Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 30. apríl 2018

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 2T/15/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5616010043
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Juraj Lukáč

ECLI: ECLI:SK:OSLM:2018:5616010043.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš samosudcom Mgr. Jurajom Lukáčom na hlavnom pojednávaní dňa 30.

4. 2018 v Liptovskom Mikuláši takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný
C. G. K. M. O. Š. , nar. XX. XX. XXXX v R., trvale bytom M. G., E. XXXX/X,

u z n á v a s a z a v i n n é h o ,

že
že dňa 19. 05. 2015 v čase o 18.00 hod. viedol osobné motorové vozidlo zn. Renault Megane, ev. č. LM
235 BB po štátnej ceste II/584 v smere Huty - Liptovské Matiašovce, okres Liptovský Mikuláš, v ktorom
úseku je dopravnou značkou IP 24A (zóna s dopravným obmedzením) najvyššia povolená rýchlosť
40 km/h v oboch smeroch, a keď prechádzal pravotočivou zákrutou v km 26,30 rýchlosťou asi 72 km/
h s toleranciou +/- 5 %, neprispôsobil rýchlosť vozidla dopravnému značeniu, svojim schopnostiam a
stavu vozovky, prešiel s vozidlom optickým stredom vozovky do protismeru, kde sa zrazil ľavou prednou

stranou vozidla s motocyklom zn. Kawasaki LE 650A, ev. č. 9S8021, MPZ CZ, ktorý viedol A. U., nar. XX.
XX. XXXX, bytom Č. R., L. XXXX, okres L., Č. A., ktorý následkom zrážky padol na zem a pri zrážke a
páde utrpel zlomeninu ľavej časti panvy, otvorenú zlomeninu ľavej stehennej kosti, zlomeninu vonkajšej
strany ľavého členka, vykĺbenie ľavého členka, roztrhnutie šľachovo-väzivového aparátu ľavého členka,
vykĺbenie ľavého lakťového zhybu, zlomeninu dolnej časti ľavej ramennej kosti, zlomeninu lakťového
výbežku lakťovej kosti vľavo s posunom úlomkov, devastačnú ranu ľavého predkolenia, natiahnutie
šľachovo-väzivového aparátu v driekovej časti chrbtice, natiahnutie šľachovo-väzivového aparátu v
hrudnej časti chrbtice, na ktoré zranenia je liečený a obmedzený v obvyklom spôsobe života po dobu

10-12 mesiacov, pričom poškodením motocykla zn. Kawasaki LE 650A, ev. č. 9S8021, MPZ CZ, a
osobných vecí vznikla A. U. škoda vo výške 2.590,- € a z titulu bolestného vznikla škoda vo výške
12.441,- € a obžalovaný ako vodič porušil ustanovenie § 16 ods. 1, 5 a § 3 ods. 2 písm. a/, b/ zákona
č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke,

t e d a

inému z nedbanlivosti spôsobil ťažkú ujmu na zdraví a čin spáchal závažnejším spôsobom konania -
porušením dôležitej povinnosti uloženej mu podľa zákona,

č í m s p á ch a l

prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, 2 písm. a/ Trestného zákona (§ 138 písm. h/ Trestného

zákona).Za to sa

o d s u d z u j e

podľa § 157 ods. 2, § 38 ods. 2 Tr. zákona na trest odňatia slobody vo výmere 1 (jeden) rok a 6 (šesť)
mesiacov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona súd výkon trestu odňatia slobody podmienečne o d k l a d á.

Podľa § 50 ods. 1 Tr. zákona súd u r č u j e obžalovanému skúšobnú dobu vo výmere 2 (dva) roky.

Podľa § 61 ods. 1, 2 Trestného zákona súd u k l a d á obžalovanému trest zákazu činnosti viesť
motorové vozidlá vo výmere 1 (jeden) rok a 10 (desať) mesiacov.

Podľa § 288 ods. 1 Tr. poriadku súd o d k a z u j e poškodeného A. U., nar. XX. X. XXXX v D., Č. A.,
bytom L. XXXX, Č. R., okres L., Č. A., s nárokom na náhradu škody na civilný proces.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátorka podala obžalobu na obžalovaného C. G. za prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods.

1, 2 písm. a/ Tr. zákona s použitím § 138 písm. h/ Tr zákona, ktorého sa mal dopustiť na skutkovom
základe opísanom vo výroku tohto rozsudku.

V zmysle ustanovenia § 252 ods. 2 a § 255 ods. 2 Tr. poriadku súd vykonal hlavné pojednávanie dňa
20. 3. 2017 v neprítomnosti obžalovaného, ktorý mal predvolanie na hlavné pojednávanie riadne a

včas doručené. Súd vo veci nariadil pôvodne hlavné pojednávanie na deň 22. 3. 2017, avšak z dôvodu
žiadosti obhajcu obžalovaného zmenil termín hlavného pojednávania na 20. 3. 2017. Obžalovanému
bolo doručené predvolanie na hlavné pojednávanie dňa 1. 3. 2017 a preto od uvedeného okamihu je
potrebné skúmať zachovanie prípravnej lehoty. Nie je podstatné, kedy bolo doručené obžalovanému
oznámenie o zmene termínu hlavného pojednávania, keďže súd mu nedoručoval nové predvolanie,

ale iba oznámenie o zmene termínu pojednávania, ktoré naviac upozorňuje obžalovaného na obsah
poučení a príkazov uvedených v predchádzajúcom predvolaní. Rozhodujúce je, že obžalovaný mal
vedomosť o zmenenom termíne pojednávania pred jeho vykonaním, čo potvrdil jeho obhajca na
hlavnom pojednávaní, rovnako súhlas obžalovaného s vykonaním hlavného pojednávania a napokon aj
samotná doručenka preukazujúca zmenu termínu hlavného pojednávania. Všetky zákonom stanovené

podmienky vyplývajúce z ust. § 252 ods. 2 Tr. poriadku na vykonanie hlavného pojednávania v
neprítomnosti obžalovaného boli splnené. Obžalovaný súhlasil s vykonaním hlavného pojednávania v
jeho neprítomnosti.

Na návrh prokurátorky bola na hlavnom pojednávaní dňa 20. 3. 2017 prečítaná zápisnica o výpovedi

obžalovaného z prípravného konania zo dňa 24. 9. 2015. Vo svojej výpovedi uviedol, že je si vedomý
toho, že skutok sa stal tak ako je opísaný v uznesení o vznesení obvinenia, akurát si nie je vedomý
toho, že by prešiel do protismeru. Dňa 19. 5. 2015 sa vracal na osobnom motorovom vozidle (OMV) zn.
RenaultMeganeev.č.LM-235BBcezHutysám.Doluhorskýmprechodomstretalpáráut,premávkabola
slabá. Nevedel sa vyjadriť akou rýchlosťou išiel dolu smerom na obec Liptovské Matiašovce. Nepozrel

sa na tachometer, riadil sa zvukom motora. Pri prejazde týmto prechodom mal zaradený tretí alebo štvrtý
prevodový stupeň. V zákrute, kde došlo ku zrážke auta, ktoré šoféroval s motorkárom, bol po oboch
stranách štrk, ktorý opticky zužoval vozovku. Má vo zvyku jazdiť pri kraji, čiže vnútornou stranou zákruty.
Nevedel uviesť akou rýchlosťou išiel pravotočivou zákrutou v jeho smere jazdy. Ide o plytšiu zákrutu,
tak mal zaradený štvrtý prevodový stupeň, lebo pri 3-ke by moc hučal motor. Uviedol, že zákrutu lemujú

stromy, ktoré mu čiastočne zakrývali výhľad do tejto zákruty. Prvých videl ostatných členov skupiny
motorkárov než toho s ktorým sa zrazil. Ako zbadal tých motorkárov, v tej chvíli došlo ku zrážke. Zrážke
sa snažil zabrániť tým, že sa snažil dostať čo najbližšie ku svojej krajnici, kde aj zastal. Pri prejazde
zákruty sa snažil vyhnúť štrku, aby nedostal šmyk. Všetky štyri kolesá mal na asfalte. Zastal behom pár
sekúnd a pár metrov, asi 40 metrov od zrážky. Motorkári čo boli s ním mu povedali, že motorkár s ktorým

sa zrazil ešte išiel pár metrov a potom padol. Obžalovaný sa s ním zrazil prednou ľavou časťou auta. Pozastavení, vystúpil z auta a volal záchranku a políciu, a počkal na ich príchod. Zrazenému motorkárovi
poskytol prvú pomoc, a s policajtom si pozrel auto, ktoré šoféroval. Na aute bol poškodený predný ľavý
blatník a ľavé bočné zrkadlo. Motorka bola pojazdná. V ten deň bola viditeľnosť dobrá, slnko nesvietilo,

vozovka bola suchá, ale studený. V časti vozovky, kde došlo ku zrážke, nebola vyznačená deliaca čiara.
Auto bolo v dobrom technickom stave, podľa jeho názoru ku zrážke došlo preto, že ten motorkár išiel
blízko myslenej stredovej čiary. Ak by prekročil stredovú čiaru výrazne, určite by došlo k čelnému nárazu,
a nie ako v tomto prípade, že sa stretli bokom. Keďže tam čiara nebola, nevedel uviesť, či prekročil,
alebo neprekročil optickú deliacu čiaru vozovky.

Svedok - poškodený A. U. vo svojej výpovedi uviedol, že viedol 7-člennú skupinu na motocykloch
smer Lipt. Mikuláš - Zuberec. Týždeň predtým tadiaľ šiel autom počas dovolenky, tak vedel, aké sú
podmienky. Chceli sa navečerať na Zuberci. Šiel do ľavotočivej zákruty smerom do kopca, videl krásne
pred sebou. V zákrute sa na neho vyrútilo vozidlo, ktoré šlo šmykom a došlo ku stretu v jeho jazdnom
pruhu. Zákrutu prechádzal tak, aby neohrozil seba alebo iných, pretože tam bol štrk, šiel 30 až 50 km/

h, rýchlosť ovládal plynom. Nepamätal si, že by aktívne brzdil, zavrel plyn a brzdil motorom. Ak by
šliapol na brzdu, motocykel by v náklone podišiel a zostal ležať na ľavej strane. V okamihu, keď ho videl,
inštinktívne asi ubral plyn, videl ako sa na neho rúti vozidlo a má zablokované kolesá, ktoré pískali, čo
počul. Zákrutu prechádzal v náklone, myslí si, že šiel uprostred svojho pruhu. Keď dochádzalo k nárazu,
vedel, že nemôže nechať hlavu nekrytú, tak zdvihol ruku, v dôsledku čoho si roztrieštil lakeť. Vozidlo šlo

tak rýchlo, že ho odstredivá sila alebo v dôsledku brzdenia vynášalo zo svojho jazdného pruhu do jeho
a v jeho pruhu do neho narazilo. Škoda mu bola hradená z povinného zmluvného poistenia vozidla,
ktorým bola spôsobená nehoda. Škodu si priebežne uplatňuje, rok aj štvrť bol pracovne neschopný.
Keď zbadal vozidlo, jazdil opatrne vo svojom jazdnom pruhu, kde bol štrk a o to pruh bol užší. Motocykel
ležal na pravej strane, teda bol odhodený vozidlom v dôsledku nárazu. Po náraze bol plne pri vedomí,

na mieste boli všetci kamaráti aj obžalovaný, niekto zavolal záchranku, priatelia mu poskytli prvú pomoc.
Obžalovaný na mieste stále opakoval, „ja viem, že som šiel rýchlo, viem, že som šiel viac ako 100
km/hod., chodím sem trénovať na preteky“. Potom prebiehalo oživovanie, prišla sanitka, odviezli ho
do nemocnice. Obžalovaný na mieste prehlásil, že sa o všetko postará, že všetko zariadi, doposiaľ
ho nekontaktoval, neohlásil nehodu poisťovni, všetko robili za neho. Neprejavil ani ľútosť. Jeho druhý

výsluch v prípravnom konaní bol vykonaný po pracovnej dobe v rehabilitačnom ústave, kriminalista robil
na neho nátlak, bol pred liekmi, nepohyblivý na lôžku, nebolo mu to príjemné. Vtedy uviedol, že na
tachometri motocykla sa pohybovala ručička v rozpätí 30-50 km/hod., tak z toho vzniklo, že tam napísal
50km/h. Doposiaľ mu poisťovňa plnila približne 1.000.000,- Kč, ktorá zahŕňa ušlý zisk, poškodenie
motorky, odevu, zdravia. 14 dní pred tou dovolenkou bol motocykel v autorizovanom servise.

Svedok N. L. vypovedal, že išli cestou z Liptovského Mikuláša okolo Tatralandie, stúpali. Bolo ich sedem,
prvý bol A. U., druhý on, neponáhľali sa, bol to ich posledný úsek. Určite tam bola 40-tka, on išiel
rýchlosťou do 50 km/hod. Medzi sebou mali rozostupy asi 10-12 m, A. U. bol vo väčšej zákrute, preto
podľa jeho názoru mal zníženú rýchlosť. Na tachometer sa nepozeral, mal zaradenú rýchlosť 2. V dlhej

ľavotočivej zákrute v diaľke počul pískanie gúm, z toho sa oproti nim vyrútilo auto, došlo ku stretu A. U.
s autom. Na ceste na ich strane bol štrk, napriek tomu išli v ich pruhu. Auto Renault bolo evidentne v
ich jazdnom pruhu. Vozidlo 3-4 sekundy len počul, nevedel, odkiaľ zvuk prichádza, len počul pískanie
gúm. V ľavotočivej zákrute boli stromy, auto zbadal vo chvíli, keď zákruta bola celá viditeľná, keď vyšiel
z tých stromov. Do tej doby ho nevidel, len počul. Keď auto vyšlo zo zákruty, bolo v šmyku, celú dobu

šlo v ich pruhu, v poslednej chvíli sa vodič snažil z pruhu vyjsť, čo sa mu nepodarilo. A. U. jazdil v pravej
časti vozovky, ale kvôli štrku šli prostriedkom ich pruhu cesty. Cesta nebola označená stredovou čiarou.
Poškodeného mal stále pred očami, mal na neho dohľad, keď vchádzal do zákruty, uhol náklonu bol
minimálny, pri tej rýchlosti sa náklon nevyužíva, aj keď bola zákruta dlhá. Videl aj ako vozidlo narazilo
ľavou časťou, A. sa odrazil od nárazníku pri ľavom kolese, to ho vymrštilo, buchol sa lakťom do predného

skla, to ho rozhodilo a ostal tam ležať. Auto Renault zaparkovalo asi o 40-50 m od nehody. Obžalovaný
hovoril, že sa o všetko postará, že vie, že išiel ako prasa, uvedomuje si, že spravil chybu, že šiel cez
100 km/hod., nacvičoval si jazdu v zákrutách. Odohralo sa to asi o 18.00 hod. večer. Od zrážky bol asi
10 metrov. Nevedel sa presne vyjadriť k šírke nánosu štrku na vozovke. V okamihu zrážky vo výhľade
mu nič nebránilo.

Svedok D. U. vo výpovedi uviedol, že šli siedmi na motorkách, mali naplánovanú trasu. V ten deň sa
blížil večer, hľadali ubytovanie, A. U. prišiel s tým, že pozná miesto, kde sa môžu navečerať a ubytovať.
V Liptovskom Mikuláši sa na tom dohodli a A. U. šiel dopredu skupiny, oni šli za ním. V momente, keďšli tým inkriminovaným miestom, bola tam ľavotočivá zákruta so stúpaním, na horizonte zákruty boli
vyrastené stromy, keď ňou prechádzali, z diaľky počul hvízdanie, po chvíli mu došlo, že je to pískanie
pneumatík. Trvalo dlhšiu dobu, asi 3-5 sekúnd, do doby, keď z horizontu zákruty spoza tých stromov

sa vyrútilo auto, ktoré už v tej dobe bolo v šmyku, vozidlo vyletelo zo zákruty, šmykom prechádzalo cez
stredovú čiaru až do ich jazdného pruhu. To vozidlo nestihol vinník včas dostať pod kontrolu, aby sa z
ich pruhu vrátil späť. Nebola to čelná zrážka, v časti ch jazdného pruhu prednou ľavou časťou vozidla
narazil do poškodeného A. U., náraz motorku vychýlil zo smeru náklonu v zákrute, došlo ku pádu, po
ktorom zostal A. U. ležať na zemi. Svedok bol tretí v poradí, druhý bol N. L.. Ten s automobilom zastavil

niekde dole za zákrutou pri svojej krajnici, bežali sa pozrieť, čo sa stalo, dávali mu prvú pomoc. Ďalší zo
skupiny, ktorí išli za ním, boli za zákrutou a nevideli priebeh nárazu, počuli len pískanie pneumatík a zvuk
pádu a nárazu. Všetci mali medzi sebou približne rovnakú vzdialenosť, bezpečnú, aby mali na dohľad
pre manévrovací priestor dostatočnú vzdialenosť, minimálne asi 10 m. Bola tam dopravná značka „40“ o
znížení rýchlosti, snažili sa udržiavať rýchlosť okolo 40 km/hod. V tom okamihu mal zaradený 2. alebo 3.
rýchlostný stupeň, lebo bolo stúpanie do kopca. Z ich jazdného pruhu bola časť vozovky pokrytá štrkom,

šli v pravej časti ich jazdného pruhu, ak by sa k tomu pripočítala nepojazdná časť cesty, tak šiel asi v
prostriedku jazdného pruhu. A. U. mal na dohľad kvôli tej vzdialenosti, šli v jednej stope, nebola tam
stredová deliaca čiara. Vodič toho vozidla tam pribehol, začal si sypať popol na hlavu, hovoril, že je
blbec, pohnojil to, myslel si, že zvládne prejsť zákrutu tou rýchlosťou, že pomôže, všetko zariadi. Priznal
sa, že to tam pozná, jazdí tam často a šiel rýchlosťou asi 100 km/hod.

So súhlasom prokurátorky bola prečítaná zápisnica o výpovedi svedka B.. N. L. z prípravného konania.
Súhlas obžalovaného s prečítaním tejto zápisnice nebol potrebný, pretože prokurátorka v obžalobe
navrhla prečítať uvedenú výpoveď, a obžalovaný po doručení obžaloby a výzvy na oznámenie návrhov
na vykonanie dôkazov, nenavrhol osobný výsluch svedka, pričom o dôsledkoch tohto postupu bol

poučený. Svedok vo výpovedi uviedol, že spoločnosť Gelima, a.s., so sídlom v Liptovskom Mikuláši si
u živnostníka C. G. objednáva prepravné služby. C. G. nie je ich zamestnanec. Aj v roku 2015 bola
spísaná dohoda na základe ktorej mohol menovaný používať služobné motorové vozidlá patriace tejto
spoločnosti, medzi ktoré patrí aj OMV LM - 235BB. S týmto vozidlom dňa 19. 5. 2015 vykonával jazdu za
účelom odvozu ich zamestnanca do Poľska. Asi deň po nehode mu bolo oznámené, že mal pri spiatočnej

ceste nehodu na Hutách. C. G. vykonal opravu vozidla Renault Megane na vlastné náklady.

So súhlasom prokurátorky a obžalovaného, v mene ktorého vyjadril súhlas jeho obhajca bol prečítaný
na hlavnom pojednávaní znalecký posudok č. 79/2015 zo dňa 23- 12- 2015, ktorý vypracoval G.. F.
M., znalec z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie chirurgia. Podľa záverov znaleckého posudku

u poškodeného A. U. boli po dopravnej nehode zo dňa 19. 5. 2015 zistené tieto zranenia: zlomenina
ľavej časti panvy, otvorená zlomenina ľavej stehennej kosti, zlomenina vonkajšej strany ľavého členka,
vykĺbenie ľavého členka, roztrhnutie šľachovo-väzivového aparátu ľavého členka, vykĺbenie ľavého
lakťového zhybu, zlomenina dolnej časti ľavej ramennej kosti, zlomenina lakťového výbežku lakťovej
kosti vľavo s posunom úlomkov, devastačná rana ľavého predkolenia, natiahnutie šľachovo-väzivového

aparátu v driekovej časti chrbtice, natiahnutie šľachovo-väzivového aparátu v hrudnej časti chrbtice.
Mechanizmom vzniku týchto zranení je tvrdý tupý náraz do ľavej polovice tela poškodeného protiidúceho
OMV nárazom do prednej ľavej časti vozidla, následne do skla a pád na zem. Znalec určil dobu
obmedzenia obvyklého spôsobu života v trvaní desať až dvanásť mesiacov, pričom obmedzenie
spočívalo v hospitalizácii, v operácii, v kľude na lôžku, neskôr v rehabilitácii, v chôdzi o barlách,

obmedzenej možnosti používania ľavej hornej končatiny. V čase vypracovania posudku, poškodený
chodil o barlách so šetrením ľavej dolnej končatiny a pretrvávala výrazne obmedzená hybnosť v ľavom
lakti. V počiatočnom období asi 4 až 5 mesiacov bol odkázaný aj na pomoc druhej osoby, pri obliekaní,
hybnosti. Je predpoklad, že uvedené zranenia môžu zanechať hodnotiteľné trvalé následky, hlavne v
zmysle obmedzenej hybnosti ľavej dolnej končatiny a ľavého lakťa, ako aj deformačné zmeny na koži

po plastikách na ľavej dolnej končatine. Celkovo bodové hodnotenie bolestného určil na 725 bodov.

Znalec B.. E. V. z odboru doprava cestná, odvetvie nehody v cestnej doprave, vypovedal na hlavnom
pojednávaní rovnako ako v znaleckom posudku č. 20/2015 zo dňa 10. 8. 2015. Uviedol, že rozhľadu
a dohľadu vodičov OMV Renault a motocykla Kawasaki na predmetnom úseku bránil na ľavej strane

komunikácie (v smere Liptovské Matiašovce - Huty) porast nízkych ihličnatých stromov, ktorý čiastočne
vytváral oblasť zakrytého výhľadu pri jazde smerovým oblúkom. Stav cestnej komunikácie v mieste
nehody aj v mieste príjazdových polygónov je vyhovujúci. Technika jazdy vodiča OMV Renault tesne
pred nehodovým dejom sa javí s prihliadnutím na podmienky rozhľadu a dohľadu, dopravnom členením,charakter a stavu komunikácie, ako nesprávna a vzhľadom na ostatných účastníkov cestnej premávky
ako vysokoriziková. Vodič OMV Renault preukázateľne prekročil povolenú rýchlosť 40km/h a z hľadiska
straty smerovej stability pri jazde daným oblúkom aj limitnú rýchlosť, čím sa vozidlo Renault dostalo

čiastočne do koridoru pohybu protiidúceho motocykla Kawasaki. Zároveň vytvoril vodičovi motocykla
prekážku z technického hľadiska náhlu, lebo vodič motocykla nedokázal zabrániť nehodovému deju ani
za podmienky dodržania primeranej, resp. povolenej rýchlosti v danom úseku. Technika jazdy vodiča
motocykla Kawasaki sa javí s prihliadnutím na podmienky rozhľadu a dohľadu, dopravnom členením,
charakter a stavu komunikácie, ako nesprávna, vzhľadom na prekročenie povolenej rýchlosti 40km/

h. Vyššia rýchlosť motocykla v danom úseku za aktuálnych podmienok nevyvolávala kolíznu situáciu
vzhľadom na to, že vozidlo zostávalo preukázateľne vo svojom jazdnom pruhu. Technickou príčinou
nehodového deja bola nesprávna technika jazdy vodiča OMV Renault. Ak by OMV Renault malo v
mieste predpokladanej reakcie vodiča na kolíznu situáciu rýchlosť 40km/h je zrejmé, že v takom prípade
by k nehode nedošlo, lebo uvedené vozidlo by zastalo pred miestom rázu vo vzdialenosti cca 13
metrov a to zrejme vo svojom jazdnom pruhu, lebo fyzikálne by nebol dôvod k strate smerovej stability.

Rýchlosť OMV Renault pri danej objektivizácii priebehu nehodového deja pri samotnom primárnom
ráze bola stanovená na cca 42,5 km/h a u motocykla Kawasaki 36,5 km/h. Rýchlosť vozidiel pred
samotným nehodovým dejom je možné určiť len na základe predpokladu primeranej a skorej reakcie
v medziach možností vodičov obidvoch vozidiel, pri tomto predpoklade bola rýchlosť pred samotným
nehodovým dejom a sekvenciou brzdenia u OMV Renault stanovená na cca 72km/h, u motocykla na

56 km/h. Je nevyhnutné výsledné rýchlosti vozidiel vnímať v minimálnej tolerancii + - 5% v prípade
nárazovej rýchlosti a + - 10% v prípade počiatočných rýchlostí vozidiel. Z hľadiska lepšieho pochopenia
časovopriestorových súvislostí znalec vykonal na mieste nehodového deja komparatívne jazdy v oboch
smeroch, ktoré lepšie objektivizujú podmienky rozhľadu a dohľadu účastníkov nehodového deja. Na
pokraji komunikácie sa nachádzal určitý rad stromov alebo krovia. Na str. 28 v odpovedi č. 6 namiesto

vozidla zn. Kia malo byť správne uvedené motocykel Kawasaki, je to formálna chyba, ktorá vznikla pri
prenose údajov z iného znaleckého posudku. Ak by motocykel Kawasaki mal v mieste predpokladanej
reakcie vodiča motocykla na kolíznu situáciu rýchlosť cca 40 km/hod., na základe analýzy je zrejmé,
že k nehode by došlo aj v tomto prípade, lebo motocykel by sa nedostal z aktuálneho koridoru pohybu
OMV Renault. V súvislosti s otázkou, či pri uvedenej rýchlosti boli možnosti manévrovateľnosti vodiča

motocykla vyhnúť sa koridoru pohybu OMV Renault, znalec uviedol, že v takých náhlych kolíznych
situáciách z hľadiska bežnej znaleckej praxe neriešia náhle strhnutie volantu pri motocykli, kedy by
došlo k inej neočakávanej kolíznej situácii. Predpokladané miesto nárazu stanovili výpovede svedkov
priamo na mieste nehody, miesto nárazu hlavne determinovala výrazná trecia stopa po zadnom kolese
motocykla. Vozidlo Renault bolo odstavené cca 50 m od predpokladaného miesta nárazu na pravej

krajnici. Miesto rázu bolo zadokumentované v zápisnici o mieste nehodového deja. Je všeobecným
pravidlom, že vodič nemá manipulovať s vozidlom a má ho nechať v konečnej polohe, aby bolo možné
objektívne určiť, aké boli výbehy. Konečná poloha v rámci objektivizácie nehodového deja vozidla
Renault je predpokladaná. Boli tam nejasné trecie stopy, znalec predpokladal, že vodič brzdil na hranici
využiteľného brzdového spomalenia v konečnej fáze, keď videl, že sa stretne s motocyklistom. V

zázname z dopravnej nehody a v plániku bolo určené predpokladané miesto nárazu, ale aj z priamo
vykonanej ohliadky na mieste nehody. Rýchlosť motocykla pred nárazom je stanovená s menšou
odchýlkou, lebo vychádza zo zistenej nárazovej rýchlosti. Rýchlosť vozidla Renault bola zrejme vyššia
akojerýchlosťlimitná.Keďjetátoprekročená,dochádzakzmeneuhlasmerovejodchýlkyakvynášaniu,
k čomu podľa jeho názoru reálne zrejme došlo. Rýchlosť bola asi vyššia a vynášalo ho pri prejazde

smerovým oblúkom do protismerného jazdného pruhu. Brzdné stopy motorového vozidla Renault neboli
zadokumentované žiadne.

Podľa záznamu k dopravnej nehode došlo dňa 19. 5. 2015 o 18.00 hod. na ceste II./584 v km 26,30 a
to tak, že obžalovaný viedol OMV Renault Megane ev. č. LM 235 BB po štátnej ceste II/584 v smere

od obce Huty na obec Lipt. Matiašovce. Pri prejazde pravotočivou zákrutou v smere jeho jazdy zrejme
neprispôsobil vedenie vozidla svojim schopnostiam, stavebnému a dopravno-technickému stavu cesty
a v optickom strede vozovky sa zrazil s motocyklom zn. Kawasaki LE 650A, ktorý viedol A. U. v smere
od obce Lipt. Matiašovce. Podľa záznamu za vznik dopravnej nehody bol zodpovedný obžalovaný a
ako príčina nehody bol určený spôsob a rýchlosť jazdy. Záznam spísal rukou D.. G.. L. z Okresného

dopravného inšpektorátu Lipt. Mikuláš dňa 19. 5. 2015.

Zozápisniceoohliadkemiestacestnejdopravnejnehodyzodňa19.5.2015vyplýva,ževmiestenehody
je vozovka bez viditeľného vodorovného dopravného značenia, chýba stredová čiara, šírka vozovkyv predpokladanom mieste nárazu je 8 metrov, predpokladané miesto nárazu je 3,6 metra od pravého
okraja vozovky (smer Lipt. Matiašovce - Huty). Na pravej strane vozovky je v šírke 0,8 metra nahrnutá
vrstva štrku.

Rozsudkom Okresného súdu Liptovský Mikuláš sp. zn. 2T/15/2016 zo dňa 20. 3. 2017 súd uznal
obžalovaného vinným zo spáchania prečinu ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, 2 písm. a/ Tr. zákona
(s použitím § 138 písm. h/ Tr. zákona). Za to ho odsúdil na podmienečný trest odňatia slobody vo výmere
1 rok a 6 mesiacov s určením skúšobnej doby vo výmere 2 roky a trest zákazu činnosti viesť motorové

vozidlá vo výmere 1 rok a 10 mesiacov. Súd odkázal poškodeného A. U. s nárokom na náhradu škody
na občianske súdne konanie.

Proti uvedenému rozsudku podal obžalovaný odvolanie. Krajský súd v Žiline uznesením zo dňa 13. 12.
2017 sp. zn. 2To/83/2017 zrušil odvolaním napadnutý rozsudok a vec vrátil súdu prvého stupňa, aby
ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že okresný

súd nedostatočne zohľadnil špecifickosť situácie, za ktorej došlo k vykonaniu hlavného pojednávania v
neprítomnosti obžalovaného a neakceptovaním návrhu obhajcu na výsluch obžalovaného na ďalšom
termíne hlavného pojednávania a vyhlásením rozsudku aj bez výsluchu obžalovaného okresný súd
zásadným spôsobom porušil právo obžalovaného na obhajobu. Právo obžalovaného vyjadriť sa ku
všetkým skutočnostiam, ktoré sa mu kladú za vinu, nie je z časového hľadiska žiadnym spôsobom

limitované. Nemožno súhlasiť s konštatovaním okresného súdu, že pokiaľ obžalovaný udelí súhlas na
konanie hlavného pojednávania v jeho neprítomnosti, automaticky sa tým vzdáva práva byť vypočutý
na hlavnom pojednávaní. V rámci ďalšieho postupu bude preto povinnosťou okresného súdu umožniť
obžalovanému na hlavnom pojednávaní vyjadriť sa k žalovanej trestnej činnosti. Obžalovaný má právo,
nie povinnosť ku skutku vypovedať, súd mu musí uvedené umožniť osobitne za situácie, keď sám

obžalovaný prejavil záujem ku skutku vypovedať.

Vychádzajúc z právneho názoru odvolacieho súdu, ktorým je súd prvého stupňa viazaný, súd vo
veci nariadil hlavné pojednávanie z dôvodu zabezpečenia práva obžalovaného vyjadriť sa ku všetkým
skutočnostiam, ktoré sa mu kladú za vinu. Obžalovaný bol vypočutý na hlavnom pojednávaní dňa 30. 4.

2018, kedy v podstatných okolnostiach vypovedal zhodne ako v prípravnom konaní. Uviedol, že dňa 19.
5. 2015 asi po 18.00 hod. sa vracal z cesty z Poľska cez horský prechod Huty smerom na Matiašovce a v
pravotočivej zákrute pár kilometrov pred obcou Matiašovce sa zrazil s motorkám, ktorý išiel v protismere.
K okolnostiam zrážky uviedol, že cesta bola po zime neudržiavaná, na ceste bolo veľa posypového
materiálu z ľavej aj pravej strany, čiže cesta sa opticky zužovala, na ceste nebola nakreslená stredová

čiara. Z jeho pohľadu a vedomia šiel čo najbližšie popri pravej krajnici cesty, nevedel sa vyjadriť, ako šiel
motorkár. Zrazili sa jeho prednou ľavou stranou vozidla a ľavou časťou motorky. Po zrážke motorkár šiel
ešte rovno po kolesách a padol až po 50 m, pri páde motorka ho zranila, on padol asi naprostred cesty.
Obžalovaný zastal tiež 50 m na krajnici, dával prvú pomoc, volal záchranku, čakali na príchod sanitky.
Nevedel sa vyjadriť k jeho rýchlosti, nebola to veľká rýchlosť, mal zaradenú trojku, pocitová rýchlosť

bola 40-50 km/hod. Človek sa behom jazdy nepozerá na tachometer. Cez ten horský prechod chodí
často, pravidelne už niekoľko rokov, cestu dosť dobre pozná. Povolená rýchlosť v danom úseku je 40
km/hod., hovoril to príslušník, on si všíma dopravné značenia, vedel, že je tam obmedzená rýchlosť,
vtedy tam bola „40“ a teraz je tam povolená 90- tka. K poveternostným podmienkam uviedol, že vtedy
svietilo slnko, nepršalo, bolo chladno, viditeľnosť bola dobrá. Do zákruty vchádzal tak, že sa snažil

ísť čo najbližšie k pravej strane krajnice, posypový materiál bol až 1 m do vozovky, hlavne sa bál po
ňom ísť, aby nedostal šmyk. Šiel po pravej strane suchej vozovky, pripustil, že nešiel úplne po pravej
strane krajnice. S poškodeným sa nerozprával, lebo bol v nemocnici, rozprával sa s ním iba, keď mu
dával prvú pomoc. Tým motorkárom sa určite ospravedlnil, bol v šoku. Nepovedal vtedy, že šiel 100
km rýchlosťou, bol v šoku, ale o takýchto veciach sa nerozprávali. Podľa jeho názoru motorkári nemohli

počuť pískanie pneumatík, keď šiel do zákruty, ak majú na hlave prilbu. Pri nehode mal poškodený
otvorenú zlomeninu stehennej kosti, ktorú mu fixovali. S poškodeným nie je v kontakte, nevedel, ako
sa má s ním skontaktovať. Škoda poškodenému bola uhradená z poisťovne. On sám škodu neuhradil,
ponúkol, že im dám tú motorku opraviť. Nevedel uviesť, v akej časti vozovky došlo k stretu s motorkou,
celý čas sa snažil ísť po pravej strane vozovky. Podľa poškodenia jeho vozidla to muselo byť niekde

pri pomyselnej stredovej čiare. Nevedel, kde bol presne motorkár v mieste zrážky, keď ide motorkár do
zákruty, nezatáča volantom, ale sklopí motorku, keď ide do ľavotočivej zákruty, musel byť naklonený
určite doľava v ľavotočivej zákrute. V rýchlosti 100 km/hod. neprejde autom do protismeru. Nevedelodhadnúť rýchlosť motorkára, pri malej rýchlosti neprejde tú zákrutu plynulo, podľa jeho názoru šiel
motorkár určite viac, ako bolo predpísané.

Nebol písomne vyrozumený vyšetrovateľom, že sa budú robiť výsluchy svedkov v Českej republike.
Jeho mailová adresa je C..G..V. a telefónne číslo XXXX XXX XXX. Raz mu prišiel mail z ČR, raz mu
volal niekto z ČR, asi vyšetrovateľ, povedal mu, že mu niečo pošle, pýtal si mailovú adresu. Vie, že mu
niečo mailom posielal, ale nejako maily nesleduje.

Obžalovaný prostredníctvom obhajcu predložil súdu odborné stanovisko Ústavu súdneho inžinierstva
Žilinskej univerzity v Žiline pod č. 33/2018 zo dňa 8. 2. 2018. Ústav po preštudovaní spisového materiálu
odpovedal na otázku, či motocyklista mohol dopravnej nehode zabrániť, nasledovne: Motocyklista mal
technickú možnosť jazdiť takou technikou jazdy, pri ktorej by nedošlo k dopravnej nehode. V prípade, ak
by sa motocyklista nepohyboval pri strede vozovky, ale bližšie k pravému okraju vozovky, potom by došlo
k minutiu vozidla Renault (ktoré uskutočnilo prejazd do protismerného jazdného pruhu) a motocykla.

Motocyklista sa nemohol pohybovať tesne pri pravom okraji vozovky, nakoľko sa tam nachádzal zimný
posyp. Pri jazde motocyklistu v zákrute a po posype by mohlo dôjsť k pádu motocyklistu, preto
je logické, že sa nepohyboval tesne pri okraji vozovky. K zabráneniu nehody zo strany motocyklistu
by došlo v prípade, ak by sa motocyklista pohyboval v koridore pohybu, resp. po trajektórii, ktorá je
vyznačená na fotografii žltou čiarkovanou čiarou. Červenou čiarou je zobrazená trajektória, po ktorej sa

motocyklista pohyboval počas nehodového deja. Súčasťou odborného stanoviska je fotodokumentácia
miesta dopravnej nehody s vyznačením žltej a červenej prerušovanej čiary.

Podľa správy o povesti z miesta trvalého bydliska, obžalovaný je prihlásený k trvalému pobytu na
adrese A. XXXX/X, M. G., je slobodný, bezdetný, na mestskom úrade nebolo voči menovanému vedené

priestupkové konanie.

V registri priestupkov má obžalovaný evidovaných 19 priestupkov v prevažnej miere v súvislosti s
porušením pravidiel cestnej premávky a to za obdobie od roku 2012 do roku 2016.

V registri trestov má obžalovaný tri záznamy, vo všetkých troch prípadoch bola prejednávaná trestná vec
vybavená tzv. odklonom, v jednom prípade podmienečným zastavením trestného stíhania s následným
osvedčením sa v skúšobnej dobe ( trestné stíhanie bolo vedené za trestný čin podvodu podľa § 250
c) ods. 1 Tr. zákona účinného 31. 12. 2005) a v zostávajúcich dvoch prípadoch zastavením trestného
stíhaniavdôsledkuschváleniazmieru (skutkyboliprávnekvalifikovanéakoprečinporušovaniadomovej

slobody podľa § 194 ods. 1, 2 písm. b) Trestného zákona a prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm.
a) Tr. zákona).

Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané že skutok, ktorý je predmetom obžaloby, sa stal, má
znaky prečinu ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, 2 písm. a/ Tr. zákona s použitím ust. § 138

písm. h/ Tr. zákona a z vykonaných dôkazov mal súd tiež preukázané, že prejednávaný skutok spáchal
obžalovaný.

Z výpovede obžalovaného v prípravnom konaní, ako aj na hlavnom pojednávaní mal súd preukázané,
že dňa 19. 5. 2015 viedol OMV Renault Megane ev. č. LM-235BB cez Huty v smere na Liptovské

Matiašovce a pri prejazde pravotočivou zákrutou v smere jeho jazdy došlo ku zrážke vozidla, ktoré viedol
s motocyklistom. K rýchlosti jeho vozidla v danom čase sa vyjadriť presne nevedel, lebo na tachometer
sa nepozeral. Potvrdil, že s motocyklistom sa zrazil prednou ľavou časťou svojho auta. Obžalovaný
popiera svoju vinu, nie je si vedomý toho, že so svojim vozidlom prešiel do protismeru. Napriek tomu
je zo spáchania skutku usvedčovaný predovšetkým výpoveďou svedka - poškodeného A. U., ktorý

jednoznačne uviedol, že bezprostredne pred zrážkou, resp. v okamihu zrážky sa obžalovaný nachádzal
v jazdnom pruhu poškodeného, zrejme v dôsledku vysokej rýchlosti ho odstredivá sila vynášala do jeho
jazdného pruhu, vozidlo bolo v šmyku, bezprostredne pred zrážkou počul pískanie kolies. K spôsobu
svojej jazdy uviedol, že sa pohyboval v strede svojho pruhu, ktorý bol zúžený v dôsledku nánosu štrku
na vozovke. Svedok - poškodený vypovedal v podstatných okolnostiach rovnako ako v prípravnom

konaní. Súd nepovažuje za rozpornú jeho výpoveď ani v otázke rýchlosti jeho motocykla, pretože na
hlavnom pojednávaní ju ohraničil rozpätím 30 - 50 km/hod. a do zápisnice z prípravného konania tiež
uviedol rýchlosť 50km/hod. Výpoveď svedka - poškodeného predovšetkým v otázke spôsobu jazdy
obžalovaného pred zrážkou a v čase zrážky je podporená výpoveďou ďalších dvoch svedkov N. L.a D. U.. Súd nemal dôvod neveriť ich výpovedi, pretože aj títo svedkovia sa zásadne neodchýlili od
svojej výpovede v prípravnom konaní, svoj motocykel viedli za poškodeným. Ide o priamych, očitých
svedkov nehody, ktorý sa nachádzali v dostatočnej vzdialenosti jeden od druhého, aby mohli vlastnými

zmyslami sledovať priebeh nehody. Tomuto záveru korešponduje ich výpoveď v otázke vymedzenia
vzdialenosti medzi jednotlivými motocyklami. Pokiaľ sa svedok D. U. nevedel jednoznačne vyjadriť k
šírke nánosu štrku na vozovke, resp. o uvedenej okolnosti vypovedal odlišne na hlavnom pojednávaní a
v prípravnom konaní, k tomuto súd uvádza, že nejde o podstatnú okolnosť pre rozhodnutie súdu vo veci.
Je logické vzhľadom na časový odstup od spáchania skutku, resp. od skoršieho výsluchu, že svedok sa

nemôže presne vyjadriť k tejto okolnosti. Výpoveď svedkov, že sa na pravej strane vozovky (v ich smere)
nachádzala vrstva štrku je podporená aj zápisnicou o ohliadke miesta cestnej dopravnej nehody, podľa
ktorej šírka nánosu štrku na pravej strane vozovky je 0,8 metra. Usvedčujúcim dôkazom je tiež výpoveď
znalca B.. E. V., ktorý analyzoval priebeh nehodového deja a tento za príčinu nehody zo dňa 19. 5.
2015 určil nesprávnu techniku jazdy obžalovaného, ktorú vzhľadom na ostatných účastníkov cestnej
premávky vyhodnotil ako vysokorizikovú. Pre vyvodenie trestnoprávnej zodpovednosti je rozhodujúce,

že obžalovaný pri prejazde uvedenou zákrutou prekročil povolenú a limitnú rýchlosť, v dôsledku čoho
sa jeho vozidlo dostalo do koridoru pohybu protiidúceho motocykla, ktoré viedol poškodený. I keď
poškodený tiež porušil pravidlá cestnej premávky prekročením povolenej rýchlosti v danom úseku,
obžalovaný mu spôsobom svojej jazdy vytvoril náhlu prekážku, pričom podstatné je, že vodič motocykla
nedokázal zabrániť nehode ani pri dodržaní primeranej, resp. povolenej rýchlosti v danom úseku.

Z uvedeného je zrejmé, že porušenie pravidiel cestnej premávky zo strany poškodeného nebolo
príčinou dopravnej nehody a k nehodovému deju by došlo aj za predpokladu dodržania povolenej
rýchlosti. Uvedenú skutočnosť mal súd preukázanú výpoveďou znalca B.. V.. Na tomto závere nič
nemení skutočnosť, že na vozovke v mieste zrážky nie je vyznačená stredová deliaca čiara, keďže
obžalovaný musí dôsledne dodržiavať pravidlá cestnej premávky aj na takto vyznačenej vozovke. Práve

výpoveďou znalca B.. V. bola vyvrátená obhajoba obžalovaného, že si nie je vedomý skutočnosti, že
prešiel do protismeru, resp. že sa nepohyboval veľkou rýchlosťou. Obžalovaný nepredložil v konaní
pred súdom taký dôkaz (nevynímajúc ani odborné stanovisko Ústavu súdneho inžinierstva), ktorý by
bol spôsobilý zvrátiť vyššie uvedené skutkové zistenia vyplývajúce predovšetkým z výpovede znalca
B.. V.. V prvom rade treba uviesť, že predmetné stanovisko síce je úkonom znaleckej činnosti podľa

zákona o znalcoch, nemá však charakter znaleckého posudku. Uvedené stanovisko rieši jednu parciálnu
otázku a to možnosť zabránenia dopravnej nehode zo strany poškodeného. Je teda zrejmé, že na
rozdiel od znaleckého posudku, resp. výpovede znalca B.. V. nerieši komplexne priebeh nehodového
deja, nezaoberá sa príčinami vzniku dopravnej nehody a preto s poukazom na uvedené nemôže obstáť
pri konfrontácii so znaleckým posudkom B.. V. minimálne už len z hľadiska rozsahu znaleckej úlohy.

Z uvedených dôvodov nevyvracia závery, ku ktorým dospel znalec B.. V. pri vypracovaní znaleckého
posudku. Pre úplnosť súd uvádza, že aj samotný Ústav súdneho inžinierstva v predmetnom stanovisku
konštatoval,ževodičvozidlaRenaultuskutočnilprejazddoprotismernéhojazdnéhopruhu,čovpodstate
vyvracia výpoveď obžalovaného, že sa snažil pohybovať vozidlom čo najbližšie pri pravom okraji
vozovky. Nielen obžalovaný, ale aj poškodený boli rovnako obmedzení tým, že sa na okraji vozovky

nachádzali nánosy štrku. Ako už bolo uvedené, predmetné stanovisko rieši otázku, či poškodený mal
možnosť zabrániť dopravnej nehode technikou svojej jazdy. Niet pochýb o tom, že aj obžalovaný mal
rovnakú možnosť zabrániť dopravnej nehode. V prípade, ak by v danom úseku zvolil správnu techniku
jazdy a neprekročil povolenú rýchlosť (čo je rozhodujúce z hľadiska posúdenia príčinu vzniku dopravnej
nehody), neprešiel by s vozidlom do „protismeru“ a nedošlo by tak ku zrážke s motocyklistom. Potom by

bolo irelevantné, či by sa poškodený pohyboval bližšie pri okraji vozovky alebo ku stredu vozovky.

Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že obžalovaný si nepočínal správne v danej konkrétnej situácii v
cestnej premávke pri vedení motorového vozidla, rýchlosť vozidla neprispôsobil dopravnému značeniu,
svojim schopnostiam a stavu vozovky a prešiel s vozidlom optickým stredom vozovky do protismeru,

kde sa zrazil s motocyklom, ktoré viedol poškodený. Obžalovaný ako vodič porušil ustanovenie § 16
ods. 1, 5 a § 3 ods. 2 písm. a/, b/ zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke. Práve v uvedenom konaní
súd vzhliadol nedbanlivostné zavinenie obžalovaného. Rozsah ujmy na zdraví poškodeného mal súd
preukázané znaleckým posudkom G.. F. M., ktorí popísal zranenia poškodeného, ktoré utrpel v dôsledku
zrážky s obžalovaným. Zo zadovážených dôkazov vyplýva, že medzi konaním obžalovaného a ujmou na

zdraví poškodeného je daná príčinná súvislosť. Je evidentné, že pokiaľ je znaleckom posudku z odboru
zdravotníctvo uvedené meno G. M., tak ide o chybu v písaní. Nasvedčuje tomu celý obsah znaleckého
posudku, z ktorého je zrejmé, že poškodeným je jednoznačne A. U..Z vyššie uvedených skutkových zistení tak vyplýva, že vykonané dôkazy vytvárajú logickú, ničím
nenarušenú a uzatvorenú sústavu vzájomne sa doplňujúcich a na seba nadväzujúcich priamych a
nepriamych dôkazov, ktoré vcelku a spoľahlivo dokazujú, že skutok, ktorý je predmetom obžaloby

spáchal obžalovaný. Z týchto dôkazov potom možno vyvodiť len jediný záver o tom, že skutok spáchal
obžalovaný a vylúčiť tým možnosť prijatia iného záveru.

Prejednávaný skutok je nedbanlivostným trestným činom. Obžalovaný konal vo vedomej nedbanlivosti,
pretože v zmysle vyššie uvedeného svojim konaním vedel, že môže porušiť záujem chránený Trestným

zákonom, ktorým je ľudské zdravie, avšak bez primeraných dôvodov sa spoliehal, že také porušenie
nespôsobí.

Z vyššie uvedených dôvodov súd uznal obžalovaného vinným zo spáchania prečinu ublíženia na zdraví
podľa § 157 ods. 1, 2 písm. a/ Tr. zákona. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že obmedzenie
poškodeného v obvyklom spôsobe života je podľa znaleckého posudku 10- 12 mesiacov, ktoré však

pretrváva doposiaľ, teda spôsobený následok predstavuje ťažkú ujmu na zdraví (§ 123 ods. 3 písm. i/
v spojení s odsekom 4 Tr. zákona). Vykonaným dokazovaním súd mal preukázané, že obžalovaný sa
dopustil skutku závažnejším spôsobom konania, spočívajúceho v porušení dôležitej povinnosti uloženej
mu podľa zákona. Súdna prax judikovala, že porušením dôležitej povinnosti pri premávke na cestách
je najmä také porušenie povinnosti vodiča motorového vozidla, ktoré so zreteľom na silu, rýchlosť a

váhu motorových vozidiel, môže mať za následok vážnu dopravnú nehodu a ktoré podľa všeobecnej
skúsenosti takýto následok skutočne často máva ( rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Tz/85/71 ).
Už z vymedzenia priebehu skutkového deja je zrejmé, že obžalovaný neprispôsobil rýchlosť vozidla
dopravnému značeniu, stavu vozovky a svojim schopnostiam, s ohľadom na silu, rýchlosť a hmotnosť
OMV, ktoré viedol je zrejmé, že takéto konanie a správanie sa obžalovaného v cestnej premávke mohlo

spôsobiť vážnu dopravnú nehodu a napokon aj viedlo k ťažkému ublíženiu na zdraví poškodeného.

Podľa § 272 ods. 3 Tr. poriadku súd na hlavnom pojednávaní dňa 20. 3. 2017 odmietol vykonať dôkaz
výsluchom svedka G.. L., pretože sa navrhovaný dôkaz týka okolnosti, ktorú je možné zistiť z už
vykonaných dôkazov. Zo spisového materiálu je zrejmé, že záznam o dopravnej nehode bol rukou

napísaný policajtom dňa 19. 5. 2015, teda v deň dopravnej nehody. Rovnako aj z výpovede znalca B..
V. vyplýva, že predpokladané miesto nárazu bolo stanovené v zázname z dopravnej nehody, ako aj
priamo z vykonanej ohliadky miesta dopravnej nehody, t. j. zo dňa 19. 5. 2015. Uvedenými dôkazmi
je tak vyvrátená obhajoba obžalovaného, že miesto nárazu bol určené 2 dni po nehode. Obžalovaný
bol prítomný pri spisovaní záznamu o dopravnej nehode ako jej účastník. Na hlavnom pojednávaní

dňa 30. 4. 2018 súd odmietol vykonať dôkaz výsluchom D.. B.. I. L. V.., keďže má byť vypočutý k
obsahu odborného stanoviska Ústavu súdneho inžinierstva. Skutočnosti, ktoré sa majú navrhovaným
dôkazom preukázať je možné zistiť iným dôkazom a to práve odborným stanoviskom, ktorý na návrh
obhajcu obžalovaného bol vykonaný ako dôkaz na hlavnom pojednávaní a jeho obsah bol prečítaný.
Rovnako súd odmietol vykonať dôkaz pribratím znaleckého ústavu do konania, keďže nejde o dôkaz

podstatnýprerozhodnutiesúdu.Nauvedenýpostupniesúsplnenépodmienkyvyplývajúcezustanovení
Tr. poriadku (§ 147 Tr. poriadku). Uvedený postup prichádza do úvahy v dôkaznej situácii, ak sú
vypracované znalecké posudky, ktorých závery sa v zásadných otázkach (priebeh nehodového deja,
identifikácia príčiny vzniku nehody) rozchádzajú, resp. ak ide o výnimočné a obzvlášť závažné prípady,
ktoré si vyžadujú osobitné vedecké posúdenie. O uvedené prípady však nejde v prejednávanej veci.

Dôvodom na pribratie znaleckého ústavu nie je ani odborné stanovisko ÚSI, keďže ako bolo skôr
uvedené sa venuje iba jednej čiastkovej otázke, ktorej zodpovedanie ani nezbavuje obžalovaného
trestnoprávnej zodpovednosti, naviac aj zo záverov odborného stanoviska je zrejmé, že obžalovaný
prešiel so svojim vozidlom do protismeru. Nebol predložený zo strany obžalovaného dôkaz, ktorý by
vyvracal, resp. spochybňoval závery znaleckého posudku, resp. výpoveď znalca B.. V. a vzhľadom na

všetkyskôruvedenéskutočnostisúdnemalpreukázanéžiadneokolnosti,nazákladebymalpochybnosti
o správnosti záverov znaleckého posudku B.. V..

V súvislosti s námietkou obžalovaného, že nebol upovedomený o úkonoch vykonávaných v prípravnom
konaní (predovšetkým výsluchy osôb na území ČR) súd uvádza, že táto nie je dôvodná. Obžalovaný

pri svojom výsluchu v prípravnom konaní dňa 24. 9. 2015 označil ako jednu z adries na doručovanie
písomností jeho e-mail, na ktorý bol vopred vyrozumený o termíne plánovaných úkonov, resp. bol
telefonicky kontaktovaný políciou, čo pripustil aj samotný obžalovaný. Je vecou obžalovaného, či sa
oboznamuje s doručenou elektronickou poštou alebo nie, podstatné je, že takúto adresu uviedol akojednu z možných adries na doručovanie písomností. Obžalovaný uvedenú skutočnosť nenamietal pri
preštudovaní vyšetrovacieho spisu a naviac prostredníctvom svojho obhajcu mal možnosť na hlavnom
pojednávaní klásť otázky vypočúvaným osobám, ktorých sa vznesená námietka dotýka.

Pri rozhodovaní o druhu a výmere treste súd nezistil u obžalovaného žiadnu poľahčujúcu ani priťažujúcu
okolnosť. Pri rovnakom pomere poľahčujúcich a priťažujúcich okolností sa trestná sadzba, podľa ktorej
sa trest ukladá, nemení. S ohľadom na osobu obžalovaného, ktorý doposiaľ nebol súdne trestaný,
spôsobený následok a povahu prejednávaného trestného činu, ktorý je nedbanlivostným trestným činom

je podmienečný trest odňatia slobody vymeraný v prvej polovici trestnej sadzby s určením skúšobnej
doby v prvej polovici sadzby postačujúci na dosiahnutie účelu trestu z pohľadu generálnej, ako aj
individuálnej prevencie.

Obžalovaný spáchal skutok pri vedení motorového vozidla, preto je dôvodné uloženie trestu
zákazu činnosti viesť motorové vozidlá. Vzhľadom na spôsobený následok, ako aj skutočnosť, že

obžalovaný podľa registra priestupkov nie je v žiadnom prípade disciplinovaným vodičom, súd vymeral
obžalovanému trest zákazu činnosti 1 rok a 10 mesiacov.

Súd odkázal poškodeného s nárokom na náhradu škody na civilný proces, pretože podľa výsledku
dokazovania nie je podklad na vyslovenie povinnosti na náhradu škody. Poškodený si do skončenia

vyšetrovania uplatnil náhradu škody predstavujúcu bolestné, žiadny iný nárok si do uvedeného okamihu
neuplatnil. Z písomného podania splnomocnenca poškodeného, resp. ním predložených dokladov je
zrejmé, že poisťovňa mu vyplatila plnenie, ktoré predstavuje bolestné a teda uvedený nárok ním
uplatnený v trestnom konaní (do skončenia vyšetrovania) bol v plnom rozsahu uspokojený. Poškodený
si prostredníctvom splnomocnenca až v súdnom konaní uplatnil náhradu škody, ktorá pozostáva aj z

druhovo iných nárokov ako je bolestné, v dôsledku čoho rozšíril nárok na náhradu škody nielen čo do
výšky, ale aj čo do právneho dôvodu zrejme aj pod vplyvom skutočnosti, že mu poisťovňa priebežne
poskytovala plnenie, ktoré pokrývalo jeho viaceré uplatnené nároky voči poisťovni. Vzhľadom na to, že
poškodený si takto uplatnil škodu až v štádiu konania pred súdom, nebolo možné takto rozšírený nárok
na náhradu škody priznať.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na Okresnom súde v Liptovskom
Mikuláši do 15 dní odo dňa oznámenia rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok.

Odvolanie môžu podať:

prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku a to v neprospech i v prospech obžalovaného,
v prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného
obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka,
príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh pre
nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného,

ak je obžalovaný pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony
obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli štátny orgán starostlivosti
o mládež, obhajca i zákonný zástupca pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného,
poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody a to
v neprospech obžalovaného. Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba

oprávnená konať za právnickú osobu,
zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci.

Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak

toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.
Rozsudok možno napadnúť odvolaním len v niektorej jeho časti alebo sa odvolania výslovne vzdať.

Osoba, ktorá odvolanie podala, môže ho výslovným vyhlásením vziať päť, a to až do doby, než sa
odvolací súd odoberie na záverečnú poradu.