v sume 40,37 Eur, dňa 25.6.2015 v sume 20,00 Eur, dňa 15.7.2015 v
sume 80,00 Eur, dňa 31.8.2015 v sume 10,37 Eur, dňa 17.9.2015 v sume 81,00 Eur, dňa 20.11.2015 v
sume 81,00 Eur, dňa 23.11.2015 v sume 81,00 Eur, dňa 22.12.2015 v sume 81,00 Eur, dňa 22.1.2016
v sume 81,00 Eur, dňa 23.2.2016 v sume 80,37 Eur, dňa 17.3.2016 v sume 81,00 Eur, dňa 20.4.2016
v sume 81,00 Eur, dňa 25.5.2016 v sume 50,37 Eur, dňa 24.6.2016 v sume 60,37 Eur, dňa 25.7.2016 v

sume 55,37 Eur, dňa 23.8.2016 v sume 55,37 Eur, dňa 20.9.2016 v sume 60,37 Eur, dňa 26.10.2016 v
sume 55,00 Eur, dňa 23.11.2016 v sume 55,00 Eur, dňa 21.12.2016 v sume 55,00 Eur, dňa 24.1.2017
v sume 51,00 Eur, dňa 22.2.2017 v sume 60,00 Eur.

13. Vo vyjadrení k odporu (v duplike) zo dňa 8.3.2018 žalobkyňa uviedla, že z odporu žalovaného proti

platobnému rozkazu je zrejmá snaha navodiť, že Zmluva o úvere č. 8500028395 zo dňa 18.07.2013
(ďalej len „Zmluva“) je právne bezvadným právnym dokumentom. Svoje presvedčenie odvodzuje
predovšetkým svojou interpretáciou zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch (ďalej len
„Zákon“), interpretáciou záväznosti Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23. apríla
2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS (ďalej len „Smernica“)

pre konajúci súd a interpretáciou záväznosti Rozsudku tretej komory Súdneho dvora z 9. novembra
2016 sp. zn. C-42/15 (Home Credit Slovakia, a. s. proti H. G.) (ďalej len „Rozsudok C-42/15“) v
prejednávanom spore. V tejto súvislosti však poukazuje na zásadu iura novit curia (súd pozná právo).
V prvom rade na to, že podľa právnej doktríny smernica nemá všeobecnú záväznosť ako nariadenie,
pretože je adresovaná iba členským štátom a nie všetkým fyzickým a právnickým osobám; ak bola

smernica prebratá do slovenského právneho poriadku správne a včas, je nutné aplikovať slovenskú
právnu úpravu. V zmysle rozsudku Súdneho dvora EÚ z 26. Februára 1986, Marshall, samotná smernica
nemôže ukladať povinnosti jednotlivcovi, takže sa na ňu ako takú nemožno odvolávať. (Uznesenie
Najvyššieho súdu SR zo 7. júna 2013 č. 5Cdo 5/2013). V Rozsudku C-42/15 Súdny dvor EÚ citoval
z odôvodnenia Smernice pod bodom (9) a (30), že (9) Členské štáty by preto nemali mať možnosť

zachovaťalebozaviesťinévnútroštátneustanoveniaakoustanoveniatejtosmernice.(30)Tátosmernica
neupravuje otázky zmluvného práva, ktoré sa týkajú platnosti zmlúv o úvere. Členské štáty preto
môžu v tejto oblasti zachovať alebo zaviesť vnútroštátne ustanovenia, ktoré sú v súlade s právom
Spoločenstva. Slovenská republika prijala zákon o spotrebiteľských úveroch, ktorý nie je (a ani nemôže)
byť v rozpore so Smernicou. V nadväznosti na uvedené tvrdenia žalovaného o tom, že Zmluva obsahuje

všetky ustanovenia tak, ako mu to ukladá Smernica teda neobstoja, nakoľko náš zákonodarca vo svojej
podrobnejšej úprave (t.j. v Zákone) vyjadril, čo považuje za náležitosti takejto Zmluvy. Pokiaľ ide o o
počet,výškuatermínysplátok,žalovanývosvojomvyjadrenítvrdí,žezmluvaobsahujetietoúdaje.Podľa
nášho názoru tieto údaje v zmluve absentujú, na základe čoho sa daný spotrebiteľský úver považuje za
bezúročný a bez poplatkov. Obligatórnou náležitosťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere je podľa Zákona

o spotrebiteľských úveroch v znení platnom ku dňu uzavretia zmluvy výška, počet a termíny splátok,
istiny, úrokov a iných poplatkov s absenciou ktorých je spojený ten následok, že úver je bezúročný
a bez poplatkov. Má za to i s poukazom na ustálenú judikatúru v oblasti ochrany práv spotrebiteľa,
že každý z atribútov vyjadrených v ust. § 9 ods. 2 písm. k) Zákona o spotrebiteľských úveroch saviaže ku každej z tam uvedených zložiek spotrebiteľského úveru majúceho sa v konečnom dôsledku
zaplatiť. Teda ako k istine tak i k úrokom, a tiež k prípadným iným poplatkom (poplatok za poskytnutie
úveru). Pokiaľ majú podľa žalovaného vytýkané zákonné náležitosti vyplývať z Oznámenia žalovaného

o schválení úveru, poukazuje na to, že tieto údaje absentujú v návrhu na uzavretie zmluvy, ktorý robil
žalovaný (formulárová zmluva) a teda zmluva s takýmito náležitosťami nebola dohodnutá. Tieto údaje
žalovaný jednostranne oznámil žalobcovi, a teda nemôžu byť ani súčasťou zmluvy, čomu svedčí, že
na oznámení absentuje podpis žalobcu. Zo Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 8500028395 je zrejmé,
že bod 5. (vyplňte) vyplnil dlžník podľa zmluvy dňa 17.07.2013 s tým, že bod 6. (nevypĺňajte) nebol v

tom čase vyplnený, tento vyplnil žalovaný podľa zmluvy dňa 18.07.2013. Až následne dňa 18.07.2013
vyhotovil žalovaný Oznámenie veriteľa o schválení úveru, kde doplnil niektoré údaje k zmluve, toto
oznámenie však nemal žalobca k dispozícii dňa 21.01.2014, preto oznámenie nemožno považovať
za súčasť zmluvy, ale za nový návrh zmluvy, ktorý žalobca neakceptoval, nakoľko nie je opatrený
jeho podpisom. Ako vyplýva zo súdnych rozhodnutí rozsudok Okresného súdu Považská Bystrica č.
5Csp/13/2017 (bod 39. odôvodnenia) a č. 7Csp/14/2017 (bod 28. odôvodnenia) oznámenie žalovaného

o schválení úveru nemožno považovať za zmluvu a nie je ani jej súčasťou. Taktiež nemožno súhlasiť s
argumentáciou žalovaného Zmluva o revolvingovom úvere nie je osobitným zmluvným typom a ZoSÚ ju
neupravuje ako typ zmluvy (čo prakticky znamená, že uvedený zákon sa použije len na niektoré otázky
spojené so spotrebiteľským úverom, ale nenahrádza a nevylučuje použitie právneho predpisu, ktorý typ
úverovej zmluvy upravujú). Odhliadnuc od skutočnosti, že napriek označeniu Zmluvy o revolvingovom

úvere, túto podľa jej obsahu za zmluvu o revolvingovom úvere nemožno považovať, máme za to s
poukazom na Rozsudok Krajského súdu v Prešove č. 16Co/40/2016 bod 2. Odôvodnenia, že pokiaľ
ide o zmluvu o spotrebiteľskom úvere, je potrebné prednostne aplikovať osobitný právny predpis, a
to zákon o spotrebiteľských úveroch, v neupravených otázkach Občiansky zákonník. K námietkam
žalovaného, že zmluva o revolvingovom úvere obsahuje termín konečnej splatnosti, uvádzame. Podľa

Rozsudku Krajského súdu v Žiline, sp. zn. 10Co/465/2015 zo dňa 29.01.2016, údaj „termín konečnej
splatnosti spotrebiteľského úveru nie je možné odvodzovať od termínov jednotlivých splátok, od počtu
dní od uzavretia zmluvy a počtu splátok, spotrebiteľ musí pri danej forme spotrebiteľského úveru už
na prvý pohľad bez akýchkoľvek matematických operácií presne vedieť, kedy, ktorým dňom dôjde
ku konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru.“ Podľa Rozsudku Krajského súdu v Trnave, sp. zn.

23Co/311/2013 zo dňa 08.09.2014, „pokiaľ ide o konečnú splatnosť úveru, tá musí byť presne určená,
teda konkrétnym dátumom splatnosti (napr. 15.03.2010)“. Nestačí len dedukcia z toho, kedy sú splátky
splatné a koľko má byť splátok. Taktiež neobstojí tvrdenie žalovaného, že v prejednávanej veci neboli
dokázané zákonným spôsobom ani žiadne oprávnené pochybnosti o platnosti právneho úkonu dohody
o poskytovaní služieb. Má za to, že pokiaľ žiadosť/zmluvu pripravil žalovaný a ak má možnosť v zmysle

dohody o poskytovaní služby hneď od poskytnutia úveru vyžadovať platenie za služby bez ohľadu na
to či vôbec v budúcnosti žalobca služby využije alebo nie, čo je jednoznačne v neprospech spotrebiteľa
v zmysle § 53 ods. 1 OZ, takáto podmienka je neprijateľná (53 ods. 5 OZ). Uvedenú podmienku už
súdy vyhlásili za neprijateľnú (napr. Okresný súd Prešov v rozsudku č.k. 10C/291/2014 - 36 zo dňa
05.12.2014 v spojení s rozsudkom Krajského súdu Prešov sp. zn 15Co/70/2015 zo dňa 27.05.2015), o

čom má žalovaný vedomosť. Ďalej poukazujeme i na tú skutočnosť, že žalobca mal v čase žiadania o
poskytnutie úveru jediný záujem a to získanie úveru na preklenutie nepriaznivej situácie, preto nebolo
v jeho záujme žiadať spoplatnené služby a to ešte také, ktoré vôbec nemusí dostať. Z uvedeného je
preto predmetný úkon - dohoda o poskytovaní služieb pre nedostatok vôle neplatný. Medzi stranami je
nesporné, že žalovaný poskytol žalobkyni úver za úrok, vyjadrený fixnou úrokovou sadzbou 70,01%. Na

rozdiel od žalovaného žalobkyňa považuje obsah právneho úkonu, v ktorom je výška úrokov 70,01%
ročne v čase, keď peňažné ústavy ponúkali spotrebiteľské úvery s priemernou ročnou úrokovou mierou
pri spotrebiteľských úveroch vo výške 12,91% za taký, ktorý odporuje dobrým mravom, aj keď sa
účastníci právneho úkonu na výške úrokov dohodli a takýto právny úkon je absolútne neplatný. Hoci
maximálna výška úrokov (ako odplata za užívanie požičanej finančnej čiastky) pri peňažných pôžičkách

ani pri úveroch nie je žiadnym právnym predpisom limitovaná a je ponechaná výlučne na dohodu
zmluvných strán, nie je neobmedzená. Dohoda o výške úrokov totiž musí byť v súlade s ustanovením
§ 39 OZ, teda nesmie sa priečiť dobrým mravom. O takýto právny stav pôjde spravidla vtedy, ak
dohodnuté úroky presiahnu mieru úrokov poskytovanú peňažnými ústavmi v čase uzavretia zmluvy
(Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. 1M Cdo 1/2009). Zo samotnej dikcie ust. § 3

ods. 5 č. 250/2007 Z.z. jednoznačne vyplýva, že jediným predpokladom uplatnenia práva na primerané
finančné zadosťučinenie je porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej zákonom č. 250/2007 Z.z.
alebo osobitnými predpismi toho, kto za takéto porušenie zodpovedá. Žiadna reálna ujma sa preto
nepreukazuje, takáto požiadavka žalovaného je nad rámec zákonného ustanovenia. Vzhľadom na to,že zákon výšku primeraného finančného zadosťučinenia nestanovuje, máme za to, že je logické a
spravodlivé, aby primerané finančné zadosťučinenie vychádzalo z ujmy vzniknutej žalobcovi, v dôsledku
čoho bol nútený domáhať sa svojich práv v tomto konaní. Poukazuje na rozhodnutie Krajského súdu

v Trenčíne sp. zn. 4Co/395/2016-63 zo dňa 31.08.2017, podľa ktorého „Za správny považuje odvolací
súd aj záver súdu o práve žalobcu na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie
práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá. ..... Keďže
žalobca v danom spore úspešne uplatnil porušenie práva ustanoveného právnym predpisom, vznikom
mu aj podľa názoru odvolacieho súdu v zmysle hore uvedeného zákona nárok na zaplatenie finančného

zadosťučinenia. Odvolací súd sa stotožnil aj s výškou finančného zadosťučinenia ....., keď bolo treba
prihliadnuť aj k výške bezdôvodného obohatenia, ktorú sumu žalobca zaplatil žalovanému bezdôvodne,
a tým aj na úkor svojej rodiny.“ Ďalej má za to, že žalovaný prijal plnenie z neplatného právneho úkonu, a
preto musí toto plnenie vydať tak, ako je to špecifikované v žalobnom návrhu. Vzhľadom na to, že Zmluvu
titulom absencie zákonných náležitostí považujeme za zmluvu bezúročnú a bez poplatkov, žalobca je
povinný vrátiť žalovanému iba poskytnutú istinu úveru. Keďže zaplatil viac bez toho, aby žalovaný mal

na túto sumu nárok, ide v tejto časti o bezdôvodné obohatenie žalovaného, ktoré je povinný žalobcovi
vydať, no keďže tak dobrovoľne neučinil, domáha sa žalobca svojho nároku cestou súdu.

14.Vovyjadrení(vtriplike)zodňa6.4.2018žalovanýuviedol,žeSúdnydvorEÚjednoznačnedeklaroval,
že ak sa má presadzovať vôľa európskeho normotvorcu, ktorá mala byť zabezpečená transpozíciou

smernice, pre vnútroštátneho sudcu to v danom prípade znamená povinnosť eurokonformného výkladu,
t. j. výkladu v súlade s cieľom, zmyslom a účelom transponovaných smerníc. Ústavný súd SR ustálil,
že priamy účinok smernice neprichádza v danom prípade do úvahy, keďže ten existuje len vo vzťahu k
jednotlivýmčlenskýmštátom.Ztohtodôvodunemôžepriamoukladaťpovinnostijednotlivcom.Nepriamo
mu však uložené byť môžu, o čo sa má pokúsiť vnútroštátny súd prostredníctvom eurokonformného

výkladu vnútroštátnej normy. Autoritatívny výklad práva EÚ fakticky vylučuje, aby sa následne na
vnútroštátnej úrovni realizoval dodatočný exkurz, či systematika vnútroštátnej úpravy, resp. konkrétneho
zákona takýto výklad umožní. Zásada eurokonformného výkladu má totiž absolútnu interpretačnú
prednosť.Významaaplikovateľnosťnepriamehoúčinkuvhorizontálnychvzťahochpotvrdilorozhodnutie
vo veci Kücükdeveci (C-555/07), podľa ktorého (body 47 a 48) Napriek tomu sa povinnosť členských

štátov vyplývajúca z určitej smernice na dosiahnutie výsledku stanoveného touto smernicou, ako aj
ich povinnosť prijať všetky potrebné opatrenia všeobecnej alebo osobitnej povahy na zabezpečenie
plnenia tejto povinnosti vzťahuje na všetky orgány členských štátov vrátane súdnych orgánov v rozsahu
ich právomocí (pozri najmä v tomto zmysle rozsudky z 10. apríla 1984, von Colson a Kamann, 14/83,
Zb. s. 1891, bod 26; z 13. novembra 1990, Marleasing, C-106/89, Zb. s. I-4135, bod 8; FacciniDori,

už citovaný, bod 26; z 18. decembra 1997, Inter-EnvironnementWallonie, C-129/96, Zb. s. I-7411, bod
40; Pfeiffer a i., už citovaný, bod 110, ako aj z 23. apríla 2009, Angelidaki a i., C-378/07 až C-380/07,
Zb. s. I-3071, bod 106.Z toho vyplýva, že uplatňujúc vnútroštátne právo, vnútroštátny súd, ktorý má
podať jeho výklad, musí ho v čo v najväčšej možnej miere vykladať v zmysle znenia a účelu tejto
smernice, aby bol dosiahnutý výsledok, ku ktorému táto smernica smeruje, a prispôsobiť sa tak článku

288 tretiemu odseku ZFEÚ (pozri v tomto zmysle rozsudky von Colson a Kamann, už citovaný, bod
26; Marleasing, už citovaný, bod 8; FacciniDori, už citovaný, bod 26, ako aj Pfeiffer a i., už citovaný,
bod 113). Požiadavka výkladu vnútroštátneho práva v súlade s právom Únie vyplýva zo systému
Zmluvy, ktorá tým umožňuje vnútroštátnemu súdu, aby v rámci svojich právomocí zabezpečil plnú
účinnosť práva Únie pri rozhodovaní o spore (pozri v tomto zmysle rozsudok Pfeiffer a i., už citovaný,

bod 114). Smernica predstavuje sekundárny akt únijného práva, ktorý je typický tým, že vo svojej
podstate zaväzuje len členský štát povinnosťou prijať právnu úpravu. Z judikatúry Súdneho dvora EÚ sa
vyvodzuje a všeobecne uznáva princíp nepriameho účinku smernice spočívajúci v tom, že pochybenie
štátu pri implementácii smernice sa rieši tzv. súladným (eurokonformným) výkladom. Poukázal na
to, že nesprávna implementácia smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES do Zákona o

spotrebiteľských úveroch v znení účinnom od 11.06.2010 a konanie pred Súdnym dvorom Európskej
únie vo veci C-42/15 boli relevantným dôvodom pre iniciovanie novelizácie Zákona o spotrebiteľských
úveroch, ktorá bola Národnou radou Slovenskej republiky schválená dňa 12.10.2017. V prvom rade
poukazuje na to, že otázka eurokonformného výkladu vnútroštátneho práva v súvislosti so zákonom
č. 129/2010 Z.z. bola donedávna posudzovaná rôzne a dospela až do stavu, kedy časť súdnej praxe

negovalazáveryrozhodnutiaSúdnehodvoraEÚvoveciC-42/15.TútopraxjednoznačnestopolNajvyšší
súd SR, ktorý v uznesení, č. k. 3Cdo 146/2017, vyslovil: „To však nič nemení na tom, že zásada
konformného výkladu vyžaduje, aby sa súdy pri interpretácii vnútroštátneho práva usilovali dospieť
k riešeniu, ktoré je v súlade s účelom sledovaným smernicou a zaručuje jej úplnú účinnosť (pozribližšie rozsudok Európskeho súdneho dvora C-212/07, bod 110).“ V kontexte napádaného rozhodnutia
sa potom samotné konanie o predbežnej otázke pred Súdnym dvorom EÚ vo veci C-42/15 a aj
rozhodnutie javia ako zbytočné či bezvýznamné. Nie je potrebné, aby zmluva o spotrebiteľskom úvere

obsahovala číselné vyjadrenie toho, aká je konkrétna vnútorná skladba tej ktorej anuitnej splátky. V
zmluvách uzatváraných podľa zákona č. 129/2010 Z.z. nemožno od dodávateľov žiadať, aby v nich
uvádzali presný rozpis plánovanej amortizácie dlhu, teda rozpis splátok po častiach (samostatne vo
väzbe na istinu, úrok a poplatky). Pokiaľ ustanovenie § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z.
z. uvádza pojmy „výška“, alebo „počet“ či „termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov“, je za

použitia eurokonformného výkladu dospieť k záveru, že toto ustanovenie len spresňuje, čo splátka úveru
zahrňuje. Uvedené závery potvrdzuje aj odôvodnenie uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky,
č. k. 3Cdo 146/2017 zo dňa 22.02.2018, v obsahu ktorého sa po konštatovaní vyššie uvedených
skutočností uvádza tiež nasledovné, cit.: „Od 01. mája 2018 sa legislatívne pregnantnejším vyjadrením
odstráni možnosť rôzneho výkladu predmetného ustanovenia, ktorú bolo možné (a potrebné) preklenúť
už podľa doterajšej právnej úpravy jeho eurokonformným výkladom.“ Ďalej uviedol, že požiadavka na

uvedenie termínu konečnej splatnosti úveru nie je požiadavkou na presnú dátumovú špecifikáciu. V
takom prípade by zákonodarca logicky použil spojenie „dátum“ (tak ako napríklad uvádza pri náležitosti
týkajúcej sa spotrebiteľa - „dátum narodenia“ alebo v § 10 ods. 2 písm. b), „dátumy čerpania“, ods. 2
písmeno c) „údaj o zostatku z predchádzajúceho výpisu a jeho dátume“ či ods. 2 písm. d) uvedeného
ustanovenia „dátume a výške splátok“). Zo zákona je zrejmé, že pojem „termín“ a pojem „dátum“ nie

sú používané ako synonymá v zákone, ale sa pre odlišné situácie, v ktorých sa má uviesť dátum a
kedy termín. Podporne je možné poukázať aj na rozhodnutie Súdneho dvora EÚ vo veci C-42/15,
kedy samotný súdny dvor uvádza, že ohľadne splatnosti splátok nie je potrebné, aby zmluva uvádzala
splatnosť splátok spotrebiteľa odkazom na konkrétny dátum, pokiaľ podmienky tejto zmluvy umožňujú
spotrebiteľovibezťažkostíasistotouidentifikovaťdátumytýchtosplátok(výrokIIrozsudkuvspomenutej

veci). Logickým dôsledkom a prepojením tohto záveru s náležitosťou „termín konečnej splatnosti“ je
to, že postačuje také uvedenie údajov, ktoré termín konečnej splatnosti umožňuje identifikovať na
základe v zmluve uvedených údajov. Zmluva o revolvingovom úvere obsahuje určenie „termínu konečnej
splatnosti“ viacerými spôsobmi, a to určením podľa dátumu splatnosti splátok v jednotlivých mesiacov
a počtu mesačných splátok, spôsobom vyplývajúcim z článku 4., ods. 4.5 zmluvných dojednaní, v

zmysle ktorých dátum splatnosti poslednej splátky uvedený v oznámení o schválení úveru je zároveň
termínom konečnej splatnosti. Poukazuje tiež na to, že záver žalobcu spájajúci bezúročnosť úveru s
neuvedením termínu konečnej splatnosti odporuje tiež Smernici 2008/48/ES. Súdny dvor EÚ vo veci
C-42/15 konštatoval, že Článok 23 smernice 2008/48 sa má vykladať v tom zmysle, že nebráni tomu, aby
členský štát vo svojej vnútroštátnej právnej úprave stanovil, že v prípade, ak zmluva o úvere neobsahuje

všetky náležitosti uvedené v článku 10 ods. 2 tejto smernice, táto zmluva sa bude považovať za zmluvu
o úvere bez úrokov a poplatkov, pokiaľ ide o okolnosť, ktorej neuvedenie môže spochybniť možnosť
spotrebiteľa posúdiť rozsah svojho záväzku. Ani neuvedenie termínu konečnej splatnosti by nemohlo
viesť k záveru o bezúročnosti úveru, pretože nie je v zmysle uvedené spôsobilé spochybniť možnosť,
aby dlžník posúdil rozsah svojho záväzku v zmysle zmluvy. Závery označeného rozhodnutia Súdneho

dvora EÚ potvrdzuje aj zmena právnej úpravy v zákone č. 129/2010 Z.z., ktorá bola Národnou radou
SR schválená dňa 12.10. 2017. Zákonom, ktorý sa mení a dopĺňa zákon č. 483/2001 Z.z. a ďalšie
právne predpisy (medzi nimi aj zákon č. 129/2010 Z.z.) bolo schválené o. i. aj to, že (bod 32) „V § 9
ods. 2 písm. d) sa vypúšťajú slová „a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru“. Dôvodom
prijatia úpravy bolo zosúladenie zákona č. 129/2010 Z.z. so smernicou 2008/48/ES. Z toho je zrejmé,

že požiadavka na uvádzanie „termínu konečnej splatnosti“ je požiadavkou nad rámec smernice (čo je
v zmysle rozsudku SD EÚ C-42/15, bod 58 : Uvedené ustanovenie by sa však nemalo vykladať tak,
že oprávňuje členské štáty, aby vo svojej vnútroštátnej právnej úprave stanovili povinnosť zahrnúť do
zmluvy o úvere iné náležitosti, než sú tie, ktoré vymenúva článok 10 ods. 2 uvedenej smernice.) a s jej
uvádzaním či neuvádzaním ani nie je možné spájať následok v podobe bezúročnosti úveru. Dôvodnosť

tvrdení žalovaného ohľadom náležitostí rozobraných v bodoch 2. a 3. tohto vyjadrenia potvrdzuje aj
dôvodová správa k novele Zákona o spotrebiteľských úveroch, v ktorej sa výslovne uvádza: „Vypustenie
náležitostízmluvyospotrebiteľskomúverebolonevyhnutnézdôvoduzáverovRozsudkuSúdnehodvora
Európskej únie z 9. novembra 2016 vo veci C-42/15 Home Credit Slovakia, a. s. / Klára Bíróová. V
zmysle uvedeného rozsudku zmluva o spotrebiteľskom úvere musí obsahovať len náležitosti výslovne

uvedené v čl. 10 ods. 2 smernice 2008/48/ES, a to vzhľadom k tomu, že touto smernicou sa zabezpečuje
úplná harmonizácia v oblasti spotrebiteľských úverov (v článku 22 ods. 1 smernice 2008/48/ES je
uvedené, že ,,členské štáty nesmú zachovať ani zaviesť vo svojom vnútroštátnom práve ustanovenia,
ktoré sa odchyľujú od ustanovení tejto smernice.“ Ďalej poprel aj tvrdenie žalobcu o výške odplaty,nakoľko táto je v súlade s právnou úpravou zohľadňujúcou priemernú odplatu obvykle požadovanú na
finančnomtrhu.Žalobcanamiestoprávnejúpravyúčinnejvčaseuzavretiazmluvynedôvodneporovnáva
štatistické údaje iného poskytovateľa úverov (za diametrálne odlišných podmienok schválenia, bonity,

zabezpečenia atď.), navyše za stavu, kedy zákonodarca výšku odplaty reguloval explicitne. Tiež poprel
dôvodnosť nároku na vydanie primeraného finančného zadosťučinenia. Žalobca svoj „žalobný nárok“
opiera o ustanovenie § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z., podľa ktorého „Proti porušeniu práv a
povinností ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi
na súde domáhať ochrany svojho práva. Združenie sa môže na súde proti porušiteľovi domáhať, aby

sa porušiteľ zdržal protiprávneho konania a aby odstránil protiprávny stav, a to aj vtedy, ak takéto
konanie porušiteľa poškodzuje záujmy spotrebiteľov, ktoré nie sú len jednoduchým súhrnom záujmov
jednotlivých spotrebiteľov poškodených porušením spotrebiteľských práv, ale ide o konanie porušiteľa
uplatňované voči všetkým spotrebiteľom (ďalej len "kolektívne záujmy spotrebiteľov"). Spotrebiteľ, ktorý
na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými
predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo

povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá.“ Žalovaný s poukazom na
vyššie cit. zákonné ustanovenie uvádza, že žalobca neuniesol v prvom rade ani v minimálnom rozsahu
dôkaznébremenosvojhouplatnenéhonároku,t.j.včom,resp.naakomzákladesihouplatňuje.Súčasne
z tvrdení žalobcu nie sú zrejmé základné skutočnosti, ktoré na zdôvodnenie uplatňovania takého nároky
vlastne uplatňuje.

15. Podľa § 2 písm. a/, b/, d/ zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch
a pôžičkách účinného v čase uzatvorenia zmluvy (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“), na
účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho
podnikania alebo povolania, b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo

poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti, d) zmluvou o spotrebiteľskom úvere
zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje
poskytnutépeňažnéprostriedkyvrátiťazaplatiťcelkovénákladyspotrebiteľaspojenésospotrebiteľským
úverom.

16. Podľa § 9 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať
písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo
na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.

17. Podľa § 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem

všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: a) druh
spotrebiteľského úveru, b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu,
alebo meno, priezvisko, miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa,
ak ide o fyzickú osobu; ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere
uzavieraná prostredníctvom finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o

ňom v rozsahu údajov ako u veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo
fyzickú osobu, c) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
d) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa, e) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo
k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo
služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom,

f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,
g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,
h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru
alebo služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu
alebo ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere, i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru,

podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška
úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k
zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak
sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto
informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru, j) ročnú percentuálnu

mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných
v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet
tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných
poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkoms rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia, l) právo spotrebiteľa
vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa amortizuje istina na základe
zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek počas celej doby trvania

zmluvy o spotrebiteľskom úvere, m) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania
úrokov a súvisiacich pravidelných a nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť
bez amortizácie istiny, n) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa
zaznamenávajú platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za
používanie platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi

zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť, o) úrokovú
sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej úpravy a
prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere, p) upozornenie týkajúce sa následkov
nesplácaniaspotrebiteľskéhoúveru,q)veriteľomvyžadovanéručeniealebopoistenie,r)výškupoplatkov
hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe, s) informácie o právach podľa § 15 a
podmienky ich uplatnenia, t) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup

pri takom splatení spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského
úveru pred lehotou splatnosti podľa § 16, u) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
v) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, w) právo
na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo uplatniť, a
ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť čerpanú istinu

a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej výpočtu, x)
názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 23, y) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej
miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou hodnotou ročnej
percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere

uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery
nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na
príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok.

18. Podľa § 11 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje

za bezúročný a bez poplatkov, ak a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9
ods. 1, b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y),
c) zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie
alebo do troch mesiacov, neobsahuje náležitosti podľa § 10 ods. 1 alebo d) v zmluve o spotrebiteľskom
úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa, e) veriteľ

spotrebiteľský úver poskytne finančnými prostriedkami v hotovosti.

19. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

20. Podľa § 52 ods. 1 - 4 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzatvorenia zmluvy, spotrebiteľskou
zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy,
ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá
je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je

obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

21. Podľa § 451 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho
dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako
aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

22. Podľa § 3 ods. 5 posledná veta zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa spotrebiteľ, ktorý
na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými
predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo
povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá.23. Na základe vykonaného dokazovania je nepochybné, že strany sporu uzatvorili dňa 18.7.2013
zmluvu o revolvingovom úvere č. 8500028395, ktorou žalovaný poskytol žalobkyni úver vo výške 1

500,00 € a žalobkyňa sa tento zaviazala splatiť v 42 mesačných splátkach po 80,37 €. Na základe
uvedenej zmluvy žalovaný zaslal žalobkyni oznámenie o schválení úveru. V rámci samotnej zmluvy o
revolvingovom úvere strany Dohodu o poskytovaní služieb (bod 8 zmluvy). Taktiež strany sporu uzatvorili
v uvedený deň Rozhodcovskú zmluvu.

24. Z predloženej zmluvy nepochybne vyplýva, že ide o typovú spotrebiteľskú zmluvu v zmysle zákona
o spotrebiteľských úveroch účinného v čase uzavretia zmluvy a v zmysle Občianskeho zákonníka
účinnéhovčaseuzatvoreniazmluvy.Základnoučrtouspotrebiteľskýchzmlúvjeto,žesúprespotrebiteľa
vopred pripravené a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny.
Úver poskytnutý žalovaným žalobkyni túto charakteristiku spĺňa, žalovaný v rámci predmetu svojej
podnikateľskej činnosti poskytol žalobkyni ako fyzickej osobe úver, pričom z obsahu spisu nevyplýva,

že by žalobkyňa pri uzatváraní tejto zmluvy konala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej
podnikateľskej činnosti, resp. že by jej bol poskytnutý úver na výkon zamestnania, povolania, a z
tohto dôvodu sa považuje za spotrebiteľa. Zo samotnej zmluvy je ďalej zrejmé, že žalobkyňa nemohla
individuálne ovplyvniť jej obsah, bola už vopred pripravená na predtlačenom formulári, nakoľko sa
uzavierala vo viacerých prípadoch pre veľký počet spotrebiteľov. Súčasťou zmluvy boli bez akýchkoľvek

pochybností zmluvné dojednania, ktoré rovnako žalobkyňa ovplyvniť nemohla, nakoľko taktiež boli
pripravené už vopred pre veľký počet spotrebiteľov. Naviac tieto nie sú stranami sporu podpísané.

25. Ako už bolo uvedené, zmluva o revolvingovom úvere je nepochybne zmluvou o spotrebiteľskom
úvere v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch. Tento zákon účinný v čase uzatvorenia zmluvy

ustanovoval v § 9 podstatné náležitosti spotrebiteľskej zmluvy, a to že zmluva musí okrem iného
obsahovať konečnú splatnosť úveru a výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov
pod následkom bezúročnosti a bez poplatkovosti úveru v prípade ich absencie. Preskúmaním zmluvy
uzatvorenej stranami sporu mal súd za preukázané, že vyššie uvedené údaje v zmluve absentujú.
Zo samotnej zmluvy nevyplýva ani splatnosť jednotlivých splátok a ako termín konečnej splatnosti je

uvedený iba údaj 42 mesiacov, pričom súd má za to, že termín konečnej splatnosti musí byť vyjadrený
konkrétnym dátumom a nie len udalosťou závislou od vôle zmluvnej strany. To isté platí aj o splatnosti
jednotlivých splátok, teda zo zmluvy musí jednoznačne vyplývať konkrétny deň v mesiaci, kedy je platná
splátka úveru. Hoci termín konečnej splatnosti ako aj samotná splatnosť jednotlivých splátok vyplýva z
oznámenia žalovaného o schválení úveru, toto oznámenie nemožno považovať za zmluvu a nie je ani

jej súčasťou.

26. Okrem toho žalovaný uzatvoril s žalobkyňou zmluvu o revolvingovom úvere, na základe ktorej jej
ako vyplýva z predloženého potvrdenia o zrealizovaní platby poskytol dňa 19.7.2013 sumu 1 284,25 Eur,
a to pri ročnej úrokovej sadzbe 70,01 %, pričom súd považuje túto zmluvu v časti dohodnutých úrokov

považuje za neplatnú pre rozpor s dobrými mravmi. Súd v tejto súvislosti poukazuje na skutočnosť,
že sa nemožno stotožniť s názorom, že by výška úrokov závisela len od dohody účastníkov zmluvy o
spotrebiteľskom úvere, nakoľko i tu platí ustanovenie § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého
výkon práv a povinností, vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie byť v rozpore s dobrými
mravmi.

27.Neprimeranevysokéúrokydojednanéprizmluveospotrebiteľskomúveresúvšeobecnepovažované
za odporujúce uznávaným pravidlám správania a mravným princípom spoločenského poriadku, a teda
sú v rozpore s dobrými mravmi. Požiadavka na neprimerané zmluvné úroky môže za istých okolností
v sebe obsahovať i skutkovú podstatu trestného činu úžery, kedy dohoda o neprimeraných úrokoch je

neplatná pre rozpor so zákonom, alebo v iných prípadoch pre rozpor s dobrými mravmi.

28. Podľa ustanovenia § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka je úlohou súdu, aby podľa svojho uváženia v
každomjednotlivomprípadevzhľadomnarozhodujúceokolnostistarostlivoposúdil,čikonanieúčastníka
občianskoprávneho vzťahu je v súlade alebo v rozpore s dobrými mravmi. Pri dojednávaní úrokov

zo spotrebiteľského úveru koná v súlade s dobrými mravmi len ten veriteľ, ktorý požaduje od dlžníka
(spotrebiteľa) primeraný úrok, teda primeranú odmenu za užívanie poskytnutej istiny a ktorý svoje
voľnépeňažnéprostriedkymieni„zhodnotiť“obvyklýmspôsobom.Nezodpovedávšeobecneuznávaným
vzťahom medzi ľuďmi, aby veriteľ poskytoval úvery za neprimerané až úžernícke úroky. Neprimeranou,a preto odporujúcou dobrým mravom, je taká výška úrokov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
ktorá podstatne presahuje úrokovú mieru v dobe dojednania obvyklú, určenú najmä s prihliadnutím k
najvyšším úrokovým sadzbám, uplatňovaným bankami pri poskytovaní úverov. Uvedené konštatoval aj

Najvyšší súd SR v rozhodnutí zo dňa 26.4.2012, sp. zn. 5 Cdo 26/2011, keď uviedol, že neprimeranou,
a preto odporujúcou dobrým mravom je taká výška úrokov, ktorá podstatne presahuje úrokovú mieru v
dobe dojednania obvyklú, určenú najmä s prihliadnutím k najvyšším úrokovým sadzbám uplatňovaným
bankami pri poskytovaní úverov alebo pôžičiek.

29. Podľa priemerných úrokov z úverov obchodných bánk zverejnených Národnou bankou Slovenska
v mesiaci júl 2013 bol pri nových spotrebiteľských úveroch so splatnosťou 1 - 5 rokov priemerný úrok
vo výške 11,27% ročne. Zo zmluvy o revolvingovom úvere vyplýva medzi stranami dohodnutá ročná
úroková sadzba 70,01 %, čo predstavuje viac ako 6-násobok priemerných úrokov vyberaných bankami
pri obdobných spotrebiteľských úveroch. Takto dohodnutá výška úroku podstatne prevyšuje priemerné
úroky uplatňované v rovnakom čase bankami. Z uvedeného dôvodu považoval súd dohodnutú výšku

úroku z úveru za v rozpore s dobrými mravmi.

30. Keď teda súd dospel k záveru, že v zmluve chýbajú podstatné náležitosti vyžadované zákonom a
z toho dôvodu predbežne posúdil, že zmluva je bezúročná a bez poplatkov, jednoznačne dospel aj k
záveru, že na strane žalovaného došlo k vzniku bezdôvodného obohatenia, nakoľko žalovaný mal nárok

len na vrátenie sumy skutočne poskytnutých finančných prostriedkov, teda suma poukázanej žalobkyni
vo výške 1 284,25 € (1500,00 € - 215,75 €).

31. Žalobkyňa na predmetnú Zmluvu o úvere č. 8500028395 uhradila sumu 2 808,20 Eur, ktorú
skutočnosť mal súd preukázanú ako zo žalobkyňou predložených výpisov z účtov a potvrdení o

zrealizovaní transakcie, ktoré platby žalovaný nespochybnil ani nerozporoval, a teda je nepochybné, že
žalovaný sa na jej úkor obohatil o sumu 1 523,95 € (2 808,20 € - 1 284,25 €) a je povinný ju žalobkyni
vydať.

32. Žalobkyňa sa ďalej domáhala vydania primeraného finančného zadosťučinenia vo výške 500,00 €.

Súd mal za to, že i tento nárok žalobkyne je v zmysle § 3 ods. 3 zákona o ochrane spotrebiteľa dôvodný.
Jenepochybné,žežalovanýporušilprávažalobkyneakospotrebiteľatým,žepoužívalnekalépraktikypri
poskytovaní spotrebiteľských úverov, a teda porušil svoje povinnosti ustanovené v právnych predpisoch
na ochranu spotrebiteľa, čím výrazne zasiahol do práv žalobkyne. Žalobkyňa žalovanému nad rámec
poskytnutej istiny úveru zaplatila bezdôvodne dosť značnú sumu, a to aj na úkor svojej rodiny, čím bolo

zasiahnuté nielen do jeho práv, teda spotrebiteľa, ale aj do práv jeho rodiny. Vzhľadom na uvedené súd
priznal žalobkyni i sumu 500,- €, ktorá suma sa súdu javí ako primeraná.

33. Súd o náhrade trov konania rozhodol podľa § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 C. s. p.. V danom prípade
mal vo veci plný úspech žalobca a preto mu vzniklo právo na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom
súde Považská Bystrica písomne v troch vyhotoveniach.

V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie

sa spisová značka, ďalej sa uvedie proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z
akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha
(odvolací návrh). Odvolanie musí podať podpísané. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže
odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa Exekučného poriadku.