Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Košice

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Diana Chlebovič Solčányová

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Potvrdzujúce

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 8CoP/266/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7617217513
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Diana Solčányová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2019:7617217513.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Diany Solčányovej a členiek

senátu JUDr. Marianny Hraboveckej a JUDr. Ludviky Bodnárovej vo veci starostlivosti súdu o maloletú
B. Z. G. nar. X.XX.XXXX zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v
Poprade pracoviskom v Levoči a plnoletého Z. D. G. nar. XX.XX.XXXX bývajúceho na T. ul. č. XXX/XX v
W. detí rodičov PhDr. N. G. nar. XX.X.XXXX bývajúcej na T. ul. č. XXX/XX v W. zastúpenej Advokátskou
kanceláriou Taragel a Počubayová s.r.o. so sídlom na Starosaskej ul. č. 11 v Spišskej Novej Vsi a D.
G. nar. XX.X.XXXX bývajúceho na Y. ul. č. XXXX/XX v W. v konaní o návrhu na zvýšenie výživného o
odvolaní matky proti rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves zo 14.5.2018 č.k. 16P 379/2017-128

takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zmenil rozsudok Okresného súdu Spišská Nová Ves z
21.3.2012 č.k. 11P 65/2011-77 tak, že zvýšil výživné od otca pre v tom čase mal. Z. D. zo 100 € na 140
€ mesačne a pre mal. B. Z. z 85 € na 120 € mesačne u obidvoch od 29.11.2017 s tým, že zaviazal otca
platiť výživné matke detí vždy do 15. dňa v mesiaci dopredu. Dlžné výživné pre Z. D. 202,66 € a pre mal.
B. Z. 177,33 € za obdobie od 29.11.2017 do 30.4.2018 povolil otcovi splácať v mesačných splátkach po
15 € na každé dieťa pod následkom straty výhody splátok. Návrh matky v prevyšujúcej časti zamietol a

o trovách účastníkov konania rozhodol tak, že žiaden z nich nemá právo na ich náhradu.

2. Proti výrokom o zamietnutí návrhu v prevyšujúcej časti a trovách účastníkov konania podala v
zákonnej lehote odvolanie matka s návrhom, aby odvolací súd zmenil napadnuté rozhodnutie a vyhovel
jej návrhu v plnom rozsahu. Uviedla, že podľa jej názoru boli splnené zákonné podmienky pre to, aby
súd prvej inštancie vyhovel jej návrhu a určil výživné pre Z. D. 160 € mesačne a pre mal. B. Z. 140
€ mesačne, nakoľko ňou navrhnuté výživné zodpovedá životnej úrovni otca a jeho schopnostiam a

možnostiam. Poukázala na príjem otca 935,45 € mesačne, pričom nemá ďalšie vyživovacie povinnosti,
žije v rodinnom dome s bratom, ktorého je spoluvlastníkom s vlastníckym pomerom 1/6, preto by podľa
jej názoru nemal mesačne uhrádzať viac ako polovicu mesačných nákladov na réžiu domu (mesačná
réžiadomu181€),t.j.cca90€mesačne.Zdôraznila,žeotecpreukázateľnevkonaníklamalazavádzalo
svojich mesačných výdavkoch na bývanie, keď tvrdil, že platí nájom za 3-izbový byt 419 €, čo uviedol na
pravú mieru až po námietkach, teda že v uvedenom byte už nebýva a od januára 2017 ani neplatí nájom.
Z uvedených dôvodov označila tvrdenia otca za účelové a zavádzajúce s cieľom dosiahnuť určenie

najnižšieho výživného ako v skutočnosti zodpovedá jeho schopnostiam, možnostiam a majetkovým
pomerom. Je si vedomá toho, že napriek tomu, že deťom zabezpečuje vysokú životnú úroveň, nie je otec
povinný túto vyrovnávať, ale je povinný prispievať na ich výživu v rozsahu zodpovedajúcom jeho životnej
úrovni. Napriektomu,ženadrámecurčenéhovýživnéhomaloletýmdeťomprispievanafitness,výživovédoplnky, časopisy a dáva im peniaze za dobré známky, sú to podľa jej názoru zanedbateľné položky
v porovnaní s ich skutočnými odôvodnenými potrebami. Nesúhlasila ani s rozhodnutím o náhrade trov
konania, pretože vzhľadom na okolnosti tejto veci je spravodlivé, aby jej náhrada trov konania bola

priznaná.

3. Otec vo vyjadrení k odvolaniu matky uviedol, že s ním nesúhlasí, nakoľko ak by v roku 2007 matka
s jej otcom nezdevastovali dom, ktorého je spoluvlastníkom, nemusel by si prenajímať spomínaný byt,
neplatil by za prenájom v období od roku 2007 do roku 2018 cca 25.000 €, súhlasil by so zvýšením

výživného v rozsahu, ktorý matka navrhla a dohodli by sa mimosúdne. Konštatoval, že matka detí mu
robila rôzne schválnosti, napr. bránila stretávať sa s maloletými deťmi, nevrátila mu požičané finančné
prostriedky včas a iné z dôvodu, že sa odmietol podieľať na legalizácii príjmu z trestnej činnosti, za ktorú
bol nakoniec jej otec odsúdený.

4. Matka vo vyjadrení k vyjadreniu otca označila jeho tvrdenia za nepravdivé a irelevantné vo vzťahu

k zvýšeniu výživného. Predmetnú nehnuteľnosť devastoval práve otec, čo potvrdzuje aj rozsudok o
vyporiadaní BSM. Rovnako uhradila všetky otcom namietané záväzky, ktoré voči nemu mala. Nikdy mu
nebránila stretávať sa s deťmi, ani ho žiadnym spôsobom nežiadala, aby sa podieľal na nejakej trestnej
činnosti. V závere uviedla, že trvá na podanom odvolaní.

5. Kolízny opatrovník sa k odvolaniu matky nevyjadril.

6. Konania vo veciach starostlivosti súdu o maloletých sa prejednávajú a rozhodujú podľa zákona č.
161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“).

7. Podľa § 395 CMP, ak § 396 neustanovuje inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom
nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Na lehoty, ktoré dňom nadobudnutia účinnosti tohto
zákona neuplynuli, sa použijú ustanovenia tohto zákona; ak však zákon doteraz ustanovoval lehotu
dlhšiu, uplynie lehota až v tomto neskoršom čase.

8. Podľa § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

9. Podľa § 387 ods. 1, 2 a 3 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo

výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Odvolací súd sa v odôvodnení musí zaoberať aj podstatnými vyjadreniami strán prednesenými v konaní
na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie.

Odvolací súd sa musí v odôvodnení vysporiadať s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní.

10. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch o zamietnutí návrhu
v prevyšujúcej časti a o trovách konania, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo podľa § 65 CMP bez
nariadenia pojednávania podľa § 385 CSP a contrario v rozsahu danom § 66 CMP v spojení s § 219

ods. 3 CSP a dospel k záveru, že súd prvej inštancie riadne zistil skutočný stav veci, ktorý posúdil podľa
správnychustanoveníZákonaorodineavsúlades§191CSPvyhodnotildôkazy,každýdôkazjednotlivo
a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliadol na všetko, čo vyšlo za konania
najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci, v dôsledku čoho je odôvodnenie napadnutého rozsudku
presvedčivé a s jeho závermi sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje. Konajúci súd sa vysporiadal

s námietkami matky uplatnenými v odvolaní, ktoré tvorili jej obranu už v priebehu konania na súde prvej
inštancie a matka ani v priebehu odvolacieho konania neuviedla žiadne relevantné skutočnosti majúce
za následok iné rozhodnutie vo veci. K rozsahu podaného odvolania poukazuje na § 65 CMP, podľa
ktorého odvolací súd nie je viazaný rozsahom odvolania vo veciach, v ktorých možno začať konanie
aj bez návrhu. Vzhľadom na to, že konanie o výživnom pre maloleté deti možno začať aj bez návrhu,

pričom predmetom odvolacieho konania vo vzťahu k plnoletému Z. D. je obdobie plnenia si vyživovacej
povinnosti otcom, v ktorom bol maloletý, odvolací súd preskúmal napadnuté rozhodnutia v celom
rozsahu nad rámec rozsahu matkou podaného odvolania. Na zdôraznenie správnosti napadnutého
rozhodnutia dodáva, že vyživovacia povinnosť rodičov sa pri rozhodovaní posudzuje vždy samostatneza každého z nich. Každý z rodičov je povinný vyživovať svoje dieťa. Náklady na dieťa predstavujú
všetky náklady potrebné na uspokojovanie jeho potrieb. Medzi tieto náklady patrí: bývanie, stravovanie,
ošatenie, hygienické potreby a drogéria, zdravotná starostlivosť, školské potreby a náklady súvisiace

s plnením školských povinností, preprava, poplatky, prípadne primerané náklady na mobilný telefón,
ako aj potreby súvisiace s rozširovaním a prehlbovaním vzdelania dieťaťa, rozvoj jeho záujmov a
potrieb, kultúrne, športové a rekreačné potreby, t.j. všetky potreby nevyhnutné pre život kultúrneho
človeka v spoločnosti. Miera týchto potrieb je odstupňovaná a závisí predovšetkým od veku dieťaťa, jeho
zdravotného stavu, pričom ak to možnosti a schopnosti rodičov dovoľujú, má výživné zabezpečiť dieťaťu

primeraný podiel na výhodách, ktoré dovoľujú možnosti rodičov. Vyživovacia povinnosť má niekoľko
foriem. Môže byť plnená osobnou starostlivosťou alebo tiež čiastočne starostlivosťou o domácnosť.
Druhouformouplneniavyživovacejpovinnostijeposkytovanievecnýchplnení,napríkladbývania.Treťou
formou plnenia vyživovacej povinnosti je platenie výživného ako peňažného príspevku na uhrádzanie
potrieb dieťaťa. Pre určenie výšky vyživovacej povinnosti je smerodajná životná úroveň každého z
rodičov, pretože platí prvoradá premisa, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni každého svojho

rodiča. Jednoznačne tak životnú úroveň dieťaťa pozitívne ovplyvňuje majetkovo lepšie zabezpečený
rodič. Miera životnej úrovne je objektívne zistiteľná rôznymi dôkazmi, môže ju preukázať napríklad
výška mesačných nákladov rodiča, a to súhrnne alebo jednotlivé položky. Vodiacou zásadou na strane
povinného je miera jeho schopností, možností a majetkových pomerov. Rozdiel úrovne oboch rodičov
sa premieta do výšky vyživovacej povinnosti toho z nich, s ktorým dieťa nežije v spoločnej domácnosti.

Z vyjadrení matky podporených vykonaným dokazovaním a náležitým zistením skutočného stavu veci
vyplýva, že životná úroveň matky, ktorú zabezpečuje aj maloletým deťom je neporovnateľne vyššia ako
životná úroveň otca detí. Určené výživné spolu na obidve deti 260 € mesačne zodpovedá približne
28 % z príjmu otca, pričom na jeden deň výživy Z. D. pripadne približne 5 € a na výživu mal. B. Z.
približne 4 €, čo síce nezodpovedá uspokojovaniu ich odôvodnených potrieb v rozsahu ich životnej

úrovne, ktorú im zabezpečuje matka, ale takto určené výživné zodpovedá primeranému uspokojovaniu
ich odôvodnených potrieb zodpovedajúcemu schopnostiam, možnostiam a majetkovým pomerom otca
pozohľadneníjehomesačnýchvýdavkov,ktoréjenevyhnutnévynaložiť.Zvýšenievýživnéhozodpovedá
aj nárastu príjmu otca od poslednej súdnej úpravy výživného, kedy otec mal o 30 % nižší príjem ako v
súčasnosti z dôvodu, že v tom čase nepoberal starobný dôchodok 191,30 € a jeho príjem pozostával iba

zvýsluhovéhodôchodku717,07€,ktorývsúčasnostipoberávovýške744,15€.Kodvolacímnámietkam
ohľadom výdavkov otca spojených s prenájmom bytu odvolací súd konštatuje, že s týmito skutočnosťami
sa vysporiadal súd prvej inštancie zákonne, ak tieto výdavky nevyhodnotil ako nevyhnutné. S ich
hodnotením súdom prvej inštancie sa odvolací súd plne stotožňuje. Rovnako konajúci súd zohľadnil
pri určovaní výživného primeranú výšku výdavkov na bývanie otca k celkovým nákladom na užívanie

nehnuteľnosti, v ktorej otec býva, v dôsledku čoho odvolacie námietky matky ohľadom týchto skutočností
nie sú opodstatnené. Súd prvej inštancie správne vyhodnotil výdavky otca, pričom starostlivo prihliadol
na tie, ktoré je nevyhnutné vynaložiť a neprihliadol na tie výdavky, ktoré nemajú prednosť pred jeho
zákonnou vyživovacou povinnosťou. Odvolací súd poukazuje aj na to, že z vykonaného dokazovania,
ako aj vyjadrení obidvoch rodičov vyplýva, že otec pravidelne aj podľa aktuálnych potrieb detí prispieva

na ich výživu nad rámec určeného výživného vecnými plneniami. Na základe vykonaného dokazovania,
po dôslednom oboznámení sa so zisteným skutočným stavom veci a vyjadreniami obidvoch účastníkov
konania dospel odvolací súd k záveru, že miera, ktorou sa otec podieľa na uspokojovaní odôvodnených
potriebspolusurčenýmvýživným,zodpovedájehoschopnostiam,možnostiamamajetkovýmpomerom,
preto možno konštatovať, že určené výživné súdom prvej inštancie je zákonné.

11. K odvolacím námietkam matky týkajúcim sa trov konania odvolací súd dodáva, že životná úroveň
matky je neporovnateľne vyššia v porovnaní so životnou úrovňou otca. Zaplatením trov konania, ktoré
matke vznikli, sa táto nedostane do platobnej neschopnosti, nebude vystavená hrozbe exekúcie, v
dôsledku čoho by mohlo dôjsť k ohrozeniu stability výchovného prostredia detí, riadneho výkonu

starostlivosti o nich a uspokojovania ich odôvodnených potrieb, preto odvolací súd dospel k rovnakému
právnemu záveru ako súd prvej inštancie, že v tomto konaní neboli preukázané relevantné okolnosti na
strane matky podľa § 55 CMP, ktoré by odôvodňovali záver, že s ohľadom na nich je spravodlivé priznať
jej náhradu trov konania.

12. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd potvrdil napadnuté rozhodnutie ako vecne správne podľa
§ 387 ods. 1 CSP a podľa § 387 ods. 2 CSP sa v odôvodnení obmedzil iba na skonštatovanie správnosti
dôvodov napadnutého rozhodnutia a na zdôraznenie správnosti rozhodnutia doplnil ďalšie dôvody.13. Toto rozhodnutie senát prijal v pomere hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z.z.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 a nasl. CSP) v
lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Uvedená povinnosť neplatí, ak je dovolateľ fyzická
osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.