Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 17. január 2019

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 5Tos/187/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2117011856
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 01. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Žovinec
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2019:2117011856.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Žovinca a sudcov Mgr.
Kristíny Ferencziovej a JUDr. Kataríny Batisovej, v trestnej veci odsúdeného V. W., o sťažnosti
odsúdeného proti uzneseniu Okresného súdu Trnava zo dňa 6.3.2018, č.k. 6Nt/81/2017-24, na
neverejnom zasadnutí konanom dňa 17.1.2019 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku sa sťažnosť odsúdeného V. W., nar. XX.X.XXXX,

zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Trnava uznesením zo dňa 6.3.2018, č.k. 6Nt/81/2017-24 podľa § § 446 ods. 1 Trestného
poriadku s poukazom na § 74 ods. 1 Trestného zákona rozhodol tak, že u odsúdeného V. W. zmenil
spôsob výkonu ochranného ambulantného psychiatrického liečenia na formu ústavnú.
Svoje rozhodnutie prvostupňový súd odôvodnil tým, že dňa 29.09.2017 bol súdu postúpený návrh MUDr.

M. R. na zmenu výkonu ochranného liečenia u V. W., nar. XX.XX.XXXX. Lekárka v návrhu poukázala
na to, že V. W. v jej ambulancii vykonáva od 01.10.2009 ochranné psychiatrické liečenie ambulantnou
formou. Menovaný trpí hebefrénnou schizofréniou a polytoxikomániou anamnesticky. Spolupráca v
liečbe bola premenlivá, pričom menovaný W. bol opakovane hospitalizovaný v W.. Pacient deklaruje,
že lieky užíva, napriek tomu sa mu psychický stav zhoršil - je psychotický, inkoherentný, v myslení sú
prítomné bludy a k svojmu stavu je nekritický. Nevie posúdiť, či lieky skutočne užíva podľa doporučenia.

Hospitalizáciu na psychiatrickom oddelení odmieta. U menovaného nie je schopná ambulantnou formou
dosiahnuť dlhodobé zlepšenie stavu.
Prvostupňový súd vypočul svedka V. W., ktorý vypovedal, že jeho syn V. W. lieky pravidelne neužíva,
pričom naviac požíva i alkohol, čo má výslovne zakázané. V. W. sa občas chová ako nepríčetný.
Menovaný doma ničí všetky veci. Menovaný si neuvedomuje, že čo robí. Keď je v delíriu, tak dokáže celú
noc posúvať nábytok a hrmoce, niekedy aj tri dni nespí. Na psychiatrii bol z jeho podnetu už mnohokrát,

no vždy ho po dvoch týždňoch vrátia a menovaný je následne o tri dni tam, kde bol.
Z rozsudku Okresného súdu Trnava zo dňa 16.11.2015, sp.zn. 37Ps/3/2015 vyplýva, že V. W., nar.
XX.XX.XXXX bol pozbavený spôsobilosti na právnych úkonoch, pričom za opatrovníka mu bol určený V.
W., nar. XX.XX.XXXX, ktorý je ako zákonný zástupca nesvojprávneho oprávnený a povinný zastupovať
opatrovanca pri právnych úkonoch a spravovať jeho majetok vo všetkých veciach.
Podľa uznesenia Okresného súdu Piešťany zo dňa 14.10.2008, sp.zn. 1Nt/61/2008, ktoré nadobudlo

právoplatnosť dňa 20.01.2009, bolo menovanému V. W. podľa § 73 ods. 1 Tr. zák. uložené ochranné
psychiatrické liečenie ústavnou formou. Následne uznesením Okresného súdu Pezinok zo dňa
29.09.2009, sp.zn. 1Nt/7/2009, ktoré nadobudla právoplatnosť dňa 29.09.2009 bol menovanému podľa
§ 446 ods. 1 Tr. por. s poukazom na § 74 ods. 1 Tr. zák. zmenený spôsob výkonu ochranného
psychiatrického liečenia tak, že ďalší výkon ochranného liečenia bude vykonávať ambulantnou formou.
Prvostupňový súd dospel k záveru, že návrh na zmenu spôsobu výkonu ochranného liečenia je

dôvodný, nakoľko ambulantným výkonom ochranného liečenia zjavne nie je možné dosiahnuť jeho účel.
Ochranné liečenie je jedným z druhov ochranných opatrení, ktoré patria medzi prostriedky slúžiace nadosiahnutie účelu Trestného zákona. Jeho účelom je rovnako ako pri treste zaistiť ochranu spoločnosti,
ale špecifickým spôsobom.
Proti uzneseniu podal sťažnosť obhajca odsúdeného ihneď na verejnom zasadnutí po vyhlásení

uznesenia. Písomne bližšie ju odôvodnil s odkazom na ustanovenie zákona o advokácii o povinnosti
postupovať pri výkone advokácie s odbornou starostlivosťou. Uviedol, že v prípade, ak klientovi hrozí
zmeškanie lehoty, je v zmysle rozhodnutia Slovenskej advokátskej komory advokát povinný podať tento
opravný prostriedok, ak nemá pokyn advokát od klienta, že opravný prostriedok podať nežiada. Obhajca
uviedol, že s odsúdeným sa nebolo možné spojiť a teda nemohol riadne uplatniť svoje právo počas

konania na súde.

Podľa § 192 ods. 1 Trestného poriadku pri rozhodovaní o sťažnosti preskúma nadriadený orgán
a) správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť, a
b) konanie predchádzajúce týmto výrokom napadnutého uznesenia.
Podľa § 193 ods. 1 Trestného poriadku nadriadený orgán zamietne sťažnosť, ak

a) nie je prípustná,
b) bola podaná oneskorene, neoprávnenou osobou, osobou, ktorá sa jej výslovne vzdala alebo ktorá
znovu podala sťažnosť, ktorú už predtým výslovne vzala späť, alebo
c) nie je dôvodná.

Krajský súd v Trnave ako nadriadený súd, oprávnený rozhodovať o sťažnosti odsúdeného, preskúmal v
zmysle ustanovenia § 192 Trestného poriadku správnosť výroku napadnutého uznesenia, ako i konanie,
ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že sťažnosť odsúdeného, podaná v jeho prospech jeho
obhajcom, je nedôvodná.
Pokiaľ ide o konanie, ktoré predchádzalo vydaniu napadnutého uznesenia, toto bolo vykonané v súlade

s príslušnými ustanoveniami Trestného poriadku. Prvostupňový súd na rozhodnutie o návrhu na zmenu
spôsobu výkonu trestu nariadil a vykonal verejné zasadnutie, na ktoré predvolal odsúdeného. Súd zistil,
že odsúdený bol pozbavený spôsobilosti na právne úkony a preto správne postupoval, keď odsúdenému
ustanovil z tohto dôvodu obhajcu na zastupovanie v trestnom konaní. Následné verejné zasadnutie
vykonal v neprítomnosti odsúdeného, ktorý bol o verejnom zasadnutí riadne a včas upovedomený a

ktorý sa vyjadril, že príde, ak bude chcieť, ale na súd nechce chodiť. Odsúdený bol riadne poučený
o následkoch nedostavenia sa na verejné zasadnutie. Na verejnom zasadnutí sa zúčastnil obhajca
odsúdeného, súd vypočul V. W. - opatrovníka odsúdeného, oboznámil návrh MUDr. R. na zmenu formy
ochranného liečenia, oboznámil ostatné listinné dôkazy.
Pokiaľ ide o vecnú správnosť napadnutého uznesenia, sťažnostný súd zistil, že prvostupňový súd

dospel k správnym záverom. Z dokazovania vykonaného pred prvostupňovým súdom je zrejmé, že
ambulantnou formou liečby nie je možné dosiahnuť dlhodobé zlepšenie zdravotného stavu V. W.. Tak
ako správne uviedol prvostupňový súd, v prípade odsúdeného došlo k zhoršeniu zdravotného stavu
po psychickej stránke, menovaný bol opakovane psychiatricky hospitalizovaný. Uvedené skutočnosti
ohľadomnespolupráceaohľadomnedodržiavanialiečbypotvrdilajsvedokV.W.V.W.jepodľazisteného

dokazovania nebezpečný nielen pre seba, ale aj pre svoje okolie, ktorému sa vyhráža zabitím.
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, sťažnostný súd sťažnosť odsúdeného, podanú v jeho
prospech jeho obhajcom, podľa § 193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku ako nedôvodnú zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.