Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 12. február 2019

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 11Co/36/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0018208111
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 02. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Čabaiová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2019:0018208111.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jarmily Čabaiovej a sudcov
JUDr. Martina Kolesára a JUDr. Zuzany Matyiovej v spore žalobcu: L. Q., nar. X.X.XXXX, bytom L.
XXX, zastúpený: K. správnej pomoci Michalovce, so sídlom Topolianska 2829/174, Michalovce, proti
žalovanému EOS KSI Slovensko s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpený:
TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, o určenie, že nehnuteľnosť nie je zaťažená

záložným právom, vo veci návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia žalobcu proti 1/ žalovanému a
2/ spoločnosti Dražobná spoločnosť a.s., so sídlom Zelinárska 6, Bratislava, IČO: 35 849 703, o odvolaní
žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Michalovce z 23. novembra 2018, č. k. 5Csp/142/2018-48

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j uznesenie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa vo veci samej domáha určenia, že nehnuteľnosti evidované v katastri nehnuteľností na

LV č. 1005 pre kat. úz. Moravany ako stavba rodinného domu č. súpis. XXX na parc. č. XXX/X a
pozemky registra „C“ parc. č. XXX - S. o výmere XXXX m2, parc. č. XXX/X - S. plochy a nádvoria o
výmere XXX m2, parc. č. XXX/X - S. plochy a nádvoria o výmere XXX mX a parc. č. XXX/X - S. plochy a
nádvoria o výmere XX mX (ďalej tiež len „nehnuteľnosti“) nie sú zaťažené záložným právom v prospech
žalovaného. Na odôvodnenie takto uplatneného nároku žalobca tvrdí, že na základe S. o splátkovom
úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa X.X.XXXX (ďalej tiež len „úverová zmluva“) mu právny predchodca

žalobcu - P. sporiteľňa a.s. poskytol peňažné prostriedky v sume 36.480,- Eur oproti záväzku vrátiť ich
za dohodnutých podmienok mesačnými splátkami so splatnosťou poslednej z nich dňa 20.10.2041. Na
zabezpečeniezáväzkovzúverovejzmluvydošloZmluvouozriadenízáložnéhoprávaknehnuteľnostiam
zo dňa 8.1.2013 (ďalej tiež len „záložná zmluva“) k zriadeniu záložného práva na nehnuteľnostiach,
vlastníkom ktorých je toho času žalovaný. Dňa 11.12.2015 Slovenská sporiteľňa a.s., podľa tvrdenia
žalobcu, pristúpila k uplatneniu práva na okamžité zosplatnenie úveru s výzvou na zaplatenie dovtedy

nesplneného zostatku úveru v celkovej sume 38.726,83 Eur. Žalobca argumentuje s použitím ust. §
103 Občianskeho zákonníka, že premlčacia doba pre uplatnenie takto zosplatneného úveru začala
plynúť od zročnosti prvej zo splátok, so zaplatením ktorých bol v omeškaní (20.11.2014) a uplynula
dňom 21.11.2017. V tento deň došlo podľa názoru žalobcu k premlčaniu tiež záložného práva, ktoré v
dôsledku dovolania sa premlčania z jeho strany zaniklo. Procesnú prípustnosť určovacej žaloby žalobca
odôvodnil prítomnosťou naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení, nakoľko je spôsobilým

podkladom pre výmaz zápisu záložného práva k nehnuteľnostiam v prospech žalovaného v katastri
nehnuteľností.

2. Samostatným návrhom zo dňa 24.10.2018 sa žalobca domáhal nariadenia neodkladného opatrenia,
ktorým by súd 1/ uložil žalovanému povinnosť zdržať sa výkonu záložného práva k nehnuteľnostiam ich
predajom na dobrovoľnej dražbe a 2/ zakázal žalovanému a tiež spoločnosti Dražobná spoločnosť a.s. s

nehnuteľnosťaminakladať aždočasuprávoplatnéhoskončeniakonaniavovecisamej. Potrebnosťtejto
neodkladnej úpravy pomerov strán žalobca v návrhu odôvodnil poukazom na to, že žalovaný pristúpil kvýkonu záložného práva predajom na dobrovoľnej dražbe, ktorú spoločnosť Dražobná spoločnosť a.s.
ako dražobník organizuje. Žalobca s odkazom na závery vyplývajúce z uznesenia ÚS SR sp. zn. II.
ÚS 261/2013 zo dňa 20.4.2013 prezentoval názor, že vzhľadom na obmedzenosť rozsahu prostriedkov

nápravy proti výkonu záložného práva predajom nehnuteľností na dobrovoľnej dražbe by toto sťaženie
následnej súdnej kontroly malo byť kompenzované dostatočnou preventívnou a priebežnou kontrolou
dobrovoľnej dražby orgánom verejnej moci. Dôvodnosť nároku, predbežná ochrana ktorého sa má
neodkladným opatrením dosiahnuť, žalobca v návrhu osvedčoval hneď v niekoľkých argumentačných
líniách. V prvom rade zastával názor o inštitucionálnej protiústavnosti výkonu záložného práva predajom

na dobrovoľnej dražbe. Domnieval sa v tejto súvislosti, že výkon dobrovoľnej dražby vážnym spôsobom
zasahuje do ústavou zaručeného práva vlastniť majetok (Čl. 20) a práva na rešpektovanie obydlia (Čl.
19). V ďalšom rade žalobca spochybnil, aby záložné právo k nehnuteľnostiam svedčilo žalovanému s
argumentáciou, že Slovenská sporiteľňa a.s. mu v rozpore s ust. § 17 ods. 4 zák. č. 129/2010 Z. z.
neoznámila postúpenie pohľadávky na žalovaného v zákonnej lehote 5 dní odo dňa, kedy k tomu došlo
a že žalovaný nezdokladoval ani zmluvné prevzatie pohľadávky a ani zaplatenie ceny za jej prevod

postupcovi. Žalobca argumentoval tiež spotrebiteľskou neprijateľnosťou dojednania v záložnej zmluve,
umožňujúceho vykonať záložné právo predajom zálohou na dobrovoľnej dražbe. V tejto súvislosti
poukázal na formulárovú podobu zmluvnej dokumentácie, obsah ktorej ako slabšia zmluvná strana
nemal možnosť ovplyvniť, a tiež aj na skutočnosť, že výkonom dobrovoľnej dražby sa verejná kontrola
práv a povinností spotrebiteľa z takejto zmluvy vymaňuje. Napokon žalobca v návrhu zopakoval tiež

svoju žalobnú argumentáciu o premlčaní žalovaným realizovaného záložného práva.

3. Okresný súd Michalovce (ďalej tiež len „súd prvej inštancie“ alebo „prvoinštančný súd“)
napadnutým uznesením návrh na nariadenie neodkladného opatrenia žalobcu zamietol. Podľa
odôvodnenia napadnutého uznesenia tak rozhodol na podklade záveru, že žalobca svojimi tvrdeniami

a písomnosťami, predloženými spolu s návrhom, hodnoverne neosvedčil dôvodnosť a trvanie nároku,
predbežnej ochrany ktorého sa dovolával. Súd prvej inštancie pritom odmietol názor žalobcu o
protiústavnosti výkonu záložného práva predajom zálohu na dobrovoľnej dražbe s konštatovaním, že
tento spôsob výkonu záložného práva je upravený v platnom v zákone č. 527/2002 Z. z., čo jeho
protiústavnosť, ale aj neplatnosť pre rozpor so zákonom bez ďalšieho vylučuje. K výhradám žalobcu

ohľadne spotrebiteľskej neprijateľnosti záložnej zmluvy súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého
uznesenia poukázal na to, že v článku V úverovej zmluvy žalobca výslovne súhlasil s tým, že
pohľadávka bude zabezpečená záložným právom k nehnuteľnostiam, pričom táto skutočnosť podľa
zistenia prvoinštančného súdu vyplývala tiež z kúpnej zmluvy, na základe ktorej žalobca nehnuteľnosti
nadobudol. V žalobcom predostretej otázke premlčania záložného práva prvoinštančný súd dospel

k záveru, že pokiaľ by premlčacia doba i začala plynúť tak, ako to žalobca prezentuje v žalobe
(21.1.2015), k jej uplynutiu v takomto prípade nemohlo dôjsť preto, že už skôr žalobca pristúpil k
výkonu záložného práva, o čom svedčí skutočnosť, že v rámci prebiehajúceho výkonu záložného práva
predajom zálohu na dobrovoľnej dražbe sa ešte dňa 26.7.2016 uskutočnilo jej prvé kolo. Napokon
súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozhodnutia odmietol tiež úvahy žalobcu, smerujúce

k spochybneniu vecnej legitimácie žalobcu k právam a povinnostiam vyplývajúcim z úverovej zmluvy
včítane jej zabezpečenia. Konštatoval v tejto súvislosti, že k postúpeniu pohľadávky v danom prípade
došlo na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok č. 0668/2017/CE zo dňa 23.06.2017 (ďalej tiež len
„zmluva o postúpení pohľadávok“) a postupca - Slovenská sporiteľňa, a.s. túto skutočnosť žalobcovi
oznámila dňa 30.06.2017, čím učinila zadosť povinnosti, vyplývajúcej z ust. § 526 Občianskeho

zákonníka.

4. Proti tomuto uzneseniu podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie s návrhom, aby ho odvolací súd
zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Žalobca v odvolaní polemizoval so záverom
súdu prvej inštancie o nesplnení zákonných podmienok pre nariadenie neodkladného opatrenia. Naproti

názoru prvoinštančného súdu bol odvolateľ presvedčený, že povaha veci opodstatňuje bezodkladnú
úpravu pomerov strán. V tejto súvislosti žalobca zopakoval svoju argumentáciu, uvedenú už v
návrhu, opierajúcu sa o závery vyplývajúce z uznesenia ÚS SR sp. zn. II. ÚS 261/2013 zo dňa
20.4.2013. Nad rámec v tomto rozhodnutí formovaných záverov žalobca v odvolaní akcentoval, že
zásah do ústavou garantovaného práva na rešpektovanie obydlia musí predstavovať vždy krajný

prostriedok realizácie práva, a preto je v rozpore s princípmi demokratickej spoločnosti pokiaľ
dôjde k výkonu záložného práva predajom obydlia dlžníka na dobrovoľnej dražbe za situácie, keď je
možné dosiahnuť uspokojenie zabezpečenej pohľadávky aj inak. Za takéto do úvahy prichádzajúce
prostriedky dosiahnutia uspokojenia pohľadávky žalovaného odvolateľ označil platenie úverovéhozáväzku v splátkach, o čo sa u žalovaného márne uchádzal, a tiež prípadnú žalobu s následným
výkonom súdneho rozhodnutia v exekučnom konaní. Žalobca vytkol súdu prvej inštancie tiež, že vo
svojich úvahách vedúcich k záveru o nesplnení zákonných predpokladov pre nariadenie neodkladného

opatrenia sa vôbec nezaoberal otázkou proporcionality zabezpečenej pohľadávky k hodnote založených
nehnuteľností. Žalobca v odvolaní nesúhlasil tiež so záverom súdu prvej inštancie, že Slovenská
sporiteľňa, a.s. oznámila žalobcovi skutočnosť postúpenia pohľadávky žalovanému listom zo dňa
30.06.2017. Tvrdil pritom, že tento list mu nezaslal postupca, ale odovzdal mu ho žalovaný. Za
tohto stavu sa žalobca domnieval, že sa oprávnene dovoláva preukázania aktívnej vecnej legitimácie

žalovaného predložením zmluvy o postúpení pohľadávok. V ostávajúcej časti odvolania žalobca zhrnul
už v návrhu prezentovanú argumentáciu ohľadne premlčania záložného práva a spôsobu právneho
posúdenia tejto otázky súdom prvej inštancie vytkol nesprávnosť spočívajúcu v ustálení okamihu, kedy
došlo k spočívaniu premlčacej doby. Zastával v tejto súvislosti názor, že pre spočívanie (zastavenie)
plynutia premlčacej doby pre realizáciu záložného práva je nevyhnutné uplatniť toto právo na súde alebo
u iného „relevantného orgánu“, za ktorý žalobca označil výlučne štátne orgány a nie dražobníka, ktorý je

subjektom súkromnoprávnej regulácie. Žalobca obsahom týchto odvolacích námietok uplatnil odvolacie
dôvody podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f), g) a h) C.s.p.

5. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.) prejednal odvolanie žalobcu ako podané
včas (§ 362 C.s.p.), oprávnenými osobami (§§ 359 až 361 C.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému je

odvolanie prípustné (§§ 355 až 358 C.s.p.), bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 385 ods.
1 a contrario C.s.p., v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 C.s.p., z hľadísk odvolaniami uplatnených
odvolacích dôvodov podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f), g) a h) C.s.p. a s prihliadnutím na vady, ktoré sa
týkajú procesných podmienok konania v zmysle ust. § 380 ods. 2 C.s.p a dospel k záveru, že napadnuté
uznesenie je vecne správne.

6. Žalobca vymedzením odvolacích dôvodov nastolil predmetom odvolacieho prieskumu správnosť
spôsobu posúdenia súdom prvej inštancie otázky ne/splnenia zákonných predpokladov pre okamžitú
úpravu pomerov strán, zamedzením žalovanému realizovať záložné právo na nehnuteľnostiach
ich predajom na dobrovoľnej dražbe a zakázaním žalovanému a Dražobnej spoločnosti a.s. s

nehnuteľnosťami disponovať do času skončenia konania vo veci samej. Odvolací súd sa stotožňuje so
záverom súdu prvej inštancie, že v okolnostiach prípadu žalobca hodnoverne neosvedčil dôvodnosť a
trvanienároku,okamžitejochranyktorejsadovolával,akojednéhoznezastupiteľnýchzákonnýchkritérií.
Odvolací súd v zásade súhlasí tiež s podstatnou časťou dôvodov, na ktorých súd prvej inštancie podľa
odôvodnenia napadnutého rozsudku tento svoj záver vystaval. Majúc na zreteli požiadavku jednotnosti

a komplexnosti civilného sporového konania, výrazom ktorej je tiež právnou praxou aprobovaná
prípustnosť korekcie nesprávností, ktorých sa dopustil súd prvej inštancie v odvolacom konaní (por.
napr. rozhodnutie ESĽP vo veci Adolf proti Rakúsku) za súčasnej nevyhnutnosti reagovať na kľúčové
odvolacie námietky žalobcu (§ 387 ods. 3 C.s.p.), považuje odvolací súd za potrebné v záujme
presvedčivosti rozhodnutia k jeho dôvodom niektoré z jeho úvah poopraviť a uviesť i ďalšie skutočnosti.

7. Procesné podmienky a predpoklady nariadenia neodkladného opatrenia v civilnom sporovom konaní
sú upravené v ust. §§ 324 až 326 C.s.p., ktoré správne použil aj súd prvej inštancie. Podľa ust.
§ 324 ods. 1 a ods. 3 C.s.p., pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže
na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. (3) Neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu,

ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. Podľa ust. § 325 ods. 1 C.s.p.,
neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava,
že exekúcia bude ohrozená. Podľa ust. § 326 C.s.p., v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich
potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností

hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť
z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.(2) K návrhu musí navrhovateľ
pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.

8. Z citovaných ustanovení zákona vyplýva, že neodkladným opatrením, bez ohľadu na to či je

nariadené pred začatím konania, v jeho priebehu alebo po jeho skončení, sa upravujú pomery
strán, pokiaľ je to bezodkladne potrebné alebo existuje obava, že exekúcia bude ohrozená. Týmto
predpokladom zodpovedá požiadavka osobitných náležitosti návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia, v ktorom podľa zákonného vymedzenia musí navrhovateľ opísať rozhodujúce skutočnosti,odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená. Z
povahy veci vyplýva, že zjavne neodôvodnenému alebo neexistujúcemu nároku nemožno poskytnúť
ochranu prostredníctvom neodkladného opatrenia a preto v návrhu musí navrhovateľ opísať tiež

skutočnosti hodnoverne osvedčujúce dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana.
Zákonná požiadavka hodnoverného osvedčenia dôvodnosti a trvania chráneného nároku oproti potrebe
(len) osvedčenia ostatných právne významných skutočností vychádza z predpokladu, že dôvodnosť
nároku vo veci samej je navrhovateľ spôsobilý osvedčiť jednoduchšie a hodnovernejšie ako potrebu
neodkladnejúpravypomerovaleboohrozenieexekúcie.Ztohojemožnévyvodiť,žesúdnemôženariadiť

neodkladné opatrenie, ak sa mu na základe predbežného právneho posúdenia nárok vo veci samej
javí ako nedôvodný. Hodnoverné osvedčenie dôvodnosti a trvania nároku predpokladá jasné určité a
zrozumiteľné skutkové tvrdenia navrhovateľa, predloženie dostupných listinných dôkazov a elementárnu
právnu argumentáciu, z ktorých možno vyvodiť záver o vysokej pravdepodobnosti, že chránený nárok
je dôvodný a trvá. Hodnoverné osvedčenie nároku vo veci samej musí na strane súdu viesť k záveru,
že miera pravdepodobnosti vyhovenia žalobe je v danom štádiu konania vyššia, než pravdepodobnosť

jej zamietnutia (por. Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič,
M., a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C.H.Beck, 2016, s 1540, str. 1108).

9. Podľa názoru odvolacieho súdu žalobca opisom rozhodujúcich skutočností dôvodnosť nároku,
okamžitej ochrany ktorého sa domáha žalobou vo veci samej, hodnoverne neosvedčil. Na základe

tvrdení a písomností predložených žalobcom možno pre účely rozhodnutia o návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia výjsť z toho, že práva a povinnosti z úverovej zmluvy neboli a nie sú
medzi stranami sporné. Spor strán sa týka výlučne ich zabezpečovacieho právneho vzťahu, jeho
podstata spočíva len na otvorení niektorých právnych otázok žalobcom a nad akúkoľvek pochybnosť
pramení zo snahy žalobcu vyhnúť sa dôsledkom nesplnenia zabezpečeného záväzku. Z toho je

evidentné, že posúdenie miery pravdepodobnosti vyhovenia žalobe, nevyhnutnej pre záver v otázke,
či navrhovateľ neodkladného opatrenia hodnoverne osvedčil alebo nie nárok vo veci samej, závisí
výlučne od predbežného posúdenia žalobcom nastolených právnych otázok: 1/ premlčania záložného
práva žalovaného, 2/ inštitucionálnej nezákonnosti a protiústavnosti výkonu záložného práva k
nehnuteľnostiam ich predajom na dobrovoľnej dražbe, 3/ vecnej legitimácie žalovaného k pohľadávke

z úverovej zmluvy a k práv vyplývajúcim z jej zabezpečenia a 4/ ekvivalentnosti predmetu dražby k
hodnote zabezpečenej pohľadávky.

10. Možno bez výhrad súhlasiť s názorom žalobcu, že záložné právo podlieha premlčaniu a za správny
považuje odvolací súd tiež ním prezentovaný spôsob interpretácie ust. § 151j ods. 2 Občianskeho

zákonníka. Ďalšia jeho argumentácie v tejto otázke je však už podľa posúdenia odvolacieho súdu
založená na celkom nesprávnom úsudku, že ust. § 103 veta druhá Občianskeho zákonníka je potrebné
vykladať tak, že v prípade uplatnenia práva na zosplatnenie úverového záväzku pre neplatenie
dohodnutých splátok začína plynúť premlčacia doba odo dňa najskôr splatnej splátky, so zaplatením
ktorej je dlžník v omeškaní. Žalobca si pri interpretácii tohto zákonného ustanovenia nepovšimol, že

podľa prvej vety tohto ustanovenia zákona sa už splatné splátky úveru premlčujú každá samostatne a
neuvedomil si tiež zmysel a význam tejto úpravy tiež v kontexte ust. § 565 Občianskeho zákonníka,
ktorá obmedzuje veriteľa žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky vždy
len do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky. Z toho vyplýva, že dôvodom zosplatnenia zostatku
dlhu bude vždy nezaplatenie poslednej zročnej splátky a nie aj splátok predošlých, ktoré môže veriteľ

už len vymáhať bez možnosti z dôvodu ich nezaplatenia žiadať splniť celý dlh. Pokiaľ za tohto stavu
posudzované ust. § 103 veta druhá Občianskeho zákonníka upravuje, že ak sa pre nesplnenie niektorej
zo splátok stane zročným celý dlh ( § 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej
splátky, logicky nemožno inak ako dospieť k záveru, že zročnosť celého dlhu v takomto prípade zdieľa
splatnosť len pre zosplatnenie rozhodujúcej, a teda poslednej zročnej a riadne nezaplatenej splátky;

nie teda splátky v poradí prvej ako sa žalobca mylne domnieva. Tá, ako už bolo zmienené, podlieha
premlčaniu ako samostatné majetkové právo za podmienok vyplývajúcich z prvej vety ust. § 103
Občianskeho zákonníka. Premietnutím týchto východísk na posudzovaný prípad možno konštatovať, že
pokiaľ podľa nesporných tvrdení strán žalovaný uplatnil právo na okamžité zosplatnenie úveru listom
zo dňa 11.12.2015 z dôvodu nezaplatenia poslednej splátky zročnej podľa úverových podmienok dňa

20.11.2015, premlčacia doba pre uplatnenie záložného práva začala plynúť odo dňa nasledujúceho
po zročnosti poslednej splátky dňa 21.11.2015 a uplynula by dňa 21.11.2018 (§ 122 Občianskeho
zákonníka) nebyť toho, že nad akúkoľvek pochybnosť ešte skôr si žalovaný záložné právo uplatnil
tým, že pristúpil k jeho realizácii, o čom nepochybne svedčí už len zápis v katastri nehnuteľností zodňa 24.1.2018. Žalobca sa v tejto súvislosti mylne domnieva, že za účinné (z hľadiska spočívania
premlčacej doby) uplatnenie záložného práva je možné považoval len jeho výkon prostredníctvom
štátnych orgánov. Takáto úvaha je podľa posúdenia odvolacieho súdu v príkrom rozpore so samotnou

podstatou záložného práva a zákonom predpokladanými spôsobmi jeho realizácie (§ 151j ods. 1
Občianskeho zákonníka), ktoré ingerenciu štátnych orgánov (až na predaj zálohu podľa Exekučného
poriadku) rozhodne nevyžadujú. Napokon s týmto názorom odvolacieho súdu korešponduje tiež záver
ÚS SR v uznesení sp. zn. II. ÚS 250/2011 zo dňa 8.12.2011, na ktoré odkázal sám žalobca. Odvolací súd
v tejto súvislosti upriamuje pozornosť odvolateľa na tú časť uvedeného rozhodnutia (bod 19), v ktorej

ÚS SR v kontexte posudzovania plynutia premlčacej doby pod domáhanie sa uspokojenia zo zálohu
subsumoval tiež začatie predajom zálohu záložným veriteľom.

11. Odvolací súd sa bez výhrad stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že dobrovoľná dražba,
bez ohľadu na to, či ňou dochádza k realizácii záložného práva zabezpečujúceho štandardné alebo
spotrebiteľské záväzkové vzťahy a bez rozlíšenia, či je predmetom dražby nehnuteľnosť zabezpečujúca

bytovú potrebu dlžníka alebo iná vec, je upravená samostatným zákonom [zák. č. 527/2002 Z. z. o
dobrovoľných dražbách a o doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a
notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov], postup podľa ktorého pri výkone
záložného práva právny poriadok výslovne umožňuje v ust. § 151j Občianskeho zákonníka. Táto
zákonná úprava, u ktorej je potrebné vyjsť z prezumpcie ústavnosti, predstavuje podľa odvolacieho súdu

medze ústavných práv (vlastniť majetok a na rešpektovanie obydlia) predpokladané Čl. 13 Ústavy SR, v
intenciách ktorých zásah do práv a oprávnených záujmov napriek tomu, že sa naoko javí byť v rozpore
s ústavným textom, v konečnom dôsledku protiústavný nie je.

12. V okolnostiach prípadu odvolací súd nevzhliadol nie len právnu, ale predovšetkým ani morálnu oporu

argumentácie žalobcu o kolízii postupu žalovaného s jeho právom na rešpektovanie obydlia za situácie,
keď si žalobca za ním poskytnuté peniaze (jeho právnym predchodcom) zaobstaral nehnuteľnosti,
svoj záväzok zabezpečený záložným právom na nehnuteľnostiach prestal splácať a ten k dnešnému
dňu presahuje výšku poskytnutého úveru i cenu, za ktorú žalobca nehnuteľnosti odkúpil a doposiaľ
nekonkretizoval (ani len v odvolacom konaní) ním prezentovanú možnosť i iného spôsobu uspokojenia

pohľadávky žalovaného, na čo tento márne a bez hoci aj čiastočného plnenia čaká už viac ako 4 roky.
V týchto skutočnostiach odvolací súd poskytol odvolateľovi odpoveď tiež na ním predložené otázky
potrebnosti a ekvivalentnosti výkonu záložného práva k nehnuteľnostiam.

13. Napokon odvolací súd nevzhliadol reálny priestor pre úsudok o väčšej pravdepodobnosti úspešnosti

žaloby než jej neúspešnosti ani pokiaľ ide o právnu argumentáciu žalobcu ohľadne nedostatku vecnej
legitimácie žalovaného. Sám žalobca totiž v tejto súvislosti tvrdí, že list Slovenskej sporiteľne zo dňa
30.6.2017, podľa obsahu ktorého mu ním postupca mienil oznámiť skutočnosť postúpenia pohľadávky
na žalovaného, mu v konečnom dôsledku doručený bol. Pokiaľ v tejto súvislosti namietal, že sa tak
nestalo včas a priamo od postupcu, tieto skutočnosti, podľa posúdenia odvolacieho súdu, ak by sa

aj ukázali ako pravdivé, jednak nie sú spôsobilé eliminovať účinky postúpenia medzi žalovaným a
postupcom a pokiaľ ide o účinky postúpenia voči žalovanému, tieto nad akúkoľvek pochybnosť nastali,
nakoľko sa oznámenie o postúpení pohľadávky bezpochyby dostalo do jeho dispozičnej sféry (sám
túto písomnosť predložil so žalobou). Žiada sa v tejto súvislosti pre zjednodušenie poznamenať, že
ani oneskorene a ani iným subjektom ako postupcom doručované oznámenie o postúpení pohľadávky

nie sú právom aprobovanými skutočnosťami, majúcimi za následok neplatnosť postúpenia pohľadávky.
Pokiaľ aj zákon ukladá povinnosť oznámiť postúpenie pohľadávky v určitom čase (bez zbytočného
odkladu podľa § 526 Občianskeho zákonníka, v lehote 5 dní v súlade s § 17 ods. 4 zák. č. 129/2010
Z. z.), zmyslom takejto úpravy je dosiahnuť v záujme ochrany právneho postavenia dlžníka čo najskôr
také usporiadanie pomerov, aby jeho právne postavenie nemohlo byť zhoršené. K tomu by mohlo dôjsť

výlučne len v prípade, ak by plnil inému ako vecne legitimovanému subjektu. Možno preto uzavrieť,
že akékoľvek ďalšie úvahy ohľadne okamihu a spôsobu, akým k oznámeniu postúpenia pohľadávky
žalobcovi došlo, by mali význam jedine v prípade, ak by po postúpení pohľadávky žalobca plnil a
spornosť otázky oznámenia postúpenia pohľadávky by vyvolala pochybnosť o tom, či tak urobil vecne
legitimovanému subjektu. O takúto situáciu sa však v prejednávanej veci nejedná. K námietkam žalobcu

v tejto otázke odvolací súd na záver upriamuje pozornosť na skutočnosť, že v zmysle ust. § 526 ods.
2 Občianskeho zákonníka nie je dlžník po oznámení postúpenia pohľadávky oprávnený dožadovať sa
preukázania zmluvy o postúpení.14. Z týchto dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie ako vecne správne potvrdil podľa ust. § 387
ods. 1 C.s.p.

15. Nakoľko návrh na nariadenie neodkladného opatrenia žalobcu nemal povahu návrhu vo veci samej,
ani rozhodnutie súdu prvej inštancie, rovnako ako toto potvrdzujúce uznesenie odvolacieho súdu
nemajú povahu konečného rozhodnutia. V súlade ust. § 262 ods. 1 C.s.p. preto o nároku na náhradu
trov konania o nariadení neodkladného opatrenia, včítane trov odvolacieho konania, rozhodne súd prvej
inštancie v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

16. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 C.s.p.).

Poučenie:

Proti uzneseniu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné (§ 355 C.s.p.).
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Táto povinnosť neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická
osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba
a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.