Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 5. február 2019

Súd: Okresný súd Vranov nad Topľou
Spisová značka: 5C/7/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8817205632
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 02. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Matúš Kalanin
ECLI: ECLI:SK:OSVT:2019:8817205632.4

Uznesenie

Okresný súd Vranov nad Topľou v spore žalobkyne: X. Z., H.. XX. XX. XXXX, R. C. N. Ž.P. XXX, XXX
XX N. Ž., zastúpená JUDr. Igorom Lakatošom, advokátom, M. R. Štefánika 873/204, 093 01 Vranov nad
Topľou, proti žalovanému: Z. Z., H.. XX. XX. XXXX, R. C. K. A. XXXX/XX, XXX XX N. H. R., R. Č. N. Ž.
XXX, XXX XX N. Ž., zastúpený JUDr. Miroslavom Gogom, advokátom, Štúrova 129, 093 01 Vranov nad
Topľou, IČO: 500 38 150, o zaplatenie 750,49 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Konanie zastavuje.

Žalovanému proti žalobkyni právo na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa žalobou podanou na tunajšom súde dňa 24.5.2017 domáhala rozhodnutia, ktorým by
súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 750,49 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05%

ročne z dlžnej sumy od 24.5.2017 do zaplatenia. Žalobu odôvodnila tým, že uhradila spoločný dlh
strán sporu súdnemu exekútorovi, pričom exekučným titulom bol platobný rozkaz tunajšieho súdu sp.z.
7Ro/525/2014 z 13.1.2015, preto žiadala od žalovaného ako solidárneho spoludlžníka zaplatenie
polovice uhradenej sumy.

2. Súd v predmetnej veci vydal platobný rozkaz dňa 7.6.2017. Proti tomuto platobnému rozkazu

podal odpor žalovaný, pričom uviedol, že na základe jednostranného zápočtu vzájomných pohľadávok,
neuznáva dlh voči žalobkyni. Súd predložil aj listinu zo dňa 4.7.2017, ktorou vykonal jednostranný
zápočet proti žalobkyni. Jednalo sa o peňažnú pohľadávku vo výške 2000,- eur titulom uznesenia
Okresného súdu vo Vranove nad Topľou zo dňa 30.3.2015, sp.zn. 10C/420/2012, ktoré nadobudlo
právoplatnosť 5.5.2015. Súd platobný rozkaz zrušil uznesením zo dňa 25.1.2018.

3. Žalobkyňa podaním zo dňa 20.2.2018 zobrala svoju žalobu v celom rozsahu späť a žiadala konanie
zastaviť. O trovách navrhla rozhodnúť v zmysle § 257 Civilného sporového poriadku.

4. Žalovaný v písomnom podaní doručenom súdu 6.9.2018 uviedol, že neexistujú dôvody hodné
osobitného zreteľa odôvodňujúce aplikáciu § 257 CSP, preto si uplatňuje plnú náhradu trov konania v
zmysle § 256 ods. 1 CSP.

5. Podľa § 144 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku ( ďalej len ,,CSP“), žalobca môže
vziať žalobu späť.

6. V zmysle § 145 ods. 1 CSP, ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.7. Podľa § 146 ods. 1 CSP, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov
nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby
skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.

8. Procesným dôsledkom späťvzatia žaloby je zastavenie konania. V danej veci žalobkyňa vzala účinne
žalobu späť skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 C.s.p. alebo pojednávanie.
Súd preto konanie podľa citovaného ustanovenia zastavil.

9. Podľa § 256 ods. 1 zákona CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu
trov konania protistrane.

10. V zmysle § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

11. Zavinenie zastavenia konania spočíva predovšetkým na procesnom „zavinení“ zastavenia konania,
t. j. účastník konania, ktorý podal návrh na začatie konania a bez vecného rozhodnutia súdom zobral
svoj návrh na začatie konania späť (napríklad bez udania dôvodu)(uznesenie Najvyššieho súdu SR zo
dňa 28. 10. 2010, sp. zn. 2M Obdo 4/2010).

12. Z procesného hľadiska žalobkyňa síce zavinila, že konanie bolo zastavené tým, že vzala žalobu proti
žalovanému späť bez vecného rozhodnutia. Žalovanému tak vznikol nárok na priznanie plnej náhrady
trov konania. Súd však v danej veci skúmal aj okolnosti odôvodňujúce aplikáciu § 257 CSP.

13. Podľa § 257 CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné

osobitného zreteľa.

14. Z IV (s. 64): Pri posudzovaní okolností hodných osobitného zreteľa treba prihliadať na osobné,
majetkové, zárobkové a iné pomery všetkých účastníkov konania a všímať si aj okolnosti, ktoré viedli
účastníkov k uplatneniu práva na súde a ich postoj v konaní.

15. Účastníkovi, ktorý mal v konaní úspech, nemožno s odvolaním sa na § 150 ( teraz § 257 CSP )
nepriznať náhradu trov konania len na základe všeobecného záveru hodnotiaceho dopad rozhodovania
v určitom druhu nároku. Jeho použitie musí zodpovedať osobitným okolnostiam konkrétneho prípadu a
musí mať vždy výnimočný charakter (R 34/1982).

16. Pri skúmaní existencie podmienok hodných osobitného zreteľa pri rozhodovaní o náhrade trov
konania podľa § 150 OSP treba prihliadať v prvom rade na majetkové, sociálne, osobné a ďalšie pomery
všetkýchúčastníkovkonaniaatrebavziaťdoúvahynielenpomerytoho,ktobymaltrovykonaniazaplatiť,
ale treba zohľadniť aj dosah takéhoto rozhodnutia najmä na majetkové pomery oprávneného účastníka.

Významnými z hľadiska aplikácie § 150 OSP (§ 257 CSP ) sú tiež okolnosti, ktoré viedli k uplatneniu
nároku (práva) na súde, postoj účastníkov v priebehu konania a pod. (Rozsudok NS SR, sp. zn. 3M
Cdo 5/2006).

17. V predmetnej veci súd žalovanému vytvoril procesný priestor na vyjadrenie svojho stanoviska k

použitiu ust. § 257 CSP v súlade s rozsudkom ESĽP Čepek proti Českej republike a nálezmi Ústavného
súdu ČR, Pl. ÚS 46/13 a sp.zn. I ÚS 1593/15. Žalovaný vo svojej reakcii vyslovil iba všeobecne
hodnotiaci názor, že v tomto konaní nie sú splnené podmienky, resp. dôvody hodné osobitného zreteľa
v zmysle § 257 CSP na výnimočné nepriznanie náhrady trov konania žalovanému.

18. Súd v danom prípade prihliadal najmä na okolnosti, ktoré viedli strany sporu k uplatneniu práva na
súde a ich postoj v konaní (Ústavný súd SR, I. ÚS 469/2013).

19. V danom prípad je nepochybné, že žalobkyňa podala žalobu dňa 24.5.2017, pričom dôvodom
podania žaloby bol regresný nárok proti žalovanému ako solidárnemu dlžníkovi zo spoločného dlhu

sporových strán vo vzťahu k tretiemu subjektu. Žalobkyňa ako aj žalovaní boli zaviazaní na povinnosť
uhradiť tento dlh platobným rozkazom tunajšieho súdu, ktorý nadobudol právoplatnosť 20.10.2015.
Platobný rozkaz v prejednávanom prípade, ktorým súd žalovaného zaviazal na zaplatenie regresného
nároku bol žalovanému doručený dňa 20.6.2017.20. Žalovaný svoj započítací prejav proti žalobkyni urobil až listom zo dňa 4.7.2017. Pohľadávka
žalovanéhoprotižalobkyni podľaudaniažalovanéhovyplývalazuzneseniaOkresnéhosúduvoVranove

nad Topľou zo dňa 30.3.2015, sp.zn. 10C/420/2012, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 5.5.2015. Na
základe uvedeného je zrejmé, že žalovaný vykonal svoj jednostranný započítací prejav až po doručení
platobného rozkazu, pričom si bol vedomý, že od 20.10.2015 bol tak ako aj žalobkyňa povinný uhradiť
tretiemu subjektu spoločný dlh. Žalobkyňa, po oznámení o započítacom prejave zo strany žalovaného,
obratom vzala svoju žalobu proti žalovanému späť. Je tiež potrebné poukázať na skutočnosť, že

žalobkyňa sa nachádzala pred podaním žaloby v nevýhodnejšej pozícii ako žalovaný, nakoľko táto voči
žalovanému nedisponovala žiadnym exekučným titulom a vzhľadom na plynutie premlčacích lehôt jej
neostávalo iné ako žalobu proti žalovanému podať. Pohľadávka žalovaného proti žalobkyni bola už
vymáhaná v exekučnom konaní na základe právoplatného a vykonateľného exekučného titulu.

21. V súvislosti s hodnotením postoja žalobkyne v konaní je preto súd povinný prihliadnuť na skutočnosť,

že táto hneď pri prvom úkone, ktorým mohla reagovať na jednostranný započítací prejav zo strany
žalovaného, žiadala konanie zastaviť. Žalobu nepodala proti žalovanému zjavne nedôvodne, pričom
podanou žalobou sledovala iba odstránenie právnej neistoty vo vzťahu medzi sporovými stranami ako
solidárnymi dlžníkmi za situácie, kedy spoločný dlh voči tretiemu subjektu sama uhradila.

22. Uplatnenie zásad, na ktorých spočíva rozhodovanie o náhrade trov konania sa v danej veci javí ako
neprimeraná tvrdosť voči žalobkyni ( pozri aj Najvyšší súd SR, sp.zn. 5M Cdo/24/2011) a odstránenie
tejto tvrdosti súd považuje jednoznačne za dôvod hodný osobitého zreteľa pre nepriznanie náhrady trov
konania strane sporu, ktorá bola vo veci procesne plne úspešná.

23. Okrem vyššie uvedeného dôvodu na nepriznanie náhrady trov konania v zmysle § 257 CSP, súd
poukazuje aj na majetkové pomery žalobkyne. Pri skúmaní existencie podmienok hodných osobitného
zreteľa pri rozhodovaní o náhrade trov konania podľa § 257 CSP treba prihliadať na pomery všetkých
strán sporu a treba zohľadniť aj dosah takéhoto rozhodnutia na majetkové pomery oprávneného
účastníka. Súd prihliadol na pomery na strane žalobkyne, nakoľko mal na základe rozhodnutia Centra

právnej pomoci preukázané, že spĺňa stav materiálnej núdze bez finančnej účasti. Žalovanému súd
vytvoril procesný priestor na vyjadrenie svojho stanoviska k použitiu ust. § 257 CSP, ako to bolo uvedené
vyššie, avšak tento neuviedol žiadne také okolnosti, ktoré by v prípade nepriznania trov vo vzťahu
k žalobkyni mohli mať dopad na jeho celkovú majetkovú situáciu. Na strane žalovaného tak neboli
preukázané dôvody, pre ktoré by mohla byť jeho majetková sféra výnimočným nepriznaním náhrady

trov dotknutá.

24. Vzhľadom na uvedené súd žalovanému náhradu trov konania proti žalobkyni s poukazom na § 257
CSP nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajšom
súde, písomne, v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.