Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 4. február 2015

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 29C/11/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8111201068
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 02. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Diana Vlčková

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2015:8111201068.18

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Prešove sudkyňou JUDr. Dianou Vlčkovou v právnej veci žalobcu: Coryn, s.r.o. so sídlom

Jesenná 8, 080 05 Prešov, IČO: 36 510 645, zastúpeného JUDr. Michalom Feciľakom, advokátom so
sídlom Jesenná 8, 080 05 Prešov p r o t i žalovaným: 1/ Mesto Prešov so sídlom Hlavná 73, 080 01
Prešov, zastúpeného JUDr. Alojzom Naništom, advokátom so sídlom Sládkovičova 8, 080 01 Prešov,
2/ Slovenská republika - Slovenská správa ciest so sídlom Kasárenské námestie 4, 040 01 Košice, o
náhradu za užívanie nehnuteľností, takto

r o z h o d o l :

žalovaný v 1. rade je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 12.345,96 Eur s 9 % úrokom z omeškania ročne
zo sumy 12.261,79 Eur od 26.1.2011 do zaplatenia a s 8,75 % úrokom z omeškania ročne zo sumy

84,17 Eur od 1.2.2013 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku,

žalovaný v 2. rade je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 2.037,58 Eur s 9 % úrokom z omeškania ročne zo
sumy 2.023,69 Eur od 28.01.2011 do zaplatenia a s 8,75 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 13,89
Eur od 1.2.2013 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku,

v prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a ,

o trovách konania a trovách štátu bude rozhodnuté v lehote 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia vo
veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca žalobou pôvodne doručenou súdu dňa XX.XX.XXXX sa domáhal voči žalovaným v l. a 2.rade
vydania bezdôvodného obohatenia za užívanie pozemkov v jeho vlastníctve za obdobie od 18.1.2007
do 29.3.2008 a od 30.3.2010 do 17.1.2011 vo výške 59.115,11 Eur spolu s 9 % úrokom z omeškania
ročne od 17.1.2011 do zaplatenia voči žalovanému v 1.rade a vo výške 7.307,72 Eur spolu s 9 % úrokom
z omeškania ročne od 17.1.2011 do zaplatenia voči žalovaným v 1. a 2.rade spoločne a nerozdielne.

Žalobu odôvodnil tým, že voči žalovanému v 1.rade má nesplatenú pohľadávku z titulu bezdôvodného
obohatenia za neoprávnené užívanie nehnuteľnosti vedených na LV č. 1XXXX a to parciel KNC XXXX/
X, XXXX/X, XXXX/X O. XXXX/X, na ktorých sú umiestnené stavby autobusovej zastávky, chodníka a
parkoviska. Tieto stavby boli v minulosti zriadené bez súhlasu právneho predchodcu žalobcu a takisto
tento ako terajší vlastník pozemkov nesúhlasí, aby na pozemkoch v jeho vlastníctve boli akékoľvek
cudzie stavby, pričom nemá so žalovaným v 1.rade uzatvorenú zmluvu o užívaní nehnuteľností v jeho

vlastníctve.

Stavbu autobusovej zastávky a parkoviska realizoval žalovaný v 1.rade tak ako to vyplýva z rozhodnutia
o umiestnení stavby - zastávky MHD, SAD ulica Š. v Prešove zo dňa XX.X.XXXX, č. ŽP ÚR XXXX/XX-D..Zároveň v odôvodnení žaloby uviedol, že na nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobcu vedenej na LV č.
XXXXX, kat. územie Prešov a to na parcele XXXX/X je umiestnená pozemná komunikácia - cesta I.

triedy, ktorá je užívaná oboma žalovanými v 1. a 2.rade. V tejto časti žalobu odôvodnil tým, že predmetná
komunikácia umiestnená na ulici Š. prešla zákonom č. 138/1990 Zb. s účinnosťou od 1.5.1991 do
vlastníctva žalovaného v 1.rade a následne na základe rozhodnutia MV SR zo dňa XX.X.XXXX o
usporiadaní cestnej siete, táto bola zaradená do cestnej siete I. triedy a s účinnosťou od 1.10.1991
prešla do vlastníctva žalovaného v 2.rade.

Na základe podania žalobcu doručeného súdu dňa XX.XX.XXXX uznesením zo dňa 15.X.XXXX súd
pripustilzmenužalobnéhopetitu,ktorýmrozšírilžalobuovydaniebezdôvodnéhoobohateniazaužívanie
predmetných pozemkov aj na obdobie od 28.12.2008 do 29.3.2010 a od 18.1.2011 do 19.1.2011, ktorým
žiadal zaviazať žalovaného v 1.rade na zaplatenie 97.366,07 Eur s 9 % úrokom z omeškania ročne zo
sumy 38.085,37 Eur od 29.3.2010 do zaplatenia, zo sumy 59.115,11 Eur od 17.1.2011 do zaplatenia a

s 8,75 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 165.059 Eur od 27.12.2012 do zaplatenia a žalovaných
v 1. a 2.rade spoločne a nerozdielne na zaplatenie 12.036,25 Eur s 9 % úrokom z omeškania ročne zo
sumy 4.708,06 Eur od 29.3.2010 do zaplatenia, zo sumy 7.307,72 Eur od 17.1.2011 do zaplatenia a s
8,75 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 20,47 Eur od 27.12.2012 do zaplatenia.

Žalovaní v 1. a 2.rade so žalobou nesúhlasili.

Súd dokazovaním vykonaným oboznámením rozhodnutia o umiestnení stavby zo dňa XX.X.XXXX,
zmluvy o odovzdaní hmotného investičného majetku do správy, rozhodnutím Ministerstva vnútra SR z
XX.X.XXXX, odborným vyjadrením Ing. K. C. X/XXXX, výpismi z LV 1XXXX, kat. územie Prešov, kúpnou

zmluvou medzi K. I..W..V.. O. P.,
s.r.o., kúpnou zmluvou medzi P. I. W..V.., P. I..I..W..V.. O. P., s.r.o., odstúpením od kúpnej zmluvy,
dohodou o odstúpení od kúpnej zmluvy, dohodou o urovnaní, znaleckým posudkom znalca Ing. S. D. Č..
X/XXXX,kúpnouzmluvoumedziP.I..W..V..aK.I..W..V..,rozhodnutímOÚPrešov,stavebnéhopovolenia
zo dňa XX.XX.XXXX, rozhodnutím o povolení užívania stavby zastávky MHD a SAD Š. B. Prešov zo

dňa XX.X.XXXX, znaleckým posudkom č. XX/XXXX vypracovaného Ing. Vaľkom, znaleckým posudkom
Znaleckej organizácie Znalci s.r.o. č. X/XXXX, znaleckým posudkom Technickej univerzity v Košiciach č.
XX/XXXX, výsluchom N. X.. X. H., oboznámením obsahov spisov XX A. XXXX/XXXX, XX P. XX/XXXX,
XX P. XXX/XXXX, ako aj ďalším spisovým materiálom zistil tento skutkový stav:

Žalobca vlastníctvo k nehnuteľnostiam vedeným na LV č. 13510, kat. územie Prešov a to konkrétne k
parcele KNC XXXX/X - ostatná plocha o výmere 586 m2, KNC XXXX/X - trvalý trávnatý porast o výmere
1490 m2, KNC XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 302 m2, KNC XXXX/X - zastavané
plochy a nádvoria o výmere 88 m2 a parcely KNC XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere
279 m2 nadobudol na základe kúpnej zmluvy uzatvorenej dňa XX.XX.XXXX so spoločnosťou K. I..W..o.,

ktorej vklad bol povolený dňa XX.XX.XXXX.

Spoločnosť K. I..W..o. predmetné nehnuteľnosti nadobudla do vlastníctva od spoločnosti P. I..r.o. kúpnou
zmluvou zo dňa XX.XX.XXXX, ktorej vklad bol povolený dňa XX.XX.XXXX pod V XXXX/XX.

Dňa XX.X.XXXX kúpnou zmluvou žalobca predmetné nehnuteľnosti previedol na spoločnosť P. I..W..o.,
ktorej vklad bol povolený dňa XX.X.XXXX pod V XXXX/XX.

Dňa XX.X.XXXX bola uzatvorená dohoda o odstúpení od kúpnej zmluvy, na základe ktorej sa mali
predávajúci a kupujúci dohodnúť na odstúpení od vyššie uvedenej kúpnej zmluvy uzatvorenej dňa

XX.X.XXXX s tým, že sa táto zmluva zrušuje od počiatku. V katastri nehnuteľnosti bolo uvedené
odstúpenie od kúpnej zmluvy zapísané záznamom pod Z XXXX/XX na základe podania žalobcu
doručeného Správe katastra Prešov dňa 5.XX.XXXX.

Dňa XX.XX.XXXX bola medzi spoločnosťou P. I..W..V.., P. I.. I..W..o. ako predávajúcimi a spoločnosťou

P. s.r.o. ako kupujúcim uzatvorená dohoda o urovnaní, ktorou bola uznaná za platnú kúpna zmluva o
prevode vlastníctva predmetných nehnuteľností (č.l. XXX) zo dňa X.X.XXXX s tým, že už do budúcna
nebude spochybňované vlastníctvo k predmetným nehnuteľnostiam, ktorej vklad bol povolený pod C.
XXXX/XX so zápisom do katastra nehnuteľnosti dňa XX.X.XXXX pod číslom zmeny XXX/XX.Predmetné parcely boli pôvodne súčasťou pozemno-knižných parciel zapísaných v pozemno-knižnej
vložke č. XXX, kat. územie N. v prospech K. K., rod. D..

Z obsahu dedičského spisu vedeného pod sp.zn. XX D XXXX/XXXX na Okresnom súde v N. vyplýva,
že pôvodná pozemno-knižná vlastníčka zomrela dňa X.X.XXXX a podľa výpisu z pozemkovej knihy zo
dňa 2.XX.XXXX, táto bola vedená ako vlastníčka parcely 1303/2 o výmere 12286 m2, 1302 o výmere
304 m2, 1303/3 o výmere 7651 m2 a 1303/6 o výmere 11 m2.

Na základe osvedčenia o dedičstve zo dňa 6.XX.XXXX, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa X.XX.XXXX
pod sp.zn. XX A. XXXX/XXXX, A. XXX/XXXX, tieto nehnuteľnosti nadobudla dcéra poručiteľky K.. C. J..

V priebehu dedičského konania bol aj vypracovaný geometrický plán č. XXXXXXXX - 100/04 zo dňa
6.XX.XXXX, ktorým bol z parcely 1303/2 a 1303/3 sčasti vytvorený nový stav s uvedením parciel KNC

XXX, XXX, XXX/X, XXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/XX O. XXXX/
XX.

Zo znaleckého posudku vypracovaného Ing. S. D. N. Č.. X/XXXX pre účely konania vedeného na
Okresnom súde v Prešove pod sp.zn. XX P. XXX/XXXX vyplýva, že na parcelách XXXX/X o výmere 586

m2, 1251/5 o výmere 1490 m2, XXXX/X o výmere 88 m2 O. XXXX/X o výmere 279 m2 je umiestnená
stavba odbočovacie niké vyznačená ako diel A o výmere 189 m2, nástupište ako diel B o výmere 140 m2,
zastávka ako diel C o výmere 14 m2, asfaltová plocha ako diel D o výmere 784 m2, ostatná plocha ako
diel H o výmere 310 m2 a svah ako diel I o výmere 530 m2 s tým, že voľná plocha je o výmere 476 m2.

Zároveň na parcele XXXX/X o výmere 302 m2 bolo uvedeným znaleckým posudkom zakreslené
umiestnenie asfaltovej cesty ako diel E o výmere 87 m2, chodníka a zámkovej dlažby ako diel F o výmere
81 m2, asfaltového chodníka ako diel G o výmere 35 m2 a svahu ako diel J o výmere 90 m2.

Dňa XX.X.XXXX N. Č.. Ž. Ú. XXXX/XX-D. bolo Obvodným úradom životného prostredia v Prešove na

návrh Mestského úradu Prešov vydané rozhodnutie o umiestnení stavby - zastávky MHD, SAD na ulici
Š. s tým, že táto stavba bude realizovaná na pozemku podľa evidencie nehnuteľnosti s parcelným číslom
XXXX/X, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX/.,X, XXXX/X v katastrálnom území Prešov. Podľa bodu 2
rozhodnutia zastávka pri reštaurácii I. bude podľa situácie a bude obojstranná s dĺžkou nástupnej hrany
37,0 m, pre dve kĺbové vozidlá, šírka pravostranného zástavkoveho pruhu bude 4 m a ľavostranného

3,25 m. Chodník pre peších bude šírky 2 m, dĺžka úpravy bude 150 m. Podľa bodu 6 rozhodnutia voľná
plocha pravostrannej zastávky bude využívaná pre parkovanie nákladných áut 11 ks staní a osobných
áut 14 ks staní. Zároveň podľa bodu 8 bol investor povinnej majetkovo právne vysporiadať pozemky, na
ktorých budú zastávky a parkoviská realizované.

Dňa XX.XX.XXXX (Č..Q.. XXX) bolo Obvodným úradom v Prešove pod č. V.-N..-XXXX/XXXX vydané
stavebné povolenie na stavbu zastávky MHD, SAD - ul. Š. v Prešove, ktoré nadobudlo právoplatnosť
dňa X.XX.XXXX O. A. XX.X.XXXX bolo Krajským úradom v Prešove pod č. XX/XXXXX-XXX/XX (Č..Q..
XXX) vydané povolenie užívania stavby - zastávky MHD, SAD na ul.Š. v Prešove.

Zo zmluvy o odovzdaní hmotného investičného majetku do správy č. XX/XX uzatvorenej medzi
žalovanýmv1.radeaspoločnosťouJ.V.S.s.r.o.PrešovzodňaXX.X.XXXXvyplýva,žežalovanýv1.rade
odovzdal do správy obchodnej spoločnosti zástavkové niké MHD a SAD na ul. Š. v Prešove, vrátane
niké pri NsP a pri reštaurácii I., vrátane chodníkov, parkoviska a prístreškov.

Súčasne bolo zistené, že na parcele XXXX/X je čiastočne umiestnená komunikácia teraz I/68 v Prešove,
pôvodne išlo o úsek miestnej komunikácie na ul. Š., H., Q. A., C. v dĺžke 3,110 km, staničení 79,208-82,
318 km, ktorý bol zaradený do siete I. triedy na základe rozhodnutia MV SR č. I.-XXXX/XXXX zo
dňa XX.X.XXXX ku dňu X.XX.XXXX. Zaradením do cestnej siete sa uvedený úsek komunikácie stal
majetkom Slovenskej republiky v správe Okresnej správy ciest v Prešove ako právneho predchodcu

Slovenskej správy ciest, ktorá bola podľa zriaďovacej listiny Ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií
zo dňa 7.XX.XXXX zriadená k 1.X.XXXX (č.l. XXX).Žalobcasinároknavydaniebezdôvodnéhoobohateniauplatnenýrozšírenímnávrhunazačatiekonania,
doručeným súdu dňa XX.XX.XXXX za obdobie od 28.12.2008 do 29.3.2010 uplatnil pôvodne žalobou
vedenou na Okresnom súde v Prešove zo dňa XX.X.XXXX pod sp.zn. XX P. XX/XXXX, ktoré bolo

zastavenéuznesenímOSvPrešovezodňaXX.XX.XXXXprenezaplateniesúdnehopoplatkuzapodanú
žalobu zo strany žalobcu a nadobudlo právoplatnosť dňa XX.X.XXXX.

Žalovaný v 1.rade namietal vlastnícke právo žalobcu k predmetným nehnuteľnostiam s uvedením, že
tieto boli súčasťou pozemno-knižných parciel zapísaných v pozemno-knižnej vložke č.XXX, kat. územie

Prešov na mene K. K., W.. D.B., ktorá sa v období od 5.X.XXXX A. X.X.XXXX vysťahovala do O. na
základe vycestovacej doložky, pričom podmienkou jej udelenia bolo, aby občan, ktorý legálne emigroval
do cudziny, podpísal renunciačné prehlásenie. Nehnuteľnosti prevzaté štátom z dôvodov uvedených
v § 6 ods.1 zák.č. 229/1991 Zb. mohli byť navrátené pôvodnému vlastníkovi alebo inej oprávnenej
osobe iba v lehote na uplatnenie reštitučného nároku, v opačnom prípade takejto osobe právna možnosť
obnovenia vlastníckeho práva zanikla. Pôvodná vlastníčka pozemno-knižných parciel a ani jej právni

nástupcovia si takýto reštitučný nárok neuplatnili a preto prejednaním dedičstva po nebohej K. K. vo
vzťahu k predmetným pozemno-knižným parcelám došlo k obchádzaniu zákona a zásady lex specialis
derogat lex generali a z uvedeného dôvodu právny predchodca žalobu nemohol vlastnícke právo k
predmetným nehnuteľnostiam nadobudnúť v súlade so zákonom.

Žalovaný v 1.rade zároveň poukázal na špekulatívne konanie spoločnosti žalobcu v predmete
nadobudnutia vlastníctva predmetných nehnuteľností v krátkom časovom slede po nadobudnutí ich
vlastníctva jeho právnym predchodcom s prihliadnutím na výrazný rozdiel dohody v kúpnej cene.
Poukázal na to, že jednotliví nadobúdatelia predmetných nehnuteľností v čase uzatvorenia kúpnych
zmlúv vyhlásili, že im je známy stav pozemkov a teda museli mať vedomosť o tom, že na týchto

sú umiestnené stavby vo vlastníctve iného subjektu. Zároveň žiadal zamietnuť nárok na vydanie
bezdôvodného obohatenia za obdobie od 2.9.2009 do 19.1.2011, teda v čase prebiehajúceho sporu o
vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam medzi spoločnosťou žalobcu a spoločnosťou P. s.r.o.
s uvedením, že žalovaný v 1.rade tento stav nezavinil.

Súčasne voči uplatnenému nároku u žalobcu vzniesol námietku premlčania za obdobie od 18.1.2007
do 29.3.2008 a od 28.12.2008 do 26.12.2010.

Žalovanáv2.radežiadalažalobuakonedôvodnúzamietnuťsovznesenímnámietkypremlčaniavzmysle
ustanovenia § 107 Občianskeho zákonníka k nároku žalobcu uplatneného za obdobie od 18.1.2007

do 29.3.2008 a od 28.12.2008 do 29.3.2010 s uvedením, že zo samotnej existencie štátnej cesty
žalovanejv2.radenevznikolžiadenmajetkovýaniinýprospech.Žalovanáv2.radeniejeaanivminulosti
nebola užívateľom, keďže ide o oprávnenú stavbu - verejnú komunikáciu postavenú vo verejnom
záujme, slúžiacu na užívanie verejnosti v zmysle § 6 ods.1 cestného zákona, podľa ktorého každý
smie užívať diaľnice, cesty a miestne komunikácie obvyklým spôsobom na účely, na ktoré sú určené.

Tým, že komunikácia je vybudovaná na cudzom majetkovo-právne nevysporiadanom pozemku, nie sú
naplnené znaky bezdôvodného obohatenia tak ako interpretuje Občiansky zákonník v zmysle ust. § 451
a nasledujúcich, podľa ktorého bezdôvodným obohatením je získanie majetkového prospechu plnením
bez právneho dôvodu, plnením z právneho úkonu, ktorý odpadol alebo ak ide o majetkový prospech
získaný z nepoctivých zdrojov. Žalovaná v 2.rade je povinná už zo zákona spravovať a udržiavať cesty

I. triedy a takouto činnosťou jej nevzniká žiaden majetkový prospech, ale práve naopak iba náklady
spojené s prevádzkou a údržbou cesty.

Žalobca výšku uplatneného nároku odvodzoval pri podaní žaloby z odborného vyjadrenia č. X/XXXX
znalca Ing. K. C. U. A. XX.X.XXXX, v ktorom znalec stanovil všeobecnú hodnotu nehnuteľnosti a

následne vypočítal výšku nájomného, ktorú určil za rok 2007 v sume 12,37 Eur/m2 ročne.

V priebehu súdneho konania bolo nariadené znalecké dokazovanie vo veci určenia hodnoty nájmu
za užívanie predmetných pozemkov vo vlastníctve žalobcu znalcom Ing. Jozefom C., ktorý znaleckým
posudkom č. XX/XXXX U. A. X.X.XXXX určil všeobecnú hodnotu predmetných pozemkov metódou

polohovej diferenciácie vo výške 237.003 Eur a hodnotu nájmu vyčíslil metódou polohovej diferenciácie
za obdobie od 18.1.2007 do 29.3.2008 vo výške 21.301,09 Eur a za obdobie od 28.12.2008 do 19.1.2011
vo výške 28.562,57 Eur.Porovnávacou metódou vyčíslil výšku nájmu za užívanie predmetných pozemkov za obdobie od
18.1.2007 do 29.3.2008 vo výške 24.659,37 Eur a za obdobie od 28.12.2008 do 19.1.2011 vo výške
30.066,45 Eur.

Znalecká organizácia U. I..W..V.. C. znaleckom posudku č. X/XXXX určila všeobecnú hodnotu
predmetnýchpozemkovmetódoupolohovejdiferenciácievovýške207.878,85Euravšeobecnúhodnotu
nájmu hodnotených pozemkov metódou polohovej diferenciácie vo výške 51.300 Eur, porovnávacou
metódou vo výške 48.800 Eur a porovnávaním vo výške 80.900 Eur.

Zo záverov znaleckého posudku vyplýva, že pre stanovenie nájmu pozemkov porovnávaním boli
znalcovi k dispozícii len dva doklady na porovnanie a preto takto stanovená hodnota je iba informatívna,
nakoľko pri výpočte nebolo možné dodržať predpísaný postup pre stanovenie hodnoty, teda minimálne
3 doklady (nájomné zmluvy) pre porovnávanie.

Znalecká organizácia sa zároveň vyjadrovala k záverom odborného vyjadrenia Ing. C. Č.. X/XXXX ako
aj znaleckému posudku vypracovaného Ing. C. N. Č.. XX/XXXX s uvedením, že rozdielnosť záverov
vyššie uvedeného odborného vyjadrenia a znaleckého posudku vyplýva z rozdielnej výmery pozemkov
v jednotlivých znaleckých posudkoch s poukazom na rozdielnu požiadavku zadavateľov, z rôznych
koeficientov polohovej diferenciácie, nesprávnej hodnoty základnej úrokovej sadzby s tým, že hodnota

nájmu mala byť stanovená za jednotlivé obdobia.

Žalobca súdu predložil znalecký posudok Znaleckého ústavu Technickej univerzity v Košiciach č. XX/
XXXX, z obsahu ktorého vyplýva, že pozemky predstavujú parkovisko zelené plochy a čiastočne
komunikácie. Z hľadiska polohy ide o pozemky nachádzajúce sa v obytnej časti mesta nad 50.000

obyvateľov a z hľadiska intenzity využitia ide o pozemky, kde sa v okolí nachádzajú rodinné domy so
štandardným vybavením, bežné bytové domy, bytové domy s nebytovými priestormi a nebytové stavby
pri priemysle s bežným technickým vybavením. Dopravné spojenie s mestom je mestskou aj súkromnou
dopravou. Ide o pozemky v tesnej blízkosti prostriedku hromadnej dopravy s dobrou úpravou ciest,
cesta vlastným autom do centra (10 minút) územie mesta. Z hľadiska obchodnej vybavenosti je ich

možné pokladať za pozemky zmiešanej obchodnej a obytnej oblasti. Vybavenosť v okolí pozemkov je
minimálna. Ide o pozemky, ktoré majú možnosť napojenia na verejné rozvody elektrickej energie, vody,
kanalizácie a zemného plynu, avšak uvedené rozvody sa na pozemkoch v súčasnosti nenachádzajú.
Ako povyšujúci faktor znalecký ústav považoval skutočnosť, že ide o pozemky so zvýšeným záujmom
o kúpu, nakoľko sú z hľadiska dostupnosti centra výhodné a zároveň je predpoklad zlepšenia situácie v

obchodnej sieti, keďže na túto časť nadväzujú významné obchodné časti na predmestí.

Znalecký ústav určil všeobecnú hodnotu predmetných pozemkov metódou polohovej diferenciácie vo
výške 207.878,85 Eur.

Výpočet nájmu metódou polohovej diferenciácie týmto znaleckým posudkom bol stanovený pre
jednotlivé obdobia podľa platnosti úrokovej miery ECB a to za obdobie od 18.1.2007 do 27.3.2007 pri
úrokovej sadzbe 4,75 %, za obdobie od 28.3.2007 do 24.4.2007 pri úrokovej sadzbe 4,5 %, za obdobie
od 25.4.2007 do 31.12.2007, od 1.1.2008 do 29.3.2008 a od 30.3.2008 do 28.10.2008 pri úrokovej
sadzbe 4,25 %, za obdobie od 28.12.2008 do 31.12.2008 a od 1.1.2009 do 20.1.2009 pri úrokovej

sadzbe 2,5 %, za obdobie od 21.1.2009 do 10.3.2009 pri úrokovej sadzbe 2 %, za obdobie od 11.3.2009
do 7.4.2009 pri úrokovej sadzbe 1,5 %, za obdobie od 8.4.2009 do 12.5.2009 pri úrokovej sadzbe 1,25
% za obdobie od 13.5.2009 do 31.12.2009, od 1.1.2010 do 31.12.2010 a od 1.1.2011 do 19.1.2011 pri
úrokovej sadzbe 1 %.

Výška nájmu metódou polohovej diferenciácie bola znaleckým ústavom vyčíslená za jednotlivé obdobia
v sume 8,54 Eur/m2 za obdobie od 8.1.2007 do 27.3.2007, v sume 8,39 Eur/m2 za obdobie od 28.3.2007
do 24.4.2007, v sume 8,25 Eur/m2 za obdobie od 25.4.2007 do 28.10.2008, v sume 7,28 Eur/m2 za
obdobie od 28.12.2008 do 20.1.2009, v sume 7,01 Eur/m2 za obdobie od 21.1.2009 do 10.3.2009, v
sume 6,75 Eur/m2 za obdobie od 11.3.2009 do 7.4.2009, v sume 6,63 Eur/m2 za obdobie od 8.4.2009 do

12.5.2009 a v sume 6,50 Eur/m2 za obdobie od 13.5.2009 do 19.1.2011, v celkovej výške 77.626,42 Eur.

Ďalej znalecký ústav vyčíslil hodnotu nájmu predmetných pozemkov porovnávaním podľa predložených
zmlúv o nájme, ponuky z inzertných novín, ako aj súdnych rozhodnutí obdobných pozemkov a tokonkrétne parc. KN XXX, vedenej na LV č. XXXX, kat. územie Prešov, KN XXX/X R. B.. J., kat. územie
Prešov, KN XXX/X R. Q. Č.: XXXX kat. územie Nižná Šebastová, KN XXXX/X Prešov pre novinový
stánok, KN XXXX Prešov ako pozemok pre prístup mechanizmov a ďalej porovnávaním výšky nájmu

plôch určených na parkovanie nákladných a osobných motorových vozidiel na základe nájomných zmlúv
uzatvorených Technickými službami mesta Prešov a vlastníkmi pozemkov, ako aj na základe zmluvy o
nájme spoločnosti E. W. I..W..V.. N..

Na základe uvedeného vyčíslil nájom predmetných pozemkov zisteného porovnávaním podľa parciel

a jednotlivých období platnosti úrokovej miery ECB vo výške 11,70 Eur/m2 za obdobie od 18.1.2007
do 31.12.2007, vo výške 12,44 Eur/m2 za obdobie od 1.1.2008 do 28.10.2008 a od 28.12.2008 do
31.12.2008, vo výške 13,15 Eur/m2 za obdobie od 1.1.2009 do 31.12.2009, vo výške 13,50 Eur/m2 za
obdobie od 1.1.2010 do 31.12.2010 a vo výške 13,63 Eur/m2 za obdobie od 1.1.2011 do 19.1.2011, v
celkovej výške 134.350,53 Eur, zaokrúhlene 134.400 Eur.

V závere znaleckého posudku sa znalecký ústav vyjadril aj k odbornému vyjadreniu Ing. K. C. Č..
X/XXXX, k znaleckému posudku Ing. S. C. Č.. XX/XXXX, ako aj k znaleckému posudku Znaleckej
organizácie U. I..W..V.. Č.. X/XXXX.

K odbornému vyjadreniu Ing. K. C. uviedol, že znalec vykonal hodnotenie pozemku metódou polohovej

diferenciácie a všeobecnú hodnotu nájmu pre rok 2005 stanovil vo výške 10,24 Eur/m2 a za r. 2006
a sčasti r.2007 vo výške 12,35 Eur/m2. Znaleckým ústavom bola výška nájmu pre r.2008 metódou
polohovej diferenciácie stanovená na sumu 8,54 Eur/m2 a porovnávacou metódou na sumu 11,70 Eur/
m2. Ako je zrejmé z výsledku porovnávania je relácia medzi hodnotami zistenými Ing. C. a znaleckým
ústavom rozdielna iba v rozsahu 10 %. Keďže stanovenie výšky nájmu metódou polohovej diferenciácie

je výrazne závislý od hodnoty úrokovej miery ECB, ktorá od r.2006 klesá a tým aj znižuje všeobecnú
hodnotu nájmu pozemkov, javí sa ako vhodnejšia porovnávacia metóda, ktorá rešpektuje inflačný vývoj,
polohu, ale aj fyzické faktory pozemku. K znaleckému posudku Ing. S. C. Č.. XX/XXXX uviedol, že tento
stanovil všeobecnú hodnotu nájmu metódou polohovej diferenciácie metodikou uvedenou vo vyhláške
492/2004 Z.z. podľa prílohy č.3 a je zrejmé zo záverov tohto znaleckého posudku, že stanovenie výšky

nájmu metódou polohovej diferenciácie je výrazne závislé od úrokovej miery ECB, ktorá od r.2006 klesá,
čo sa prejavilo aj na výsledkoch. Porovnávacou metódou bola stanovená všeobecná hodnota pozemkov
a výpočet všeobecnej hodnoty nájmu, ktorá bola vykonaná tou istou metódou ako pri výpočte podľa
polohovej diferenciácie.

Správnosť použitej metodiky bola potvrdená aj výsluchom Prof. X.. X. H., ako osoby zodpovednej
za vypracovanie znaleckého posudku č. XX/XXXX. K znaleckému posudku znaleckej organizácie U.
I..W..V.. Č..X/XXXX uviedol, že pre výpočet všeobecnej hodnoty metódou polohovej diferenciácie
boli plochy hodnotených pozemkov upravené podielom zodpovedajúcim dĺžke sledovaného obdobia.
Výpočet všeobecnej hodnoty nájmu boli opätovne vykonaný metodikou v súlade s vyhláškou 492/2004

Z.z.prílohouč.3,ktorájepriamozávisláodhodnotyúrokovejmieryECB,ktorejvýpočetjesícemetodicky
správny, ale dáva skreslené výsledky, nakoľko hodnota úrokovej miery ECB najmä v súčasnom období
dosahuje temer nulové hodnoty a tým hodnota nájmu v čase postupne klesá a nekopíruje stav
trhu, na ktorom sa prejavuje postupný nárast cien. Naviac znalecká organizácia použila pre obdobie
predpokladanej návratnosti investície hodnotu 20 rokov, čo je v rozpore so stavom, nakoľko zmluvy o

nájme sú krátkodobé a preto mala byť použitá minimálna dĺžka uvedená v metodike, v danom prípade
15 rokov.

Pre stanovenie všeobecnej hodnoty nájmu porovnaním sa opäť vychádzalo z kúpnych zmlúv s hodnotou
pozemkov a vyjadrení realitných kancelárií. Uvedené ceny boli upravované percentom medziročnej

zmeny cien nehnuteľností zverejnenej na portáli Národnej banky Slovenska a u pozemkov z ponuky
realitnýchkanceláriíbolaponukovácenaupravenázníženímocenuréžierealitnejkancelárievrozsahu5
- 10 %. Z takto vypočítaných cien pozemkov bola stanovená všeobecná hodnota porovnaním. Koeficient
formy prevodu bol určený správne a pokiaľ ide o dátum prevodu boli započítané medziročné zmeny cien
nehnuteľností podľa portálu NBS, ktoré však boli stanovené spoločne pre stavby a pozemky a teda nie

sú preukázateľnými, najmä na vývoj cien pozemkov. Ceny pozemkov v uvedených rokoch rástli a skôr
kopírovali inflačný vývoj, o čom svedčia aj dodatky k zmluvám o nájmoch, ktoré sú prílohou znaleckého
posudku. Podľa názoru znaleckého ústavu znalecká organizácia aj pri tomto výpočte použila obdobie
predpokladanej návratnosti investície hodnotu 20 rokov, čo je v rozpore so stavom a mala byť použitá ibaminimálna dĺžka v rozsahu 15 rokov. V závere bolo konštatované, že v danom prípade s poukazom na
klesajúcu hodnotu úrokovej miery ECB, ktorá dáva skreslené výsledky a v súčasnom období dosahuje
temer nulové hodnoty, javí sa za vhodnejšie určovať všeobecnú hodnotu nájmu zo zmlúv uzatvorených

na nájom za pozemky a tieto nestanovovať zo všeobecnej hodnoty pozemku.

Taktiež pri určení hodnoty nájmu porovnávaním znalecká organizácia pri niektorých pozemkov koeficient
vyjadrujúci vzťah k centru neurčila exaktným preukázaním výpočtom, ale iba odhadom a neskúmala
u porovnávacích a porovnávaných pozemkoch fyzické vplyvy, napr. svahovitosť, zamokrenie, tvar

pozemku, vhodnosť jeho využitia a podobne.

Podľa § 100 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone
ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. Premlčujú sa všetky majetkové práva
s výnimkou vlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté ustanovenie § 105. Záložné práva sa nepremlčujú

skôr, než zabezpečená pohľadávka. Nepremlčujú sa takisto práva z vkladov na vkladných knižkách
alebo na iných formách vkladov a bežných

Podľa § 107 Občianskeho zákonníka, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí
za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho

úkor obohatil. Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a
ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo. Ak sú účastníci
neplatnej alebo zrušenej zmluvy povinní navzájom si vrátiť všetko, čo podľa nej dostali, prihliadne súd
na námietku premlčania len vtedy, ak by aj druhý účastník mohol premlčanie namietať.
Podľa § 112 Občianskeho zákonníka, ak veriteľ v premlčacej dobe uplatní právo na súde alebo u iného

príslušného orgánu a v začatom konaní riadne pokračuje, premlčacia doba od tohto uplatnenia po dobu
konania neplynie. To platí aj o práve, ktoré bolo právoplatne priznané a pre ktoré bol na súde alebo u
iného príslušného orgánu navrhnutý výkon rozhodnutia.

Podľa § 451 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.

Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením
z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový
prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa 261 ods.1 Obchodného zákonníka, táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi

podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich
podnikateľskej činnosti.

Touto časťou zákona sa spravujú takisto záväzkové vzťahy medzi subjektom verejného práva, ak sa
týkajú zabezpečovania verejných potrieb alebo vlastnej prevádzky a podnikateľmi pri ich podnikateľskej

činnosti.

Na účely odseku 2 subjektom verejného práva je

a) štátny orgán,

b) obec,
c) vyšší územný celok,
d) právnická osoba, ktorá spĺňa požiadavky podľa odseku 4,
e) združenie právnických osôb, ktorého členom je aspoň jeden zo subjektov verejného práva uvedených
v písmenách a) až d).

Právnická osoba podľa odseku 3 písm. d) je osoba založená alebo zriadená na účel plnenia potrieb
všeobecného záujmu, ktoré nemajú výrobný alebo obchodný charakter, a
a) je úplne alebo z väčšej časti financovaná subjektom verejného práva podľa odseku 3 písm. a) až d),
b) je kontrolovaná subjektom verejného práva podľa odseku 3 písm. a) až d) alebo

c) subjekt verejného práva podľa odseku 3 písm. a) až d) vymenúva alebo volí viac ako polovicu členov
jej riadiaceho orgánu alebo kontrolného orgánu.Na účely odseku 2 subjektom verejného práva sú aj štátne organizácie, ktoré nie sú podnikateľmi, pri
uzavieraní zmlúv, z ktorých vyplýva, že ich obsahom je uspokojovanie verejných potrieb, a to aj keď
nespĺňajú podmienky podľa odsekov 3 a 4.

Touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy:
a) medzi zakladateľmi obchodných spoločností, medzi spoločníkom a obchodnou spoločnosťou, ako aj
medzi spoločníkmi navzájom, pokiaľ ide o vzťahy týkajúce sa účasti na spoločnosti, ako aj vzťahy zo
zmlúv, ktorými sa prevádza podiel spoločníka, medzi štatutárnym orgánom alebo členom štatutárnych

a dozorných orgánov spoločnosti a obchodnou spoločnosťou, ako aj vzťahy medzi spoločníkom a
obchodnou spoločnosťou pri zariaďovaní záležitostí spoločnosti a záväzkové vzťahy medzi prokuristom
a spoločnosťou pri výkone jeho poverenia,
b) medzi zakladateľmi družstva a medzi členom a družstvom, pokiaľ vyplývajú z členského vzťahu
v družstve, ako aj zo zmlúv o prevode členských práv a povinností, záväzkové vzťahy medzi
členom štatutárneho orgánu a kontrolným orgánom družstva a záväzkové vzťahy medzi prokuristom a

družstvom pri výkone jeho poverenia,
c) z burzových obchodov a ich sprostredkovania (§ 642) a ďalej z odplatných zmlúv týkajúcich sa
cenných papierov,
d) zo zmluvy o predaji podniku alebo jeho častí (§ 476), zmluvy o úvere (§ 497), zmluvy o kontrolnej
činnosti (§ 591), zasielateľskej zmluvy (§ 601), zmluvy o prevádzke dopravného prostriedku (§ 638),

zmluvy o tichom spoločenstve (§ 673), zmluvy o otvorení akreditívu (§ 682), zmluvy o inkase (§ 692),
zmluvy o bankovom uložení veci (§ 700), zmluvy o bežnom účte (§ 708) a zmluvy o vkladovom účte
(§ 716),
e) z bankovej záruky (§ 313), z cestovného šeku (§ 720) a sľubu odškodnenia (§ 725).

Touto časťou zákona sa spravujú aj vzťahy, ktoré vznikli pri zabezpečení plnenia záväzkov v
záväzkových vzťahoch, ktoré sa spravujú touto časťou zákona podľa predchádzajúcich odsekov, ako aj
záložné právo k nehnuteľnostiam pri zabezpečení práv spojených s dlhopismi a záložné právo k cenným
papierom v rozsahu ustanovenom osobitným zákonom. Pri použití tejto časti zákona podľa odsekov 1
a 2 je rozhodujúca povaha účastníkov pri vzniku záväzkového vzťahu.

Zmluvy medzi osobami uvedenými v odsekoch 1 a 2, ktoré nie sú upravené v hlave II tejto časti zákona, a
sú upravené ako zmluvný typ v Občianskom zákonníku, spravujú sa príslušnými ustanoveniami o tomto
zmluvnom type v Občianskom zákonníku a týmto zákonom.

Podľa § 8 vyhl.č. 35/1984 Zb., cestný pozemok tvorí teleso diaľnic, ciest a miestnych komunikácií
a cestné pomocné pozemky. Teleso diaľnic, ciest a miestnych komunikácií je ohraničené zvýšenou
obrubou chodníkov, prípadne zelených pásov, vonkajšími hranami cestných alebo záchytných priekop
a rigolov, svahov cestných násypov a zárezov alebo vonkajšími hranami päty oporných múrov a tarasov
alebovonkajšímihranamikorunyobkladovýchazárubnýchmúrov,prípadnevonkajšímihranamizárezov

nad týmito múrmi.

Súčasťami 3) diaľnic, ciest a miestnych komunikácií sú najmä mosty (nadcestia), po ktorých je
komunikácia vedená, včítane chodníkov na nich, strojové vybavenie sklápacích mostov, ľadolamy,
vozovky, priepusty, tunely, oporné, zárubné, obkladové a parapetné múry, tarasy, cestné svahy, cestné

pomocné pozemky, priekopy a ostatné povrchové odvodňovacie zariadenia, zábradlia, odrazníky,
prievozy, zvádzadlá, pružidlá, smerové stĺpiky, staničníky a medzníky, zásnežky, cestná zeleň,
odpočívadlá, odstavné pruhy a plochy pre zastávky hromadnej verejnej dopravy, dopravné značky a
zariadenia (s výnimkou svetelných znamení slúžiacich na riadenie dopravy a stanovíšť dopravných
orgánov),zásobníkyaskládkyúdržbovýchlátok,ochrannézelenépásy,dopravnéostrovčekyahlásnice.

Súčasťami diaľnic, ciest a miestnych komunikácií sú aj ich privádzače a vetvy križovatiek a protihlukové
múry a protihlukové valy vyvolané výstavbou komunikácie a pokiaľ sú umiestnené na cestnom pozemku.

Súčasťami miestnych komunikácií sú aj priľahlé chodníky, verejné parkoviská a obratiská, zariadenia na
zabezpečenie a zaistenie priechodov pre chodcov, podchody a priechodové lávky.

Kanalizácia včítane úprav na odvádzanie vody sú súčasťou diaľnice, cesty alebo miestnej komunikácie
len vtedy, ak slúži výlučne na odvádzanie povrchových vôd z tejto komunikácie.O súčastiach prejazdných úsekov ciest v mestách a v obciach platia ustanovenia odsekov 2 až 4;
súčasťami prejazdných úsekov, s výnimkou na mostoch, však nie sú priľahlé chodníky, zábradlia, reťaze
a iné zariadenia na zaistenie a zabezpečenie priechodov pre chodcov a stromovia, aj keď sú na telese

prejazdných úsekov.

Súčasťami diaľnic, ciest a miestnych komunikácií nie sú najmä hrádze vodných nádrží, rybníkov a brehy
vodných tokov, po ktorých komunikácia prebieha, vodohospodárske objekty pod mostami, priepusty,
podchody či iné zariadenia budované pri vykonávaní melioračných úprav, prechody na susedné

nehnuteľnosti, označníky zastávok, zastávky a čakárne hromadnej verejnej dopravy, autobusové
stanice, úrovňové priecestia železníc bez závor do vzdialenosti 2, 5 metra od osi krajnej koľajnice a
úrovňové priecestia železníc so závorami vo vzdialenosti medzi závorami, zariadenia na zabezpečenie
priecestí železníc, koľajové pásy mestskej, prípadne železničnej dopravy v úrovni vozovky vo
vzdialenosti 0, 5 metra od vonkajšej hrany koľajnice, zvláštne telesá železníc, trolejové vedenia,
nástupné ostrovčeky hromadnej verejnej dopravy, verejné osvetlenia, energetické, telekomunikačné,

tepelné a iné vedenia, čerpacie stanice pohonných látok a melioračné zariadenia.

Dopravné značky a zariadenia s výnimkou svetelných signalizačných zariadení slúžiacich na riadenie
dopravy zriaďujú a udržiavajú správcovia komunikácií. Dopravné značky na priecestiach zriaďuje
dráhový podnik, ktorý ich odovzdáva do údržby správcovi komunikácií a prípadné zmeny je povinný

správcovi komunikácií ohlásiť. O druhu, úprave a umiestnení dopravných značiek a zariadení platia
osobitné predpisy. 4)

Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že žalobca sa predmetnou žalobou domáha vydania
bezdôvodného obohatenia za užívanie nehnuteľnosti v jeho vlastníctve vedený na LV č. XXXXX,

konkrétne parciel KNC XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X O. XXXX/X ako stavbami vo vlastníctve
žalovaného v 1. a 2.rade umiestnenými na predmetných parcelách a to za obdobie od 18.1.2007 do
29.3.2008 a od 28.12.2008 do 19.1.2011.

Vlastníctvo k predmetným nehnuteľnostiam žalobca nadobudol kúpnou zmluvou zo dňa XX.XX.XXXX,

ktorej vklad bol povolený dňa XX.XX.XXXX. Námietku žalovaných v 1. a 2.rade nedostatku aktívnej
legitimáciežalobcuvpredmetesporuspoukazomnauzatvorenúkúpnuzmluvuzodňa2.X.XXXX,ktorou
žalobca ako predávajúci vlastnícke právo k týmto nehnuteľnostiam previedol na spoločnosť P. I..r.o., súd
vyhodnotil ako nedôvodnú.

V zmysle ust. § 47 Občianskeho zákonníka, ak zákon ustanovuje, že k zmluve je potrebné rozhodnutie
príslušného orgánu, je zmluva účinná až týmto rozhodnutím, t.z. že účinnosť zmluvy na rozdiel od jej
vzniku nastane až dňom, keď kladné rozhodnutie tohto orgánu nadobudlo právoplatnosť.

V zmysle ust. § 28 zák. č. 162/1995 Z.z., práva k nehnuteľnostiam vznikajú, menia sa alebo zanikajú

vkladom do katastra a právne účinky vkladu vznikajú na základe právoplatného rozhodnutia správy
katastra o jeho povolení.

Nakoľko účinky vkladu prevodu vlastníctva k predmetným nehnuteľnostiam na základe kúpnej zmluvy
zo dňa X.X.XXXX medzi žalobcom ako predávajúcim a spoločnosťou P. I..W..o. ako kupujúcim nastali

až rozhodnutím Správy katastra Prešov o povolení vkladu vlastníckeho práva pod č. vkladu V XXXX/XX
U. A. XX.X.XXXX (Č..Q.. XXX), je vlastnícke právo žalobcu k uvedeným nehnuteľnostiam za rozhodné
obdobie nespochybniteľné.

Žalovaný v 1.rade zároveň namietal vlastnícke právo žalobcu k uvedeným parcelám s odôvodnením, že

tieto boli súčasťou pozemno-knižných parciel zapísaných v pozemno-knižnej vložke č. XXX, kat.územie
Prešov v prospech K. K., rod. D., ktorá sa v období od X.X.XXXX A. X.X.XXXX C. A. O. na
základevycestovacejdoložky,podmienkouudeleniaktorejbolopodpísanierenunciačnéhovyhlásenia.V
takomto prípade vlastnícke právo k nehnuteľnostiam uvedených osôb prešlo na štát a týmto im právnym
nástupcom vzniklo iba právo uplatniť si reštitučný nárok na ich vydanie za podmienok ustanovených

zákonom č. 229/1991 Zb.

Keďže pôvodná vlastníčka, ani jej právni nástupcovia si v zákonných lehotách reštitučný nárok
neuplatnili, nemohlo dôjsť k prechodu vlastníctva k týmto nehnuteľnostiam na právneho nástupcupôvodnej vlastníčky v dedičskom konaní, keďže takýmto postupom došlo k obchádzaniu zákona a
zásady lex specialis derogat lex generali. Aj uvedenú námietku súd vyhodnotil za nedôvodnú, nakoľko
z dedičského spisu vedeného na Okresnom súde v Prešove pod sp.zn. XX A. XXXX/XXXX bolo

preukázané, že K. K., rod. D. zomrela dňa X.X.XXXX a bola na základe výpisu z pozemkovej knihy
z 2.XX.XXXX vedená ako výlučná vlastníčka pozemno-knižných parciel XXXX/X, XXXX, XXXX/X O.
XXXX/X, vedených v pozemno-knižnej zápisnici 609, kat. územie Prešov a teda podľa názoru súdu
došlo k legitímnemu spôsobu nadobudnutia vlastníckeho práva k týmto nehnuteľnostiam zo strany jej
právnej nástupkyne K.. C. J. na základe osvedčenia o dedičstve zo dňa X.XX.XXXX N. I..U.. XX A.

XXXX/XXXX, A. XXX/XXXX, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 16.XX.XXXX. Na základe uvedených
skutočností teda nebolo preukázané tvrdenie žalovaného v 1.rade, že žalobca vlastnícke právo k
uvedeným nehnuteľnostiam nadobudol od nevlastníka.

Medzi účastníkmi konania nebolo sporné to, že na uvedených nehnuteľnostiach sa nachádza stavba
parkoviska, autobusovej zastávky s odbočovacou niké, cestného svahu a cestného pomocného

pozemku, vrátane cesty I. triedy I/68 a chodníky.

Uvedený úsek cesty bol do cestnej siete I. triedy zaradený rozhodnutím MV SR č. I.-XXXX/XXXX U. A.
XX.X.XXXX s účinnosťou od 1.10.1991, pričom išlo pôvodne o úsek miestnej komunikácie v Prešove
(ul. Š., H., Q.J. A., C.).

Podľa znaleckého posudku č. X/XXXX vypracovaného Ing. S. D. pre účely konania vedeného na
Okresnom súde v Prešove pod sp.zn. XX P. XXX/XXXX na parcele XXXX/X o výmere 586 m2, 1251/5
o výmere 1490 m2, XXXX/X o výmere 88 m2 a XXXX/X o výmere 279 m2 je ako diel A umiestnené
odbočovacie niké o výmere 189 m2, ako diel B nástupište o výmere 140 m2, ako diel C zastávka o

výmere 14 m2, ako diel D asfaltová plocha o výmere 784 m2, ako diel H ostatná plocha o výmere 310 m2
a ako diel I svah o výmere 530 m2, čo predstavuje celkovú výmeru 1967 m2, pričom zostatková plocha
je 476 m2. Zároveň na parcele 9721/5 o výmere 302 m2 je umiestnená časť komunikácie zobrazená
ako diel E o výmere 87 m2, chodník - zámková dlažba ako diel F o výmere 81 m2, asfaltový chodník
ako diel G o výmere 35 m2 a cestný svah ako diel J o výmere 99 m2.

Podľa § 3d zák. č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách, miestne komunikácie sú vo vlastníctve
obcí. Diaľnice, cesty pre motorové vozidlá a cesty I. triedy vrátane ich prejazdných úsekov cez colné
priestory a obce sú vo vlastníctve štátu, ak osobitný predpis2a) neustanovuje inak. Diaľnice, cesty pre
motorové vozidlá a cesty I. triedy, ktorých verejným obstarávateľom je Slovenská republika na základe

koncesnej zmluvy podľa osobitného predpisu2cba) (ďalej len "koncesné cesty"), sú vo vlastníctve štátu.

Cesty II. triedy a III. triedy vrátane ich prejazdných úsekov cez obce sú vo vlastníctve samosprávneho
kraja, ak osobitný predpis2a) neustanovuje inak. Prejazdné úseky ciest II. a III. triedy cez colné priestory
sú vo vlastníctve štátu. Miestne komunikácie sú vo vlastníctve obcí.

Účelové komunikácie sú vo vlastníctve štátu2b) alebo iných právnických osôb alebo fyzických osôb.

Správu pozemných komunikácií vykonávajú,
a) ak ide o diaľnice, cesty pre motorové vozidlá a cesty podľa schváleného plánu rozvoja diaľnic a ciest

vo vlastníctve štátu okrem ich prejazdných úsekov cez colné priestory a koncesných ciest - Národná
diaľničná spoločnosť, 2ba)
b) ak ide o cesty vo vlastníctve štátu okrem ich prejazdných úsekov cez colné priestory - právnické osoby
na tento účel zriadené ministerstvom, 2c)
c) ak ide o cesty vo vlastníctve samosprávneho kraja, samosprávny kraj, prípadne právnické osoby ním

na tento účel založené alebo zriadené,
d) ak ide o prejazdné úseky ciest vo vlastníctve obce, o miestne komunikácie a účelové komunikácie vo
vlastníctve obce - obce, prípadne právnické osoby nimi na tento účel založené alebo zriadené,
e)akideoúčelovékomunikácievovlastníctveštátu2b)-právnickéosoby,ktorýmcelkomaleboprevažne
slúžia,

f) ak ide o prejazdné úseky cez colné priestory - príslušné colné orgány po dohode s cestným správnym
orgánom a správcom diaľnice alebo cesty vedúcej k hraničnému priechodu,
g) ak ide o koncesné cesty - koncesionár počas koncesnej lehotyVlastníci a správcovia pozemných komunikácií sú povinní pozemné komunikácie udržiavať v stave
zodpovedajúcom účelu, na ktorý sú určené. Súčasti diaľnic a ciest vo vlastníctve štátu sa môžu
prenechať v nájme len na určitý čas, najviac na 30 rokov. Na prenajatých súčastiach diaľnic a ciest

možno zriadiť a prevádzkovať stavby slúžiace užívateľom diaľnic a ciest, najmä motoresty, motely,
čerpacie stanice pohonných látok a iné zariadenia (napr. reklamné, informačné a propagačné zariadenia
alebo telekomunikačné zariadenia). Správcovia diaľnic, ciest a miestnych komunikácií vedú o týchto
pozemných komunikáciách technickú evidenciu.

Samosprávny kraj
a) poskytuje informácie a podklady o plánovaní, príprave a výstavbe ciest v jeho vlastníctve na účely
spracovania štátnej koncepcie diaľnic a ciest bezplatne ministerstvu,
b) vykonáva sčítanie cestnej dopravy na cestách v jeho vlastníctve v čase celoštátneho sčítania vo
svojom mene a na vlastné náklady. Výsledky tohto sčítania poskytuje bezplatne ministerstvu v určenom
čase,

c) schvaľuje po kladnom prerokovaní s ministerstvom operačné plány zimnej údržby ciest vo vlastníctve
samosprávneho kraja.

Samosprávny kraj a obec zabezpečujú
a) informačný systém zimnej spravodajskej služby ako súčasť jednotného informačného systému zimnej

spravodajskej služby a údaje o stave zjazdnosti pozemných komunikácií vo svojom vlastníctve poskytujú
bezplatne ministerstvu,
b) technickú evidenciu ciest a miestnych komunikácií v ich vlastníctve v súlade s centrálnou evidenciou,
c) stavebnotechnické vybavenie ciest a miestnych komunikácií v ich vlastníctve podľa potrieb cestnej
dopravy a obrany štátu.

Samosprávny kraj je povinný zachovať účelové určenie majetku, ktorý nadobudol do svojho vlastníctva
podľa tohto zákona, počas jeho upotrebiteľnosti. Na majetok samosprávneho kraja, ktorý nadobudol
do svojho vlastníctva podľa tohto zákona, nemožno zriadiť záložné právo, 2ca) uskutočniť výkon
rozhodnutia, exekúciu, konkurzné konanie a vyrovnávacie konanie podľa osobitných predpisov.2cb)

Zo strany žalovaného v 1.rade na základe rozhodnutia o umiestnení stavby zo dňa XX.X.XXXX,
stavebného povolenia zo dňa XX.XX.XXXX a rozhodnutia o povolení užívania stavby zo dňa XX.X.XXXX
nadobudol vlastníctvo k stavbe - zastávky MHD a SAD na ul. Š. v Prešove, vrátane odbočovacej niké,
ako aj parkoviska s poukazom na bod 6 rozhodnutia o umiestnení stavby, nachádzajúcich sa na parcele

vo vlastníctve žalobcu KNC XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X O. XXXX/X. Pokiaľ ide o úsek cesty I. triedy č.
I/68 pôvodne ako úsek miestnej komunikácie (ul. Š., H., Q. A., C.), tento je podľa § 3d ods.1 zákona č.
135/1961 Zb. vo vlastníctve štátu a v správe Slovenskej správy ciest.

Z výsledkov vykonaného dokazovania bolo nesporne preukázané, že predmetné stavby boli postavené

bez predchádzajúceho vyporiadania nehnuteľností.

Zo strany žalovaného v 1.rade, aj ako právneho predchodcu žalovaného v 2.rade tak došlo k zásahu
do vlastníckeho práva právneho predchodcu žalobcu bez právneho dôvodu. Dotknuté nehnuteľnosti
neboli od právneho predchodcu žalobcu odkúpené a neboli ani vyvlastnené v správnom konaní. Napriek

došlo k spracovaniu povrchu nehnuteľností výstavbou komunikácie, zastávky, chodníkov a parkoviska,
pričom moment prevzatia časti nehnuteľnosti je aj momentom odňatia vlastníctva bez právneho dôvodu,
dôsledkom čoho je vznik bezdôvodného obohatenia.

Podľa § 131 ods.2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31.3.1983 vyvlastniť vec, ktorá je v

osobnom vlastníctve, možno len v dôležitom záujme spoločnosti a to na základe zákona a za náhradu.
To isté platí, ak sa má osobné vlastníctvo k veci trvale obmedziť.

Podľa § 128 ods.2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom k 25.8.1995 (rozhodnutie o umiestnení
stavby zastávky MHD, SAD na ulici Šafárikovej) vo verejnom záujme možno vec vyvlastniť a vlastnícke

právo obmedziť, ak účel nemožno dosiahnuť inak, a to len na základe zákona, len na tento účel a za
náhradu.Žalovaný v 1.rade aj ako právny predchodca žalovaného v 2.rade nepostupoval v súlade s citovanými
ustanoveniami a dopustil sa obmedzenia vlastníckeho práva v rozpore so zákonom, ak k nehnuteľnosti,
na ktorých zriadil komunikácie, zastávky, parkoviská a chodníky pred výstavbou nevyvlastnil alebo

neodkúpil za náhradu. Prevzal tak nehnuteľnosti bez právneho dôvodu, čo tvorí právny základ pre
vydanie bezdôvodného obohatenia.

Bezdôvodnéobohatenievznikánielenvprípadeaksaprotiprávnerozmnožímajetokobohateného,aleaj
vtedy, ak sa doterajší majetok nezmenšil, hoci by k tomu došlo, keby bol obohatený plnil svoje povinnosti

(R 25/1986).

Na základe uvedeného niet dôvodu nevzťahovať uvedené pravidlo aj na stav, ak obohatený, vrátane
verejno-právneho subjektu využíva pozemok bez právneho dôvodu na účely komunikácie, pričom
primeranú náhradu za bezdôvodné obohatenie v prípade sporu určí súd podľa okolnosti konkrétneho
prípadu, medzi ktoré patrí aj odplata za užívanie porovnateľného pozemku v odplatných zmluvných

vzťahoch.

Súd poukazuje aj na závery rozsudku Najvyššieho súdu Českej republiky pod sp.zn. 33 OdO 1405/2005
zo dňa 25.10.2006, podľa ktorého povinnosť poskytovať náhradu vlastníkovi pozemku, na ktorom stojí
stavba platí pre vlastníka stavby bez ohľadu na to akým spôsobom svoje vlastnícke právo využíva

a podstatné nie je ani to či užívanie stavby prináša zisk. Z odôvodnenia uznesenia NS SR vo veci
5 Cdo 8/2009 vyplýva, že užívateľ cudzej veci bez právneho dôvodu je povinný vydať bezdôvodné
obohatenie peňažnou formou, rozsah ktorého plnenia je vyjadrený peňažnou čiastkou, ktorou by obvykle
bolo nevyhnutné vynaložiť v danom mieste a v čase za porovnateľné užívanie (prenajatie) veci. Obvyklé
nájomné je nájomným tržným. Až pri absencii zodpovedajúcich podkladov môže súd vychádzať aj z

výšky náhrad v iných prípadoch; v takom prípade ale skutkové zistenia je potrebné podrobiť ďalšiemu
posúdeniu z hľadiska toho, do akej miery je obmedzený vlastník v prípade nájmu pozemku, pri ktorom
mu so zreteľom na účel nájmu zostane po dobu nájmu „holé vlastníctvo“ bez možnosti pozemok užívať.

V prípade bezdôvodného obohatenia vzniknutého z protiprávneho stavu sa nejedná o právo

jednorazové, ale právo ktoré vzniká v súvislosti s protiprávnym stavom, ktorý bol pretrvávajúci (rozsudok
KSvPrešovezodňa11.12.2012podsp.zn.6Co75/2012).Tomutonázorukorešpondujeajodôvodnenie
nálezu Ústavného súdu SR III. ÚS 237/09, z ktorého záverov vyplýva, že pri nútenom obmedzení možno
uvažovať o opakovaných platbách primeranej náhrady počas trvania núteného obmedzenia.

S poukazom na preukázané vlastníctvo žalovaného v 1.rade k stavbám odbočovacie niké, nástupišťu,
zastávkyaasfaltovejplochyslúžiacejakoverejnéparkoviskojenárokžalobcunavydaniebezdôvodného
obohatenia za užívanie nehnuteľnosti XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X O. XXXX/X voči žalovanému v 1.rade
v súlade so závermi znaleckého posudku č. X/XXXX v rozsahu 189 m2 za odbočovaciu niké, 140 m2
za nástupište, 14 m2 za zastávku a 784 m2 ako asfaltovú plochu využívanú ako verejné parkovisko.

Zároveň nebolo preukázané, že žalovaný v 1.rade je pasívne legitimovaným subjektom v spore o
náhradu za užívanie časti nehnuteľnosti vyznačenej ako diel I cestný svah o výmere 530 m2 z dôvodu
nepreukázania vlastníckeho práva žalovaného v 1.rade k cestnému svahu, keďže tento v súlade s
ustanovením § 8 ods.2 vyhl. č. 35/1984 Zb. tvorí súčasť diaľníc, ciest a miestnych komunikácií, ale

nie je súčasťou verejných parkovísk, stavieb zastávok, prípadne nástupišť. Súčasne nebola preukázaná
dôvodnosť uplatnenej žaloby voči žalovanému v 1.rade za užívanie nehnuteľností vo vlastníctve žalobcu
označenej ako diel H ostatná plocha o výmere 310 m2 a to umiestnením stavby bez právneho dôvodu
vo vlastníctve žalovaného v 1.rade.

Taktiež žalobca neuniesol dôkazné bremeno tvrdenia užívania časti nehnuteľnosti označenej ako
zostatková plocha o výmere 476 m2 zo strany žalovaného v l.rade.

Voči žalovanému v 2.rade je žaloba o náhradu za užívanie nehnuteľností vo vlastníctve žalobcu KNC
XXXX/X o výmere 302 m2 dôvodná v časti vyznačenej ako diel E o výmere 87 m2 asfaltová cesta

tvoriacej súčasť komunikácie - cesty I. triedy I/68, ktorý je podľa § 3d ods.1 zákona č. 135/1961 Zb. vo
vlastníctve štátu a ako diel H cestný svah o výmere 99 m2 s poukazom na ust. § 8 vyhl.č. 35/1984 Zb.,
podľa ktorého súčasťami ciest podľa § 8 ods.2 vyhl.č. 35/1984 Zb. sú okrem iného aj cestné svahy.Pokiaľ ide o časti nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobcu KNC XXXX/X o výmere 302 m2 vyznačenej
znaleckým posudkom Ing. S. D. Č.. X/XXXX ako diel F chodník - zámková dlažba o výmere 81 m2 a ako
diel G asfaltový chodník o výmere 35 m2 v danom prípade zo strany žalobcu nebolo unesené dôkazné

bremeno tvrdenia, že ide o stavby vo vlastníctve žalovaného v l. alebo v 2.rade.

Z výsledkov vykonaného dokazovania nevyplynulo, aby stavby chodníkov nadobudol do vlastníctva
žalovaný v l.rade ich výstavbou rozhodnutím o umiestnení stavby zo dňa XX.X.XXXX N. Č.. Ž. Ú. XXXX/
XX-D. vydaným Obvodným úradom životného prostredia v spojení so stavebným povolením zo dňa

XX.XX.XXXX (Č..Q.. XXX) a povolením užívania stavby zo dňa XX.X.XXXX (Č..Q.. XXX).

Vlastníctvo žalovaného v l.rade nie je podľa názoru súdu možné vyvodiť ani zo zmluvy o odovzdaní
hmotného investičného majetku do správy č. XX/XX zo dňa XX.X.XXXX, ktorou mal žalovaný v l.rade
odovzdať do správy obchodnej spoločnosti zástavkové niké MHD a SAD na ulici Š.j v Prešove, niké
pri NsP a pri reštaurácii I., vrátane chodníkov, parkoviská a prístreškov, nakoľko z uvedenej zmluvy

nevyplýva, že predmetom odovzdania správy uvedeného hmotného investičného majetku vo vlastníctve
žalovaného v 2.rade, boli konkrétne chodníky umiestnené na parcele vo vlastníctve žalobcu KNC XXXX/
X. Žalobca zároveň nepreukázal pasívnu legitimáciu žalovaného v 2.rade v tomto spore vo vzťahu k
uvedeným stavbám chodníkov.

Žalovaný v 2.rade je síce vlastníkom stavby - cesty I. triedy I/68 čiastočne umiestnenej na parcele
XXXX/X, avšak súčasťami ciest I. triedy nie sú podľa § 8 vyhl.č. 35/1984 Zb. priľahlé chodníky, ktoré
tvoria súčasť iba miestnych komunikácií. Vlastníctvo žalovaného v l.rade k predmetným stavbám nebolo
preukázané ani rozhodnutím Ministerstva vnútra SR č. I.-XXXX/XXXX U. A. XX.X.XXXX, ktorým došlo
k zaradeniu uvedeného úseku, pôvodne ako miestnej komunikácie do cestnej siete ciest I. triedy.

Podľa § 1 zák.č. 66/2009 Z.z.., tento zákon upravuje usporiadanie vlastníckych vzťahov k pozemkom
pod stavbami vo vlastníctve obce alebo vyššieho územného celku, ktoré prešli do vlastníctva obce
alebo vyššieho územného celku podľa osobitných predpisov, 1) vrátane priľahlej plochy, ktorá svojím
umiestnením a využitím tvorí neoddeliteľný celok so

stavbou (ďalej len "pozemok pod stavbou"). Tento zákon sa primerane vzťahuje aj na usporiadanie
vlastníckych vzťahov k pozemkom, na ktorých je umiestnený cintorín, okrem pozemkov vo vlastníctve
cirkví, športový areál alebo verejná zeleň, ak tento cintorín, športový areál alebo verejná zeleň prešli do
vlastníctva obce podľa osobitného predpisu.2) Tento zákon sa nevzťahuje na usporiadanie vlastníckych
vzťahov k pozemkom pod stavbami, ktoré slúžia na podnikateľské účely.3)

V predmetnom spore je vylúčená aplikácia zákona č. 66/2009 Z.z. podľa tvrdenia žalovaného v l.rade,
keďže tento zákon usporiadava iba vlastnícke vzťahy k pozemkom pod stavbami vo vlastníctve obce,
alebo vyššieho územného celku, ktoré prešli do vlastníctva obce alebo vyššieho územného celku podľa
osobitných predpisov podľa poznámky 1 zákonom Slovenskej národnej rady č. 138/1991 Zb. o majetku

obcí a č. 446/2001 Z.z. o majetku vyšších územných celkov, keďže vlastníctvo k stavbám umiestneným
na pozemkoch vo vlastníctve žalobcu nenadobudol prechodom z vlastníctva štátu podľa zákona č.
138/1991 Zb. ale bol ich stavebníkom, preto usporiadanie vlastníckych vzťahov k pozemkom pod
stavbami vo vlastníctve žalovaného v l.rade nepodlieha režimu zákona č. 66/2009 Z.z.

Žalovaný v 1.rade voči uplatnenému nároku za vydanie bezdôvodného obohatenia titulom náhrady za
užívanie nehnuteľností vzniesol námietku premlčania voči uplatnenému nároku za obdobie od 18.1.2007
do 29.3.2008 a na základe návrhu na rozšírenie žaloby za obdobie od 28.12.2008 do 26.12.2010.

Žalovaný v 2.rade vzniesol námietku premlčania voči uplatnenému nároku za obdobie od 18.1.2007 do

29.3.2008 a od 28.12.2008 do 29.3.2010.

Pri posudzovaní dôvodnosti uplatnenej námietky premlčania súd postupoval podľa občiansko-právnej
úpravy premlčania a nie úpravy v Obchodnom zákonníku podľa tvrdenia žalobcu, nakoľko predmetom
sporu nie sú nároky vyplývajúce zo záväzkových vzťahov štátu, územnosprávnej jednotky alebo inej

verejno-právnej inštitúcie pri zabezpečovaní verejných potrieb alebo vlastnej prevádzky, ale ide o nároky
vyplývajúce z vlastníctva stavby umiestnenej na cudzom pozemku.Pri premlčaní práva na vydanie bezdôvodného obohatenia je stanovená kombinovaná premlčacia doba
atosubjektívnaaobjektívna,pričomichzačiatokjestanovenýodlišnenasebenezávisle,alesubjektívna
premlčacia doba môže plynúť iba v rámci objektívnej premlčacej doby, ktorú nemožno prekročiť.

Pre začiatok plynutia dvojročnej subjektívnej premlčacej doby je rozhodujúci deň, keď sa oprávnený
skutočne dozvedel, že na jeho úkor došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto na jeho úkor bezdôvodné
obohatenie získal. Pre začiatok plynutia objektívnej trojročnej premlčacej lehoty je rozhodujúci okamih,
keď k získaniu bezdôvodného obohatenia skutočne došlo.

Žalobca žalobou doručenou súdu dňa XX.X.XXXX si voči žalovaným v 1. a 2.rade uplatnil nárok na
vydanie bezdôvodného obohatenia za užívanie predmetných nehnuteľností za obdobie od 18.1.2007
do 29.3.2008 a od 30.3.2010 do 17.1.2011 a podaním doručeným súdu dňa 27.12.2012 si tento nárok
rozšíril na obdobie od 28.12.2008 do 29.3.2010 a od 18.1.2011 do 19.1.2011.

Z pripojeného súdneho spisu vedeného na Okresnom súde v Prešove pôvodne pod sp.zn. XX P. XX/
XXXX vyplýva, že žalobca si ešte žalobou doručenou súdu dňa 29.3.2010 uplatnil nárok na vydanie
bezdôvodného obohatenia za užívanie predmetných nehnuteľností voči žalovaným v 1. a 2.rade a
to za obdobie od 30.3.2008 do 29.3.2010 a teda deň podania uvedenej žaloby možno považovať
za rozhodujúci deň pre začiatok plynutia dvojročnej subjektívnej premlčacej doby, kedy sa žalobca

ako oprávnený dozvedel, že na jeho úkor k bezdôvodnému obohateniu došlo a kto toto bezdôvodné
obohatenie získal. Vzhľadom na dátum podanej žaloby dňa 17.1.2011 je nárok žalobcu premlčaný za
obdobie od 18.1.2007 do 29.3.2008.

Žalobca ďalej podaním doručeným súdu dňa 27.12.2012 rozšíril uplatnený nárok na vydanie

bezdôvodného obohatenia za obdobie od 28.12.2008 do 29.3.2010 a od 18.1.2011 do 19.1.2011.

Uvedené rozšírenie žaloby za obdobie od 28.12.2008 do 29.3.2010 bolo pôvodne predmetom sporu
vedeného pod sp.zn. XX P. XX/XXXX na základe žaloby doručenej dňa XX.X.XXXX, ktoré bolo
uznesením zo dňa XX.XX.XXXX s dátumom právoplatnosti dňa XX.X.XXXX zastavené pre nezaplatený

súdny poplatok za návrh na začatie konania.

S poukazom na vznesenú námietku premlčania súd skúmal či za obdobie od 28.12.2008 do 29.3.2010
spočívalo plynutie premlčacej lehoty v súlade s ust. § 112 Občianskeho zákonníka s poukazom na
konanie vedené pod sp.zn. XX P. XX/XXXX. V začatom konaní riadne pokračuje (§ 112 OZ) aj ten

účastník občianskeho súdneho konania, ktorý súčinnosť so súdom v konaní sám nevyvíja, ale svojimi
úkonmi nebráni priebehu konania a jeho skončeniu rozhodnutím súdu vo veci (rozsudok NS SR z
21.5.1976).

Uplatnením práva na súde nenastane spočívanie plynutia premlčacej doby v zmysle ust. § 112

Občianskeho zákonníka, ale v dôsledku späťvzatia návrhu na začatie konania dôjde k zastaveniu
súdneho konania (rozsudok NS SR z 30.3.1999 pod sp.zn. 2 Cdo 9/99).

Z odôvodnenia uvedeného rozhodnutia vyplýva, že ustanovenie § 112 OZ upravuje spočívanie
premlčania iba v tom prípade, ak veriteľ v premlčacej lehote právo uplatní na súde alebo iného

príslušného orgánu a v začatom konaní riadne pokračuje. Za uplatnenie práva, ktorého cieľom je
zachovanie premlčacej doby, treba považovať len taký úkon oprávneného, ktorý smeruje k tomu, aby
sa rozhodlo o existencii daného práva. V začatom konaní riadne pokračuje ten účastník, ktorý nebráni
svojimi procesnými úkonmi jeho náležitému priebehu tak, aby toto konanie mohlo skončiť meritórnym
rozhodnutím. Ak bolo občianske súdne konanie o uplatnenom práve v dôsledku späťvzatia návrhu na

začatie konania zastavené, nastáva stav ako keby ku konaniu vôbec nedošlo. Pri posudzovaní vecí z
hľadiska ustanovenia § 112 OZ treba potom dospieť k záveru, že v konaní sa riadne nepokračovalo
a teda, že k spočívaniu premlčania nedošlo. Účastník môže uplatniť to isté právo na súde znova,
premlčacia doba však plynie od svojho začiatku a teda aj so započítaním doby počas ktorej prebiehalo
skoršie zastavené súdne konanie.

Teda aj v tomto prípade nemohlo dôjsť k spočívaniu plynutia premlčacej lehoty vo vzťahu k uplatnenému
nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia za obdobie od 28.12.2008 do 29.3.2010 v súvislosti
s konaním vedeným na Okresnom súde v Prešove pod sp.zn. XX P. XX/XXXX, keďže toto boloprávoplatne zastavené pre nezaplatenie súdneho poplatku za podanú žalobu a preto pri posudzovaní
veci z hľadiska ust. § 112 OZ treba potom dospieť k záveru, že v konaní sa riadne nepokračovalo a teda
k spočívaniu premlčania dôjsť nemohlo. Nakoľko si žalobca za uvedené obdobie opätovne uplatnil nárok

na vydanie bezdôvodného obohatenia za užívanie predmetných nehnuteľností voči žalovaným v l. a
2.radevpredmetnomkonanínávrhomnarozšíreniežalobypodanímdoručenýmsúdudňaXX.XX.XXXX,
vzhľadom na uplynutie 2-ročnej subjektívnej premlčacej lehoty a sčasti 3-ročnej objektívnej premlčacej
lehoty, súd nárok v tejto časti zamietol.

Za nedôvodnú považoval vznesenú námietku premlčania zo strany žalovaného v 1.rade vznesenú na
pojednávaníkonanomdňa14.1.2015zaobdobieod30.3.2010do29.12.2010,keďžetentoboluplatnený
žalobcom pôvodnou žalobou doručenou súdu dňa ešte 17.1.2011 pred uplynutím 2-ročnej subjektívnej
premlčacej lehoty.

Podľa vyhlášky č.492/2004 o stanovení všeobecnej hodnoty majetku podľa prílohy č.3, všeobecnú

hodnotu ročného nájmu za pozemok možno stanoviť porovnávaním alebo výpočtom, v ktorom sa
zohľadňuje všeobecná hodnota pozemku na mernú jednotku, úroková miera, koeficient zohľadňujúci
daňové zaťaženie a obdobie predpokladanej návratnosti investície, spravidla v intervale 15 až 40 rokov
v závislosti od ekonomických, polohových a fyzických faktorov. Pri stanovení všeobecnej hodnoty nájmu
za pozemok porovnávaním sa dodržujú rovnaké zásady ako pri stanovení všeobecnej hodnoty pozemku

podľa časti E bodu E.1. Bod E.1. stanovuje určenie všeobecnej hodnoty pozemkov porovnávacou
metódou, podľa ktorého sa pri výpočte používa tzv. transakčný prístup a na porovnanie je potrebný
súbor aspoň troch pozemkov. Porovnanie treba vykonať na mernú jednotku s prihliadnutím na odlišnosti
porovnávaných pozemkov a pozemku ohodnocovaného. Hlavnými faktormi porovnávania sú faktory
ekonomické (napr. dátum prevodu, forma prevodu, spôsob platby a pod.); faktory polohové (napr.

miesto, lokalita, atraktivita, prístup a pod.); faktory fyzické (napr. infraštruktúra a možnosť zástavby
pri stavebných pozemkoch, kvalita pôdy a kvalita výsadby pri pozemkoch ostatných). Podklady na
porovnanie musia byť identifikovateľné, pričom sa musia vylúčiť všetky vplyvy mimoriadnych okolností
trhu.

Z odôvodnenia odvolacieho súdu v obdobnej veci zo dňa XX.XX.XXXX pod sp.zn. 6 Co XX/XXXX
vyplýva, že nadobúdaním vlastníctva už k zastavaným pozemkom neide o konanie v rozpore s
dobrými mravmi, ktoré by prichádzalo do úvahy, iba v prípade ak by takýto nadobúdateľ vlastnícke
právo zneužíval, prípadne neprimerane obmedzoval iných, alebo iným škodil. Podľa odvolacieho súdu
nie je dôvod na tak zásadný rozdiel pri priznávaní rovnakého práva medzi právnymi predchodcami,

nadobúdateľa takéhoto pozemku a nadobúdateľom samotným. Rozdiel súvisí iba so zmenou vlastníka,
pričomnadobúdateľovipozemkureálneideopozemok,ktorýnemôževyužiťanieopozemokzastavaný.
Pokiaľ si takýto subjekt uplatňuje právo pozemku, má sa komparatistika týkať porovnateľných pozemkov
v danom mieste a čase, z pohľadu ako by sa dali na trhu využiť; inými slovami povedané mesto zaberalo
v spornom období pozemok a nie pozemok zastavaný. Poukázal na to, že jednou z okolností, ktorá môže

determinovať výšku náhrady za užívanie nehnuteľností, patrí aj odplata za užívanie porovnateľného
pozemkuvodplatnýchzmluvnýchvzťahoch,pretojepotrebnéprijejpriznanízohľadniťtrhovépodmienky
nájomných vzťahov v danej lokalite a v období, za ktoré sa bezdôvodné obohatenie žiada.

Z uvedeného dôvodu preto súd pri určení výšky náhrady za užívanie nehnuteľností vo vlastníctve

žalobcu vychádzal zo znaleckého posudku Technickej univerzity v Košiciach č. XX/XXXX, v ktorom bola
určená výška nájmu metódou porovnávania, teda kedy ide o priame stanovenie všeobecnej hodnoty
nájmu zo zmlúv uzatvorených na nájom za pozemky a iné metódy stanovovania nájmu zo všeobecnej
hodnoty pozemku, nakoľko pri takomto výpočte sa rešpektujú trhové vplyvy a neide o metódu závislú
len od hodnoty úrokovej miery ECB, ktorá v súčasnej dobe dosahuje takmer nulové hodnoty so snahou

o oživenie ekonomického vývoja po recesii.

Touto metódou určovala hodnotu nájmu aj znalecká organizácia v znaleckom posudku č. X/XXXX, ale
nakoľko mala k dispozícii len dva doklady na porovnanie, takto stanovená hodnota je iba informatívna,
nakoľko pri výpočte nebolo možné dodržať predpísaný postup pre stanovenie hodnoty a to minimálne

3 nájomné zmluvy pre porovnávanie.

Znalecký ústav vo svojom znaleckom posudku poukázal aj na nepresnosti znaleckých posudkov
vypracovávaných v rámci súdneho konania Ing. S. C.J., ako aj znaleckou organizáciou a záveromkonštatoval, že znalecká organizácia pri výpočte hodnoty nájmu použila nesprávnu hodnotu
predpokladanej návratnosti investície hodnotu 20 rokov, pričom s poukazom na krátkodobé trvanie
zmlúv o nájme podľa metodiky, mali použiť minimálnu dĺžku, v danom prípade 15 rokov. Taktiež pri

určení všeobecnej hodnoty pozemkov porovnaním vychádzal z nesprávneho ekonomického faktora
pôsobiaceho na všeobecnú hodnotu nájmu a to dátum prevodu, kedy boli započítané medziročné zmeny
cien nehnuteľností podľa portálu k NBS, ktoré sú však stanovené spoločne pre stavby a pozemky a nie
sú preukázateľnými, najmä pre vývoj cien pozemkov, ktoré v uvedených rokoch rástli a skôr kopírovali
inflačný vývoj, t.z. že všeobecná hodnota pozemku v podstate vyjadruje jeho trhovú cenu na rozdiel od

cien stavieb, ktoré sú v značnej miere závislé od ponuky a dopytu na trhu.

Vo svojom závere poukázal aj na nesprávne použitie koeficientov polohových a fyzických vplyvov
znaleckej organizácie pri všeobecnej hodnote pozemku s uvedením, že porovnávacie a porovnávané
pozemky sú v rôznych častiach mesta a vyžadujú úpravu za polohu, pričom pri niektorých pozemkoch
sa objavil koeficient vyjadrujúci vzťah k centru, avšak iba odhadom a nie exaktným výpočtom, pričom

pri uvedených pozemkoch nezohľadnila fyzické vplyvy, napr. svahovitosť, zamokrenie, tvar pozemku,
resp. vhodnosť jeho využitia a podobne.

Na základe uvedených skutočností preto súd vychádzal pri určení náhrady za užívanie nehnuteľností
žalovanými v l. a 2.rade zo strany 25 znaleckého posudku č. XX/XXXX vypracovaného Technickou

univerzitou v Košiciach podľa výpočtu nájmu zisteného porovnávaním podľa parciel a jednotlivých
období platnosti úrokovej miery ECB.

S poukazom na dôvodnosť uplatneného nároku iba za obdobie od 30.3.2010 do 19.1.2011, súd
vychádzal z hodnoty nájmu za obdobie od 30.3.2010 do 31.12.2010 vo výške 13,50 Eur/m2 a za obdobie

od 1.1.2011 do 9.1.2011 vo výške 13,63 Eur/m2. Na základe uvedeného má žalobca voči žalovanému
v l.rade nárok na náhradu za užívanie nehnuteľností v jeho vlastníctve KNC XXXX/X, X; XXXX/X, 9
podľa znaleckého posudku Ing. S. D. 9/2012 za diel A, B, C, D vo výmere 1127 m2, čo predstavuje
hodnotu náhrady za obdobie od 30.3.2010 do 31.12.2010 za 277 dní vo výške 13,50 Eur/m2 ročne, čo
predstavuje sumu 11.546,35 Eur a za obdobie od 1.1.2011 do 19.1.2011 vo výške 13,63 Eur/m2 ročne

v sume 799,61 Eur, v celkovej sume 12.345,96 Eur.

Súčasne voči žalovanému v 2.rade je nárok žalobcu dôvodný za užívanie nehnuteľnosti v jeho
vlastníctve KNC XXXX/X podľa znaleckého posudku Ing. S. D. 9/2012 za diel E vo výmere 87 m2 a diel
J vo výmere 99 m2, v celkovej výmere 186 m2, teda žalobcovi patrí náhrada za ich užívanie za obdobie

od 30.3.2010 do 31.12.2010 vo výške 13,50 Eur/m2 v sume 1.905,61 Eur a za obdobie od 1.1.2011 do
19.1.2011 o výmere 13,63 Eur/m2 vo výške 131,97 Eur, v celkovej sume 2.037,58 Eur.

Podľa § 517 ods.2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný

platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

Podľa § 563 Občianskeho zákonníka, ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom
alebourčenývrozhodnutí,jedlžníkpovinnýsplniťdlhprvéhodňapotom,čohooplnenieveriteľpožiadal.

Podľa § 3 Nariadenia vlády 87/95 Z.z., výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia
ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky2) platná k prvému dňu omeškania s plnením
peňažného dlhu.

Ak sa počas trvania omeškania zmení základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky a ak je to
pre veriteľa výhodnejšie, výška úrokov z omeškania je o 7 percentuálnych bodov vyššia ako základná
úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka,
v ktorom trvá omeškanie; táto základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky sa použije počas
celého tohto polroka.

Žalobca si ďalej uplatnil nárok na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 9 % ročne z náhrady za
obdobie od 28.12.2008 do 29.3.2010 vo výške 9 % ročne od 29.3.2010 do zaplatenia, z náhrady za
obdobie od 18.1.2007 do 29.3.2008 a od 30.3.2010 do 17.1.2011 vo výške 9 % ročne od 17.1.2011 dozaplatenia a z náhrady za obdobie od 18.1.2011 do 19.1.2011 vo výške 8,75 % ročne od 27.12.2012
do zaplatenia.

Keďže žalobca nepreukázal doručenie výziev na vydanie bezdôvodného obohatenia voči žalovaným v l.
a 2.rade titulom náhrady za užívanie predmetných nehnuteľností v jeho vlastníctve pred začatím konania
vo veci samej, súd v súlade s ust. § 563 Občianskeho súdneho poriadku za túto výzvu pri náhrade za
obdobie od 30.3.2010 do 17.1.2011 považoval doručenie žaloby realizovanej žalovanému v l.rade dňa
XX.X.XXXX a žalovanému v 2.rade dňa 26.1.2011 a za obdobie od 18.1.2011 do 19.1.2011 doručenie

návrhu na rozšírenie žaloby realizovanej žalovaným v l. a 2.rade dňa 30.1.2013 a preto uplatnený úrok z
omeškaniaznáhradyzaobdobieod30.3.2010do17.1.2011vovýške9%ročnepriznalvočižalovanému
v l.rade od 26.1.2011 do zaplatenia a voči žalovanému v 2:rade od 28.1.2011 do zaplatenia a z náhrady
za obdobie od 18.1.2011 do 19.1.2011 od 1.2.2013 do zaplatenia a v prevyšujúcej časti žalobu ako
nedôvodnú zamietol.

Otrováchkonaniaatrováchštátubolorozhodnutépodľa§151ods.3O.s.p.tak,žesúdotýchtorozhodne
v lehote 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu
na Krajský súd v Prešove.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa osobitného zákona.