Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 30. august 2016

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 24Sd/68/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5016200283
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 08. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Jančárová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:5016200283.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, v konaní vedenom pred samosudkyňou JUDr. Zuzanou Jančárovou, v právnej veci

navrhovateľa: C. K., nar. XX.XX.XXXX, r.č.: XXXXXX/XXX, bytom XXX XX I., Q. X, zast. advokátom
JUDr. Jánom Vajdom, advokátska kancelária O. Z.. č. XXX, XXX XX Z., proti odporkyni: Sociálna
poisťovňa, ústredie, Ul. 29. augusta 8 - 10, 813 63 Bratislava, o výšku starobného dôchodku, o
opravnom prostriedku podanom navrhovateľom proti rozhodnutiu odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo
dňa 19.05.2015, takto

r o z h o d o l :

RozhodnutieodporkyneSociálnejpoisťovne,ústredieBratislavač.XXXXXXXXXXXzodňa19.05.2015
p o t v r d z u j e .

Odporkyni náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozhodnutím č. 430 XXX XXXX X zo dňa 19.05.2015 odporkyňa Sociálna poisťovňa,
ústredie Bratislava podľa § 21 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších
predpisov a podľa § 259 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 721/2004
Z.z. rozhodla tak, že navrhovateľovi naďalej patrí od 28.09.2008 starobný dôchodok v sume 12.338,-
Sk mesačne.
V odôvodnení rozhodnutia odporkyňa uviedla, že doplnila dokazovanie v zmysle právneho názoru

krajského súdu uvedeného v rozsudku 24Sd/223/20-57 z 02.12.2014, ktorým bolo zrušené
predchádzajúce rozhodnutie odporkyne zo dňa 16.07.2014. Okrem spôsobu výpočtu výšky priznanej
dôchodkovej dávky navrhovateľa odporkyňa tiež uviedla, že navrhovateľ v školskom roku 1960/1961 bol
študentom Učňovskej školy lesníckej v Hornej Štubni a od 01.09.1961 (školský rok 1961/1962) študoval
na Strednej lesníckej majstrovskej škole v Liptovskom Hrádku. Poukázala na ust. § 3 a § 5 zákona č.
55/1956 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov, potvrdenie komisie pamätníkov,
na základe ktorého v II. pracovnej kategórii navrhovateľ pracoval až od roku 1961 ako aj skutočnosť, že

navrhovateľ neprerušil zamestnanie náhradnou dobou, pretože ako sezónny pracovník vykonával prácu
len na dobu určitú a popri štúdiu na strednej škole. Na základe uvedeného nebolo možné hodnotiť dobu
štúdia navrhovateľa v II. pracovnej kategórii. Podľa prílohy k žiadosti o dôchodok vystavenej bývalým
zamestnávateľom Lesy SR, š.p., odštepný závod Námestovo v roku 1961 navrhovateľ pracoval v II.
pracovnej kategórii od 15.07.1961 do 28.07.1961, od 01.08.1961 do 29.08.1961, od 16.06.1962 do
29.06.1962, od 02.07.1962 do 18.08.1962 a od 28.01.1963 do 09.02.1963. Ako vyplýva z osobného
listu dôchodkového zabezpečenia, uvedená doba bola navrhovateľovi zhodnotená pre nárok a sumu

starobného dôchodku v plnom rozsahu. Skutočnosť, že navrhovateľ v II. pracovnej kategórii začal
pracovať až od 15.07.1961 nespochybnil ani on sám. Na hodnotenie obdobia od 01.07.1961 do
14.07.1961 v II. pracovnej kategórii nie je zákonný dôvod, pretože v tomto období navrhovateľ
nepracoval v II. pracovnej kategórii. V II. pracovnej kategórii navrhovateľovi bolo zhodnotené lenobdobie, ktoré má potvrdené zamestnávateľom v evidenčnom liste. Na základe evidenčného listu, ktorý
vystavil zamestnávateľ Lesný závod, Námestovo navrhovateľ pracoval na základe pracovného pomeru
dojednaného na určitý čas vymedzený trvaním sezóny. V období rokov 1961 - 1963 bol študentom

denného štúdia na Lesníckej majstrovskej škole v Liptovskom Hrádku, a tak pri lesníckych prácach v
polesí Bobrov, lesný závod Námestovo mohol pracovať len v čase školských prázdnin. Túto skutočnosť
potvrdzujú aj mzdové listy za rok 1961, 1962 a 1963. Podľa písomného vyjadrenia zamestnávateľa Lesy
SR, š.p., odštepný závod Námestovo z 20.03.2015 navrhovateľ nemohol byť zamestnaný v trvalom
pracovnom pomere ako riadny zamestnanec, vzhľadom na štúdium mohol vykonávať len sezónne

práce počas prázdnin, prípadne v priebehu školského roku cez soboty alebo v čase voľna. Pracovné
zmluvy za uvedené obdobie sa v archíve zamestnávateľa nenachádzajú, pracovné zmluvy sezónnych
a kampaňových pracovníkov a pracovníkov na nepravidelnú výpomoc sa archivovali podľa skartačného
poriadku Lesov SR za uvedené obdobie 5 rokov (registratúrna značka 64-S5). Navrhovateľ nemohol
vykonávať prácu s jedmi zaradenú do II. pracovnej kategórie vzhľadom na potvrdenie Regionálneho
úradu verejného zdravotníctva v Dolnom Kubíne z 08.07.2005. Navrhovateľ bol zamestnaný ako lesník

v II. pracovnej kategórii v Lesnom závode Námestovo od 01.07.1963 do 31.07.1963. Od 01.08.1963 do
30.09.1965 absolvoval ZVS.

Proti tomuto rozhodnutiu podal navrhovateľ včas opravný prostriedok, v ktorom uviedol, že 24.01.1961
dovŕšil 18 rokov a podľa vyhlášky č. 251/1956 mu patrí II. pracovná kategória lebo práce sa vykonávali

na pracovisku II. pracovnej kategórie (§ 6 ods. 2 bod dva zákona č. 55/1956). Počas prázdnin mu vznikla
povinnosť odpracovať 2 týždne u materského závodu. V prvej polovici júla mal vážne prekážky, po ústnej
dohode na polesí Bobrov nastúpil až 15.07. Popísal, aké úkony sa rozumejú pod pojmom „ťažba dreva“.
Pri jarnom zalesňovaní pracoval s motorovým jamkovačom. Tomu, kto pred nástupom na LMŠ pracoval
na pracovisku zaradenom do II. pracovnej kategórie a po ukončení mal tiež pracovisko zaradené v II.

pracovnej kategórii, sa náhradná doba podľa § 5 ods. 4 vyhlášky 55/1956 započítava ako II. pracovná
kategória. Od 01.07.1963 do 31.07.1963 bol lesník pri ťažbe a zbližovaní dreva v II. pracovnej kategórii.
ZVS absolvoval od 01.08.1963 do 30.09.1965 a od 01.10.1965 pracoval ako lesník na polesí Oravské
Veselé LZ Námestovo, práca bola zaradená v II. pracovnej kategórii. Podmienka pre nástup do LUŠ a
následne LMŠ bola, že bol stály zamestnanec. Pracovný pomer bol s ním uzatvorený na stálo.

V podaní zo dňa 02.05.2016 doručenom tunajšiemu súdu 04.05.2016 navrhovateľ uviedol, že do
Lesníckeho učilišťa v Hornej Štubni nastúpil ako stály zamestnanec LZ Námestovo. Bol doporučený do
Lesníckej majstrovskej školy v Liptovskom Hrádku, mali aj povinnú prax, zvolil si „ťažobnú činnosť“. Keď
sapracovnékategórieprelínalimalisazapísaťobe,pričomsazapočítavatá,ktorábolaprezamestnanca
výhodnejšia.

V podaní zo dňa 29.08.2016, označenom ako vyjadrenie navrhovateľa vo veci, prostredníctvom
právneho zástupcu s poukazom na rozsudok publikovaný pod č. R66/1998 a uznesenie sp. zn. 8Sžo
6/2010NajvyššiehosúduSRuviedol,žespisodporkyneniejeriadnežurnalizovanýajednotlivéstranysú
neočíslované. Vo výroku, v odôvodnení ani v poučení o opravnom prostriedku napadnutého rozhodnutia

odporkyne z 19.05.2015 nie je uvedené podľa akého právneho predpisu odporkyňa konala a rozhodla.
Ďalej poukázal na rozsudky Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo 280/2006 z 02.07.2008, sp. zn. 5Cdo
256/2010 z 08.12.2010 a sp. zn. 2Cdo 191/2009 z 29.11.2010 a navrhol, aby na pojednávaní bola
vypočutá poverená pracovníčka odporkyne ako účastníčka konania. Namietal tiež, že z odôvodnenia
napadnutého rozhodnutia odporkyne nie je možné zistiť, na základe akých konkrétnych skutočností

a dôkazov bolo vo veci rozhodnuté a prečo neboli akceptované jeho doterajšie návrhy na vykonanie
dokazovania. Navrhol súdu vykonať dokazovanie oboznámením spisov Krajského súdu v Žiline č.k.
25Sd/140/2012 a č.k. 24Sd/223/2014. Z čestných prehlásení Q. Q., G. B., z potvrdení Lesov SR,
š.p., Banská Bystrica, odštepný závod Námestovo a z dokladov, ktoré zaslal odporkyni je zrejmé,
že v roku 1961 mal mať 184 dní zhodnotených v II. pracovnej kategórii (odporkyňa mu uznala iba

43 dní) a ostatné dni v I. pracovnej kategórii, v roku 1962 mal mať zhodnotených 365 dní v II.
pracovnej kategórii (odporkyňa mu uznala iba 62 dní) a v roku 1963 mal mať zhodnotených 365 dní
v II. pracovnej kategórii (odporkyňa mu uznala iba 197 dní). Odporkyňu opakovane žiadal, aby splnila
svoju zákonnú povinnosť podľa § 219 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, aby mu
zaslala fotokópiu všetkých podkladov pre vydanie rozhodnutia zo dňa 16.07.2014 a predpokladá, že

podklady pre vydanie tohto rozhodnutia boli totožné ako podklady pre vydanie napadnutého rozhodnutia
zo dňa 19.05.2015. Ďalej uviedol, že správny súd nie je súdom skutkovým, ale je súdom ktorý posudzuje
iba právne otázky napadnutého postupu alebo rozhodnutia orgánu verejnej správy a jeho úlohou nie
je na miesto správneho orgánu vykonávať dokazovanie za účelom zistenia skutkového stavu veci,ani meniť či dopĺňať odôvodnenie preskúmavaného rozhodnutia správneho orgánu. Ďalej poukázal na
viaceré rozsudky Vrchního soudu v Prahe a rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sžo 112/2010.
Odporkyňa od posledného rozhodnutia súdu vo veci nevykonala žiadne nové dokazovanie. S poukazom

na uznesenie Ústavného súdu SR v Košiciach sp. zn. PL.67/07 zo 06.02.2008 a jeho nález sp. zn.
III.ÚS72/2010 ako aj rozhodnutie Najvyššieho súdu SR publikované pod č. R 102/2011 namietal, že
odporkyňa vo svojom napadnutom rozhodnutí použila výklad v jeho neprospech, hoci bola povinná
použiťvýkladvjehoprospech.Napadnutérozhodnutieodporkynepovažujezanepreskúmateľné,pričom
nepreskúmateľnosť rozhodnutia je podľa § 250j ods. 2 písm. a), b), c), d), e) O.s.p. a § 191 ods. 1 písm.

c), d), e), f), g) zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok dôvodom na zrušenie napadnutého
rozhodnutia odporkyne súdom.

Odporkyňa vo vyjadrení zo dňa 22.03.2016 navrhla napadnuté rozhodnutie zo dňa 19.05.2015 ako
vecne správne potvrdiť. Uviedla, že navrhovateľ podľa žiadosti o dôchodok bol v školskom roku
1960/1961 študentom Učňovskej školy lesníckej v Hornej Štubni a od 01.09.1961 (školský rok

1961/1962) už študoval na Strednej lesníckej majstrovskej škole v Liptovskom Hrádku. Poukázala
na § 3 a § 5 zákona č. 55/1956 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov s tým,
že zamestnávateľ vytvoril komisiu pamätníkov, ktorá vypočula dvoch svedkov, ktorí v rokoch 1961 -
1963 pracovali ako riadni zamestnanci v II. pracovnej kategórii. Na základe potvrdenia tejto komisie
navrhovateľ v II. pracovnej kategórii pracoval až od roku 1961. Navrhovateľ teda neprerušil zamestnanie

náhradnou dobou, pretože ako sezónny pracovník vykonával prácu len na dobu určitú a popri štúdiu na
strednej škole. Poukázala pritom na prílohu k žiadosti o dôchodok, vystavenú bývalým zamestnávateľom
navrhovateľa Lesy SR, š.p., odštepný závod Námestovo, podľa ktorej navrhovateľ pracoval v II.
pracovnej kategórii od 15.07.1961 do 28.07.1961 a od 01.08.1961 do 29.08.1961, od 16.06.1962 do
29.06.1962, od 02.07.1962 do 18.08.1962 a od 28.01.1963 do 09.02.1963. Táto bola podľa osobného

listu dôchodkového zabezpečenia navrhovateľovi zhodnotená pre nárok a sumu starobného dôchodku
v plnom rozsahu. Skutočnosť, že v II. pracovnej kategórii navrhovateľ začal pracovať až od 15.07.1961
nespochybnil ani navrhovateľ, čím je preukázané, že zamestnávateľom vystavená príloha k žiadosti o
dôchodok je správna. Pokiaľ ide o žiadosť navrhovateľa a započítanie doby zamestnania v II. pracovnej
kategórii ako požaduje, v II. pracovnej kategórii bolo navrhovateľovi zhodnotené len obdobie, ktoré

má potvrdené zamestnávateľom v evidenčnom liste. Pracovné kategórie v dôchodkovom zabezpečení
plnili funkciu „odškodnenia“ za riziká podstúpené pri výkone zdraviu škodlivých a zdravie ohrozujúcich
prác. Navrhovateľ podľa evidenčného listu vystaveného zamestnávateľom Lesný závod, Námestovo
pracoval na základe pracovného pomeru dojednaného na určitý čas vymedzený trvaním sezóny. V
období rokov 1961 - 1963 bol študentom denného štúdia na Lesníckej majstrovskej škole v Liptovskom

Hrádku, a tak pri lesníckych prácach v polesí Bobrov, lesný závod Námestovo mohol pracovať len v čase
školských prázdnin, ktorú skutočnosť potvrdzujú aj mzdové listy za rok 1961, 1962 a 1963. Odporkyňa
doplnila dokazovanie v súlade s právnym názorom krajského súdu, vysloveným v rozsudku sp. zn.
24Sd/223/2014-57 z 02.12.2014 opätovným vypočutím svedka, ktorý dosvedčil, že v rokoch 1961 - 1963
sa zúčastňovali pri všetkých lesníckych prácach na polesí Bobrov, Lesný závod Námestovo. Sociálna

poisťovňa, pobočka Dolný Kubín v liste z 30.03.2015 oznámila, že ďalší dvaja navrhnutí svedkovia
už zomreli. Ďalej bolo dokazovanie doplnené písomným vyjadrením zamestnávateľa Lesy SR, š.p.,
odštepný závod Námestovo z 20.03.2015, podľa ktorého navrhovateľ v žiadosti o dôchodok uviedol, že
od 01.09.1960 do 30.06.1963 študoval na Lesníckej majstrovskej škole Liptovský Hrádok čo znamená,
že navrhovateľ nemohol byť zamestnaný v trvalom pracovnom pomere ako riadny zamestnanec. Mohol

vykonávať len sezónne práce počas prázdnin, prípadne v priebehu školského roku cez soboty alebo v
čase voľna. Pracovné zmluvy za uvedené obdobie sa v archíve zamestnávateľa nenachádzajú, pretože
pracovné zmluvy sezónnych a kampaňových pracovníkov a pracovníkov na nepravidelnú výpomoc
sa archivovali podľa skartačného poriadku Lesov SR za uvedené obdobie 5 rokov. Zamestnávateľ
tiež potvrdil, že navrhovateľ nemohol vykonávať prácu s jedmi zaradenú do II. pracovnej kategórie s

poukazom na potvrdenie Regionálneho úradu verejného zdravotníctva v Dolnom Kubíne z 08.07.2005.
Navrhovateľ bol zamestnaný ako lesník v II. pracovnej kategórii v Lesnom závode Námestovo od
01.07.1963 do 31.07.1963, od 01.08.1963 do 30.09.1965 absolvoval ZVS. Podrobný výpočet sumy
starobného dôchodku odporkyňa uviedla v napadnutom rozhodnutí z 19.05.2015. Doba zamestnania
v II. pracovnej kategórii bola navrhovateľovi zhodnotená správne a jeho nárok na starobný dôchodok

bol posúdený v súlade s príslušnými právnymi predpismi, preto navrhovateľovi patrí starobný dôchodok
naďalej v nezmenenej sume.Právny zástupca navrhovateľa na súdnom pojednávaní navrhol, aby súd zrušil napadnuté rozhodnutie
odporkyne, priznal navrhovateľovi 100 % náhradu trov konania, pričom poukázal na skutočnosť,
že spis odporkyne nie je žurnalizovaný a úplný. Napadnuté rozhodnutie musí súd zrušiť ako

nepreskúmateľné. Namietal hodnovernosť potvrdení zápočtovných listov vystavených Lesmi SR a
potvrdeniaRegionálnehoúraduverejnéhozdravotníctvaDolnýKubínzdôvodu,žetietoinštitúcienemajú
k dispozícii doklady z archívu. Odporkyňa nevyžiadala žiadne listinné doklady z lesníckych archívov
v Párnici, Oravskom Podzámku a z Centrálneho archívu Lesov SR v Banskej Bystrici. Vôbec sa
nezaoberala čestnými prehláseniami svedkov B. a Q.. Nemôže byť na ťarchu navrhovateľa, že jednotlivé

školské zariadenia bývalej federácie nezaslali odporkyni doklady o štúdiu navrhovateľa. Navrhovateľ
počas štúdia na Lesníckej učňovskej škole Horná Štubňa a Lesníckej majstrovskej škole v Liptovskom
Hrádku zároveň pracoval a vykonával práce v II. pracovnej kategórii, s čím sa odporkyňa vôbec
nezaoberala. Navrhovateľovi žiadny právny predpis nebráni, aby si v súčasnom štádiu súdneho konania
uplatnil väčší nárok ako si uplatnil pôvodnou žiadosťou, ktorá bola odporkyni doručená 28.09.2011. Bol
oboznámený s obsahom uznesenia NS SR sp. zn. 9So/7/2013 zo dňa 26.02.2014, pričom uviedol, že

od jeho vydania sa zmenila judikatúra, hlavne čo sa týka povinnosti odporkyne náležite odôvodniť svoje
rozhodnutie, ktorú zákonnú povinnosť si vôbec neplní. V archívoch sa majú nachádzať pracovné zmluvy,
zápočtové listy a iné doklady, z ktorých bude možné zistiť od kedy do kedy navrhovateľ pracoval u Lesov
SR a ich právneho predchodcu, akú prácu vykonával a aká bola pracovná náplň. Bude sa dať zistiť,
že skutočne pracoval v II. pracovnej kategórii ako ťažbár dreva so sekerou a že pracoval aj s jedmi. K

žiadosti navrhovateľa z 27.09.2011 uviedol, že ju spísala mzdová účtovníčka Lesov SR, š.p., odštepný
závod Námestovo a navrhovateľ ju iba podpísal. Ona tam uviedla údaje podľa evidencie, ktoré boli na
Lesoch SR. Odporkyňa sa nevysporiadala s čestnými prehláseniami svedkov B. a Q.. Vyhláška štátneho
úradu sociálneho zabezpečenia v úradnom liste, na ktorú sa odvoláva zákon č. 55/1956 o sociálnom
zabezpečení v ust. § 5 bod II. mu nie je známa, pretože nebola uverejnená, čiže publikovaná a ani

anotovaná v Zbierke zákonov Československej republiky, tzn. že nie je súčasťou právneho poriadku
Československej republiky, ktorý Slovenská republika prevzala 01.01.1993. Odporkyňa nerešpektovala
právny názor Krajského súdu v Žiline uvedený v rozsudku sp. zn. 24Sd/223/2014 a súd nemôže potvrdiť
rozhodnutie odporkyne, ktorého preskúmania sa v tomto konaní navrhovateľ domáha. Ďalej požiadal,
aby mohol poverenej pracovníčke odporkyne položiť otázky, čo mu bolo umožnené. Navrhovateľ, keď

požiadal o zmenu rozhodnutia o starobnom dôchodku nebol povinný predkladať žiadne listinné doklady
na preukázanie pravdivosti jeho tvrdení. Odporkyňa mala sama preveriť správnosť a pravdivosť tvrdení
navrhovateľa, pričom nerešpektovala právny názor súdu v predchádzajúcom konaní a nevyžiadala
listinné doklady z archívov. V spise sa nenachádza zápisnica so svedkami Q. a B. a to znamená, že
odporkyňa sa neriadila právnym názorom súdu. Pokiaľ odporkyňa pánovi B. a Q. započítala pracovnú

činnosť v II. pracovnej kategórii, nechápe, prečo to nechce urobiť v prípade navrhovateľa. Potvrdil, že
uvedenísvedkovianebolispolužiakminavrhovateľavrokoch1961-1963vLesníckejmajstrovskejškole.
Súčasne navrhol, aby súd vyžiadal pracovné zmluvy navrhovateľa od 01.01.1960 do 31.12.1963, jeho
pracovnénáplneamzdovélistyzlesníckycharchívovvPárnici,OravskéhoPodzámkuaBanskejBystrici
a súčasne vyžiadal aj dávkové spisy Q. Q. a G. B..

Navrhovateľ na pojednávaní zotrval na podanom opravnom prostriedku a pripojil sa k vyjadreniu
svojho právneho zástupcu. Mzdovú účtovníčku Lesov SR pani A. žiadal, aby mu poskytla príručku pre
zaraďovaniejednotlivýchprácdopracovnýchkategórií,keďmujuneposkytlatakotopožiadalvČechách
v Národnej knižnici. Ide o prácu drevorubača, keď sa učil v Lesníckej učňovskej škole v Hornej Štubni

v dobe ktorú uviedol. Nerozumie, prečo nemá uvedené náhradné doby v zápise pre výpočet, má na
mysli osobný list dôchodkového zabezpečenia. Žiada preto napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť
odporkyni na nové rozhodnutie.

Poverená pracovníčka odporkyne prítomná na pojednávaní s poukazom na podrobné písomné

vyjadrenie odporkyne z 22.03.2016, v ktorom je presne vysvetlený postup, ktorá doba bola
navrhovateľovi zhodnotená pre účely dôchodkového zabezpečenia v príslušnej kategórii a ktorá nebola
zhodnotená, žiadala napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdiť. Na otázky právneho zástupcu
navrhovateľa uviedla, že odporkyňa nie je povinná komunikovať s príslušnými archívmi v Oravskom
Podzámku, Párnici a Banskej Bystrici, pretože závod Lesy SR, š.p. je závod funkčný, ktorý zodpovedá za

svojichzamestnancovasvojuagendu,ztohodôvoduodporkyňakomunikujespríslušnýmzávodomanie
s archívmi. Odporkyňa si splnila svoju povinnosť tým, že šetrila v Štátnych lesoch SR. Je toho názoru, že
právny zástupca navrhovateľa ako aj navrhovateľ nevedia, čo je to náhradná doba, pretože navrhovateľ
sa stále domáha započítať dobu štúdia ako náhradné doby, pričom jemu je započítaná doba štúdia,tak nemôže byť započítaná druhý krát ako náhradná doba. Čo je náhradná doba je presne citované v
každom právnom predpise o sociálnom zabezpečení, keďže obdobie rokov 1961 - 1963 vzťahuje sa
k tomu zákon č. 55/1956 a tam je presne uvedené, čo je náhradnou dobou. Spisy odporkyňa presne

nežurnalizuje, taký je jej postup aj v iných prípadoch u iných navrhovateľov.

Krajský súd v súlade s ust. § 250l - 250s O.s.p. preskúmal napadnuté rozhodnutie odporkyne i konanie,
ktoré mu predchádzalo, vypočul prítomných účastníkov konania, oboznámil sa s administratívnym
spisom odporkyne a ostatným spisovým materiálom a dospel k záveru, že opravnému prostriedku

navrhovateľa nemožno vyhovieť.

Predmetom konania bolo preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporkyne zo dňa 19.05.2015, ktorým
odporkyňa podľa § 21 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov
a podľa § 259 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 721/2004
Z.z. rozhodla, že navrhovateľovi naďalej patrí od 28.09.2008 starobný dôchodok v sume 12.338,- Sk

mesačne.

Krajský súd vo veci už rozhodol rozsudkom sp. zn. 25Sd/140/2012 zo dňa 25.10.2012, ktorý Najvyšší
súd SR uznesením sp. zn. 9So/7/2013 zo dňa 26.02.2014 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
Z odôvodnenia tohto rozhodnutia vyplynulo, že krajský súd v napadnutom rozsudku neuviedol, akými

úvahami sa pri preskúmavaní rozhodnutia odporkyne riadil a ako vec sám právne posúdil. V odôvodnení
rozhodnutia k jednotlivým námietkam navrhovateľa bez ďalšieho citoval len zákonné ustanovenia,
resp. citoval z písomného vyjadrenia odporkyne, avšak žiadnym spôsobom ich nevyhodnotil vo vzťahu
k námietkam navrhovateľa a neuviedol, na základe akej právnej úvahy, podloženej ustanoveniami
právnych predpisov, dospel k záveru o zákonnosti preskúmavaných rozhodnutí odporkyne zo dňa

20.04.2012 a 13.06.2012, ktorými odporkyňa rozhodla, že navrhovateľovi naďalej patrí od 28.09.2008
starobný dôchodok v sume 12.338,- Sk mesačne. Z odôvodnenia rozhodnutia Najvyššieho súdu SR
tiež vyplynulo, že odvolací súd nepovažoval za dôvodnú námietku navrhovateľa, že odporkyňa ani súd
konkrétne neuviedli aké listinné dôkazy mal predložiť, aby preukázal pravdivosť svojich tvrdení o dobe
zamestnania v II. pracovnej kategórii. Z obsahu spisov je zrejmé, že spornou je iba otázka hodnotenia

doby štúdia v II. pracovnej kategórii a doby, kedy navrhovateľ vykonával zamestnanie zaradené do II.
pracovnej kategórie len časť mesiaca a domáha sa zhodnotenia tejto doby v II. pracovnej kategórii v
rozsahu celého mesiaca. V týchto prípadoch nejde o preukazovanie zamestnania dokladmi, keďže ani
sám navrhovateľ netvrdí, že vykonával zamestnanie II. pracovnej kategórie vo väčšom rozsahu ako mu
potvrdil zamestnávateľ, ale o výklad príslušných zákonných ustanovení o hodnotení náhradných dôb,

doby výkonu sezónneho robotníka a ich zaradenia do zvýhodnenej pracovnej kategórie.
Následne krajský súd rozsudkom sp. zn. 25Sd 140/2012-134 zo dňa 29.05.2014, ktorý nadobudol
právoplatnosť dňa 23.06.2014, podľa § 250j ods. 2 písm. e) O.s.p. zrušil obe rozhodnutia odporkyne
a vec jej vrátil na ďalšie konanie s odôvodnením, že zistenie skutkového stavu odporkyňou je
nedostačujúce na posúdenie veci a súčasne je potrebné rozhodnutia odporkyne zo dňa 20.04.2012

a 13.06.2012 považovať za nepreskúmateľné z dôvodu neúplnosti spisov správneho orgánu, k čomu
pristúpil aj z dôvodu, že ide o vec, ktorá začala na návrh navrhovateľa, doručený odporkyni 22.05.2012
ako aj vzhľadom na e-mailové podanie odporkyne z 25.10.2012, ktorým žiadala o vrátenie dávkového
spisu z dôvodu nového podania. Súd zaviazal odporkyňu v ďalšom konaní odstrániť nedostatky
spočívajúce s vysporiadaním sa s posledným podaním navrhovateľa, ako aj ohľadom hodnotenia doby

štúdia navrhovateľa a zamestnania v II. pracovnej kategórii.
Dňa 16.07.2014 odporkyňa vydala rozhodnutie č. 430 124 7290 0, ktoré bolo právoplatným rozsudkom
Krajského súdu v Žiline sp. zn. 24Sd/223/2014-57 zo dňa 02.12.2014 podľa § 250j ods. 2 písm. e)
O.s.p. s použitím ust. § 250l ods. 2 O.s.p. a ust. § 250q ods. 2 O.s.p. zrušené a vec bola vrátená
správnemu orgánu na ďalšie konanie z dôvodu, že argumenty použité odporkyňou v odôvodnení

rozhodnutia a tiež jej výklad príslušných zákonných ustanovení o hodnotení náhradných dôb a ich
zaradenia do zvýhodnenej pracovnej kategórie nezodpovedali skutočnosti. Krajský súd pritom poukázal
na evidenčné listy vystavené Lesným závodom v Námestove a námietky navrhovateľa, že by v období
rokov 1961 - 1963 pracoval ako sezónny pracovník. Tvrdenia odporkyne, že navrhovateľ v období od
01.09.1960 do 01.08.1963 študoval na Lesníckej majstrovskej škole Liptovský Hrádok nezodpovedalo

skutočnosti a je v rozpore s kópiou vysvedčenia v administratívnom spise, podľa ktorého navrhovateľ
na tejto škole študoval v prvom ročníku až v školskom roku 1961/1962, teda najskôr od 01.09.1961.
Poukázal tiež na to, že odporkyňa sa nevysporiadala ani s čestnými prehláseniami G. B., Q. Q. a
skutočnosťami vyplývajúcimi zo zápisnice zo zasadania komisie pamätníkov OZ Námestovo spísanou20.02.2012, pričom ako dôkaz môže použiť výpoveď svedkov, čo vyplýva z ust. § 196 ods. 2 zákona
o sociálnom poistení a podľa § 188 tiež nariadiť ústne pojednávanie. Pokiaľ ide o svedkov, bolo
potrebné v súvislosti s tvrdeniami navrhovateľa tiež preveriť, ako mali sporné obdobie vykázané títo

pracovníci a ak mal navrhovateľ pracovať ako sezónny pracovník, odporkyňa mala vyžiadať o tom
potvrdenie od zamestnávateľa, s poukazom na neúplné kópie evidenčných listov. Tiež mala skúmať,
akú pracovnú zmluvu mal navrhovateľ uzatvorenú a túto opätovne vyžiadať od jeho zamestnávateľa.
Nič nebránilo odporkyni požiadať zamestnávateľa navrhovateľa, aby spresnil údaje a zároveň doplnil, či
navrhovateľ bol iba sezónnym pracovníkom a vykonával len sezónne práce, pretože takáto skutočnosť

z tvrdení navrhovateľa a čestných prehlásení, zo zápisnice z 20.02.2012 ani z prílohy k žiadosti o
dôchodok nevyplýva. Odporkyňa pred vydaním rozhodnutia bola povinná postupovať tak, aby presne
a úplne zistila skutočný stav veci a na ten účel obstarala aj potrebné podklady na rozhodnutie. K
námietkam navrhovateľa a jeho právneho zástupcu krajský súd tiež uviedol, že vyhláška č. 128/1975
Zb., na ktorú poukazoval navrhovateľ, vykonáva zákon o sociálnom zabezpečení č. 121/1975 Zb. a
nadobudlaúčinnosťaž01.01.1976.Sumastarobnéhodôchodkunavrhovateľabolaurčenák28.09.2008,

t.j. ešte pred zavedením meny euro, v platnej mene, v Slovenských korunách. Na sumu v eurách podľa
konverzného kurzu sa prepočíta až za obdobie od vzniku nároku na výplatu dávky do dňa bezprostredne
predchádzajúceho dňu zavedenia euro (§ 293ar zákona o sociálnom poistení). Porušenie ust. § 211
zákona o sociálnom poistení krajský súd nezistil. Odporkyni uložil odstrániť uvedené nedostatky a po
doplnení dokazovania svoje rozhodnutie náležite odôvodniť v zmysle ust. § 209 ods. 1 a 4 zákona o

sociálnom poistení a vysporiadať sa aj s tvrdeniami navrhovateľa uvádzanými v administratívnom i v
súdnom konaní. Zároveň odporkyňu zaviazal zaplatiť navrhovateľovi trovy právneho zastúpenia do troch
dní od právoplatnosti rozsudku.

Preskúmaním konania, ktoré vydaniu teraz preskúmavaného napadnutého rozhodnutia odporkyne č.

XXX XXX XXXX X zo dňa 19.05.2015 predchádzalo, ako i administratívneho spisu krajský súd dospel
k záveru, že odporkyňa doplnila dokazovanie v dostatočnom rozsahu, vydala rozhodnutie, ktoré je v
súlade so zákonom a súčasne ho aj v dostatočnom rozsahu odôvodnila v zmysle ust. § 209 ods. 1 a 4
zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon“) a súčasne
sa vysporiadala aj s tvrdeniami navrhovateľa uvádzanými v administratívnom i v súdnom konaní.

Podľa § 5 ods. 1 písm. b) zákona č. 55/1956 Zb. o sociálnom zabezpečení do II. pracovnej kategórie
patria zamestnania vykonávané za zvlášť ťažkých pracovných podmienok.

Podľa § 5 ods. 2 citovaného zákona vláda určuje, ktoré zamestnania sa zaraďujú do II. pracovnej

kategórie. Zoznam zamestnaní zaradených do II. pracovnej kategórie sa uverejní vyhláškou štátneho
úradu sociálneho zabezpečenia v úradnom liste.

Podľa § 5 ods. 4 citovaného zákona náhradné doby (§ 6 ods. 2) sa započítavajú ako doba zamestnania
v I. (II.) pracovnej kategórii, ak bolo také zamestnanie prerušené len nimi.

Podľa § 6 - náhradné doby, ods. 2 citovaného zákona ak bol zamestnanec zamestnaný alebo poistený
(ods. 1) aspoň rok, započítavajú sa - ak neustanovuje tento zákon alebo predpisy podľa neho vydané
inak - do doby zamestnania v III. pracovnej kategórii tieto náhradné doby:
1. v období do 30.09.1948 v rozsahu určenom podľa ods. 4:

a) doba vojenskej služby,
b) doby odbojovej činnosti a väznenia z politických alebo rasových dôvodov v dobe neslobody;
2. v období od 01.10.1948:
a) doba prípravy na povolanie po skončení povinnej školskej dochádzky štúdiom na výberových a
vysokých školách, doba vedeckej ašpirantúry, ako i doba odborného alebo politického školenia,

b) doba vojenskej služby v Československých ozbrojených silách a v spojeneckých armádach,
c) doba výcviku alebo školenia pre nové zamestnanie vykonávaných so súhlasom orgánu sociálneho
zabezpečenia,
d) doba, po ktorú mal zamestnanec nárok na peňažné dávky nemocenského poistenia poskytované
namiesto mzdy,

e) doba, po ktorú žena sa starala o dieťa (§ 24) mladšie ako 8 rokov alebo o maloletého, ktorý pre svoj
trvale nepriaznivý zdravotný stav potreboval stálu starostlivosť.Podľa § 6 ods. 3 citovaného zákona ak sa kryje doba zamestnania s náhradnou dobou, započíta sa
len jedna z nich, a to tá, ktorej zápočet je pre zamestnanca výhodnejší; to platí tiež, ak sa kryjú doby
zamestnania alebo náhradné doby navzájom.

Z obsahu administratívneho spisu mal krajský súd preukázané, že navrhovateľ žiadosťou zo dňa
27.09.2011, doručenou odporkyni dňa 28.09.2011 žiadal o započítanie pracovnej doby v II. pracovnej
kategórii v mesiaci júl 1961 13 dní, v auguste 1961 24 dní, v júni 1962 12 dní, v júli 1962 23 dní, v
auguste 1962 13 dní, v januári 1963 4 dni a vo februári 1963 7 dní, kedy vykonával s výnimkou júna

1962 ťažbovú činnosť (v júni 1962 ochranu lesa). V žiadosti uviedol, že v ostatnej dobe navštevoval
Lesnícku majstrovskú školu v Liptovskom Hrádku. Práce vykonával na polesí Bobrov, ťažbovú činnosť
popísal ako odvetvovanie, odkôrňovanie a manipuláciu dreva a sústreďovanie dreva traktorom, ako aj
upínanie a ukladanie dreva. Ochrana lesa spočívala v poprašovaní odkôrnených kôrovcom napadnutých
smrekových jedincov.

V administratívnom spise odporkyne sa tiež nachádza podanie navrhovateľa zo dňa 08.10.2012,
doručené tunajšiemu súdu dňa 11.10.2012, označené ako vyjadrenie k spisu Sociálnej poisťovne zo dňa
18.09.2012, v ktorom navrhovateľ uviedol, že u lesného závodu pracoval od 01.04.1958, podľa potrieb
zamestnávateľa. To, že aj v roku 1961 nastúpil až 15.07. nebolo zavinené ním a podľa vtedy platných
predpisov splnil podmienku pre zápočet celého mesiaca do národného dôchodkového poistenia (podľa

porovnania s inými pracovníkmi).

Z vyššie uvedeného je zrejmé, že navrhovateľ u lesného závodu pracoval od 01.04.1958, t.j. po dovŕšení
15. roku veku, podľa vyjadrenia samotného navrhovateľa podľa potrieb zamestnávateľa a v roku 1961
nastúpil až 15.07.. Kópiami vysvedčení v administratívnom spise mal súd preukázané, že na Učňovskej

škole lesníckej v Hornej Štubni (2-ročná učebná škola) navrhovateľ študoval v 1. ročníku v školskom roku
1960/1961 (od 01.09.1960 do 30.06.1961), tzn. po dovŕšení 17. roku veku. Na Lesníckej majstrovskej
škole v Liptovskom Hrádku v 1. ročníku začal študovať od 01.09.1961.

Z čestného prehlásenia Q. Q. z 03.12.2012, ktoré sa nachádza v administratívnom spise, mal krajský

súd preukázané, že navrhovateľ v období od 01.07.1961 do 31.07.1963 pracoval ako drevorubač pri
ťažbe dreva v lesnom závode Námestovo, polesie Bobrov a študoval na Lesníckej majstrovskej škole
Liptovský Hrádok. Zo skôr podaného čestného vyhlásenia Q. Q. zo dňa 06.12.2011 vyplynulo, že má
vedomosť o tom, že navrhovateľ ako robotník ťažbovej činnosti pracoval v uvedených rokoch na polesí
Bobrov, LZ Námestovo v činnostiach ako uvádza, podľa potreby prevádzky a podľa potreby vedúceho

polesia. Q. Q. v tom čase na polesí robil manipulačného majstra. Z čestného vyhlásenia G. B. zo dňa
14.11.2011, ktoré sa takisto nachádza v administratívnom spise odporkyne vyplýva, že v rokoch 1961 -
1963 pracoval ako robotník v ťažobnej činnosti u Štátnych lesov SR - Lesný závod Námestovo, polesie
Bobrov spolu s navrhovateľom. Toto vyhlásenie poskytol ako svedectvo pre menovaného pri vybavovaní
dôchodku.

Zo zápisnice zo zasadania Komisie pamätníkov OZ Námestovo z 20.02.2002 vyplýva, že komisii boli
predložené čestné vyhlásenia G. B. a Q. Q., v ktorých sa uvádza, že s C. K. pracovali v rokoch 1961
- 1963 ako robotníci v ťažobnej činnosti, na základe čoho komisia potvrdzuje skutočnosti uvedené v
čestných vyhláseniach.

Ako vyplýva z potvrdenia Sociálnej poisťovne, pobočka Dolný Kubín z 30.03.2015, G. B. zomrel dňa
XX.XX.XXXX a P. B. zomrel dňa XX.XX.XXXX.

Z prílohy k žiadosti o dôchodok vystavenej bývalým zamestnávateľom navrhovateľa Lesy SR, š.p.,

odštepný závod Námestovo, podpísanej navrhovateľom, mal krajský súd preukázané, že v roku 1961
navrhovateľ pracoval v II. pracovnej kategórii ako drevorubač od 15.07.1961 do 28.07.1961, od
01.08.1961 do 29.08.1961, od 16.06.1962 do 29.06.1962, od 02.07.1962 do 31.07.1962, od 01.08.1962
do 18.08.1962, od 28.01.1963 do 31.01.1963 a od 01.02.1963 do 09.02.1963. Základnú vojenskú službu
absolvoval od 01.08.1963 do 30.09.1965. Z osobného listu dôchodkového zabezpečenia, tvoriaceho

prílohu napadnutého rozhodnutia z 19.05.2015 má krajský súd preukázané, že uvedená doba bola
navrhovateľovi zhodnotená pre nárok a sumu starobného dôchodku v plnom rozsahu v II. pracovnej
kategórii, čomu zodpovedajú aj údaje uvedené v kópiách mzdových listov za roky 1961, 1962 a 1963,
ktoré sa nachádzajú v administratívnom spise. Podľa kópie evidenčného listu o dobe zamestnaniaa zárobku pre domácich robotníkov, sezónnych a kampaňových zamestnancov a pracovníkov na
nepravidelnú výpomoc zo dňa 12.04.1963 mal navrhovateľ v roku 1961 vykonávať ostatné práce v júli v
počte 13 dní, v auguste v počte 24 dní, v roku 1962 v júni ťažba dreva 12 dní, v júli ostatné pest. práce

23 dní a v auguste 13 dní. Evidenčný list o dobe zamestnania a zárobku pre sezónneho pracovníka mal
navrhovateľ bývalým zamestnávateľom Lesný závod Námestovo vystavený aj za rok 1963.

Potvrdením riaditeľa Lesy SR, š.p., odštepný závod Námestovo zo dňa 20.03.2015, ktorým odporkyňa
doplnila dokazovanie, mal krajský súd preukázané, že navrhovateľ 16.01.2003 požiadal mzdovú

účtovníčku o spísanie žiadosti o starobný dôchodok. V žiadosti sa uvádza: od 01.09.1960 do 30.06.1963
Lesnícka majstrovská škola Liptovský Hrádok - doklad - vysvedčenie. To znamená, že navrhovateľ
nemohol byť zamestnaný v trvalom pracovnom pomere ako riadny zamestnanec. Mohol vykonávať
len sezónne práce počas prázdnin, prípadne v priebehu školského roka cez soboty alebo v čase
voľna. Pracovné zmluvy za uvedené obdobie sa v archíve bývalého zamestnávateľa nenachádzajú,
keďže pracovné zmluvy sezónnych a kampaňových pracovníkov a pracovníkov na nepravidelnú

výpomoc sa podľa skartačného poriadku Lesov SR za uvedené obdobia archivovali 5 rokov. Tiež
navrhovateľ nemohol vykonávať prácu s jedmi zaradenú do II. pracovnej kategórie s poukazom na
potvrdenie Regionálneho úradu verejného zdravotníctva v Dolnom Kubíne z 08.07.2005, ktorý eviduje
osvedčenie o odbornej spôsobilosti na prácu s jedmi zo dňa 14.06.1988, 03.08.1993, 13.07.1998, a
nie sú tam roky 1960 - 1963. Od 01.07.1963 do 31.07.1963 bol navrhovateľ zamestnaný u Lesného

závodu Námestovo ako lesník v II. pracovnej kategórii, čo zodpovedá aj údajom v evidenčnom liste
dôchodkového zabezpečenia. Bola vytvorená komisia pamätníkov, ktorá vypočula dvoch svedkov
a po posúdení výpovedí bývalý zamestnávateľ zaslal odporkyni 21.02.2012 prílohu k žiadosti o
dôchodok na preukázanie zamestnaní zaradených do I., II. pracovnej kategórie na účely dôchodkového
zabezpečenia, v ktorej sú uvedené aj dátumy s popisom pracovnej činnosti potvrdené OZ Námestovo.

Z listinného dôkazu z 27.03.2015, ktorý sa nachádza v administratívnom spise, mal krajský súd
preukázané, že Q. Q. na pobočke Sociálnej poisťovne v Dolnom Kubíne čestne prehlásil, že v Lesnom
závode Námestovo pracoval od roku 1961 do roku 1993 ako manipulačný majster. Dosvedčil, že
navrhovateľ pracoval v rokoch 1961 - 1963 ako lesnícky pracovník, ktorý sa zúčastňoval pri všetkých

lesníckych prácach. Pracoval na polesí Bobrov, Lesný závod Námestovo.

Podľa vyhlášky Štátneho úradu dôchodkového zabezpečenia č. 251 z 19.12.1956, uverejnenej v
Úradnom vestníku č. 250 a 251/1956, v čiastke 127 z 28.12.1956, Štátny úrad dôchodkového
zabezpečenia vyhlásil pre účely dôchodkového zabezpečenia zoznam zamestnaní zaradených do II.

pracovnej kategórie. Podľa § 1 citovanej vyhlášky zamestnania zaradené pre účely dôchodkového
zabezpečenia do II. pracovnej kategórie uznesením vlády zo 16.11.1956 sú uvedené v zozname, ktorý
je prílohou tejto vyhlášky. Na strane 852 citovaného úradného vestníka je v uvedenom zozname pod č.
154. označenie zamestnania: drevorubač, opis prác (bližšie vymedzenie zamestnania): drevorubačské
práce pri ťažbe dreva.

Na základe uvedeného mal krajský súd preukázané, že na hodnotenie zamestnania navrhovateľa od
01.07.1961 do 14.07.1961 v II. pracovnej kategórii nebol zákonný dôvod, pretože navrhovateľ v tomto
období nepracoval v II. pracovnej kategórii. Ako bolo vyššie uvedené, navrhovateľ v podaní zo dňa
08.10.2012 sám uviedol, že v roku 1961 nastúpil až 15.07. a predtým u lesného závodu pracoval od

01.04.1958, podľa potrieb zamestnávateľa. Krajský súd teda nemal žiadnym dôkazom preukázané, že
pokiaľnavrhovateľzačalpracovaťpodovŕšení15.rokuvekuod01.04.1958ulesnéhozávodu,vykonával
do nástupu na Učňovskú školu lesnícku v Hornej Štubni do 01.09.1960 len drevorubačské práce pri
ťažbe dreva, ktoré v zmysle § 5 ods. 1 písm. b) zákona č. 55/1956 Zb. o sociálnom zabezpečení spadali
do II. pracovnej kategórie ako zamestnania vykonávané za zvlášť ťažkých pracovných podmienok.

Podľa § 3 zákona č. 55/1956 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov je doba
štúdia na strednej škole dobou zamestnania zaradenou v III. pracovnej kategórii. Pre hodnotenie doby
zamestnania vo zvýhodnenej pracovnej kategórii je potrebné, aby išlo o výkon takých druhov prác, ktoré
sú podľa príslušných rezortných zoznamov zaradené do zvýhodnenej pracovnej kategórie. Z vyššie
uvedeného je zrejmé, že hodnotiť dobu štúdia v II. pracovnej kategórii nie je možné a nešlo o náhradnú

dobu v zmysle ust. § 5 ods. 4 zákona č. 55/1956 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších
predpisov. V II. pracovnej kategórii bolo navrhovateľovi možné zhodnotiť len obdobie, ktoré má
zamestnávateľom potvrdené v evidenčnom liste. Pracovné kategórie v dôchodkovom zabezpečení plnili
funkciu „odškodnenia“ za riziká podstúpené pri výkone zdraviu škodlivých a zdravie ohrozujúcich prác akeďže v navrhovateľom namietaných obdobiach tento nevykonával prácu v II. pracovnej kategórii celý
mesiac, nebolo možné ani hodnotiť celý mesiac v II. pracovnej kategórii. Navrhovateľ podľa vystavených
evidenčných listov o dobe zamestnania a zárobku v rokoch 1961 - 1963 pracoval ako sezónny pracovník

a keďže zároveň študoval, mohol pri lesníckych prácach v polesí Bobrov, Lesný závod Námestovo
pracovať len v čase školských prázdnin, voľna resp. praxe. Svedok G. B., ktorý pracoval na polesí
Bobrov pri ťažbe dreva aj v roku 1960 toho času už nežije. Naviac z písomného vyjadrenia riaditeľa
Lesov SR, š.p., odštepný závod Námestovo zo dňa 20.03.2015 vyplýva, že navrhovateľ nemohol byť
zamestnanývtrvalompracovnompomereakoriadnyzamestnanec,moholvykonávaťlensezónnepráce

počas prázdnin, prípadne v priebehu školského roku cez soboty alebo v čase voľna. Pracovné zmluvy
sezónnych a kampaňových pracovníkov a pracovníkov na pravidelnú výpomoc sa archivovali len po
dobu 5 rokov. Skutočnosť, že navrhovateľ pred septembrom 1960 by musel vykonávať výlučne prácu
drevorubača (t.j. v období od nástupu do zamestnania 01.04.1958 vo veku 15 rokov do septembra 1960
do nástupu na Učňovskú školu lesnícku v Hornej Štubni, kedy mal 17 rokov) krajský súd nemal žiadnym
dôkazom preukázané.

Z vyššie uvedených dôvodov krajský súd nepovažoval námietky navrhovateľa a jeho právneho zástupcu
za opodstatnené a nezistil dôvod na doplnenie dokazovania vyžiadaním pracovných zmlúv navrhovateľa
od01.01.1960do31.12.1963zlesníckycharchívov,jehopracovnýchnáplníamzdovýchlistovtak,akoto
žiadal právny zástupca navrhovateľa, z ktorého dôvodu jeho návrhy na doplnenie dokazovania zamietol.

Keďže v dávkovom spise odporkyne sa nachádza aj kópia evidenčného listu o dobe zamestnania
zárobku G. B. zo dňa 12.04.1963 za rok 1960, nepovažoval za potrebné vyžiadať jeho dávkový spis, tak
ako to právny zástupca navrhovateľa na pojednávaní navrhol. Za takéhoto stavu napadnuté rozhodnutie
odporkyne je vecne správne, s tým, že súd naň poukazuje aj pokiaľ ide o výpočet výšky starobného
dôchodku navrhovateľa od 28.09.2008 a týmto rozhodnutím sa stotožňuje.

Krajský súd po preskúmaní veci v rozsahu mu danom ust. § 250i O.s.p., vychádzajúc z uvedeného,
považoval napadnuté rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX 0 zo dňa 19.05.2015 za vydané v
súlade so zákonom, pre ktoré ho v zmysle ust. § 250q ods. 2 O.s.p. potvrdil.

O trovách konania súd rozhodol v zmysle ust. § 250k ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 250l ods. 2 O.s.p.
a nepriznal odporkyni ich náhradu, lebo navrhovateľ v konaní úspech nemal a odporkyňa aj pri úspechu
v konaní zo zákona nemá nárok na náhradu trov konania.

Poučenie:

Protitomutorozsudkujeprípustnéodvolaniedo15dníoddňajehodoručeniaprostredníctvomKrajského

súdu v Žiline na Najvyšší súd SR v Bratislave, písomne v troch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podľa § 42 ods. 3 O.s.p. (t. j. ktorému súdu je určené,
kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísaný - každý rovnopis vlastnou rukou, pri
právnických osobách opatrený podpisom osoby oprávnenej konať za subjekt, ako aj odtlačkom pečiatky

a datované), tiež uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda,
v čom sa toto rozhodnutie alebo postup považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým že,

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205a ods. 1 O.s.p. skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa,

sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, aka) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,
b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia
súdu prvého stupňa.
Ustanovenie § 205a ods. 1 O.s.p. sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie ( § 205 ods. 3 O.s.p.).

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na
súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis s prílohami, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží
potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.